George Soros a spojenie s Rothschildovcami

Kto je George Soros?

Dnes 78-ročný Maďar s americkým pasom je superhviezdou medzi veľkými špekulantmi. Keď posledné vydanie Forbes uvádzalo zoznam najlepšie platených manažérov a finančníkov, Soros viedol s obrovským rozdielom. Za posledný rok získal 550 miliónov amerických dolárov, dvadstaťkrát viac než šéf spoločnosti Disney. Keď Soros začína lov, medzinárodné menové trhy sa začínajú hýbať a rezervné banky obávať.

V septembri 1993 uspel v útoku na Bank of England. Bol si istý, že banka bude musieť libru, nachádzajúcu sa pod tlakom európskeho výmenného mechanizmu, devalvovať. Riskoval desať miliárd dolárov – úspešne. Zarobil miliardu dolárov, ktorú teraz musia zaplatiť britskí daňoví poplatníci. Rád chce byť otvorene známy ako človek, snažiaci sa ovplyvňovať obrovské finančné trhy sveta.

To je veľmi neobvyklý postoj pre investora, ktorý by skôr mal využívať situácie nepozorovane, aby to jeho konkurenti nezbadali. V marci 1993 sa Sorosove aktivity stali známymi, keď predpovedal nárast ceny zlata. Predpokladá sa – keďže to odštartovalo nákupnú horúčku v drahých kovoch – že to vyhnalo cenu 20 percent nad najvyššiu cenu od vojny v Perzskom zálive.

Na počiatku júna 1993 napísal business editorovi v The London Times, Anatole Kaletskemu, otvorený list oznamujúci, že zamýšľa podnietiť peňažné trhy k predaju veľkého objemu nemeckých vládnych bondov v prospech francúzskych akcií. Čo znamená: Dolu s nemeckou markou a útok na Bundesbank! V niektorých novinách po celom svete je Soros chválený ako nejaký Robin Hood počítačovej doby, keďže prostredníctvom špekulácií berie bohatým národom grandióznym štýlom a rozdáva východnej Európe a Rusku cez niekoľko sorosovských nadácií, aby pripravoval cestu “demokracii” v týchto “úbohých” krajinách, vykrvácaných komunizmom.

Kto je teda Soros? Oficiálne tvrdenie uvádza, že sa narodil v roku 1930 židovským rodičom a ako mladík unikol z Budapešti pred nacistami. Nastúpil do London School of Economics a v polovici 50. rokov 20. storočia prišiel do USA. Tam ho magicky pritiahla Wall Street, no jeho kariéra do roku 1969 nebola nejako okázalá. Potom s partnerom prevzal investičný fond. Akcie, ktoré nevlastnil, predával ako futurity, dúfajúc, že ich cena k stanovenému dátumu klesne, aby ich mohol získať za nižšiu cenu, než ich predával.

Z tohto fondu sa vyvinula Quantum Group, skupina investičnýh fondov operujúcich v Holandskej Západnej Indii. Quantum je jednou z najpôsobivejších “investičných strojov” na svete. V ôsmich z posledných 24 rokov vykázala “oficiálny” zisk cez 50 percent, v dvoch z týchto rokov dokonca viac ako 100%. Medzičasom Soros prenechal biznis skupine manažérov a sám sa obmedzuje na plánovanie “veľkých kampaní”. Svoje princípy uvádza v knihe The Alchemy of Finance (Alchémia financií).

Ale to je obraz, ktorý o ňom vytvárajú médiá – a my vieme, kto tieto médiá vlastní. Aký je v skutočnosti?

William Engdahl hovorí o ňom toto:

“Soros špekuluje na svetových finančných trhoch prostredníctvom svojej tajnej offshore spoločnosti Quantum Fund NV, súkromného investičného fondu, ktorý pre niekoľkých “klientov” spravuje portfolio 4-7 miliárd amerických dolárov. Quantum Fund je registrovaný v daňovom raji v Holandských Antilách v Karibiku. Aby sa vyhol kontrole svojich finančných aktivít zo strany americkej administratívy, v správnej rade Quantum nie je žiaden americký občan. Jej riaditeľmi je zvláštna zmes švajčiarskych a talianskych finančníkov.

“Soros bol identifikovaný ako frontman anglo-francúzskej rothschildovskej bankárskej rodiny. Pochopiteľne, ani on, a ani Rothschildovci nechcú, aby bol tento fakt verejne známy, preto musia pevné putá k jeho priateľom v London ‘City’, na britskom ministerstve zahraničných vecí, v štáte Izrael a k jeho mocným priateľom v americkej administratíve, zostať skryté.”

Medzi členmi správnej rady Quantum Fund sa nachádza akýsi Richard Katz. Zároveň je hlavou rothschildovskej Italia S.p.A. v Miláne, a taktiež v dozornej rade komerčnej banky N.M. Rothschild & Sons v Londýne. Ďalším členom rady je Nils O. Taube.

Ten je partnerom londýnskej investičnej skupiny St. James’ Place Capital, ktorá medzi svojich hlavných partnerov počíta lorda Rothschilda. Častým Sorosovým partnerom v niekoľkých špekuláciách – predovšetkým vo zvyšovaní kvót zlata – je Sir James Goldsmith, príbuzný rothschildovskej dynastie. V správnej rade Quantum taktiež nájdeme hlavy niekoľkých vysoko “diskrétnych” švajčiarskych súkromných bánk (pomáhajúcich zločineckému syndikátu v praní špinavých peňazí z predaja zbraní a drog).

Ďalej tu máme Edgara D. de Picciota, šéfa ženevskej súkromnej banky CBI-TDB Union Bancaire Privee, hlavného hráča na investičných trhoch a trhoch so zlatom, Isidora Albertiniho, šéfa milánskej brokerskej spoločnosti Albertini & Co., Beata Notza z privátnej banky Banque Worms v Ženeve, a Albertla Fogliu, hlavu Banca del Ceresio v Lugane.

V priebehu nedávnych politických korupčných škandáloch v Taliansku vyšlo najavo, že niekoľko talianskych politikov udržiavalo svoje peniaze práve v Banca del Ceresio. Soros mal zrejme viac než len vnútorné informácie o slabých bodoch talianskej politiky, keď v septembri 1994 napadol líru.

Vysvetľuje William Engdahl:

“Sorosovo spojenie s ultra-tajnými medzinárodnými finančníckymi kruhmi Rothschildovcov nie je len obyčajné či náhodné bankové spojenie. Mimoriadny úspech, ktorý Soros na vysoko rizikových finančných trhoch má, sa nedá jednoducho vysvetliť “hráčskym šťastím”. Soros má prístup k informačným kanálom, vládnym i súkromným.

Od konca 2. svetovej vojny sa rodina Rothschildovcov snaží okolo seba šíriť auru bezvýznamnosti. No za touto aurou sa skrýva jedna z najmocnejších a najtajomnejších finančných skupín sveta. Rothschildovci míňajú mnoho peňazí na pestovanie obrazu bohatej aristokratickej rodiny, kde jeden miluje francúzske vína a druhý sa zapodieva charitatívnymi nadáciami.

Pre expertov na “City” je N.M Rothschild & Sons najvplyvnejšou skupinov systému britských tajných služieb, úzko spojená s neo-liberálnym thatcherovským krídlom toryovcov. V 80. rokoch minulého storočia N.M Rothschild & Sons zarobili niekoľko miliárd dolárov na privatizácii britských štátnych podnikov, ktorú uskutočnili pre M. Thacherovú. Rothschildovská banka je taktiež v strede obchodu so zlatom: V tejto banke sa stanovuje cena zlata dvakrát denne piatimi najvplyvnejšími bankami obchodujúcimi so zlatom.

No N.M Rothschild & Sons je taktiež zapletená v niekoľkých špinavých operáciách tajnej služby týkajúcich sa drog a zbraní. Kvôli dobrým vzťahom k najvyšším miestam britských tajných služieb sa Rothschildovcom podarilo dosiahnuť, že ich spoluúčasť v jednej z horších nelegálnych sietí tajnej služby, BCCI (Bank of Credit and Commerce International) nebola nikdy spomenutá. Rothschildovská banka v skutočnosti patrila k vnútornému kruhu tých medzinárodných bánk perúcich špinavé peniaze CIA a MI6, ktoré v 70. a 80. rokoch financovali CIA projekty, ako boli contras v Nikarague.

Vplyvný predseda bankovej komisie v americkom Senáte, Henry Gonzales, vytkol Reaganovej a Bushovej administratíve odmietnutie BCCI vyšetrovať. Okrem toho, ministerstvo spravodlivosti opakovane odmietlo spolupracovať na kongresových vyšetrovaniach škandálu BCCI a s ním previazaného škandálu Banca Nazionale del Lavoro (BNL). Táto banka zarobila miliardy dolárov z pôžičiek, ktoré Bush garantoval irackej vláde krátko pred vojnou v Zálive.

Gonzales uviedol, že Bushova administratíva mala ministerstvo spravodlivosti, ktoré považoval “za najskorumpovanejšie, neuveriteľne najskorumpovanejšie ministerstvo spravodlivosti, aké som kedy počas mojich 32 rokov v Kongrese zažil”.

Potom, ako bola BCCI otvorene v médiách obvinená z porušenia niekoľkých zákonov, žalobca štátu New York, Henry Morgenthau, oznámil oficiálne vznesenie žaloby proti BCCI. Morgenthau BCCI obvinil z najväčšieho bankového podvodu vo finančnom svete. „BCCI počas svojho 19ročného pôsobenia fungovala ako skorumpovaná zločinecká organizácia.” Jedným z riaditeľov BCCI, saudsko-arabský šejk Kamal Adham, bol počas doby, kedy CIA viedol Bush, hlavou saudskej tajnej služby.

Žiadne západné médium doteraz neodhalilo fakt, že rothschildovská skupina spojená s Georgeom Sorosom bola v strede obrovskej ilegálnej siete BCCI. Kľúčovou osobou v týchto aktivitách bol Dr. Alfred Hartmann, výkonný riaditeľ švajčiarskej pobočky BCCI (Banque de Commerce et de Placement SA), šéf zürichšskej Rothschild Bank AG a člen bankovej rady N.M Rothschild & Sons v Londýne.

Bol taktiež v rade švajčiarskej vetvy talianskej BNL a podpredsedom newyorskej Inter Maritime Bank v Ženeve. Priateľský bývalý príslušník tajnej služby, ktorý na Sorosovom prípade pracoval, prezradil, že v septembri 1993 Soros zhromaždil – spolu s mocnou skupinou “tajných partnerov” – sumu vo výške viac ako 10 miliárd dolárov ako páku na vychýlenie európskych mien.

MEDZI PARTNERMI ZJAVNE BOLI TAKMER NEZNÁMY OBCHODNÍK S KOVMI A ROPOU MARC RICH A IZRAELSKÝ OBCHODNÍK SO ZBRAŇAMI SHAUL EISENBERG.
Po desaťročia pracoval Eisenberg pre izraelskú tajnú službu a uskutočňoval dôležité obchody so zbraňami v celej Ázii a na Blízkom Východe. Tretím Sorosovým partnerom je Rafi Eytan, ktorý bol predtým spojkou Mossadu k britskej tajnej službe v Londýne.

George Soros je v základe ďalším nástrojom ekonomického a politického boja v rukách Rothschildovcov. Nachádza sa v tých kruhoch, ktoré pred pár rokmi odštartovali zákernú kampaň o “Štvrtej Ríši” proti zjednotenému Nemecku; Soros je veľmi proti-nemecky orientovaný. Vo svojej autobiografii z roku 1991, Underwriting Democracy, Soros varoval pred nebezpečenstvom narušenia mocenskej rovnováhy v Európe zo strany zjednoteného Nemecka.

Jeho americké kontakty dostali Sorosa veľmi blízko k finančným kruhom a kruhom tajných služieb okolo Georgea Busha. Jeho najdôležitejšia depozičná banka a hlavný požičiavateľ počas útoku na európsky peňažný systém v septembri 1993 bola CITICORP, najväčšia americká banka. Soros vyzýval medzinárodných investorov na destabilizovanie nemeckej marky. Keď sa koncom roku 1989 stalo zjednotenie Nemecka pravdepodobným, vysokopostavený Citicorp manažer uviedol:

“Nemecké zjednotenie bude pre naše záujmy katastrofou. Musíme zabezpečiť pokles hodnoty nemeckej marky o 30 percent, aby Nemecko nebolo schopné prebudovať východné Nemecko a stať sa v novej Európe ekonomickým faktorom.”

Podľa svojich spoločníkov má Soros “neuveriteľné ego”. Opisoval, ako počas vojny nemohol v okupovanom Maďarsku prežiť ako Žid, tak prevzal druhú identitu. Čo však nehovorí, je, že sa nechal ukryť pred perzekúciou jedným mužom, ktorý obral bohatých židov o ich majetky, a Soros mu pomáhal. Takto “prežil” vojnu. Budapešť opustil len dva roky po skončení vojny. Hoci on sám a židmi vlastnené médiá pohotovo napádajú jeho oponentov, obzvlášť vo východnej Európe, ako anti-semitov, jeho židovstvo je viac založené na častiach Talmudu, než na jeho spojení so židovským ľudom.

Navonok Soros podporuje širokú paletu spoločenských aktivít, ako “mierové koncerty” s Joan Baez, štipendiá v Oxforde pre mladých východoeurópanov atď. No skutočnosť predstavuje odlišný obraz. Soros je osobne zodpovedný za chaos, spôsobený “šokovou terapiou”po roku 1989 vo východnej Európe. Slabým vládam nanútil neuveriteľne kruté opatrenia, ktoré mu umožnili vykúpiť zdroje v rôznych častiach východnej Európy za neskutočne nízke ceny.

Vezmime si napríklad Poľsko:

Na konci roku 1989, Soros zorganizoval tajné stretnutie medzi Rakowského komunistickým režimom a vodcami vtedy ilegálnej odborovej organizácie Solidarnosc (Solidarita). Plán, ktorý obom stranám predstavoval, bol nasledovný:

Komunisti mali nechat Solidaritu prevziať vládu, aby si získali dôveru ľudu. Štát by následne mal zámerne priviesť vlastné štátne podniky a poľnohospodárstvo ku krachu aplikovaním astronomických úrokových sadzieb, zadržiavaním potrebných štátnych pôžičiek a zaťažením spoločnosti dlhom, ktorý by nikdy splatiť nedokázali.

Vtedy príde do Poľska Soros so svojimi medzinárodnými podnikateľskými priateľmi a už privatizované štátne spoločnosti skúpi. Jedným z takýchto príkladov je obrovská oceliarska spoločnosť Huta Warsawa, ktorej vybudovanie dnes, podľa odborníkov, by západné spoločnosti stálo okolo 3-4 miliardy dolárov. Poľská vláda súhlasila s prevzatím “dlhov” Huty Warsawa a s predajom teraz už oddlženej spoločnosti za 30 miliónov dolárov milánskej spoločnosti Lucchini. [H: A takto to funguje, priatelia]

Pre tento plán Soros využil svojho mladého priateľa, poľského židovského ekonomického poradcu Jeffreyho Sachsa, ktorý však nemohol začať svoju poradenskú činnosť v Poľsku vykonávať, pretože vtedy pracoval iba v Bolívii. A tak Soros založil ďalšiu zo svojich mnohých nadácií, Stefan Batory Foundation, ktorá sa následne stala oficiálnym klientom pre poradenskú činnosť Sachsa v Poľsku (1989/90).

Podľa Sorosových vlastných slov pracoval alebo stále pracuje s hlavným poradcom Lecha Walesu, Bronislawa Geremeka, s generálom Jaruzelským, profesorom Treciakowským, s tajným poradcom poľského ministra financií a ekonomiky Leszka Balcerowicza, a so samotným Balcerowiczom. Soros priznáva, že vedel, že jeho ekonomická “šoková terapia” v Poľsku povedie k vážnej nezamestnanosti, k zatváraniu tovární a k sociálnemu napätiu. Preto nástojil na tom, aby vládu prevzala Solidarita.

Prostredníctvom svojej nadácie mohol získať najdôležitejších mienkotvorcov v médiách, ako je Adam Michnik, a jeho kolaborácia s americkou ambasádou vo Varšave mu umožňovala cenzorovať médiá, ktoré následne jednostranne jeho “šokovú terapiu” podporovali, a oponovať akejkoľvek kritike. Čo na to teraz hovoríte? Nie je to tá stará talmudsko-iluminátska stratégia?

Rusko:
Soros viedol delegáciu do Ruska, kde od 80. rokov spolupracoval s Raisou Gorbačovovou, aby založil ďalšiu sorosovskú nadáciu, The Cultural Initiative Foundation. Ide o ďalší nástroj preňho a jeho západných kumpánov pre nezdanený vstup do najvyšších politických sfér a pokračovať v “nákupe” najdôležitejších politických a ekonomických osobností v krajine.
Po neúspechu s Gorbačovom v rokoch 1988 až 1991 prešiel ku kruhom okolo Jeľcina. A opäť to bol Soros, ktorý zaviedol svoju “šokovú terapiu” s pomocou svojho priateľa Jeffreyho Sachsa.

Od 2. januára 1992 Sachsova “šoková terapia” Rusku spôsobila bezprecedentný chaos a predvídateľnú hyperinfláciu, následkom čoho najlepšie vedecké výskumné inštitúty utiekli na Západ. Podľa Sorosovho plánu Igor Gajdar a Jeľcinova vláda drasticky obmedzili subvencie priemyslu a poľnohospodárstvu, napriek tomu, že celá ekonomika bola štátnou ekonomikou. Oznámeným cieľom bolo do troch mesiacov získať rozpočet bez deficitu. Priemyslu sa viac neposkytovali pôžičky, spoločnosti akumulovali astronomické dlhy a inflácia rubľa sa vymkla kontrole.

Soros a jeho priatelia z tejto situácie bezprostredne profitovali.

MARC RICH, NAJVÄČŠÍ OBCHODNÍK S HLINÍKOM NA SVETE, ZAČAL SKUPOVAŤ MNOŽTVO RUSKÉHO HLINÍKA ZA NEUVERITEĽNE NÍZKE CENY, KTORÝM V ROKU 1993 ZAČAL ZAPLAVOVAŤ TRHY V PRIEMYSELNÝCH KRAJINÁCH A TAK SPÔSOBIL PÁD CIEN HLINÍKU O 30 PERCENT.

To je iba jeden príklad Sorosovho vykorisťovania.

Maďarsko:

Keď sa István Csurka, poslanec národno-socialistickej opozície snažil protestovať proti ničeniu maďarskej ekonomiky stratégiami Sorosa a jeho priateľov, bol označený za “anti-Semitu” a v júni vylúčeni z vládneho Demokratického fóra.

Juhoslávia:

Na počiatku roku 1990 Soros – v spolupráci s MMF – vo vtedajšej Juhoslávii napomohol rozpútaniu vojny. Soros je taktiež priateľom vtedajšieho námestníka štátneho tajomníka Lawrence Eagleburgera, bývalého veľvyslanca v Belehrade a patróna Slobodana Miloševiča. Eagleburger bol niekdajším predsedom Kissinger Associates, v rade ktorej sedí taktiež Lord Carrington (Committee of 300 – Rada 300). Predstavy tohto pána priamo podporovali srbskú agresiu voči Chorvátom a Bosniakom. Dnes má Soros nadácie v Bosne, Chorvátsku, Slovinsku a Yugoslav Soros Foundation (Juhoslovanská Sorosova nadácia) v srbskom Belehrade. V Chorvátsku používa financie zo svojej nadácie na najímanie vplyvných novinárov na diskreditáciu oponentov svojej “šokovej terapie” ako anti-Semitov a neonacistov. (Zo štúdie EIRNA “Derivatives” (Deriváty))

Vidíte, ako osožné bolo Židom zavedenie výrazu “anti-semitizmus”?

http://www.bibliotecapleyades.net/esp_sociopol_rothschild.htm

http://www.bibliotecapleyades.net/esp_autor_fulford.htm#menu

Převzato:  http://www.europskenarody.info/