Implantovateľné RFID čipy …

Implantovateľné RFID čipy …

Implantovateľné RFID čipy v spoločnosti pod dohľadom

Tom Burghardt

6. september 2008

www.globalresearch.ca

 

 

Vlády a ich agentúry v USA a Číne vychvaľujú výhody rádiofrekvenčných identifikačných čipov pre ich schopnosť stopovať, monitorovaťa profilovať občanov a udržiavať ich pod kontrolou.

 

 

 

Nové hrozby pre súkromie a občianske slobody

 

Ak zavedenie osobných informácií do RFID (radio-frequency identification) čipu implantovaného do pasu či vodičského preukazu sa zdá ako „chytrá“ alternatíva nekonečným radom na letisku a dotieravému vypytovaniu sa sekurokratov, skúste sa zamyslieť ešte raz.

Od konca 90. rokov 20. storočia korporatívistickí podvodníci vychvaľujú „výhody“ diabolských vysielačov ako „pohodlný“ a „lacný“ spôsob značenia jednotlivých komodít, ako niečo, čo prinesie „revolúcie“ do inventarizačného manažmentu a prevencii krádeží. Skutočne, „označené“ čipmi bolo všetko – od papierových kapesníkov po topánky, od domácich miláčikov po spodné prádlo. „Úspora“ bude „prenesená“ na zákazníka. Nazvime to „wal-martizáciou“ každodenného života.

RFID tagy (tag = „visačka“, pozn. prekl.) sú malé počítačové čipy pripojené k miniatúrnej anténe, ktoré sa dajú upevniť či implantovať do fyzických objektov, vrátane ľudských bytostí. Samotný RFID čip v sebe obsahuje Electronic Product Code (EPC, elektronický produktový kód), ktorý sa dá „prečítať“ emitovaním signálu z čítačky RFID. Tieto čipy sa delia do dvoch skupín: pasívne a aktívne. „Pasívny“ tag neobsahuje batériu a jeho „čítacia“ vzdialenosť je variabilná, od menej než palec (2.5 cm) po 20-30 stôp (6.1-9.14 m). Na strane druhej, „aktívny“ tag je samopoháňaný a má oveľa väčší dosah. Údaje z „aktívneho“ tagu sa dajú posielať priamo do počítačového systému zapojeného do kontroly inventáru – či určenému na dozor.

No ako Consumers Against Supermarket Privacy Invasion and Numbering (Zákazníci proti prenikaniu supermarketov do súkromia a číslovaniu, CASPIAN), spolu s American Civil Liberties Union (Americká únia občianskych slobôd, ACLU), Electronic Frontier Foundation (Nadácia elektronickej hranice, EFF) a Electronic Privacy Information Center (Centrum informácií o elektronickom súkromí, EPIC) uviedli v spoločnom vyhlásení z roku 2003, „RFID má potenciál ohroziť bezpečnosť zákazníkov, redukovať či eliminovať nákupnú anonymitu a ohroziť občianske slobody.“ („Position Statement on the Use of RFID on Consumer Products“, Privacy Rights Clearing house, 14. november 2003,

http://w2.eff.org/Privacy/Surveillance/RFID/rfid_position_statement.php

 

 

Ako tieto organizácie poznamenali:

„Aj keď existujú prospešné využitia RFID, niektoré atribúty technológie môžu byť použité spôsobmi, ohrozujúcimi súkromie a občianske slobody:

 

  • Tajné umiestnenie tagov. RFID tagy môžu byť zapustené do predmetov a dokumentov bez vedomia jednotlivca, ktorý tieto predmety získa. Keďže rádiové vlny ľahko a nehlučne prechádzajú tkaninou, plastickými hmotami a ďalšími materiálmi, je možné čítať RFID tagy zašité v odevoch, či prichytené k predmetom v peňaženkách, nákupných taškách, kufríkoch a podobne.
  • Celosvetové jedinečné identifikátory všetkých predmetov. Electronic Product Code potenciálne umožňuje každému predmetu na zemi prideliť vlastné jedinečné ID označenie. ID čísla by mohli viesť k tvorbe globálneho registračného systému predmetov, v ktorom je každý fyzický predmet identifikovaný a spojený so svojím nákupcom či vlastníkom v momente predaja či transferu.
  • Obrovské zhromažďovanie dát. Rozmiestnenie RFID si vyžiada vytvorenie obrovských databáz obsahujúcich údaje unikátnych tagov. Tieto záznamy sa dajú prepojiť s osobnými identifikačnými dátami, obzvlášť s rastúcimi pamäťovými a procesnými kapacitami.
  • Skryté čítačky. Tagy sa dajú čítať z diaľky, bez ohľadu na líniu dohľadu, čítačkami, ktoré sa dajú neviditeľne začleniť do takmer každého prostredia, kde sa zhromažďujú ľudské bytosti či predmety. Experimentálne boli RFID čítačky už zakomponované do podlahových krytín, vtkané do nástenných a podlahových tkanín a rohoží, ukryté v dverách a bez stopy začlenené do políc a pultov v maloobchodoch, činiac pre zákazníka nemožným určiť, kedy je on/ona „skenovaný/á“.
  • Individuálne stopovanie a profilovanie. Ak sa k unikátnym RFID tag číslam pripojí osobná identita, jednotlivci môžu byť profilovaní a stopovaní bez ich vedomia či súhlasu. Napríklad, tag v topánke môže slúžiť ako de facto identifikátor osoby, ktorá túto topánku nosí. Hoci je informácia na úrovni predmetu všeobecná, identifikačné predmety, ktoré ľudia majú na sebe či so sebou, ich môžu spájať, napríklad, s určitými udalosťami, ako sú napr. politické zhromaždenia.” (ibid.)

 

 

Štát bezpečnosti

 

 

So šírením vražedných chápadiel korporatistického policajného štátu tu v USA by nemalo byť prekvapením, že sekurokrati neustále chvália „výhody“ RFID v oblasti „vnútornej bezpečnosti“. Netreba byť géniom na učinenie záveru, že v spojení s obrovskými komerčnými databázami, ako i  s databázami 16 samostatných agentúr „spravodajskej komunity“ – ako je Terrorist Identities Datamart Enviroment (TIDE), ktorá poskytuje sledovaciemu leviathanovi mená údajných „teroristov“ – architektúra pre obrovský totalitný kolos sa zo stolov presúva do ulíc.

Ako dostatočne demonštrovalo minulotýždňové masové potlačenie pokojného protestu na republikánskom národnom zhromaždení v St. Paul, štát Minnesota, stratégia „preventívnej vojny“ Bushovho režimu je v plnej platnosti (Tom Eley, „RNC in Twin Cities: Eight protesters charged with terrorism under Patriot Act“, WSWS, 6 September 2008,

http://www.wsws.org/articles/2008/sep2008/poli-s06.shtml

 

 

 

 

RFID, AIM a biometrika

 

RFID sú prirovnávané k čiarovým kódom, ktoré sú skenované na predmetoch na pokladničných pultoch predajní, no čo hlásne trúby priemyslu ako je Association for Automatic Identification and Mobility (AAIM) zabúdajú vo svojej propagande týkajúcej sa RFID spomenúť, je fakt, že informácia uložená na pase či vodičskom preukaze sa dá pohotovo ukradnúť hocikým s čítačkou – predajcami, bezpečnostnými agentami, zločincami – bez toho, aby si držiteľ karty čo i len zdanlivo uvedomil, že je stopovaný a jeho údajne „bezpečné“ informácie kradnuté. Podľa upútavky na stránke AAIM:

„Technológie Automatic Identification and Mobility (Automatická identifikácia a mobilita, AIM) sú rôznorodou rodinou technológií zdieľajúcich spoločný cieľ identifikácie, stopovania, zaznamenávania, uchovávania a komunikovania základných obchodných, osobných a produktových dát. Vo väčšine prípadov technológie AIM slúžia ako vstup a výstup podnikových softwarových systémov, poskytujúce rýchly a presny zber a vstup dát.“ (AAAIM, nedatované, http://www.aimglobal.org/technologies/

 

Medzi „rôznorodou rodinou technológií“ chválených zo strany AAIM sú mnohé s potenciálom „dvojitého využitia“: to jest, rovnaká technológia, ktorá môže sledovať cestu palety s nealko nápojmi, môže taktiež sledovať cestu ľudských bytostí. Naozaj, Asociácia vychvaľuje biometriku ako „automatizované metódy rozoznávania osoby na základe fyziologickej a behaviorálnej charakteristiky.“ To je obzvlášť dôležité, keďže „potreba biometriky sa nachádza vo federálnej, štátnej a miestnej vláde, v armáde a komerčných aplikáciách.“ Pri použití samostatne či v spojení s „chytrými kartami (smart cards) s RFID čipmi, biometrické technológie „sú určené prestúpiť takmer všetkými aspektami ekonomiky a našich každodenných životov.“ (AAIM, nedatované,

http://www.aimglobal.org/technologies/biometrics

 

Akási „revolúcia“.

 

 

 

„Person Tracking Unit“ IBM

 

Tento priemysel získal silný podnet od štátu vydaním memoranda Government Services Administration, bushovského úradu, z decembra 2004, ktoré naliehalo na šéfov všetkých federálnych agentúr, „aby zvážili aktivity k postupu [RFID] priemyslu.”

http://www.spychips.com/press-release/gsa-document.html

 

 

Príklad kapitalistickej “vynaliezavosti”či ďalší rafinovaný prienik do nášho práva na súkromie?
V roku 2006 IBM získala patent, ktorý bude využitý pri stopovaní a profilovaní zákazníkov pohybujúcich sa po obchode, aj keď prístup ku komerčným databázam je striktne obmedzený. A ak príde na stopovanie a profilovanie ľudských bytostí – povedzme pre masové vyhladzovanie na príkaz šialených nacistických ideológov – IBM nemá súpera. Vo svojom prelomovom skúmaní z roku 2001 o technológiách, ktoré umožnili masové vraždenie Židov, komunistov, Rómov, homosexuálov a lesbičiek, investigatívny novinár Edwin Black v knihe IBM and the Holocaust opísal, ako – počnúc rokom 1933 – IBM a jej filiálky vytvorili technologické „riešenia“, ktoré zefektívnili identifikáciu „nežiaducich“ na rýchle a účinné skonfiškovanie majetku, deportáciu, nútené práce a konečné vyhladenie (IBM and the Holocaust: The Strategic Alliance between Nazi Germany and America’s Most Powerful Corporation, Crown, New York, 2001, s. 7-8, úryvky na

http://www.ibmandtheholocaust.com/excerpts.php

 

 

V strašidelnom echu sú dnes tieto politiky opakované proti moslimom a ľavicovým „extrémistom“ skorumpovaným Bushovým režimom vo svojom donquijotskom ťažení na „udržanie bezpečnej Ameriky“ v rozširovaní kapitalistických a imperialistických cieľov globálnej dominancie.

Ako píše bezpečnostná analytička Katherine Albrecht, opisujúca IBM patentovanú „Identification and Tracking of Persons Using RFID-Tagged Items in Store Enviroments“ (Identifikácia a stopovanie osôb použitím predmetov tagovaných čipmi RFID v prostredí predajne):
„V mrazivých podrobnostiach uvádza potenciál RFID pre sledovanie vo svete, kde zosieťované čítačky RFID, nazývané „person tracking units“ (jednotky stopovania osôb) budú implementované takmer všade, kam ľudia chodia – v nákupných centrách, letiskách, železničných staniciach, autobusových staniciach, výťahoch, vlakoch, lietadlách, knižniciach, divadlách [a] múzeách – na podrobné monitorovanie pohybu ľudí.” (“How RFID Tags Could Be Used to Track Unsuspecting People”,  Scientific American, August 2008,

http://www.sciam.com/article.cfm?id=how-rfid-tags-coul-be-used

 

 

Podľa patentu citovaného Albrechtovou, pri pohybe osoby po obchode alebo mestskom centre: “Čítačka RFID tagu umiestnená [v požadovanej stopovacej lokalite] …číta RFID tagy na osobe… Pohybujúc sa po obchode, rôzne čítačky RFID umiestnené po celom obchode zachytávajú signály RFID tejto osoby a pohyb tejto osoby je sledovaný na základe týchto detekcií…Jednotka sledovania osôb môže uchovávať záznamy rôznych lokalít, ktoré osoba navštívila, ako aj časy návštev.” (ibid.)

Aj keď na RFID tagu nie sú uložené žiadne osobné údaje, nepredstavuje to žiaden problém, vysvetľuje IBM, pretože, “osobné informácie budú získané pri použití kreditnej karty, bankovej karty, nákupnej karty a pod. touto osobou”. Ako tvrdí Albrechtová, spojenie medz unikátnym RFID číslom a identitou osoby “je nutné učiniť iba raz, aby od tohto momentu táto karta slúžila pre túto osobu ako proxy.” (ibid.) S celoplošným zavádzaním RFID čipovaných pasov a vodičských preukazov kapitalistický univerzálny štát vyrastá rýchlo – a potichu.

 

 

 

Sledovanie populácie v Číne a USA

Ak je Čína, americký hlavný obchodný partner a občasný geopolitický rival v drancovaní prírodných zdrojov, indikáciou smeru, v ktorom sa budú “trhovým zázrakom” viesť sledovacie technológie v blízkej budúcnosti, opona nad súkromím a právami jednotlivca sa pomaly zatvára. Albrechtová píše:

“Čínske národné identifikačné preukazy, napríklad, sú kódované s pre mnohých ľudí šokujúcim množstvom osobných informácií, vrátane zdravotnej a reprodukčnej histórie, zamestnaneckého pomeru, náboženstva, etnického pôvodu a dokonca i s menom a telefónnym číslom prenajímateľa bytu každého držiteľa preukazu. Čo je oveľa hrozivejšie je fakt, že tieto preukazy sú časťou väčšieho projektu pokrytia čínskych miest najnovšími sledovacími technológiami.

Michael Lin, viceprezident China Public Security Technology, súkromnej spoločnosti, poskytujúcej tomuto programu RFID preukazy, ich bez obáv pre New York Times opísal ako “vládny spôsob kontroly populácie v budúcnosti”. Ak by ani iné vlády nevyužili sledovací potenciál týchto nových identifikačných preukazov, dostatok dôkazov naznačuje, že po údajoch lačné korporácie áno.” (ibid.)

Nesúhlasil by som s Albrechtovou v jednom hlavnom bode: vlády, predovšetkým šialení, korporáciami kontrolovaní podvodníci držiaci si svoje miesto vo Washingtone, celkom určite výhodu sledovacieho potenciálu RFID využijú.

V marci 2005 napríklad senátna republikánska High Tech Task Force vychvaľovala aplikácie RFID ako “úžasné nové technológie” s “obrovským prísľubom pre našu ekonomiku”. V tomto duchu prisľúbili ”chrániť” RFID pred reguláciou a legislativou

http://republican.senate.gov/httf/

 

. Netreba dodať, že pokiaľ ide o obranu práv na súkromie či niečoho tak “starobylého” ako Ústava, bojazliví demokrati na tom nie sú o nič lepšie.

V podmienkach nastávajúceho ekonomického úpadku, rastúcej nezamestnanosti, zarážajúcej výšky dlhu, kolapsu finančných trhov a pokračujúcich vojen v Iraku a Afghanistane, americký imperializmus, aby podoprel svoje rozpadajúce sa impérium, bude pokračovať v dovoze totalitných metód vlády, využívaných vo svojej “globálnej vojne proti terorizmu” na domáci front. Zavedenie pasov a vodičských preukazov s RFID čipmi pre masové sledovanie a politické represie voči americkému ľudu sa vynára v tomto kontexte.

 

 

 

O autorovi:

 

Tom Burghardt je výskumník a aktivista z oblasti sanfranciského zálivu v štáte California. Okrem prispievania do Covert Action Quarterly je editorom Police State America: US Military “Civil Disturbance” Planning (2002), distribuovaného prostredníctvom AK Press.

 

 

 

 

Převzato:  http://www.europskenarody.info/

/ Spiknutí / Štítky:

O autorovi

Gaspar

Šéfredaktor matrix-2012.cz