Programovanie ako duchovná veda

Počas svojho života si volíme a riešime množstvo rôznorodých úloh a cieľov, ktoré sa nám viac alebo menej darí uspokojovať. Ak chceme byť v riešení úloh, ktoré pred nás naša ľudská existencia kladie úspešní, je vhodné postupovať systematicky. Systematickým riešením úloh sa zaoberá programovanie.

Programovanie v dnešnej dobe ľudia vo svojom chápaní väčšinou obmedzujú na technickú profesiu, pri ktorej profesionálni programátori vytvárajú kódy pre riadenie mikropočítačov. Programovanie v širšom slova zmysle je duchovná veda, pomocou ktorej môžeme efektívne riešiť ľubovoľnú úlohu v ľubovoľnej oblasti ľudského života.

Programovanie je hľadanie cesty realizácie cieľa. Možno si to ani neuvedomujeme, ale programy používame každý deň a každú minútu, lebo v našom žívote neustále riešime nejaké úlohy a hľadáme spôsoby ako dosiahnuť naše ciele. Programátorské princípy sa prejavujú v rôznych oblastiach ľudského života. Programovanie je mágia, filozofia, umenie aj veda. V mágii mocou programovania vytvárame rituály a postupy a spájeme sa duchovným svetom, so svetom programov. Vo filozofii mocou programovania hľadáme logické postupy pre odvodenie zmyslu ideí. V hudobnom a výtvarnom umení nechávame prostredníctvom seba pôsobiť umelecké programy, postupnosti symbolov tvoria symfónie tónov, spektrá farieb a mozaiky tvarov. Veda hľadá a nachádza mocou programovania praktické postupy, aplikácie na vytváranie hmotných prejavov. Stručne tieto vzťahy zhrnieme v nasledujúcej tabuľke.

Tab.1 : Duchovné programovanie

Toto rozdelenie nemôžeme brať absolútne, slúži len pre naše potreby v duchovnom programovaní. Existuje napríklad abstraktné umenie alebo tiež mágiou môžeme dosahovať praktické ciele a podobne. Hlavný odkaz tejto  tabuľky je, že programovanie ako éter preniká všetkymi oblasťami ľudskej existencie.

Program a programovací jazyk

Programovanie je vytváranie programov. Program je mapa, návod, recept, opis cesty, opis postupnosti krokov, ktoré vedú k danému cieľu.

Cestu k cieľu v programe opisujeme s použitím programovacieho jazyka. Programovací jazyk je prostriedok, nástroj, ktorým tvoríme a vyjadrujeme program. Na opis jednej a tej istej cesty môžeme použiť rôzne programovacie jazyky. Programovací jazyk sa skladá z konečnej množiny symbolov. Symboly programovacieho jazyka sú pri opisovaní cesty, teda pri programovaní spájané s využitím určitých pravidiel. Tieto pravidlá sa nazývajú gramatika programovacieho jazyka.

Programovacím jazykom môže byť aj bežná reč. Symboly použité pre programovanie (opisovanie cesty) v ľudskej reči sú slová. V bežnom živote, ak chceme niekomu popísať ako sa dostane na určité miesto, môžeme mu to povedať vlastnými slovami napríklad: “choď teraz rovno, na prvej križovatke zaboč vľavo a potom pri kostole zaboč vpravo“. Vytvorili sme program v slovenskom jazyku, ktorý dovedie človeka do jeho cieľa. Predpokladom úspešného nájdenia cesty je, aby ten človek, s ktorým sa rozprávame rozumel po slovensky. Ak to povieme niekomu, kto naše symboly nepochopí, potom mu je náš program v slovenskom programovacom jazyku na … nič.

Ak má turista mapu našej dediny, môžeme mu cestu na nej ukázať prstom, ak vie čítať mapy, potom to pochopí a je jedno či je maďar alebo talian. V takom prípade sme použili programovací jazyk zvaný geografická mapa, ktorého symboly sú rôzne grafické značky a čiary. Z tohto príkladu je vidieť, že uskutočnenie programu je možné len  za podmienky, že ten, komu je program určený, pozná programovací jazyk, v ktorom je program zaznamenaný.

Človek vníma svoje prostredie hlavne zrakom, je to tvor vizuálny, a preto sú grafické programovacíe jazyký (obrazové znázornenia symbolov) univerzálne a pochopiteľné pre každého človeka. Tento cenný poznatok neskôr využijeme pri duchovnom programovaní prostredníctvom vizuálnych predstáv nazývanom skrátene vizualizácia. Okrem geografickej mapy existuje množstvo rôznych symbolických jazykov a všetky nám slúžia na určenie opisu nejakej cesty, ktorou dosiahneme určitý zámer alebo cieľ, čiže na programovanie.

Uvedomme si, že že rôzne programovacie jazyky môžu opisovať jednu a tú istú cestu vedúcu k danému cieľu, čiže program. Jazyky a náboženstvá, ktoré popisujú cestu do neba, sú rôzne, ale cesta, program, je stále tá istá a pre každého rovnaká. Cesta do neba vedie cez naše srdce.

Symboly a programovacie jazyky existujú na duševnej aj na telesnej úrovni. Programy existuje na úrovni duchovnej. Existujú rôzne symboly, ktoré zastupujú rovanakú ideu. Preto existujú rôzne programovacie jazyky, v ktorých môžeme vytvoriť ten istý program čiže duchovnú cestu.

Keď použijeme na riešenie nejakej úlohy určitý program (postupnosť krokov), hovoríme, že plnenie tejto úlohy je riadené týmto programom.

Proces, životný cyklus programu

Vykonávanie programu nazývame proces. Proces je program vykonávaný v čase, preto proces predstavuje pohyb. Program je opis cesty a proces je kráčanie po nej. Proces je samotný pohyb, konanie podľa programu. Keď vykonávame proces podľa programu, hovoríme že proces beží. Začiatok vykonávania, realizácie programu, keď podnikneme prvý krok na ceste, ktorou nás program vedie, nazývame zrod procesu alebo spustenie programu. Od tejto chvíle existuje proces ako živý program. Konanie, pohyb, zmena, to je život.

Pokiaľ program nikto nevykonáva, je tento program len potenciálom, ktorý je možné vykonať. Je to statický program bez pohybu, akoby mŕtvy program. Ukončenie vykonávania procesu podľa určitého programu je smrť procesu. Dokonalosť, nehybnosť, istota, to je smrť.

Proces môže skončiť buď keď je úloha vyriešená, alebo môže byť ukončený z dôvodu chyby alebo dočasne prerušený počas jeho behu iným programom. Prerušenie jedného programu druhým je možné, len ak je druhý program dôležitejší, hovoríe, že má vyšiiu prioritu. Príkladom prerušenia procesu je, ak nášho turistu postupujúceho k svojmu cieľu podľa inštrukcií, ktoré sme mu dali, zastihne prudký lejak a on sa schová pod stechu. Ukrytie sa pred búrkou má vyššiu prioritu ako turistická prechádzka. Turista počká, a potom pokračuje ďalej presne v tom mieste programu, kde svoju cestu prerušil. Príkladom chyby vo vykonávaní programu môže  byť, že turista niekde zle odbočí, zablúdi a nevie ako ďalej. V takomto prípade sa buď musí vrátiť na miesto, kde spravil chybu a napraviť ju, alebo môže použiť iný program, ktorý si vypýta od okoloidúceho.

Trojica Program-Médium-Procesor

Ten kto program vykonáva, je jeho vykonávateľ, hýbateľ, ktorý je zvaný procesor. Priestor, kde je uložený program je médium. Iné názvy pre médium sú pamäť, myseľ alebo aj duša. Keď máme cestu zaznačenú na mape, vtedy je médium papier na ktorom je mapa vykreslená. Ak si cestu pamätáme, v tom prípade je médium naša myseľ. Médiá nesú programy vo forme programovacích jazykov. Môžeme povedať tiež, že duch programu je nesený médiom vo forme symbolov.

Obr.1 : Pravidlo Trinity

Proces je vykonávanie programu z média procesorom. Procesor preberá program z média a rieši úlohu, vykonáva proces. Niet procesu bez bez programu, ani bez média, ani bez procesora. Tam kde je proces exisujú vždy Program, Médium aj Procesor. Proces je trojjediný. To je axióma svätej programátorskej trojice (ďalej „zákon  trojice“ alebo „pravidlo trinity“), ktorej grafické znázornenie vidíme na obrázku 1.

Tento obrázok (1) nám má slúžiť ako pomôcka pre pochopenie vzťahov a podobností medzi pojmami. Symbol oka znázorňuje vnímanie, čiže pozornosť, ktorá oživuje program v čase a tvorí z neho proces. Špirála predstavuje médium alebo pamäť. Je to symbol papyrusového zvitku, rotačného disku, mozgových závitov, DNA a galaxie. Ruka je symbolom pre procesor, ktorý program vykonáva. Niektoré pojmy a termíny uvedené na obrázku neboli zatiaľ zavedené ani vysvetlené, dostaneme sa k nim neskôr. Zatiaľ môžeme intuitívne z obrázku pochopiť ich význam a vytvoriť štyri analogické trojice:

Tab.2 : Analógie trinity

Uvedený obrázok (1) je univerzálny, sú v ňom ukryté základné programátorské pravdy. Ak chceme prehĺbiť svoje porozumenie, je dobré udržať si obrázok vo svojej pamäti. Je možné a vhodné sa k tomuto obrázku neustále vracať z rôznych miest výkladu a zamieňať v texte analogické pojmy, takto sa s celým textom hrať a preformulovať ho.

Programátor a programovanie

Tvorcu programu nazývame programátor. Úlohou programátora je vytvorenie programu, čiže návodu na riešenie nejakej úlohy. Programátor, ktorý chce svoju úlohu splniť postupuje podľa nejakého programu. Program určený na vytváranie programu je návod ako vytvoriť program. Programátor je procesor, ktorý vykonáva program určený na vytváranie programu.

Programovanie je činnosť, ktorou programátor vytvára program. Programovanie je proces riadený programom pre vytváranie programov.

Programy prostredníctvom procesorov tvoria iné programy. Programovaním sa programy romnožujú. Slúžia im pri tom procesory. Vytváranie programov je riadené inými programami. Rysujú sa nám tu už určité vťahy medzi rôznymi programami.

Vzťahy a hierarchia programov

Medzi jednotlivými programami a procesmi existujú vzťahy. Programy môžu využívať iné programy. Program ktorý využíva iný program je využívanému programu nadriadený a využívaný program je programu, ktorý ho využíva podriadený. Hovoríme, že podriadený program je podprogramom nadriadeného programu. Využívanie podprogramu nazývame aj volanie podporogramu. Podprogram niekedy nazývame aj procedúra. Programy, ktoré využívajú a riadia iné programy, nazývame riadiace programy.

V našom príklade, kde cudzinec nasleduje cestu podľa mapy, využíva pri tomto programe rôzne podprogramy. Napríklad na to aby sa pri zmene smeru rozhodol použije jednoduché podprogramy pre riadenie orientácie v priestore, ktorými hľadá odpovede na otázky „kde je vľavo?“, „kde je vpravo?“, „je toto križovatka?“ a podobne. Tieto podprogramy môže turista využiť počas hľadania ľubovoľnej cesty.

Vzťahy medzi programami nemusia byť vždy jednoduché. Existujú aj programy, ktoré sa volajú vzájomne. Niektoré programy majú dokonca vzťah samé so sebou a volajú seba ako podprogramy. Takéto programy sa nazývajú rekurzívne, sú to veľmi mocné programy. V programoch na riešenie zložitých uloh často používame mnoho rôznych podprogramov. Program, ktorý podprogramy využíva a sám nie je podprogramom sa nazýva hlavný program. Hlavný program určuje hlavný smer riešenia úlohy, podprogramy slúžia na riešenie dielčich úloh.

Podobný vzťah ako medzi programami môžeme vypozorovať aj medzi procesmi. Existuje hlavný proces a rôzne jeho podprocesy. Hovorili sme už o prerušovaní procesov. Proces môže byť dočasne alebo aj trvale prerušený iným procesom, ktorý má vyššie práva. Pravdepodobne existuje viac programov ako procesorov. Programy sa chcú realizovať, chcú ožiť a stať sa procesmi. Preto je o procesory veľký záujem a programy často prerušujú iné programy, rušia staré a vytvárajú nové procesy. Medzi programami teda existuje spolupráca aj súťaženie.

Na druhej strane, realizácia rôznych programov je rôzne náročná a dostatočne silné procesory sú schopné vykonávať aj niekoľko programov súčasne, Inokedy vykonávajú procesory rôzne programy na striedačku, každý program chvíľku ťahá pílku. V záujme dobrého programátora by malo byť plné vyťaženie procesora, aby procesor nezaháľal a nezabíjal nadarmo čas, veď na splnenie svojich plánov čakajú zástupy programov. Chápané v duchovnej rovine to znamená, že máme k dispozícii najlepší procesor na Zemi, ľudské telo, ktorým môžeme realizovať svoju dušu a taká príležitosť sa našej duši nemusí znova tak skoro naskytúť. Preto prestaňme márniť svoj čas, a pusťme sa do práce.

Interpreter a kompilátor

Každý procesor dokáže pochopiť zmysel a vykonať programy napísané v jednom alebo niekoľkých programovacích jazykoch. Tiež sme si povedali, že každý jeden program je možné vytvoriť v množste rôznych programovacích jazykov. Ak chceme aby nejaký procesor program vykonal, buď musí rozumieť programovaciemu jazyku, v ktorom je program vytvorený alebo potrebujeme ešte nejakého tlmočníka, ktorý pozná jazyk programu a aspoň jeden z jazykov procesora. Slovo tlmočník pretlmočené do angličtiny je interpreter.

Interpreter zabezpečuje preklad z jedného programovacieho jazyka do druhého. Každý procesor je tlmočníkom a každý tlmočník je procesorom. Keď procesor ľudské telo reaguje pohybom na nervové impulzy z mozgu, vtedy je tlmočníkom z jazyka nervových signálov (NIH) do jazyka pohybov (PP). Lebo pohyby tela sú tiež symboly, ktorými môžeme vyjadriť opis nejakej cesty a teda sú programovacím jazykom. Príkladom môže byť situácia, keď maďar nemá mapu a my sa snažíme vysvetliť mu cestu „rukami-nohami“. Gestá, grimasy a postoje sú univerzálnou rečou tela, ktoru sa vyjadruje každý človek. Je našou chybou, že v súčasnosti väčšina ľudí nedokáže túto reč ovládať ani čítať a preto je komunikácia na telesnej úrovni mimovoľná a nevedomá. Jazyk z ktorého interpteter prekladá nazývame zdrojový jazyk a jazyk do ktorého prekladá nazývame cieľový jazyk. Uvedomme si, že interpreter je procesorom zdrojového jazyka a zároveň programátorom v cieľovom jazyku.

Vykonávateľ je procesor, procesor je  tlmočník, tlmočník je interpreter a interpreter je vykonávateľ. Všetky tieto termíny označujú jedno a to isté. Už asi nikoho neprekvapí, že kompilátor je tiež interpreter. Kompilátor, tento procesor a programátor, má však jednu vlastnosť, ktorá bežnému interpreteru chýba a tou je kompilácia, po slovensky spájanie. Spájanie je pekná vlastnoť, vytvára z mnohosti jednotu. Opakom kompilácie je dekompilácia, ktorá jednotu rozdeľuje na mnohosť. Iné slovo pre dekompiláciu je analýza, a pre kompiláciu syntéza. V rovine duchovnej je analógiou analýzy zrod a analógiou syntézy je smrť. Zrod nás rozdeľuje a smrť nás spája. Bežne v programátorskej vede používame termín interpreter pre simultánneho tlmočníka, ktorý nahlas prekladá postupne jednu vetu za druhou. Kompilátor prekladá jednotlivé vety len v duchu, zapisuje si preložené vety na médium a vytvorí preklad v celku. Spojenému prekladu hovoríme skompilovaný program zo zdrojového do cieľového jazyka. Kompilátor je tlmočník, ktorý si vypočuje celý popis cesty v slovenčine, v duchu si ho prekladá, robí si poznámky a nakoniec ukáže maďarovi cestu popísanú v maďarčine na liste papiera.

Nevýhodou kompilátora oproti interpreteru je, že mu preklad väčšinou dlhšie trvá, aj keď to nemusí byť pravidlom.. Hovoríme, že kompilácia je časovo náročnejšia ako interpretácia, alebo tiež, že viac vyťažuje procesor Výhodou je, že kompilátor  nemusí viac krát prekladať do isté a hotový skompilovaný preklad ukladá na médium pre neskoršie použitie. Pre druhého tretieho a päťdesiateho maďara má kompilátor preklad pripravený okamžite vo vrecku na liste papiera.

Ľudská myseľ je na Zemi najlepšie známe pamäťové médium a zároveň interpreter. Ako interpreter je nesmierne rýchla, programy chápe a vykonáva takmer okamžite. Ako médium má obrovskú kapacitu, pojme množstvo programov. Ľudská duša je multifunkčný procesor, ktorý sa dokáže naučiť množstvo symbolov a jazykov a tlmočiť programy v nich vytvorené svojmu telu alebo iným dušiam.

Nižšie a Vyššie programovacie jazyky

Ak je na vykonanie procedúry nejakého programovacieho jazyka potrebné vykonávať programy v inom programovacom jazyku, hovoríme, že jeden programovací jazyk je nižší a druhý je vyšší. Vyšší programovací jazyk je nadstavbou nižšieho programovacieho jazyka, teda nižší programovací jazyk tvorí akýsi základ a vyšší využíva programy a procedúry vytvorené v nižšom programovacom jazyku a stavia na ňom. V ďalšom sa budeme zaoberať hlavne vyššími programovacími jazykmi. Nižšie programovacie jazyky na programovanie ľudského tela sú predmetom fyziky, chémie a fyziológie, pre nás budú procedúry v nižších jazykoch čiernou skrinkou. To znamená, že nás nebude zaujímať čo sa v týchto procedúrach deje, ale budeme sa zaujímať len o ich výsledky.

Ponaučenie:

Na to aby sme mohli riešiť problémy potrebujeme symboly, čiže jazyk. Bez symbolov nedokážeme problémy previesť z duchovnej do telesnej roviny a preto ich nemôžeme interpretovať. Program čiže duch bez symbolov čiže mysle síce existuje ale nemôže sa interpretovať, čiže prejaviť v tele.

Programovanie ľudského tela

Našim hlavným cieľom v duchovnom programovaní je nájsť spôsoby ako účinne riešiť naše vlastné problémy a uľahčiť si tak svoj život. Podľa zákona o slobodnej vôli je meniť druhých nemožné, pokiaľ sa oni sami nechcú meniť. Považovať druhých za príčinu našich problémov preto nikam nevedie a jediný spôsob ako vyriešiť svoje problémy je spoznávať a formovať sám seba. Keď meníme seba, meníme naše vťahy a preto meníme aj druhých. Od tejto chvíle sa zameriame na sebaprogramovanie. Budeme vytvárať programy na sebapoznávanie a sebaformovanie.

Človek je bytosť, v pojmoch programovania mu zodpovedá proces (viď obrázok 1 v kapitole o trojnosti). V skutočnosti človek nie je jediný proces, ale je to súhrnom množstva procesov. Jeden z týchto procesov je hlavný a ostatné procesy su mu podriadené. To že sú hlavnému procesu nejaké iné procesy podriadené neznamená, že hlavný proces im rozkazuje čo majú robiť. Všetky procesy fungujú podľa vlastných programov. Hlavný proces svoje podprocesy riadi tak, že ich spúšťa vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a za vhodných podmienok. Situácia je taká, že hlavný proces je na svojich podprocesoch závislý. Pokiaľ je niektorý podprogram chybný, hlavný proces ho nemôže výkonať, preto nemôže pokračovať ďalej a vzniká chyba a zastavenie hlavného procesu.

Aby sme nemútili nadarmo vodu a prešli od nekonečných abstrakcií aj k niečomu konkrétnemu uvedieme základný návrh programu pre človeka. Táto hrubá schéma zobrazuje reinkarnačný program človeka:

Program Ľudská_duchovná_cesta (človek) (

Opakuj (

Zrod

Život

Smrť

Kým (Oslobodenie)

)

Symboly a gramatiku programovacieho jazyka použitého na vyjadrenie tohoto programu sme zi zatiaľ nevysvetlili, je to len ukážkový príklad, ktorý budeme postupne zjemňovať, objasňovať a rozvíjať. Budeme zisťovať, čo je to zrod, čo sa deje v živote človeka, kedy a prečo nastáva smrť človeka a ako dosiahnuť oslobodenie z kolobehu zrodov. Budeme rozpoznávať úlohy a problémy, ktoré človeka počas jeho existencie stretávajú a hľadať a vytvárať programy, ktoré mu ich pomôžu účinne riešiť.

Keďže človek je proces, z pravidla trinity vyplýva, že človek je trojjediný a obsahuje v sebe program, médium a procesor. Program ktorý riadi človeka je jeho duch, médium predstavuje jeho pamäť, čiže duša a procesorom človeka je ľudské telo.

Môžeme duchovne programovať každú časť človeka. Méžeme vytvárať programy pre riadenie tela, programy pre riadenie duše a tiež programy pre riadenie ducha. Na to aby sme to lepšíe pochopili, stačí si uvedomiť, že duši zodpovedá myseľ a city a duchu zodpovedá pozornosť čiže vedomie. Každú stavbu je nutné stavať zdola nahor, od zeme k nebu. Začneme stavať od základov, potom postavíme múry a nakoniec strechu. Zemi zodpovedá ľudské telo, vzduchu a vode zodpovedá duša a nebu, Slnku a ohňu zodpovedá ľudský duch. Budeme sa učiť spoznávať a tvoriť programy pre riadenie tela, citov, mysle, a pozornosti.

Orgánové programy – OP

Naše telo sa skladá z orgánov, tie sa ďalej skladajú z tkanív, ktoré sú zložené z buniek. Bunky sa skladajú z organel, tie sa skladajú z molekúl a molekuly vznikajú zlučovaním a interakciou atómov. Atómy je možné popísať pomocou elementárnych častíc ako sú elektróny, protóny, neutróny a pod. Elementárne častice ešte vyjadrujeme ako súbory kvánt. My sa v duchovnom programovaní nebudeme zaoberať týmito nižšímu úrovňami existencie, tie zatiaľ prenecháme biológii, chémii a fyzike.

Za základ tela, ktorý pre nás má zmysel riadiť pomocou programov budeme pokladať ľudské orgány a sústavy orgánov. Úspešne môžeme riadiť len tie orgánové sústavy, ktoré dokážeme vedome ovládať. Sústredíme sa preto spočiatku hlavne na motorické svalstvo, dýchaciu sústavu a zmyslové orgány.

Zatiaľ nie sme schopní vedome preciťovať a ovládať svoj nervový sýstém ani generovať nervové impulzy z mozgu. Pre duchovné programovanie to nie je ani potrebné, pohyby svojho tela a dýchanie riadime prostredníctvom mysle. Stačí si pomyslieť, že chceme zatlieskať a ruky to urobia bez toho aby sme museli vedome ovládať prenos vzruchu cez jednotlivé nervy a ich spojenia. Avšak tento prenos vzruchu je na úspešné vykonanie programu, zatlieskanie, tiež bezpodmienčne nutný. Ak máme v ruke preušený alebo poškodený nerv, tlieskať sa nám nepodarí aj keby sme sa na hlavu postavili.

Funkčnosť (operáciu) jednotlivých telesných orgánov a sústav zabezpečujú orgánové programy (OP). OP sú vytvorené v nižších programovacích jazykoch a sů interpretované v orgánoch a orgánových sústavách. OP sú programy pre riadenie telesných orgánov. Programovacím jazykom pre vytváranie OP je reč nervových a hormonálnych impulzov. (ďalej NHI) Orgánový program je postupnosť NHI, ktorá riadia naše orgány a ich prostredníctvom ovládame náše telo. OP sú spracovávané rôznymi orgánmi a sústavami orgánov ako procesormi. Orgánové programovacie jazyky NHI tvoria fyzikálne a/alebo chemické inštrukcie. V prípade nervovej sústavy je napríklad použitý ako symbol neurotransmiter serotonín. Tým, ako OP fungujú sa budeme zaoberať len okrajovo, často ich však budeme volať ao podprogramy.

Základné biologické programy – ZBP

Programy riadia aj základnú ľudskú potrebu – potrebu prežiť. ZBP sú telesné programy ktoré sme dostali zakódované v našej DNA. Medzi ZBP patria napríklad činnosť vnútorných orgánov, rôzne inštinkty a pudy, nepodmienené reflexy a rôzne mimovoľné pohyby. Príklady ZBP sú trávenie, dýchanie, tlkot srdca, kýchanie, sací reflex, prehĺtanie, mrkanie, skrčenie sa pred útokom a  ďalšíe. Niektoré ZBP sú nevedomé programy, ich činnosť nemusíme alebo ani nedokážeme riadiť (kýchanie). Iné ZBP si môžeme uvedomovať (tlkot srdca) alebo ich môžeme aspoň čiastočne vedome riadiť (dýchanie, trávenie).

Pohybové programy – PP

Pohyb je jendou zo základných funkcií ľudského organizmu. PP sú programy riadiace pohyb nášho tela. Základné PP sa účíme od narodenia. Je to napríklad program na natiahnutie ruky, program na zdvihnutie hlavy, program na posadenie sa, program na chodenie atď. Neskôr v detstve začneme preberať ďalšie PP od svojich rodičov a z okolia. Učíme sa ako pohybom uspokojiť svoje základné telesné potreby, rôzne hygienické a spoločenské návyky a podobne. Každý z nás si osvojil a denne používa program na jedenie príborom, program na zapínanie gombíkov na košeli a na zaväzovanie šnúrok do topánok, program na čistenie zubov, program na obsluhu wc alebo program na odomykanie zámkov kľúčom a otváranie dverí kľučkou. Tieto PP na ovládanie tela sme sa naučili napodobňovaním a opakovaním. Napodoňovanie  a opakovanie (cyklus) sú základné programátorské nástroje. Tieto dva nástroje používa aj najväčší programátor – Stvoriteľ, keď vytvára časpriestorový vesmír na základe zákona podobnosti a zákona cyklov. Podobnosť sa vzťahuje k priestoru, tvaru a hmote, cykly tvoria čas.

PP máme uložené v našej pamäti tada mysli. Niektoré PP opakujeme tak často, že sa stali automatickými a už si ich vykonávanie ani neuvedomujeme. Hovoríme, že sú podvedomé a sú uložené v podvedomej pamäti. Niektoré podvedomé PP na nás pôsobia proti našej vôli a môžu nám spôsobovať ťažkosti a problémy. Sú to napríklad rôzne zlozvyky ako nesprávne držanie tela, ohrýzanie nechtov a podobne. Podvedomé programy nemusia byť len pohybové, oveľa nebezpečnejšie sú rôzne duševné podvedomé programy, ktoré často nepriaznivo pôsobia na naše zdravie a osud. Duševným programom sa budeme venovať neskôr, zatiaľ si môžeme povedať, že nežiadúce podvedomé programy je možné si uvedomiť, ovládať aj zastaviť.

Jednoduchý pohyb ako procedúra s parametrom

Ľudská anatómia je pomerne dobre známa. Vieme, že naše telo je ohraničené a má určitú konštrukciu. Každé zdravé ľudské telo má hlavu, hrudník, končatiny a rôzne orgány. Počet svalov ľudského tela je konečný, medicíne presne známy a u každého jednotlivca rovnaký. Každý kĺb a sval v ľudskom tele má len určitý stupeň voľnosti a dosahu, za ktorý ho už bez poškodenia nie je možné ohýbať či naťahovať.

Môžeme vytvoriť zoznam jednoduchých pohybov, ktorých je ľudské telo schopné. Každý jednoduchý pohyb je proces riadený orgánovým programom. OP je postupnosť nervových impulzov NHI (nervové a/alebo hormonálne impulzy) potrebných na vykonanie daného jednoduchého pohybu. Napríklad vykonanie jednoduchého pohybu, nazývaného „krok“, vyžaduje vyslanie presnej postupnosti nervových signálov, ktoré spôsobia, že sa noha zdvihne, posunie a položí. Ďalšie nervové impulzy v OP „krok“ priebežne hodnotia a korigujú rovnováhu tela atď.

Pre náš výskum a výcvik je dôležitý fakt, že existujú rôzne obmeny jednoduchého pohybu „krok“ – rôzne „krokové variácie“. Môžeme spraviť krok ľavou nohou alebo krok pravou nohou, krok vpred, alebo krok vzad, dlhý alebo krátky krok a podobne. Medzi týmito variáciami je určitá podobnosť, to znamená, že majú rovnakú podstatu ale líšia sa v  podrobnostiach. Podrobnosti, v ktorých sa jednotlivé kroky líšia sú smer kroku, dĺžka kroku a noha ktorou krok robíme. Krok je stále krok len jeho smer, dĺžka a noha sa menia, preto ich v programovaní nazývame premenné. Tieto tri premenné sú vo vzťahu k programu krok. Hovoríme že premenné noha, smer a dĺžka sú parametre procedúry krok. Procedúra je program a parameter je premenná hodnota (hodnota, ktorá sa môže meniť), ktorá určitým spôsobom mení vykonávanie procedúry. Na to aby sme mohli krok vykonať je tiež nutné aby boli splnené určité podmienky. Keď ležíme a chceme učiniť krok, musíme sa najprv postaviť.

Jednoduchý pohyb je program, ktorým riadime polohu tela. Procesom jednoduchý pohyb môžeme zmeniť polohu svojho tela. Príklady jednoduchých pohybov sú nám známe napríklad z telesnej výchovy, kde sú formulované ako príkazy pre zaujatie určitej telesnej pozície: vztyk, sed, ľah, skok, kotúľ, premet, pripažiť, predpažiť, upažiť, vzpažiť, rozkročiť, predklon, úklon, záklon, otáčanie hlavou atď. Premet je jednoduchý pohyb len teoreticky, teda z hľadiska zložitosti programu, ktorý je treba na jeho realizáciu vykonať. To či daný jednoduchý pohyb (prement) dokáže procesor (telo) vykonať závisí na vlastnostiach a schopnostiach konkrétneho procesora.

Jazyk pre vytváranie pohybových programov

Pohybové programy sa skladajú z jednoduchých pohybov. Pri tvorení pohybových programov vytvárame postupnosti jednoduchých pohybov potrebných na vykonanie zložitejšieho pohybu. Zložité pohyby vznikajú kombináciou a opakovaním jednoduchých pohybov. Jednoduché pohyby sú riadené OP, zložitejšie pohyby sú riadené PP. OP je programovací jazyk nižšej úrovne a PP je programovací jazyk vyššej úrovne. PP volá procedúry OP ako podprogramy.

Príkladom jednoduchého pohybu je krok. Opakovaním krokov s rôznymi parametrami vzniká program pre zložitý pohyb chôdza. Procedúra chôdza má dva parametre smer a dlzka kroku. Ak chceme vyjadriť chôdzu pomocou jazyka, potrebujeme vyjadriť to, že chceme opakovať jednoduchý pohyb krok. Preto potrebujeme, aby jazyk pre PP obsahoval symbol pre opakovanie a symbol pre jednoduchý pohyb krok. V jazyku PP zapíšeme program pre chôdzu nasledovne:

Program Chôdza(smer, dlžka) (

Opakuj (

Krok(„ľavá“, smer, dlžka)

Krok(„ľavá“, smer, dlžka)

)

)

V programe sme použili tri slová jazyka PP: Program, Opakuj a Krok. Tým že sme vytvoril program sme zároveň zadefinovali nové slovo Chôdza. Slová jazyka PP budeme v  písať kurzívou, Jednoduché pohyby budeme písať kurzívou a podčiarknuté. Význam chôdze je odteraz jasný a môžeme ju začať používať v ďalších programoch. V zápise programu sme využili tiež niekoľko gramatických pravidiel.

Nový program definujeme v PP vo formáte:

Program Slovo_pre_program (parametre oddelené čiarkou) (

Vysvetlenie nového symbolu

)

Opakovanie podprogramov zapisujeme vo formáte:

Opakuj (

Zoznam podprogramov

)

Pričom každé volanie podprogramu zapisujeme na nový riadok. Volanie podprogramu (môže to byť jednoduchý pohyb alebo iný známy PP) zapisujeme vo formáte:

Slovo_pre_podprogram (parametre oddelené čiarkou)

Názvom premennej môže byť ľubovoľné slovenské slovo, s podmienkou, že to nesmie byť symbol jazyka pre programovanie PP. Na zápis parametrov a premenných používame normálne písmo, na zápis slov jazyka PP používame kurzívu. Parametre a premenné vznikajú, keď ich prvý krát použijeme. Hodnoty parametrov sú v čase písania programu neznáme. Hodnotu nadobudnú až v procese vykonávania programu. Hodnoty parametrov programu sú v čase vykonávania známe v celom programe. Premenné a parametre zapisujeme ich názvom, hodnoty zapisujeme v úvodzovkách. Ak chceme, aby premenná nadobudla nejakú hodnotu použijeme priraďovací symbol je.

Premenná je „hodnota“

Presun tela z jedného miesta na druhé je riadený pohybovým programom chôdza. Keď chceme niekam ísť, musíme si určiť smer a dĺžku kroku. Hovoríme, že parametre smer a dĺžka, v procedúre chôdza, sú vyžadované. Pri volaní programu chôdza mu odovzdávame hodnotu pre jeho parametre. Môžeme sa rozhodnúť isť vpred stredne dlhým krokom. V jazyku PP to zapisujeme takto:

Chôdza („vpred“, „stredná“)

Prípadne takto:

Smer je „vpred“

Dĺžka je „stredná“

Chôdza (smer, dĺžka)

Spustenie procesu chôdza v podobe ako sme ho zadefinovali spôsobí striedavé kráčanie pravou a ľavou nohou do nekonečna. Na nekonečné kráčanie náš organizmu nie je stavaný, máme možnosť rozhodnúť sa a chôdzu prerušiť. Na do aby sme sa mohli v PP rozhodovať a prerušovať činnosť zadefinujeme ďalšie dve slová jazyka PP. Na prerušenie opakovania zadefunujeme slovo Skonči. Príkaz Skonči preruší vykonávanie opakovania (cyklu) a program bude pokračovať ďalej prvým príkazom nasledujúcim za zátvorkou označujúcou koniec cyklu. Na rozhodovanie budeme v jazyku PP používať slová Ak a Inak. Gramaticky rozhodovanie zapíšeme takto:

Ak (podmienka) (

Zoznam podprogramov

) Inak (

Zoznam podprogramov

)

Podprogramy v zátvorkách za podmienkou vykonáme len keď je podmienka splnená. Ak podmienka nie je splnená vykonáme programy uvedené v zátvorkách za slovom Inak. Podmienka podobne ako jednoduchý pohyb je orgánový program OP, preto ju budeme zapisovať kurzívou a podčiarknute. Môžeme upraviť program pre chôdzu.

Program Chôdza(smer, dlžka) (

Opakuj (

Ak (Stoj)(

Skonči

) inak (

Krok(„ľavá“, smer, dlžka)

Krok(„ľavá“, smer, dlžka)

)

)

)

Kvôli prehľadnosti programu je vhodné pri zápise používať odsadzovanie tak, aby pravá zátvorka bola vždy pod slovom, za ktorým nasleduje ľavá zátvorka, s ktoru tvoria pár.

Slová Program, Opakuj, Ak-inak, Skonči, jednoduché pohyby a podmienky sú kľúčové slová jazyka PP. Pravidlá zápisu pomocou zátvoriek, čiariek, úvodzoviek a rôznych typov písma tvoria gramatiku jazyka PP.

Cvičenie: Napíšte PP pre rozcvičku.

Príklad možného riešenia:

Program Rozcvička () (

Stoj(„rozkročmo“)

Pripaž(„pravá“)

Pripaž(„ľavá“)

Počet_opakovaní je 0

Opakuj (

Ak (Počet_opakovaní je? 3) (

Skonči

) inak (

Nádych

Vzpaž(„pravá“)

Zadrž_dych

Pripaž(„pravá“)

Výdych

Vzpaž(„pravá“)

Zadrž_dych

Pripaž(„pravá“)

Počet_opakovaní je Počet_opakovaní + 1

)

Počet_opakovaní je 0

Opakuj (

Ak (Počet_opakovaní je? 3) (

Skonči

) inak (

Nádych Upaž(„pravá“) Upaž(„ľavá“)

Zadrž_dych

Výdych Vzpaž(„pravá“) Vzpaž(„ľavá“)

Zadrž_dych

Nádych Upaž(„pravá“) Upaž(„ľavá“)

Zadrž_dych

Nádych Pripaž(„pravá“) Pripaž(„ľavá“)

Zadrž_dych

Počet_opakovaní je Počet_opakovaní + 1

)

)

Našim cieľom nie je presne definovať nový programovací jazyk, ani písať programy na rozcvičky, aj keď to je tiež v prípade potreby možné a môže to pomôcť. Chceme sa hlavne naučiť programovať tj. riešiť úkohy. Jazyk na vytváranie PP môžete sami ďalej rozvíjať podľa vlasntného uváženia. Naučili sme sa jeho prostredníctvom dve základné programátorské štruktúry: cyklus a vetvenie podľa podmienky. Tieto dve štruktúry existujú v každom programovacom jazyku, sú základom celého nášho vesmíru. Môžeme ich symbolizovať kruhom a stromom, ktoré tvoria znak ezoterickej únie. Cyklus nám v programovaní slúži na opakovanie určitých základných procedúr. Vetvenie je vytváranie rôznych ciest, ktoré môžeme najlepšie sledovať keď lezieme na strom. Po strome môžeme liezť rôznymi vetvami. Podobne môžeme realizovať rôzne vetvy programu. Konštrukcia Ak-Inak vytvára dve rôzne vetvy, a výber jednej z nich záleží na splnení jej podmienky. Rozhodovanie podľa podmienky slúži na výber cesty vo vetvení programu. Programovanie je založené na cykloch a vetvení. Z celej tejto kapitoly si môžeme zobrať ponaučenie.

Ponaučenie:

Ak chceme programovať musíme dokázať tvoriť procedúry s parametrom, vetvenia a cykly. Inak povedané, ak chceme účinne riešiť naše problémy musíme sa naučiť rozhodovať, nájsť základné kroky, dokázať ich obmieňať a opakovať!