Ilumináti vytvárajú rasové napätie
V knihe Rasový program pre dvadsiate storočie, vydanej v roku 1913 Izraelom Cohenom z Fabianovej Spoločnosti (pokračovanie Zangwillovho Taviaceho kotla) napísal:
“Musíme si uvedomiť, že najsilnejšou zbraňou našej strany je rasové napätie. Predkladaním do povedomia tmavých rás, že po stáročia boli utláčané bielymi, ich môžme priviesť k programu komunistickej strany. V Amerike sa zameriame na ľstivé víťazstvo. Zatiaľ čo černošskú menšinu budeme štvať proti bielym, v bielych vyvoláme komplex viny za vykorisťovanie černochov. Černochom pomôžeme k postupu do popredia v každej životnej situácii, v zamestnaní a svete športu a zábavy. S touto prestížou si budú môcť černosi brať bielych a začať proces, ktorý odovzdá Ameriku našej veci.“
17 júna 1957 vložil poslanec Thomas G. Abernathy túto pasáž do evidencie Kongresu.
V roku 1922 poskytla ruská Kominterna 300 000 dolárov na šírenie komunistickej propagandy medzi černochmi. V roku 1925 predniesla komunistická strana svojim členom toto:
“Cieľom našej strany v našej práci medzi černošskými masami je vytvoriť silné proletárske hnutie, ktoré bude bojovať a viesť zápas čiernej rasy proti vykorisťovaniu a útlaku v každej forme a ktorá bude militantnou zložkou revolučného hnutia celej americkej pracujúcej triedy. . . a spojiť ich so zápasmi národných menšín a obyvateľov kolónií celého sveta a tým spôsobiť príčinu pre svetovú revolúciu a diktatúru proletariátu.“
V roku 1925 bolo tucet černochov rekrutovaných na propagandistický tréning v Rusku. V tom istom roku bol založený Americký Černošský Robotnícky Kongres. V roku 1930 si zmenili názov na Ligu Boja za Práva Černochov. Potom, keď bol v roku 1936 vo Washingtone založený Spojený Černošský Kongres, spojili sa s ním. Do roku 1940 tvorili komunisti dve tretiny jeho členstva. V roku 1947 sa spojili s Kongresom za Občianske Práva, poprednou komunistickou skupinou.
V brožúre Johna Peppera (alias Josepha Poganyho) z roku 1928, nazvanej Americký Černošský Problém, boli Stalinom podnikané kroky na rozpútanie revolúcie a prinútenie černochov k vytvoreniu samostatnej republiky pre černochov. Ďalšia brožúra vydaná Newyorskou komunistickou stranou v roku 1935, nazvaná Černosi v Sovietskej Amerike nabádala černochov vzbúriť sa a vytvoriť sovietsky štát na juhu tým, že požiadajú Kominternu o prijatie. To zahŕňalo pevný prísľub, že povstanie bude podporované všetkými americkými komunistami a liberálmi. Na strane 48 sa hovorí, že Sovietska vláda dá černochom viac výhod než bielym a “každá forma diskriminácie alebo predsudku voči černochom sa stane zločinom podľa revolučného zákona.“
V knihe The Communist Party: A Manual On Organization J. Peters píše:
“Ďalším dôležitým spojencom amerického proletariátu je jeho masa 13 000 000 černochov vo svojom boji proti národnému útlaku. Komunistická strana, ako revolučná časť proletariátu, je jedinou stranou, ktorá odvážne a rozhodne pokračuje v boji proti dvojitému vykorisťovaniu a národnému útlaku černochov, stávajúca sa mohutnou s rozvíjajúcou sa krízou, a môže si získať obrovské masy černochov ako spojencov proletariátu proti americkej buržoázii.“
Vo svojej knihe Americká cesta k socializmu James Cannon hovorí, že černosi “budú hrať veľkú a rozhodujúcu úlohu v revolúcii … A prečo by nemali? Nemajú čo stratiť, len svoju chudobu a diskrimináciu, a môžu získať celý svet prosperity, slobody a rovnosti. Môžete sa staviť, že černosi sa pridajú k revolúcii, aby za to bojovali, akonáhle bude zrejmé, že to nemožno získať inak ako revolúciou.“
Bývalý riaditeľ FBI, J. Edgar Hoover, povedal o komunistických cieľoch: “Komunisti sa snažia presadiť vec komunizmu tým, že sa vnesú do rasových situácií a budú ich zneužívať, aby (1) vystupňovali nezhody medzi černochmi a belochmi, za účelom “dokázania“, že diskriminácia voči menšinám je vrodená porucha kapitalistického systému, (2) aby vytvorili domácu nejednotnosť rozdelením černochov a belochov do protichodných, bojujúcich frakcií, (3) aby podkopali a zničili ustanovené autority, (4) aby podnecovali rasové konflikty a výtržnícke aktivity a (6) aby komunistické hnutie zobrazovali ako “bojovníka“ sociálnych protestov a jedinú silu schopnú zlepšiť podmienky černochov a iných utláčaných.“
Vo svetle tohto všetkého môžete vidieť, prečo Najvyšší Súd pod patronátom Earla Warrena, vydal v roku 1954 zákon proti segregácii a prečo ho Eisenhower a Kennedy uplatnili použitím Federálnych vojenských jednotiek. Mal vytvoriť viac napätia medzi černochmi a belochmi. Mimochodom, bol to Warrenov súd, ktorý zakázal modlitby a spievanie vianočných kolied na školách, čím sa zamýšľalo oslabenie kresťanstva.
Jacob Schiff, Rothschildov muž v Amerike, rozhodol, že najlepší spôsob ako vyvolať rasové napätie je zriadiť vedenie medzi černochmi. V roku 1909 predniesol plány na vznik Národnej Asociácie pre pokrok farebných ľudí. (NAACP) Jednalo sa o zlúčenie komunistami kontrolovaného Niagarského Hnutia, skupiny černochov, vedenej W. E. B. Duboisom, a skupiny bielych sociálnych aktivistov. Na začiatku bola najvyššími vodcami NAACP skupina Židov vymenovaných Schiffom. Ich cieľom bolo bojovať proti segregácii a diskriminácii. Sú najväčšou černošskou organizáciou v krajine s dobre vyše 1500 pobočkami a asi pol miliónom členov.
Členom komunistickej strany bolo povedané, aby sa pridali k NAACP, za účelom infiltrácie. V programe komunistickej strany stálo: „Čierna rasa musí pochopiť, že kapitalizmus znamená rasový útlak a že komunizmus znamená sociálnu a rasovú rovnosť.“ Manning Johnson, ktorý držal najvyššie postavenie aké mohol černoch zastávať v komunistickej strane, napísal vo svojej knihe z roku 1958 nazvanej Farba, Komunizmus a Zdravý rozum, že odchádza, pretože cítil, že Rusko sa ich snažilo zapliesť do krvavej revolúcie, kde by zomrelo najmenej päť miliónov černochov. Ďalší černošský komunista, Leonard Patterson, podal v roku 1950 nasledujúce svedectvo: „Komunistickú stranu som opustil, pretože som sa presvedčil, že komunistická strana mala v záujme iba presadenie národného liberalizačného hnutia medzi černochmi, ktoré by komunistickej strane pomohlo v jej snahách o vytvorenie revolúcie proletariátu v Spojených štátoch, ktorá by zvrhla vládu silou a násilím, prostredníctvom krvavej revolúcie a nahradila ju sovietskou formou vlády s diktatúrou proletariátu.“
Májové vydanie Political Affairs z roku 1968, hlas komunistickej strany, napísalo po smrti Martina Luthera Kinga: “Reverend Martin Luther King, hlas, inšpirácia a symbol zápasu čiernych ľudí za slobodu a rovnosť, je mŕtvy….. Muž, ktorý viac než ktokoľvek iný zosobnil hrdinské odhodlanie čiernych ľudí získať svoje oslobodenie teraz. Jeden z veľkých vodcov ľudstva bol navždy umlčaný…. Musíme si uvedomiť, že jeho pamiatka nie je znesvätená. Nesmieme zlyhať v snahe urobiť všetko čo je v našich silách, aby sme zrealizovali sen, za ktorý zomrel. “
King, najmocnejší čierny vodca v krajine, bol figúrkou Iluminátov. Počas vojny podporoval Severný Vietnam, a v roku 1957 bol odfotený na Highlander Folk School, komunistickej škole v Tennessee, s Abnerom Berrym, ktorý zastával úrad v Ústrednom výbore komunistickej strany. The Joint Legislative Committee on Unamerican Activities (Združený Zákonodarný Výbor pre ne-americké aktivity) oznámil, že jeho Southern Christian Leadership Conference bola “v značnej miere pod kontrolou komunistickej strany prostredníctvom vplyvu Vzdelávacieho Fondu Južnej Konferencie a komunistov, ktorí ju riadia.“ King mal prepojenia na viac než 60 popredných komunistických organizácií. Deviati z jeho najbližších spolupracovníkov boli vysokopostavení komunistickí aktivisti a jeden z nich sa neskôr stal poradcom Jesseho Jacksona. Stanley Levison, ktorý bol Kingovým poradcom od roku 1956 bol úzko spätý s komunistickou stranou až do roku 1955 a do Kingovho personálu priviedol ďalších známych komunistov.
Rev. Uriah J. Fields, Kingov tajomník počas raných rokov, o ňom napísal: “King pomáha komunizmu napredovať. Je obklopený komunistami. Toto je hlavný dôvod, prečo som s ním počas 50-tych rokov prerušil vzťah. Je zhovievavý ku komunizmu.“ Karl Prussion, agent FBI, ktorý infiltroval komunistickú stranu a počas piatich rokov navštevoval stretnutia v Kalifornii, podal v roku 1963 svedectvo: “Ďalej prísahám a dosvedčujem, že na každom jednom zo zmienených stretnutí, sa o Reverendovi Martinovi Lutherovi Kingovi tvrdilo, že je jednotlivec, ku ktorému by mali komunisti vzhliadať a okolo ktorého sa zjednocovať v komunistickom zápase v mnohých rasových otázkach.“ Julia Brown, bývalá komunistka, povedala: “Bolo nám povedané, aby sme propagovali Kinga k zjednoteniu černochov, ale aj bielych za ním…. Pokyny dostával od Komunistov. Viem s istotou, že komunisti by ho nikdy neboli propagovali, financovali a podporovali, ak by mu nemohli veriť. Som si úplne istá, že vedel čo robí.“
Napriek tomu, že súd z roku 1977 nariadil zapečatenie záznamov o intenzívnom sledovaní Kinga v Národných archívoch na 50 rokov, kniha Senátora Jesseho Helmsa z roku 1998, The King Holiday and Its Meaning prezradila, že Charles D. Brennan, zástupca riaditeľa FBI, ktorý bol osobne zapletený do sledovania, označil Kingove aktivity ako “orgiastické a cudzoložnícke“, v ktorých dokázal byť “brutálny vo svojom sexuálnom zneužívaní žien.“ Poznamenal tiež, že “King často nadmerne pil.“ Kniha Davida Garrowa z roku 1981, nazvaná The FBI and Martin Luther King, Jr., prezradila o Kingových pletkách s prostitútkami a sprenevere fondov Southern Christian Leadership Conference. Vyšetrovanie FBI viedlo J. Edgara Hoovera k prehláseniu, že “King je kocúr s posadnutými zvrhlými sexuálnymi túžbami,“ a prezidenta Lyndona Johnsona primälo, aby ho nazval “pokryteckým kňazom.“
Najstaršia organizácia v židovských službách, známa ako B’nai B’rith (čo znamená “Synovia Zmluvy“), bol tajný slobodomurársky rád, založený dvanástimi bohatými americkými Židmi v New Yorku v roku 1843. V roku 1913 Jacob Schiff, spolu s chicagským autorom a právnikom Sigmundom Livingstonom, zreorganizoval skupinu a založil Anti-Defamation League of the B’nai B’rith (ADL), za účelom boja proti antisemitizmu a náboženským predsudkom. Bola použitá ako nástroj na presvedčenie ľudí, že útok na Rothschildovcov a Iluminátov je priamym útokom na židovský ľud. Jedná sa o najmocnejšiu židovskú organizáciu na svete, s pobočkami v 44 krajinách. V Spojených štátoch majú viac než 2000 agentúr, asi 25 regionálnych kancelárií a okolo pol milióna členov. Jej členovia kontrolovali NAACP, Mestskú Ligu a iné čierne organizácie a často úzko spolupracovali s ACLU. Ich vplyv na inzerciu v niektorých veľkých obchodných domoch, sieťach hotelov a veľkých korporáciách dokázal nakloniť médiá v prospech černochov. Takmer polovica ich ročného rozpočtu prichádza cez zbierky od nežidov.
Americká Liga na Obmedzenie Zbrojenia bola založená 18 decembra 1914, ako vedľajší produkt Mierovej Federácie pre Núdzový Stav, ktorú viedol komunista Louis Lochner. Liga bola organizovaná týmito osobami: Jane Addams, John Haynes Holmes, George Foster Peabody, Stephen Wise, L. Hollingsworth Wood a Morris Hillquit, všetci komunisti a socialisti. V roku 1915 si zmenili meno na Americkú Úniu Proti Zbrojeniu, zriadiac Úrad pre Občianske Práva za účelom opozície proti branným zákonom, riaditeľ tohto úradu, socialista Roger Baldwin, ju reorganizoval na Národný Úrad pre Občianske Práva, a v roku 1920, s pomocou Jane Adamsovej, Clarenca Darrowa, Normana Thomasa, Felixa Frankfurtera a Artura Garfielda Hayesa založili American Civil Liberties Union (ACLU) (Americkú Úniu pre Občianske Práva). Ich cieľom bolo bojovať za “práva človeka, (ako to bolo) vysvetlené vo Vyhlásení o Nezávislosti a v Konštitúcii.“
Pôvodný Národný Výbor ACLU zahŕňal, Elizabeth Gurley Flynovú a Williama Z. Fostera, ktorí sa obaja neskôr stali predsedovia Komunistickej strany; komunistu Scotta Nearinga; a Normana Thomasa, predsedu Socialistickej strany. Od 20-tych rokov malo 80 percent členov jej Národného Výboru komunistické spojenia. V roku 1935 Baldwin povedal: “Som za socializmus, odzbrojenie a v konečnom dôsledku odstránenie štátu samotného, ako nástroja násilia a nátlaku. Požadujem sociálne vlastníctvo majetku, zrušenie majetnej triedy a sociálnu kontrolu tých, ktorí vytvárajú bohatstvo. Komunizmus je tým cieľom.“
V roku 1920 Združený Výbor Newyorskej Štátnej Legislatívy informoval, že ACLU “je podľa poslednej analýzy podporovateľom všetkých podvratných hnutí; a jeho propaganda je ničivá voči záujmom štátu. Snaží sa nielen o bránenie zločinu, ale aj o nabádanie k útokom na naše inštitúcie v každej forme.“ Správa Združenia Baníkov Ameriky zo septembra 1923 oznamovala, že táto skupina “pracuje v súlade a jednote s komunistickou superštruktúrou v Amerike …. vedúc celonárodnú kampaň za oslobodenie bolševických agentov a nelojálnych agitátorov, ktorí boli usvedčení pod vojnovými zákonmi alebo zákonmi iných štátov za nevlastenecké alebo revolučné aktivity.“
Správa Special House Committee na Vyšetrovanie Komunistických Aktivít v Spojených štátoch z januára 1931 hovorí: “Americká Únia pre Ľudské Práva je tesne pridružená ku komunistickému hnutiu v Spojených štátoch …. je dosť zrejmé, že hlavnou funkciou ACLU je snažiť sa chrániť komunistov vo svojej obhajobe sily a násilia na zvrhnutie vlády…“ Kalifornský Výbor pre Hľadanie Skutočností v roku 1943 vyhlásil: “Americká Únia pre Občianske Práva môže byť rozhodne klasifikovaná ako komunistický front.“ Dr. J. B. Matthews, hlavný vyšetrovateľ pre Special House Committee pre neamerické aktivity povedal v januári 1955: “Za 37 rokov dejín Komunistického hnutia v Spojených štátoch nebola samotná Komunistická strana schopná urobiť pre seba toľko ako pre ňu urobila Americká Únia pre Občianske Práva.“
ACLU je tvorená 200 000 členmi, s armádou 3000 neplatených dobrovoľných právnikov a pobočkami v 47 štátoch. Je jednou z organizácií Iluminátov a najviac je povestná svojimi procesmi týkajúcimi sa odluky cirkvi od štátu. Bráni práva Svedkov Jehovových, aby nemuseli vzdávať poctu vlajke a nacistov a KKK, aby sa mohli slobodne organizovať a prejavovať. Stali sa najmocnejšou zbraňou proti Cirkvi a kresťanským tradíciám v tejto krajine.
Zdroj: Dejiny Nového Svetového Poriadku
Preložil: Admin
Převzato: http://www.europskenarody.info/
