Americké impérium padne v roku 2020

Dina Gusovsky

Rozhovor s Johanom Galtungom, spisovateľom a verejným činiteľom, autorom knihy Pád amerického impéria – a čo bude potom?

Dina Gusovsky, korešpondentka RT vo Washingtone: Je tu isté protirečenie. V americkej tlači na prvých stránkach novín  píšu, že ekonomika USA ukazuje rast. Znemená to, že plán vlády funguje, že sa dostávame z krízy? A ako dlho bude trvať obnovovanie? Spisovateľ a vedec Johan Galtung ma na vec iný názor. Jeho nová kniha sa volá Pád amerického impéria – a čo bude potom? (The Fall of the US Empire – and then what?). Prišiel na návštevu do nášho štúdia. Ďakujem, že ste prišli.

Takže, vo svojej knihe robíte skutočne šokujúce vyhlásenia. Píšete, že svet sa stáva svedkom pádu amerického impéria. Ako je to možné?

Johan Galtung, spisovateľ a verejný činiteľ: Nič nové som tam nenapísal. Svet bol svedkom pádu  britského impéria, francúzskeho a sovietskeho. Predpovedal som pád sovietskeho impéria približne 10 rokov pred tým, než k nemu došlo, v roku 1980, a uhádol som.  V roku 2000 som predpovedal, že v roku 2025 padne americké impérium. Za prezidenta však bol zvolený George Bush. Predpokladal som,  že urýchli tento proces, a to sa aj udialo. Takže moja aktuálna prognóza znie –  rok 2020.

Dina Gusovsky: Popritom však tvrdíte, že pád amerického impéria, ak k nemu dôjde, spraví samotné Spojené štáty efektívnejšími a silnejšími. Ako je to možné?

Johan Galtung: Presne tak. Má to svoje obrovské výhody. Takto aj Rusko získalo v dôsledku pádu Sovietskeho zväzu. Anglicko zase ťažilo z páda britského a Francúzsko francúzskeho impéria. Keď plávate a na vašom krku sedí albatros, plávate zle. Albatros –  to je impérium. Potom sa cítite byť povinní uskutočniť 243 vojenských intervencií po celom svete – to je príliš veľa; cítite sa povinní niekomu „vykrúcať ruky“ z politických dôvodov; máte dojem, že musíte mať základne všade, pričom to všetko stojí množstvo peňazí. To všetko vás zaťažuje, aj napriek tomu, že sa vám zdá, že máte povolenie zhora robiť toto všetko… Ale svet neverí, že Amerika má na to povolenie zhora. Takže legitimita nie je, kúzlo sa rozplynulo.

Myslím si, že všetko začalo Kórejskou vojnou, vtedy po prvý raz od roku 1812 USA nevyhrali vojnu. Odvtedy sa všetko hýbe po šikmej ploche. Vojna vo Vietname, vojna v Iraku, vojna v Afganistane. Nezabúdajme na to, že francúzske impérium  skončilo vojnou v Alžíre, ktorú prehralo. A britské – povstaním Mau Mau, keď zahynulo iba 30 Britov, ale Briti zabili desaťtisíce ľudí. To bol koniec. Pre ZSSR to bol Afganistan. Nedávno som videl tričko  s nápisom Vítajte v Afganistane, impéria sem chodia zomierať.

Dina Gusovsky: Takže , čo môže Amerika urobiť,  aby odvrátila pád? Dá sa s tým vôbec niečo robiť?

Johan Galtung: Pravdaže. Veľmi konkrétne veci: zrušiť  základne –  USA má viac ako tisíc základní  v 170 krajinách. Jednoducho ich odvolať, ako to spravila Veľká Británia v roku 1965. Posnažiť sa lepšie riešiť konfliktné situácie, nevoliť pre všetko konfliktné vojenské  riešenia.

Dina Gusovsky: Máte na mysli to, čo sa teraz deje okolo Iránu?

Johan Galtung: Prirodzene. Obama sa priznal, že v roku 1953 USA naozaj zvrhli zákonne zvoleného premiéra. Mohol dodať slová ľútosti, možno dokonca ospravedlnenie, ale myslím si, že už samotné toto je dosť dobré.  Milión vecí by sa dalo spraviť v tomto duchu. Rokovania namiesto vykrúcania rúk v politickom ohľade, dialóg namiesto vnucovania – v kultúrnom ohľade.

Dina Gusovsky: A čo treba robiť, ak dialóg nefunguje? Ak všetky metódy už boli odskúšané, čo potom?

Johan Galtung: Naďalej viesť  dialóg. Zapojiť do dialógu iných partnerov. Zoberme si Izrael a Palestínu, to je dobrý príklad. Nie som si istý, že je tam prítomný dialóg. Je tam vykrúcanie rúk – Palestínčanom.

Z môjho pohľadu, situáciu by vyriešilo vytvorenie Blízkovýchodného spoločenstva na spôsob Európskej únie. V roku 1958  sa dohodlo šesť krajín –  Nemecko a jeho susedia. Izrael  a päť susedných štátov – Libanon, Sýria, Jordánsko, Palestína, Egypt. Myslím si, žer by to fungovalo. No a, pravdaže, Palestína musí mať hranice stanovené medzinárodným právom, hranice z roku 1967. Izrael sa musí zriecť expanzie a získať zato bezpečnosť v podobe mieru. To je jediná možná cesta.

Dina Gusovsky: Som si istá, že mier v konečnom dôsledku chcú všetci, ale niekedy to nie je reálne. Hoci by sme to chceli. Ďakujem Vám za rozhovor.

Zdroj: rt.tv

Převzato:  http://chelemendik.sk/