Muži v čiernom

Muži v čiernom (alebo Men in Black) sú veľmi známym fenoménom, ktorý sa ešte dodnes nikomu nepodarilo vysvetliť. Sú pokladaní za príslušníkov tajnej služby, mimozemšťanov, ale často aj za robotov s obmedzeným zdrojom energie. Z ich pôsobenia si dokonca zobrali príklad aj hollywoodski producenti a natočili komédiu Men In Black, ktorá sa stala kasovým trhákom.

Pôvod príbehov o Mužoch v čiernom siaha do roku 1953. Albert K. Bender bol vedúcim organizácie IFSB (International Flying Saucer Organisation) zaoberajúcej sa výskumom lietajúcich tanierov a pripravoval útlu publikáciu pod názvom Space review, v ktorej boli uvedené najnovšie správy o výskume lietajúcich tanierov. Aj napriek svojmu názvu mala IFSB len niekoľko stoviek členov a počet čitateľov Space review tiež nepresiahol tisícku. Všetci členovia však boli hlboko presvedčení, že lietajúce taniere sú dopravnými prostriedkami na prekonávanie obrovských vzdialeností vo Vesmíre. Po otvorení októbrového vydania Space review v roku 1953 v ňom však našli dva oznamy, ktoré im vyrazili dych. Prvý hovoril o tom, že z dôveryhodného zdroja bolo organizácii IFSB potvrdené vyšetrovanie záhad lietajúcich tanierov zo strany vlády. Druhý oznamoval rozriešenie záhady lietajúcich tanierov avšak zverejnenie zistení nebolo v tom čase vhodné. Zakrátko na to Bender ukončil vydávanie Space review a ukončil aj činnosť IFSB. Neskôr Bender pre miestne noviny uviedol, že ho navštívili traja muži v tmavých oblekoch, ktorí mu veľmi dôrazne dali príkaz na ukončenie vydávania materiálov o lietajúcich tanieroch. On sám bol z toho na smrť vystrašený a niekoľko dní nemohol jesť. Všeobecne sa predpokladalo, že “traja muži v čiernom“ boli len vymyslený Benderom, aby tak zakryl stratovosť svojej výskumnej organizácie a jednoducho mohol ukončiť jej činnosť. Jeho priatelia mu však dôverovali a domnievali sa, že “traja muži v čiernom“ mohli byť zo CIA alebo z tajnej služby amerického letectva. Ako však plynul čas muži v čiernom sa stávali čoraz záhadnejšími a mimozemskejšími indivíduami. Ich výskyt a návštevy boli hlásené čoraz častejšie a tak sa muži v čiernom stali pevnou súčasťou histórie záhad spojených s UFO a mimozemskými civilizáciami. Muži v čiernom mali vždy oblečené čierne obleky. Častokrát nosili tmavé slnečné okuliare aby pod nimi ukryli svoje zvláštne oči. Väčšina z nich bola podľa svedkov strednej postavy s olivovohnedou pokožkou a tmavými rovnými vlasmi. Svedkom pripadali ako mulati alebo orientálci. Ich prejavy boli veľmi chladné, bez emócií a ľudia, ktorých navštívili z nich cítili že nie sú ľudmi. Rozprávali vynikajúcim štýlom a intonáciou, ktoré pripomínali kriminálne filmy tridsiatych rokov. Návštevy zvyčajne vykonávali v trojiciach a vozili sa v nových, žiarivých, čiernych autách. Niekedy sa predstavovali ako vyšetrovatelia CIA alebo iných vládnych agentúr. Niekedy svedkom narýchlo vtisli pred oči preukaz, ktorý však už na opätovné požiadanie neukázali. Stávalo sa však aj, že sa legitimovali odznakmi so zvláštnymi znakmi. Na ich autách sa tiež niekedy objavovali neznáme symboly. Dôvodom ich návštev bolo zastrašiť ľudí, ktorí videli UFO a donútiť ich aby prestali o svojom zážitku rozprávať. Prípady známe v dnešnej dobe tvoria len veľmi malú časť z počtu stretnutí s mužmi v čiernom. To preto, že väčšina ľudí sa po ich návšteve k tejto tematike nikdy nevyjadrila.

Prvým známym prípadom okrem prípadu Alberta Bendera je prípad cestného inšpektora z Kalifornie Rexa Heflina. 3. augusta 1965 sa Heflinovi z auta parkujúceho neďaleko Santa Any podarilo urobiť niekoľko fotografií UFO. Fotografie boli veľmi dobré a bol na nich objekt oválneho tvaru, ktorý sa vznášal nad zemou. Jeho fotografie boli veľmi publikované a dodnes sú jednými z najpoužívanejších fotografií UFO vo svete. Krátko po tom čo Heflin oznámil svoje pozorovanie, začalo vyšetrovanie Americké letectvo. Oficiálny vyšetrovatelia obviňovali Heflina z falošných fotografií, ale on i keď chcel nemohol im dokázať opak, keďže fotografie pochádzali z polaroidu – fotoaparátu, ktorý nevytvára negatívy. Heflin uviedol, že krátko po zverejnení svojich pozorovaní ho navštívili dvaja neznámi muži, ktorí sa predstavili ako zástupcovia NORAD (Severoamerickej Protivzdušnej Obrany). Odovzdal im aj tri zo štyroch originálnych fotografií neznámeho objektu. Títo dvaja muži neboli nikdy identifikovaní. 11. októbra 1967, viac ako dva roky po pozorovaní ho navštívili ďalší tajomní muži. Jeden z nich sa predstavil ako kapitán C.H. Edmonds z divízie Vesmírnych systémov Amerického letectva (úrad ktorý sa angažoval vo vyšetrovaní aj krátko po pozorovaní). Počas rozhovoru sa ho muž opýtal či by chcel späť svoje fotografie neznámeho objektu. Keď Heflin uviedol, že nie mužovi sa viditeľne uľavilo. Znenazdajky začal hovoriť o Bermudskom trojuholníku, kde zmizlo množstvo lietadiel a lodí a niektoré prípady boli spájané s UFO. Počas rozhovoru si Heflin všimol, že vonku parkovalo auto, s nejakým nápisom na dverách. Na zadnom sedadle sedela postava, ktorá mala na ruke fialovú rukavicu a v nej nejaký prístroj. Heflin sa domnieval, že celý jeho rozhovor bol zaznamenaný. Americké letectvo sa pokúšalo zistiť kto je kapitán C.H. Edmonds, avšak v archívoch nebol nikdo podobného mena nájdený. Oveľa zaujímavejšia príhoda sa stala neznámej rodine, ktorá pozorovala UFO. Istý čas po pozorovaní ich navštívil veľmi zvláštny muž, vysoký viac ako 2 metre, s malou hlavou a mŕtvolne bledou pokožkou. Tento návštevník uviedol, že je poisťovací vyšetrovateľ, a že hľadá niekoho s rovnakým menom ako mal otec rodiny. Naznačoval, že ten človek zdedil väčší obnos peňazí. Zvláštne bolo, že tento zvláštny muž sa zjavil uprotred noci a na sebe mal len ľahký kabát. Legitimoval sa oficiálne vyzerajúcim preukazom, ale kým si ktokoľvek mohol čosi z neho prečítať opäť ho odložil. Po vyzlečení kabáta si domáci všimli odznak, ktorý však hneď ukryl. Návštevník sa pýtal rôzne osobné otázky o rodine a ani raz nespomenul nič v súvislosti s UFO. Najzvláštnejším momentom bolo, keď si dcéra všimla drôt zelenaj farby vychádzajúci z mužovej ponožky, ktorý sa na dvoch miestach ponáral priamo do tkaniva nohy. Po rozhovore muž nastúpil do veľkého čierneho auta, v ktorom sa nachádzali aspoň dve ďalšie osoby. Auto sa čoskoro stratilo na prašnej lesnej ceste vedúcej od domu. Okrem zastrašovania a vystrašovania ľudí spôsobujú muži v čiernom množstvo nepríjemných psychologických potiaží. Bender uviedol, že trpel bolesťami hlavy, výpadkami pamäti a prenasledoval ho zvláštny pach, ktorý zacítil pri prvej návšteve muža v čiernom. Ľudia, ktorých tiež navštívili muži v čiernom uvádzali podobné symptómy. Ich ďalšou schopnosťou je vyzerať ako ktokoľvek iný. John Keel známy výskumník UFO uviedol, že sa stretol s množstvom ľudí, ktorí neverili že je kto v skutočnosti je. Uvádzali, že skutočný John Keel bol unesený mimozemšťanmi a na Zemi ho nahradili androidom, ktroý vyzeral ako on. John Kell neskôr dostal správy od svojich starých priateľov, že aj oni si veľmi podrobne overovali podpisy na listoch od neho či to náhodou nie je pravda. Ako som sa zmienil už skôr každá éra si tajuplné príbehy vysvetľuje tak aby boli pochopiteľné a uveriteľné vo vtedajších podmienkach. Množstvo návštev mužov v čiernom je veľmi podobných návštevám démonov alebo diabla v skorších storočiach. Napríklad diabol bol už oddávna popisovaný ako osoba oblečená v čiernom. Démonom boli zase pripisované možnosti, vďaka ktorým mohli na seba brať podobu najbližších priateľov a susedov. Ľudia, ktorý uviedli že boli navštívený démonmi, alebo diablom sa sťažovali na podobné ťažkosti ako tí, u ktorých vykonali návštevu muži v čiernom. Nové a veľké autá mužov v čiernom sa spájajú s haitskou poverou o diabolskej spoločnosti čarodejníkov tzv. “zobops“. Táto povera hovorí, že ak uvidíte veľké, nové auto ísť po ceste bez šoféra máte sa mu radšej vyhnúť, pretože je v moci “zobopsov“. Týmto však netvrdím, že muži v čiernom sú zástupcovia diabla na Zemi, o nič viac ako by som tvrdil, že na Marse existujú zelení mužíčkovia, tak uznávaní predošlými generáciami. Len som chcel ukázať, že ľudský strach môže mať po stáročia rovanký dôvod, ale iný spôsob vysvetlenia.

V minulosti však v existenciu diabla verilo takmer celé obyvateľstvo a stretnuti s ním mohlo komukoľvek priniesť krutú smrť na hranici. V dnešnej dobe v existenciu mimozemských civilizácií verí len veľmi málo ľudí a ešte menej ich verí v ich prítomnosť na Zemi. Príbehy o mužoch v čiernom sú také bizarné, že zverejniť sa ich odvážia len lokálne bulvárne noviny, alebo UFO magazíny. Tieto sú často tlačené súkromne a len v niekoľkých stovkách exemplárov. Avšak niekoľko väčších vydavateľstiev sa odvážilo publikovať knihy o mužoch v čiernom a táto téma býva niekedy aj na programe televíznych diskusií. Dá sa teda povedať, že ľudia sa stretávajú s termínom muži v čiernom, ale nevedia ho bližšie špecifikovať. Jeden z prípadov stretnutí s mužmi v čiernom je však odlišný od ostatných. Je to príbeh únosu Betty a Barnieho Hillovcov. V noci 19. Septembra 1961 sa vracali manželia Hillovci autom domov do Portsmouthu v New Hampshire, Kanada. Nachádzali sa práve na veľmi tichom a izolovanom úseku cesty, keď si všimli nad hlavami lietajúci tanier. Potom nasledovali v ich živote dve hodiny, na ktoré si vôbec nespomínajú. Od okamihu keď spozorovali UFO si nepamätajú nič až dovtedy, kým sa nenašli v aute niekoľko míľ ďalej na tej istej ceste o dve hodiny neskôr. Niekoľko nasledujúcich mesiacov obidvaja manželia prekonávali ťažké psychické problémy. Rozhodli sa navštíviť psychiatra a po konzultácii s ním sa nechali uviesť do stavu hypnózy, v ktorom si spomenuli ako boli unesený na palubu lietajúceho taniera. Ani jeden z manželov nemal záujem na tom, aby bol ich príbeh nejako publikovaný. Ujal sa ho však John Fuller, ktorý s pomocou manželov Hillovcov a ich psychiatra napísal knihu “Prerušená cesta“. Aj keď kniha obsahuje pasáže, ktoré by čitateľovi mohli pripadať ako halucinácie väčšina ľudí, ktroí ju čítali považuje celý príbeh za pravdiví. Ľudia alebo bytosti, ktoré pravdepodobne riadili lietajúci tanier by mohli byť zaradené do skupiny mužov v čiernom. I keď jedného z nich Barney Hill popísal ako “ryšavého Íra“, ktorý len veľmi ťažko môže byť mužom v čiernom druhý bol oblečený celý v čiernom a okolo krku mal čierny šál. V hypnotickom stave Hill nakreslil portrét vodcu únoscov. Jeho tvár je podobná hmyzej s veľkými čiernymi očami, ktoré pokrývajú takmer štvrtinu hlavy. Oči boli najskľučujúcejšou časťou jeho tváre. Počas jednej hypnotickej seansy Barney Hill kričal, že tie oči sú v jeho mozgu. Tu vidíte, že žiarivé oči sú jedným zo základných znakov mužov v čiernom. Čiatatelia knihy uverili, že sa sami môžu stať obeťou únosu mimozemšťanmi, ktorí na ich tele, mozgu a psychike vykonajú množstvo pokusov a potom všetko vymažú z ich pamäte. Sú všetky tieto príbehy len klamstvami a halucináciami? Psychiatri sa často stretávajú so symptómami ako sú straty pamäti či iné nepríjemné poruchy, vyskytujúce sa u ľudí, ktorí uvádzajú stretnutie s neznámimi tajomnými návštevníkmi. Muži v čiernom sa však stali súčasťou novodobej mytológie Američanov, tak ako sa v Európe stali súčasťou mytológie draci či trpaslíci.

Převzato:  http://tajomstva-nasej-planety.ic.cz/