Záhada

Kozmická bitka nad Uralom V západnej Európe i v oboch Amerikách existujú stovky organizácií, klubov a združení, ktoré sa Zaoberajú fenoménom UFO. O pozorovanie neidentifikovaných lietajúcich objektov sa dnes zaujímajú desiatky miliónov ľudí na svete.Vďaka sústavnej práci spomínaných klubov verejnosť dostáva množstvo údajov o stretnutiach kozmitov s obyvateľmi Zeme. Je zaujímavé, že v posledných dvadsiatich rokoch počet správ o takýchto kontaktoch sa podľa odborníkov stridsaťnásobil.

Čo vyplýva z kontaktov s UFO? Predovšetkým fakt, že nás ľudí už státisíce rokov sleduje mimozemská inteligencia, ktorá je na takom vysokom stupni vývoja, o akom sa nám zatiaľ ani nesníva. Vyzerá to tak, akoby ľudská rasa bola pestovaná a pripravovaná pre akýsi nám zatiaľ ešte neznámy cieľ. Je to naozaj tak? Aký je „ich“ vzťah k nám? Ide skutočne o predstaviteľov nejakej „vyššej rasy“, ktorá v nás vidí iba akési „chovné zvieratá“? Sú „oni“ podľa našich kritérií „dobrí“ alebo „zlí“? Pravda je dobre strážená Tieto otázky zostávajú zatiaľ bez odpovede, pretože pravda o tých, čo prichádzajú z iných planét, je veľmi dobre strážená. Napríklad vláda Spojených štátov urobila všetko, aby utajila dva prípady havárie kozmických lodí v Soccoro a v Roswelli, v štáte Nevada… Tieto dve miesta však nie sú na Zemi jediné, kde došlo k takejto havárii: v roku 1986 zaznamenali haváriu UFO v blízkosti Vladivostoku a ďalší objekt havaroval pri náraze o vrcholec hory v Dalniegorsku. Analýzy zvyškov druhého objektu ukázali, že technológie, ktoré boli použité na jeho stavbu, sú pre nás absolútne nepochopiteľné. Ukázalo sa napríklad, že zliatina kovu, z ktorého bol plášť objektu, obsahuje 32 percent kovového sodíka a 11 percent železa, ale aj ťažko rozpustné kovy, ako je volfrám, chróm a ďalšie. Najzaujímavejšie je, že súčasťou zliatiny boli aj organické molekuly. Akoby zliatina mnohých kovov bola živá… V USA našli ufonautov, ktorých telá boli akoby zrastené s konštrukciou lietajúceho objektu. Spájali sa s ním nepochopiteľným spôsobom, akoby išlo o živých automatických pilotov, prispôsobených k takmer večným letom v kozmickou priestore. Títo zmechanizovaní piloti bol zrastení s riadiacimi systémami cez rukavice a obuv, ktoré boli súčasťou ich tie a mechanických prístrojov. Navyše ich hlavy a mozgy boli zrastené s vývodmi riadiacich zariadení. Aby to bolo ešte záhadnejšie, v ich tele nebol tráviaci systém, ale akési „náhradné“ systémy, slúžiace n konzervovanie celého zariadenia. Nie sú jediní medzi nami Dnes je zrejmé, že tí, ktorí sa ľuďom dostali „do rúk“, nie sú jedinými kozmitmi, ktorí prichádzajú na našu planétu. O tom, že sme už oddávna navštevovaní z hlbín kozmu, môže svedčiť skutočnosť, že v telách mnohých ľudí sa našli záhadné implantáty. Tieto miniatúrne zariadenia slúžia na získavanie informácií, ale aj na riadenie psychiky nositeľa. Tí, čo majú implantáty, zvyčajne o nich nič nevedia. Na nedávnom kongrese v Nitre mi túto skutočnosť potvrdili liečiteľky, ktoré takéto implantáty našli v tele pacientov. Tajné výskumné stredisko Napriek tomu, že rôzne správy o UFO sú starostlivo utajované, verejnosť sa občas dozvie priam senzačné veci. Tie sú však následne spochybňované a označované ako výmysly chorých mozgov. Pravda, nie všetky tieto správy možno hádzať do jedného vreca. Riaditeľ výskumu v ukrajinskom ufologickom združení Anatol Anfalov prezradil prísne strážené tajomstvo. Dňa 16. septembra 1989 v blízkosti mesta Perm na Urale došlo k vzdušnému boju medzi šiestimi striebornými, lesklými objektmi UFO a zlatozeleným objektom. Všetky objekty mali priemer okolo 20 metrov. Po polhodinovej výmene „striel“ zlatozelený objekt čiastočne explodoval s takou silou, že v mnohých domoch v Perme vyleteli okná. Poškodený objekt padol do lesa, kde ho našla armáda. Previezli ho do hangáru č. 18 v blízkosti Permu, kde je tajné výskumné stredisko bývalej sovietskej, dnes ruskej armády. Objekt skúmali ruskí výskumníci. Nezvyčajný trojuholníkOkolie mesta Perm, Siktivaru a Kirova vytvára nezvyčajný trojuholník M. Oblasť siaha až po južný Ural a dochádza tam k podobným udalostiam, ako v slávnom Bermudskom trojuholníku v blízkosti Mexického zálivu. Nad touto oblasťou miznú lietadlá a objavujú sa iné, nevedno odkiaľ, ktoré by mali byť v danej chvíli vzdialené stovky kilometrov. Ďalším fenoménom oblasti je, že chorí ľudia náhle vyzdravejú. Objekty UFO tam vídať niekoľkokrát za deň… Čo na to kontaktéri? Každý má iné skúsenosti, ale mnohé sa zhodujú. Napríklad známa poľská kontaktérka Barbara Marciniaková predpokladá, že na Zemi ide o kozmicko-mediálnu vojnu o duše. Lebo popri príťažlivom mediálnom obraze kozmitov existuje aj iný, ktorý vzbudzuje v ľudskej mysli podozrenie a dokonca nechuť voči nim a všetkému paranormálnemu. Najväčším predstaviteľom tohto smeru je Chris Carter, tvorca seriálu Akty X, Millenium a iných trilerov, ktoré prikrmujú náš strach. Dokonca aj Géne Roddenbbery, ktorý je naklonený kozmickej spolupráci, vo svojom poslednom projekte vytvoril sériu Zem: Posledný stret (Earth: Final Conflict), v ktorej sa hovorí o nekrvavom podmanení našej planéty Taelonmi, mimozemšťanmi,ktorí používajú biopočítače a „živú technológiu“. Kozmiti vsadili na deti? Treba si položiť otázku, do akej miery masová kultúra ovplyvňuje našu myseľ a či pri objavení sa mimozemšťanov zdvihneme ruku v indiánskom geste na uvítanie so slovami „Ži dlho a šťastne“ (tradičný pozdrav kozmickej rasy mudrcov obývajúcich planétu Vulkán), alebo pri pokuse o kontakt odpovieme dávkou z lasera. Zdá sa, že v súčasnosti si kozmické civilizácie uvedomili, že dospelí sú pre ne „stratené pokolenie“, vsadili na mladších a rozhodli sa pre „kozmické vzdelávanie ľudstva“ prostredníctvom detí, ktoré sú najprístupnejšie sugesciám. Príkladom takéhoto prístupu môže byť hoci teletubit, milučký „plyšiak“ s televízorkami v brušku. Keby na Zemi pristáli kozmiti pripomínajúci teletubitov, súčasné pokolenie detí, ktoré ich „pozná“ z televízie, by ich prijalo s otvorenou náručou ako starých dobrých známych. Záhada svetelnej lode Vyše sedem rokov trvá výskum najlepšie zdokumentovaného kontaktu človeka s UFO. To, čo sa stalo v Tepoztlane, je najväčším tajomstvom, s ktorým pozemská civilizácia vstupuje do tretieho tisícročia. Začalo sa to v marci 1981, keď mladý mexický fotograf Carlos Diaz dostal ponuku urobiť sériu fotografií v Národ­nom parku Ajusco. Dostal objednávku na snímky východu Slnka. Keď zastavil auto, zrazu zbadal na oblohe pomarančové svetlo. Okamžite urobil prvú snímku. Zistil však, že to nie je guľa, ale akýsi pohybujúci sa krúžok, ktorý rýchlo zmizol. Ale keď fotografie vy­volal, zistil, že sa stal svedkom nezvyčajného javu. Po čase sa rozhodol znova ísť do Ajusca. Hoci bolo pod mrakom, zbadal objekt, ktorý sa preháňal v oblakoch. Zaparkoval auto a zrazu stratil vedomie. Keď precitol, počul plieskanie dažďa a zvláštne červené svetlo, ktoré sa skrylo za oblakmi. Nasledujúce me­siace sa snažil zistiť, čo sa s ním stalo v „chý­bajúcom čase“, keď bol v bezvedomí. Spo­menul si iba na to, že bol v kontakte s pilo­tom „lode zo svetla“. Dospel k názoru, že musí miesto pozorovať častejšie. Nevedel však, že na svetelnú loď bude musieť čakať veľmi dlho… O desať rokov neskôr, v júli 1991, bolo v Strednej Amerike zatmenie Slnka. Pozoro­vali ho tisíce ľudí a vtedy všetci zbadali rov­naký objekt na mexickom nebi. Tieto sním­ky, ako aj predchádzajúce ukázali profeso­rovi Victorovi Quesadovi z Mexickej univer­zity a podrobili ich počítačovej analýze. Profesor konštatoval, že Diaz sfotografoval dva rôzne tajomné objekty: jeden s prieme­rom 12 až 15 metrov, druhý – 40 metrov. Všetko to bolo také fascinujúce, že okam­žite privolali špeciálnu skupinu a vypraco­vali program výskumu tohto fenoménu. Skupinu tvorilo 10 profesorov a 40 študen­tov. Pravidelne sledovali oblohu v horách Tepoztlanu, kde sa nachádza Svätá dolina Aztékov. Kamenný portrét poloboha V doline existujú kamene, ktorých vzhľad úzko súvisí s kozmickou energiou. Aztécki kňazi ich nazývali „kameňmi života“, „kameňmi trpaslíkov“ či „kameňmi ľudí“. Tieto kamene boli akoby portrétom prehis­torického poloboha Tepoztecatla, syna Quetzalcoatla. Pri nich Aztékovia vybudovali pyramídu, jedinú stavbu na tomto neprístupnom mieste. Vedľa svätyne sa nachádzajú dúhovito otesané kamene, ktoré akoby tvorili veľkú kozmickú loď. Napravo v doline ležia „kamene svetla“. V pradávnych kronikách Aztékov sa dočíta­me, že tam tryskajú svetelné gule, ktoré často preletúvajú nad dolinou smerom k vulkánu Popocatepetl. V doline Tepoztlan je aj kostol postavený Španielmi. Na jeho stenách sú štyristoročné fresky, na ktorých je pomarančovočervený objekt na nebi! Rovnaký, aký sfotografoval Carlos Diaz. Nad vchodom kostola je reliéf zobra­zujúci Slnko, Mesiac a hviezdy a jednu „svetelnú loď“. Tajomné svietiace objekty sa niekoľkokrát podarilo sfotografovať aj spomínaným výskumníkom. V roku 1994 nemecký výskumník UFO Michal Hesemann odišiel do Mexika. Spolu so svojou skupinou obišiel celú dolinu a vypytoval sa vyše 20-tisíc ľudí na lietajúce objekty: až 60 percent z nich mu povedalo, že videli svietiac! objekt. Asi 12-tisíc obyva­teľov doliny tvrdilo, že videli loď.Snímky a film Čaria Diaza poslali do rôz­nych výskumných stredísk na svete, ktorí potvrdili ich autentickosť. Fyzici preskúmali podstatu a zloženie svetla. Snímky a videozáznam urobili na expertov veľký dojem. Profesor James E. Hurtak z Kalifornie po preskúmaní materiálov Carlosa Diaza povedal, že ľudstvo stojí pred neznámou bránou vedúcou k novej fyzi­ke – fyzike svetla – a skúmané snímky na dokazujú, že existuje iná kategória inteli­gencie, ktorú možno označiť za „bioplazmatickú“. Stýkali sa Mayovia s kozmitmi? Výskumy „svetelnej lode“ na začiatku 21. storočia kladú pred výskumníkov dôležité otázky. Priveľa svedkov videlo tieto tajomné objekty, priveľa vedeckých autorít bolo zapojených do výskumu, aby bolo možné problém brať na ľahkú váhu. Je pravdepodobné, že Mayovia, ktorí boli najvýznamnejšou civilizáciou na našej planéte, sa stýkali s kozmitmi. Na filmovom páse zaznamenali neznámy lietajúci objekt. Našim vedcom zostáva objasniť jeho pohon a spôsob pohybu v kozmickom priestore Naďalej strážené. Americký výskum vodíkovej bomby v 40. a 50. rokoch minulého storočia bol mimoriadne tajný. Oveľa vyššie zaradenie na listine utajovaných skutočností (až o dve miesta) mala známa katastrofa v Roswelli. Podľa oficiálnej verzie tam havaroval meteorologický balón. Dňa I5. septembra 1950 inžinier B. Smith z kanadského ministerstva dopravy zaznamenal stretnutie s americkým fyzikom Róbertom I. Sarbacherom vo Washingtone. ktorý bol poradcom amerického departementu pre výskum obrany a pokroku. Skupina vedcov z oboch krajín hovorila o rôznych veciach, ale Kanaďania sa nakoniec spýtali Sarbachera na katastrofu v Roswelli z roku 1947. Záležitosť bola čerstvá, všetci si ešte pamätali správy v tlači, rozhovory so svedkami. Pamätali si aj okamžitú reakciu armády a presviedčanie verejnosti, že nehavarovalo UFO, ale meteorologický balón a pod. Vedci. ktorí sa zišli vo Washingtone, sa dobre poznali a všetci mali prístup k rôznym tajomstvám. Sarbacher preto nemal dôvod klamať. Potvrdil, že UFO existuje a že k roswellskej katastrofe naozaj došlo. Rozprával o získaní technológie od cudzincov: „Neboli sme schopní zopakovať, čo robili… Vedeli sme len to, že nie my sme ich stvorili a že nepochádzajú zo Zeme… Záležitosť Roswell bola oveľa stráženejšia ako vodíková bomba… V skutočnosti je to najväčšie tajomstvo vlády USA.“ Sarbacher sa bezprostredne nezúčastňoval na práci s havarovaným objektom UFO. Tvrdil len, že členmi programu boli okrem inýchšéf dcpartmentu pre výskum obrany Vannevar Bush, vedec Johnson Meumann a Robert Oppenheimer, jeden z otcov atómovej bomby. Sarbacher občas čítal materiály týkajúce sa UFO a zúčastňoval sa leteckých odbavení. Ako hmyz V roku 1983 tajný záznam inžiniera Smitha našiel v jeho papieroch kanadský ufológ Arthur Bray. Smith bol už od roku 1961 mŕtvy, preto sa ufológ obrátil na samého Sarbachera. Ten v liste Williamovi Steinmanovi všetko potvrdil. Napríklad napísal, že piloti, ktorí vtedy obletúvali získané stroje mimozemšťanov, tvrdili, že boli zvyčajne drobní. Museli vydržať obrovské preťaženie a brzdenie. Anatomopatológovia, ktorí robili pitvu mŕtvych tiel mimozemšťanov, spomínali, že konštrukcia ich kostier bola podobná niektorým druhom pozemského hmyzu. Sarbacher potvrdil, že v Roswelli sa stala len jedna z mnohých katastrôf mimozemských lodí (niektoré boli zostrelené vojenskými lietadlami). Vedec nechápal, prečo celú záležitosť utajovali. Možno preto, že na výsledkoch výskumov cudzej technológie možno celkom dobre zarobiť. Sarbacher tvrdí, že niektoré superľahké a supertvrdé materiály, ktoré sa dnes používajú vo vojenskej technológii, pochádzajú práve z laboratórií, ktoré objavovali tajomstvo UFO. Únosy pokračujú. Nedávno mi kolegyňa, ktorá sa venuje vede a technike, rozprávala o tom, že kozmické technológie už skutočne dospeli k tomu, čo sme ešte donedávna považovali za vedeckú fikciu. Rôzne implantáty nám však nedávajú do tiel len vedci… Kým ešte donedávna boli .,únosy“, o ktorých písali najmä ufológovia (ale neskôr aj psychiatri a psychológovia), výlučne „americkou“ záležitosťou, dnes tomu, žiaľ, tak nie je. Čoraz viac ľudí aj v Európe a iných končinách sveta trpí nočnými morami, aby nakoniec zistili, že majú v tele čosi, o čom nevedia, ako sa ta dostalo… Obete únosov si nič nepamätajú Obete únosov sa zvyčajne na nič nepamätajú, iba konštatujú, že im kamsi zmizol čas. Nespomínajú si, čo sa dialo v „ukradnutom“ čase. Blokované spomienky možno niekedy získať počas hypnózy. Ale nie vždy. Je možné, že mnohí by ani neprišli na to, že boli unesení, keby po istom čase nezistili, že majú kdesi na tele jazvu, o ktorej nič nevedia, nespomínajú si, ako k nej prišli. Viacerí po návšteve odborníka s prekvapením zisťujú, že majú v tele cudzie teleso… Podobne to bolo aj so stolárskym majstrom z Varšavy Róbertom O. Počas dovolenky na chate si okolo desiatej večer vyšiel na prechádzku. Panovala absolútna tma, keď zrazu zbadal obrovskú svetelnú škvrnu. Rastlinstvo vyzeralo, akoby ho čosi zospodu ožarovalo. Mimovoľne sa pozrel hore: zbadal obrovský, diskovitý a celkom tmavý objekt. Ten sa obrovskou rýchlosťou začal pohybovať. Róbert O. zakričal na rodinu: „UFO, UFO!“ Podľa neho všetko trvalo veľmi krátko: od jeho odchodu i domu, objavenia elipsovitého telesa s osvetlenými otvormi po obvode a výkrikmi „UFO“ uplynula len minúta. Ukázalo sa však, že medzitým ženy stihli dovečerať, umyť riad, vyzliecť sa a ísť spať. Krik pána Róberta ich zburcoval z postelí… Róbert O. by možno nebol ani zistil, že bol unesený. Ale liečiteľ, ktorého navštívil, spozoroval jazvy na tele po implantátoch. Boli na dolnej časti krku. Rentgen ukázal prítomnosť „guľôčky“ veľkosti broku. Druhý implantát sa nachádzal za pravým uchom: objavila ho Róbertova manželka. Posledný vštep, spred dvoch rokov, má pod farou lopatkou. Vštepy možno lokalizovať aj pomocou Geigerovho počítača, pretože všetky spôsobujú anomálie gama žiarenia v mieste, kde sa nachádzajú. Pán Róbert O., zaskočený tým, že na ňom ktosi robil experimenty bez jeho vedomia a súhlasu, sa podrobil hypnotickému regresu. Trikrát unesený Ukázalo sa, že bol unesený trikrát. Dva po sebe idúce únosy si vôbec nepamätal. Vie len to, že v noci ho viackrát zobudilo čosi, čo sa objavilo v spálni, akési „zlaté oko“ jagajúce sa v tme. Vyzeralo to ako skutočné oko: jeho priemer bol asi 4 centimetre a stred tmavý. Pred rokom bol opäť na chate v lese. Na prechádzke, idúc širokou cestičkou, sa zrazu pred ním začalo suché lístie krútiť, víriť, akoby ho schvátil vzdušný vír. Nebolo na tom nič čudné. Popošiel pár krokov a videl, že prázdna stará fľaša, ktorá ležala na zemi, sa pred jeho očami dvíha. Za zlomok sekundy sa aj sám začal vznášať hore. Pocítil ľahký závrat hlavy a vletel do akéhosi strieborného tunela, na ktorého okraji stáli tri mladé dievčatá v lesklom oblečení. Zrazu stál na vlastných nohách. Miestnosť bola jasná, striebristá… Pri stene stálo čosi ako písací stôl, za ktorým sedel prešedivený, zrelý muž. Vstal, akoby chcel Róberta privítať, a ukázal mu rukou na kreslo oproti. Počas regresingu sa odborníci snažili zistiť, o čo išlo, ale nepodarilo sa im prelomiť pamäťovú blokádu. Získali iba informáciu, že Róbert O. sa zrazu vedomím premiestnil do kozmu a všetky pokusy dozvedieť sa čosi viac viedli k odpovedi „kozmos nie je tmavý, ale jasný“. Na experimente sa zúčastnili aj ufológovia, ktorí sa už s podobnými prípadmi dostali do styku. Predpokladali, že k vymazaniu spomienok došlo pri poslednom únose a týka sa len poslednej skúsenosti. Róbert O. zrazu začal hovoriť. že sa nachádza vo vnútri polopriezračného objektu, so svietiacou podlahou. Povedal, že stôl stojí v akejsi miestnosti a okolo sú akési polopriezračné bytosti, on sám je bosý a nevie, ako sa ta dostal… Možnože išlo o akúsi vzdialenú ozvenu predchádzajúcich únosov a to, že bol bosý, mohlo znamenať, že ho ktosi podrobil nejakým experimentom. Ale spomienky na čokoľvek z týchto pokusov sa odborníkom nepodarilo získať… Možné vysvetlenie Ukázalo sa, že Róbert O. má narušené vyžarovanie šiestich čakier, ale siedmu čakru má v poriadku. O čo môže ísť? Podľa mnohých ufológov, ktorí sa vyznajú v joge a venujú sa duchovnu, kozmické bytosti počas civilizačného vývoja stratili vyššie city (alebo ich nikdy nemali), nedokážu milovať, duchovne rásť, prežívať emócie. „Vymenili“ ich za pohodlie „pokroku“… Lásku a vyššie city hľadajú u ľudí. Dokazuje to časť experimentov na unesených z oboch Amerík. Vo väčšine prípadov majú títo ľudia energeticky „rozhasené“ čakry. UFO nad Európou Informácie o UFO konečne začali brať vedci a vlády vážne. Tento fenomén prestáva byť vo vyspelých krajinách Európy rozprávkou pre dospelých. Pravda, u nás sme zatiaľ‘ pápežskejší ako pápež… uplynulom roku sa množstvo pozorovaných lietajúcich objektov výrazne zvýšilo. To spôsobilo, že vedci a vlády ich začali brať veľmi vážne. Informácie o preletoch UFO prinášali aj dôveryhodné a vážené informačné agentúry. Zvlášť „obšťastňovanou“ krajinou bolo Belgicko. V roku 2001 došlo k manifestáciám lietajúcich objektov nad mestom Mouscron v juhozápadnom Belgicku. Verejne to vyhlásil policajt na dôchodku z Francúzska, ktorý, ako sám povedal, každý večer sleduje oblohu. Dňa 6. decembra medzi 23.20 a 23.45 hodinou, videl dva svietiace trojuholníky. Bolo to veľmi nezvyčajné. Okolo trojuholníka, ktorý bol viac západne, sa pohyboval žltý cylinder. Ďalší obyvateľ belgického mestečka spozoroval UFO o niekoľko dní neskôr. Bol to takisto cylindrický objekt, ktorý svietil žltopomarančovým svetlom. Neidentifikovaný lietajúci predmet sa pohyboval na západ smerom k Francúzsku a v istej chvíli sa vedľa neho objavil aj svietiaci trojuholník. Podobné hlásenia prišli aj od niekoľkých ďalších svedkov. Celú záležitosť zverejnila belgická verejná televízia RTBF a otázkami manifestácie týchto javov sa začalo zaoberať Združenie pre výskum kozmických javov. Tvár mimozemšťana S UFO súvisí aj fenomén kruhov v obilí, ktoré sú čoraz komplikovanejšie a odborníci ich označujú za piktogramy. Neobyčajne veľké a komplikované piktogramy v obilí objavili 14. augusta 2001 v blízkosti astronomického observatória Chilbolton Observatory v Hampshire vo Veľkej Británii. Podľa názoru ufológov jeden z týchto piktogramov predstavuje tvár mimozemšťana s veľkými očami u malými ústami. Druhý komplikovaný kruh v obilí má byť zápisom v binárnom kóde. Aké informácie obsahuje, zatiaľ nie je známe.UFO často pozorovali aj v Poľsku, Čechách a, samozrejme, aj u nás na Slovensku, a to približne v rovnakom čase ako vo Veľkej Británii. Tým sa však záhadné úkazy nekončia. UFO videli 4. júna 2001 v tureckej dedine Usak, ktorá leží 370 kilometrov na juhozápad od Ankary. Tentoraz však objavenie sa neidentifikovaného predmetu prinieslo vážnejšie následky, ako sú kruhy v obilí… Podľa trojice obyvateľov Usaku, ktorí išli do práce na tabakovom poli (istý Fevzi Cama, jeho žena a ich susedka), UFO opustil jeden z členov posádky. Keď Turci zbadali mimozemšťana, začali po ňom hádzať kameňmi. Prečo, nevieme: podľa toho, ako ho opísali, nevyzeral hrozne. Bol okolo 75 centimetrov vysoký a oblečený v lesklej žlto-sivej kombinéze. Cudzinec dokázal lietať, hoci nemal krídla ani žiaden viditeľný pohon! Keďže ho miestni privítali kameňmi, nepokúšal sa ďalej nadväzovať s nimi kontakt. Toho istého dňa však ďalší dvaja svedkovia potvrdili, že videli na nebi UFO. Preto miestna správa, hoci s nechudou, zobrala celú záležitosť vážne. Polícia na základe opisu svedkov pripravila pamäťový portrét cudzinca a zverejnila ho prostredníctvom miestnej televíznej stanice. Miesto, kde došlo k stretnutiu Turkov s členom posádky UFO, ohradili a vedci tam robili špeciálny výskum. Viacero hlásenia prišli aj od obyvateľov Ruska. Dňa 12. marca 2001 sa objavil lietajúci objekt nad Ruskom. Zbadal ho poľský pilot dopravného lietadla, ktorý letel na pravidelnej linke z Moskvy do Varšavy. Dvadsať minút po štarte lietadla vo výške vyše 9 kilometrov pilot zbadal zvláštny stĺp dymu. Ťahal sa ďalších 11 kilometrov. Keď poľské lietadlo pristálo, na letisko privolali záchranárov a odborníkov chemikov. Tí po dôkladnej kontrole zistili, že lietadlo bolo ožiarené. Tajomný stĺp dymu videli aj Piláti iných aerolínií. Sám objekt, ktorý to spôsobil, zostal všetkým neviditeľný. Na ruskom nebi je veľmi živo V približne rovnakom období pozorovali UFO aj obyvatelia Ruska. K preletu neidentifikovateľného predmetu došlo v okolí Barnaulu, ktorý je hlavným mestom Altajského kraja patriaceho Rusku. Miestna správa celú záležitosť nebagatelizovala a tamojšie letisko na celý deň uzavrela. Následkom toho jeden zo strojov, ktorý mal pristáť v Barnaule, presmerovali na iné letisko a ostatné lietadlá nemohli z hlavného mesta štartovať. Piloti leteckého úradu Altaj v tom čase takisto ohlásili objavenie sa UFO. Oficiálne na túto tému vypovedal generálny riaditeľ tejto leteckej linky Ivan Komarov, ktorý oznámil, že tento nekaždodenný jav môže ohroziť lietadlá. Pravda, to nie je všetko. Dňa 22. júla 2001 v programe Tvárou v tvár rádio Svoboda vysielalo besedu troch žurnalistov s prezidentom Kalmycka Kirsanom Ifjumžinovom. Počas besedy urobil prezident senzačnú výpoveď. V rozhovore totiž uviedol, že ho z jeho bytu uniesli bytosti v žltých skafandroch a pamätá si len toľko, že ho zobrali do kozmickej lode. Správali sa k nemu spočiatku tak, že vôbec nechápal, prečo ho uniesli. Neskôr mu však ukázali kozmickú loď. Bolo to v roku 1997, koncom septembra. Kirsan Ifjumžinov uviedol, že mimozemšťania vyzerali normálne ako ľudia… Ifjumžinov nechápal, prečo ho uniesli, pretože s ním nerobili žiadne experimenty a neskôr hrešil sám seba, prečo im nekládol žiadne otázky. Bol však všetkým veľmi zaskočený. O celej záležitosti napísal aj knihu. Dospel v nej k názoru, že ešte nie sme na dostatočne vysokej úrovni, aby sme sa mohli stretávať s kozmickými civilizáciami… Nad volgogradskou oblasťou zaznamenali aj prelet niekoľkých diskoidných objektov. Spozoroval ich major VS Ruska letec prieskumník I. triedy Leonid B., ktorý robil plánovaný teritoriálny let vo výške vyše 10 tisíc metrov, keď zrazu zbadal niekoľko tmavých bodiek. Prehodil riadenie bojového lietadla SU-27 na autopilota: naproti nemu leteli štyri neoznačené objekty. Nielenže sa mu podarilo vyhnúť sa im, ale urobil aj niekoľko snímok objektov. Keď sa s lietadlom dostal vyššie, zistil, že objekty doslova visia vo vzduchu, nehýbu sa. Komentoval to, že asi si aj oni uvedomili, k čomu mohlo dôjsť… Skupinu objektov videli aj ďalší piloti. Navyše na Leonidovom lietadle neskôr objavili stopy korózie. Ufológovia to vysvetľujú tým, že „SU“ sa dostal do poľa, ktoré používajú mimozemšťania na dvíhanie (zaberanie) objektov… Časté manifestácie UFO Počas uplynulého roka zaznamenali manifestácie UFO v mnohých krajinách Európy. Tento jav postupne médiá prestávajú brať ako správy uhorkovej sezóny. Okrem iných informačných agentúr o UFO priniesla správy aj známa a dôveryhodná agentúra Reuter. Hoci pozorovaní UFO pribúda a dochádza aj k stretnutiam s mimozemskými bytosťami, stále o celej záležitosti vieme veľmi málo. Chýba jednoznačné vyjasnenie tohto javu a odhad jeho dôležitosti. Bez ohľadu na to, čím ja UFO, sa nám možno už v dohľadnom čase podarí zistiť, o čo ide. Niektorí svedkovia hovoria (väčšinou tí, ktorých uniesli) o „malých sivých bytostiach“, iní tvrdia, že ide o ľudí, ako sme my. To sa, samozrejme, navzájom nevylučuje. Ďalšiu možnosť – že ide o našich potomkov z budúcnosti, ktorí kontrolujú časovú líniu -, ponúkajú viacerí ufológovia a dokonca aj svetoznámy vedec S. Hawking. Vieme primálo u sebe a o kozme na to, aby sme sa mohli jednoznačne prikloniť k tej či onej možnosti. Napokon spomínané javy môžu existovať tisícročia, len sa o nich v minulosti menej hovorilo, keďže svet bol „väčší“ a informácie neprichádzali tak ľahko a rýchlo ako dnes. A o existencii života mimo našej planéty nemohlo byť ani reči… Možno však súhlasiť s tým, že ľudstvo predsa len dospieva, vstupuje do novej fázy svojho rozvoja a je bližšie ku kontaktu s mimozemskou civilizáciou ako kedykoľvek predtým… Výpovede autorít. Prečo je jav UFO zahalený tajomstvom V tomto článku prinášame výpovede mimoriadne dôveryhodných osôb, ktoré potvrdzujú, že už roky trvá výskum udalostí súvisiacich s javom UFO. Na Zem boli stiahnuté a preskúmané objekty mimozemského pôvodu, ktoré priniesli svoje plody. Ide o výpovede z projektu Odhalenie (Disclosure Project), zverejneného v minulom roku. Budeme sa zaoberať skúsenosťami a výpoveďami Nicka Popeho, Dana Morrisa, Larryho Warena a iných.Dlhoročný pracovník Ministerstva obrany Veľkej Británie Nick Pope bol v deväťdesiatych rokoch šéfom úradu pre výskum a vyšetrovanie javov UFO. Z jeho správ sa dozvedáme o nepopierateľne pravdivých údajoch, pochádzajúcich z niekoľkých udalostí, ktoré súviseli s mohutnými objektmi pohybujúcimi sa neuveriteľnou rýchlosťou. Objekty pozorovali zrakovo i na radaroch príslušníci britskej armády. Podľa ich vyjadrenia celkom iste nešlo o výtvory človeka. Pope potvrdil aj udalosť, ku ktorej došlo na základni v Bentwatersi a iných prípadov na území Veľkej Británie. Priznal, že existuje rozsiahla zbierka vládnych dokumentov týkajúcich sa javov UFO. Pristátie kozmickej lode Larry Waren, dôstojník Vzdušných síl Spojených štátov, bol bezpečnostným dôstojníkom na leteckej základni Bentwaters vo Velkej Británii v roku 1980, keď tam pristálo kozmické plavidlo. Objekt zrazu vzlietol a zostal nehybne stál vo vzduchu, pričom pôsobil na personál letiska. Po tejto udalosti mnohých pracovníkov letiska, ktorí incident sledovali, zastrašovali a po výsluchoch ich prinútili podpísať, že majú povinnosť podávať falošnú verziu udalosti. Warrenovo priznanie potvrdzujú viacerí svedkovia tejto udalosti. Existujú aj oficiálne dokumenty z tejto udalosti a fotografia, ako aj dokumentácia fyzických stôp pristátia. Okrem toho udalosť potvrdil predstaviteľ Ministerstva obrany Velkej Británie Nic Pope, päťhviezdičkový admirál a bývalý minister obrany lord Hill-Norton a seržant Cliford Stone. Takisto starší seržant Vzdušných síl USA Dan Morris, člen personálu NRO (National Reconnaissance Office) dnes na dôchodku, bol počas svojej služby dlhé roky poverovaný úlohami, ktoré súviseli s mimozemskými civilizáciami. Po odchode z letectva ho angažovali v supertajnej jednotke NRO. Keď tam pracoval, zúčastňoval sa na plnení úloh, ktoré sa týkali mimozemských operácií. Jeho stupeň prístupu k tajným správam bol Cosmic Top Secret, stupeň, ktorý podľa neho nikdy nemal žiaden prezident Spojených štátov. Vo svojom priznaní hovorí o vraždách National Security Agency a objasňuje, ako americká armáda spôsobila v roku 1947 katastrofu mimozemskej kozmickej lode v blízkosti Roswellu, zajala jednu z bytostí, ktoré boli na palube, a väznila ju v Los Alamos tri roky, kým nezomrela. Morris hovorí o skupinách rozviedky, ktoré zastrašovali, diskreditovali a dokonca odstraňovali svedkov udalostí, súvisiacich s mimozemskými bytosťami. Hovoril aj o nemeckých pokusoch kopírovať UFO, ktoré sa začali ešte pred druhou svetovou vojnou. Prečo nemáme energiu zadarmo Morris hovoril aj o súčasnej energetickej kríze,pričom dodal, že už od štyridsiatych rokov(!) nepotrebujeme ropu či uhlie, pretože už vtedy boli vypracované metódy na získavanie energie zadarmo, ktoré sa udržiavajú v tajnosti (verejne o tom dnes hovorí na svojej webovej stránke a časopise WM magazín spisovateľ Jiŕí Wojnar a, samozrejme, veľa iných ľudí). Keď sa Morrisa spýtali, prečo sa pravda o existencii mimozemských bytostí a ich plavidlách (UFO) udržiava v tajnosti, povedal: „To, čo Pudia, ktorí sú pri moci, naozaj nechcú, aby sme vedeli, sú metódy získavania energie zadarmo, ktorá by bola prístupná každému…` Morris vystríha pred zostreľovaním lodí mimozemských bytostí, pretože ich to môže prinútiť k odvete: „To by bol náš koniec,“ povedal. Don Phillips slúžil vo Vzdušných silách Spojených štátov a pôsobil na základni v Las Vegas, keď v obrovskej výške pozorovali UFO letiace nad horou Charleston na severovýchod od mesta. Okrem toho spolupracoval s Kellym Johnsonom vo firme Lockheed Skunkworks pri konštrukcii a stavbe lietadiel U-2 a SR-71 Blackbird (výzvedné lietadlá, ktoré dosahujú veľkú výšku a majú veľký dolet). Potvrdzuje, že Spojené štáty majú mimozemské zariadenia a vďaka ich preskúmaniu sa im podarilo dosiahnuť neobyčajný technologický postup. Phillips tvrdí, že v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch NATO robilo výskumy mimozemských rás a podalo o tom hlásenia predstaviteľom rôznych krajín. Okrem toho tvrdí, že existujú záznamy a filmová dokumentácia zo stretnutia mimozemských bytostí s predstaviteľmi USA v Kalifornii v roku 1954. Zverejnil aj zoznam niektorých technologických úspechov, ktoré Amerika dosiahla vďaka mimozemšťanom: lasery, noktovízory, nepriestrelné vesty, superpočítače… A či sú tieto mimozemské bytosti voči ľudom nepriateľsky naladené? Hovorí: „Keby boli, pri ich možnostiach by nás mohli zničiť už dávno alebo aspoň spôsobiť značné škody.“ Don Phillips v súčasnosti pracuje na vypracovaní systémov generovania energií, využívajúcich prirodzené energie našej planéty, na systémoch, ktoré môžu eliminovať znečistenie životného prostredia a značne znížiť využívanie uhlia a ropy. Človek skrývajúci sa pod značkou A. H. z firmy Boening ,Aerospace získal určité informácie bezprostredne od členov skupín zaoberajúcich sa problematikou UFO vo vláde, armáde a v civilných firmách. Má priateľov v CIA, NSA, NASA, JPL (Jet Propulsion Laboratory), ONI (Office of Naval Inteligence), NRO, USAF (Vzdušné sily USA,v tzv. sfére 51 , v Boeingu a v mnohých ďalších inštitúciách a firmách.Kedysi pracoval pre firmu Boening. Predstavili ho štvorhviezdičkovému generálovi Curtisovi Lemayovi, ktorý ho jedného dňa pozval do svojho domu v Newporte Beachv Kalifomii. Počas tohto stretnutia Lemay potvrdil pravdivosť katastrofy mimozemskej kozmickej lode v blízkosti Roswellu.Informátor z NSA mu povedal, že Henry Kissinger, George Bush st., Ronald Reagan a Michail Gorbačov boli presne informovaní o existencii mimozemských bytostí. Jeho kontakt z CIA mu zasa uviedol, že vzdušné sily zostrelili niekoľko lodí mimozemských bytostí.Priateľ pracujúci v Boeingu bol členom skupiny hľadajúcej zostrelené objekty a osobne videl, ba dokonca prenášal telá mimozemských bytostí.A. H. tvrdí. že skupina FBI zistila, že pokusy s radarmi mali vplyv na mimozemské lode a boli príčinou mnohých katastrôf. Tvrdil aj to, že existujú podzemné základne, kde sa testujú mimozemské technológie. Jedna z nich je v Utahu, ďalšie sú Edwards, March v Kalifornii a existuje aj základňa Eglin na Floride. Takéto základne existujú aj v Anglicku a na iných miestach sveta. Astronauti neraz videli UEO Donna Harová, bývalá kontraktová pracovníčka NASA, mala prístup k tajným materiálom v čase, keď pracovala pre Philco Ford, ktorý bol podriadený NASA. Povedala, že jej ukázali fotografiu s jasne viditeľným UFO. Jej kolega povedal, že jeho práca spočíva vo vyretušovávaní takýchto dôkazov existencie UFO z fotografií predtým, ako ich zverejnia. Od iných pracovníkov Kozmického centra Johnsona sa Donna Harová dozvedela, že astronauti často videli mimozemské lode, a keď niektorí chceli o tom hovoriť, boli umlčaní.Harland Bentley, armáda USA, bol angažovaný do prác tajného charakteru, a to v mnohých agentúrach vlády USA vrátane NASA a DoE. Má značnú prax v jadrovom inžinierstve. Bentley hovorí o tom, ako bol svedkom katastrofy UFO v oblasti raketového polygónu Nike Ajax v štáte Maryland. Na obrazovke radaru videl ako skupina cudzích lodí odlietava s rýchlosťou 27 000 kilometrov za hodinu po tom, čo nehybne stála určitý čas vo vzduchu. Hovorí aj o udalosti z prelomu rokov 1967 – 1968, keď odpočúval rozhovor medzi centrálou v Houstone (centrum kozmických letov) a astronautmi na orbite, ktorí sa vyhli kolízii s UFO, ako aj o cudzích bytostiach, ktoré astronauti videli cez iluminátory nachádzajúce sa na povrchu UFO. Antigravitačné motory Američanov Inžinier zo závodov McDonnell Douglas Aerospace doktor Robert Wood pracoval ako aerokozmický inžinier štyridsať rokov. Vo svojom odhalení uvádza, že keď pracoval v McDonnell Douglas Aerospace poslali ho služobne preskúmať pohonný systém mimozemských lodí. Potvrdil existenciu iných podnikov aerokozmického priemyslu tohto druhu, ktoré nielenže sú reálne, ale majú mimozemský charakter a sú veľmi prísne strážené. Mark McCandlish zo Vzdušných síl Spojených štátov je dokonalým aerokozmickým ilustrátorom a pracoval pre viacero popredných aerokozmických korporácií v Spojených štátoch. Jeho kolega Brad Sorenson, s ktorým spolu študoval, pracoval na základni vzdušných síl Norton,kde bol svedkom kopírovania i kozmických lodí, nazývaných ~ skrátene ARV, ktoré boli schopné visieť vo vzduchu. Podľa toho, čo poznal, Spojené štáty už veľa rokov majú antigravitačné motory.Skonštruovali ich postupne, ako výsledok skúmania havarovaných kozmických lodí… ‚ Fred Threlfell, inštruktor Kanadského kráľovského vojenského letectva, bol počas služby v roku 1953 na základni RCAF v Toronte svedkom vydareného experimentu, ktorý spočíval v dematerializácii a materializácii objektu. Vzhľadom na to, že mal prístup k prísne tajným materiálom, mohol vidieť aj originálne filmy z knižnice základne. Mnohé z filmov predstavovali UFO. Boli to objekty fotografované v rôznych pozíciách, rôznych tvarov, ktoré celkom iste nemali pozemský pôvod. Sám videl na nebi manévrujúce UFO. Hlasy,ktoré nemožno nepočúvať. V tomto článku pokračujeme vo výpovediach odborníkov z rôznych oblastí, ktorí zastávali významné funkcie vo vede a armáde. Svoje informácie oznámili svetu vo washingtonskom Národnom tlačovom klube pred rokom v rámci tzv. projektu Odhalenia (Disclosure). Cieľom projektu je úplné ~ zverejnenie faktov o UFO, mimozemšťanoch, energii „zadarmo“ Vojenskí, spravodajskí odborníci, svedkovia fenoménu UFO, z ktorých mnohí pracovali na prísne utajovaných projektoch súvisiacich s mimozemšťanmi, žiadajú zverejniť pravdu o vesmíre, mimozemských civilizáciách, lacnej energii. Tieto mimoriadne dôveryhodné osoby potvrdzujú, že už roky trvá výskum udalostí súvisiacich s javom UFO. Na Zem boli stiahnuté a preskúmané objekty mimozemského pôvodu, ktoré priniesli svoje plody. Havarovaných kozmických lodí bolo viacero. Jedným z prvých astronautov bol Gordon Cooper, ktorý sa zúčastnil programu Mercury 7, a posledný Američan, ktorý letel do kozmu. Bol svedkom preletu záhadných objektov nad Nemeckom. Objekty manévrovali tak, ako by to žiadne vojenské lietadlo nedokázalo. Cítil, že tieto objekty musia byť pod kontrolou inteligentných bytostí, ktoré sa museli medzi sebou dorozumievať, o čom svedčilo manévrovanie, ktoré vykonávali. Inokedy, počas filmovania pristátia konvenčného lietadla, tesne nad Cooperovou hlavou preletel lietajúci tanier a pristál pred ním na dne vyschnutého jazera. Celá udalosť bola nafilmovaná vrátane podrobností približovania. Film poslali do Washingtonu a všetky stopy po ňom sa stratili. Vedec doktor B. Doktor B. je vedec inžinier, ktorý celý život strávil supertajnými výskumami. Istý čas pracoval na projektoch týkajúcich sa antigravitácie, chemického boja, obrannej telemetrii a telekomunikácii, vysokoenergetických laserových systémoch umiestnených v kozmickom priestore, ako aj na technológii s využitím elektromagnetických impulzov. Doktorovi B. je známy fakt, že určité skupiny úspešne využívali systémy umiestnené v kozmickom priestore na zostreľovanie mimozemských kozmických lodí s posádkou. Najmenej raz osobne videl mimozemskou kozmickú loď. Doktorka Rosinová Doktorka Carol Rosinová bola prvou ženou manažérkou firmy Fairchild Industries a tlačovou hovorkyňou Wernera von Brauna v posledných rokoch jeho života. Bola aj zakladateľkou Inštitútu pre bezpečnosť a spoluprácu v kozmickom priestore so sídlom vo Washingtone a veľakrát vystúpila pred kongresom na tému kozmických zbraní. Von Braun prezradil doktorke Rosinovej činitele opodstatňujúce vlastnenie kozmických zbraní. Po prvé vzhľadom na reči o ohrození zo strany Ruska, po druhé ohrozenie zo strany teroristov, po tretie ohrozenie asteroidmi a po štvrté ohrozenie zo strany mimozemských bytostí. Doktorka Rosinová sa v 70. rokoch zúčastnila na stretnutí, na ktorom bol určený scenár vojny v Perzskom zálive, predpokladanej na deväťdesiate roky. Generálmajor Alexejev Generálmajor Vasilij Alexejev z Centra kozmického spojenia v Rusku, ruské vojenské letectvo, je považovaný za jedného z najlepšie informovaných ruských generálov. Tvrdí, že ak sú kozmické civilizácie schopné prekonať obrovské vzdialenosti, znamená to, že sú veľmi vyspelé. Ak je to tak, musia mať záujem na normálnych medziľudských vzťahoch, na konštruktívnom, nie deštruktívnom konaní. Hovorí, že ak sa pozrieme na vývoj našej civilizácie, zistíme, že je to príbeh o sebazničení, vraždách a záhube rudí. Je presvedčený, že pokročilé civilizácie nemôžu tolerovať taký stav, pretože životu pripisujú celkom iný zmysel a význam a chápu ho v oveľa širšom kontexte. Generálmajor Alexejev pozná správy očitých svedkov, opisujúcich nezvyčajné objekty, ktoré boli podrobne zdokumentované. Celú záležitosť už dávno skúma armáda a akadémia vied. Dokonca personál jadrových elektrární sa naučil vyvolávať situácie, ktoré vedú k objaveniu sa UFO. Počas týchto privolaných „kontaktov“ namieria zbraň na UFO, ktoré na túto situáciu odpovedá sploštením sa. V prípade,ku ktorému došlo neďaleko Moskvy, dôstojník, ktorý sa nachádzal v blízkosti pristátia UFO, dostal telepatické pozvanie od mimozemskej posádky, aby navštívil ich loď… Kapitán Bill Uhouse Bill Uhouse, Vojenské námorníctvo Spojených štátov, slúžil vyše desať rokov ako pilot vojenských lietadiel a štyri roky vo vzdušných silách Spojených štátov na základni Wright Petterson ako pilot zalietavač experimentálnych vzdušných plavidiel. Ďalších tridsať rokov pracoval ako inžinier antigravitačného pohonu na simulátoroch letu a skutočných lietajúcich diskoch pre sektor obrany. Kapitán Uhouse priznal, že prvý disk, ktorý testovali, bol kópiou lode mimozemšťanov, ktorá havarovala v Arizone v roku 1958. Tvrdí, že mimozemšťania darovali vláde USA lietajúci objekt, ktorý umiestnili v sfére 51, ktorá sa vtedy začala stavať. Štyri bytosti, ktoré boli v objekte, previezli do Los Alamos. Špecialitou Uhousea bol riadiaci pult a jeho prístroje. Chápe podstatu gravitačného poľa a vie, čo je nutné urobiť, aby ľudia zniesli antigravitáciu. Tvrdí, že veľakrát sa stretol s mimozemskými bytosťami, ktoré pomáhali fyzikom a inžinierom ovládnuť konštrukciu a zásady činnosti lietajúceho plavidla. Signály z piatej planéty. Všetky planéty našej slnečnej sústavy sú pre nás stále záhadné, keď zdanlivo o nich dosť vieme. Vedci vylúčili možnosť, že na niektorej z nich je život, ale nemýlia sa? Piata planéta je najväčšou v našej slnečnej sústave; obieha ju 16 mesiacov. Deň na Jupiteri trvá 9 hodín a 56 minút pozemského času. Jupiter obehne okolo Slnka za 11 rokov a 315 dní. Už oddávna tento obor prekvapuje vedcov. Napríklad aj tým, že napriek svojim obrovským rozmerom (obvod rovníka má 71 400 kilometrov, kým obvod rovníka Zeme je 6378 kilometrov) sa krúti okolo svojej osi rýchlejšie ako Zem, od ktorej ho delí vzdialenosť od 600-tisíc do 1 milióna kilometrov. Hoci má 16 prirodzených satelitov, Jupiter má aj dva prstence, ktoré sa napriek všetkým zákonitostiam krútia rýchlejšie ako on sám. A to je už takmer všetko, čo o piatej planéte vieme… Zloženie Jupitera nie je známe – môžeme ho iba predpokladať. Hrúbka jeho atmosféry je najpravdepodobnejšie 12 800 kilometrov. Pod ňou sa nachádza tekutá vrstva, hrubá 27 200 kilometrov, a v samom strede je pevnina s priemerom 29 600 kilometrov. Keby v roku 1977 nedošlo k priaznivej konštelácii planét, asi by sme viac o Jupiteri už nevedeli. Astrofyzici vtedy využili šancu a vyslali k Jupiteru dve kozmické sondy. Po poldruha roku (toľko trvá dolet k planéte a odoslanie informácií) vybuchla skutočná bomba. Ukázalo sa, že teplota na Jupiteri následkom erupcií vulkánov a iných neznámych činiteľov klesá sotva na mínus 150 stupňov Celzia. Atmosféra Jupitera sa skladá z amoniaku, metánu, vodíka, hélia a neveľkého množstva kyslíka. Tekuté vrstvy planéty môžu obsahovať vodu. Najdôležitejším faktom však bolo, že na fotografiách, vyslaných sondou, vedci identifikovali pásy, ktoré môžu byť príznakom chlorofylu. A tam, kde je chlorofyl, je aj fotosyntéza. To znamená, že tam môžu existovať nejaké formy rastlinstva. Vedci spozorovali, že veľké oblasti Jupitera veľmi pravidelne menia svoju farbu – od červenej, cez hnedú a sivú, až po modrú a znova červenú. Celý cyklus takýchto zmien sa presne prekrýva s časom obehu planéty okolo Slnka. Môže to byt prejavom vegetácie, závislej od ročných období`? Ďalšie výskumy ukázali, že v rovníkovom páse Jupitera môžu slnečné lúče, uväznené pod ťažkou atmosférou (akýsi skleníkový efekt), zvýšiť teplotu povrchu planéty na približne 20 stupňov Celzia. Vychádzajúc z týchto údajov, NASA vytvorila umelú atmosféru, ktorá kopírovala atmosféru Jupitera, a experimentovala s fotosyntézou. Výsledky boli senzačné. Pod vplyvom slnečného svetla v atmosfére plynov, ktoré sme menovali, vedci získali veľa jednoduchých organických zlúčenín, presne takých, ako podľa našich teórií „spustili“ život na Zemi. Vedci overovali aj skutočnosť, či v tejto atmosfére môžu prežiť pozemské baktérie. Ukázalo sa, že áno. Štyri druhy baktérií, ktoré pestovali v zmesi vodíka, amoniaku, hélia a metánu – dokonca pri teplote mínus 160 stupňov Celzia a pod tlakom 123 atmosfér – sa cítili vynikajúco a nerozmnožovali sa len preto, že experiment bol prerušený. Takto vedci dokázali, že časť zemských baktérií by mohla žiť v plynnom prostredí dolných a horných vrstiev atmosféry Jupitera. Čoraz presnejšie výskumy priviedli vedcov k tomu (od Šklovského po Asimova), aby teóriu o možnosti života na Jupiteri brali vážne. Asimov sa priamo pýta: „Prečo by oceán na Jupiteri nemal zrodiť život? Teplota je vhodná a ,surovina` na mieste. Zásoby energie v podobe infračerveného žiarenia sú dostupné. Všetko, čo stačilo na vznik života v praoceáne Zeme, existuje aj na Jupiteri, ibaže vo väčšom množstve a lepšieho druhu.“ Možnože na Jupiteri vznikli zvláštne bytosti (hypotéza početných vedcov z NASA), priemerne alebo vysoko rozvinuté, ktoré sa stavbou svojho tela veľmi líšia od ľudí. Fantázia? Možno ani nie. Už roky – o čom sa veľa nehovorí ani nepíše – z povrchu Jupitera prichádzajú cyklické, pravidelné rádiové signály, neuveriteľne podobné tým, aké generujú naše pozemské vysielače. Keby to boli len signály vyžarovania planéty, menili by svoju intenzitu a cyklus podľa ročných období. Zatiaľ už celé roky sú vysielané podl’a toho istého kódu, rovnakej intenzity. Signály možno nevysielajú obyvatelia Jupitera, ale ; ktosi iný, kto tam prišiel skôr ako my, aby preskúmal záhady piatej planéty. Tak či onak, vedci berú prítomnosť života na Jupiteri veľmi vážne. Poľský astronóm Jan Gadomski tvrdí, že Jupiter čaká v rade histórie na svoju civilizáciu, ktorá sa celkom iste rozvinie za päť miliárd rokov. Vtedy Slnko spáli Zem a Jupitera rozohreje na teplotu, ktorá umožní prebudenie života a vytvorí na tejto planéte základy ďalšej civilizácie v slnečnej sústave. Čo však, ak je to všetko inak? Čo ak na Jupiteri už dávno existuje civilizácia, ktorá je odlišná od našej? Alebo je Jupiter – a táto hypotéza je rovnako dobrá ako iné jednou zo základní mimozemských bytostí putujúcich vesmírom? Pritom jedno nevylučuje druhé. Prebudený kolos. Čína bola vždy uzavretá svetu, čoho najrukolapnejším dôkazom je Čínsky múr. Dokonale chránil všetky tajomstvá Číňanov: či už to bol papier, hodváb, pyramídy,alebo pozostatky tajomných bytostí. Dnes sa budeme zaoberať posledným tajomstvom a tým, čo sa vlastne stalo či skôr mohlo stať za čínskym múrom… V roku 1938 skupina čínskych archeológov objavila hrobky s pozostatkami tajomných bytostí a predmetov ozdobených neznámym písmom, o čom sme už neraz písali. Časť inskripcií pokrývajúcich artefakty sa podarilo rozlúštiť v roku 1962. O 33 rokov neskôr v čínskej provincii Sečuan bádatelia natrafili na osadu, kde žili ľudia s nezvyčajnými genetickými vlastnosťami. Miestne úrady sa snažili všetky tieto informácie utajiť. Vzápätí v roku 1999 Číňania začali s kozmickými projektmi gigantických rozmerov. Už v marci 2002 urobili testy ďalšej verzie kozmickej lode s posádkou. Nedávno šéf tamojšej kozmickej agentúry potvrdil, že v roku 2005 čínski kozmonauti pristanú na Mesiaci. Čo sa stalo za Čínskym múrom? Podarilo sa vedcom Panstva stredu získať a využiť mimozemskou technológiu? Mnohé tomu napovedá… Medzi horami Bajan Karaul, kde sa nachádzajú pramene čínskych riek Jang-ce a Mekong, na prelome rokov 1937 – 1938 skupina archeológov vedená doktorom Chi Pu-Teiom objavila jaskyne s mnohými hrobmi, v ktorých boli kostry menej ako 130-centimetrových bytostí. Lebky mŕtvych mali neobyčajný tvar, boli neproporčne veľké a ostatné kosti kostier ich objavitelia označili za neobyčajne jemné. Doktor Chi Pu-Tei určil vek kostier na takmer 12-tisíc rokov. Podľa miestnych legiend mali v hroboch odpočívať predkovia už vymierajúceho kmeňa Dropa (alebo Dzopa, podľa zdroja), Ľudia nízkeho vzrastu, ktorí obývali tieto miesta. Predkovia odpočívajúci v hroboch podľa legendy prišli z hviezd. Expedícia doktora Chi Pu-Teia objavila však v jaskyniach nielen kostry nezvyčajných bytostí… Bolo tam aj 7l6 okrúhlych kamenných platní s priemerom okolo 30 cm, centimeter hrubých, ktoré pripomínali analogické platne. Každú pokrýval špirálovitý vzor, vyrezaný do kameňa. Medzi líniami boli znaky – písmo vede neznáme. V roku 1962 profesor Tsum Um-Nui z pekinského inštitútu prehistórie potvrdil, že odkódoval šesť týchto znakov, ale zverejnil iba niekoľko nepodstatných skutočností. Zápis katastrofy bytostí zo Síria Zápis má vraj opisovať priebeh katastrofy kozmitov zo Síria a život stroskotancov v ťažkých pozemských podmienkach. Kozmiti sa pomocou genetického inžinierstva mali krížiť s ľudskou rasou. Práve Dropovia mali byť vzdialenými potomkami prvých krížencov. Tieto informácie čínskeho vedca dodnes opakujú západní bádatelia napriek tomu, že môžu byť len výsledkom jalových špekulácií. Rovnako dobre to môže byť dezinformácia čínskej tajnej služby. Ak je to tak, potom fakty zahalené dymovou clonou musia byt šokujúce… Artefakty podobné gramofónovým platniam z tajomných hrobov z hôr Bajan Karaul podľa niektorých zdrojov nie sú z kameňa, ale z keramicko-kovovej zliatiny. Tieto predmety boli podľa údajných analýz fyzikov – podrobené pôsobeniu veľmi silného elektrického poľa. Na ne nahrali určité údaje. Tieto platne dnes nie sú dostupné. Po chvíľkovej strate bdelosti v roku 1962 čínske úrady vyhlásili na artefakty informačné embargo.Tým sa však všetky tajomstvá nekončia. Osada trpaslíkov Začiatkom roku 1996 svetové informačné agentúry uviedli, že v čínskej provincii Sečuan v blízkosti horského pásma Bajan Karaul objavili osadu nezvyčajne nízkych ľudí, ktorí sú oveľa menší ako.Dropovia.Najvyšší z dospelých obyvateľov dediny Huilong (leží 200 kilometrov od mesta Čeng- du, hlavného mesta provincie Sečuan) mal l 15 centimetrov a najnižší sotva 63,5 centimetra. Zvláštne je, že títo ľudia netrpeli genetickým ochorením trpasličím vzrastom. Sú, tak ako Dropovia, výsledkom genetického inžinierstva kozmitov‘? A možnože ide o potomkov samých kozmitov, ktorí sa kedysi zachránili pri katastrofe hviezdnej lode. Po chvíľkovom záujme celú záležitosť zahalilo mlčanie. Podľa nemeckého výskumníka Hartwiga Hausdorfa, autora prác Biela pyramída a XX. .storočie. Storočie záhad a fenoménov, dochádza k takémuto postupu vždy, keď čínska vláda skrýva dôkazy. K Dropom a obyvateľom Huilongu nepustili nikoho zo zahraničia. Takisto spomínaný Hartwig Hausdorf a novinársky štáb televízneho koncernu RTL nedostali povolenie na návštevu tejto oblasti Panstva stredu… Prečo sa čínske úrady tak úporne bránia návšteve cudzincov? Mienia vo vlastný prospech využiť poznanie získané z hrobov v horách Bajan Karaul? Naozaj sa im podarilo prečítať obsah nahrávok z kamenných platní? Existujú indície, ktoré naznačujú, že to tak naozaj môže byť. Prekvapivý záujem o kozmos V uplynulých desaťročiach sa Čína zaujímala o kozmos výlučne vo vojenských kategóriách a výlučne priestorom okolo Zeme. A tu zrazu v novembri 1999 úspešne vyskúšala kozmickú loď, určenú na lety s posádkou Šenzou (názov neznamená nič iné ako svätá loď. Čínska vláda oznámila aj realizáciu štvoretapového plánu výskumu kozmu, okrem iného aj umiestnenie čínskej stanice na orbite, ktorá bude udržiavať spojenie so Zemou. Čínsky kozmický program vznikol náhle, a to v neobyčajnom rozsahu. Obklopuje ho tajomstvo. Veď uplynul sotva rok a začiatkom októbra roku 2000 čínske úrady oznámili, že v najbližších rokoch plánujú pristátie čínskych posádok na Mesiaci a dokonca na Marse. V novembri 2001 dátumy spresnili: čínski kozmonauti poletia na Mesiac v roku 2005. V marci tohto roku preto na kozmodróme Jiuquan v severozápadnej provincii Gansu robili testy ďalšej lode Šenzou 3, určenej na lety s posádkou. Svetové médiá predpokladajú, že Čína si chce takto udržať významnú medzinárodnú pozíciu a zabezpečiť svoj podiel pri budúcom využití zásob Mesiaca a iných nebeských telies. Možné je však aj to, že ide o čosi iné. Na vlastnej kozmickej stanici možno totiž hľadať mimozemské civilizácie, ktoré kedysi pristáli v horách Bajan Karaul bez ohľadu na kohokoľvek. Lety na Mesiac a Mars sa môžu stať len kamuflážou pre expedície na iné miesta našej slnečnej sústavy.Ašpirujú Číňania na nadviazanie prvého kontaktu s mimozemskými bytosťami? To ukáže čas. Možnože kozmiti skrývajú svoje základne v Galaxii… Záhada hrobov z Bajan Karaul tak zostáva naďalej zahalená tajomstvom: nečudo, veď ju chráni „čínsky múr“ mlčania. Ako v stredoveku Moderné rádioteleskopy už vyše 40 rokov striehnu na signály od mimozemských civilizácií. Viacerým vedcov sa dokonca zdalo, že ich zachytili. Hoci oficiálne dodnes k žiadnemu kontaktu nedošlo, mnohí si myslia, že kontakt bol nadviazaný a utajený… Od začiatku 19. storočia si vedci myslia, že ak v kozme existujú nejaké civilizácie, mali by sme im dať nejaké znamenie, že existujeme. S odstupom času to vyznieva naivne (veď, ak sú v kozme vyspelejšie civilizácie, musia o nás vedieť, ak nie, aký význam má posielať im signály, ktoré nepochopia). Anglický astronóm sir Martin Ryle, nositeľ Nobelovej ceny, proti signálom protestoval, lebo „informovať o našej existencii“ považoval za nebezpečné. F. Drake mu však povedal, že na obavy je prineskoro, veď do kozmu už dávno idú naše rádiové a televízne signály. Na podrobné zmienky o všetkých aktivitách niet na tomto mieste dosť priestoru ani o údajných signáloch, ktoré zachytili Rusi či Američania. V polovici šesťdesiatych rokov však bola viera, že zachytíme signál z kozmu, taká veľká, že režisér Kubrick, nakrúcajúc Vesmírnu odyseu sa obával, že ku kontaktu dôjde skôr, ako film dokončí. Veľké vzrušenie však vyvolal až signál z augusta 1977, prijatý rádioteleskopom v Ohiu. Profesora Ehrmana objav tak zaskočil, že na okraj vytlačeného signálu ručne napísal wow (fíha, povedali by sme na Slovensku). Žiaľ dodnes zachytený signál nerozlúštili. Mnohí sú presvedčení, že k prelomu došlo 22. októbra 1998, keď tajomné signály z okolia hviezdy EQ Pegasi zaregistroval anonymný britský astronóm amatér. O mesiac skôr rovnaké signály odtiaľ zachytil rádioteleskop v observatóriu Arecibo. Boli také zvláštne, že spočiatku ich považovali za poruchu. Ak vezmeme do úvahy objavenie dvoch planét na orbitách tejto hviezdy, je veľmi pravdepodobné, že signál vyslala iná civilizácia… Najväčší rádioteleskop je v súčasnosti v Arecibe na ostrove Portoriko. Je široký 305 metrov. Môže však sledovať len tie oblasti kozmu, na ktoré ho „namieri“ otáčajúca sa Zem. Vedci plánujú nový rádioteleskop s povrchom 1 hektára. Nazvali ho „Hektárový teleskop“. Umožní každoročne preskúmať najmenej 100-tisíc hviezd. Má byť hotový do roku 2008. Na „zameranie“ signálov mimozemských civilizácií je potrebný tak rádioteleskop, ako aj superpočítač analyzujúci prijaté signály. V roku 1994 počítačový expert David Gedye z amerického Seattle prišiel na geniálny nápad použiť namiesto drahého superpočítača veľa malých domácich počítačov. Ich majitelia pomocou internetu mali dostávať malé porcie informácií získaných rádioteleskopom v Arecibe. Vedci dúfali, že sa zapojí aspoň 50-tisíc dobrovoľníkov, ale po roku ich už bolo vyše 2 milióny z 226 krajín. Túžba po kozmickom priateľstve je, zdá sa, veľká… Dodnes každý majiteľ počítača napojený na internet môže „objaviť“ mimozemskú civilizáciu… Oficiálne sme z kozmu žiadnu odpoveď nedostali, ani nič nezachytili. Ale to, čo sa deje v observatóriu Arecibo svedčí o čomsi celkom inom. Potvrdzujú to stovky správ ľudí žijúcich v susedstve rádioteleskopu. Hľa, niekoľko z nich. V roku 1992 sa Felipe Jimenez vracal okolo 2. hodiny ráno domov. Na nebi zbadal svetlo. Chcel sa mu lepšie prizriet, zastavil auto a vystrčil hlavu z okna. Hovorí: „Pozrel som hore a to, čo som uvidel, ma prekvapilo. Bol to lietajúci tanier, taký veľký ako športové ihrisko.“ To isté vozidlo neznámej civilizácie videli viacerí v blízkosti rádioteleskopu. José Angelo Rodriguez, ktorý žije v Arecibe v blízkosti cesty č. 10, bol v roku 1994 svedkom prenasledovania UFO. „Za veľkou letiacou guľou svetla uháňali cestou č. 10 dva džípy typu Hummers plne ozbrojených vojakov. Za nimi išli dve špeciálne autá s tmavými oknami a malými okrúhlymi anténkami na streche,“ spomína José. Nebolo to však jeho posledné stretnutie s UFO: „V istú noc sme spolu s bratrancom išli obhliadnuť observatórium. Uprostred medzi vežami sme zbadali čosi nezvyčajné: veľký, dlhý objekt v tvare bumerangu s množstvom malých svetielok. Visel nad Zemou dlhší čas, potom nehlučne odletel. Personál observatória ho musel vidieť… Myslím si, že v observatóriu pred nami čosi skrývajú.“ Marina Rivierová žije v tesnej blízkosti observatória. V roku 1996 dosvedčila, že ona i jej susedia veľakrát videli zvláštne lietajúce objekty nad Arecibom. Gigantické svietiace objekty viseli priamo nad rádioteleskopom. Vídavali aj lúče modrobieleho svetla, vystreľujúce na terén observatória smerom k tajomným objektom, ktoré bleskove unikali. Svetelné lúče, ktoré nestrieľali, vyzerali ako laserové lúče…“ Hľadanie mimozemských signálov vzdialených stovky svetelných rokov od nás a nespozorovanie lodí „cudzích“ 100 metrov od rádioteleskopu nie je ničím novým. Vláda USA je totiž presvedčená, že spoločnosť ešte nie je pripravená na informácie tohto typu. K utajovaniu sa vďačne pripájajú pracovníci SETI, lebo priznanie prítomnosti mimozemšťanov by ich skúmanie kozmu urobilo nezmyselným (čo je aj pravda), a tak by prišli o dobre platené vedecké miesta. Raz však pravda musí vyjsť najavo. Z ľudí nemožno donekonečna robiť stádo oviec. 226.06.2008 AMERIČANIA VEDELI O „SIVÝCH“ UŽ DÁVNOMnohí z vás, ktorí celkom neodmietajú existenciu UFO a mimozemských civilizácií, si kladú otázku, komu vlastne majú veriť: ufológom, ktorí odhaľujú svetu tajné vládne dokumenty, alebo vládam, ktoré popierajú, žeby kedykoľvek došlo ku kontaktu s mimozemskou civilizáciou. V čo teda veriť? Veď keď „ich“ nevidíme, ako môžu existovať? Celkom určite však môžu mať dobrý dôvod na to, aby sa nám neukazovali zbytočne na oči…Podľa verejnej mienky v existenciu vysokorozvinutých civilizácií vo vesmíre verí okolo 70 percent ľudí, z toho asi 40 percent vedcov.V priemere približne 45 percent ľudí (niekde viac, napríklad v Brazílii, inde menej, napríklad u nás) je presvedčených, že cudzie civilizácie už oddávna navštevujú Zem. Milióny dnes tvrdia, že ich uniesli kozmiti, niektorých dokonca viackrát a podrobili ich lekárskym výskumom. Mnohí lekári, ktorí skúmali takto postihnutých ľudí, sú hlboko presvedčení o existencii mimozemských bytostí, ktoré patria k rôznym rasám a prichádzajú z rôznych planét. Oficiálne sa však o tejto téme nič nehovorí. Vlády vedú politiku totálneho popierania ich existencie. Invázia na ZemMnohí ľudia sú presvedčení, že slávny Spielbergov film Blízke stretnutia lll. stupňa je čírou fikciou. Napohľad sa zdá, že áno, ale bývalý americký agent námornej rozviedky Milton William Cooper tvrdí, že nie. Podľa neho je film zbeletrizovanou správou z autentického stretnutia posádky obrovského UFO s predstaviteľmi americkej moci. O tejto udalosti píše vo svojej knihe z roku 1991 v čase, keď uplynulo 25-ročné obdobie povinného utajenia. K spomínanej udalosti došlo v roku 1963. Americkí astronómovia vtedy údajne odhalili eskadru obrovských kozmických lodí, neznámeho pôvodu, blížiacich sa k Zemi. Okamžite túto informáciu postúpili vláde USA a potom Rusom, lebo rátali s inváziou na našu planétu. Vedci vyrátali, že eskadra doletí na Zem za určitý čas. Vtedy vznikla v Ženeve skupina pod krycím názvom Bildberg Group, ktorej úlohou mala byť koordinácia obrany Zeme viacerými armádami sveta.Kým však lode prileteli k našej planéte, na americkej leteckej základni Edwards (menom MUROC) v púšti Mojave údajne pristála obrovská kozmická loď s bytosťami podobnými ľuďom z rasy ufológmi nazývanej „nordici“. Vystríhali pozemské vlády pred nájazdom inej, nepriateľskej rasy “ sivých“. Nordici ponúkli pomoc pod podmienkou, že ľudia zničia všetky atómové a jadrové zbrane. Vojenská moc USA to odmietla, keďže viac ako invázie sivých sa obávali bývalého ZSSR. Zradný pakt so sivýmiAko tvrdia ufológovia, Američania vedeli o sivých oddávna. Údajnejedna z ich lodí pristála na základni Edwards už v roku 1954. Kozmiti boli ubezpečení, že USA má atómovú zbraň. Medzi ufológmi koluje istý príbeh ešte z čias druhej svetovej vojny. V roku 1942 počas zasadania švédskeho parlamentu vyšli zo steny dvaja siví. Mechanickým hlasom (pomocou translátora?) údajne oznámili, že Švédsko ako neutrálna krajina má vplývať na USA, aby sa nezahrávali s atómom. Zakrátko Američania uskutočnili prvý pokusný atómový výbuch. Vráťme sa však do roku 1954, na základňu Edwards. Siví vôbec nepožadovali od pozemšťanov, aby sa zbavili jadrového arzenálu, iba uzavreli s armádou pakt, vďaka ktorému mohli na Zemi robiť vedecko-medicínske pokusy, brať na palubu svojich lodí pozemšťanov, robiť genetické experimenty, ale pod podmienkou, že neskôr ľudí prepustia živých a zdravých. Pakt, ako uvádza Cooper, podpísal vtedajší prezident USA Eisenhower. Dohodli sa aj o tom, že ufonauti založia na teréne USA podzemné základne. V súčasnosti ich vraj existuje 75, z toho jedna veľká. Údajne existujú aj dôkazy o tom, že v blízkosti základní, ktoré mimozemšťania postavili, Američania umiestnili pod zemou neobyčajnú jadrovú strelu Excalibur, ktorá je schopná „prevŕtať zem až do hĺbky 1000 m a vybuchnúť tam silou 1 kilotony“, čiže 1000 ton tritolu. Takáto explózia vytvorí prázdnu komoru s priemerom 200 m a gama žiarenie zabije všetko v dosahu 5 km. Keď kozmiti začnú byt nebezpeční, stačí stlačiť tlačidlo… Účel „svätí“ prostriedkyTen, kto bude namietať, že je predsa nemožné, aby armáda dovolila mimozemským tvorom mučiť predstaviteľov vlastnej rasy, pripomenieme, že z viacerých dokumentov iného typu jasne vyplýva, že v 20. storočí vedci z vojenských laboratórií veľakrát experimentovali s novými zbraňami na bezbrannom obyvateľstve vlastných krajín (v Číne, USA či ZSSR). Testovanie vakcín, vplývanie na psychiku pomocou špeciálne modulovaných frekvencií a overovanie, ako zareagujú civilisti, to sú známe a prijaté fakty, ktoré svedčia o tom, ako málo „moc“ dbá o dodržiavanie zákonov, že v očiach armády účel svätí prostriedky.A aký cieľ by posväcovalo vládam podpisujúcim takéto zradné pakty utajovanie všetkými očakávaného kontaktu?Odpoveď je len jedna: hrá sa o víťazstvo v pretekoch o technológie. Predovšetkým však o moc a peniaze. Čiže o to, čo zvyčajne. Americký dôstojník pre špeciálne účely Richard C. Duty potvrdil, že vláda USA v rámci projektu SIGMA udržiava stále kontakty s ufonautmi. Výmenou za súhlas na založenie základní na Zemi a na získavanie „skúseností“ na ľuďoch kozmiti sprístupnili niektoré svoje technológie (napríklad antigravitačné plavidlá). Známa americká výskumníčka Linda Moultonová-Howeová, tvrdí, že Duty jej ukázal oficiálny dokument potvrdzujúci existenciu takéhoto dohovoru. Bol datovaný na 25. apríla 1964 a podpísaný vtedajším prezidentom USA Lyndonom Johnsonom. Stretnutie s bohémiAko vyplýva z dokumentov, publikovaných v rôznych knihách, velenie armády USA sa veľakrát stretlo s kozmitmi (údajne v slávnej Area 51, v tajných podzemných priestoroch, kde vedci dodnes spolupracujú s mimozemšťanmi). Americký výskumník Robert Emenegger tvrdí, že napríklad na základni Holloman nafilmovali rozhovory s humanoidmi podobnými ľuďom, ktorí však mali nosy väčšie ako my a oči so zvislými zreničkami, ako majú mačky či hady. Podľa jeho názoru sú veľmi podobní „bohom z kozmu“, ktorých opisy nájdeme na sumerských či akkadských hlinených tabuľkách spred šiestich tisícročí. Kozmické bytosti sa, prirodzene, neobmedzovali len na kontakty so Spojenými štátmi. Údajne aj Rusi sa snažili využiť technické možnosti a poznatky cudzích bytostí. Žiaľ, spoza bývalej železnej opony sa dodnes dostávajú len čriepky informácií. Najznámejšou sa stala likvidácia základne mimozemšťanov v Mongolsku v roku 1970 ruským letectvom. Posledný známy kontakt ufonautov s vládami rôznych krajín sa uskutočnil v roku 1980, keď sa s obmenou sivých, nazývaných insektoidmi, stretol britský generál Wiliams v Anglicku. O čom bola reč, zatiaľ nie je známe. Pakt proti ľudstvu.Bytosti z iných planét sú tu oddávna, ale napriek tomu nás vlády presviedčajú, že to, čo vidíme na nebi, únosy dnes už miliónov ľudí, odhalenia bývalých dôstojníkov – sú len výplody našej fantázie.Veľmoci, ortodoxní vedci, astronómovia a iní, ktorí si osobovali mať patent na pravdu, však nedokážu napriek zjavnej snahe mnoho vecí dlhodobo utajovať. Bežný obyvateľ tejto planéty však neraz naozaj nevie, komu veriť. Ufológom, ktorí nám ponúkajú tajné vládne dokumenty ako dôkaz neraz aj vlastnej skúsenosti, alebo vládam, ktoré roky popierajú, že by sa tu na Zemi vyskytlo čokoľvek iné okrem človeka…Podľa výskumu verejnej mienky verí v existenciu vysokorozvinutej civilizácie vo vesmíre asi 70 percent ľudí vrátane 40 percent vedcov (pravda, v každej krajine je to inak) . Ufológovia a psychiatri, ktorí prišli do styku s unesenými ľuďmi, rozhodne tvrdia, že bytosti z kozmu existujú. Vlády však ustavične všetko popierajú a tvrdia, že ide o výmysly chorých, posadnutých a slávybažných ľudí. Bádatelia tohto problému ako odpoveď predstavujú dokumenty, ktoré – ako tvrdia – získali za veľmi zložitých a náročných podmienok. Z času na čas nejaký špión, dôstojník či pilot na dôchodku tvrdí, že má dôkazy o spolupráci vlád s kozmickými bytosťami. Spielbergova inšpiráciaMyslíte si, že slávny film Stevena Spielberga Blízke stretnutie 3. druhu je len obyčajnou fikciou? Napohľad áno, ale bývalý americký agent pre morskú rozviedku Milton William Cooper tvrdí, že nie. Podľa neho je film zbeletrizovanou reláciou z autentického stretnutia posádky obrovského UFO s predstaviteľmi americkej moci. O tejto udalosti hovorí vo svojej knihe napísanej v roku 1991, po skončení 25-ročného príkazu utajenia. Bolo to v roku 1963, keď americkí astronómovia objavili eskadru obrovských kozmických lodí neznámeho pôvodu, blížiacu sa k Zemi. Okamžite poskytli informáciu vláde USA a potom Rusom, keďže rátali s inváziou na našu planétu. Vedci vyrátali, že eskadra doletí k Zemi za určitý čas: v Ženeve urýchlene založili skupinu Buldberg Group, ktorej úlohou bolo koordinovanie obrany Zeme armádami rôznych štátov.Kým sa však eskadra dostala k Zemi, na Mojavskej púšti v americkej leteckej základni Edwards, vtedy nazývanej MUROC, údajne pristála veľká kozmická loď s posádkou. Boli to bytosti podobné ľuďom, z rasy, ufológmi nazývanej „nordici“. Vystríhali pozemskú moc pred hroziacim nájazdom zo strany inej, nepriateľsky naladenej rasy nazývanej siví (ide o bytosti s veľkými hlavami, chudými telami vysokými 1,2 až t,6 metra). Nordici ponúkli ľudstvu pomoc pod podmienkou, že ľudstvo zničí všetky atómové zbrane, ktoré vlastní. Velenie armády USA tento návrh (z času na čas opakovaný) odmietli, lebo viac ako invázie sivých sa obávali ZSSR. Varovanie AmerikeUfológovia tvrdia, že Američania vedeli o sivých oddávna. Údajne jedna z ich lodí pristála na základni Edwards už v roku 1954. Kozmickí návštevníci boli ubezpečení, že USA majú atómovú zbraň.Medzi ufológmi koluje jeden príbeh ešte z čias druhej svetovej vojny. V roku 1942 počas sedenia švédskeho parlamentu vyšli zo steny dvaja siví. Mechanickým hlasom (mohlo ísť o translator) tieto bytosti údajne oznámili, že Švédsko ako neutrálna krajina musí vplývať na USA, aby si nezahrávali s atómom. Zakrátko Spojené štáty uskutočnili prvý atómový výbuch…Vráťme sa však do roku 1954 na základňu Edwards. Siví od pozemšťanov vôbec nežiadali, aby sa zbavili jadrového arzenálu, ale s velením armády uzavreli pakt, pomocou ktorého mohli robiť na Zemi vedecko-medicínske výskumy a brať ľudí na paluby svojich lodí s cieľom získať genetické skúsenosti. Podmienkou bolo, že ľudí prepustia živých a zdravých. Túto dohodu podľa Coopera podpísal vtedajší prezident Spojených štátov Eisenhower.Okrem toho mimozemskí návštevníci založili na pôde USA podzemné základne. Údajne ich v súčasnosti existuje už 75, z toho jedna mimoriadne veľká pod mestom Dulce v štáte Nové Mexiko. Iné sú lokalizované zvyčajne v indiánskych rezerváciách, Účel svätí prostriedkyMožno bude niekto namietať, že je predsa nemožné, aby armáda dovolila experimentovať a mučiť príslušníkov vlastnej rasy. Z iných dokumentov však jasne vyplýva, že v 20. storočí vojenskí vedci experimentovali s novými zbraňami na bezbrannom obyvateľstve vlastných štátov (v Číne, USA i ZSSR). Testovanie vakcín, chemické zbrane, ovplyvňovanie psychiky pomocou špeciálne modulovaných frekvencií a overovanie si, ako zareagujú civili (napríklad aféra Montauk, USA), to sú známe, overené fakty, ktoré jasne svedčia o tom, ako málo sa dodržiavajú práva obyčajných ľudí a že u armády účel vždy svätí prostriedky… Jadrový ExcaliburAkým spôsobom však mieni armáda kontrolovať svojich kozmických partnerov a držať ich v medziach? Milton Cooper má údajne dôkazy o tom, že v blízkosti základní zakladaných kozmitmi umiestňujú Američania pod zem neobyčajnú jadrovú strelu s názvom Excalibur, ktorá je schopná preniknúť až do hĺbky 1000 metrov a vybuchnúť tam silou I kilotony. Taký výbuch vytvorí prázdnu komoru s priemerom 200 m a gama žiarenie zabije všetko v okruhu piatich kilometrov. Keď teda siví začnú byť nebezpeční, stačí stlačiť tlačidlo. Sumerskí bohoviaAko vyplýva z dokumentov publikovaných v rôznych knihách, velenie armády USA sa veľakrát stretlo s mimozemskými bytosťami. Americký výskumník Robert Emenegger tvrdí, že napríklad na základni Holloman sfilmovali rozhovory s humanoidmi, ktorí sa podobajú ľuďom, ale majú nosy väčšie ako my a oči so zrenicami ako mačka či had. Podľa jeho názoru sa veľmi podobajú „bohom z kozmu“, ktorých opisy nájdeme na sumerských a akkadských hlinených tabuľkách, starých 6000 rokov.Prirodzene, bytosti z kozmu svoj kontakt neobmedzujú len na USA. Aj Rusi sa snažili využiť vedu a technické možnosti mimozemšťanov. Žiak, informácie spoza bývalej železnej opony prichádzajú aj dnes len v útržkoch. Posledný známy kontakt ufonautov s vládami rôznych krajín sa uskutočnil v roku 1980, keď s obmenou sivých nazývaných insektoidmi, sa v Anglicku stretol britský generál Wiliams. O čom spolu hovorili, nevedno… Za všetkým je túžba po moci a peniazeOtázkou zostáva, čo mali spomínané dohody priniesť ľudstvu. Víťazstvo v pretekoch technológií. Predovšetkým však to, čo vždy: moc a peniaze. Americký dôstojník pre špeciálne účely Richard C.Duty potvrdil, že vláda USA v rámci projektu SIGMA udržiava naďalej kontakty s cudzími bytosťami. Za všetky spomínané povolenia „vyvolení“ dostali technológie umožňujúce stavbu antigravitačných strojov. Známa americká výskumníčka Linda Moulton Howeová tvrdí, že Duty jej ukázal oficiálny dokument potvrdzujúci existenciu takejto dohody. Nesie dátum 25. apríla 1964 a podpísal ho prezident L. Johnson. Po kontakte s UFO-jasnovidcomNa mapách a ani oficiálne neexistuje. Napriek tomu vzrušuje a priťahuje: Zóna 51, jedno z najzáhadnejších miest našej Zeme… Osada Rachel leží na severozápad od Las Vegas, rozprávkového mesta hazardu, a je najbližšie k Zóne 51. Jej obyvatelia sú presvedčení že UFO existuje.Stávajú sa im totiž zvláštne veci: vídavajú zvláštne cikcakovité svetlá (tak nelieta žiadne p lietadlo), iné svetlo sa im dobýja spopod prahu dverí do bytu…Prístup do blízkosti Zóny je nemožný. „Neexistujúca základňa“ pracuje veľmi [ intenzívne. Pracovníkov zaviazaných najprísnejším mlčaním priváža špeciálny autobus alebo chartrové lietadlá. V osade Rachel nie je tajomstvom, kam vedie slepá cesta číslo 95…Helen Frostová, manželka jedného z pracovníkov základne, často počula, že ňou jazdia muži, ktorých manželky rýchlo ovdovejú. Po piatich rokoch ochorel aj jej manžel: koža sa mu lúpala z tela a najlepší odborníci mu nedokázali určiť diagnózu. Po smrti manžela spolu s inými vdovami „Zóny 51“ žiadala súdne odškodné, ale nepochodila: súd žalobu zamietol. Ako tvrdia novinári, vláda Spojených štátov napriek likvidácii železnej opony naďalej vydáva na vojenské čierne programy 30 miliárd USD ročne. Okrem iných o tom podal dôkazy Mark Farmer z organizácie, sledujúcej tajné vojenské programy. Na denné svetlo sa tak dostali výskumy o mimozmyslovej špionáži a metódy prania mozgov. „Klebety“ sa potvrdiliPracovníci tajných laboratórií, napríklad Rich Garcia z Laser Laboratory v Novom Mexiku, začali prezrádzať novinárom, že si robia výskumy najnovších maserov a laserov pre armádu. Okrem iného dosvedčili, že videli lietajúce objekty v tvare disku atď. Všetky „klebety“ sa darilo vyvracať do roku 1989, keď v televízii vystúpil Robert Lazar americký fyzik pracujúci pre armádu. Otvorene povedal, že v Zóne 51, presnejšie v hangároch oblasti S-4, je 9 mimozemských vozidiel. Videl ich medzi decembrom 1988 a marcom 1989, keď na požiadavku vedenia skúmal pohon objektov. Vtedy stál zoči-voči kovovým zariadeniam. pripomínajúcim disk s priemerom 10 metrov, vysoký 5 metrov. Fyzik sa mohol zaujímať iba o pohon, o nič viac. Lazarovi, ktorý bol odborníkom vysokého rangu, bolo jasné, že vozidlo nevytvorili ľudia. Jednoducho nikdy sa ešte nestretol s takým druhom materiálov. Armádni odborníci však nemohli zistiť, ako vozidlo funguje. Fyzik zverejnil tieto informácie v obave o svoj život. Keby totiž nečakane zomrel, jeho informácie by boli ešte vierohodnejšie. Odvtedy však Lazar nemal ľahký život: strieľali na jeho auto, niektorí novinári znevažovali jeho vierohodnosť. Hoci novinárom uviedol miesto zamestnania, nik odtiaľ si akosi nevedel spomenúť… Lazar okrem iného uviedol, že pracoval v Národnom laboratóriu v Los Alamos. Bývalí predstavení mu to popreli rovno do očí. Trvalo to dovtedy, kým jeden z novinárov nenašiel meno Lazara vo vnútornom zozname telefónnych čísiel, ktorý sa mu priam zázrakom podarilo získať…Lazar naďalej informuje o mimozemských bytostiach. Okolo roku 2000 viackrát pozoroval objekty nad Zónou 51 z púšte, ktorá teraz obklopuje základňu. Rozčúlený senátorPotvrdenie existencie UFO však prišlo aj z inej strany. Novinár Nick Cook, ktorý vedie leteckú rubriku v jednom z amerických týždenníkov sa dostal k Lynnovi Buchananovi, účastníkovi iného tajného vojenského programu. Už nie je tajomstvom, že armáda dlhé roky podporovala výskumy videnia na diaľku, čiže schopnosť vidieť ľudí a predmety mimozmyslovým vnímaním. Jedným z parapsychických špiónov bol práve Buchanan. Ako sa priznal novinárovi, na začiatku ich činnosti sa v stredisku objavil jeden zo senátorov, aby sa presvedčil, či je vhodné podporovať tento výskum. V miestnosti, kam ho pozvali, boli dvaja muži voľne sediaci pri stolíku. Popíjali kávu, priateľsky sa zhovárali so senátorom, žartovali. Z času na čas raz jeden raz druhý čosi načrtol na kúsok papiera. Keď rozčúlený politik nakoniec konštatoval, že ich práca je hlúposť a ťahanie peňazí z armády, dostal tie „počmárané“ kúsky papiera. Boli to presné kópie dokumentov, ktoré si senátor po celý čas pritláčal k sebe. Ďalšie financovanie programu bolo po tejto ukážke síl jasné. Ten istý Lynn Buchanan ubezpečil novinára, že „mimozmyslový špión“ s niekoľkoročnou skúsenosťou dokáže prezrieť každý dokument zavretý v akomkoľvek sejfe na svete. Schopnosti jeho samého sa zvýraznili po kontakte s mimo zemskými bytosťami. Nielenže videl UFO, ale aj tých, ktorí ho riadili. Buchanan tvrdil, že všetci z jeho skupiny sa dostali do kontaktu s mimozemšťanmi. Nedôverčivý novinár aktivizoval všetky svoje kontakty aby sa dozvedel, či vojenské výzvedné agentúry berú toto rozprávanie vážne. Dostal kladnú odpoveď; a to z niekoľkých nezávislých zdrojov. Vyzerá to tak, že pravdu majú tí, ktorí sú presvedčení, že Zóna 51 skrýva čosi viac ako pozemské vojenské tajomstvá… Bezmocný Američania.Kto skutočne vládne v Amerike? Prezident, kongres, vláda?.Akokoľvek absurdne môže táto otázka vyznieť, je namieste. Prečo? Pokúsme sa na vec pozrieť bližšie.Keď‘ sme približne pred štyrmi či piatimi rokmi písali o tom, že v Spojených štátoch štyri milióny ľudí tvrdí, že sa stali obeťami únosov mimozemských bytostí, tzv. sivých, mnohí mohli pochybovať o serióznosti a vážnosti takéhoto tvrdenia. Vážnosť tohto fenoménu však americkí psychológovia a psychiatri ako aj ďalší odborníci nepodceňujú (v USA sa uskutočnilo niekoľko kongresov na tému únosov za účasti popredných odborníkov, ktorí si spočiatku mysleli, že ide o akúsi masovú psychózu). Ani nemôžu, veď počet ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú obeťami únosu „sivých“ dnes dosahuje osem miliónov a to ani pri počte obyvateľov USA nie je zanedbateľné množstvo. Podotýkam. že ide o ľudí psychicky a väčšinou i fyzicky celkom zdravých… Všetko sa začalo už v roku 1947, keď na farmu Villiama Brazela v Novom Mexiku spadli zvyšky zvláštneho lietajúceho objektu. Vojaci vtedy informovali, že na farme v blízkosti Roswellu havarovala kozmická loď. Ale armáda zakrátko informáciu zmenila. Vyhlásila, že išlo omyl a nájdené zvyšky sú časťou meteorologického balóna. Tomuto tvrdeniu však málokto uveril, pretože fragmenty zariadenia videlo priveľa ľudí.Odvtedy však vláda a armáda USA dôsledne blokujú informácie o pozorovaní a stretnutiach s UFO. Aj napriek tomu že lietajúce objekty v tvare tanierov; cigár, diskov či trojuholníkov videlo neraz aj niekoľko stoviek pozorovateľov.Dementi oficiálnych činiteľov bolo niekedy žalostne naivné.Otázkou je,prečo vláda Spojených štátov tak dôsledne skryté informácie o UFO. nech ide o čohokoľvek. Odpoveď dáva okrem iných aj ,americký pilot John Lear. o ktorom sme aj my už neraz písali. Tvrdí, že od incidentu v Roswelli armáda a vláda USA uzavreli s mimozemštanmi dohodu. Výmenou za prístup k superzbraniam a mimozemským technológiám sa vláda U5A zaviazala blokovať všetky informácie o UFO, dezinformovať verejnú mienku a neprekážať mimozemšťanom v genetických pokusoch na ľuďoch. Ak je to pravda, prestane nás udivovať, že „siví‘, lebo o nich ide, sa na území Spojených štátov správajú .,ako doma“. Pripomeňme si, že hoci lietajúce objekty možno vidieť po celom svete (vrátane Slovenska), na území Severnej Ameriky bolo zaznamenaných najviac pozorovaní a stretnutí, ako aj tzv. únosov.Vzrastá počet Ľudí rôznych povolaní a vyznania, ktorí tvrdia, že ich UFO unieslo proti ich vôli. že ich podrobili bolestivým a nepríjemným výskumom.Napriek spomínaným kongresom, kde sa problémom unesených zaoberajú odborníci,oficialne miesta berú všetko na Ľahkú váhu. Pritom nikde na svete nedochádza k toľkým únosom ako v USA. Preto vznikajú pomocné skupiny, kde sa takto postihnutí stretávajú, pričom im nezištne pomáhajú známi lekári. psychológovia a vedci. Podľa Johna Leara Američania draho platia za dohodu vlády s mimozemským bytosťami. Ich prítomnosť na Zemi sa vymkla spod kontroly. Vláda a prezident už nemajú čo povedať a Amerike vraj vládnu kozmiti. Robia. čo chcú a berú si, čo chcú.0 čo im ide? O veľa. Ich komplikovaná látková premena, ktorá sa líši od ľudskej (ide o neveľké bytosti s tenkými končatinami, veľkými hlavami a obrovskými, ako smola čiernymi očami, ktoré pripomínajú oči hmyzu, bez vlasov a ochlpenia, so sivou pokožkou), potrebuje na prežitie niekoľko enzýmov ktorú obsahujú telá ľudí a zvierat. Preto, tvrdí Lear. V Spojených štátoch ročne bez stopy zmiznú desaťtisíce ľudí vrátane deti. Tisíce zvierat najmä dobytka, je skaličených. Farmári, ktorým takto dokaličili dobytok (zakaždým ide o vybratie tých istý ch orgánov, zrejme laserom), často vídavali vzďaľujúce sa čierne helikoptéry čo je podľa nich znamením, že vláda a armáda sú do veci zainteresované.. Podľa niektorých informátorov: pracujúcich pre armádu a špeciálne služby,mimozemšťania sa nastálo usídlili na určitých miestach.Na utajených vojenských základniach USA,napríklad vo sfére Area 51,na sever od Las Vegas v Nevade,sa ich sivé telá máčajú v kadiach so zvieracími a ľudskými enzýmami,čo im umožňuje prežiť v pozemských podmienkach.Americká vláda im v tom nemôže prekážať,lebo v skutočnosti už nič nezmôže.Vedúci činitelia sú bábkami v rukách bezohľadných,hoci veľmi inteligentných sivých bytostí.Musia ich iba chrániť a pomáhať im v činnosti.Viacerí príslušníci armády priznali dezinformačnú kampaň voči tým,ktorý zverejnily informácie o spomínanej zmluve.Výrečná je aj skutočnosť.že hoci dnes niet pochybnosti o existencii sféry 51,armáda neguje aj sám fakt jej existencie.Sféra je chránená,o čom sa presvedčili mnohí odvážlivci na vlastnej koži. Cudzie objekty na orbite.Takmer všetky kozmické misie sprevádzalo UFO.Naše zatiaľ dosť nesmelé pokusy preniknúť do vesmírnych šírav nevzbudzujú pozornosť len obyvateľov Zeme, ale pozorne ich sledujú aj iné kultúry.Nakoniec, je to pochopiteľné.Písali sme o tom už pred niekoľkými rokmi, že už v roku 1982 uverejnil istý taliansky časopis informáciu o stretnutí sovietskych kozmonautov s inou civilizáciou na orbite. Nakoniec, niet sa čo čudovať, veď pozemskí kozmonauti mali veľakrát možnosti nielen zrakom, ale aj fotografickými snímkami zaregistrovať cudzie objekty alebo ich hlasy.Dnes je známe, že okolo Zeme krúži veta objektov iných civilizácií, a nečudo, že pozemskí astronauti sa s nimi museli stretnúť. Medzi ufológmi je známy aj fakt, že takmer každú z pozemských lodí na orbite sprevádzali objekty z iných svetov. Otázkou je, prečo o tom tak málo vieme. Informácie od bývalých vojenských odborníkov z NASA či ruských generálov a špecialistov na kozmický výskum jasne naznačujú, že správy o kozmických letoch boli prísne cenzurované a dodnes všetky neuzreli svetlo sveta. To, čo o veci vieme v súčasnosti, je výsledkom práce mnohých bádateľov. napríklad fyzika M. Chatelaina a iných nadšencov. Uvádzame niekoľko správ kozmonautov o tom, čo ich postretlo v mimozemskom priestore.Dňa 20. februára 1962 Mercury 6. l. Glenn, pitotujúc kapsulu spozoroval tri objekty, ktoré ho sledovali s rôznou rýchlosťou a ktoré predbehli jeho loď.Dňa 24. mája 1962 Mercury 7. Carpenter – pilot kapsule informoval o vyfotografovaní akoby horiacich lietajúcich objektov v tvare disku.Dňa 30. mája 1962-X-I5. Bob Walton, pilot experimentálneho suborbitálneho vozidla, sfotografoval lietajúce objekty v tvare disku.Dňa l7.júla 1962-X-I5. Bob White, pilot lode, sfotografoval diskoidný objekt, nachádzajúci sa okolo 10 m z boku X-15 a po druhý raz. keď letel takmer 58 míľ nad Whitovým vozidlom. Dňa 3. októbra 1962 – Mercury 8.Shirra-pilot informoval pozemnú stanicu kontroly letov o veľkých lietajúcich telesách nad Indickým oceánom.Dňa I5 – 17. mája 1963 Mercury 9. Cooper počas preletu nad Havajskými ostrovmi nahral na pásku hlasy hovoriace jazykom, ktorý, ako sa ukázalo neskôr, nie je žiadnym z pozemských. Letiac nad Perthom v Austrálii, videl obrovské UFO pozorované aj zo Zeme. UFO videl aj nad Južnou Amerikou a Austráliou.V dňoch I. – 12. decembra 1964 Voschod I. Komarov, Feoktistov, Jegorov – traja sovietski kozmonauti pilotujúci loď informovali o tom, že okolo nich preletela formácia rýchlo sa pohybujúcich diskoidných lietajúcich objektov.V dňoch 2. – 18. marca 1965 Voschod 2. Belajev, Leonov – posádka kozmickej lode – hlásila pozorovanie UFO tesne pred vstupom do zemskej atmosféry.Dňa 23. marca 1965 Gemini III. Grissom a Young oznámili, že ich kapsule na orbite ustavične sprevádzali Štyri UFO. Bol to prvý let Gemini s posádkou a trval 4 hodiny u 34 minút. V dňoch 3. – 7. júna 1965 Gemini IV. McDivitt a White sa takměřzrazili s cylindrickým UFO s anténou. McDivitt videl ešte tri iné objekty. Skupina pozemnej kontroly zakaždým zistila, že čosi prekáža v činnosti kontrolnej aparatúry Gemini. Kozmonauti vyfotografovali obrovské strieborné UFO.Takisto Gemini V, Gemini VII, Gemini IX, Gemini X, Gemini XI a XII videli množstvo objektov UFO. Napríklad Cernan a Stafford (Gemini IX) informovali, že od štartu sprevádzalo ich kapsulu veľa UFO pozorovaných aj zo Zeme. V jednej zo správ Lovela a Aldrina (Gemini XII.) sa hovorí o formácii UFO, pohybujúcej sa v jednom rade.Keď Borman, Lovell a Anders (Apollo 8, 1968) obletúvali Mesiac, spozorovali niekoľko UFO v tvare diskov. Počuli aj rozhovory v neznámom jazyku. Boli to oni, čo odovzdali na Zem správu: „Svätý Mikuláš naozaj existuje.“Takisto celý let Apolla 10 ( 1968) na Mesiac a naspäť s posádkou Young a Cernan sledovali dva objekty UFO.Keď v júli 1969 Apollo 11 s posádkou Armstrong, Collins, Aldrin pristálo vo vnútri krátera, na jeho okraj zosadli dve mohutné kozmické lode, ktoré vzápätí nehlučne odleteli. Sfotografoval ich Aldrin. Tieto snímky NASA nikdy nepublikovala. Armstrong a Collins opisovali aj UFO podobné písmenu L, ktoré robilo kotrmelce v kozme.Apollo 12 aj Apollo 17 (Ceman, Schmitt a Evans) videli UFO, ktoré ich pri lete sprevádzalo. Základne mimozemštanov na Zemi. ZNÁMY BRAZÍLSKY VEDEC: PRIJAL SOM FAKT EXISTENCIE UFO.Po pä?desiatich rokoch výskumov, získavaní autentického poznania poèas vedeckých výprav, po preskúmaní mnohých pevnín a morí, odmietol som dogmy a vzal som na vedomie fakt reálnosti UFO,“ hovorí známy brazílsky vedec, veterán antarktických výprav doktor Rubens J. Villela. Antarktída je najod¾ahlejším kontinentom na zemeguli, nehostinným a takmer neobývaným, kde pracuje len nieko¾ko stoviek vedcov z viacerých krajín. Pripomína iný svet, z èias doby ¾adovej. Aj tam, ako na celej planéte, ¾udia pozorovali lietajúce objekty. Tieto informácie sú z mnohých h¾adísk odlišné ako z iných oblastí Zeme. Incidenty opisovali vzdelaní ¾udia, vedci, ktorí pracujú na základniach. vybavení presnými prístrojmi a vedeckou aparatúrou urèenou na geofyzikálne výskumy. Doktor Villelaje veteránom jedenástich antarktických výprav (dvoch s US NAVY, ôsmich s brazílskym antarktickým programom ajednej na palube plavidla Rapa Nui). Mal vlastné príhody s UFO a dozvedel sa aj o blízkych stretnutiach od vedcov pracujúcich v Antarktíde. Okrem toho mal prístup k správam o UFO, ktoré vznikli v rámci výskumných programov poèetných krajín, ktoré nie sú známe verejnosti. Tieto správy ukazujú, že fenomén je ve¾mi reálny. Dòa 16. marca 1961 poèas získavania vzoriek dna sa zrazu na oblohe ukázalo rýchlo sa premiestòujúce svetlo. Brazílsky meteorológ si do denníka zapísal: „Farby, konfigurácia a kontúry tohto objektu ukazovali, že to nie je objekt z tohto sveta, na èo poukazovala jeho geometrická forma, a ja som nevedel, èím by to mohlo by?.“ Ako píše ïalej, objekt bol viacfarebný a mal oválny tvar. Zanechával za sebou dlhý pomaranèový cylindrický chvost,ktorý sa menil na èervený. Potom sa rozpadol na dve èasti a zanechával za sebou pramene v tvare písmena V Nik nepoèul žiaden zvuk. Po informovaní o udalosti vodca USS Glacier Porter pozval Villelu do svojej kabíny a požiadal ho, aby mu objasnil, èo videl. Všetci si totiž, mysleli, že hoci je nedaleká základòa Anglièanov opustená, mohli èosi vystreli? neznámi bádatelia, ktorí sa ocitli v kritickej situácii. Záchranná misia trvala 16 hodín, ale jej výsledok bol negatívny. Doktor ViIleIa bol presvedèený, že nešlo o žiaden meteorologický jav ani o jeden z umelých satelitov Zeme,ktoré neraz pozoroval. Spoloènú správu o UFO publikovali v médiách. Väèšina Villelových pozorovaní UFO je z Brazílie a patrí k archívnym záznamom organizácie Associacao de Pesquisas Exologicas (APEX). Medzi mnohými èlenmi APEX-u sa nachádzajú aj pionieri brazílskej ufológie Dr. Berezovski a prof. Flavio A. Pereira. Poèas jednej expedície sa jej èlenom ukázalo UFO, ktoré bolo zjavne fyzické. Poèas telepatického kontaktu bytosti, ktoré objekt pilotovali, Villelovi odovzdali informáciu, že ONI pôsobia na Antarktíde a Arktíde, kde zbierajú informácie o kozmických programoch NASA a vytvárajú atmosférické efekty na nebi nad predmestiami Sao Paulo, najmä poèas jasných, bezoblaèných nocí. Doktor Villela hovorí: „Povedal som, že akceptujem kontakty tohto typu ako èosi celkom normálne, ako druh rádiovej komunikácie.“ Brazílsky vedec sa poèas jedného z ïalších kontaktov dozvedel, že ONI majú jednu zo základní aj na Antarktíde. Je zrejmé, že sú bytos?ami, ktoré môžu ži? na púšti i v oceáne, ale i v ¾adovej pustatine. Ako zdroj energie využívajú vody svetového oceánu. Energiu èerpajú aj z artézskych studní v Antarktíde.Doktor Villela píše: „Po mojom prvom pozorovaní UFO nad Antarktídou došlo v mojom živote k mnohým udalostiam, môj svetonázor sa zmenil. Som si istý, že UFO je faktom. A hoci existencia života v kozme pre mnohých mojich kolegov nie je jasná, dúfam, že medzinárodná diplomacia na Zemi upadne do zabudnutia, keï ju nahradí diplomacia na úrovni kozmu.“ Utajované projekty. Prekvapujúco vela ludí je presvedèených o existencii UFO, a to nielen lovcov senzácií ci obycajných romantikov. Je medzi nimi coraz viac významných vedcov, dokonca aj u nás, o èom som sa presvedèila aj na nedávnom sympóziu v Trnave venovanom tejto problematike.Dnes už existuje množstvo videozáznamov, oèitých svedkov (aj z radov armády, letectva a polície), ktoré nie sú vymyslené. Vidie? na nich neznáme objekty v tvare gú, diskov, cigár, trojuholníkov, ktoré bleskove získavajú nepravdepodobné rýchlosti a sú schopné prudkých zvratov, akých nie je schopný žiaden z lietajúcich predmetov vytvorených èlovekom.Vedci však chcú hmatatelnejšie dôkazy. Nádej vzbudil objav geológov, ktorí v roku 1991 hladali zlato v horách Uralu. Poèas skúmania vzoriek pôdy natrafili na kovové špirálky hrúbky ludského vlasu. V roku 1995 na ne natrafili znova. Ležali od seba podstatne vzdialené. V moskovskom Inštitúte geológie ich podrobili výskumom a ukázalo sa, že sú to volfrámové drôtiky navinuté na jadro z molybdénu. Ich vek odhadli na tisíc rokov.Ruskí vedci sa rozhodli posla? vzorky britským kolegom, aby potvrdili ich zistenia – k tomu však nedošlo. Volfrámové drôtiky na molybdénovom jadre sú rovnaké ako v dnešných žiarovkách. Vo vzorkách zeme navyše našli zneèistenie ako pyrit. Preto zapochybovali, èi náleziská nie sú priemyselným odpadom. Veï na Urale pracovali mnohé utajované fabriky a o ochranu životného prostredia sa nik ve¾mi nestaral – povedali Briti. Takto sa dôkaz o existencii mimozemskej civilizácie spochybnil.Ïalšou senzáciou sa pre ufológov stal balíèek, ktorý v roku 1996 získala britská rozhlasová novinárka Linda Howeová, špecializujúca sa na vedecko-populárne programy. Anonymný odosielate¾ v liste písal, že jeho dedo „to“ našiel v štyridsiatych rokoch na mieste roswellskej katastrofy, kde, ako sa hovorí, havarovalo UFO.Linda, ako zodpovedná novinárka, sa skontaktovala s prestížnymi laboratóriami. Analýza v známom britskom Laboratóriu atómovej energie (spolupracuje s univerzitou v Cambridgei) ukázala, že materiál sa skladá z mnohých ve¾mi tenkých vrstvièiek vytvorených z kombinácie magnézia a bizmutu. Každá z nich sa líšila od ostatných. Pod¾a ich názoru materiál nemohol pochádza? z kozmického priestoru, lebo magnézium sa rozpúš?a pri dos? nízkych teplotách, nepretrvalo by prechod zemskou atmosférou. Novinárke sa nepodarilo zisti? laboratórium, v ktorom vzorku vyrobili: v najváženejších chemických koncernoch odpovedali: u nás nie. Nik niè nevedel ani v Národnom metalurgickom laboratóriu. Stopa sa rozplynula. Sféra 51 leží v od¾ahlej púštnej èasti USA. Vláda USA viackrát poprela, že sa tam èosi nachádza. Kým v roku 1990 ruský výzvedný satelit nevyfotografoval „neexistujúcu“ oblas?, kde sa robia skúšky tajných lietajúcich objektov pre americkú armádu a rozviedku, ktorých vzh¾ad a technické možnosti vynikajúco pasujú na opis UFO.V nedávno odtajnených dokumentoch vzdušných síl novinári vypátrali údaje, že už v roku 1955 v technickom centre americkej leteckej rozviedky vypracovali prototyp lietadla v tvare taniera, ktoré pomenovali kryptonymom Strieborný lajniak. Objekt prispôsobený letom v znaèných výškach, štartoval kolmo hore a pohyboval sa nadzvukovou rýchlos?ou. Boli tieto objekty filmovanými a pozorovanými UFO?Inžinier Thomas Smith, ktorý po vojne pracoval na konštrukcii tajného lietadla, novinárom opísal prototyp stíhaèky nazvanej „palacinka“ vzh¾adom na netypický tvar.Iný pracovník letectva na dôchodku hovoril o svojom desa?dòovom pobyte v Sfére 51, kam ho priviezli vykona? istú precíznu prácu. Zo spálne musel vychádza? v špeciálnych okuliaroch, ktoré mu znemožòovali vidie? na strany. Pred sebou videl iba priestor vzdialený desa? metrov, zvyšok sa rozplýval v hmle. Napriek tomu spozoroval oválne vozidlá a zvláštne vznášajúce sa svetlá.Neoficiálne sa vie, že už dlhší èas sa tam realizuje tzv. projekt Aurora. Jedným z jeho výtvorov je vzdušné vozidlo v tvare trojuholníka s okrúhlym akcelerátorom. Vraj tieto vozidlá vyzerajú celkom ako zo science fiction… Vojenské letectvo však oficiálne oznámilo, že nerealizuje žiadne projekty lietajúcich strojov, ktoré by pripomínali UFO. Vyluèujú však tajné vojenské projekty existenciu UFO`? Niektorí ufológovia sú presvedèení, že ku katastrofe kozmickej lode v Roswelli skutoène došlo. Odvtedy sa v laboratóriách zaèalo robi? s technológiami, ktoré „spadli z neba“. Hladanie pociatku života.Je èosi záhadné na tom, že Mars si tak dôsledne chráni svoje tajomstvá, a to aj napriek velkému úsiliu vedy žiaden skúmaných prístrojov nesplnil svoju úlohu do konca.Mnohí vedci dnes tvrdia, že podmienky na vznik života vznikli na Marse skôr ako na Zemi. Dnes už niet pochybností o tom, že voda, podmienka vzniku života, kedysi na Marse existovala. Možnože už v tomto desa?roèí sa nám podarí rozptýli? mnohé pochybnosti aj vïaka výskumom, ktoré pripravuje Rusko, Spojené štáty a Japonsko. Aj Európska kozmická agentúra chce v roku 2003 vyslala na Mars svoje sondy. Medzi nimi má by? aj anglický Beagle-2, ktorý je špeciálne urèený na hladanie stôp života.Je èosi záhadné na tom, že Mars si tak dôsledne chráni svoje tajomstvá, a to aj napriek ve¾kému úsiliu vedy. Žiaden z výskumných prístrojov nesplnil svoju úlohu až do konca. Možno predpoklada?, tak ako profesor Emmanuel z Izraela, že zariadenia znièili Mar?ania. Prívržencov tejto tézy upevòuje v ich presvedèení neúspech poèetných misií, vysielaných Amerièanmi na Mars. Napríklad v marci 1979 sonda Mars Pathfinder zaèala 120 miliónov kilometrov od ciela prijíma? akési „zvláštne signály“.Spojenie s výskumným objektom Sojoumer pohybujúcim sa po povrchu planéty sa prerušilo vo chvíli, keï sa vzdialil nieko¾ko metrov od vysielaèa.Nie je vôbec vylúèené, že preskúmanie tajomstiev Marsu poskytne odpoveï na otázky o poèiatkoch života na Zemi. Bádatelia sú totiž presvedèení, že v ranom štádiu vzniku slneènej sústavy dochádzalo medzi jednotlivými planétami k intenzívnej výmene hmoty. Vyrátali, že poèas prvých 500 miliónov rokov na našu planétu spadlo veta meteoritov mar?anského pôvodu s mikroorganizmami, ktoré mohli by? nositelmi biologického života. Možnože už zanedlho sa presvedèíme, že Mars je skutoène „starším bratom“ Zeme. Hra svetla ci skutocnost.Najnovšie snímky planéty Mars neukazujú žiadnu záhadnú tvár. Pred 25 rokmi však boli mnohí presvedčení, že tajuplná skalná formácia, pomenovaná Tvár, je dielom kozmických bytostí. Keď však 8. apríla tohto roku sonda Mars Global Surveyvor odoslala na Zem snímky slávnej „marťanskej tváre“, ukázalo sa, že nepripomína žiadnu hovoriacu ani plačúcu tvár.Príbeh slávnej marťanskej tváre siaha do roku 1976, keď Viking I, fotografujúc Mars v oblasti Cydónie, odoslal na Zem snímky skál, pripomínajúcich ludskú tvár. Na verejnosť všetko vyniesol počítačový odborník Vincent DiPietro, ktorý snímky spolu s Gregorym Molenaatom dôkladne preskúmal. Začiatkom osemdesiatych rokov boli mnohí presvedèení, že „marťanské hlavy“ nie sú náhodným a prirodzeným útvarom, ale výtvorom neznámej civilizácie, ktorá pravdepodobne kedysi žila na červenej planéte. Plačúca tvár mala byť výstrahou pre nás, aby nás varovala pred ekologickou záhubou. Niektorí dokonca videli v tvári obraz Krista, ïalší faraóna. Peter Krassa v americkom časopise Weekly World News dokonca tvrdil, že „tvár“ vydáva zvuk – argh alebo aach…Najnovšie snímky však ukázali, že marťanská tvár ani nehovorí, ani neplače, nie je robotom, ale obyčajnou skalou. Pri bližšom pohlade nepripomína hlavu. Napriek tomu mnohí vedci nadalej veria, že ide o umelý výtvor, a tvrdia, že NASA skrýva iné snímky „martanských hláv“ a vie viac, ako verejne ukázala.Záhadou je napríklad aj mesto pyramíd umiestnené takisto v oblasti Cydónie. Je takmer identické s pozemskými stavbami, aké postavili Inkovia.Sonda Mars Global Surveyor, ktorá od roku 1997 krúži na orbite èervenej planéty, skonèila svoju záslužnú misiu. Jej poslednou úlohou bolo vyfotografova? práve oblas? Cydónie. Snímky urobila 8. apríla 2001 z výšky 450 kilometrov. Ich rozlíšite¾nos? je nieko¾konásobne vyššia ako snímok vykonaných Víkingmi. Práve preto tieto snímky odhalili viac detailov „mar?anskej tváre“. Na porovnanie: najmenší vidite¾ný bod urobený sondou Mars Global Surveyor má v skutoènosti 1,5 metra, kým Vikingy postrehli iba podrobnosti väèšie ako 43 metrov.Šéf misie Jim Garvin hovorí, že keby na Marse boli nejaké umelé objekty, napríklad lietadlá, domy ci pyramídy, boli by ¾ahko vidite¾né: „Sfotografovali sme tvár tak rýchlo, ako to len bolo možné. Jednoducho sme cítili, že je to pre tých, èo nás financujú, dôležité: ` Mar?anské hlavy, pyramídy sa stali témou mnohých kníh charakteru sci-fi, èlánkov a relácií. Tento motív sa objavil aj vo filme Mission to Mars.Hoci posledné snímky NASA jednoznaène dokazujú, že predchádzajúce fotografie boli len hraèkou svetla a tieòov, kým ludská noha nevkroèí na mar?anskú pôdu, pochybností o tom, èí vieme skutoènú pravdu, pretrvávajú.Mnohí dnes tvrdia, že na Marse, tak ako na Mesiaci, existujú základne mimozemských civilizácií, a preto je väèšina pokusov odhali? jeho tajomstvá neúspešná. Možno aj hra s pyramídami èi tvárou je len zastieracím manévrom…Mars nepochybne skrýva mnohé tajomstvá. Nemusíme mat ani ve¾a fantázie na to, aby sme si predstavili, že kedysi ve¾mi dávno, tam skutoène existovala vyspelá civilizácia. To však zatia¾ nik, ani vedci, ani romantici nemôžu potvrdi?, ale ani vyvráti?. Veï len nedávno vyfotografovali sondy na Marse pahorok v tvare srdca. Všetko ukazuje na to, že Mars sa jednoducho s nami zahráva. Preto akéko¾vek rigorózne tvrdenia o tom, èo je a co nie je možné, sú neopodstatnené. Blesková kozmická poštaV posledných mesiacoch prichádza k nám vel’a zaujímavých informácií o pozorovaní rôznych lietajúcich objektov, o kruhoch v obilí i stretnutiach s nezemskými bytosťami. Aj na internete sa objavujú nesmierne zaujímavé správy, lebo v tomto médiu skutočne nemožno nič utajiť. Jednou z najsenzačnejších správ je informácia o možnom kontakte s mimozemskou civilizáciou. Našli sme ju aj na webovej stránke českého spisovateľa Jiŕího Wojnara.Všetko nasvedčuje tomu, že na naše volanie, vyslané do kozmu 16. novembra 1974, prišla nečakane rýchla odpoveď. Prečo rýchla, vysvetlím neskôr. Pripomeňme si, že pred 27 rokmi digitálne kódovaná schéma vyslaná úzko smerovaným rádiovým lúčom obsahovala údaje o Zemi a človeku. Rádioteleskop Areceibo v Portoriku bol pritom nasmerovaný na hviezdokopu M 13, vzdialenú 20 000 svetelných rokov. Leží celkom na okraji Mliečnej cesty a má milióny hviezd. Vzhľadom na obmedzenú rýchlosť vedci rátali, že v ideálnom prípade keby našu správu ktosi zachytil a hneď odpovedal, dozvedeli by sme sa to približne o 40 O00 rokov. Stalo sa však niečo nečakané: v noci 17. augusta 2001 sa objavili dva neobyčajne prepracované obilné obrazce na poli v blízkosti chilbotonského rádioteleskopu neďaleko Wherwellu v anglickom grófstve Hampshíre. Rovnakým spôsobom, akým vznikajú tzv. kruhy v obilí, tam ktosi (bez toho, aby boli steblá zlomené) vytvoril vernú kópiu digitalizovaného obrazca vyslaného pred 27 rokmi k hviezdam. Z druhého obrazca sa na nás pozerá tvár ľudskej bytosti… Je to ťažko uveriteľné, ale môže ísť o prvý pokus odpovedať na predchádzajúce volanie nám dostatočne zrozumiteľným spôsobom. Posolstvo pozemšťanovSpráva z roku 1974 bola zakódovaná pomocou dvoch frekvencií a „medzery“ vytvorenej medzi oboma signálmi diferenciou frekvenčného zdvihu. Obsahovala 1679 znakov binárneho kódu(0 a 1 ). Počet znakov je násobkom čísel 23 a 73. Správa mala 73 riadkov po 23 znakoch, ktoré vytvorili schematický obrázok. Musíme si aspoň stručne povedať, o čo v nej išlo. Svojho času noviny o tom veľa písali.V prvom riadku sú binárne čísla 1 až 10, Ďalší riadok obsahuje atómové čísla základných prvkov, ktoré umožňujú pozemský život: vodíka, uhlíka, dusíka, kyslíka a fosforu. Štyri nasledujúce riadky obsahujú 12 blokov čísel v päťčlenných skupinách. Zastupujú niekoľko základných molekúl cukrových báz a fosfátov na základe uvedených prvkov, z ktorých je zložená reťaz DNK. Vrátená schémaKeď sa nové obrazce objavili na internete (corpcircleconnector.com), editor PsyOpNews.com Fintan Dunne si všimol, že jeden z publikovaných obrazcov je prevrátenou, zrkadlovou obdobou areceibského posolstva. Keď ho dal do správnej podoby, zistil, že „vrátená schéma“ sa v niekoľkých detailoch líši od originálu. Pokúsil sa dekódovať význam zistených zmien dosadením nového obrazca do logickej mriežky použitej v pôvodnom signále. Dunne predpokladá, že nám ktosi oznamuje, že pochopil matematickú logiku a zmysel obsahu nášho posolstva a že dokonca žije vo svete podobnom tomu nášmu… Chilboltonská schéma však ukazuje cudziu DNK, ktorá má na jednej strane takmer 2,5 závitu, kým druhá má 1,5 závitu, rovnako ako naša. Zdá sa, že číslo na centrálnej osi potvrdzuje rovnaký počet základných párov ako v ľudskej DNK. Ide teda v základe o podobnú, ale skladbou odlišnú genetickú štruktúru. Pod schematickým znázornením DNK je na pôvodnej schéme náčrt ľudskej postavy. Číslo vpravo udáva počet obyvateľov Zeme, číslo vpravo priemernú výšku človeka. Dieťa s veľkou hlavouNamiesto obrázku človeka je na schéme v obilnom obrazci akási karikatúra dieťaťa so zväčšenou hlavou. Môže ísť aj o viac postáv. Číselný blok uvádzajúci veľkosť populácie je neurčitý, ale zrejme rozdielny ako náš údaj. Výška postáv je výrazne odlišná.Na pôvodnom obrazci je pod postavou človeka diagram našej heliosféry. Tretia planéta od Slnka, Zem, sa tam nachádza nad líniou ostatných, aby bolo jasné, že táto planéta je zdrojom posolstva. Ale pod nohami postavičky na chilboltonskej schéme sú nad touto líniou tri či dokonca štyri obežnice. Skutočnosť, že cudzie humanoidné bytosti obývajú viac planét svojej slnečnej sústavy, môže naznačovať veľmi vysoký stupeň vývoja. To sú fakty vyplývajúce z porovnania schém.Na obrazci v obilí je aj niekoľko ďalších pozoruhodných skutočností. Pre nás je však okrem toho zaujímavý aj ďalší Dunnov názor: „Žiadny inteligentný život by nemohol zachytiť prenos tak rýchlo, pokiaľ neovláda prístup k viac ako trojrozmernému priestoru. Rádiové vlny na to, aby sa dostali do potrebnej vzdialenosti od Zeme, potrebujú tisíce svetelných rokov. Ale na krátku chvíľu sa naša planéta stala zásluhou zášlehu rádiových vĺn s energiou 20 triliónov wattov najjasnejším rádiovým zdrojom v Mliečnej ceste. Niekto tam ,vonku‘ musel byť bdelý a dokázal odpovedať za 27 rokov (namiesto za 27 000 rokov). To je možné len použitím dištančnej technológie, ktorá spočíva v ovládnutí hyperpriestoru. Otázkou je, či táto technológia užíva umelé alebo duchovné techniky.“Zaujímavé je, že odpoveď prišla na Zem v podobe obrazca v obilí. Najúžasnejšia je podľa J. Wojnara skutočnosť, že sa tieto obdivuhodné obrazce objavili na poli ležiacom vedľa rádioteleskopu! Okrem ďalších výhrad voči Dunnovej interpretácii český spisovateľ predpokladá, že „vysielačom je s najväčšou pravdepodobnosťou obrovská kozmická loď, ktorá sa pohybuje v medzihviezdnom priestore, čo však vôbec nemusí znamenať, že letí smerom k nám. A namieta ďalej: „Pokiaľ vynecháme úvahy o hyperpriestore, mimozmyslovej komunikácii a pridržíme sa logiky danej fyzikálnymi vlastnosťami použitých rádiových vĺn (nevyslali sme žiadnu mentálnu ani hyperpriestorovú vlnu), je oveľa pravdepodobnejšie, že náš rádiosignál bol zachytený vo vzdialenosti nejakých 14 000 svetelných rokov odtiaľto, dekódovaný a po zrelej úvahe prepracovaný a vyslaný naspäť.Jeho prevod na obilný obrazec možno prirátať zariadeniam a silám, ktoré sú na našej planéte činné už tisíce rokov… Alebo prinajmenšom odvtedy, čo sa začali objavovať ,crop circles‘ a podobné znamenia -je tu už dávno akýsi predvoj…“ Toľko teda o najnovších obrazcoch v obilí a komentároch dvoch odborníkov. Myslím si, že už nebude trvať dlho a dozvieme sa viac. Úroda kruhov.Že kruhy v obilí objavujúce sa pravidelne v Anglicku, ale aj v iných krajinách Európy a sveta sú čoraz komplikovanejšie, nie je ťažké sa presvedčiť. Pred pár mesiacmi sme písali o kruhoch na Slovensku, ktoré je problém vyfotografovať z vtáčej perspektívy. V iných krajinách tieto problémy nemajú, preto aj informácie o nich sú podrobnejšie. Napríklad v lokalite Milk Hill vo Wiltshire sa v polovici augusta objavil nádherný kruh s priemerom 315 m, ktorý sa skladá zo 400 kruhov. Ide pravdepodobne o jeden z najväčších kruhov v obilí v histórii tohto fenoménu . Zaujímavá je aj skutočnosť, že kruhy začínajú byť čoraz zložitejšie aj v krajinách, kde sa doteraz neobjavovali alebo len vo veľmi jednoduchej podobe. Napríklad v susednom Poľsku bolo možné v lete vidieť prvýkrát aj zložitejšie kruhy. Obilie, v ktorom sa kruhy objavili, nebolo polámané iba ohnuté. Najviac kruhov sa objavilo vo Vylatove a v okolí Mogilna. Javy, ktoré tvorbu kruhov sprevádzali, spôsobili, že ufológovia sa začínajú prikláňať k hypotéze, že v mieste, kde Pudia neskôr nachádzajú kruhy, predtým pristáli mimozemské lode. Samozrejme, odborníci (na čele so známym odborníkom inžinierom Lešniakiewiczom) v prvom rade skúmali autentickosť kruhov. Keď vylúčili falšovanie, skúmali kruhy ďalej. Informácie o kruhoch priniesla aj poľská televízia, a to z lokality Jugowo. V tejto súvislosti je zaujímavé, že miestni obyvatelia, ktorí sa pokúšali napodobniť kruhy z tejto lokality, nepochodili. Výsledkom ich námahy bolo iba zničenie časti poľa a polámanie obilia. „Skutočné“ kruhy s ohnutými steblami bez poškodenia sa im nepodarilo vyrobiť.Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že v lete sa objavili kruhy aj na Podkarpatsku, ibaže nie v obilí, ale v tráve! Nebolo jednoduché ich objaviť, lebo tráva na okraji kruhov už podrástla, ale zaujímavé je, že je dvakrát vyššia ako ostatná tráva. K takémuto úkazu už došlo na mieste, kde predtým pristálo UFO. Je možné, že práve tam pristálo UFO s priemerom 30 metrov. Kruhy v JaponskuNedávno sme písali o fenoméne kruhov v obilí, ktoré prestali byť špecialitou Anglicka a ,,rozšírili“ sa po celom svete. Osobitný záujem o ne prejavujú aj japonské televízne štáby. Zistili totiž, že rastliny uprostred skúmaných kruhov boli pováľané špeciálnym spôsobom, akoby pôsobením víru. V oblasti, kde sa tento fenomén prejavil, už predtým pozorovali záhadné svietiace objekty.Jedným z popredných japonských bádateľov fenoménu kruhov v obilí je Kiyoshi Amamiya. Tento expert sa už desaťročia zaujíma o súvislosť medzi UFO, jadrovou energiou a aktivitou mimozemšťanov v oblasti vojenských základní. Vydáva periodikum The UFO Researcher.V Japonsku sa kruhy neobjavovali len na poliach so pšenicou, ale aj na ryžových poliach, v prose a iných rastlinách. Kruhy, ktoré vznikli v noci, boli viditeľné dlhý čas. Najviac fenoménov tohto typu experti zaznamenali v Japonsku, hoci od roku 1998 pozorujú fenomén vzniku kruhov aj v Číne.Ako hovorí Kiyoshi Amamiya, v Japonsku sa kruhy po prvý raz objavili v roku 1990. Vznikli na ryžových poliach, na lúkach a úhoroch. Tie posledné nemožno nazvať kruhmi v obilí v doslovnom zmysle slova. Priemer japonských kruhov je neveľký: väčšina z nich má menej ako desať metrov. Najväčší odmeraný kruh mal priemer 20 metrov, najmenší asi 0,5 metra.Rastliny vo vnútri kruhov boli pováľané špeciálnym spôsobom, akoby vo víre. Časť kruhov bola zvírená v smere hodinových ručičiek, časť v opačnom smere. Korene rastlín v kruhoch neboli narušené. Ich stopky boli zohnuté, nie zlomené.Kruhy v Japonsku sa objavovali aj za daždivého počasia. Napriek dôkladným výskumom nikdy sa okolo kruhov nenašli ľudské či zvieracie stopy.V niekoľkých prípadoch fenomén kruhov v obilí skúmali a zdokumentovali dedinskí učitelia a ich žiaci. Objavili magnetické anomálie vo vnútri kruhov — ručičky buzoly a kompasu ukazovali iné smery ako mimo kruhov. Okrem toho miestni obyvatelia tvrdili, že noc pred objavením kruhov videli zvláštne svietiace objekty, ktoré sa vznášali nad miestami, kde sa neskôr objavili piktogramy. Rastliny v kruhoch rástli ďalej.Tajomné kruhy vo Fukuoke prekvapili dokonca aj britských bádateľov, ktorí už videli všeličo. Našiel ich 65-ročný roľník Shunzo Abe v septembri 1990 na ryžovom poli v okolí mesta Susaguri, 12 kilometrov na východ od Fukuoky. Prvý kruh mal priemer 18 m, druhý 5 m. Vo vnútri kruhov boli ryžové steblá pritlačené proti smeru hodinových ručičiek.O týždeň sa objavil kruh aj v Imagawe, Tukuhashi, v prefektúre Fukuoka, na ryžovom poli. Jeho smer bol zhodný so smerom hodinových ručičiek. Preskúmal ho expert Shuko Murakami z organizácie RURIKAKUNEN. V jeho strede sa ručička magnetu krútila okolo vlastnej osi. Predtým, ako sa kruh objavil, ľudia z okolia videli dva lietajúce taniere.V apríli a máji 1991 v objavili v prefektúre Jamanaši mimoriadne zaujímavú skupinu kruhov v tráve. Objavila ich manželka miestneho farmára Reiko Kanzavová. Nad oblasťou nálezu kruhov spozorovala susedka svetložltý objekt premiestňujúci sa nad pastvinami. Najzaujímavejšie je to, že lístie trávy bolo poškodené nezvyčajným spôsobom.Všetky prípady objavenia sa UFO a následne kruhov v obilí, tráve i na ryžových poliach skúmajú rôzne japonské ufologické organizácie. Výsledky ich výskumov sa majú publikovat este tochto roku. Pravidelne navštevujú ZemPodža informácií popredného vedca skrývajúceho sa pod menom doktor Andersen, ktorý pracoval na tajnom projekte Strážcovia krídel, o ktorom sme už viackrát písali, nás v súčasnosti pravidelne navštevuje vyše 100 predstavitežov mimozemských civilizácií. Iné údaje hovoria o návštevách 70 rôznych rás. V súlade so správou Grudge č. 13 v roku 1963 vláda USA vedela najmenej o 17 rasách. Odvtedy však získala množstvo informácií na túto tému… Tvrdí to okrem iných aj kapitán letectva John Lear, ktorý kedysi kandidoval na úrad senátora štátu Nevada. John Lear vie, že v roku 1947 prezident Harry Truman povolal supertajnú bunku MJ-12 (Majestic) na skúmanie vraku havarovaného lietajúceho taniera. Zakrátko mala táto bunka na starosti kontakty s bytosťami z iných planét a jej úlohou bolo účinne utajovať tieto informácie pred verejnosťou. Skupinu Majestic-12 tvorili významní vedci a príslušníci armády. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov skupina MJ-12 ako oficiálny zástupca vlády podpísala dohodu s úskočnou civilizáciou tzv. Sivých. Dohoda umožňovala tzv. Sivým robiť pokusy na žuďoch a odoberať orgány chovným zvieratám. Výmenou dostala armáda Spojených štátov prístup k supermoderným technológiám. Toto senzačné tvrdenie si možno overiť — hovorí pilot Lear. V dedine Dulce v Novom Mexiku, v mohutnom komplexe využívanom v súlade s určením dohody pol na pol pre CIA a úskočných Sivých, sa ,,dôkazy“ močia v obrovských kotloch, naplnených mazžavou hmotou. Siví totiž trpia tráviacimi poruchami a jediným liekom je pre nich určitý enzým, ktorý možno získať len z žudských a zvieracích tkanív. Vláda Spojených štátov nemá v tejto súvislosti čo povedať. Môže len znižovať štatistiky úhynov.Dlhoročné pôsobenie MJ-12 sa sústreďovalo predovšetkým na blokovanie informácií o UFO a mimozemšťanoch. Možnože práve z tejto bunky sa grupovali preslávení Man in Black, ,,muži v čiernom“, nazývaní aj ,,mibmi“. Práve títo muži navštevovali niektorých svedkov stretnutí s UFO. Chodili na návštevy v trojici. Boli oblečení v tmavých oblekoch s bielymi košežami, mali dlhé plášte s vyhrnutými goliermi, klobúky typu borsalino… Jazdili autami známych značiek a vyzerali ako duchovní alebo majitelia dobre prosperujúcich pohrebných ústavov. Podža niektorých správ hovorili ,,muži v čiernom“ s cudzím prízvukom, mali orietálne črty tváre a určité nedostatky v prejave. Chvížami akoby vypadli z úlohy, ktorú sa naučili. Ich monológ bol ukážkou z gangsterských filmov. Hovorili napríklad: ,,Baby, radšej zabudni na celú vec, lebo ťa stretne čosi zlé.“ Alebo: ,,Obávam sa pán Brown, že robíte chybu… Vraj máte vežmi peknú ženu.“Doktor Joseph F. Louiston, ufológamatér, za sedem rokov narátal 300 prípadov obťažovania svedkov UFO ,,mužmi v čiernom“. Tu je niekožko typických príkladov.Dva týždne po tom, čo Marge Symkinsová na vlastné oči videla lietajúci tanier, zaklopal na dvere jej bytu neznámy muž v plášti do dažďa, s mŕtvolne bledou tvárou a neprirodzene svietiacimi očami. Jeho výzor ju znepokojil, a tak ho nepustila dnu, ale hovorila s ním len cez dvere, zabezpečené retiazkou. Neznámy ju vystríhal, aby nikomu neprezradila, že videla UFO. Niekožkokrát to zopakoval. Zarazená Marge rýchlo zabuchla dvere. O niekožko týždňov sa ten istý muž postavil pred ňu v supermarkete: ,,Som z tej lode, ktorú ste videli, nesmiete hovoriť o inej lodi,“ oznámil. Symkinsová sa tvárila, že nevie, o čom hovorí. Muž sa objavil ešte raz. Natrafil však na Marginu spolubývajúcu, ktorá ho poslala do čerta, nazvúc ho ,,nákazou“. Marge tvrdí, že ,,muž v čiernom“ ju navštívil ešte raz, a to v spoločnosti rovnako bledého muža v plášti do dažďa. Zaklopali na dvere, postáli a odišli. Viac ich nevidela.Toma Willisa navštívili ,,muži v čiernom“ tri týždne po tom, čo videl lietajúci tanier. Prijala ich jeho žena, lebo Tom nebol doma. Obaja boli štíhli, bledí a akoby prihrbení. Ubezpečoali ju, že sa musia vážne pozhovárať. Potom prišli, keď bol Tom doma. Upozornili ho, aby bol opatrný. Willis ich videl ešte niekožko ráz.Hoci sa takéto slovné napomenutia zdajú byť neefektívne, v skutočnosti sú účinné. Osoby takto napomenuté sa začínajú báť a dokonca trpia stihomamom.Americký ufológ Albert K. Bender po návšteve ,,čiernej dvojice“ mlčal ako zakliaty desať rokov. Psychologická vojna ,,mužov v čiernom“ má občas aj drastické formy. Objavujú sa niekedy napríklad v televízii počas vysielania športových prenosov, alebo sa ozvú z rádioprijímača: ,,Pán Brown, bolo by vežmi nerozvážne, keby ste poslali do novín to, čo ste videli. Prosím, nechajte to tak.“ Takéto informácie však počujú či vidia len tí, ktorým sú určené. V roku 1979 traja mladí žudia videli na nebi svietiaci cylinder. Zakrátko ich navštívili ,,muži v čiernom“. Pri tejto príležitosti sa ukázalo, že neznámi sa dokážu teleportovať. Jean Pierre Prevost zistil, že v jednu chvížu boli v jeho byte a o pár sekúnd už sedeli vo forde a odchádzali. Potom ho sledovali všade, kam išiel, a významne sa naňho pozerali.Istých manželov navštívili dve osoby v čiernom — muž a žena. Meravo sedeli vedža seba až v jednu chvížu začal muž ohmatkávať ženu. Spýtal sa vraj: ,,Pán Brown, robím to správne?“ Keď manžel na chvížu vyšiel z izby, nuž sa spýtal: ,,Mohol by som vidieť vaše akty?“ Ako vysvetliť tieto situácie?Jedna z hypotéz hovorí, že ,,muži v čiernom “ nie sú žudia, ale predstavitelia iných civilizácií. Preto vyzerajú tak zvláštne, nevhodne sa správajú a majú neobyčajné vlastnosti.Iná teória predpokladá, že ,,muži v čiernom“ sú agentmi CIA, Air Force alebo spomínanej MJ-12. Niektorí si myslia, že môže ísť o ,,žudské automaty“, diažkovo riadené mimozemšťanmi. Doktor Joseph F. Louiston hovorí: ,,Sú ,skutoční‘ iba v tom zmysle, že fungujú v predstavivosti svedkov UFO. Neobyčajný psychický otras u osôb vyznačujúcich sa zvlášť vnímavou osobnosťou, vyvoláva vnútornú potrebu potvrdiť si, že k nezvyčajnému stretnutiu naozaj došlo. Takýto svedok začína snívať o hosťovi, ktorého návšteva by potvrdila pravdivosť pozorovania a vzápätí začína stotožňovať túto túžbu so skutočnosťou.“ John Lear vôbec nepochybuje o tom, že mimozemšťania sú na našej planéte, že informácie sa utajujú, že oficiálne miesta zámerne udržiavajú žudstvo v stave nevedomosti.V Spojených štátoch amerických každý rok mizne za neobjasnených okolností 20 000 detí. V roku 1973 zaznamenali farmári 14 000 prípadov zmrzačenia dobytka. To musí byť záležitosť mimozemšťanov. Pilot Lear hovorí: ,,Problém je v tom, že väčšina žudí naďalej verí svojej vláde, verí, že Kongres rozhoduje a prezident riadi krajinu…“ Vlády odtajnili časť správ o UFOUž nemožno pochybovaťUtajované skutočnosti týkajúce sa štátu sú odtajňované každých 25 alebo 50 rokov. Týka sa to aj UFO. Hoci informácie, ktoré v poslednom čase vyšli na denné svetlo, neuspokoja našu zvedavosť na sto percent, stačia, aby dokázali skeptikom, že príbehy o mimozemšťanoch a ,,lietajúcich tanieroch“ nemožno zaradiť medzi rozprávky.Najviac kontroverzií vzbudil prípad Roswell (štát Nevada, USA) z roku 1947. Väčšina žudí je prevedčená, že tam došlo k havárii kozmickej lode (tie, mimochodom, nie sú také zriedkavé, ako by sme si mohli myslieť). Na palube našli niekožko mimozemšťanov, z ktorých najmenej jeden prežil a dostal sa do rúk vedcov. Je známe, že vojaci z blízkej základne túto možnosť spočiatku neodmietali, lebo veď jeden z nich poslal správu o UFO. Až neskôr sa začalo hovoriť, že na poli havaroval meteorologický balón. Všetci netrpezlivo čakali, aké správy preniknú na verejnosť, keď CIA konečne v roku 1999 odhalila staré dokumenty. Nič sa však nestalo. Vláda naďalej tvrdí, že to nebolo UFO. To však ufológov iba posilnilo v presvedčení, že záležitosť musí byť vežmi dôležitá a vážna, keď vláda (nie po prvýkrát) obchádza zákon.Vplyv na odtajnenie vojenských aktov o UFO mali zrejme aj najnovšie vedecké objavy týkajúce sa rýchlosti svetla, hoci oficiálne neboli akceptované (lebo by vyvolali privežký otras vo fyzike).Podža teórie relativity rýchlosť svetla je nemenná a neprekročitežná. Ale traja fyzici profesori Gunter, Nimitz a Deutsch z oddelenia fyziky Univerzity v Kolíne, v januári 1998 dokázali, že túto hranicu možno prekročiť. Počas vežakrát opakovaných experimentov dosiahli molekuly v laboratórnych podmienkach až päťkrát vyššiu rýchlosť, ako je rýchlosť svetla. A zrazu sa ukázalo, že neuveritežné príbehy svedkov javu UFO a nezvyčajné teórie bádatežov tohto javu majú pevný vedecký základ, ktorý je v súlade s najnovšími názormi fyzikov vrátane možnosti cestovania v čase. Už to nie sú príbehy ,,vycucané z prsta“, výpovede jedincov túžiacich po popularite. Nakoniec pred sto či dvesto rokmi neboli takisto mnohé veci predstavitežné (parný pohon, ponorka, elektrické osvetlenie, lety do kozmu), veci, ktoré sú dnes bežnou realitou.Najslávnejší fyzik súčasnosti Stephen Hawking tvrdí, že to, čo dnes vnímame ako UFO, môžu byť naši potomkovia prichádzajúci z budúcnosti. Keď môžu cestovať do našich čias, určite môžu cestovať aj ďalej do minulosti. To by, pravda, objasnilo určitú ufologickú záhadu že nielen v stredoveku, ale už pred 3,5 tisíca rokmi vtedajší egyptskí kňazi presne opísali UFO takmer identické s tými, aké lietajú nad našimi hlavami dnes.Pravda, nemuselo ísť o celkom rovnaké UFO, veď čas beží a všetko sa vyvíja. Stačí, ak porovnáme prvé lietadlá s dnešnými. Napokon o cestovaní v čase sa v ezoterických kruhoch hovorí už dávno. Nedávno sme v našom časopise uverejnili závažný článok o Strážcoch času, cestovatežoch v čase. Muž, skrývajúci sa pod menom doktor Anderson, ktorý tieto skutočnosti prezradil, tvrdí, že tento fakt je najlepšie utajovaným tajomstvom v USA. Takisto tvrdí, že našu planétu navštevujú predstavitelia mnohých civilizácií a špičky v USA o tom dobre vedia…Nielen v Spojených štátoch amerických nastal čas na odtajnenie dokumentov. Správy, ktoré prichádzajú z iných krajín, sú radostnejšie pre hžadačov pravdy o UFO.Ako je medzi prívržencami mimozemšťanov známe, vo Švajčiarsku žije známy kontaktér Meier, ktorý už dlhé roky tvrdí, že sa vežakrát stretol s ufonautmi prichádzajúcimi zo súhvezdia Plejád. Je autorom mnohých fotografií kozmických lodí. Niektorí bádatelia javu UFO však pochybujú o ich autentickosti. Koncom roku 1997 však švajčiarska armáda odtajnila všetky svoje ufologické archívy a bádatežom tohto javu dala k dispozícii vyše 170 000 fotografií týchto objektov spolu so značným počtom správ. Najväčším zaskočením však bola jedna z Meierových fotografií, na ktorej je UFO a stíhačka. Mnohí túto snímku považovali za fotomontáž. Zrazu však bola publikovaná správa pilota tejto stíhačky, ktorý objekt videl! Správy začali v hojnejšom počte prichádzať aj z bývalého ZSSR. Šéf generálneho štábu ruskej protileteckej obrany, ktorá mala kontrolu nad šestinou sveta, informoval, že 21. marca 1990 sa najrýchlejšie stíhačky snažili dohoniť objekt s priemerom 150 metrov. Podža záznamu pozemských prístrojov letel rýchlosťou 5000 km za hodinu. Už v roku 1990 belgické vojenské letectvo odovzdalo ufológom úplný materiál o mnohých preletoch UFO. Napríklad v noci z 30. na 31. marca roku 1990 spozorovali na oblohe dva vežké objekty. Dve vežké stíhačky F-16 ich nedokázali dohoniť. V určitej chvíli objekty pohybujúce sa rýchlosťou 1750 km za hodinu zostúpili strmhlav z výšky 2770 metrov na 1200 metrov a zmizli… Čo znamenal tento manéver? Stroje mali rýchlosť 486 metrov za sekundu. Chvížami stáli, znehybnené v priestore bez pohnutia, a zrazu dosiahli rýchlosť 1500 km za hodinu, čo znamená preťaženie 43 G. Človek, ktorý skáče z výšky 4 metrov, dosiahne zrýchlenie 1 G. Astronauti štartujúci v raketách s vežkými ťažkosťami prekonávajú preťaženie 5 — 7 G (pri skúškach idú niekedy až na 14 G, čo je posledná hranica žudských možností). Akýkožvek pozemský objekt štartujúci so zrýchlením 43 G by sa v momente rozpadol na drobné kúsky… O tom, že nás navštevujú bytosti patriace k iným civilizáciám, alebo z navzájom znepriatelených táborov, sa môžeme presvedčiť aj zo správ somálskej vlády. Somálsko leží v Afrike, na juh od Sudánu. Dňa 5. a 7. decembra 1995 tam došlo k bitke medzi dvoma rôznymi mimozemskými objektmi. Ťažko povedať, ktorá strana vyšla z boja víťazne, lebo ani netušíme, kto s kým a prečo bojoval. Počas spomínaných dvoch dní bolo na jasnom nebi vidieť dva lesklé ,,taniere“, ktoré na seba vysielali lúče akéhosi žiarenia. Pozorovatelia potom počuli dve ohlušujúce explózie, ktoré vyvolali u obyvatežov z okolia chorobu podobnú ochoreniu z ožiarenia, a to napriek tomu, že nebola zistená žiadna zvýšená rádioaktivita. Choroba sa prejavovala dušnosťou, náhlym kašžom a silnými bolesťami hlavy. Najčudnejšie sa po explózii zachovali domáce zvieratá — mnohé z nich zdiveli a ušli. O týždeň skôr, 28. novembra 1995 UFO, podobné jednému zo ,,somálskych“, spozorovali nad letiskom v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. Tvárou v tvár neznámemuO svojich zážitkoch s UFO hovoria čoraz častejšie nielen obyčajní žudia, ale aj príslušníci armády, vojenského či civilného letectva. Andrzej Kuberacki, dôstojník na dôchodku, slúžil štvrť storočia v bývalej požskej armáde, v II. zbore vzdušnej obrany krajiny. Pôsobil najmä pri kontrole vzdušného priestoru na letiskách v Pile a Bydgoszczy.Andrzej Kuberacki hovorí, že piloti sa často sťažovali, že počas letov stretávali objekty, ktoré nebolo možné identifikovať. Neraz im pretínali trasu letu. Piloti tieto objekty vídavali v mrakoch, alebo keď z nich vyletúvali. V tejto oblasti, samozrejme, lietali aj sovietske lietadlá z Kaliningradu, ale nešlo o ne: zakaždým si to vzdušná kontrola overila. Najmä po roku 1982 sovieti zriedka robili neplánované prelety.,,Neindentifikované objekty vstupujúce do letových trás vídavali piloti aj pri lete do Gdanska, na Oksywe. Tieto objekty priletúvali z Gdanského zálivu, ale nie spoza pása pohraničných vôd, lebo by boli zamerané oveža skôr. Premiestňovali sa kamsi na juh. Iná trasa UFO viedla z okolia Štetína, od mora na juh, na Stargard Štetínsky a Pilu,“ vysvetžuje A. Kuberacki. Stalo sa dokonca, že na letisku v Pile museli prerušiť prevádzku, lebo im tam cez štartovací pás ,,ustavične čosi preletúvalo“. To znamená, že ,,nie preletelo“, ale ,,hore dole ,,preletúvalo“. Vec bola komplikovaná, lebo služba na rádiolokačnej stanici nič nenamerala, ale všetci pozorovatelia hlásili, že na vlastné oči vidia akýsi objekt. Ten zrazu zostal visieť na konci štartovej dráhy, potom zmizol a objavil sa znova. A. Kuberacki hovorí, že k takejto situácii došlo niekožkokrát. Oblasť, v ktorej slúžil, sa rozprestierala na severe krajiny a vrátane dvanásťkilometrového pásu pobrežných vôd Baltického mora bola silne strážená. Vedenie vtedajšej Varšavskej zmluvy očakávalo útok vojsk NATO najmä zo severu. Preto sa terén patriaci pod kontrolu II. zboru len tak hmýril odpočúvacími stanicami, vzdialenými od seba 40 až 80 kilometrov. Bolo tam aj najviac letísk a leteckých síl krajiny. Okrem vojenských lietadiel tam boli aj lietadlá severnej skupiny vojsk Sovietskej armády. Kuberacki hovorí: ,,Oblasťou, ktorá bola pod naším dozorom, viedli početné trasy vojenských lietadiel. Sovietske stroje sa premiestňovali od východu z Kaliningradu a od západu z oblasti vtedajšej NDR. Okrem toho tadiaž viedli vzdušné koridory civilného letectva rôznych aeroliniek, lietadlá požiarnej služby, lietadlá kontrolujúce plynovod a iné. Vo vzduchu bolo vežmi tesno a dozor musel byť dôkladný. Nielen z dôvodu prípadného útoku NATO. Ale z času na čas zariadenia ukazovali objekty, ktoré mali taký kurz, že to nemohli byť lietadlá. Boli to neindentifikované lietajúce objekty.“ Dôstojník na dôchodku hovorí, že neraz k nim telefonovali zo susedných kontrolných staníc a oznamovali, že vidia akýsi objekt. V návale práce sa takými signálmi len málokedy zaoberali hlbšie. Jednoducho vedeli, že v udanej oblasti sa žiadne lietadlo nemohlo nachádzať, lebo merania ukazovali, že nevyštartovalo zo žiadneho známeho letiska. Ak sa objekt predtým neobjavil na radaroch, nebol lietadlom protivníka. Ak nesmeroval v kolíznom kurze k akémusi plánovanému lietadlu, lepšie bolo nechať ho tak. ,,Ak sme s takou záležitosťou čosi urobili,“ vysvetžuje Andrzej Kuberacki, ,,bolo treba vysvetžovať celý deň. My sme však boli unavení, mali sme dosť problémov aj s plánovanými preletmi. Preto neindentifikované lietajúce objekty celkom zámerne nebudili pozornosť obsluhy stanice.“Skúsenosti bývalého dôstojníka Kuberackého s neindentifikovanými lietajúcimi objektmi sa však neobmedzujú len na ich sledovanie na obrazovkách radarov či počúvanie správ svedkov. V roku 1982, keď sa spolu so švagrom (takisto vojakom z povolania) vybral na ryby, okolo pol desiatej hodiny večer sa priamo pred nimi objavil na nebi vežký objekt. Jeho predná časť bola v lúčoch zapadajúceho slnka oranžovočervená. Bol vežký prinajmenšom ako dopravné lietadlo. Kuberacki však rýchlo zistil, že nejde o lietadlo. Obrátil sa na švagra s otázkou, či to náhodou nemôže byť raketa. Keďže švagor mal vežké skúsenosti s raketami, rozhodne to poprel. V rovnakom čase boli na rybách neďaleko Chmielnik aj kolegovia A. Kuberackého. Jeden z nich, ktorý sa dobre vyznal vo všetkých anomáliách na nebi, lebo lietal ako meteorologický prieskumník, postrehol tri neznáme objekty, ktoré sa zrazu objavili na nebi. Neskôr povedal, že nemal ani tušenia, čo videl.Keď sa Kuberacki vrátil na pracovisko, zistil, že službukonajúci mal v inkriminovanom čase početné telefonáty o pozorovaní akýchsi objektov. Volali aj Rusi, ktorí v tom čase mali polygón v okolí Toruňa, a pýtali sa, čo za objekt sa im objavil na obrazovkách. V tlači sa neskôr objavila správa, že išlo o meteorit. Meteory však padajú v určitom uhle, ale to, čo videl Kuberacki a jeho kolegovia, ako aj ďalšie osoby, sa pohybovalo vzhžadom na zemský povrch vodorovne. Andrzej Kuberacki je presvedčený, že neindentifikované objekty, s ktorými mal do činenia, nie sú výtvorom technológie, s akou denne prichádzal do styku: ,,Nie sú to lietadlá či stíhačky, nie sú to produkty pozemskej techniky“. Katastrofy UFOExistujú mimozemské civilizácie alebo nie? Prečo vežmoci investujú obrovské sumy na výskum vzdialených oblastí galaxie, ale ignorujú správy o prítomnosti bytostí z iných svetov na Zemi? Prečo zatajujú dôkazy o haváriách kozmických lodí? Prečo vlády a nimi ovplyvňovaní vedci odmietajú existenciu fenoménu UFO? Takto by sme sa mohli pýtať ešte dlho. Pokúsme sa na vec pozrieť inak.V polovici apríla tohto roku v rezervácii Rusell v Lafayette v okolí San Franciska odborníci prezentovali prototyp rádioteleskopu najnovšej generácie One Hectar Telescope, krátko 1hT. Zaberá povrch jedného hektára a vznikol v spolupráci SETI (Inštitút na vyhžadávanie mimozemských civilizácií) s Kalifornskou univerzitou v Berkeley. Jeho úlohou je vyhžadávanie signálov od mimozemských civilizácií… Na druhej strane politici, armáda i vedci jav UFO negujú a vysmievajú sa ,,lietajúcim tanierom“. Špeciálne služby používajú osvedčené metódy: provokovanie a vysmievanie nevhodných osôb či združení. Napríklad bežne podsúvajú upravené informácie o UFO a potom v súlade s pravdou oznámia, že sú fikciou. Ten, komu informácie podsunuli, je verejne zdiskreditovaný a nik ho viac neberie vážne. A to je hlavný účel.K obzvlášť utajovaným patria katastrofy UFO. Nie, nie je to výmysel fantastických filmov. Katastrofy kozmických lodí mimozemšťanov vôbec nie sú také zriedkavé, ako by sme si mysleli. Ufológovia sú presvedčení, že informácie o katastrofách UFO a prenesenie ich posádok (živých či mŕtvych) sú najviac chráneným tajomstvom vlád a armád mnohých krajín. Médiá a ufológovia sa o nich dozvedia z neoficiálnych armádnych zdrojov. Následkom toho sú tieto informácie nepresné a nevežmi bohaté na podrobnosti. Otázkou je, či takéto správy možno považovať za pravdivé, a ak áno, ktoré z nich takými sú.Ku kožkým katastrofám UFO došlo doteraz na Zemi? Americké ufologické zdroje udávajú rôzne čísla. ,,Lietajúci tanier“ sa údajne rozbil v Roswelli, malom mestečku USA, v roku 1947. Je to opísané v desiatkach kníh, dokumentárnych i hraných filmoch. Bádatelia menujú aj iné miesta a dátumy. Celkove v rokoch 1947 — 1973 došlo v USA až k 17 katastrofám, a to v oblasti Arizony, Nového Mexika a v juhozápadnej oblasti Spojených štátov.Podža ruských zdrojov bolo katastrof UFO vyše 50. Došlo k nim na celom svete v rokoch 1740 — 1992. Zoznam katastrof sa začína v roku 1740, keď zaznamenali výbuch UFO vo Francúzsku. Malo tvar ohnivej gule. Podža údajov z archívov KGB a GRU (vojenskej rozviedky bývalého ZSSR), neindentifikované lietajúce objekty vežakrát havarovali na území Ruska. Ku katastrofám UFO došlo aj v Bielorusku v roku 1941, okolo Brestu, Minska a Vitebska. Tri poškodené objekty previezli do Omska. Na toto miesto preniesli vraj aj rozbité UFO a tri telá členov posádky po katastrofe v okolí Tomska v júni 1966. Na Kryme údajne v roku 1991 UFO zostrelila sovietska armáda. K havárii UFO došlo údajne aj v Požsku. Najznámejšia je katastrofa z 21. januára 1959 z Gdyne. Z neoficiálnych zdrojov prenikli informácie o ďalšej katastrofe v roku 1994 vo vojenskej oblasti v okolí Olsztyna, kde vojaci objavili a prebrali vrak UFO.Rôzne zdroje, rôzne miesta a časy katastrof. Dňa 15. mája 1950 došlo k havárii v Argentíne, 280 km od Babia Blancy. V roku 1955 havarovalo ďalšie UFO a spadlo do Botnického zálivu pri pobreží Švédska.Kožko bolo takýchto katastrof a aké boli ich príčiny? Skrývajú tajné služby mnohých krajín pravdu o UFO a vyrábajú falošné stopy? Spolupracujú armády mnohých krajín (často navzájom znepriatelené) pri skúmaní vrakov neindentifikovaných lietajúcich objektov? Niektorí ufológovia tvrdia, že nepresnosti, objavujúce sa v tejto záležitosti, sú dielom tajných služieb, šíriacich dezinformácie.V mnohých správach kozmické lode mimozemšťanov majú tvar nielen tanierov a gúž, ale aj cigár a trojuholníkov. Už to nie sú len reči ufológovZa posledné desaťročia sa o Mesiaci nahromadilo tožko faktov, že možno bez preháňania povedať, že tam ktosi alebo čosi existuje. A nielen to. Mesiac má vodu, atmosféru i rastlinstvo. Tieto dávno známe skutočnosti priznávajú vedci len dnes. Mnohých dnes trápi aj otázka, prečo sa počiatočná eufória Rusov a Američanov z Mesiaca zmenila na nečakaný nezáujem. Akoby im ktosi prikázal, že sa na Mesiac nemajú viac vracať…George Leonard, jeden zvlášť zvedavý muž, získal oficiálne fotografie NASA a podrobil ich analýze. Podža neho vláda skrýva skutočnosť, že vysokorozvinutá podzemná civilizácia ,,zdokonažuje“ povrch Mesiaca a silne sa angažuje v baníckych prácach. Leonard o tom napísal knihu, ktorá obsahuje aj 35 fotografií z archívu NASA, zoznam a identifikačné čísla všetkých fotografií, čo svedčí o ich autentickosti. Výchádzajúc z fotografií, Leonard objavil vežmi pestrú paletu ,,mesačnej aktivity“, ktorá, keď existuje, môže byť pripísaná výlučne inteligencii mimozemšťanov. Okrem fotografií kniha obsahuje aj veža dokumentov NASA, vrátane výpovedí vedcov a záznamov rozhovorov medzi astronautmi a riadiacim centrom v Houstone. Koncom sedemdesiatych rokov všetko ukazovalo na to, že dôkazy vežkého významu sa stanú zakrátko prístupné. Ale doteraz sa prístupné nestali. Namiesto toho je verejnosť kŕmená bezvýznamnými fotografiami. Upravované fotografieKeď neskoršie verzie fotografií odborníci porovnávali s tými, čo vznikli skôr, sfotografovaný povrch Mesiaca ukazoval určité rozdiely. To svedčí o cielenom konaní smerujúcom k eliminovaniu objektov, ktoré boli ukázané ,,v príliš jasnom svetle“. Ukazuje sa, že mnohé z oficiálnych snímok boli retušované, aby príslušné miesta zatajili to, čo bolo na nich vidieť.Navyše, nikdy neboli uverejnené snímky sond nazvaných Orbitami, ktoré ukazovali oblasti okolo Mare Crisium a krátery Plato a Aristarcus, kde, ako je známe, bola pozorovaná ,,mesačná aktivita“. Záclona tajomstva je však naďalej spustená aj nad inými projektmi. Dokonalým príkladom je satelit-špión Klementína, vystrelený armádou Spojených štátov v januári 1994 zo základne vzdušných síl Vandenburg. Podža mnohých správ bola Klementína vybavená kamerami s vysokou rozlišovacou schopnosťou vrátane zariadení pracujúcich v infra a ultrafialovom žiarení. Misia Klementíny sa úspešne skončila, ale svet zbytočne čakal, že sa dozvie, aké tajomstvá skrýva mesačný prach. Mesačné anomálieV roku 1974 sa William H. Corliss podujal spracovať a skatalogizovať rôzne ,,zvláštne javy“ v našej slnečnej sústave. V roku 1985 publikoval solídnu prácu Mesiac a planéty: katalóg astronomických anomálií, ktorá obsahovala 108 strán anomálií Mesiaca. K hlavným kategóriám patrili anomálie súvisiace s orbitou Mesiaca, pochybnosti súvisiace s geológiou Mesiaca, svetelné javy na Mesiaci, pohyb satelitov na jeho orbite, teleskopové a vizuálne pozorovania, počasie na Mesiaci, javy súvisiace so zatmením Mesiaca, tajomstvo mesačného magnetizmu. V roku 1998 vedci verejne oznámili svoje prekvapivé poznanie, že na Mesiaci sa nachádza voda. Nebol to však objav, ale vežmi oneskorené priznanie čohosi, čo sa vie už desaťročia! A tam, kde je voda, musí byť aj atmosféra. Tam, kde je atmosféra, musí existovať dostatočná gravitácia, aby ju bolo možné udržať…Je priam neuveritežné, že už v päťdesiatych(!) rokoch niektorí astronómovia mohli dokázať existenciu atmosféry na Mesiaci. Jedným z týchto odvážlivcov bol M. K. Jessup, ktorý prednášal matematiku a astronómiu na univerzite v Michigane a bol tvorcom najväčšieho refrakčného teleskopu na južnej pologuli. Publikoval v tom čase knihu The Expanding Case for the UFO! Druhým odvážnym astronómom bol V. A. Firsoff, ktorý napísal knihu Strange World of the Moon. Obe knihy priniesli množstvo dôkazov potvrdzujúcich existenciu atmosféry, vody a rastlinstva na Mesiaci. Výsledkom vydania oboch kníh bolo zastavenie ich distribúcie. Neuskutočnená kolonizáciaAko sme sa dozvedeli v roku 1961, hlavným ciežom kozmickej éry bola cesta na Mesiac a jeho kolonizácia. Mali tam vzniknúť základne, ktoré by boli krokom vpred pri pozorovaní ďalšieho priestoru. Bol to, samozrejme, ciež tak vedecký, ako aj vojenský. Iným ciežom bolo hžadanie a využívanie ložísk kovov. Zdá sa byť logické, že každý objav užahčujúci kolonizáciu Mesiaca sa okamžite ,,oznámi svetu“, aby sa pre budúcnosť zvýšil zápal dobrovožníkov, ktorí by financovali tieto nákladné expedície. Preto ,,objav“ vody na Mesiaci ohlásený až v roku 1998 prekvapuje. Záležitosť sa ukáže ešte čudesnejšia, keď prezradíme, že prítomnosť vody na našom satelite bola potvrdená dávno pred príchodom kozmickej éry. Počnúc deväťdesiatymi rokmi 19. storočia máme do činenia s vežmi kompetentnými pozorovaniami Mesiaca, ktoré jasne ukazovali podmienky prajúce kolonizácii nášho satelitu. Jednoducho povedané, začali sa objavovať správy o atmosfére a obšírnych jaskyniach, ktoré by mohli byť ideálnym miestom na založenie základní… Keď sa však začal program expedícií na Mesiac realizovať, oficiálne nasmerovanie vedy posilňovalo teóriu mŕtveho Mesiaca. Misie sond na Mesiac a cesta Apolla trvali 11 rokov a potom obe mocnosti (USA a ZSSR) s výpravami na Mesiac skončili. Na program prišli kozmické stanice, ktoré mali krúžiť okolo Zeme, a nie okolo Mesiaca. Možno z toho vyvodiť len tožko, že obe mocnosti sa na Mesiaci stretli ,,s pracovným rizikom“, ktoré bolo také nebezpečné, že museli okamžite zavesiť na klinec plány na jeho kolonizáciu. Obe mocnosti, ktoré boli voči sebe v stave studenej vojny, sa rozhodli spolupracovať pri budovaní kozmických staníc krúžiacich okolo Zeme. Toto predsavzatie však bolo neporovnatežné so základňami na Mesiaci, ktoré mohli byť vybudované už v osemdesiatych rokoch.Dôkazov o existencii atmosféry na Mesiaci je dostatočné množstvo. Keďže nepatríme k odborným časopisom, nebudem ich uvádzať. Možno postačí jeden moment, jasný aj laikovi. Keď sa posádka Apolla 11 vylodila na Mesiaci a astronauti umiestnili naň vlajku, kamera snímala tento triumfálny akt. O chvížu neskôr, keď ešte kamera bežala, poryv vetra rozvinul zástavu. Kópiu tohto filmu získal William Brian, ktorý napísal knihu o utajených objavoch amerického kozmického programu na Mesiaci. Obaja kozmonauti sa vrhli pred kameru, aby rukami zakryli objektív. Keď boli zástavy na Mesiaci umiestnené, zviazali ich drôtenou sieťkou, aby sa zdali byť nehybné. Stačí pripomenúť, že vietor nevzniká len tak. Aby vlajka zaviala, na to je potrebná atmosféra.Existencia atmosféry vysvetžuje prítomnosť hmiel, mrakov, ktoré mnohí vedci začali pozorovať na Mesiaci približne po roku 1773 (keď začali fungovať vhodné teleskopy). Ale všetky pozorovania, ktoré odporovali teórii mŕtveho Mesiaca, sa systematicky vylučovali z hlavného vedeckého prúdu. Treba pripomenúť, že do roku 1958 existovali tisícky správ opisujúcich anomálie (vrátane prejavov počasia) na Mesiaci. Tie jasne dokazovali, že Mesiac nie je mŕtvy! Existenciu ,,slabej“ atmosféry ,,objavili“ v roku 1997. Analýza týchto tajomstiev ukazuje, že celé desaťročia boli používané rôzne metódy utajovania informácií o tom, že na Mesiaci existuje voda, atmosféra a veža iných javov. Málo známym faktom je napríklad to, že semená rastlín vežmi dobre rastú a klíčia v mesačnej pôde, ktorá je bohatá na výživu. Nezávislé skupiny expertov hodnotili podmienky panujúce na Mesiaci. Podža nich život na Mesiaci by pripomínal život v Andách alebo v Himalájach. Pozemšťania by sa mohli na takéto podmienky aklimatizovať. Nezvyčajný pohyb na MesiaciOtázka, prečo dve supermocnosti prerušili dobýjanie Mesiaca po takom efektnom štarte a zatajovali spomínané informácie, je dosť nepochopitežná. Pozrime sa však na vec ešte z inej strany. Dňa 12. októbra 1954, čiže šesť rokov pred vyhlásením amerického programu na dobytie Mesiaca, istý astronóm cez teleskop v Edinburgu videl tmavú gužu letiacu z krátera Tycho do krátera Aristarcus. Túto vzdialenosť guža prekonala za 20 minút, čo sa rovná rýchlosti takmer 9700 km za hodinu. V septembri toho istého roku videli podobný objekt dvaja muži teleskopom s priemerom 15 cm. Vyše 40 minút pozorovali, ako opúšťa severnú oblasť Mare Humboldtianum a štartuje z mesačnej atmosféry do kozmu. Treba pripomenúť, že teleskopy s malým priemerom sú schopné spozorovať len skutočne vežké objekty. Registrované gule museli mať priemer od poldruha po osem kilometrov. Aj v historických záznamoch sa nachádza veža správ hovoriacich o ,,čiernych objektoch“ pretínajúcich povrch Mesiaca. Niektoré sa pohybovali dosť rýchlo a vrhali tieň. Podobné, ale menšie objekty vyletúvali a vletúvali z rôznych kráterov. Tieto objekty môžu mať čosi spoločné s rozhodnutím Američanov a Rusov vzdať sa základní na Mesiaci. Dve fotografie NASA, ktoré ukazujú neobyčajné lode, sa akosi vymkli všeobecnej cenzúre. Prvá je z roku 1969, keď jedna z kamier Apolla 11 náhodou zaregistrovala svietiaci objekt v tvare cigary, pohybujúci sa nad povrchom Mesiaca. Pretože fotografia ukazuje výpary, teleso sa muselo vznášať v mesačnej atmosfére (obr. NASA č. 11-37-5438). V júli 1972 kamera hasselblad z Apolla 16 zachytila ďalší objekt v tvare cigary. Loď bola obrovská. Svietila bielym svetlom (ionizujúc atmosféru bezprostredne za sebou), ale bola dostatočne blízko povrchu Mesiaca, aby vrhala dlhý tieň (obr. NASA č. 16-19238). Dokonca aj potom, čo dve supermocnosti zanechali cesty na Mesiac, nadšenci teleskopov z celého sveta pokračovali vo svojich pozorovaniach. Videli lode letiace v blízkosti povrchu Mesiaca, ktoré vyletúvali z jeho atmosféry a leteli do kozmu. Mimoriadne vytrvalí boli najmä Japonci. Práve im sa podarilo získať dokonalý filmový materiál o ,,anomálnych“ javoch. Ich film sa premietal takmer na celom svete.Namieste je otázka, prečo sa toto všetko utajuje. Určite to nesúvisí so skutočnosťou, že na Mesiaci je voda a atmosféra. Veď komu by to prekážalo? Jedna zo špekulácií o skutočnej povahe utajovania faktov hovorí, že na Mesiaci ktosi jednoducho kopol pozemšťanov do zadku, slovom, povedal im, aby sa nevracali. Armstrong a UFOExistuje kniha Mauricea Chatelaina, Our Ancestors Came from Outer Space (Naši predkovia prišli z ďalekého kozmu), ktorá vyšla vo Francúzsku a bola preložená aj do angličtiny. Je mimoriadne ťažké ju získať. Okrem iného obsahuje veža faktov o Mesiaci. Píše sa v nej, že keď Apollo 11 pristálo v oblasti Mora pokoja, doslova moment pred tým, ako Armstrong zostúpil po rebríku, aby položil nohu na mesačný povrch, sa nad jeho hlavou objavili dva objekty UFO. Chatelain to komentuje takto: ,,Astronauti mali problémy nielen s prístrojmi. Počas misie videli veci, o ktorých nesmeli s nikým okrem NASA hovoriť. Dnes je ťažké získať akékožvek informácie od NASA, ktorá ustavične dbá o to, aby sa nič z týchto informácií nedostalo na svetlo.“ Chatelain je pre NASA určitým problémom, pretože kedysi viedol projekty a budoval komunikačný systém Apolla a systém spracovania údajov pre NASA. Vlastní 11 patentov vrátane patentu na radarový systém automatického pristávania, ktorý používajú pri lete na Mesiac sondy typu Ranger a Superveyor. Jednoducho povedané: Maurice Chatelain je mimoriadne dobre informovaný a nik ho nemôže obviniť z toho, že nevie, o čom píše. Najväčší objav v dejináchNedávno sme uverejnili článok o objavení časovej kapsuly Tvorcov krídel, bytostí, ktoré cestujú časom. Časovú kapsulu skladajúcu sa z 23 komôr objavila v kaňone Chaco v Novom Mexiku skupina odborníkov, medzi ktorými bol aj doktor Anderson. Ten poskytol novinárke Anne rozhovor a vzápätí zmizol. Rozhovor sa ocitol na internetovej stránke Tvorcov krídel. Ide však iba o dve časti z celkovo šiestich rozhovorov, ktoré boli avizované. Dnes vám prinášame pokračovanie aspoň útržkov tohto neuveritežného príbehu…Doktor Anderson sa stal ,,hovorcom“ Tvorcov krídel, ako samých seba títo cestovatelia v čase nazvali. Andersonovi sa totiž ako prvému podarilo rozlúštiť kód a prečítať optický disk, ktorý supertajná skupina vedcov našla v Ancient Arrow v Novom Mexiku. Námaha, ktorú vložil do rozšifrovania ich jazyka, bola zároveň svojským cvičením pre tú časť jeho mozgu či nervového systému, ktorá mu umožnila dorozumieť sa s nimi. Počul ich hlasy a inštrukcie a pochopil, že nástenné mažby, ktoré bádatelia našli, spĺňajú úlohu akýchsi vrát do nášho sveta. Mnohí sa možno pýtajú, čo z toho všetkého vyplýva pre nás, súčasných obyvatežov tejto planéty. Odpoveď nie je taká jednoduchá, pokúsime sa však k nej dopracovať. Posolstvo Tvorcov krídelKeď Anderson pristúpil k prekladu optického disku (ovláda desiatky jazykov a 12 tzv. mŕtvych), videl fragmenty obrazov ukazujúcich Tvorcov krídel. Akési hologramy, ktoré sa objavovali a mizli v priebehu niekožkých sekúnd. Napokon ho aj navštívili, a to trikrát, vždy v jeho dome, v noci a povedali mu, že si ho vybrali za hovorcu. V tejto súvislosti sa novinárka Anna spýtala doktora Andersona, prečo si vybrali jeho a nie záhadnú ,,Pätnástku“ geniálneho muža, ktorý pracoval v supertajnej organizácii Skupina labyrintu. Kto vlastne je (či bol?) záhadný muž nazývaný ,,Pätnástka“? Musíme si o ňom čosi povedať, ak chceme nájsť odpoveď na predchádzajúce otázky. Anderson hovorí, že ,,Pätnástka“ je génius s neobyčajnou inteligenciou a schopnosťami, ktorý stojí na čele supertajnej Skupiny labyrintu od chvíle jej vzniku v roku 1963. Keď vstúpil v roku 1956 do ACIO (ďalšia supertajná organizácia) mal sotva 22 rokov. Anderson je presvedčený, že vďaka tomu, že ho objavili vežmi rýchlo, si ešte nestihol urobiť meno vo vedeckých kruhoch. Bol to búriaci sa génius, ktorý túžil konštruovať obrovské počítače, ktoré by umožňovali cestu časom. V polovici päťdesiatych rokov sa jeho učitelia museli naňho dívať ako na blázna. Nik ho nebral vážne. Do ACIO sa ,,Pätnástka“ dostal vďaka svojej spolupráci s Bellovými laboratóriami, kde sa dozvedeli o jeho genialite. Prečo ho tak vežmi zaujímalo cestovanie v čase? Podža Andersona mu išlo o vypracovanie technológie BST (Blank Slate Technology). Ide o formu cestovania v čase, ktorá umožňuje meniť beh dejín v takzvaných intervenčných bodoch, o čom sme už písali. Intervenčné body sú strediská energie, tvoriace významné udalosti, ako napríklad rozpad ZSSR či kozmický program NASA. Každý, kto túto technológiu ovláda, sa môže ubrániť pred akýmkožvek agresorom. Je to kžúč k slobode. Treba v tejto súvislosti pripomenúť, že ACIO sa ako prvé stretlo s mimozemskými technológiami a pracovalo na ich využití. Prečo je však pre ,,Pätnástku“ a Skupinu labyrintu také dôležité získať BST?Doktor Anderson hovorí: ,,ACIO má prístup k mnohým starodávnym textom, ktoré obsahujú proroctvá týkajúce sa Zeme. Boli nazhromaždené v posledných desaťročiach sieťou našich tajných organizácií, ku ktorým sme patrili aj my. Tieto starodávne texty nepoznajú vedecké inštitúcie, médiá či iné spoločenstvá. Opisy 21. storočia, ktoré obsahujú, skutočne vzbudzujú rešpekt. ,,Pätnástka“ sa s nimi zoznámil vežmi skoro, keď sa stal riaditežom výskumu v ACIO, a práve toto poznanie v ňom vzbudilo túžbu vypracovať BST. Ohrozí nás cudzia rasa?Spomínané proroctvá sú dielom mnohých osôb, väčšinou neznámych. Ide o osoby, ktoré sa dokážu posúvať v čase, vidieť vežmi jasne budúce udalosti, ale nedokážu v nich urobiť žiadne zmeny. Existujú však aj osoby, ktoré sa dostali do kontaktu s Tvorcami krídel a získali informácie o budúcnosti, ktoré zaznamenali v symbolických kresbách alebo mŕtvych jazykoch, ako je jazyk sumerský alebo chakobsan. Tieto proroctvá obsahujú niekožko spoločných častí o udalostiach, ktoré majú nastať na začiatku 21. storočia, okolo roku 2011. Najdôležitejšou informáciou, ktorá z nich vyplýva, je, že dôjde k infiltrácii vlád najväčších štátov cudzou rasou. Táto rasa — to sú dravci, disponujúci nezvyčajne rafinovanými technológiami, ktoré im umožňujú integrovať sa s žudskou rasou. Inak povedané, sú schopní vydávať sa za humanoidov, hoci v skutočnosti sú miešancami medzi človekom a androidom. Majú vytvoriť svetovú vládu a prebrať moc. Bude to obrovská výzva pre spoločnú inteligenciu žudského druhu, čo v značnej miere rozhodne o jeho pretrvaní. Tieto texty, ako zdôrazňuje Anderson, sa uchovávajú v tajnosti, pretože sú privežmi šokujúce. Ich publikovanie by mohlo viesť k apokalyptickému prenasledovaniu a všeobecnej paranoji.Keď spomínaná novinárka Anna vyjadrila údiv nad Andersonovým rozprávaním a upozornila ho, že všetko to vyznieva absolútne neuveritežne, odpovedal jej: ,,Áno, viem že to tak vyznieva, ale menej výraznú verziu toho istého proroctva možno nájsť v našich náboženských textoch. Cudzia rasa je v nich vykreslená ako Antikrist, zosobnená v postave Lucifera. Strážcovia týchto textov uznali, že v takejto forme možno proroctvo rozšíriť, to znamená, po odstránení zmienky o cudzej rase.“ V rukách supertajných organizáciíVšetci vieme, že prístup k informáciám je zložitý. Na verejnosť sa vždy dostávajú len útržky z nich. Mnohé pravdy vyjdú najavo po 50, ba i 100 rokoch, iné až po tisícročiach. K mnohým informáciám majú prístup len vedci. Rukopisy, ktoré obsahujú kontroverzné teórie, boli zakázané a skrývajú sa napríklad na takých miestach, ako je Vatikán, niektoré univerzity a iné inštitúcie. Tajné organizácie, ktorých ciežom je uchovať údaje, ktoré obsahujú, ich zbierajú po celom svete. Anderson hovorí, že sú to vežmi silné a bohaté organizácie, ktoré si môžu dovoliť kúpiť vzácne rukopisy. Mnohé z originálnych rukopisov sú však považované za nepravé a knižnice sa ich rady zbavujú za malú úhradu. Väčšina takýchto originálnych dokumentov nebola nikdy publikovaná, pretože vládne presvedčenie, že pochádzajú z čias, kedy ešte nebola známa tlač či písmo. Manipulácia s údajmiOkrem toho existuje celá sieť tajných organizácií a ACIO je s touto sieťou prepojené výlučne preto, že disponuje najlepšou technológiou na svete, ktorá môže byť odpredaná za zisky z trhových manipulácií. Záujem spomínanej tajnej siete sa sústreďuje výlučne na staré rukopisy a náboženské texty, predovšetkým na proroctvá, pretože verí v koncepciu kolmého času a prejavuje záujem o zmenu prostredia v škále makro, kde môže pôsobiť na ekonómiu. Anderson hovorí, že pre väčšinu z nich jediná hra, ktorú hodno hrať na tejto planéte, je získanie bohatstva a moci prostredníctvom manipulácie kžúčovými údajmi, rozhodujúcimi o ekonómii tohto sveta.Otázne je, že ak tak dobre poznajú budúcnosť a veria v spomínané proroctvá, čo robia, aby nás ochránili pred nevítanými cudzincami? Podža Andersona pomáhajú financovať organizáciu ACIO, ktoré spomínaným organizáciám dodáva technológiu. Tá im umožňuje manipulovať peňažným trhom a každoročne získavať príjmy v hodnote miliárd dolárov.Anderson hovorí: ,,ACIO má zisky z predaja svojich technológií spomínaným organizáciám na ich ochranu a bezpečnosť. Vynašli sme najlepšie bezpečnostné systémy na svete, neobjavitežné a nezdolatežné ani prostredníctvom CIA či KGB. Financujú ACIO, pretože považujú ,Pätnástku‘ za najinteligentnejšieho človeka a vedia o jeho túžbe rozvinúť BST. Vnímajú tieto technológie ako najlepšie zabezpečenie pred splnením proroctva, ale zároveň aj ako prostriedok kontroly nad svetom a hospodárstvami jednotlivých štátov. Takisto vedia, že ,Pätnástka‘ zaujíma strategickú pozíciu v oblasti výskumu cudzích technológií a dúfajú, že spojením jeho génia a cudzích technológií, ktoré si ACIO snaží osvojiť, bude možné vypracovať BST, kým sa proroctvo splní.“ Kžúč k slobodePodža všetkého však ,,Pätnástku“ vôbec nezaujímajú ciele tajných organizácií. Nezaujíma ho ani moc či peniaze. Borí sa výlučne s vytvorením BST, vďaka čomu bude možné odraziť útok nepriatežských bytostí, predpovedaný pred 12 000 rokmi. Verí, že len táto misia je hodna používať obrovský intelektuálny potenciál Skupiny labyrintu a vypracovať obrannú zbraň, alebo inak povedané, Kžúč k slobode. Ide o potenciál vyše 200 žudí. Anderson tvrdí, že ,,Pätnástka“ riadi úlohu oveža dôležitejšiu ako všetko, čo sa dosiaž v dejinách žudstva urobilo.Prečo sa však doktor Anderson rozhodol opustiť tajnú organizáciu? Sám o tom povedal: ,,ACIO disponuje technológiou implantácie pamäti, ktorá dokáže s chirurgickou precíznosťou eliminovať vybrané spomienky. Pomocou tejto technológie možno z žudskej pamäti vymazať čokožvek bez akéhokožvek poškodenia… Intuícia ma vystríhala, že som kandidátom na takúto operáciu z dôvodu mojich vystúpení na obranu Tvorcov krídel. Inými slovami, považovali ma za prívrženca ich kultúry, filozofie a misie… Predstavoval som tak potencionálne ohrozenie projektu. Skupina labyrintu sa obáva svojich členov pre ich nezvyčajnú inteligenciu a rýchlosť myslenia…Ja však nechcem zabudnúť, čo som sa dozvedel o kapsule Tvorcov krídel.“Prečo však Tvorcovia krídel ukryli svoju kapsulu času a navyše zakódovali jej obsah vežmi komplikovaným spôsobom, keď sa chceli podeliť o svoje poznanie s celým žudstvom?Všetko ukazuje na to, že Tvorcovia krídel si vybrali Skupinu labyrintu ako organizáciu, ktorá má rozhodnúť o osude obsahu kapsuly času.Kto však sú a koho reprezentujú Tvorcovia krídel?Podža doktora Andersona sa sami vydávajú za žudí cestujúcich v čase z polovice 28. storočia. Môžu byť budúcou verziou Skupiny labyrintu alebo nejakej inej silnej organizácie. Zrejme majú dokonale zintegrovanú subkultúru a ich jazyk je kombináciou mnohých mŕtvych jazykov. Poznanie o nich možno získať iba prístupom do informačných systémov ACIO alebo výsledkom cestovania v čase, alebo jedným i druhým spôsobom. Ak prijmeme, že sú skutočne tými, za ktorých sa vydávajú, sú technologicky vežmi pokročilí. Skupina labyrintu považuje BST sa najvyspelejšiu technológiu všetkých čias. Každý, kto ju má a využíva ju na svoje ciele, je vyspelejší ako súčasná žudská civilizácia a všetky mimozemské bytosti, s ktorými sme v súčasnosti v kontakte… Vytvorili sedem kapsúl času a rozmiestnili ich na rôznych bodoch Zeme. Anderson je presvedčený, že je to súčasťou väčšieho plánu alebo stratégie, ktorej ciežom je angažovať našu mysež a ducha na úlohách, s akými sa nikdy predtým žudia nestretli: ukázať nám, ako je umenie, veda a duchovnosť navzájom prepojené. Tvorcovia krídel chcú, aby sme na to prišli sami… Keby sa zrazu objavili, žudí by najskôr zaujímal ich výzor, odkiaž prišli (pokiaž by im vôbec verili), a aspekty, na ktorých Tvorcom krídel záleží najviac (kultúra, duchovno, umenie, filozofia), by sa stali vedžajšie. Anderson vysvetžuje: ,,Okrem toho z textov, ktoré som preložil, je jasné, že cestovali v čase z mnohých príčin. Kontaktovali sa s žuďmi rôznych období a nazývali seba samých nositežmi kultúry. Omylom ich považovali za anjelov, dokonca bohov… Pre mňa je časová kapsula z Ancient Arrow najväčším objavom v dejinách žudstva. Objavy tohto druhu by mali byť verejnou záležitosťou, a nie egoisticky zabezpečované a dané k dispozícii ACIO či nejakej inej organizácii… Privilegované informácie sú ambróziou elity. Dávajú im pocit moci, a ako je známe, žudské ego sa rado kŕmi pri koryte moci…“Nabudúce vám prinesieme ďalšie informácie, ktoré svetu prezradil doktor Anderson: o tom, že prezident USA vie o mimozemských bytostiach na našej planéte, vie, že Mars je obývaný, vie aj o základniach mimozemšťanov na planétach našej slnečnej sústavy, ako aj iné šokujúce skutočnosti. Odpovieme aj na najdôležitejšiu otázku: prečo to všetko doktor Anderson mohol prezradiť… Čakajú na návrat boha.Priplával k západnému pobrežiu Tahiti, ostrovania ho považovali za ďalšie vtelenie Ronga,božstva ktoré pred stáročiami k nim prišlo na lodi, ktorá sa vzniesla z oblakov, a takým istým spôsobom odišlo. Božstvo sľúbilo, že sa ešte vráti.Mnohých európskych cestovateľov, okrem iných aj Krištofa Kolumba, považovali primitívne kmene za vracajúcich sa bohov. Známe sú aj kmene, ktoré uctievajú bytosti,ktoré sa ľuďom neveľmi podobajú o ktorých hovoria,že prišli z hviezd alebo morských hlbín. Napríklad Indiáni Kayapa z Brazílie tvrdia, že pred stáročiami k nim prišla z hviezd bytosť, ktorá ich všetko naučila. Nazývajú ju Bep Kororoti a vzdávajú jej hold počas dlhých magických ceremoniálov. Tanečníci, oblečení do zvláštnych krojov zo slamy, ktoré pripomínajú kozmické skafandre,počas obradného tanca znázorňujú príbeh príchodu bytostí,jej pobytu medzi nimi a jej odletu k hviezdam. Takýchto príbehov však môžeme nájsť veľa a v legendách prakticky všetkých národov. Niektoré tieto príbehy aj sami dobre poznáme: 0 okrídlených anjeloch. božských zariadeniach (napríklad z .Ezechielovej vízie), o cestách do neba, o hviezdnych učiteľoch, o tvorcoch rôznych kultúr, o pohrebných ceremoniáloch faraónov, kde dôležitú úlohu zohrávajú loďky vezúce ich duše „domov“, čiže k hviezde Sírius. Dozvedáme sa o neobyčajných kalendároch Mayov, vytvorených akoby pre celkom inú planétu, 0 obrovských líniách a figúrach na Zemi, „štartovacích“ pásoch z Nazca. Všetky tieto zvláštnosti pripomínajú kult cargo, ktorý je vari najčudnejším kultom na svete. Cargo znamená , angličtine tovar. Ide o vykonávanie magických rituálov s cieľom pritiahnuť lietadlá a lode s tovarom. O tom si však povieme viac niekedy inokedy. V každom prípade sa však musíme zamyslieť nad tým, koľko našich zvykov, obradov je iba kopírovaním správania sa iných civilizácií, ktoré kedysi (a to je čoraz zrejmejšie) prišli na Zem

Převzato:http://www.ufo.estranky.cz/