Staroindické védy předčili vo vedomostiach aj našu modernú vedu
Zdroj: Raum und Zeit, 150/2007, strana 94 až 100
Bežne objavujú moderní vedci pri svojich výskumoch, že učenci v starej Indii prišli už k porovnateľným výsledkom. Odkiaľ vedeli títo mudrci tak veľa o vesmíre, aj keď nemali naše meracie prístroje? Pomohol im snáď ich celostný svetonázor ako chápali hmotu? Thomas A. Hein sa pýtal Armina Risiho, experta na védsku múdrosť.
Stále sa viac a viac objavujú aj v bežných médiách pojmy ako „védy“ a „védsky“, napríklad v súvislosti s liečebnou medicínou ajurvédou alebo védskou filozofiou. Od 60-tych rokov 20-teho storočia je na západe známa aj védska hudba Raga, zvlášť vďaka virtuóza sitary Ráviho Šankara. Stále viac ľudí odhaľuje hlboko pôsobiaci účinok Rága hudby na telo, ducha i dušu.
Dokonca aj rockoví hudobníci ako Rudolf Schenker, gitarista skupiny Scorpions sú touto hudbou nadšení. Ale čo vlastne sú védske spisy, takzvané védy? Kto ich napísal? A kedy?
O spracovanie védskych zdrojov sa v nemeckojazyčnom prostredí v posledných 15-tich rokov zaslúžil švajčiarsky filozof véd a spisovateľ Armin Risi. 18 rokov žil ako mních vo védskych kláštoroch a intenzívne sa zaoberal so sanskrtom. Na konci roka 2007 mu vyšla kniha „Boh a Bohovia“, ktorá mala obrovský úspech. Bola to šiesta prepracovaná verzia – je to kniha, ktorá ponúka rozsiahly prehľad obsahu a významu véd a prináša doteraz nepoznané a podivuhodné poznatky na svetlo.
Armin Risi ukazuje s mnohými pôvodnými citátmi, že zdroje v sanskrte obsahujú učenie a vedomosti, ktorá až dnes ľudstvo získava s pomocou modernej techniky a ktoré sa v mnohom zhodujú s vedomosťami, ktoré máme k dispozícii dnes. Ako mohli staroindickí mudrci a jasnovidci (ktorí sa volajú rišiovia) toto všetko vedieť? Čo ešte hovoria ich spisy?
To by sme chceli vedieť presnejšie a viedli sme preto rozhovor s Arminom Risim.
* * *
Thomas Hein: Väčšina čitateľov si pod pojmom „védy“ nevie nič presné predstaviť. Mohli by ste nám preto najprv vysvetliť, čo vlastne védy sú?
Armin Risi: „Védy“ je spoločný názov pre staroindické spisy, ktoré sú v najväčšej miere napísané v sanskrte.
Védy alebo védske spisy zahŕňajú duchovné aj materiálne vedenie, pretože vo védskej kultúre neboli tieto dva vedné odbory oddelené. Kto chcel mať prístup ku pokročilému materiálnemu vedeniu, musel byť najskôr zasvätený do duchovného vedenia. Takto malo byť ochránené materiálne vedenie pred zneužitím. Preto nebolo mnohé písomne zaznamenané, alebo to bolo zakódované, takže tomu mohli rozumieť len zasvätenci. To, čo dnes označujeme ako mytológia, musíme brať do úvahy diferencovane a z hľadiska viacerých vrstiev.
T.H: S ktorými oblasťami vedy sa védy zaoberajú?
A.R: S tými oblasťami vedy, ktoré sú zmysluplné pre zdravú existenciu človeka, napríklad zdravie, prevencia, zdravoveda zvaná ajurvéda („vedenie o dlhom živote“), staviteľstvo a sním spojená matematika a svätá geometria, vedenie o pôvode a vzniku vesmíru, duchovná dimenzia všetkých foriem života v hmote, takže biológia v skutočnom zmysle slova, ako aj astronómia k účelom astrológie – analýza súvislostí medzi planetárnymi a pozemskými vzormi života. Ďalšie by sme mohli ešte dlho menovať.
T.H: Védska veda sa veľmi odlišuje od našej súčasnej vedeckej metodiky. V čom spočíva rozdiel medzi vedou Véd a modernou vedou?
A.R: Hlavný rozdiel je v tom, že Védska veda jasne rozlišuje medzi faktami a interpretáciou. Každý poznatok, či už z oblasti fyziky, geológie, genetiky, paleontológie vyžaduje interpretáciu – a vo Védskej vede sa vždy dopredu vysvetľuje s akým ponímaním sveta sa fakty interpretujú. Tu prichádza druhý veľký rozdiel: súčasná veda vychádza z „naturalistického“ (=materiálneho) ponímania sveta, védska z multidemenzionálneho a koniec koncov z duchovného ponímania sveta. Tomu zodpovedajúco sa rozlišujú vysvetlenia pre rovnaké fakty.
Viera a vedenie
T.H: Mnohí veci teraz určite povedia, že takýto postup je nevedecký. Podľa nich sa tu jedná o spojenie náboženstva s vedou. Čo hovoríte na túto námietku?
A.R: Každé ponímané sveta je založené na nejakej viere. Materialistické ponímanie verí, že mimo fyzickej hmoty nič nie je a že všetky fenomény, aj život a vedomie, môžeme vysvetliť len na základe zákonov fyzickej hmoty. To je viera, lebo sa v žiadnom prípade nedokázalo, že nezávisle od tela vedomie neexistuje. Parapsychologické fenomény, špiritizmus, astrálne cestovanie a tak ďalej ukazujú, že by mohla existovať aj astrálna, nefyzická dimenzia.
Védske ponímanie sveta naproti tomu verí na absolútno vedomia a individuality, to znamená vedomú jednotu mimo duality. Individualita znamená „jednotu“, doslova „nedeliteľné, nerozdelené Bytie (a vedomie)“. O viere sa nedá diskutovať, ale veľmi dobre o dôvodoch, prečo v niečo veríme alebo neveríme.
T.H: Pozrime sa na Védy podrobnejšie. Urobili ste pozoruhodný objav, že spisy v sánskrte opísali vek nášho vesmíru údajom, ktorý potvrdzuje aj súčasná kozmológia. Vysvetlili by ste to bližšie?
A.R: Védska kozmológia hovorí, že fyzický vesmír existuje v cyklických manifestáciách a „rozpusteniach“. Cyklus pozostáva z „Brahmovho dňa“ a „Brahmovej noci“. Brahma je meno kozmickej tvorčej inteligencie, ktorá je známa z trojice Brahma – Višnu – Šiva.
Jeden deň Brahmu, nazývaný Kalpa pozostáva z 1000 menších cyklov (Divya Jugy alebo Mahá-Jugy), z ktorých každá trvá 4,32 miliónov rokov. Noc trvá rovnako dlho. Védski mudrci hovoria, že dnes sa nachádzame v strede Brahmovho dňa. Súčasný vesmír má z védskeho pohľadu približne 6 – 7 miliárd rokov.
V modernej kozmológii kolísajú odhady na vek vesmíru medzi 8 a 20 miliardami rokov. Rozdiel vo védskych údajoch je spôsobný tým, že védy hovoria len o vnímateľnom, pozorovateľnom vesmíre. Spisy pri tom ale prízvukujú, že tieto cykly prebiehajú od neviditeľného pozadia jedného ešte oveľa staršieho vesmíru. Takže sa údaje vo Védach a v modernej kozmológii veľmi blízko približujú.
Predpoveď o červenom obrovi
T.H: V tejto súvislosti chceme spomenúť takmer senzačný objav jednej výpovede o budúcnosti slnka, ktorú s našli v sanskrtských spisoch.
A.R: V sanskrtskom spise s menom Brahmanda Purana sa opisuje čo sa stane so slnkom na konci kalpy, to znamená na konci Brahmovho dňa. Tento minimálne tisíc až dvetisíc rokov starý text hovorí, že slnko na konci Brahmovho dňa, čiže za približne dve miliardy rokov sa stonásobne zväčší a premení celú zemskú kôru na žeravú hmotu. Zem sa teda dostane do stavu žeravej tekutiny a takto vstúpi do Brahmovej noci a pomaly sa ochladí, pretože s príchodom Brahmovej noci zhasne aj toto obrovské slnko (presný citát je uvedený na konci článku, pozn. prekl.).
Presne to isté hovorí dnes aj moderná kozmológia, a síce s pomocou s náročnou spektrálnou analýzou slnečného svetla.
Tu samozrejme vyvstáva otázka, ako z celého sveta získali práve staroindickí mudrci takéto vedomosti. Ich ohromujúca odpoveď: na konci prichádzajúceho Brahmovho dňa sa stane to isté ako na konci posledného Brahmovho dňa.
Ako ale títo mudrci môžu vedieť, čo sa stalo v našom slnečnom systéme na konci posledného Brahmovho dňa pred približne siedmimi miliardami rokov? Ich odpoveď: Od duchovných bytostí z vyšších dimenzií, ktorých sa tieto fyzikálne cykly nedotýkajú.
Tomu môžeme uveriť, alebo aj nie. Faktom zostáva: Mudrci nám dávajú tieto informácie bez toho, aby mali k dispozícii technológiu, ktorú máme v našich rukách dnes my.
Paralelné vesmíry
T.H: Existujú ďalšie takéto paralely s moderným výskumom?
A.R: Védska kozmológia hovorí, že existuje nekonečne veľa vesmírov, ktoré vydychuje Boh Stvorenia a Prastvorenia Višnu: vesmíry vo forme semiačka, ktoré sa stále zväčšujú. Keď sa my ľudia pozrieme z vnútra vesmíru naspäť do času, myslíme si, že vesmír začal pra-treskom. Z Védskeho hľadiska by sme museli uviesť: vesmír sa nezačal pra-treskom, ale pra-pôvodom, totiž jedným (zdanlivo) ojedinelým pra-kvantovým skokom, ktorý bol vyvolaný „výdychom“ absolútneho vedomia, čo vo vedeckej kozmológii môžeme pochopiť a opísať len abstraktne, napríklad ako kvantový potenciál s implicitným poriadkom.
Prvý Višnu potom vstúpi potom v paralelnej forme do každého vesmíru a vo vesmíre vo forme semiačka vznikne vnútorná štruktúra hmoty, ktorá nakoniec vedie ku stvoreniu hviezd a planét.
T.H: Višnu má teda na starosti, je zodpovedný za rozširovanie aj zhusťovanie?
A.R: Áno, pretože hmota s jej údajnou seba organizáciou nestačí na vysvetlenie tvorenia štruktúr v rámci vesmíru. V modeli pra-tresku je totiž ten problém, že hmota sa rovnomerne rozširuje a pri tom sa aj rozpína, čo by znamenalo, že hmota sa rozplýva do prázdnoty a nemôžu vznikať žiadne koncentrácie hmoty. Ale vzhľadom na to, že dnes existujú kopy galaxií, galaxie, hviezdy a planéty, musela byť táto pôvodná symetria niekedy v minulosti porušená, čo sa dnes snažíme vysvetliť tým, že sa údajne vesmír v určitom bode náhle nafúkol – hovoríme o „inflačnom vesmíre“. Védska kozmológia hovorí o objavení sa druhého Višnua v rámci vesmíru a o vzniku kozmického Garbha – „mora“. Dnes by sme skôr povedali „informačné pole“ ako „more“, ale obrazný jazyk má svoje opodstatnenie. Takže v každom aspekte védskych opisov vzniku a udržania nášho sveta je paralela s modernou vedou.
Védske stupne zhustenia
T.H: Sú vo Védach aj poznatky, ktoré prekonávajú aj moderný výskum?
A.R: Védy čiastočne predčili aj naše vedy, zvlášť pri opise mnohých vrstiev a úrovní dimenzií mimo fyzikálneho sveta. Kvantová fyzika a fyzika takých geniálnych mysliteľov ako Burkhard Heim poukazuje na to, že naše bytie nie je založené len na fyzicky hmatateľnej hmote. Pri následnom uvažovaní o fyzike sa nám natíska uzáver, že musia existovať aj vyššie dimenzie, inač povedané „paralelné svety“.
Tak napríklad píše fyzik Fred Alan Wolf vo svojej knihe „Paralelné vesmíre – hľadanie iných svetov“ (vydavateľstvo Insel 1993, strany 12 a 15): „Táto myšlienka pripomína science fiction – náš vesmír nie je jediný… to je najnovší návrh modernej fyziky, ktorá sa snaží o zjednotenie našich poznatkov. Keby neexistovali tieto iné svety, ostali by prázdne miesta v našom poznaní, ktoré prináša novodobá fyzika, neprekonateľné. S našimi doterajšími predstavami o fyzikálnom svete nemôžeme tieto problémy riešiť.“
Tu sa stretáva moderná veda s védskou. Tá hovorí, že hmotný vesmír je multidimenzionálne štruktúrovaný a že hmota existuje na rôznych stupňoch zahustenia, začínajúc s jemnohmotným svetom Brahmu až na spodok po siedmy stupeň zhustenia, kde energia hmoty naberá fyzikálnu formu zhustenia. Z pozemského hľadiska je fyzikálna hmota preto to prvé, čo ľudia vnímajú – a pre mnohých aj to jediné.
T.H: Akú predstavu majú Védy o energii?
A.R: Najslávnejší sanskrtský spis Bhagavadgíta, definuje hmotu vo verši 8.4 ako „nekonečne meniteľnú energiu (ksharo bhava)“. Tu sa hmota neopisuje ako pevná štruktúra zložená z malých fixných častíc, ale ako energia alebo energetická vibrácia, ktorá sa neustále mení. Energia sa naproti tomu definuje ako „pole vedomia (kshetra), ktoré patrí duchovnej bytosti (purusha)“, absolútnej všetko obsahujúcej duchovnej bytosti Višnua – ktorého označujeme v našej reči ako Boha Prastvoriteľa.
Energia teda neexistuje nezávisle ako abstraktná realita, ale je vždy (priamo a nepriamo) spojená s rôznymi poľami vedomia, čo zasa vysvetľuje, odkiaľ energia získava informáciu, ktorá určuje, aké účinky a formy energia vytvorí.
Energia sa niky nestratí
T.H: To by znamenalo, že všetka hmota vznikla z duchovného. Mohli by ste toto priblížiť bližšie na príklade zákona zachovania energie, ktorý sa vo Védach tiež spomína?
A.R: Védska veda hovorí, že vesmír existuje pred večným duchovným pozadím a predstavuje pominuteľnú formu hmoty, zatiaľ čo hmota ako energia je večná. Tvrdenie, že hmota je večná, môže znieť prekvapivo, pretože všetko, čo vidíme, je pominuteľné. Védska veda ale zdôrazňuje: hmota nie je pominuteľná, ale len formy, cez ktoré sa hmota manifestuje. Hmotné formy vznikajú a zanikajú, ale substancia sama o sebe, hmota, zostáva ako energia Višnua vždy zachovalá. To, čo my vnímame v hmotnom svete ako „udržanie energie“ je výraz duchovného, večného pozadia hmoty. Védska veda teda poznala, že energia sa nikdy nestratí, nie z pohľadu merateľných symptómov, ale z pohľadu príčiny.
Energetické polia vytvárajú hmotné formy
T.H: Védy opisujú aj vznik Zeme a života na Zemi. Súčasný západný človek pozná v podstate len dve odpovede na otázku svojho pôvodu: teóriu modernej vedy, teda pra-tresku a evolúcie a príbeh o stvorení podľa Starej zmluvy. Aký pohľad majú na to Védy?
A.R: Védy zdôrazňujú, že život nie je produktom, výsledkom hmoty, ako sa verí v materialistických obrazoch sveta. Nie abstraktný hmotný výsledok energie je absolútno, ale je to vedomé bytie, duchovná „energia“. Tieto energetické polia sú vždy k dispozícii a cyklicky nechávajú hmotné formy vznikať a zanikať – počnúc jednotlivými vesmírmi až k väčšine foriem života, počnúc bytosťami z vyšších dimenzií a potom na Zemi ako jednobunky, rastliny, zvieratá, až k človeku. Podľa Védskej predstavy to konkrétne znamená: počas Brahmovej noci sa žeravá Zem ochladí a organický život musí vzniknúť nanovo. Musí sa vytvoriť atmosféra, a preto musia najskôr vzniknúť mikroorganizmy, čo umožní vznik komplexnejších foriem života.
Šivův kosmický tanec.
Potom sa objavia rastliny a zvieratá a na Zemi vznikne príroda, ktorá je rajom. V tejto fáze na Zemi ešte nežijú žiadni ľudia, ale prítomné sú bytosti z vyšších dimenzií. Len ich úsilím a pričinením sa mohlo na mŕtvej planéte uskutočniť znovuzrodenie života.
T.H: Čo rozumejú Védy pod bytosťami z vyšších dimenzií a čo majú tieto bytosti dočinenia so vznikom života?
A.R: „Bytosti z vyšších dimenzií“ je môj preklad pre sanskrtské pojmy déva, doslova „božská bytosť“ a sura, „svetelná bytosť“. Človek vznikol tak, že špecifické bytosti z vyšších dimenzií zhmotnili a zhustili svoje svetelné telá až na stupeň organickej hmoty. Pri tomto procese sa hmota zhustila do rôznych dimenzií v rôznych stupňoch. Ja nazývam tento proces involúciou. Informácia svetelného tela je aj dnes potencionálne zabudovaná v našej bunkovej štruktúre. Je fascinujúce pozorovať genetiku v takomto svetle.
T.H: Ste vehementný kritik evolučnej teórie. Prečo?
A.R: Kreacionisti vychádzajú z podobne neudržateľnej teórie, a síce z otáznej interpretácie knihy Genesis a zo zodpovedajúco absolutistickej svätej náuky. Miešajú sedemdňový príbeh o stvorení sveta s príbehom Adama a Evy a z toho vyvodzujú, že vraj Zem ako aj celý vesmír stvoril pred sedemtisíc rokmi Boh „z ničoho“. Pred 2 rokmi som založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu“ (www.science-of-involution.org) s cieľom: „skúmať biológiu, geológiu a dejiny ľudstva oddelenú od darwinismu a kreacionizmu.“ Mnohí ľudia pochybujú o teórii evolúcie, ale kreacionizmus pre nich nie je (právom) žiadna alternatíva. Model, ktorý vysvetľuje involúciu, tu môže ponúknuť skutočnú alternatívu – alternatívu, ktorá vychádza z najstaršieho vedenia a z najnovších poznatkov ľudstva.
5 stavov zhustenia
T.H: Vráťme sa naspäť k védskej vede. Tá delí hrubohmotnú hmotu na 5 kategórii. Prečo práve 5? Ktoré sú to a ako spolu súvisia.
A.R: Sú to. Éter, vzduch, oheň, voda a zem – to je 5 rozličných zhustení hmoty, ktoré vytvárajú zodpovedajúce formy fyzikálnej (= hrubohmotnej) hmoty. Éter je informačné pole, ktoré sa dnes označuje aj ako morfogenetické pole. Každá na Zemi žijúca bytosť má éterické telo, ktoré obsahuje informáciu potrebnú k vytvoreniu hrubohmotného tela a získava túto informáciu vyššej, jemnohmotnej úrovne. Éter sa v sanskrte nazýva „Kha“ čo sa v egyptskej duchovnej vede nazýva Ka-telo. Ba-telo je jemnohmotné telo s dušou (v sanskrte atma), čo je to, čo po fyzickej smrti existuje ďalej. Populárny pojem Mer-ka-ba obsahuje práve tieto 3 pojmy.
Prečo práve 5 stupňov? Pretože fyzikálna hmota potrebuje 5 stupňov, kým sa vytvorí pevná hmota. Zodpovedajúco k týmto piatim stupňom máme 5 druhov zmyslových orgánov. Príslovečný šiesty zmysel je to, čo nás spája s vyššími nefyzikálnymi informačným poliami.
T.H: Čo znamenajú tieto poznatky o hmote pre modernú vedu?
A.R: Revolúciu od základov. Ukazujú, aký je obmedzený a deštruktívny jednostranný materialistický pohľad na svet.
T.H: V časopise s názvom Zeit und Raum (Čas a priestor) sa musíme spýtať samozrejme aj nasledujúcu otázku: Čo rozumejú Védy pod pojmom priestor a čas?
A.R: Priestor a čas sú pôvodnou polaritou hmotného stvorenia a vznikajú v pozadí večného, to znamená bezpriestorného a bezčasového informačného poľa, mysticky vyjadrené: to znamená absolútneho, duchovného sveta. Relatívne existuje v rámci absolútneho, hmotné v rámci duchovného, podobne ako tieň v rámci väčšieho sveta, ktorý je naplnený svetlom. Tiene nikdy nezmenšia alebo neohraničia svetlo a vždy majú len závislú (relatívnu) existenciu.
To večné, bezpriestorové a bezčasé sa v sanskrte nazýva sat, čo znamená „to, čo je“. Čas sa nazýva kala, to „čo je možné zmerať“, takže je to, čo existuje v rozličných dimenziách (dimenzia = loka) a vyvoláva zodpovedajúcu kontinuitu priestoru a času.
Keď stratíme vedomie večnosti (sat) a identifikujeme sa s mája (ilúziou), čo sú vlastne pominuteľné hmotné formy, tak potom už nežijeme vo vedomí bezpriestorového a bezčasého, ale stratíme sat, žijeme bez sat.
T.H: Existuje teda večné aj pominuteľné. Ako tieto dve veličiny súvisia a ako funguje ich spojenie?
A.R: Je to podobné ako svetlo a tieň. Toto základné poznanie som sformuloval ako názov knihy: Svetlo nevrhá žiadny tieň. Tiene existujú a sú (relatívnou) realitou, ale nie je to svetlo, ktoré tieň vrhá.
Rovnako ako je vznik tieňa potencionálne obsiahnutý vo svetle, tak je vznik pominuteľného potencionálne obsiahnutý vo večnom. Večná, duchovná energia vytvára cez prostredníka – Višnua večnú, hmotnú energiu, z ktorej potom vzniká nekonečné množstvo pominuteľných foriem. Spojenie medzi večným a pominuteľným je jedným z aspektov Višnua a v sanskrte sa nazýva Paramatma („Nad-duša, zvrchovaná duša“ alebo „kozmická inteligencia“).
T.H: Čo to konkrétne znamená pre človeka?
A.R: Znamená to, že hmotné a pominuteľné nie je zlé, nesprávne. Zlé (doslova to, čo rozdeľuje, triešti) vzniká až vtedy, keď sa svetelné bytosti identifikujú s pominuteľným a pri tom zabudnú na ich skutočnú identitu. Potom sú oni (my!) oddelení od božského zdroja a musia hľadať energiu niekde inde. Tu začína kradnutie energie, manipulácia, (seba)klam a vykorisťovanie.
T.H: Na záver: Čo vidíte pre dnešnú vedu a spoločnosť ako najdôležitejší poznatok z Véd?
A.R: Ako najdôležitejšie sa mi zdá poznanie, že život a vedomie nie sú produkty hmoty, ale večná, duchovná realita. Na základe tohto sebapoznania budeme zrelí pre duchovné a hlbšie pochopenie Boha a aj na zrelú vlastnú zodpovednosť. Spoznáme, že zameraním nášho vedomia vytvárame realitu a potom odpovedajúco vnímame svet.
Tu opísaný pohľad na svet umožňuje úplne nový, harmonicky vedomí vzťah k prírode, ku všetkým iným ľuďom a k neviditeľným svetom a bytostiam, ktorých existencia potom nebude popieraná alebo ignorovaná. „Vlnová dĺžka“ človeka by sa zmenila a naša rezonancia by nezodpovedala nižšiemu astrálnemu životu, ale vyšším, pôvodným informačným poliam – a inteligenciám.
Ako sme spomenuli na začiatku: Diskutovať o viere je nezmyselné. Ale môžeme diskutovať o tom, prečo (v) niečo veríme – a na ovocí môžeme poznať, do akej miery zodpovedá alebo nezodpovedá vnímanie sveta skutočnej podstate sveta.
Keď si nejaká civilizácia zničí vlastný život a jeho podstatu, musíme uznať, že jej názory a náhľady na život, svet aj hmotu sú deformované, jednostranné, obmedzené a naivné. Pretože vesmír je rozmanitý, viacdimenzionálny. Védska náuka nezostáva však len pri hmotnom svete, ale ukazuje, že všetky tieto viacdimenzionálne svety v čase a priestore nie sú nič iným len výrazom pra-pôvodu, ktorý je bezpriestorový a bezčasý, ktorý je stále prítomný a s ktorým sme my, ako duchovné bytosti, stále spojení. Otázka je len, do akej miery sme si toho vedomí. Holisticko-duchovná veda by v takomto prípade bola veľkým požehnaním pre ľudstvo.
* * *
Autor Armin Risi
Narodil sa v roku 1962, žil 18 rokov vo védskych kláštoroch a študoval spisy napísané v sanskrte, ako aj západné a východné filozofie, spolupracoval na preklade viac ako 20 diel sanskrtskej literatúry (z angličtiny do nemčiny), je autor dvoch kníh básní, autor vedeckej práce o nemeckom básnikovi Friedrichovi Hörderlinovi, autor literatúry faktu v troch zväzkoch „Viacdimenzionálny vesmír“ („Boh a bohovia“ / „Neviditeľné svety“ / „Zmena moci na Zemi“), ako aj duchovno-filozofickej knihy „Svetlo nevrhá tieň“. V roku 2005 založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu“.
Čo znamená pojem Védy?
Pojem „Védy“ je odvodený od sanskrtského slova „Veda“, čo znamená „poznanie“ v zmysle „spoznania“ a „náhľadu“ (rovnaký slovný základ ako slovenské slovo „veda“ – sanskrt aj slovenčina sú indoeurópske jazyky, pozn. prekl.). Latinské slovo „videre“ („vidieť“) vychádza zo sanskrtského koreňa vid, čo je sloveso, ktoré znamená „vedieť, spoznať, rozumieť“. Z toho sú odvodené slová vidya „naučené vedomosti“ a veda – „spoznané /vnútorné/ sväté vedenie“.
Tieto sanskrtské slovné korene pozná väčšina ľudí v súčasnosti len v pojme „video“, bez toho, aby tušili, a akou dimenziou vedenia a svetonázoru je spojená táto slabika.
Senzačný objav v sanskrtských spisoch
Védska kozmológia hovorí, že fyzický vesmír existuje vo veľkých cykloch (ktoré sa nazývajú Brahmove dni alebo kalpy), z ktorých každý trvá 4,32 miliárd rokov a po ktorom nasleduje rovnako dlhá „noc“.
„Na konci Brahmovho dňa príde kalpadaha (oheň na konci kalpy)… tisíc lúčov slnka sa spojí do 7 lúčov, z ktorých každý začne byť žeravý ako vlastné slnko. Postupne sa slnko 100krát zväčší a rozžeraví tri svety.“ (Brahmanda Purana 1.1.5.121/123)
„Stvorenie poslednej kalpy spálil oheň Samvartaka a ten roztopil pohoria a kamene na Zemi.“ (Brahmanda Purana 1.2.7.9b). Podľa védskej kozmológie už prešla polovica súčasnej kalpy a o 2 miliardy rokov sa slnko znova (ako predošlé slnko pre 6 miliardami rokov) stonásobne zväčší a tiež sa rozžeraví.
Čo hovorí moderná kozmológia o budúcnosti Zeme a slnka? Dozvedáme sa a žasneme nad predpoveďou: „Slnko má v súčasnosti za sebou polovicu svojej životnej púte. S pribúdajúcim vekom… sa slnko postupne zmení na väčšiu, svetlejšiu a horúcejšiu hviezdu. V priebehu budúcich 2 miliárd rokov a bude 100krát väčšie a 500krát jasnejšie ako dnes… nafúknuté slnko spôsobí, že povrchový materiál na Zemi sa roztopí.“ (Kendrick Frazer: Slnečný systém, (s.54), v seriáli Time-Life „Planéta Zem“, 1988).
Čo ešte dodať k starým Védam?
Védy samotné hovoria o cyklických vekoch (jugách) a zdôrazňujú, že spísanie védskej múdrosti sa stalo nevyhnutné s príchodom temného „železného“ veku pred 5000 rokmi. Naproti tomu moderná veda, že sánskrtské spisy a védska kultúra údajne vznikli počas (hypotetickú) inváziu Árijcov do Indie a počas následného miešania národov v 1. tisícročí pred naším letopočtom. Vo védskych spisoch sa ale nenachádza nič, čo by podoprelo európsku teóriu z 19. storočia.
Opis, ktorý udávajú védske zdroje, vychádza z úplne iného pohľadu ako moderná indológia, ktorá, čo sa týka svetonázoru, nesie určujúce rysy darwinistickej antropológie. Ale aj západná indológia priznáva sanskrtským spisom vek, ktorý zodpovedá spisom Starej zmluvy, čo je viac ako 2000 rokov.
Tvorivé cykly vo vesmíre
Počas života Brahmu, ktorého dĺžka je určená trvaním pra-vesmíru, sa odohrávajú mnohé kozmické následné stvorenia. Brahmov deň (Kalpa) zodpovedá životnej dĺžke fyzicky manifestovaného vesmíru. Manvatary sú 14 veľkých vekov Zeme (dnes žijeme v siedmom). V rytme 4 juga-cykloch sa deje špirálovitý vývoj s mnohými slnečnými a planetárnymi pod-cyklami.
Involúcia
Evolučná teória hovorí, že „vyššie“ vyšlo najbližšie nižšie (spôsobil to nárast genetickej informácie zapríčinenej náhodnou mutáciou hmoty ako pôvodného základu). Involúcia naproti tomu hovorí, že „nižšie“ vyšlo z najbližšieho vyššieho, ktorého pôvodom a prapríčinou bolo vedomie.
Autor
Thomas A. Hein už 10 rokov ako spisovateľ na voľnej nohe a novinár a vyrobil rôzne televízne príspevky, okrem iného vysielania „planéta e“ (ZDF) a „Životné prostredie“ (3sat). Od roku 2000 sa špecializuje na lekársky žurnalizmus a natočil dokumenty ako „Plná nádrž“, „Ordinácia denne“ a „Zdravotnícky magazín Ordinácia“.
Zdroj: Raum und Zeit, 150/2007, strana 94 až 100
Preložil: Marián Mancovič / Poslal: Milan Mancovič
Převzato: http://hledani.gnosis9.net/
