Prezident EU a Bilderberg
Herman Van Rompuy a Bilderberg
Irina Lebedeva
19. novembra o deviatej večer Európska únia oznámila, že zatvára voľné pozície. Ako sa aj očakávalo, prezidentom reformovanej EÚ sa stal belgický premiér Herman Van Rompuy, meno ktorého je natoľko neopočúvané u svetovej verejnosti, že dokonca európske rozhlasové stanice ho vyslovujú rôzne.
Jediné, o čom písali a rozprávali zhodne rôzne západné médiá v súvislosti so zamestnaním „technického“ prezidenta EÚ s ročným príjmom 300 tisíc eur, boli vohľady kandidáta v Bilderbergskom klube. Vohľady prebiehali neďaleko Bruselu, v zámku Val Duchess, kde ešte v roku 1957 členovia Bilderbergu diskutovali o Rímskej zmluve, ktorá sa stala nečistopisom pre vznik EÚ.
O výlete Hermana Van Rompuya na „pracovný pohovor“ do Bilderbergskej skupiny, uzavretého nadnárodného elitného klubu finančníkov a priemyselných magnátov, o ktorom sa ešte prednedávnom s pohoršením písalo ako o zločineckej tieňovej vláde, podkopávajúcej demokratické princípy alebo ako o sprisahaní svetového zákulisia, informovali popredné západné noviny – britský denník Guardian, francúzska les Echos, belgická informačná agentúra Belga a desiatky iných médií.
Hlavným aktérom ceremónie bol 77-ročný vikomt Etienne Davignon, popredný nadnárodný podnikateľ, spojenec technického zakladateľa NATO a prvého prezidenta Valného zhromaždenia OSN Belgičana Paula-Henriho Spaaka. „Odporúčanie súčasnému predsedovi Rady riaditeľov Spaakovho fondu dal sám Henry Kissinger. Ako sa ukázalo, pre Angelu Merkelovú a Nicolasa Sarkozyho, voľba belgického premiéra na post prezidenta EÚ už bola dávno rozhodnutá vec.
Svojho času v OSN, ešte pred založením NATO, Jean-Paul Henri Spaak, ktorý rovnako ako nový prezident EÚ písal básne, prečítal „občanom sveta“ nejednu svoju „báseň v próze“. Už keď sa chystal vyhlásiť založenie NATO, hovoril z tribúny Generálneho zhromaždenia: „Nepotrebujeme inú komisiu. Máme ich aj tak veľa. Všetko, čo potrebujeme, je človek, ktorý je dosť silný na to, aby zachoval nám všetkým vernosť a vytiahol nás z ekonomického močiara, v ktorom sme uviazli. Pošlite nám takého človeka, a nech by to bol Boh alebo diabol, prijmeme ho.“
V rámci hľadania verných ľudí už bolo založených nemálo komisií a teraz sa znova zamiešala sada kariet pragmatikov pre reformovanú EÚ – nepovieme, že pozostáva z diablov, ale rozhodne z ľudí, ktorí bohumilých skutkov veľa nevykonali. Nový prezident Európskej únie sa už poponáhľal odprisahať vernosť topiacim sa v močiari krízy a podporil myšlienku globálnej „zelenej dane“, ktorú sa chystajú presadiť na summite v Kodani na konci tohto roka jeho zamestnávatelia. Táto jeho „prísaha vernosti“ vyznela natoľko priamočiaro, že tlačové agentúry boli nútené nediplomatické vyhlásenia nového prezidenta EÚ preformulovať do eufemizmov.
Zložitý diplomatický rezort EÚ bol tiež zverený „vernej osobe“, ale nováčikovi v zahraničnej politike – 53-ročnej Britke Catherine Ashton. V Británii jej menovanie na tento post vyvolalo začudovanie: tam ju prakticky nepoznajú, zato však je vrúcne odporúčaná z Bruselu. Medzi jej zásluhy vo funkcií komisárky európskej komisie pre obchod patrí vyriešenie konfliktov so Spojenými štátmi o hormónoch v hovädzine, dohoda o voľnom obchode s Južnou Kóreou a priblíženie sa k vyriešeniu colného „banánového konfliktu“ s Latinskou Amerikou. Nie je to bohviečo na predstaviteľku vysokej diplomatickej misie.
Zato má Catherine Ashton úspešnú skúsenosť práce v lobistických skupinách. Šesť rokov vo Veľkej Británii bola riaditeľkou „občinového biznisu“, v praxi presadzujúc myšlienky, obzvlášť dôležité pre princa Charlesa. Ten pestuje vlastný program… mobilizácie podnikov na sociálne aktivity. V roku 1999 Catherine Ashton bola vďaka prosbe Labouristickej strany získala titul barónka a stala sa členkou komory lordov s ich statusom, nevyžadujúcim účasť vo voľbách. Gordon Brown prakticky okamžite po príchode na Downing Street spravil z pani Ashton líderku labouristov v komore lordov, aby uľahčil schvaľovanie vládnych rozhodnutí aj v najvyššej komore. Prednosťou Catherine Ashton ako verného „tímového hráča“ je aj užitočná profesia jej manžela – politického komentátora a prezidenta Inštitútu verejnej mienky YouGov.
Zdroj: fondsk.ru
