Tajomstvo Eurázie

Kľúč ku skrytej histórii a k udalostiam vo svete

Za širokým prílivom ľudských dejín prúdia kradmé podzemné prúdy tajných spoločností, ktoré často determinujú hlboké zmeny na povrchu.

A. E. Waite

Sú už tisíce rokov za scénou udalostí vo svete aktívne tajné spoločnosti a bratstvá? Usmerňujú títo strážcovia tajnej múdrosti rast ľudského povedomia a ovplyvňujú osudy národov? Dávajú skrytí majstri okultného poznania moc a infiltrujú isté politické, kultúrne, duchovné a ekonomické hnutia, aby sa naplnil staroveký plán? Je možné, že veľké prevraty, vojny a revolúcie, ako i nevídané vedecké objavy, plody literatúry, filozofie a umenia, sú výsledkom „skrytej ruky“? Mohli by sme dekódovať dejiny v snahe nájsť toto tajomné spojenie medzi politikou a okultizmom a odhaliť tak skutočných vládcov nášho moderného sveta?

Nemecký filozof Oswald Spengler upozorňoval na „mohutnú súperivosť“ medzi skupinami ľudí „úžasného intelektu, ktorých obyčajný občan nevidí, ani im nerozumie“. V roku 1930 Ralph Shirley, redaktor londýnskeho Occult Review, popredného časopisu ezoterickej vedy potvrdil „podozrenie, že okultné kruhy sa tajne usilujú o dezintegráciu a revolúciu. Autor sa nedávno dostal k jasným dôkazom vo forme skupiny okultistov, ktorí sa práve o toto snažia“.
Generálmajor Fuller, bývalý adept Aleistera Crowleyho, ktorý mal kontakty na britskú armádnu spravodajskú službu, písal o úkladnej sile, ktorá používa „mágiu a zlato“ a chce „získať moc nad svetom pod pomstichtivým mesiášom, ako sa predpovedá v Talmude a v kabale“. Bývalý Fullerov šéf Crowley pracoval ako tajný agent pre Britániu, aj pre Nemecko, i keď si jeho britskí páni všimli, že sa naňho „nedá spoľahnúť“ a varovali, že by ho mali používať na špionážne operácie len s veľkou opatrnosťou. Počas I. svetovej vojny nemecké ministerstvo zahraničia tajne požiadalo okultistu Gustava Meyrinka, aby napísal román, v ktorom obviní francúzskych a talianskych slobodumurárov z vyvolania vojny.

Francúzska revolúcia, jeden z najdôležitejších európskych prevratov, to bola veľkou mierou výsledkom úsilia slobodomurárskych lóží, ktoré si zaumienili zvrhnúť monarchiu a oslabiť moc katolíckeho náboženstva. John Robinson v knihe „Proofs of a Conspiracy“ (1798) dokázal, že politické kluby a styčné revolučné výbory, vrátane známeho jakobénskeho klubu, vznikli zo slobodomurárskych lóží.

Západní akademici zväčša neberú do úvahy vplyv mystiky a okultných a tajných spoločností na dejiny. Hlavný prúd tento aspekt ignoruje, lebo sa nazdávajú, že nemá skutočný význam, pokiaľ ide o svetovú politiku. Ale iba tým, že sa rola „podvojného okultu“ do úvahy berie možno skutočne pochopiť udalosti vo svete a umiestniť ich do reálnej historickej perspektívy.

Atlantizmus verzus Eurazianizmus

Tajné spoločnosti a učitelia ezoterickej múdrosti vždy umiestňujú svoj pôvod do úsvitu civilizácie. V judeo-kresťanskej kultúre hovoria tajné spoločnosti o Adamovi, Setovi, Mojžišovi a patriarchoch, ako o zasvätencoch božskej múdrosti, opatrne odovzdávanej z pokolenia na pokolenie. Iné okultné skupiny sa dívajú ďalej, než len na staroveký Egypt a grécke školy tajomstiev, až do stratenej pevniny Atlantída. Ďalší stopujú svoj pôvod k Sumerom, k Babylonu alebo k tajomným pláňam Tartárie.

Skúmaním ľudských mýtov, legiend a arkánskych historiek nachádzame bezpočetné zmienky o stratenej prvotnej civilizácii. Briliantný francúzsky metafyzik Rene Guenon písal o veľkolepej hyperboreánskej kultúre, prekvitajúcej za arktickým kruhom, a jej odnožiach Šambale na východe a Atlantíde na západe. Platón písal o Atlantíde, popisujúc ju ako stred veľkolepého, mocného impéria, ktoré – v dôsledku nekritického miešania „synov božích“ s „deťmi človeka“ – veľmi utrpelo „násilnými zemetraseniami a záplavami“, až sa napokon „stratilo pod morom“. Podľa okultnej tradície sa Atlantída pominula po dlhom obdobi chaosu a skazy, ktorá sa dostavila, slovami madam Blavatskej, kvôli tomu, že „atlantická rasa sa stala národom zlých čarodejníkov“. Atlantídu zničila konspirácia zlých čarodejníkov, ktorí sa zmocnili tohto veľkolepého kontinentu.

Dávno pred koncom Atlantídy dochádzalo k veľkej emigrácii do rôznych centier na zemi. V jednej legende sa hovorí o zvyšku spravodlivých, ktorý sa pohol z arktického kruhu do Šambaly v odlahľej pevnosti Strednej Ázie. Iné legendy naznačujú, že tí, čo sa zachránili z Atlantídy, založili starovekú egyptskú civilizáciu.

Victoria LePage, autorka jednej z najobsažnejších štúdií o Šambale vysvetľuje, že Atlantída a Šambala, to predstavuje oveľa viac, než len geografické oblasti: „Vo folklóre sú Atlantída a Šambala nerozlučne spojené, ako dva charizmatické obrazy túžby srdca, dve žiarivé fatamorgány, ležiace na najvzdialenejších horizontoch ľudskej túžby, nedosiahnuteľné, vždy sa posúvajúce ďalej a ďalej, keď po nich už už siahame, prinajlepšom ideálne stavy vedomia, nikdy nerealizované. Ale ich asociácia má, ako sa zdá, oveľa reálnejšiu a historicky konkrétnejšiu základňu, než len toto. Zasvätenecká tradícia potvrdzuje, že obe skutočne existovali, jedna z nich v západnom mori, druhá vo východných horách, ako ihličky v tom, čo bolo kedysi sieťou centier múdrosti na veľkolepej silovej pavučine okolo celej zemegule. A Šambala stále existuje v rámci osnovy, čakajúcej na reaktivizovanie.“

Ak chceme identifikovať historické aktivity tajných spoločností, musíme uznať pôvod istej veľmi mocnej idey. Okult hovorí o Šambale ako o pozitívnom centre bratstva svetla a o Atlantíde ako o negatívnom centre zlých čarodejnikov, bratov tieňa. A kamkoľvek sa pozrieme vidíme rozdelenie tajných spoločností a okultných spolkov na tieto dva protikladné „rády“. Všetky okultné hnutia a učenia nutne slúžia buď „rádu Eurázie“ alebo „rádu atlantizmu“, podľa toho, kde sa nachádzajú ich centrá – Šambala alebo Atlantída. Za mnohými rôznorodými formami a šíkmi reprezentantov, vplývajúcich na veci bez toho, aby ich niekto z toho upodozrieval, tieto dve centrá – Šambala a Atlantída – predstavujú dva rôzne impulzy ľudského vývoja.

Z pohľadu posvätnej geografie, v súčasnom historickom cykle je atlantizmus triumfom tých najdeštruktívnejších a najdiabolskejších prvkov v civilizácii Západu. Jedna z popredných autorít na posvätnú geografiu a geopolitiku si všíma: „Posvätny zemepis na základe „priestorového symbolizmu“ tradične považuje Východ za „krajinu ducha“, za rajskú zem, zem úplnosti, hojnosti, posvätnú „pôvodnú zem“ toho najvyššieho naplnenia a najväčšej dokonalosti. A táto idea sa odráža aj v biblickom texte, kde sa hovorí o umiestnení „raja“ na východe.

A presne tento význam možno nájsť aj v abrahamickej tradícii (islam a judaizmus) a v tradícii mnohých ne-abrahamických krajín – čínskej, hinduistickej a iránskej. „Východ, to je sídlo bohov.“, hovorí sa v posvätnej formuli starovekého Egypta a to isté slovo („neter“ v egyptčine) znamená aj „boh“. Z pohľadu prirodzeného symbolizmu je Východ miestom, kde vychádza slnko, je to svetlo sveta, materiálny symbol božstva a ducha.

A Západ má opačný symbolický význam. To je „krajina smrti“, „svet bez života“, „zelená krajina“ (ako ju nazývali starovekí Egypťania). Západ, to je „impérium exilu“, „priepasť vydedencov“ podľa islamských mystikov. Západ je „anti-Východ“, krajina úpadku, degradácie, premeny z manifestovaného na nemanifestované, zo života do smrti, z úplnosti k nedostatku, atď. Západ, to je miesto, kde zapadá slnko, kde „klesá dolu“.“

Rusko a magický vesmír

Rusko, geograficky najrozsiahlejšia krajina na zemi, zaujíma unikátnu pozíciu, keď študujeme ľudské dejiny z hľadiska tajných spoločností, okultných učiteľov a podvojných politických prúdov.

Idey a praktiky, ktoré čerpajú z mágie a okultu, boli vždy súčasťou ruského života. V 16. storočí sa cár Ivan IV. radil s mágmi a bol si vedomý okultného významu drahých kameňov, vsadených do jeho žezla. Jeho vláda, to bola kulminácia sna vybudovať prorockú, náboženskú civilizáciu v byzantskej východnej kresťanskej tradícii. Obklopený tajnými spoločenstvami apokalyptických mníchov, Ivan sám v sebe videl dediča izraelitských kráľov a pokúšal sa zreformovať ruský život podľa vlastných magických pohľadov na realitu. Bol presvedčený, že ruský národ má splniť zvláštne poslanie, ktorým nie je nič menšie, než spása sveta.

V roku 1586 cár Boris Godunov ponúkol značný finančný príjem 2 000 anglických libier ročne, plus dom a všetko zabezpečenie, Johnovi Deeovi, anglickému mágovi a majstrovi špionáže zato, aby vstúpil do jeho služieb. Syn Johna Deea, dr. Arthur Dee, ktorý bol podobne ako otec alchymistom a Rosekrucianom, išiel do Moskvy pracovať ako lekár. Michail Romanov, prvý ruský cár Romanovskej dynastie, údajne nastúpil na trón s pomocou dr. Arthura Deea a britskej spravodajskej služby. Prv, než nastúpil k moci, nepriatelia obvinili Romanova z praktizovania mágie a z toho, že má magické moci. …

Západ sa stretá s Východom

„Okultné moci, ako sa zdá, to je otázka národného temperamentu… Rusko má tendencie produkovať magov – mužov a ženy s veľkou duchovnou autoritou. Žiadny iný národ nemá equivalent k Tolstojovi a Dostojevskému, dokonca nemôže mať ani Rozanova, Merežkovského, Solovjeva, Fedorova, Berdiajeva, Šestova. A istotne žiadny iný národ by nemohol mať také osobnosti, akou bola madam Blavatská, Grigorij Rasputin…“ (Collin Wilson: „The Occult“)

…Madam Blavatská chcela zjednotiť Centrálnu Áziu, Indiu, Mongolsko, Tibet a Čínu, aby sa – so zainteresovaním Ruska – vytvorila veľká eurázijska mocnosť, schopná čeliť britským ambíciám. Blavatská, cestujúc po Indii, všade agitovala proti britskej nadvláde, až ju napokon koloniálna vrchnosť obvinila, že je ruskou špiónkou. Princ Uchtomskyj videl podporu pre Euráziu v „pripravenosti Indov zoskupiť sa pod výzvou zvláštnej severskej ženy“. Bol presvedčeny, že madam Blavatskú prinútila z Indie odísť „podozrievavosť Angličanov“.

…Dr. Stephen A. Hoeller, teoretik komparatívneho náboženstva a gnostický biskup nám pripomína, že madam Blavatská bola: „skutočnou dcérou matičky Rusi. Niektorí si myslia, že jej život a povaha mocne korešpondujú s archetypom tradičného ruského túlavého svätca, ktorého volali „starec“ – asketika, pútnika, túlajúceho sa po krajine, všade poučujúc ľudí o duchovných záležitostiach, niekedy veľmi neklasickým spôsobom.“

Madam Blavatská bola presvedčená, že katolícka spoločnosť jezuitov premiestnila svoj hlavný stan z kontinentu do Anglicka, kde sa usilovali o uvrhnutie človeka do pasívnej nevedomosti a o nastolenie „univerzálneho despotizmu“. Táto zakladateľka teozofickej spoločnosti, žena nesmierneho intelektu, ktorá dôverne poznala tajné spoločnosti, varovala: „Študenti okultizmu by mali vedieť, že i keď sa jezuiti vlastnými cestami snažia presvedčiť svet, a zvlášť Angličanov, že mágia neexistuje a vysmievajú sa z čiernej mágie, títo prefikaní a úskoční intrigáni udržiavajú magnetické kruhy a formujú magnetické reťazce prostredníctvom koncentrácie kolektívnej vôle, ak je tu objekt, na ktorý chcú vplývať alebo istá dôležitá a vplyvná osoba, ktorú chcú ovplyvniť.“

Po smrti madam Blavatskej v Londýne v roku 1891 sa Teozofickej spoločnosti zmocnili anglickí okultisti Annie Besantová a C. W. Leadbeater, popredný britský imperialista. Eurázijská orientácia skorej Teozofickej spoločnosti H. P. Blavatskej sa tak dostala pod vplvy britského slobodomurárstva a Leadbeaterovho ezoterického vysokého anglikanizmu. V tom veľkom zápase mágov si však eurázijský impulz našiel iných historických agentov na Západe, medzi nimi slávneho francúzskeho mága Papusa.

Veľký zápas mágov

…Papus, spoločne s Oswaldom Wirthom a De Guaitaom, sníval o zjednotení okultistov do oživeného Rosekrucianskeho bratstva, čo by bol medzinárodný rád, kde by ruské impérium mohlo zohrávať vedúcu rolu ako most medzi Východom a Západom. …Papus poznal kľúčovú rolu, ktorú má Rusko zohrať v unifikovaní Eurázie, i jeho okultný osud ako „impérium konca“ , vonkajšej manifestácie záhadnej „severskej Šambaly“. …Papus bol presvedčený, že rozsiahle ruské impérium je jedinou mocnosťou, schopnou prekaziť konšpiráciu „bratov tieňa“. Vyzýval tiež cára, aby sa pripravil na vojnu s Nemeckom, na ktorej mali záujem zlovestné sily v Berlíne. Podľa jednej výpovede sľúbil vtedy imperiálnej cárskej rodine, že: „romanovská monarchia bude chránená, kým ja, Papus, budem nažive“. Keď sa k Alexandre v roku 1916 doniesla správa o jeho smrti, hneď poslala manželovi list (v tom čase stál na čele ruských armád na fronte v I. svetovej vojne) so slovami: „Papus je mŕtvy; sme stratení.““ …Predtým… krátko po návrate z prvej návštevy Ruska, sa v roku 1901 vo francúzskej tlači objavili články, ktoré mal na svedomí hlavne Papus. Upozorňovalo sa v nich na „skrytú konšpiráciu, o ktorej verejnosť takmer nič nevie a na machinácie zlovestného finančníckeho syndikátu, ktorý sa snaží narušiť francúzsko-ruskú alianciu“.

…V inšpirovaných článkoch v Echo de Paris prezradil rolu britskej tajnej služby, ktorá sa skrýva za britským slobodomurárstvom a má úmysel oslabiť a izolovať Rusko.

Tajomný Tibeťan

„St. Petersburg bol v roku 1905 pravdepodobne mystickým centrom sveta.“
(Collin Wilson, „The Occult“)

Samzaran (Pjotr) Badmajev, to bol buriatský Mongol, ktorý vyrástol na Sibíri a neskôr prestúpil na pravoslávie, pričom mu bol krstným otcom Alexander III. Získal veľký vplyv na ministerstve zahraničných záležitostí a cár mu zaručil titul Privy Councilor (popredný radca). …Badmajev, námy ako „Tibeťan“, sníval o zjednotení Ruska s Mongolskom a Tibetom. Venoval sa bezpočetným projektom, nasmerovaným k vytvoreniu veľkého eurázijského impéria. Bol presvedčený, že historické poslanie Ruska spočíva na Východe a je mu súdené zjednotiť budhistov a muslimov ako protiváhy k západnemu kolonializmu. Badmajev predstavil svoju vidinu v roku 1893 v správe cárovi Alexandrovi III. pod názvom „Úloha Ruska v ázijskom Východe“. ..

Badmajev poznal legendu, populárnu v Mongolsku, Číne a Tibete, podľa ktorej raz príde „veľký cár“ zo severu (zo severskej Šambaly) a obnoví teraz už upadnuté tradície pravého budhizmu.

Jesenin varoval Spojené štáty, ktoré pokladal za symbol všetkých neruských a racionálnych zdrojov, aby sa nedopustili chyby „neviery“ a neignorovali „nový odkaz“ z Ruska, lebo cesta k novému životu vedie len cez Rusko. …Pred smrtou bol presvedčený, že revolúcie sa zmocnili „zlé sily“ a že boľševici zradili ruské poslanie.

Ruský filozof Nicholas Berdiajev sprostredkúval vidinu pred-revolučných ruských mysliteľov a kultúrnej elity, keď písal o konci západneho racionalizmu a zrode novej éry ducha, ktorá bude svedkom zápasu Krista a Antikrista. V popularite mystických a okultných doktrín videl dôkaz o príchode novej éry a vyzýval k „novému rytierstvu“.

…Jeho útoky proti západným materialistickým hodnotám odrážali zmýšľanie celej ruskej spoločnosti.

http://newdawnmagazine.com/articles/

New Dawn Magazine online

Mehmet Sabeheddin

Převzato:  http://www.prop.sk/