Satanova doktrína

Satanova doktrína

Satanova doktrína

Stanislav Krajski je historikom filozofie na varšavskej ATK, autorom mnohých kníh, akými sú napríklad „Masoneria polska i okolic“ alebo „Dwie tvarze Wislawy Szymborskiej“. Otázky týkajúce sa slobodomurárstva mu položil J. Kwiatkowski.

V poslednom čase slobodomurárstvo vystupuje z tieňa na svetlo. U niektorých ľudí to vyvoláva blahosklonný úsmev, iných to provokuje.

S. Krajski: Chápem slobodomurárstvo ako ohrozenie nielen pre Cirkev, ale i pre iné sféry, akými sú demokracia a sloboda človeka.

Je slobodomurárstvo združením starších pánov, ktorí sa venujú smiešnym rituálom, alebo organizáciou, ktorá sa usiluje o to, aby prevzala žezlo nad svetom?

S. Krajski: Je to predovšetkým organizácia, ktorá sa odvoláva na náboženskú doktrínu nazývanú kabala. Hovorí sa v nej, že miesto Boha zaujme človek. Taký človek je považovaný za nového mesiáša, teda za niekoho, kto bol predurčený na to, aby prevzal politickú, hospodársku, duchovnú a morálnu moc nad ľuďmi. Kedysi slobodomurári popierali, že by chceli vládnuť nad ľudskými dušami. Pred niekoľkými rokmi sa však k tomu začali priznávať.

Aj napriek tomu však existuje mnoho hlasov, ktoré význam slobodomurárstva bagatelizujú.

S. Krajski: Kedysi bolo obdobie, keď to, čo slobodomurári hlásajú, nebolo pre väčšinu ľudí prijateľné. Aj to bol dôvod, prečo svoje zámery utajovali. Ale teraz, keď sa tak rozšírilo New Age a iné pohanské teórie, vznikla základňa, na ktorej ľudia stále ľahšie akceptujú slobodomurárske myšlienky. Preto o nich tiež slobodomurári viac hovoria. Zdôrazňujú, že sú za demokraciu, za slobodu človeka, za toleranciu. A hoci aj potichu, neustále popularizujú ideové základy svojich postojov: keď je človek bohom, sám rozhoduje o tom, čo je pravda, dobro atď. Vo svojich vystúpeniach v lóžach i vo svojich časopisoch hovoria jednoducho o tom, že prichádza nová doba, v ktorej sa slobodomurárstvo môže stať „novým Vatikánom“, novým duchovným vodcom ľudstva. Preto stále viac zverejňujú svoje predstavy „svetového poriadku“ i argumenty, prečo musí takýto poriadok vzniknúť. Tie dohody sú v podstate tri.

RAJ:

 

  • Svet je husto obývaný dom, ktorý si vyžaduje jedného vládcu.
  • Zrušenie národnostných a náboženských rozdielov spôsobí, že zaniknú rozpory, vojny a agresia medzi národmi.
  • Slobodomurári tvrdia, že slobodu a blahobyt zaistí ľudstvu len prirodzené hospodárstvo, niečo medzi kapitalizmom a komunizmom, v ktorom sa spájajú najlepšie prednosti oboch systémov, spojené s bezbrehou demokraciou a toleranciou. Takéto hospodárstvo je možné zaviesť len vtedy, keď zavládne nad celým svetom, a keď ho bude kontrolovať ich „svetový poriadok“.

 

Slobodomurárstvo však nie je jednoliate, existuje v rámci rôznych rituálov, akými sú aj škótsky a francúzsky. Aký je medzi nimi rozdiel?

S. Krajski: Prvý rozdiel medzi „Francúzmi“ a „Škótmi“ je rovnaký ako v Cirkvi medzi jezuitmi a dominikánmi. Je to rovnaké náboženstvo, ale s rôznou spiritualitou. Druhý rozdiel spočíva v tom, že kým „Francúzi“ kladú väčší dôraz na taktiku, „Škóti“ zase na vernosť učeniu. Podľa „Francúzov“ má politiku a mravnosť nahradiť kultúra. „Škóti“ sú viac náboženskí a domnievajú sa, že už nastal čas, aby bola ich doktrína predstavená ľudstvu, že človek je bohom a že New Age je nielen najlepším, ale aj potrebným krokom smerom k ešte lepšiemu a pravdivejšiemu náboženstvu. „Francúzi“ sa domnievajú, že na takúto prezentáciu je ešte privčas.

Aký je v súčasnosti postoj Cirkvi k slobodomurárstvu?

S. Krajski: Po koncile Pavol VI. povedal: „Satanov dym vtrhol do Cirkvi.“ Myslím si, že tieto slová sa týkali aj problému, ktorý ste naznačili… Ak ešte pred sto rokmi mohla mať Cirkev pochybnosti o tom, čím je slobodomurárstvo, dnes je už celkom jasné, že slobodomurárska doktrína je z kresťanského hľadiska satanský projekt.

Veľký majster Veľkého Východu v Taliansku v inštrukcii, ktorú pred niekoľkými rokmi adresoval bratom svojej lóže, povedal, že slobodomurári majú všetkými možnými spôsobmi bojovať proti Katolíckej cirkvi, ale zároveň zachovávať čo najlepšie kontakty s ostatnými cirkvami. Prečo?

S. Krajski: Katolícka cirkev je hlavným protivníkom slobodomurárstva. Ak voľnomyšlienkari hlásajú, že človek je bohom, potom im v tom najviac prekáža práve Katolícka cirkev. V určitej miere im však prekážajú aj iné cirkvi. Musíme si uvedomiť, že slobodomurárstvo sa zrodilo v protestantskom prostredí medzi osobami, ktoré boli zviazané s rosenkruciánstvom, teda s vyznávačmi akejsi „kresťanskej kabaly“. Ak ľudia sami rozhodujú o pravdách viery, či už vo svojom svedomí, alebo formou akejsi demokracie (anglikánska synoda sa napríklad uzniesla, že peklo neexistuje), je to najlepšia cesta do slobodomurárstva. Slobodomurári veria, že postupnou reformáciou privedú kresťanstvo k prijatiu rosenkruciánstva a neskôr aj kabaly.

Akú úlohu v tom zohrávajú Rotary klub a iné paraslobodomurárske organizácie?

S. Krajski: Slobodomurárstvo je superelitárskou organizáciou a vytvára sa tam, kde sú strediská moci a strediská elít, teda priamo „elity elít“. Slobodomurári prijímajú do svojich radov jedincov, ktorí sú vnútorne už slobodomurármi a potom iba formálne prechádzajú jednotlivými stupňami zasvätenia. Táto príprava sa uskutočňuje v kluboch Rotary a Lion’s. V paraslobodomurárskych organizáciách sa členom vštepujú slobodomurárske myšlienky, akými sú neobmedzená sloboda, demokracia bez hraníc, sme Európania, pričom národnosť, náboženstvo či morálka sú bezvýznamné fenomény…

Slobodomurári nikdy neprotestujú proti tvrdeniam, že ich cieľom je charitatívna činnosť…

S. Krajski: Cez poskytovanie pomoci druhému človeku sa v sektách robí aj nábor nových členov. Podobný jav možno pozorovať aj v slobodomurárstve.

Mnoho čitateľov by chcelo poznať osobné personálie významných slobodomurárov.

S. Krajski: To je pravda. Formálne nie je možné niekoho označiť za slobodomurára, pretože na to je potrebné mať dôkazy. Takéto dôkazy sa dajú získať len od slobodomurárskej organizácie, ale tá ich neposkytuje. Zostáva iba jediná metóda: Poznáte ich podľa ovocia. Ak sa niektorý politik, predstaviteľ kultúry či oznamovacích prostriedkov správa presne tak, ako by sa správal slobodomurár a realizuje program, s ktorým prichádza slobodomurárstvo, všetko nasvedčuje tomu, že tento človek je prinajmenšom nástrojom v rukách slobodomurárov.

 

Převzato:  http://www.magnificat.sk/

/ Ilumináti / Štítky:

O autorovi

Gaspar

Šéfredaktor matrix-2012.cz