Mimozemšťania v Číne?

Pradávni konątruktéri lietadiel

Čína aľ doposiaµ stála akosi bokom a celkom nepovąimnuté, keď sa hovorilo a písalo o UFO fenoménoch a keď sa hµadali dôkazy kontaktov naąej planéty s extraterestrickými civilizáciami v minulosti.

Posledná kapitola predloľenej knihy nám vąak ukáľe, ľe práve v tejto ázijskej krajine existuje v tomto smere mnoľstvo prípadov a lokalít, ktoré poukazujú na takéto kontakty nielen veµmi výrazne, ale v niektorých prípadoch úplne ojedinelým spôsobom.

V starých posvätných tibetských knihách moľno nájs» informáciu o tibetskom mudrcovi Padmasambhavovi, ako sa lúči so svojimi učeníkmi a ľiakmi a odchádza z tohto sveta. Hovorí sa tam o tom, ako jeho ľiaci vzhliadli k oblohe a videli svojho učiteµa, ako sa vznáąa vysoko nad ich hlavami nie väčąí ako havran. Keď po chvíli pozreli opä» hore, nebol väčąí ako drozd, potom ako mucha, a o niečo neskôr bol uľ len taký nepatrný ako bląie vajíčko, aby napokon zmizol z ich dohµadu celkom. O aký fenomén mohlo ís»? Podobné ?nanebovzatia“ sú známe z početných mýtov a religióznych rozprávaní.

Z čínskej mytológie sa moľno dozvedie», ľe z kozmu priąli na naąu planétu cudzie bytosti, ako aj to, ľe sa vrátili naspä» k hviezdam. Rovnako sa odtiaµ moľno dozvedie» o viacerých cisároch, ktorí odiąli s nimi. Cisár Li, ktorý vládol v Číne v 9. st. pr. n. 1., bol posledný, ktorý nezomrel prirodzenou smr»ou – tak hovoria mýty – ale ?vystúpil“ na nebesia.

Oficiálna čínska história sa zmieňuje o záhadnom národe Xi Gong (ako som sa dozvedel od japonského historika prof. Joąimota, neąlo o národ, ale len o akúsi ?skupinu“ µudí, ktorí boli nápadne nízkeho vzrastu a ľili v odlúčenosti, pričom pouľívali vąelijaké podivné ?zvieratá“, ktoré mali nadprirodzené vlastnosti. To, ako aj niekoµko ďaląích podrobností sa dozvedel zo ątúdia starých čínskych análov, nachádzajúcich sa v súkromnom archíve jeho priateµa, čínskeho učenca z Tchaj-wanu).

V tejto súvislosti potom nadobudnú nasledovné riadky na dôleľitosti a tieľ aj na vierohodnosti. Staré záznamy uvádzajú posledného cisára, v Číne dobre známej Xia-dynastie ako krvilačného a úskočného vládcu tyrana. Odstránil ho niekedy okolo roku 1600 pr. n. 1. prvý cisár novej dynastie, ktorý sa volal Cheng T’ang.

Tento muľ je z náąho pohµadu nanajvýą zaujímavou postavou, pretoľe sa o ňom hovorí, ľe mu patrili akési zázračné ?lietajúce vozy“, ktoré mu údajne darovali prísluąníci vyąąie spomínaného, nanajvýą podivuhodného ?národa“ Xi Gong.

Od prof. Joąimota som sa dozvedel, ľe Xi Gong poznali vąelijaké mysteriózne veci a vlastnili poznanie, ktoré vąetkým iným národom bolo neznáme. Mali k dispozícii veµké ?vozidlá“, ktoré im umoľňovali cestova» vzduchom rýchlos»ou vetra. Počas vlády cisára Cheng T’anga priniesol ?vietor“ ich vozidlá do jeho ríąe, kde museli pristá». Cisár ich dal rozobra» a dobre ukry», aby neznepokojovali jeho národ, pretoľe by nebolo dobre, aby sa jeho µud konfrontoval s nadprirodzenými vecami (presne tak by reagovali aj dneąní mocní tohto sveta). Návąteva cudzincov trvala celých desa» rokov, potom zasa zmontovali dokopy svoje mysteriózne ?vznáąadla vzduchom“ a odleteli do svojej ?krajiny“, vzdialenej 25 000 kilometrov. To je vąetko, čo je o nich oficiálne zadokumentované.

Medziplanetárna stanica bytostí Xi Gong medzi Zemou a Mesiacom?

Rozhodne nie je bez zaujímavosti, ľe vlastníme zadokumentovanú presnú vzdialenos» ?vlasti“ bytostí Xi Gong (tak ich nazývali Číňania, ako sa nazývali samy, nevieme). Táto vzdialenos» -Číňania ju vyjadrili, pochopiteµne, vo vlastnej miere li, pričom 1 li sa rovnal asi 0,64 km – bola, keď ju uvaľujeme vzhµadom na vzdialenosti, ktoré meriame na povrchu zemegule, µudové povedané, poriadnym kusiskom, a v tých časoch vzdialenos»ou nepredstaviteµne veµkou a celkom určite aj nereálnou. ®iadny beľný smrteµník vtedy takú obrovskú vzdialenos» ani neprecestoval a ani nemala v mozgoch vtedająích µudí nijaké opodstatnenie, pretoľe v ich myslení nič na zemi nebolo tak veµmi od seba vzdialené.

Ąudia vtedy nevedeli, ľe zem je guµa obvodu pribliľne 40 000 km, a tak je oprávnená otázka, odkiaµ sa vzalo v Číne pred 3600 rokmi – teda v období leľiacom eąte veµmi ďaleko pred gréckou antikou – číslo 25 000 km, čo predstavovala táto vzdialenos», kam bola nasmerovaná a čo lokalizovala?

Vzhµadom na to, ľe veda v tomto prípade nepozná nijakú uspokojivú odpoveď a vyslovuje tieľ len domnienky, musí by» dovolená hypotéza, ľe bytosti Xi Gong, ktoré boli schopné pouľíva» vzduąné dopravné prostriedky premávajúce rýchlos»ou vetra (vyjadrené v terminológii starých Číňanov), boli prísluąníkmi extraterestrickej civilizácie a ľe ich prechodnou vlas»ou bola medziplanetárna stanica pohybujúca sa po okruľnej dráhe okolo naąej planéty, vzdialenej od nej 25 000 km.

Teraz sa pozrime na Čínu o 27 storočí neskôr – vtedy tam ľil uznávaný a známy učenec ©en Kuo, filozof, astronóm a matematik. Napísal viaceré významné vedecké práce, medzi nimi dielo známe pod názvom Meng Xi rozhovory. V ňom sa okrem iného nachádza veµmi podrobný opis kontaktu istého ątudenta s neidentifikovateµným letovým objektom, ktorý sa odohral v bezprostrednej blízkosti mesta Yang-tsu.

V období rokov 1056 aľ 1063 obyvatelia mesta Yang-tsu, leľiaceho v provincii Jiang-su, viackrát pozorovali na oblohe rýchlo sa pohybujúce teleso, ktoré označili ako ?lietajúcu perlu“. Lietavala rôznymi smermi, v rozličných výąkach, niekedy pomaly, inokedy zas nepredstaviteµne rýchlo. Jedného večera, keď sa ątudent po celodennom namáhavom ątúdiu chystal uloľi» do postele, otvoril okno a odrazu uvidel, ako sa k nemu blíľi značnou rýchlos»ou ľiariaci objekt. Keď uľ nebol veµmi ďaleko, vysunuli sa z neho dva predmety guµovej formy, v dôsledku čoho sa teleso enormne zväčąilo. Z objektov vychádzalo také intenzívne oslepujúce svetlo, ľe ątudent musel priľmúri» oči. Vyzeralo to, akoby sa celá obloha rozhorela silným plameňom. Energie, ktoré sa pritom uvoµnili, povytrhávali v okolí niekoµkých kilometrov mnoľstvo stromov. O niečo neskôr ?lietajúca perla“ zmenila smer pohybu a nepredstaviteµnou rýchlos»ou za niekoµko sekúnd zmizla z dohµadu prestraąeného ątudenta, ktorý sa dlho nemohol spamäta» zo svojho údivu. Spustoąené okolie mu v nasledovný deň len potvrdilo, ľe to, čo zaľil, bolo naozaj realitou.

V prípade pozorovateµa tohto fenoménu iąlo o ątudenta veµkého učenca ©en Kua, ktorému podrobne porozprával svoje záhadné nočné pozorovanie. Ide o nanajvýą realistický opis zrejme úplne autentickej udalosti, ktorý veµmi pripomína moderné pozorovania UFO dneąných dní.

Mysteriózne zmiznutie čínskeho regimentu v roku 1939

Keďľe jeden takýto prípad (udial sa v Turecku) som podrobne opísal uľ v mojej knihe PROROCTVÁ A TAJOMSTVÁ KOZMU, tento prípad z Číny je jeho obdobnou paralelou a zároveň aj podporným dokumentom, ktorý v dôsledku svojej existencie len zvyąuje jeho i svoju vierohodnos».

Povedzme si aspoň stručne, čo sa prihodilo v Turecku počas prvej svetovej vojny. Jedného horúceho letného dňa bojovali na bitevnom poli Surla bay neďaleko Gallipoli v Dardanelách silné turecko-nemecké jednotky proti austrálskym oddielom, podporovaným neveµkým britským bataliónom. Terén bol pahorkovitý a na úbočí jedného z pahorkov sa Briti dostali do značných »aľkostí, intenzívne zasypávaní ohňom turecko-nemeckých zbraní. Netrvalo dlho a ich austrálski spojenci im poslali na pomoc 400 muľov. Medzičasom sa na úplne jasnej oblohe objavil zhluk ôsmich veµkých oblakov, ktoré sa vznáąali nad plytkým údolím, ktorým sa práve presúval pomocný austrálsky oddiel. Odrazu sa jeden z oblakov spustil do údolia, a keď doň uľ vpochodoval celý oddiel, vzniesol sa hore, pripojil sa k ostatným siedmim a o krátky čas potom vąetky pozvoµna zmizli za horizontom. S nimi zmizlo i 400 vojakov a nikto ich uľ nikdy viac neuvidel.

V japonsko-čínskej vojne, vedenej zo strany Japoncov nesmierne krvavo a kruto a v znamení extrémnej prevahy japonskej vojenskej soldatesky, v deň, keď sa udial spomínaný prípad, postupovali nie prílią početné japonské oddiely rýchlym pochodom k čínskemu mestu Nanking.
Japonci, zvyknutí nielen v tejto vojne na rýchle a µahké ví»azstvá, sa tentoraz nachádzali v nevýhode. Ich veliteµovi Li Fu Sie-novi stálo k dispozícii len niečo viac ako 3000 peąiakov a mal s nimi v tejto oblasti ich vojenskej konfrontácie s Čínou prekazi» napredovanie oveµa početnejąích elitných oddielov čínskej armády. Ukazovali sa len malé, či vlastne takmer nijaké vyhliadky na úspech. V neskorých popoludňająích hodinách sa Japonci zastavili a začali náhlivo vykopáva» zákopy.

Len čo vojaci večer ukončili svoju prácu, ich veliteµ odiąiel aj so svojimi vyąąími dôstojníkmi na veliteµské stanoviąte, postavené neďaleko konca zákopov, kde sa uloľili na zaslúľený odpočinok, pre väčąinu z nich zrejme uľ posledný. Skoro ráno, keď slnko poąteklilo zem prvými lúčmi nového dňa a veliteµ so svojimi dôstojníkmi pozeral smerom do zákopov, nechceli veri» vlastným očiam; z ich vojakov ostalo len niečo vyąe sto. Bol to oddiel, ktorý bol umiestnený trochu bokom, aby zais»oval strategicky dôleľitý prístup k mostu vedúcemu cez rieku.

Zdesený veliteµ, ale ani jeden z jeho dôstojníkov nemali ani najmenąej potuchy, čo sa mohlo sta» s ich takmer tritisíc vojakmi. Vyzeralo to, akoby ich bola pohltila zem alebo uniesla vo svojom čiernom pláąti noc.

Jednoduché logické vysvetlenie, ktoré sa nám ponúka, musí znie», ľe vojaci museli dosta» z »aľkej situácie, v ktorej sa nachádzali, smrteµný strach, a vyuľijúc príleľitos», ktorú im poskytovala temnota noci, jednoducho zdezertovali. Kto vąak bliľąie pozná smr»ou opovrhujúcu, samurajským kódexom infiltrovanú morálku japonských vojakov, ktorí sú zvyknutí poslúcha» úplne slepo a bez rozmýąµania kaľdý, aj ten najnezmyselnejąí rozkaz svojich veliteµov, vie, ľe niečo také by nikdy neurobili. Vojenská čes» a vernos» japonským ideálom im boli vľdy nadovąetko sväté. Okrem toho poznáme ďaląie indície podporujúce názor, ľe v tú noc sa pri meste Nanking muselo odohra» niečo naozaj mysteriózne a nepredstaviteµné.
Po skončení vojny v auguste 1945 pátrali v tejto záleľitosti viaceré oficiálne osoby japonskej armády, ako aj civilných úradov, a s týmto cieµom si preverovali rôzne vojenské záznamy porazenej čínskej armády. Nenaąli vąak nikde ani len najmenąiu zmienku o zajatí takej veµkej jednotky v spomínanú noc v okolí mesta Nanking. A tieľ sa vedelo, čo potvrdzovali aj písomné podklady, ľe v tú noc sa tam nekonali ľiadne väčąie bojové aktivity. Neboli nájdené ani nijaké masové hroby, a predpoklada», ľe svojich vojakov dal zlikvidova» z nejakého dôvodu (rozum vąak nepripúą»a nijaký iný dôvod) sám veliteµ Li Fu Sien, je prinajmenąom absurdné. Takmer tri tisícky japonských vojakov ostali navľdy zmiznuté napriek početným pokusom o vysvetlenie tohto neuveriteµného prípadu. Jednoducho zmizli, akoby ?opustili“ tento svet.

K hypotetickej fyzikálnej interpretácii týchto (a podobných) fenoménov som sa vyjadril dos» podrobne v mojej uľ uvádzanej knihe PROROCTVÁ A TAJOMSTVÁ KOZMU, o. i. aj v kapitolách Sú v naąom kozme ?trhliny“? a Prípady zmiznutia do iných svetov. Takľe tu k tejto tematike len celkom krátko.

Tak ako sa v naąom časopriestore môľu celkom spontánne a úplne prekvapujúco objavi» principiálne akékoµvek objekty majúce pôvod vo fyzikálne úplne inom časopriestore, tak isto môľu zmiznú» objekty aj z náąho časopriestoru, a to v dôsledku účinku istých fyzikálnych síl, pomenujme ich silami hyperfyzikálnymi. Pôsobenie hyperfyzikálnych polí môľe nasta» účinkom plánovaných, cieµovo orientovaných aktivít bytostí, ktoré poznajú a ovládajú zákony hyperfyziky.

Existujú vąak aj prípady, keď sa isté objekty ocitnú takpovediac celkom nechtiac a úplne náhodne v oblastiach časové prechodných porúch kozmických energetických polí. Takýmito prechodnými poruchami môľu by» ?trhliny“ v naąom časopriestore, vznikajúce napr. následkom určitých náhodných kombinácií niektorých fyzikálnych anomálií. Týmito anomáliami môľu by» nerovnomernosti v komplexoch magnetických a gravitačných polí.
A tak moľno predpoklada», ľe aj v prípade prekvapujúceho zmiznutia japonských vojakov sa vytvorila krátkodobo existujúca ?trhlina“ v naąom časopriestore a jej prostredníctvom boli vojaci transportovaní do inej reality.

?Kozmické platne“ – dôkaz pobytu extraterestrických bytostí v Číne?

Uľ v roku 1938 objavila čínska vedecká expedícia v jaskyniach pohoria Baian Kára Ula v čínskej provincii King-hai 716 záhadných diskových kotúčov z granitu, starých niekoµko tisícročí. Okrem nich bolo v jaskyniach nájdených niekoµko kostier humanoidného charakteru, patriacich bytostiam mimoriadne nízkeho vzrastu, pribliľne 1,3 metra. Ide o jednu z najväčąích záhad dvadsiateho storočia.

Granitové disky sa veµkos»ou i tvarom nápadne podobajú naąim gramofónovým platniam. Navyąe, v ich strede sa nachádza, práve tak, ako aj v platniach, otvor priemeru asi jedného centimetra. Pä» renomovaných pekinských vedcov z univerzity Bei-jing pod vedením prof. Cum Um Nuia sa pokúąalo vylúąti» tajomné znaky nachádzajúce sa na diskoch. Po viacročnej námahe sa im to podarilo. Čínske oficiálne kruhy im vąak odmietli da» povolenie na zverejnenie ich senzačných a prekvapujúcich záverov. Cum Um Nui a jeho spolupracovníci sa vąak nedali odradi»

a napokon sa presadili. Ich výskumná práca bola zverejnená v roku 1962 a obsahovala názory, ktoré boli úplným výsmechom istých tvrdení tradičnej archeológie. Rozlúątené informácie, ktorými boli disky popísané, hovorili o kozmických lodiach, ktoré existovali na území Číny pred 12 000 rokmi a boli mimozemského pôvodu.

Pobúrenie medzi odborníkmi bolo veµké a vyvolalo dlhotrvajúce diskusie, ktoré vąak na naąu západnú polguµu fakticky vôbec neprenikli, a tak prebiehali mimo náąho dosahu. Čo obsahovali výpovede Cum Um Nuia a jeho piatich kolegov? Iąlo predovąetkým o ich tvrdenie týkajúce sa dvoch uľ dávno vymretých záhadných malých horských kmeňov, nazývaných Dropovia a Khamovia, existujúcich uľ len v ústnom podaní iných etnických skupín ľijúcich na území, ktoré spomínaným kmeňom v dávnej minulosti patrilo. Títo µudia ich opisovali ako tvorov neobyčajne nízkeho vzrastu, okolo 130 centimetrov, s mimoriadne veµkými hlavami a priam straąidelné nepekného vzhµadu. Charakteristické pre nich bolo, ľe sa vystríhali akéhokoµvek kontaktu so svojimi susedmi a ľili a mnoľili sa len medzi sebou.

Cum Um Nui a jeho spolupracovníci tvrdia, ľe na granitových diskoch je medziiným napísané, ľe Dropovia a Khamovia priąli na zem z oblakov na svojich lietajúcich strojoch, pričom domorodci, ktorí ich pritom pozorovali, sa v ten deň pred nimi viackrát schovali aj so svojimi ľenami a de»mi v hlbokých dierach. Vľdy vąak znova a znova opatrne a nesmelo vychádzali von, aby napokon z gestikulácie a správania sa priąelcov z oblohy porozumeli, ľe im nechcú vykona» nič zlé.

V tejto súvislosti treba uvies», ľe v spomínaných jaskyniach, kde sa naąli granitové platne, boli objavené aj zvláątne skalné rytiny, znázorňujúce naąu slnečnú sústavu so Slnkom, s Mesiacom a deviatimi planétami. Profesor Cum Um Nui je presvedčený, ľe sa mu podarilo nájs» jednoznačnú súvislos» medzi určitými rozlúątenými pasáľami na platniach a obrazcami v skalných stenách jaskýň.

Uľ v knihe PROROCTVÁ A TAJOMSTVÁ KOZMU som podrobne rozviedol podivuhodné vedomosti malého, z náąho pohµadu bezvýznamného afrického kmeňa Dogónov o hviezde Sírius, ako aj hypotézu, ľe naąa planéta bola v dávnych dobách navątívená prísluąníkmi vyspelej civilizácie tohto náąho blízkeho hviezdneho suseda. Anglický učenec dr. Robin-Evans podporuje túto tézu z iného pohµadu, súvisiaceho práve s výpoveďami, ktoré sme uviedli s nálezom granitových platní v Číne.

Robin-Evans objavil pri svojich cestách Áziou kmeň Dzopov, ľijúcich v oblasti medzi provinciami Sechuan a King-hai. Zdrľal sa tam dlhąiu dobu a naučil sa aj ich reč. To, čo sa učený Angličan od nich dozvedel, je nanajvýą prekvapujúce. Prísluąníci kmeňa mu rozprávali, ľe sú priamymi potomkami legendárnych Dropov a ľe pravlas»ou ich predkov bola hviezda Sírius!

Ich prastaré legendy obsahujú nanajvýą pozoruhodné informácie; okrem iného tvrdia, ľe pred mnohými tisícročiami sa uskutočnili na naąej planéte viaceré návątevy ?Sírijčanov“. Ich cesty do kozmu sa začali najprv výskumom dvoch mesiacov obiehajúcich ich planétu. Objavili, ľe jeden z nich bol obývaný. Kontakt s ich mesačnými susedmi vąak nepriniesol ani jednej strane nič pozitívne. Obyvatelia mesiaca reagovali na cudzích nepozvaných návątevníkov nepriateµsky, a keďľe aj sami boli technicky vyspelou civilizáciou, doąlo medzi nimi k vojne s tragickými následkami. Vyvrcholila úplným zničením mesačnej kultúry. Planetárni ?Síríjčania“ sa potom vydali na ďaląie, a predovąetkým na vzdialenejąie kozmické výpravy a v ich rámci preskúmavali viaceré planéty; ďaląí ľivot vąak objavili aľ na naąej planéte.
Mýty Dzopov rozprávajú o tom, ľe posledná návąteva bytostí zo ©íria sa odohrala v roku 1014, pričom doąlo k neą»astiu, pretoľe ich kozmická loď sa krátko pred pristátím ocitla mimo kontroly, a tak bola nútená k ?tvrdému“ pristátiu. Loď pristala v oblasti pohoria Baian Kára Ula a bola pritom úplne zničená. Zahynula aj veµká čas» posádky. Cudzí vesmírni stroskotanci, ktorí preľili katastrofu, si zachránili len holý ľivot, pretoľe pri pristátí stratili aj vąetky svoje technické prístroje. Bez svojej vyspelej technológie boli návątevníci zo ©íria relatívne celkom bezmocní a museli ľi» v úplne jednoduchých podmienkach. Svojich mŕtvych pochovávali v okolitých jaskyniach, pričom históriu svojho pôvodu a stroskotania zaznamenali do skalných rytín na stenách jaskýň a do granitových diskov, ktoré vkladali do hrobov svojich mŕtvych.

Povedzme si eąte, ľe niekoµko kusov granitových platní poslali Číňania začiatkom ąes»desiatych rokov na vedecké analýzy do Moskvy. Laboratórne vyąetrenia priniesli na svetlo niekoµko nečakaných, veµmi prekvapujúcich faktov. Sovietski vedci zistili
v platniach prekvapujúco vysoký podiel kobaltu. Túto skutočnos» nemoľno nijakým spôsobom vysvetli», pretoľe práve v Číne sa takmer vôbec nevyskytuje. Známe je len jediné nálezisko kobaltu, ktorý je, podobne ako ľelezo, magnetickým materiálom. Toto nálezisko je vąak nesmierne vzdialené od miesta, kde sa mysteriózne platne naąli.

V súčasnej dobe sa kobalt pouľíva predovąetkým ako prímes do istých vysoko ąpeciálnych nástrojov pre ich lepąiu odolnos» a dlhąiu zachovalos». V tejto súvislosti moľno postavi» hypotézu, ľe extraterestrickí producenti uvedených platní ich opatrili kobaltom, aby takto zaručili ich mnohotisícročnú trvácnos», čím zakonzervovali ich interné posolstvo pozemą»anom.

Tajomstvo prastarého ? Čierneho mesta“ – Char Choto

V čínskej tlači sa zjavil v ąes»desiatych rokoch kratučký článoček, ktorý informoval o tom, ľe v priebehu posledných asi sto rokov nazbieral značný počet Číňanov ľijúcich na juľnom okraji púąti Gobi niekolkotisíc záhadných tmavých sklovitých predmetov kosákovitej formy, ktoré si vykladajú vo svojich príbytkoch na význačné miesta ako vzácnu pamiatku na dávnych predkov.
Vlastnosti týchto predmetov sú mimoriadne podivuhodné a nevysvetliteµný ostáva aj ich pôvod a vznik. Vąetky boli nájdené v prastarých pozostatkoch záhadného mesta Char Choto, ktorého vek odhadujú odborníci na 12 000 rokov. V meste bola objavená ątvorcová ąachta, hlboká 1850 metrov, kde sa údajne nachádza eąte veµké mnoľstvo spomenutých ?sklovitých kosákov“. ©achta je dokonale pravidelná a vedie do hĺbky po perfektnej kolmici, pričom jej steny sú hladké ako sklo. Keď sa ?sklovité kosáky“ vyhodia do vzduchu na spôsob bumerangu, prejavujú podivné, priam nemoľné vlastnosti. Prostredníctvom ich ohniska nastane taká intenzívna reflexia slnečného svetla, ľe je skoncentrované do nesmierne úzkeho lúča vysokej energie, spaµujúceho zemský povrch?! Uľ táto skutočnos» je veµmi zvláątna; oveµa zaráľajúcejąia a nevysvetliteµná je vąak ich nasledovná vlastnos». V priebehu ich letu vzduchom sa vytvorí v kaľdom z nich zobrazenie predmetu pripomínajúceho teleso cigarovitého tvaru

vznáąajúce sa na padáku (!?) a postava humanoidného tvaru, s hlavou podobnou obrovskej hruąke.
Zatiaµ sa nikomu nepodarilo vysvetli», o aký fenomén tu ide. Je moľné, ľe obrazy sú ?vpracované“ do nejakého, nám neznámeho materiálu (ako súčasti ?kosákov“), v ktorom ostávajú v normálnom stave náąmu oku neviditeµné. Objavia sa aľ potom, keď sa záhadné predmety pohybujú istou rýchlos»ou vzduchom, pričom zachytávajú väčąie mnoľstvo fotónov svetla, takľe eventuálne to je dôvodom, ľe ich môľeme pozorova» (v tejto súvislosti si spomeňme na ?vbalené“ a ?vybalené“ kozmické poriadky, o ktorých sme uľ podrobne hovorili v predoąlej kapitole).

O ?Čiernom meste“ kolovali medzi µuďmi dlho len legendy a nikto nevedel s istotou, či mesto naozaj aj existuje. Napokon predsa len bolo objavené. Nachádza sa pribliľne 400 kilometrov severovýchodne od mesta Jin Kuan, vo vzdialenosti asi sto kilometrov od mongolsko-čínskych hraníc. Ąudia ľijúci v bezprostrednej blízkosti jeho starých ruín sa mu úzkostlivo vyhýbajú a svoj strach pred ním zdôvodňujú nejakými čudesnými a straąnými vecami, ktoré sa tam vraj voµakedy veµmi dávno udiali.

V priebehu posledných 150 rokov sa v oblasti ?Čierneho mesta“ Čhar Choto realizovali viaceré archeologické vykopávky, ktorých sa okrem Číňanov zúčastnili najmä Rusi a Američania. Znalci tvrdia, ľe obzvláą» ruský profesor Kozlov, ktorý tam kopal počas viacerých rokov začiatkom náąho storočia, naąiel mnohé záhadné artefakty. Vąetky jeho nálezy boli odtransportované do Ruska a dodnes nie sú katalogizované a ani k nim neexistuje nijaká oficiálna vedecká správa.

Do dneąného dňa nie je zodpovedaná ani otázka, ako a prečo vznikla uľ spomenutá mysteriózna, takmer dva kilometre hlboká ąachta. Okolo samotnej púąte Gobi, nachádzajúcej sa sčasti na území Číny a sčasti na území Mongolska, sa nazhromaľdilo nespočetné mnoľstvo podivných mýtov a legiend. Medziiným existuje legenda, ktorá hovorí, ľe pod púą»ou Gobi sa nachádza mysteriózna podzemná ríąa menom Agharti, pozostávajúca z rozsiahleho tunelového systému. Odtiaµ je moľné – tak tvrdí legenda – dosiahnu» ktorýkoµvek kontinent a kaľdú krajinu naąej planéty.

Anglický plukovník James Churchward, ktorý ľil začiatkom tohto storočia a bol aj archeológom, tvrdil, ľe iąlo o akúsi ústrednú centrálu svetovej moci. Churchward bol presvedčený,
ľe v oblasti dneąnej púąti Gobi, ktorá voµakedy v dávnych dobách bola zelenou a úrodnou krajinou, ľil dávno pred Číňanmi a Mongolmi záhadami opradený národ Uighurov.
Nie je podivné v súvislosti so záhadnými sklovitými kosákovitými predmetmi, ľe Číňania poznali tajomstvo výroby skla ako prví na svete, a to dokázateµne uľ pred viac ako tritisíc rokmi? Nikto vąak nemôľe vylúči» hypotézu, ľe ho poznali uľ oveµa dávnejąie a ľe tajomstvo jeho produkcie poznajú dokonca uľ dvanás»tisíc rokov, pričom to súvisí s existenciou ?sklovitých kosákov“?!

V púąti Gobi boli vąak nájdené eąte aj iné, prinajmenąom práve tak záhadné predmety, ako hore spomenuté. Ide o objekty dokonalej guµovitej formy, s viacerými, symetricky rozloľenými dlhými výčnelkami tvaru ątíhlych valcov. Je zaráľajúce, ľe pripomínajú veµmi nápadne dneąné umelé satelity obiehajúce naąu Zem. Vlastnili ?bohovia“, ktorí eventuálne voµakedy dávno navątívili územie Číny, aj satelity? Rozhodne tomu mnohé nasvedčuje.
?Čierne mesto“ Char Choto ukrýva eąte nejedno tajomstvo; je len na nás, aby sme ich odhalili a nebáli sa ich správne interpretova». Ostáva dúfa», ľe prvé storočie budúceho tisícročia bude ma» na to uľ dostatočné mnoľstvo odvahy!

Záhada Bielej pyramídy

Pyramídy v Egypte sú pre nás uľ dávno samozrejmos»ou, i keď sa tomu, kto sa pred nimi ocitne napr. ako Európan – a hlavne pred majestátnymi pyramídami v Gíze – musia zda» ako neskutočné gigantické výtvory, ktoré mohli vybudova» len bytosti vybavené mimoriadnou technikou. Medzičasom sme si zvykli aj na existenciu nemenej záhadných pyramíd stredoamerických. O tom, ľe by mali by» veµké pyramídy aj v Číne, nepočul vąak v Európe takmer nik, a keď aj, potom sa takéto informácie nebrali váľne.

Na tomto mieste sa vąak ľiada doda», ľe tieto najveµkolepejąie diela pozemských staviteµov (nech uľ nimi bol ktokoµvek) sa nachádzajú prakticky na celom svete. Aj to je vąeobecne len málo známe. V knihe PROROCTVÁ A TAJOMSTVÁ KOZMU som v kapitole Pyramídy nie sú len hrobky faraónov obąírne hovoril o ich tajomstvách a uviedol svoj názor, ľe v nich pôsobia mysteriózne energie.

Podµa vąetkého pyramídy vlastnia (alebo vytvárajú či transformujú) energiu, prípadne energie, ktoré moľno označi» ako ąpecificky pyramídové energie; niektorí autori hovoria v ich prípade vąeobecne o tzv. pyramídovom efekte.

Podµa toho, čo doteraz vieme, na naąej planéte je najvyąąou pyramídou tzv. Biela pyramída, opradená nespočetnými poves»ami. Nachádza sa na území Číny a podµa vąetkého ukrýva fascinujúce tajomstvá. Podµa čínskych vedcov – je len niekoµko tých, ktorí vedia o nej niečo bliľąie -je s najväčąou pravdepodobnos»ou najstarąou pyramídou medzi čínskymi pyramídami.
O Bielej pyramíde koluje v Číne niekoµko nanajvýą podivuhodných legiend, v ktorých sa okrem iného hovorí, ľe ju vybudovali bohovia, ktorí sa zniesli na zem z oblohy na velikánskych kovových drakoch robiacich straąný hluk a srąiacich oheň. ®e by tieto prastaré legendy boli v Číne uľ oddávna dôvodom veµkého uctievania drakov?

O Bielej pyramíde sa ďalej hovorí, ľe bohovia tam zapísali na obrovské zlaté dosky vąetky tajomstvá vesmíru a zeme a ľe tie čakajú na µudí, ktorí budú schopní ich prečíta» a porozumie» im. Biela pyramída má by» podµa legendy aj hrobkou najstarąieho čínskeho panovníka. Legenda hovorí aj to, ľe v pyramíde sa nachádzajú neuveriteµné a tajuplné, úplne zázračné technické konątrukcie.

Po skončení pohrebnej ceremónie, keď cisárove telesné pozostatky uloľili do hrobky umiestnenej v útrobách Bielej pyramídy, boli do nej za ľiva zamurovaní tí, ktorí poznali prístup k hrobke mŕtveho panovníka.

V pyramíde sa podµa niektorých čínskych vedcov nachádza -pochopiteµne, ľe oficiálna čínska veda niečo také odmieta – obraz, prípadne symbolika celého univerza. Je vytvorený na klenbe priestrannej miestnosti, kde je uloľený sarkofág cisára. Okolo neho je zhotovená krajina, v ktorej vládol; vąetko je ako v skutočnosti, dokonca aj s tečúcimi riekami, v ktorých namiesto vody prúdi ortu». Biela pyramída je plná najrôznejąích technických zázrakov.
Jej otvorenie a preskúmanie vąak nie je v ľiadnych plánoch oficiálnych čínskych miest. Nemoľno to hodnoti» inakąie, ako obavy pred konfrontáciou s fenoménmi, ktoré nie je moľné vysvetli» tradičnými zauľívanými vedeckými názormi, a predovąetkým strach z toho, ľe na pochopenie mnohých z nich by stupeň náąho súčasného poznania zrejme vôbec nepostačoval.
Na záver informácií o Bielej pyramíde uveďme, ľe vo svojej architektúre obsahuje – podobne ako aj niektoré iné význačné stavebné monumenty staroveku – tzv. zlatý rez. Zaiste uľ nejeden čitateµ zabudol mnohé poznatky z geometrie, a tak aspoň v krátkosti opíąeme tento geometrický poznatok, známy uľ z antiky.

Ak rozdelíme úsečku EF prostredníctvom bodu G tým spôsobom, ľe platia nasledovné vz»ahy EF : EG = EG : FG, pričom musí plati», ľe EG je väčąie ako FG, potom takýto ?rez“ nazývame zlatým rezom. Ak je táto podmienka splnená, potom pri akejkoµvek konątrukcii zlatého rezu dostaneme vľdy to isté číslo ako výsledok rieąenia podielu EF : EG. Výąka Bielej pyramídy je okolo 300 metrov, dĺľka strany základne je pribliľne 485 metrov. Z týchto hodnôt moľno skonątruova» zlatý rez a nájdeme ho aj v ďaląích rozmeroch Bielej pyramídy.
Na tomto mieste si dovolím vsunú» senzačnú správu, ktorú som sa dozvedel práve teraz pri písaní posledných riadkov tejto knihy, a dúfam, ľe čitateµ mi to prepáči, pretoľe sa netýka Číny a ani Bielej pyramídy. Je vąak tak extrémne senzačná, ľe ju nemôľem neuvies».
V Egypte, v oblasti známej Cheopsovej pyramídy v Gíze neďaleko Káhiry, bol urobený nesmierne prekvapujúci nález, ktorý, ak sa potvrdí, bude znamena» naozaj revolučný prevrat v naąom myslení, no predovąetkým v naąom pohµade na minulos» a v naąom hodnotení jej vývoja.
Archeológovia objavili v prastarých zasypaných granitových blokoch hlboké úzke diery vo forme kanálov dlhých niekoµko desiatok centimetrov. Podµa ich údajov museli vzniknú» len pouľitím vŕtacích nástrojov. Na vnútorných stenách dier moľno veµmi jasne pozorova» dráľky, ktoré sú jednoznačnými stopami po vrtákoch, ktoré ich vŕtali. ®iaµ, zatiaµ sa vąak eąte nepodarilo nájs» vrtákmi vyvŕtané obsahy dier, tzv. jadrá. Pri tomto spôsobe vŕtania ostáva vyvŕtaný materiál pokope vo forme súvislej časti, ktorá sa po vzdialení vrtáka len vyklepne a vytiahne. Granit je moľné vŕta» len s diamantovým vrtákom. Naąej technickej civilizácii sa niečo také podarilo po prvý raz aľ v roku 1862.

Kedy diery vznikli a kto je ich pôvodcom, ostáva tajomstvom. Sú staré 3000, 5000,10 000 alebo dokonca viac rokov? Ak sú ich pôvodcami stavitelia pyramíd, o čom prakticky nemoľno pochybova», potom je len úplne logické, ak týmto záhadným bytostiam prisúdime aj ďaląie vynikajúce technické schopnosti.

O ich pôvode moľno rozvíja» len hypotézy. V tomto smere sa nám núkajú tri moľnosti.
Buď iąlo o prísluąníkov mimozemskej civilizácie, alebo to boli Egyp»ania, ktorých kňazi, prípadne ąpičkoví architekti boli mimozemą»anmi zasvätení do tajomstiev istých technických postupov. Tre»ou moľnos»ou ostáva hypotéza, ľe naąa technická civilizácia nie je prvou a jedinou na tejto planéte, ale ľe pred ňou uľ existovala aspoň jedna vyspelá technická civilizácia, napr. civilizácia bájnej Atlantídy.

Nevysvetliteµné astronomické poznanie starej Číny

V Číne existuje v provincii Hunan istý neveµký kopec nesúci meno Ma Wang Dui, čo značí Pohrebný kopec kráµa Duia. V roku 1972, keď naplno zúrila straąná vojna medzi severným Vietnamom a USA, panovala v Číne, ktorá bola na strane Vietnamcov, obava, ľe sa prenesie aj na jej územie. V tejto súvislosti dostala istá ąpeciálna jednotka čínskej armády príkaz vykopa» do kopca Ma Wang Dui ąachtu s cieµom vybudova» podzemnú vojenskú nemocnicu.
Nariadenie bolo okamľite realizované. Keď sa vojaci prepracovali do hĺbky niekoµkých metrov, doąlo odrazu k nečakanému zosunutiu zeme. Netrvalo dlho a zistilo sa, ľe kopec ukrýva archeologické prekvapenie – to, ľe bolo oveµa väčąie, ako sa predpokladalo, sa ukázalo aľ neskôr. Nachádzali sa v ňom tri prastaré hroby, dovtedy nikým neobjavené. V jednom z nich bola objavená ľenská múmia, zakonzervovaná tak perfektne, ako to doteraz nebolo objavené v nijakom inom prípade, egyptskú balzamovaciu techniku nevynímajúc.
Telo mŕtvej bolo konzervované pomocou tekutiny ľltkastej farby, ktorej zloľenie sa zatiaµ nepodarilo analyzova». Nájdená mŕtvola bola ponorená v osemdesiatich litroch uvedenej tekutiny. Bola skvele zachovaná, takľe vnútorné orgány, ako aj ątruktúra buniek boli vo veµmi dobrom stave.

Archeológovia zistili, ľe iąlo o ľenu Li Changa, vysokopostaveného ąµachtica z obdobia dynastie Han z 2. storočia pr. n. 1. Keď ako pä»desiatročná umrela, dostala do hrobu, ako to bolo zvykom, vyberané vzácne dary. Okrem iného to bolo desa» lekárskych kníh, ktoré obsahovali také úľasné poznatky, aké z náąho pohµadu vôbec obsahova» nesmeli a nemohli. Naąa moderná medicína objavila mnohé z týchto vedomostí aľ v 19. a 20. storočí.

V hrobe označenom číslom 3 bol urobený najprekvapujúcejąí objav. Ide o písomnú ątúdiu, ktorá sa zaoberá pohybom planét a volá sa Obehy piatich planét. Opísané sú obeľné dráhy Merkúra, Venuąe, Marsu, Jupitera a Saturna okolo Slnka. Opisy a nákresy dokumentujú úľasne nezvyčajné poznatky z astronómie. Práca obsahuje napr. presné doby trvania obehov jednotlivých planét okolo Slnka. Ďalej tam moľno nájs» vzájomné polohy planét voči sebe, a to od roku 246 aľ do roku 177 pr. n. 1. Obeh Venuąe okolo Slnka je tam udaný časom 584,4 dňa. Naąa moderná astronómia ho udáva len nepatrne odliąný, 583,92 dňa. Hovoríme tu o tzv. synodickom obehu.

Nemôľeme vąak s istotou tvrdi», ľe ide o odpustiteµnú, úplne minimálnu chybu starých čínskych astronómov, lebo je moľné aj to, ľe za posledných 22 storočí buď doąlo k nečakanej, takpovediac katastrofickej zmene obeľnej dráhy Venuąe (katastrofickej v tom zmysle, ako som sa o tom zmienil v mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu, kde som v 1. kapitole naznačil moľnos», ľe Venuąa pôvodne bola kométou a nemala stabilnú obeľnú dráhu), alebo iąlo o veµmi pomalú, postupnú zmenu dráhy Venuąe ako dôsledok dočasného pôsobenia silných gravitačných síl neznámeho pôvodu. Hypotézy k tejto moľnosti uvediem v mojej ďaląej knihe o kozme.

Ďaląím neuveriteµným nálezom v uvedenom hrobe bola mapa veµkosti necelého ątvorcového metra. Sú na nej podrobne zobrazené časti navzájom susediacich provincií Hunan, Guangdong a Guangxi, a to takým dôkladným a presným spôsobom, ľe niekoµkí čínski vedci sú presvedčení, ľe mohli vzniknú» len na základe snímok zo satelitu!

Vyslovme preto hypotézu – pred niekoµko tisíc rokmi umiestnila cudzia civilizácia svoj satelit na orbitálnu obeľnú dráhu okolo naąej planéty.

Túto zaiste odváľnu tézu vąak podporia aj nasledovné riadky. Koncom roka 1927 americkí inľinieri Young a Taylor zachytili počas svojich rádiotechnických pokusov rádiosignály – oneskorené nanajvýą podivným, svojráznym spôsobom – prichádzajúce z vesmíru. O veci sa dozvedeli dvaja významní ąpecialisti, Holanďan Van der Pol a Nór Stoermer, ktorí začiatkom jesene

1928 začali v tejto súvislosti s vlastnými pokusmi. Vysielali rádiosignály rôznych vlnových dĺľok, pričom kaľdých tridsa» sekúnd menili frekvenciu. Po troch týľdňoch boli vyslané signály opä» prijaté.

Prekvapenie bolo veµké; signály priąli naspä» s charakteristickým oneskorením, ako ho pozorovali uľ aj Young a Taylor. To isté sa udialo o dva týľdne neskôr s ďaląou sériou vyslaných signálov. Odborníci z celého sveta premýąµali nad záhadou. Uvaľovalo sa nad moľnos»ou rôznych reflexií z Mesiaca, prípadne z planét, o moľných deformáciách v atmosfére, ako aj o ďaląích moľných vysvetleniach. Nijaká z hypotéz vąak nebola schopná uspokojivo vyrieąi» mysteriózny fenomén, pretoľe spätne prijaté impulzy prichádzali v nepravidelne sa meniacich intervaloch.

Fenomén sa opakoval viackrát aj v niektorých neskorąích rokoch, tak napr. v rokoch 1929,1947 a 1970. Záhadnou záleľitos»ou sa začal zaobera» významný ąkótsky astronóm Duncan Lunan. Eąte dodajme, ľe prijaté signály sa počas určitej časovej dĺľky – povedzme pätnás»minútovej – vyznačovali intervalmi, kedy prijímané vlny v rozpätí od troch do pätnástich sekúnd mali neustále tú istú frekvenciu.

©kótsky vedec z daných číselných údajov zostrojil niekoµko diagramov, pričom na obe osi naniesol sekundové hodnoty dĺľky trvania prijímania tých istých vlnových frekvencií, ktoré sa, ako sme povedali, pohybovali od troch do pätnástich sekúnd.

Tajomstvo kódu vlnových frekvencií, ako ho Lunan rozlúątil, bolo nesmierne ohromujúce! Z jeho diagramov vznikli hviezdne mapy; na jednej z nich bolo moľné vidie» slnečnú sústavu Epsilon Bootes, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 103 svetelných rokov. Prirodzene, Lunan ako svedomitý vedec viackrát preskúmal výsledky svojich analýz a vyąetroval vľdy iné intervaly prijatých rádio signálov. Napokon vlastnil ąes» rôznych, veµmi podobných máp. Kaľdá z nich znázorňovala vľdy len slnečnú sústavu Epsilon Bootes, pričom na kaľdej bola zobrazená z trochu iného pohµadu.

V ąes»desiatych rokoch náąho storočia vyslovili viacerí astrofyzici názor, ľe ak by prísluąníci nejakej extrasolárnej civilizácie chceli s nami nadviaza» spojenie, jednou z optimálnych moľností by bolo nasledovné rieąenie: Prostredníctvom svojej techniky by spôsobili časové oneskorenie nami vyslaných rádiosignálov a reflektovali by ich naspä» k Zemi.

Lunan vydal v roku 1973 prácu pod názvom Sonda z Epsilon Bootes. V nej vyslovuje presvedčenie, ktoré odôvodňuje vedecky, ľe uľ asi 12 600 rokov sa pohybuje v naąej slnečnej sústave sonda vyslaná bytos»ami zo sústavy Epsilon Bootes. Je vybavená komputerovým programom, ktorý spôsobuje, ľe jej technika naskakuje na pozemské rádiosignály vľdy v tom čase, keď sa nachádza v takom úseku svojej obeľnej dráhy, kedy je to moľné. Vtedy zachytáva rádiosignály zo Zeme a vracia ich naspä» s charakteristickým oneskorením.
Cudzie bytosti zrejme vedeli uľ vtedy s úplnou istotou, ľe v tom čase primitívni a nevyvinutí obyvatelia Zeme sa raz dostanú tak ďaleko, ľe budú vlastni» vyspelú rádiotechniku. V kaľdom prípade sa zdá by» isté jedno – bytosti, ktoré umiestnili spomínanú sondu na relatívne blízkej obeľnej dráhe vzhµadom na Zem, museli ju aj navątívi».

V záverečných riadkoch knihy sa vrá»me eąte raz k mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu a pripomeňme si tureckého námorníka Piri Reisa vlastniaceho mimoriadne dokonalé mapy istých území naąej planéty, ktoré vzhµadom na vtedająiu techniku a poznanie v podstate nikdy nemohol sám zhotovi» a ani ich získa» od nejakého svojho súčasníka. Vyslovil som tam istú hypotézu, ako sa Piri k nim asi dostal.

Na tomto mieste vąak vyslovme inú hypotézu. Piri Reis bol vlastníkom máp, ktoré boli zhotovené na základe fotografií urobených z umelého satelitu obiehajúceho naąu planétu. A tak vąetko, čo sme si doposiaµ v týchto súvislostiach v oboch mojich knihách o kozme povedali, zapadá do jedného re»azca – Sírius, Dogóni, ?medziplanetárna stanica“ Xi Gong, legendárni Dropovia, ?kozmické platne“, prastaré ?diamantové vrtáky“, Roswell, Epsilon Bootes, Piri Reis… – a poukazuje veµmi naliehavo na skutočnos», pred ktorou nemoľno zatvára» oči!

Naąej planéty sa nedotýkali výlučne len nohy jej vlastných detí! Táto dramatická hypotéza, ktorú aj početní renomovaní vedci pokladajú za realitu, bude objektívne overená uľ v budúcom storočí.

Z knihy Tajuplný a záhadný kozmos od Romana Bednára

Axis (ADMIN), anonymus1 @ atlas . sk

Stiahnuté z UFO, Paranormálne javy, Záhady, Staré civilizácie, Paranormální jevy, Staré civilizace, Duchovia, Duchové, Mystika

Převzato:  http://tajomstva-nasej-planety.ic.cz/print.php?article=1133893702