Čaká dolár pád?

O výmene epoch vo svetovej ekonomike svedčí nečakané rozhodnutie slávneho londýnskeho obchodu Harrods zahájiť predaj zlatých tehál. Ešte nikdy žiadny londýnsky obchod neponúkal svojim zákazníkom tak exotický tovar. Zlaté tehly sa dalo kúpiť iba v banke a aj to len po absolvovaní zvláštnej procedúry.

Ale od minulého štvrtka každý, kto chce, si môže kúpiť na prvom poschodí obchodného domu Harrods štandardnú zlatú tehlu o hmotnosti 12,5 kg. Jej cena je 285 tisíc libier (456 tisíc dolárov USA). Skutočnosť, že zlato začali predávať v obchode ohromil londýnsku City (štvrť v Londýne, ktorá je jeho finančným centrom, – pozn. prekl.). Obchodný svet sa utvrdil v názore, že na finančnom trhu a celkovo v ekonomike prebieha výmena epoch – čas dolára v roli poprednej valuty vypršal.

Podľa informácií, ktoré získal korešpondent agentúry ITAR-TASS v obchodných kruhoch, v priebehu posledných niekoľkých dní sa konali intenzívne tajné konzultácie najväčších západných finančných inštitúcií, vrátane Centrálnych bánk. V dôsledku týchto porád dospeli k záveru, že v priebehu najbližších 2–3 rokov americký dolár stratí svoju pozíciu hlavnej rezervnej meny sveta. Túto rolu bude najprv plniť balík valút, pozostávajúci zo sady popredných pevných valút krajín Ameriky, Európy a Ázie.

Na začiatku tohto týždňa svetové valutové trhy znovu otriasol ďalší pád kurzu amerického dolára vo vzťahu k popredným valutám – dosiahol svoje 14-mesačné minimum. „Dôvera voči doláru je podkopaná celkovým rozvojom situácie v ekonomike USA,“ – povedal korešpondentovi ITAR-TASS zástupca jednej z najväčších bánk Európskej únie – britskej HSBC.

Zároveň v londýnskej City bola uverejnená správa britskej banky Royal Bank of Scotland Group, v ktorej sa písalo, že počas najbližšieho týždňa môžeme očakávať ďalšie znehodnocovanie dolára USA, keďže Federálny rezervný systém (FRS) Spojených štátov neponecháva nádej na zväčšenie diskontnej sadzby dolára. Analytici banky si myslia, že neexistujú podmienky pre zmenu tendencií a kurz americkej valuty bude naďalej klesať.

V londýnskej City poukazujú na to, že kým bude zachovaný súčasný kurz administrácie prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu podporovať americkú ekonomiku s pomocou obrovských štátnych úverov a zväčšenia obrátok tlačiarenského lisu, dolár bude sále viac slabnúť. Pritom slabnutie dolára bude mať vzostupný charakter. Takto v súlade s výpočtami vlády USA, deficit štátneho rozpočtu Spojených štátov z dnešných 11,9 trilióna dolárov stúpne do roku 2019 na 23,3 trilióny. Zároveň prudko vzrastie štátny dlh USA. Ak v roku 1999 tvoril 61,4 percent HDP krajiny, v roku 2009 dosahuje úroveň 90,4 percenta a v roku 2011 prekročí hodnotu 100 percent HPD.

Aktuálna a celková zadĺženosť už teraz oslabujú a v budúcnosti vôbec podkopú pozície dolára ako najspoľahlivejšej valuty. V dôsledku gigantických dlhov dolár stratí status rezervnej valuty, myslia si v londýnskej City.

Ako uviedol bývalá hlava Federálneho rezervného systému USA Alan Greenspan, USA a dolár „draho príde“ rýchlo stúpajúci štátny dlh. „Celé ekonomické dejiny Spojených štátov ukazujú, že schopnosť vlády financovať štátny dlh predstavuje základňu, na ktorej stojí dolár v roli dôležitej svetovej valuty,“ – vyhlásil. „Niet pochýb, že táto základňa sa teraz stenčuje а keď dlhodobá percentuálna sadzba sa začne zvyšovať a zosilní sa nátlak inflácie, už bude neskoro,“ – varoval Greenspan.

Centrálne banky mnohých krajín sa snažia v priebehu posledných mesiacov zbaviť amerických dolárov a v čoraz väčších množstvách nakupujú eurá a japonské jeny. V súlade s údajmi, ktoré sa rozšíri v londýnskej City, v druhom kvartáli tohto roku na európsku a japonskú valutu pripadalo 63 percent nových prírastkov bankových aktív.

Ako podotýkajú v londýnskom obchodnou svete, administrácia prezidenta USA Baracka Obamu realizuje politiku slabého dolára so zámerom pokúsiš sa zvýšiť export a znížiť zahraničnú zadĺženosť USA cestou znehodnocovania národnej valuty. Trhy ignorujú vyhlásenia členov vlády USA o snahe mať silný dolár, keďže všetky kroky finančných kruhov tejto krajiny svedčia o opaku, povedal korešpondentovi ITAR-TASS predstaviteľ britskej banky Barclays.

Teraz podiel amerického dolára v nových valutových nákupoch Centrálnych bánk krajín sveta poklesol na 37 percent v porovnaní so 63 percentami v roku 1999. Centrálne banky aktívne diverzifikujú svoje valutové zásoby, zmenšujúc v nich podiel dolára, podotýka bývalý pracovník FRS Steven Englander.

V priebehu posledných 12 mesiacov FRS zväčšil o 108 percent dolárovú peňažnú masu, ktorá sa nachádza v obehu a dosiahla rozmeru 16 percent HDP. Táto bezprecedentná kampaň emisie nových dolárov má jednak podporovať rast v americkej ekonomike a jednak nepripustiť defláciu.

„Svetová ekonomika sa topí v dolároch, ktoré fakticky bezplatne rozdávajú banky a spoločnosti“, – vyhlásil v tejto súvislosti pracovník nemeckého investičného fondu Franfurkt Trust Krištof Kind. V dôsledku toho sa dolár stal objektom obrovskej medzinárodnej špekulatívnej hry: fondy si berú úvery v amerických dolároch a kupujú za ne austrálske a novozélandské doláre, banková diskontná sadzba ktorých značne prevyšuje sadzbu stanovenú americkým FRS. Takto špekulanti prichádzajú k značnému zisku zo stredne dlhých vkladov v bankách Austrálie a Nového Zélandu. Následkom tejto špekulatívnej hry sa však stáva čoraz viac stúpajúci tlak na dolár USA, podotýkajú odborníci.

Aj napriek tomu sa však minulý týždeň taktiež upevnilo pochopenie toho, že krach kurzu dolára počas najbližších mesiacov nebude. Čína a iné veľké štáty disponujúce valutovými rezervami nie sú teraz pripravení na uskutočnenie ich reštrukturalizácie a masový predaj amerických dolárov, povedal jeden z predstaviteľov nemeckej banky Deutsche Bank. Všetci chápu, že takáto akcia by priviedla k bankrotu americkej ekonomiky a vrhla svet do hlbokej ekonomickej depresie. Ďalej zhromažďovať doláre však ani Čína ani Saudská Arábia tiež nemôžu, pretože táto cesta je slepá ulička, podotkol bankár.

V súlade s informáciami, ktoré korešpondent ITAR-TASS získal od obchodných kruhov, popredné svetové krajiny-exportéri už uskutočnili predbežné konzultácie a dospeli k záveru, že je nevyhnutné postupne prechádzať na novú rezervnú valutu. Teraz je však takúto rolu schopný plniť iba balík pevných valút, do ktorého rovnako ako dolár musí patriť aj euro, japonský jen, čínsky juan, budúca jednotná mena krajín Perzského zálivu, valuty najväčších ťažobných štátov sveta, vrátane ruského rubľa a taktiež kanadský a austrálsky dolár. Iba podobná kompozitná valuta dokáže naplniť kľúčovú rolu vo vyrovnávaní obchodno-ekonomickej nerovnováhy, ktorá vznikla v priebehu posledného desaťročia vo svetovej ekonomike v dôsledku nesporného líderstva amerického dolára.

Dnešný opatrný prístup krajín s novou ekonomikou k reforme svetového finančného systému predstavuje záruku toho, že znehodnocovanie amerického dolára neprivedie k všeobecnej kríze americkej valuty.

Podľa zverejnenej 14. októbra správy veľkej súkromnej banky USA Bank of America Corp., dolár držia nad vodou tri dôležité faktory: odhodlanie Centrálnych bánk popredných priemyselných krajín poskytovať podporu americkej valute, neželanie mnohých štátov realizovať reštrukturalizáciu svojich valutových zásob na úkor dolára a neprítomnosť vo svetovej ekonomike inflácie. „Nevidíme dôvody pre dolárovú krízu v súvislosti s infláciou alebo nečakaným krachom svetového dopytu na doláre“, – písalo sa v správe banky, ktorá sa rozšírila v londýnskej City. Podľa mienky analytikov Bank of America, na svetovom finančnom trhu existuje snaha Centrálnych bánk udržiavať výmenný kurz dolára.

Súčasné oslabené pozície dolára však majú nielen ekonomické, ale aj dlhodobé geopolitické dôsledky. Ako sa píše v londýnskom vydaní amerických novín Wall Street Journal Europe „, prudký pád kurzu dolára vyvoláva zvýšené znepokojenie ohľadne statusu USA ako dominujúcej sily v globálnej ekonomike a politike. USA riskujú, že budú nasledovať osud Britského impéria, ktoré upadlo zároveň s fatálnym oslabením libry, zdôrazňujú noviny.

Vo svojom poslednom čísle z 18. októbra vplyvný londýnsky týždenník Sunday Times nevylučuje, že úpadok Spojených štátov bude prebiehať podľa schémy Britského impéria. Vtedy vyplienenej Druhou svetovou vojnou Veľkej Británii Spojené štáty poskytli úver o veľkosti 5 miliárd dolárov za veľmi tvrdých podmienok – dolár musí slúžiť ako „dvojník“ libry na svetových trhoch. Vtedajšia britská vláda, ktorá počítala s nezištnou pomocou zo strany spojenca – poskytnutím 3 miliárd dolárov bez náhrady, bola nútená pristúpiť na tieto podmienky, čo priviedlo k tomu, že libra stratila status hlavnej svetovej rezervnej valuty. Teraz, píše týždenník, takýmto „géniom zla“ sa pre USA stáva Čína.

Peking momentálne nemá záujem, aby dolár v stredne dlhej perspektíve sa rozlúčil so svojim statusom svetovej rezervnej valuty. Dúfa, že Spojené štáty budú pomaly a stále hlbšie viaznuť v zadĺženosti voči Číne. Podľa slov Sunday Times, to poskytne ČĽR mimoriadne silný nástroj pôsobenia na svetovú veľmoc, ktorá si ešte zachová časť svojho globálneho vplyvu. Minister financií Timothy Geithner bude musieť chodiť do Pekingu s tým, aby prosil čínsku vládu nepredávať obligácie ministerstva financií USA, ktorými disponuje. Čína však vydvihne podmienky, ktoré privedú k postupnému odovzdaniu svetového líderstva do ich rúk, myslí si týždenník.

Posledné udalosti sa rozvíjajú práve podľa takéhoto scenára, tvrdí Sunday Times. Súčasný kurz administrácie prezidenta Baracka Obamu spočíva v tom, aby s pomocou protekcionizmu a lacného dolára skrátili objem importu a zväčšili rozmery exportu. V dôsledku toho, podľa mienky vládnych ekonomických poradcov, dôjde k zväčšeniu počtu pracovných miest v národnej ekonomike. To všetko však nebude prispievať k zníženiu bremena dlhu. Administrácia chápe, že v istej chvíli bude nútená zaoberať sa „úverovým problémom“. Ale udalosti sa vyvíjajú tak rýchlo, že USA riskuje, že zopakuje osud Argentíny, ktorá bola nútená vyhlásiť default svojich štátnych obligácií. Čína je však pripravená držať Spojené štáty „nad vodou“ len dovtedy, kým to zodpovedá jej záujmom, zdôrazňuje týždenník.

Zdroj: ITAR-TASS

Smrť dolára

Výborne ilustruje príchod nového svetového poriadku skutočnosť, že arabské štáty zahájili tajné rokovania s Čínou, Ruskom a Francúzskom o ukončení používania amerického dolára pri obchodovaní s ropou.

Jednou z najzávažnejších finančných zmien v moderných dejinách Blízkeho Východu je skutočnosť, že arabské štáty Perzského zálivu plánujú – spolu s Čínou, Ruskom, japonskom a Francúzskom – prestať platiť za ropu v dolároch a prejsť namiesto toho na balík valút, ktorý bude zahŕňať japonské jeny a čínske juany, euro, zlato a novú zjednotenú menu, naplánovanú pre krajiny, ktoré patria do Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu, medzi ktorými je Saudská Arábia, Abú Zabí, Kuvajt a Katar.

Ministri financií a hlavy Centrálnych bánk Ruska, Číny, Japonska a Brazílie už uskutočnili tajné stretnutia, aby vypracovali schému, ktorá privedie k tomu, že cena ropy už nebude viac určovaná v dolároch.

Tieto plány, ktoré pre denník The Independent potvrdili zdroje aj v arabských krajinách aj v čínskom bankovom sektore v Hongkongu, pomáhajú vysvetliť aj nedávny skok v cenách zlata, ale sú taktiež predzvesťou neuveriteľného prechodu z dolárového trhu na iný, ktorý sa má udiať v priebehu najbližších deviatich rokov.

Američania, ktorí vedia o tom, že tieto stretnutia sa uskutočnili – hoci ešte nepoznajú podrobnosti – budú určite bojovať proti tejto medzinárodnej klike, do ktorej patria takí niekdajší spojenci Washingtonu ako Japonsko a krajiny Perzského zálivu. Na pozadí týchto valutových stretnutí Sun Bigan, bývalý špeciálny vyslanec Číny na Blízkom Východe, varoval, že existuje riziko ďalších nezhôd medzi Čínou a USA kvôli vplyvu a rope na Blízkom Východe. „Vzájomné nezhody a konflikty sú nevyhnutné, – konštatoval Sun Bigan pre časopis Asia and Africa Review. – Energetické a bezpečnostné záujmy nám neumožňujú oslabiť ostražitosť vo vzťahu k antagonizmu na Blízkom Východe.“

Znie to ako nebezpečná predpoveď budúcej ekonomickej vojny medzi USA a Čínou kvôli blízkovýchodnej rope – čo opäť premení regionálne konflikty na zápas o nadvládu veľmocí. Spotreba ropy v Číne v porovnaní s USA postupne rastie, keďže čínsky rast je menej energeticky efektívny. Podľa slov zdrojov v bankových kruhoch, prechodnou valutou v prípade zrieknutia sa dolára sa pokojne môže stať zlato. Predstavu o obrovských sumách, zapojených do tohto procesu získame, ak sa pozrieme na majetok Abú Zabí, Saudskej Arábie, Kuvaju a Kataru, ktorým dokopy patrí 2,1 trilióna dolárov v zlatých rezervách.

Úpadok americkej ekonomickej moci, súvisiaci s prebiehajúcou celosvetovou recesiou nepriamo priznal prezident Svetovej banky Robert Zoellick. „Jedným z následkov tejto krízy sa môže stať priznanie zmenených ekonomických vzťahov,“ – vyhlásil v Istanbule, vystupujúc tesne pred zahájením zasadaní MMF a Svetovej banky, ktoré sa majú konať tento týždeň. Ale práve významná nová finančná moc Číny – v kombinácii s podráždením krajín – dodávateľov ropy a krajín – odberateľov ropy ohľadne miešania sa Ameriky do fungovania medzinárodného finančného systému vyvolali nedávne rokovania s účasťou štátov Perzského zálivu.

Brazília a India taktiež demonštrovali záujem o spoluprácu s využitím nedolárových platieb. Ale zo všetkých finančných veľmocí sa práve Čína pozerá s najväčším entuziazmom na myšlienku nového systému, v neposlednom rade preto, že s Blízkym Východom vo veľkom obchoduje.

Čína dováža 60 percent svojej celkovej spotreby ropy, pričom väčšia časť dodávok prúdi z Blízkeho Východu a z Ruska. Číňania majú koncesie na výrobu ropy v Iraku (ktoré USA zablokovali od tohto roku) a v roku 2008 Peking uzavrel dohodu na 8 miliárd dolárov s Iránom, v rámci ktorej sa chystá rozvíjať v krajine ropno-spracujúce kapacity a plynové zdroje. Čína podpísala ropné zmluvy so Sudánom (kde zaujal miesto USA), a rokuje o ropných koncesiách s Lýbiou, kde sa všetky podobné zmluvy uzatvárajú v rámci spoločných podnikov.

Okrem toho, čínsky export do tohto regiónu v súčasnosti tvorí prinajmenšom 10 percent importu každej z blízkovýchodných krajín. Do týchto objemov patrí široký výber tovarov, od automobilov až po zbrojné systémy, potraviny, oblečenie a dokonca hračky. Uznávajúc rastúcu finančnú moc Číny, prezident Európskej Centrálnej banky Jean-Claude Trichet sa včera obrátil s prosbou na Peking, aby nechal hodnotu juanu stúpnuť v porovnaní so slabnúcim dolárom, oslabiac tým závislosť Číny od americkej peňažnej politiky. Zároveň by to pomohlo dostať do rovnováhy svetovú ekonomiku a oslabilo tlak na euro smerom k zvýšeniu kurzu.

Od chvíle podpísania brettonwoodskych dohôd – keď po Druhej svetovej vojne bola vypracovaná štruktúra súčasného medzinárodného finančného systému – obchodní partneri Ameriky sa museli vysporadúvať s následkami kontroly z Washingtonu a počas posledných rokov s hegemóniou dolára v role dominantnej svetovej rezervnej valuty.

Číňania si napríklad myslia, že Američania presvedčili Veľkú Britániu, aby sa nepripájala k eurozóne, a tak bolo zabránené skoršiemu zrieknutiu sa dolára. Ale zdroje v čínskych bankových kruhoch hovoria, že ich rokovania zašli už príliš ďaleko, aby sa dalo pokúsiť ich zablokovať. „Rusi časom pridajú do balíka valút aj rubeľ, – vyhlásil pre noviny The Independent známy hongkongský broker. – Briti uviazli kdesi uprostred a pripoja sa k euru. Nemajú na výber, pretože nebudú môcť používať americký dolár.“

Zdroje v čínskych finančných kruhoch si myslia, že prezident Obama je príliš zaneprázdnený pokusmi zachrániť americkú ekonomiku, aby sústredil svoju pozornosť na mimoriadne následky odchodu dolára, ktorý je predpokladané, že bude dokončený v priebehu deviatich rokov. Aktuálny dead line bol stanovený účastníkmi rokovaní o prechode na novú valutu na rok 2018.

USA stručne prediskutovali tieto tendencie na summite G20 v Pittsburghu; hlava čínskej Centrálnej banky a iní úradníci už niekoľko rokov vyjadrujú svoje znepokojenie ohľadne dolára nahlas. Ich problém spočíva v tom, že väčšia časť ich suverénneho bohatstva je naviazaná na dolárové aktíva.

“Tieto plány zmenia podobu medzinárodných finančných transakcií, – povedal jeden čínsky bankár. – Amerika a Británia sú zrejme vážne znepokojení. O tom, nakoľko vážne sa dozvieme podľa salvy negatívnych reakcií na tieto správy.“

Na konci minulého mesiaca Irán vyhlásil, že svoje valutové rezervy bude teraz skladovať v eurách, a nie v dolároch. Bankári sa určite pamätajú na to, čo sa stalo s poslednou krajinou, ťažiacou ropu, ktorá sa rozhodla predávať svoju ropu za eurá namiesto dolárov. O niekoľko mesiacov po tom, ako Saddám Husajn zverejnil toto rozhodnutie, Američania Briti vtrhli do Iraku.

Zdroj: The Independent, Veľká Británia

Převzato: http://chelemendik.sk/