Ilumináti

Ak hovoríme o sledovaní pôvodu organizácie, ktorá riadi osud sveta, je zrejmé, že musíme začať u obdobia, ktoré umožňuje pohyb takýchto rozmerov, obdobia vzniku. Takéto zmeny sa samozrejme neobjavia za noc. Budeme sa zaoberať skupinou, ktorá musela rásť dlhú dobu, aby získala moc a vplyv nutný k získaniu globálnej kontroly, ktorú dnes používa. Takáto skupina skutočne existuje.

Vodcom tejto skupiny bol muž menom dr. Adam Weishaupt, ktorý sa narodil 6 februára 1748 ako syn židovského rabína. Keď otec v roku 1753 zomrel, bol konvertovaný ku katolicizmu barónom Johannom Adamom Ickstattom, ktorý dal chlapca do výchovy k jezuitom. Ickstatt bol v roku 1742 menovaný kurátorom univerzity, aby ju reorganizoval. V roku 1765 odišiel do dôchodku, napriek tomu však naďalej riadil jej politiku.

Hoci sa Weishaupt stal neskôr kňazom, vyvinula sa u neho zreteľná zášť voči jezuitom a stal sa ateistom. Ikstatt, jeho kmotor, mu umožnil prístup do svojej súkromnej knižnice, kde sa mladý muž začal zaujímať o práce francúzskych filozofov, študoval právo, ekonómiu, politiku a históriu. Jeden z  takýchto filozofov, Voltaire (1694-1778), revolucionár, ktorý zastával liberálne náboženské názory, v dopise kráľovi Frederickovi II ”Veľkému” (ktorý bol mimochodom slobodomurár) napísal: ”Konečne, až bude celé cirkevné spoločenstvo dostatočne oslabené a bezvierectvo dostatočne silné, bude uskutočnený konečný úder mečom otvoreného a neúnavného prenasledovania. Nad celou Zemou sa rozprestrie vláda teroru a bude pokračovať, kým sa budú kresťania tvrdohlavo držať kresťanstva.” Panuje názor, že Weishaupt získal svoje myšlienky ohľadne zničenia kresťanstva z Voltairových spisov. Študoval vo Francúzsku, kde sa stretol s Robespierrom (ktorý viedol Francúzsku revolúciu) a spriatelil sa z niekoľkými ľuďmi z francúzskeho kráľovského dvora. Niektorí sa domnievajú, že prostredníctvom týchto kontaktov bol uvedený do satanizmu.

V roku 1768 promoval na bavorskej univerzite v Ingolstadte. Pracoval štyri roky ako učiteľ, potom bol povýšený na pomocného inštruktora. V roku 1770 bol vybraný Mayerom Amschelom Rothschildom, aby založil organizáciu, ktorá by mu slúžila. V roku 1772 sa stal Weishaupt profesorom občianského práva. V roku 1773 bol menovaný profesorom cirkevného práva, čo bol post, ktorý jezuiti držali 90 rokov. Založili väčšinu univerzít a držali ich pevne pod kontrolou, aby vylúčili vplyv protestantov. V roku 1773 sa Weishaupt oženil, napriek prianiam Ickstatta, ktorý ho za to odsudzoval. O dva roky neskôr, vo veku 27 rokov, bol menovaný dekanom právnickej fakulty. Jezuiti mali z jeho rýchleho postupu obavy a preto sa pokúsili obmedziť jeho vplyv tajnými intrigami proti nemu a jeho liberálnemu zmýšľaniu. Keďže sa nechcel stať mučeníkom pre svoje voľnomyšlienkárske idei, zameral sa na založenie svojej vlastnej organizácie. Aby zmiatol svojich ohováračov, založil organizačnú štruktúru podľa vzoru jezuitov, avšak jeho zámerom bolo mať tajnú liberálnu koalíciu.

Študoval protikresťanské doktríny Manichejských, ktorých učenie sa točilo okolo astrológie, medicíny a mágie. Boli mu vštepené egyptské okultné praktiky neznámym obchodníkom  menom Kolmer z Jutlandu (oblasti na hraniciach Dánska a Nemecka), ktorý od roku 1771 cestoval po Európe. Študoval moc Eleusiánskych mystérií a vplyv uplatňovaný tajným kultom Pythagorejcov. Pythagoras bol filozof, ktorý žil v 6. storočí pred Kristom a ktorý učil, že muži a ženy by mali spojiť svoje vlastníctvo – čo sa stalo základom komunistickej ideológie. Weishaupt taktiež študoval učenie Essejských a získal výtlačky ”Kabaly”, ”hlavného kľúča Šalamúna” a ”vedľajšieho kľúča Šalamúna”, ktoré mu odhalili, ako vyvolávať démonov a prevádzať okultné rituály.

Po stretnutí s protestantským slobodomurárom z Hannoveru začal študovať rôzne slobodomurárske spisy. Najskôr premýšľal o vytvorení dokonalej organizácie slobodomurárskeho typu, tvorenej z mužov vynikajúcich schopností vo všetkých oboroch, ale došiel k záveru, že slobodomurárstvo je príliš otvorené. Weishaupt bol Rothschildovcami (ktorí sú vraj satanisti), inštruovaný, aby opustil katolícku cirkev a zjednotil všetky rozdielne okultné skupiny. Vytvoril sabat z názvom ”Zlatý Úsvit”, ktorý je údajne dodnes súkromným sabatom Rothschildovcov.

Weishaupt strávil päť rokov vypracovávaním plánu, prostredníctvom ktorého mohli byť všetky jeho myšlienky zredukované na jednoduchý systém, ktorý by sa dal použiť k potlačovaniu náboženstva, čím by sa uvolnili spoločenské väzby. Kresťanstvo chcel nahradiť náboženstvom rozumu. Pôvodne zamýšľal vytvoriť organizáciu, zahrňujúcu ”školy vedenia”, ktorých cieľom by bolo ”z ľudskej rasy urobiť jednu dobrú a šťastnú rodinu.” Mali by usilovať o zdokonaľovanie morálky, preto uvažoval o pomenovaní tejto skupiny ako ”perfekcionisti”, ale chýbali jej tajomstvá a intrigy, ktoré hľadal. V roku 1774 publikoval beletristický článok z názvom ”Sidonii Apollinarus Fragment”, o ktorom hovoril, že má ľudí pripraviť na doktrínu rozumu. Weishaupt napísal: ”Princovia a národy zmiznú bez násilia zo Zeme. Ľudská rasa sa potom stane jednou rodinou a svet bude spočívať na racionálnych ľuďoch.” O svojich cieľoch napísal: ”Zdokonaliť sily rozumu, rozšíriť znalosti sentimentov, ako ľudských, tak spoločenských, aby bolo možné mať pod kontrolou sklony k zlému správaniu, postaviť sa za trpiace a utlačované cnosti… uľahčiť získavanie vedomostí a znalostí.”

Dňa 1.Mája 1776, na pokyn novo vytvoreného Domu Rothschildovcov (a Wesselyovcov, Mosesovcov, Mendelsohnovcov a bankárov Itziga, Friedlandera a Meyera), ktorý podnietil Americkú revolúciu, aby oslabil Veľkú Britániu, Weishaupt založil organizáciu z názvom ”Starobylí osvietení vizionári bavorskí”, ktorá vošla do známosti pod názvom Rád Iluminátov. Weishaupt povedal, že meno rádu bolo odvodené z luciferského učenia a znamenalo ”Nositelia svetla”. V latinčine to znamená ”osvietenie”. Je to označenie niekoho, kto je duchovne a intelektuálne osvietený. Satan, keď bol anjelom, bol známy ako Lucifer, ”Svetlonos” a z názvu tejto skupiny sa môžeme domýšľať o jej povahe a cieľoch. Naviac 1.Máj sa stal sviatkom pre všetky národy, kde vládol komunizmus. Taktiež je známy ako zvláštny deň čarodejníc.

Aj v skorších dobách existovali skupiny s podobnými menami. Jednou s týchto skupín boli”osvietení”, ktorých v 11. storočí založil Jáchym z Florisu, ktorý učil primitívnu, údajne kresťanskú doktrínu ”Chudoby a rovnosti”. Ďalšia skupina rovnakého mena existovala v 16. storočí v Afganistane, ktorá hľadala ”osvietenie” od Najvyššieho Bytia, a ktorá chcela vytvoriť triedu dokonalých mužov a žien. Po dosiahnutí štvrtého stupňa,”osvietený” zasvätenec získal mystické sily a keď dosiahol konečného ôsmeho stupňa, bol pokladaný za dokonalého. Jeden afgánsky učenec povedal, že ich cieľom bolo ovplyvňovať ľudí na významných postoch, aby nastolili harmóniu vo svete a boli oddaní boju proti tyranii mogulov, ktorí boli vládcami Indie. Skupina prežila do 18. storočia a dala vzniknúť dvom odnožiam, Alumbrados v Španielsku a Osvieteným Guerinets vo Francúzsku v roku 1654.

Alumbrados (španielsky ”osvietení”) tvorili reformovaní františkáni a jezuiti. Tvrdili, že akonáhle dosiahli dokonalosti, zažívali vízie Boha a mohli priamo komunikovaťs Duchom Svätým. Akonáhle prijali ”svetlo”, boli nadaní nadľudskou inteligenciou. Ich neobvyklé tvrdenia mali za následok, že Inkvizícia proti nim v rokoch 1568, 1574 a 1623 vydala edikty. Ignác z Loyoly, zakladateľ rádu jezuitov, bol uväznený za to, že sa stal ich členom. Toto odsudzovanie ich donútilo ujsť do Francúzska.

”Ilumináti” bolo meno nemeckej sekty, ktorá existovala v 15. storočí. Praktikovali okultizmus a tvrdili, že vlastnia ”svetlo” prijaté od satana. Toto meno používala taktiež iná skupina v roku 1760 v Avignone, ktorá bola ovplyvnená spismi filozofa Emanuela Swedenborga, ktorý v roku 1766 viedol osvietených theosofov v Paríži, neskôr v Londýne. Neexistujú dôkazy, že Weishauptov Rád Iluminátov bol pokračovaním niektorej z  týchto skupín, avšak či ho ich učenie a filozofia ovplyvnili, je iná otázka. Začali s piatimi členmi a v roku 1778 boli Ilumináti už plne funkční.

Weishaupt napísal: ”Veľká sila nášho rádu spočíva v jeho utajení, nech sa nikdy a na žiadnom mieste neobjaví pod svojim pravým menom, ale vždy skrytý pod iným menom. Nie je nič vhodnejšie než tri nižšie stupne slobodomurárstva, verejnosť je na ne zvyknutá, veľa od neho neočakáva a tým pádom mu nevenuje veľkú pozornosť.” Taktiež napísal: ”Pretože si Rád praje byť utajený a pracovať v tichosti, je lepšie chránený pred útlakom vládnucich síl..”

Rád bol tvorený tromi stupňami: Novic, Minerval a Osvietený Minerval. Bol organizovaný podobným spôsobom ako slobodomurári a jezuiti. Hoci Weishaupt obdivoval štruktúru jezuitskej hierarchie, napísal, že nesmie byť prijatý žiadny bývalý jezuita, z výnimkou zvláštnych prípadov. Napísal, že sa im Rád ”musí vyhýbať ako moru”. Ich rituály a ceremónie sa podobali slobodomurárskym rituálom. Ich cieľom, povedal, bolo vytvoriť celosvetovú vládu, aby bolo umožnené elite vládnuť svetu a tým zabrániť budúcim vojnám. Jedným z ich raných programov bolo distribuovať protináboženské materiály, kritizujúce náboženských vodcov, ktorí podľa neho boli prekážkami spoločenského pokroku a ”nepriatelia ľudskej rasy a spoločnosti”.

Weishaupt napísal: ”Ako môže slabý získať ochranu? Jedine združovaním, ale to je ojedinelé. Najlepšie môže byť realizované pomocou tajných spoločností. Skryté školy múdrosti sú prostriedky, ktoré človeka jedného dňa oslobodia od jeho pút…”
Od všetkých členov sa požadovalo, aby prijali antické mená. Weishaupt bol nazvaní ”Spartakus” (ktorý bol vodcom povstania otrokov v starovekom Ríme). Xavier von Zwack, jeho pravá ruka a právnik princa Salmského, bol známy ako ”Cato”. Kníhkupec Nicolai bol ”Lucian”, profesor Westenreider bol ”Pythagoras”, Canon Hertel bol ”Marius”, Marquis di Constanza  bol ”Diomedes”, Massenhausen bol ”Ajar”, Baron von Schroeckenstein bol ”Mohomed” a Baron von Mengenhofen bol ”Sylla”.

Ich ústredie bolo v Mníchove a bolo známe ako Veľká lóža Iluminátov (Lóža Veľkého Orientu) s kódovým menom ”Atény”. Ďalšie štyri lóže boli: Ingolstadt, známy ako ”Efezus”, Heidelberg ako ”Utica”, Bavorsko ako ”Achaia” a Frankfurt bol známy ako ”Théby”.
Kalendár bol tiež prestavaný a mesiace dostali hebrejské mená: Január bol ”Dimeh”, Február bol ”Benmeh”, atď. Svoje dopisy datovali podľa perzskej éry, pomenovanej podľa kráľa Jezdegerda, ktorý začal vládnuť v Perzii v roku 632 pr. Kr. Ich nový rok začínal 21. marca. Niektoré zdroje tento deň označujú ako Nový rok čarodejníc.

V roku 1777 Weishaupt vstúpil do eklektickej slobodomurárskej lóže ”Theodore of Good Counsel” v Mníchove a na konci roku 1778 prišiel z myšlienkou spojenia Iluminátov so slobodomurármi. Zwack sa stal slobodomurárom 27. november 1778 a spoločne z bratom slobodomurárom Abbé Marottim prezradili tajomstvá Rádu. Do polovice roku 1779 bola mnichovská lóža celkom pod vplyvom Iluminátov.

Behom prvých štyroch rokov bolo výborom, známym pod názvom ”Našepkávači” , naverbovaných okolo šesťdesiat aktívnych členov a takmer 1.000 ľudí bolo nepriamo pridružených k rádu.

Len málo ľudí poznalo pravý zmysel Rádu. Iba členovia vnútorného kruhu, známeho ako ”Areopagite” (”Tribunál”), si boli vedomi jeho skutočného účelu. Všetkým ostatným Weishaupt povedal, že chce jednosvetovú vládu, aby sa v budúcnosti zabránilo všetkým vojnám.
V knihe World Revolution (od Nesty Webster) sa tvrdí: ”Technika iluminizmu spočíva vo verbovaní hlupákov a  adeptov a v povzbudzovaní snov poctivých vizionárov alebo plánov fanatikov, v prebúdzaní ješitnosti ambicióznych egoistov, v spracovávaní nevyrovnaných mozgov alebo v hraní na strunu vášní, ako je chamtivosť a túžba po moci, čím sa dosahuje to, že absolútne rozdielne ciele slúžia tajnému účelu sekty.

Hlupáci, ktorí mali dosť peňazí na rozhadzovanie, boli obzvlášť vítaní. Weishaupt napísal: ”Títo dobrí ľudia rozmnožia naše rady a naplnia našu pokladnicu. Zapájajme týchto ľudí do práce, na týchto pánov musíme nastražiť návnadu. Ale vyvarujte sa toho, hovoriť im naše tajomstvá, týchto ľudí musíme prinútiť, aby uverili, že stupeň, ktorého dosiahli je ten najvyšší.” Weishaupt vysvetľuje: ”Človek musí niekedy hovoriť tak, inokedy onak, aby náš skutočný cieľ pre našich podriadených zostal nepreniknuteľný.” A aký bol tento cieľ? Nebolo to ”nič menšieho než získať moc a bohatstvo, aby boli podkopané svetské alebo náboženské autority, a získanie vlády nad svetom.”

Zasväteným bolo povedané, že Rád reprezentuje ideály cirkvi, že Kristus bol prvým obhajcom iluminizmu a jeho tajná misia mala za cieľ navrátiť človeku pôvodnú slobodu a rovnosť, ktorú mal, než musel opustiť Rajskú Záhradu. Weishaupt povedal, že Kristus nabádal svojich učeníkov, aby pohŕdali bohatstvom, za účelom prípravy sveta na spoločenstvo dobra, ktoré skoncuje zo súkromným vlastníctvom.

Weishaupt napísal Zwackovi: ”Najpodivuhodnejšia vec je to, že veľkí protestantskí a reformní teológovia (luteráni a kalvinisti), ktorí patria k nášmu Rádu, skutočne veria, že v tom spočíva pravý zmysel kresťanského náboženstva.” Ale keď niektorý z Weishauptových nasledovníkov dosiahol vyšších stupňov, bolo mu odhalené ich tajomstvo: ”Pozri naše tajomstvo, aby sme zničili celé kresťanstvo, celé náboženstvo, predstierali sme, že nám ide o pravé náboženstvo, jedného dňa oslobodíme ľudskú rasu od všetkých náboženstiev.

Ženy boli taktiež získavané. Napísal: ”Neexistuje silnejší prostriedok k ovplyvňovaniu mužov, než prostredníctvom žien. Tie by mali byť našou hlavnou zbraňou. Mali by sme sa snažiť, aby o nás mali dobrú mienku a aby stáli na našej strane.” Tiež napísal: ”Toto pohlavie má veľkú časť sveta vo svojich rukách.” Členky boli rozdelené do dvoch skupín: jednu skupinu tvorili ženy, ktoré spoločnosti prepožičiavali zdanie ctihodnosti, druhú skupinu tvorili ženy, ”ktoré pomáhali bratom uspokojovať ich chúťky.” Ilumináti používali aj peňažné a sexuálne úplatky, aby získali kontrolu nad mužmi na vysokých postoch, vydierali ich hrozbami finančného zruinovania, verejného odhalenia a strachom zo smrti.
Z dôvodov Weishauptovej túžby po moci sa čoskoro rozhorel vnútorný boj. Okrem toho, keďže boli vyberané len nepatrné dane, Rád trpel nedostatkom financií.

V roku 1780 sa novým členom stal barón Franz Friedrich  Knigge (1752-1796) a dostal prezývku ”Philo”. Knigge sa narodil 16. október 1752. Študoval právo v Gottingene, slúžil na súdnych dvoroch v Hesse-Cassel a vo Wiemare a bol veľmi známym autorom románov, poézie a filozofických diel. Vstúpil do slobodomurárskej lóže striktnej obzervancie ( po slovensky by sme mohli povedať ”prísneho obradu”- pozn. prekl.), ktorá bola oddaná eliminácii okultných vied, ktoré boli široko praktikované. Nebola toho schopná a bola nútená sa s týmto stavom zmieriť. Knigge dosiahol hodnosť ”brat veliteľ” a používal titul ”labutí rytier” (Knight of the Swan). Pomáhal pri zakladaní novej slobodomurárskej lóže v Hanau. Pretože sa u neho vyvinul záujem o okultizmus, mágiu a alchýmiu, pripojil sa k Rosikruciánom, tajnej organizácii, ktorá vznikla v 14. storočí a údajne sa jednalo o okultistickú skupinu, ktorá praktikovala rituály z ľudskými obeťami.

Neskôr sa zriekol alchýmie a svoje štúdia venoval vývoju takej formy slobodomurárstva, ktorá by človeku dovolila znovu získať dokonalosť, ktorú mal pred pádom Adama a Evy. Svoje myšlienky, ohľadom reformy slobodomurárstva predniesol na Wilhelmbadskom kongrese. Avšak Marquis z Constanzy (jeden z najslávnejších Iluminátov) ho informoval , že Ilumináti túto reformu už uskutočnili. Weishaupt, aby ho prilákal, vylíčil Rád ako predstaviteľov najvyššieho pokroku vo vede a filozofii. To bolo v súlade s Kniggeho myslením a tak vstúpil do Rádu.

Knigge bol samozrejme veľkým úlovkom, pretože mal organizačný talent, a čoskoro sa stal hlavou Westfálskeho kruhu. Bol spojovacím článkom medzi slobodomurármi a Iluminátmi. Weishaupt o ňom napísal: ”Philo je majster, od ktorého by sme sa mali učiť, dajte mi šesť mužov jeho kvalít a zmením tvár vesmíru. Philo urobil viac než sme my všetci od neho očakávali a je mužom, ktorý by bol schopný riadiť túto organizáciu”.

Knigge bol silne podporovaný Aeropagitmi, ktorí mali pocit, že Weishauptová moc by mala byť delegovaná na ostatných, ktorí súhlasili s Kniggeho návrhmi na zmenu organizačnej štruktúry. Tie boli prijaté 9. júla 1781. Knigge bol schopný naverbovať najlepších propagandistov a od roku 1780 bol rast veľmi rýchly, pretože jeho expanzia bola uľahčená jeho prepojením zo slobodomurárskymi lóžami. Svojich cieľov mal Rád dosiahnuť rozdelením ľudstva pomocou vzájomne protikladných ideológií, aby tieto dve skupiny proti sebe bojovali, čím by došlo k oslabeniu národných vlád a organizovaného náboženstva.

Medzi slobodomurármi a Iluminátmi nakoniec došlo k porozumeniu a bolo navrhnuté zlúčenie oboch skupín, pričom tri nižšie stupne v Ráde tvorili slobodomurári a zvyšok Ilumináti. Po kongrese vo Wilhelmsbadene, ktorý sa konal od 16. júla do 29. augusta (ktorého sa zúčastnili slobodomurári, martinisti a predstavitelia všetkých tajných organizácii z Európy, Ameriky a Ázie), bola táto aliancia oficiálna. Všetci účastníci kongresu boli vzatí pod prísahu, že nič neprezradia. Comte de Virieu, slobodomurár z lóže martinistov v Lyone, po svojom návrate domov, na otázky ohľadne kongresu, povedal: ”Nemôžem vám nič prezradiť. Môžem povedať len to, že je to všetko oveľa vážnejšie, než si myslíte. Spiknutie, ktoré bolo zosnované, je tak dobre premyslené, že je takmer nemožné, aby monarchia a cirkev vyviazli.” Neskôr sa Iluminátov zriekol a stal sa oddaným katolíkom.

Z dôvodu hnutia, ktoré vzniklo vďaka Dohmovej knihe ”Upon the Civil Amelioration of the Condition of the Jews” (O zušľachťovaní občianskych podmienok pre Židov) a vydaní knihy od Mirabeaua v Londýne, bola na kongrese prijatá rezolúcia, podľa ktorej mohli Židia vstupovať do lóži. Je zrejmé, že to bolo urobené z finančných dôvodov, pretože Ilumináti presťahovali svoje ústredie do Frankfurtu, bašty židovského finančníctva. Pretože sa pôsobnosť Rádu rozšírila na celé Nemecko, plynuli do neho peniaze z predných židovských rodín, ako boli Oppenheimerovci, Wertheimerovci, Schusterovci, Speyerovci, Sternovci a samozrejme Rothschildovci. Gerard B. Winrod vo svojej knihe ”Adam Weishaupt: A Human Devil” napísal, že ”z 31 hlavných Weishauptových zástupcov bolo 17 židov.” Argumenty, že Ilumináti boli výhradne židovského pôvodu, sú úplne nepodložené.

Po kongrese vo Wilhelmsbade fungovali Ilumináti podľa nasledujúcej organizačnej štruktúry:

ŠKOLKA
1)  Príprava
2)  Novic
3)  Minerval
4)  Illuminatus

SYMBOLICKÉ (slobodomurárstvo)
1)  Učeň
2)  Tovariš
3)  Majster

ŠKÓTSKE (slobodomurárstvo)
4)  Illuminatus Major (škótsky novic)
5)  Illuminatus Dirigens (škótsky rytier)

MALÁ MYSTÉRIA
1)  Presbyter (alebo kňaz)
2)  Princ (alebo Regent)
VEĽKÁ MYSTÉRIA
3)  Magus
4)  Rex

Zdroj: Dejiny Nového Svetového Poriadku

Převzato:  http://www.europskenarody.info/