TOHTO ROKU ZOMRELA SESTRA LUCIA – ZNÁMÝ PROROK Z FATIMY
Tohto roka vo februári v Portugalsku zomrela mníška Lucia známa ako „fatimský prorok“. Nedožila sa svojich 98 narodenín, chýbal jej len jeden mesiac. Ale hlavné udalosti jej života sa odohrali pred 88 rokmi.
Fatimské zjavenia
Fatimské zjavenia patria medzi niekoľko oficiálne uznaných zjavení, ktoré Katolícka cirkev označuje ako pravé. Na jar roku 1916, keď Lucia Santos a jej bratanec Francisko so sestrou Jacintou Marto pásli ovce, uvideli anjela. 13. mája 1917, keď mala Lucia 10, Francisko 9 a Jacinta 7 rokov, a následne 13. dňa každého mesiaca do októbra 1917 sa im zjavovala samotná Mária. 13. júla 1917 dostali posolstvo, známe ako Fatimské proroctvo. Tieto udalosti sa rýchlo rozšírili a v októbri 1917 zhromaždenie asi 50 až 70 000 ľudí bolo svedkom výnimočného fenoménu na oblohe, ktorý sa nazval „tanec slnka“. Zjavenia však dostávali len tri spomínané deti, ktoré mali ťažkosti zdieľať ich s ostatnými. Deťom bolo hrozené väzením mučením, ak nepovedia, že všetko, čo rozprávajú, sú klamstvá.
Najprv Francisco a potom Jacinta zomreli počas chrípkovej epidémie v nasledujúcich troch rokoch. Lucia sa stala mníškou a žila v kláštore v Tuy, ktorý bol najprv španielsky, potom portugalský, a v ktorom sa odohrávali ďaľšie zjavenia Márie. Samotné proroctvo je rozdelené na tri časti, pričom prvé dve sú známe už mnoho rokov, tretie nebolo doteraz uverejnené, aj keď sa tak malo stať najneskoršie do roku 1960. Prvé dve časti , tiež nazývané proroctvá, Lucia zverejnila so súhlasom jej biskupa v roku 1941. Tretia časť, nazývaná tiež tretie proroctvo, bola napísaná medzi 2. a 9. januárom 1944, pričom sa jej zjavila Mária potvrdzujúc, že Boh naozaj chce, aby bolo napísané a aby pápež a biskup oblasti Leiria ho okamžite prečítali. Mária ďalej požiadala, aby toto proroctvo bolo zverejnené najneskoršie do roku 1960, avšak nestalo sa tak.
Prvé proroctvo hovorí o spasení celého sveta. Začína sa hrozným výjavom Pekla. Mária povedala, „Videli ste peklo, kam putujú duše hriešnikov. Aby boli spasené, Boh si želá vytvoriť vo svete zasvätenie môjmu nepoškvrnenému srdcu. Ak tak ľudia urobia, mnohé duše konvertujú a bude mier.“ (Pápežom v tej dobe bol Benedikt XV (1914-22)).
V druhom proroctve hovorí o spasení kresťanstva a zabránení komunistického tyranstva. Mária povedala,“Vojna sa skoro skončí, (čo sa aj stalo v nasledujúci rok 1918) avšak ak ľudia neprestanú urážať Boha, neprejde veľa času a za pontifikátu Pia XI (1922-39) sa začne iná, ešte hroznejšia vojna. Keď uvidíte noc osvietenú neznámym svetlom, to je znamenie od Boha, že potrestanie sveta za mnohé previnenia sa uskutoční skrze vojnu, hladomor a nastane prenasledovanie cirkvi a utrpenie svätého otca.“ (25. januára 1938 sa objavila Aurora borealis sprevádzaná zvláštným zvukom podobnému horiacej tráve alebo kroviu, pokrývajúc 500 000 km štvorcových a bola viditeľná po celej Európe, časti Afriky a Ázie. 13. marca 1938 Hitler pripojil Rakúsko k Nemecku a II svetová vojna sa začala onedlho). „Aby sa tomu zabránilo, prosím o zasvätenie Ruska môjmu nepoškvrnenému srdcu a aby sa konalo odškodňovacie prijímanie každú prvú sobotu. Ak bude moja prosba vypočutá, Rusko skonvertuje a zavládne mier. Ak nie, Rusko bude rozširovať svoje chyby po celom svete vyvolávajúc vojny a prenasledovanie cirkvi.“ (Zrejme tým, že sa neuskutočnilo zasvätenie Ruska akonáhle sa prijalo posolstvo, vznikol a rozširoval sa komunizmus, ktorý je ateistický a nastalo prenasledovanie cirkvi a veriacich). „Spravodliví sa stanú mučenníkmi a svätý otec bude veľa trpieť. Mnohé národy prestanú existovať.“ (Pravdepodobne formálne zanikli následkom nemeckej okupácie a rozširovaním komunizmu.) „Avšak nakoniec moje nepoškvrnené srdce zvíťazí. Svätý otec mi zasvätí Rusko a na nejaký čas zavládne mier na svete.“ (Zasvätenia začali pápežom Piom XII 31. októbra 1942 až do zasvätenia pápežom Jánom Pavlom II v roku 1982 a 25. marca 1984 so zvláštnym zreteľom na Rusko s opakovaniami v rokoch 1987, 88 a 91. Mnohí v tom videli naplnenie Máriiných prožiadaviek s následným kolapsom Sovietskeho zväzu spojeným s obnovením náboženského života. Avšak sestra Lucia i po poslednom posvätení tvrdí, že to, čo žiadala Mária, nebolo naplnené.)
Tretí proroctvo* , podľa rôznych indikácii hovoriace o existencii satanstva a apostázie, je stále zahalené tajomstvom a tým, že doteraz nebolo zverejnené, existujú mnohé hypotézy o jeho obsahu. Jedna teória hovorí, že musí ísť v skutočnosti o hrozné veci, napríklad popisovanie konca sveta následkom nukleárnej vojny. Iná teória hovorí o korupci katolíckej cirkvi, čo samozrejme Vatikán nebude ochotný uverejniť. Napriek tomu, že text 3. proroctva nebol nikdy oficálne uverejnený, Frere Michael priniesol po 4 rokoch výskumu štúdiu, približujúcu obsah 3. proroctva. Jeho závery sú rovnaké, aké má otec Alonso, oficiálny archivár Fatimy po 16 rokov. Vo svojej knihe „The Whole Truth About Fatima“ (Úplná pravda o Fatime) Frere Michael popisuje dostatočné množstvo existujúcich faktov, z ktorých sa dá s vysokou pravdepodobnosťou priblížiť obsah 3. proroctva.
Odhaľovanie 3. proroctva
Pravdepodobne v júli alebo auguste 1941 sa sestra Lucia zmienila po prvýkrát o tom, že proroctvo má 3 časti, z ktorých môže zverejniť prvé dve, kdežto tretie jej nebolo dovolené v tom čase zverejniť. (Pravdepodobne obsah týchto proroctiev mohol byť známy bezprostredne po tom, čo deti dostali posolstvo v 1917, ale vtedy ich nebrali veľmi vážne a navyše zjavenia ešte neboli oficiálne uznané katolískou cirkvou.) V júni 1943, keď žila v kláštore Sestier Doroty z Tuy v Španielsku, ochorela tak ťažko, že sa biskup da Silva oblasti Leiria/Fatima začal obávať, aby neumrela predtým, než zverejní 3. proroctvo, čo by bola veľká strata pre cirkev. Jeho priateľ kanonik Galamba mu navrhol, aby požiadal sestru Luciu, aby nápisala 3. proroctvo a zapečatila ho, aby bolo otvorené neskôr. Preto ju o to 15. septembra 1943 požiadal, avšak ona nemohla splniť túto veľmi všeobecnú požiadavku a poprosila ho o jasnú písomnú žiadosť. To sa stalo v polovici októbra 1943. Napriek tomu sestra Lucia nemohla nič napísať, hoci držala pero v ruke. To trvalo až do 2. januára 1944, kedy sa jej zjavila Mária a potvrdila, že teraz je ten čas napísať 3. proroctvo. Napísané a zapečatené proroctvo dala osobne do rúk arcibiskupovi Ferreirovi z oblasti Gurza a ten ho dal v ten istý deň biskupovi da Silva. Z tohto postupu predania proroctva vyplývajú 4 dôležité fakty:
1 . Prijímateľom proroctva bol biskup da Silva, ktorý ho aj mal prečítať, lebo mu to zdelila sestra Lucia od Márie. Obávajúc sa zodpovednosti s tým spojenej, sa neodvážil ho čítať a nechcel ho poznať. Snažil sa ho preto zveriť Svätému úradu, ale Rím to odmietol prijať. Preto sa rozhodol, že v prípade jeho smrti proroctvo dostane kardinál Cerejeira, patriarcha Lisabonu. Preto je nesprávne veriť tomu, že proroctvo bolo určené výhradne pre pápeža.
2 . Sestra Lucia taktiež naliehala na vtedajšieho pápeža Pia XII (1939-58), aby okamžite zverejnil proroctvo. Avšak nestalo sa tak.
3 . Tým, že biskup da Silva nechcel otvoriť proroctvo, sestra Lucia ho prostredníctvom kanonika Galambu žiadala, aby otvoril proroctvo po jej smrti alebo v roku 1960, čokoľvek z toho nastane skôr.
4 . Preto bolo jasné, hlavne zo žiadosti Márie, aby proroctvo bolo zverejnené čo najskôr, avšak najneskoršie v roku 1960, nebolo treba teda čakať až do roku 1960, ako sa to mnohokrát interpretuje.
V roku 1957 Svätý úrad požiadal o proroctvo, ktoré sa dovtedy nachádzalo v paláci biskupa oblasti Leiria/Fatima. Preto v polovici marca 1957 biskup da Silva zveril svojmu pomocnému biskupovi Venancio zodpovednosť dodať vzácny dokument biskupovi Cento, apoštolskému nunciovi Lisabonu v tej dobe. Vtedy biskup Venancio poprosil biskupa da Silvu aby prečítal dokument a urobil kópiu predtým, než bude rukopis poslaný do Ríma, avšak biskup da Silva to odmietol. Podľa slov biskupa Venancia, keď pozeral na obálku proti svetlu, videl malý kus papiera, ktorý jasne ukazoval na veľkosť textu asi tak 20 až 25 riadkov, čo je podobnej dĺžky ako 2. proroctvo. Preto sa môžu s istotou zamietnúť mnohé „pravdivé“ verzie 3. proroctva, ktoré ponúkajú omnoho dlhší text. Nakoniec 16. apríla 1957 zapečatená obálka prišla do Ríma. Prečítal vtedy pápež Pius XII dokument? Odpoveď je takmer istá, že „Nie“. Podľa slov kardinála Ottavianiho a monsignora Capovillu, sekretára pápeža Jána XXIII (1958-63), obálka bola zapečatená, keď ju pápež v roku 1959 otváral, čo bolo jeden rok po smrti pápeža Pia XII. Sestra Lucia podľa slov Márie nemohla nič zverejniť, mal to byť predstaviteľ cirkvi, biskup oblasti Fatima to však nechcel a pápež radšej čakal do roku 1960, avšak zomrel ešte predtým. S blížiacim sa rokom 1960 sa stupňovalo očakávanie kresťanov, čo súviselo i s mnohými aktivitami. 13. septembra 1959 biskupi Talianska slávnostne zasvätili krajinu Nepoškvrnenému srdcu Márie.
Avšak pápež XXIII veľmi nepodporoval podobné aktivity. 17. augusta 1959, monsignor Philippe, ktorý bol vyšším úradníkom Svätého úradu, priniesol obálku pápežovi do Castelgandolfo. Bola to oficiálna udalosť dokazujúca vážnosť, ktorú mali fatimské proroctvá a to, že cirkev oficiálne uznávala božskú hodnovernosť fatimských zjavení. Pápež neotvoril obálku v ten deň s odôvodnením, že chce čítať obálku v prítomnosti svojho spovedníka. Ako povedal monsignor Capovilla, čítanie dokumentu sa uskutočnilo o niekoľko dní neskôr, avšak vzhľadom na to, že to bolo napísané v portugalskom jazyku s použitím určitých špecifických výrazov, nutnosť tlmočníka, sekretára štátu, Mgr. Paula Jose Tavareza, bola nevyhnutná. Neskôr pápež prečítal obsah kardinálovi Octtavianimu, prefektovi Svätého úradu. Pápež po zistení obsahu ochorel. Odmietol prezradiť jeho obsah hovoriac, „Toto zjavenie nie je určené tejto dobe.“ Zapečatil ho a zaprisahával prítomných, aby ho už nikto nečítal. Z tohto dôvodu, napriek očakávaniam, sa verejnosť 8. februára 1960 z jednoduchého oznamu pre tlač dozvedela, že 3. proroctvo nebude zverejnené. Vatikán poskytol neúplné a dokonca protichodné vysvetlenia a určitým spôsobom vyvracal hodnovernosť fatimských zjavení, „Cirkev uznáva fatimské zjavenia, avšak neželá si zobrať zodpovednosť zaručiť sa za pravdivosť slov, o ktorých 3 pastierske deti hovorili, že im to zdelila Mária.“
Toto vyhlásenie bezdôvodne ohrozilo hodnovernosť sestry Lucie a celého fatimského pososlstva. Navyše, takýmto spôsobom bola znevážená nielen Mária, ale i Boh samotný! Kardinál Ottaviani, uviedol, že pápež Ján XXIII založil dokument veľmi hlboko, aby nebol nikomu na očiach. Napriek tomu, že obsah nebol uverejnený, je zrejmé, že obsah 3. proroctva musí významovo nasledovať za druhým proroctvom a navyše závažnosť okolností zjavenia a napísania proroctiev naznačuje, že obsah je nevyhnutne aktuálny a týka sa súčasnosti. Je to veľmi zaujímavé až zarážajúce, že pápeži odmietali zverejniť obsah 3. proroctva. Najprv tak urobil pápež Ján XXIII napriek očakávaniu celej Katolíckej cirkvi. Pápež Pavol VI (1963-78) mal rovnaký postoj. Po svojom zvolení 21. júna 1963 sa začal zaujímať o dokument. Tým, že sa nevedelo, čo s ním urobil pápež Ján XXIII, pýtali sa sekretára Mgr. Capovillu, ktorý vedel o mieste dokumentu. Pápež Pavol VI musel určite čítať dokument, no nehovoril o tom. 11. februára 1967, na 50. výročie fatimských zjavení, kardinál Ottaviani v mene pápeža predniesol dlhé prehlásenie týkajúce sa 3. proroctva, so záverom, prečo nebude uverejnené.
Avšak dôvody uvádzané v tomto vyhlásení, a neskôr v prehláseniach kardinála Ratzingera v roku 1984, neboli hodnoverné. Pápež Ján Pavol I (august 1978-september 1978) bol veľmi odovzdaný záležitostiam Fatimy a sestra Lucia sa s ním chcela stretnúť. Ešte ako kardinál Luciani šiel navštíviť sestru Luciu a v rozhovore mu povedala hlavný obsah 3. proroctva. Veľmi to naňho zapôsobilo a informoval o závažnosti posolstva. Napísal o tom silnými slovami a vyjadril obdiv a dôveru sestre Lucii, ktorú považoval za svätú. Majúc sa stať pápežom, bez pochybností si pripravoval verejné prehlásenie. Aj keď sa stal pápežom, nanešťastie predtým, než stihol niečo prehlásiť, tragicky zahynul. Pápeža Jána Pavla II (1978-) sa počas jeho návštevy v novembri 1980 vo Fulde v Nemecku pútnici pýtali na 3. zjavenie. Podľa novím „Stimmes des Glaubens“ (Hlasy viery), kde bola jeho odpoveď uverejnená, pápež povedal, „Toto zjavenie malo byť zverejnené v roku 1960, avšak vzhľadom na jeho problematický obsah a snahu zabrániť svetovým veľmociam vo vyvolaní vojny, moji predchodcovia na pápežskom kresle si zvolili diplomatickú cestu. Avšak na druhej strane by malo byť postačujúce pre všetkých kresťanov vedieť nasledujúce: ak existuje posolstvo, v ktorom sa hovorí, že oceány zaplavia celú súš a že v momente milióny ľudí budú trpieť…potom tu už viac nie je žiaden dôvod chcieť zverejniť toto tajné posolstvo.“ Neskôr, než odišiel na púť do Fatimy 13. mája 1982 požiadal o pomoc portugalského tlmočníka, aby mu preložil niektoré špecifické výrazy z proroctva. Je preto bez pochybností jasné, že i on čítal proroctvo, ale rozhodol sa ho nezverejniť z dôvodu, že skutočný duchovný obsah posolstva je zahalený popisovaním hrôzostrašných výjavov. Kardinál Ratzinger, podľa svojich vlastných slov, čítal proroctvo a dokonca napísal o proroctve pri dvoch príležitostiach, v novembri 1984 a v júni 1985 narážajúc na obsah rôznymi výrazmi.
Tým, že proroctvá majú časovú postupnosť a že 3. proroctvo malo byť zverejnené najneskoršie do roku 1960, to znamená, že obsah sa musí napĺňať od roku 1960 do súčasnosti a že koniec platnosti proroctva ešte nenastal. Potvrdila to i sestra Lucia, keď i po akte 25. marca 1984 prehlásila, že Rusko nebolo zasvätené nepoškvrnenému srdcu Márie a svet je ďaleko od mieru. To znamená, že svet sa nachádza v napĺňaní proroctva. Vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti sa s určitosťou môžu vylúčiť mnohé texty prinášajúce obsah 3. proroctva, už len z toho dôvodu, že mnohé z nich sú niekoľkokrát dlhšie ako text napísaný sestrou Luciou. Taktiež 3. proroctvo nemôže znamenať iba pozvanie k modlitbe a ľútosti, čo je veľmi rozšírená hypotéza. Ak by to tak malo byť, pravdepodobne by Mária nežiadala sestru Luciu čakať do 1944, eventuálne do 1960, aby sa toto mal svet dozvedieť a čo už Mária predtým verejne povedala 13. októbra 1917. Taktiež by to asi nebolo extrémne ťažké pre sestru Luciu napísať to v 1943-44. 3. proroctvo nesúvisí ani s II.vatikánkym koncilom, o ktorom pápež Ján XXIII prehlásil, že sú to „nové Turíce“ alebo „nová jar pre cirkev.“ Ak by to tak bolo, tak by nemal on a ostatní pápeži dôvod neuverejniť obsah 3. proroctva. Ako povedal kardinál Cerejeira, že ak by to bolo príjemné posolstvo, tak by to už cirkev zverejnila.
Preto je pravdepodobne obsah proroctva vážny a tragický. Ale na druhej strane nemôže hovoriť o konci sveta, o 3. svetovej vojne alebo nukleárnej katastrofe, čo je veľmi populárna téma, pretože záver posolstiev vo Fatime končí s obdivuhodným a bezpomienečným prísľubom vytvorenia svetového mieru. Tieto katastrofické predpovede sú hlavným ťažiskom druhého proroctva a sú spomínané preto, aby sa im ľudstvo vyvarovalo, kým je čas. Preto sa musí 3. proroctvo bezpochyby týkať záležitosti duchovného života, spasenia a večného zatratenia. Toto potvrdil i otec Alonso, vymenovaný biskupom Venanciom za oficiálneho archivára Fatimy, vo svojej 14 zväzkovej práci, ktorú mu zakázali vydať, avšak ešte pred jeho smrťou v roku 1981 vychádzali niektoré jeho články v rôznych časopisoch. Iné potvrdenie prichádza od biskupa Cosmu do Amaral, biskupa z Leirie, Fatima, ktorý 10. septembra 1984 prehlásil, „Tretie proroctvo Fatimy nehovorí o atómových bombách alebo nukleárnych hlaviciach, ani o strelách SS20. Obsah proroctva sa zaoberá vierou. Stotožňovať proroctvo s katastrofickými predpoveďami alebo nukleárnymi holokaustami znamená prekrútiť význam posolstva. Strata viery celého kontinentu je horšia ako vyhladenie nejakého národa a je pravda, že viera v Európe sa postupne stráca.“
Tým, že desať rokov biskup neprehovoril o 3. proroctve, toto verejné prehlásenie sa muselo uskutočniť so súhlasom sestry Lucie. Jeho tvrdenie môže byť brané za pravdivé aj preto, lebo už od roku 1981 vyvracal mnohé falošné hypotézy o obsahu 3. proroctva hovoriac, že na túto tému hovoril so sestrou Lucia. Obsahom musí byť teda hrozná kríza v cirkvi, strata viery, ktorá bola predpovedaná, keď sa nenaplnia prosby Márie. K tomuto záveru sa prikláňa i mnoho ďaľších expertov na túto tému, ako otec Martin dos Reis, kanonik Galamba, biskup Venancio, otec Luis Kondor, otec Messias Dias Coelho, otec Laurentin a i kardinál Ratzinger hovoril v tomto zmysle talianskému novinárovi Vittoriovi Messori, že proroctvo sa týka „nebezpečenstva hroziacemu viere a životu kresťanov.“ Strata viery popisovaná v takom širokom meradle sa nazýva apostáza a je možné, že toto slovo sa nachádza v 3. proroctve.
Kolísanie kňazov
Taktiež sú indikácie, že obsah proroctva sa dotýka nielen samotných veriacich, ale i kňazov a dokonca biskupov. Otec Alonso hovorí, „Je preto úplne pravdepodobné, že obsah sa konkrétne zmieňuje o kríze viery v cirkvi a o uvoľnenosti samotných kňazov.“ Ďalej otec Alonso hovorí o vnútorných zápasoch v samotnom vnútri cirkvi a hlbokej duchovnej uvoľnenosti a neschopnosti vysokých predstaviteľov cirkvi. To by vysvetľovalo, prečo sa pápeži snažili uchovať proroctvo v tajnosti.
Vlna diabolskej dezorientácie
Sestra Lucia sa v roku 1957, keď sa zdôverovala otcovi Fuentesovi, dotkla témy diabla v našej dobe. Hovorí, „Diabol urobí všetko preto, aby získal duše veriacich, opustených svojimi predstaviteľmi.“ V rokoch 1969-70 napísala v jednom liste kňazovi, „Mnohí sa nechajú ovládať diablovou vlnou, ktorá zmieta svet a sú tak zaslepení, že sú neschopní vidieť svoje chyby.“ V inom liste napísala. „Je to veľmi bolestivé vidieť taký veľký zmätok medzi tými, ktorí zastupujú zodpovedné miesta…. V skutočnosti diabol bol úspešný v zasiatí zla ako niečoho dobrého a slepí začínajú viesť ostatných.“ Zlo, ktoré popisuje, znamená, že diabol má v cirkvi svojich nasledovníkov a zástancov, ktorí páchajú zlo s neochvejnou drzosťou. Mnohí to vedia, ale boja sa postaviť proti tomu a sestra Lucia hovorí, že mnohí biskupi sú medzi nimi.
Toto popisované zlo sa netýka iba nejakej duchovnej nedbalosti zo strany cirkevných predstaviteľov, ale ide o stratu viery ako takej. Sestra Lucia hovorí o falošných doktrínach, diabolskom zmätení a duchovnej slepote tých, ktorí majú veľkú zodpovednosť v cirkvi. Taktiež popisuje, že mnohí kňazi sa nechajú ovládať diablovou vlnou, ktorá napadla svet. Súvisiac s touto témou arcibiskup Mons. Rev. Emmanuel Milingo urobil v novembri 1996 na Medzinárodnom kongrese svetového mieru Fatima 2000 v Ríme závažné prehlásenie. Vyhlásil, že niektorí členovia katolíckej cirkevnej hierarchie v Ríme tajne praktizujú formálne satanské rituály. „Diabol v cirkvi je vlastne chránený určitými cirkevnými autoritami z oficiálnych kruhoch na potlačenie diabla…. Sú tu kňazi a biskupy, ktorí sú nasledovníkmi Satana. Tým, že som arcibiskupom, nemohol som ísť vyššie.“
Apostáza v „posledných dňoch“
Sestra Lucia sa zdôverila otcovi Fuentesovi, že jej Mária jasne povedala, že sa „nachádzame v posledných dňoch sveta.“ Avšak to neznamená zánik alebo deštrukciu sveta, pretože Máriou bol daný prísľub svetového mieru. Kardinál Ratzinger sa diskrétne zmieňoval o obsahu 3. proroctva v troch bodoch: „nebezpečenstvo ohrozujúce vieru, význam posledných dní a skutočnosť, že obsah súvisí s posolstvom z Biblie.“ Sestra Lucia v tomto zmysle poukazovala na 8 a 13 kapitolu Zjavenia Jána.
Záver
Z uvedeného vyplýva, že je najvyšší čas pochopiť, že nič nie je dôležitejšie, nevyhnutnejšie ako zverejniť bez zaváhania všetkým veriacim úplný text Máriinho posolstva. Nielen preto, že je to jej vôľa, ale preto, lebo je to pre blaho celého sveta. Taktiež netreba čakať, pokiaľ to pápež zverejní, pretože posolstvo nebolo určené na zverejnenie výlučne pápežovi a taktiež obsah nie je len pre pápeža, ale pre všetkých veriacich. Každý má právo poznať obsah proroctva. Taktiež cirkev zverejnením proroctva oficiálne dokáže svoje tvrdenie o uznávaní hodnovernosti a dôležitosti fatimského posolstva. Taktiež tvrdenie cirkvi, že zverejnením „riskuje nesprávne pochopenie“ posolstva neobstojí, pretože Mária dala posolstvo aby pomohlo ľudstvu, nie aby mu uškodilo následkom nesprávneho pochopenia. Je zrejmé, že proroctvo je až príliš jasné.
Poznámka
Proroctvo z Fatimy je v určitom zmysle na Indexe zakázaných materiálov a sestra Lucia je viazaná mlčanlivosťou. 15. novembra 1966 pápež Pavol VI zrušil články 1399 a 2318 zákonníka Kanonického zákona, ktorý zakazoval publikáciu kníh a iných tlačív, ktoré propagujú bez autorizácie nové zjavenia a proroctvá neschválené cirkvou. To znamená, že od 1966 každý môže rozširovať i tie najfantastickejšie zjavenia. Takto môžu byť rozširované rôzne nepravdy, ktoré môžu zavádzať veriacich, ale fatimské posolstvo, ktoré je bez pochýb od Boha, je zakázané zverejniť. Zverejnením proroctva cirkev môže odčiniť zneváženie Márie a Boha samotného, keď sa svojim rozhodnutím neuverejniť 3. proroctvo stavala vyššie ako Boh a zároveň nájsť stratenú dôveru ľudí veriacich v hodnovernosť a význam proroctva.
Ukážky predpokladaného obsahu posolstva
„Už dávno nepanuje poriadok vo svete. Dokonca i na najvyšších miestach vládne Satan a riadi smer udalostí. Satan prenikne i do najvyšších pozícii v cirkvi. Bude úspešný v zasievaní zmätku do myslí vedcov, ktorí vynájdu zbrane schopné zničiť ľudstvo v niekoľkých sekundách. Satan získa moc nad predstaviteľmi národov a spôsobí masovú produkciu týcho deštruktívnych zbraní. … Čas veľmi krutých bojov prichádza do cirkvi. Kardináli sa postavia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Satan vstúpi do ich stredu. V Ríme sa taktiež odohrajú veľké zmeny. Cirkev sa stane temnou a celý svet bude uvrhnutý do veľkého zmätku. … Vek vekov prichádza, koniec všetkých koncov ľudstva, ak nebude ľudstvo ľutovať a nasledovať Boha. A ak sa toto nasledovanie neuskutoční zo strany vládcov sveta a cirkvi, žiaľ a väčší zármutok nastane pre ľudstvo.“
Znovu-zdelenie proroctva
Od roku 1972 Mária taktiež zdeľuje dôležité posoltvá kňazovi Stefanovi Gobbimu, ktoré nadväzujú na posolstvo z roku 1917. Otec Gobbi na základe Máriinej výzvy inocioval Mariánske kňažské hnutie ako pokračovanie a dovŕšenie Máriinych prosieb. Mimo iných posolstiev Mária povedala: 13. mája 1990 – „Moje tretie tajomstvo … ktoré vám dodnes nebolo odhalené, sa stane všetkým zjavné samotným vývojom usalostí. Cirkev pozná hodinu svojej najväčšej apostázie a človek plný neprávosti sa votrie do jej stredu a usadne v samotnom Chráme Božom, zatiaľčo malý zostatok veriacich bude podrobený najväčším skúškam a prenasledovaniam…“ 13. mája 1993 – „Uskutočňuje sa to, čo je obsahom tretieho tajomstva, … ktoré sa teraz zjavuje samé týmito udalosťami, ktoré práve prežívate.“ 11. marca 1995 určitým spôsobom pretlmočila obsah tretieho tajomstva, „Moje tajomstvo ohľadne cirkvi: V cirkvi bude prebiehať veľké odpadlíctvo, ktoré sa rozšíri po celom svete. Dovŕši sa schizma všeobecným vzdialením sa evanjeliu a pravej viery. Do cirkvi vnikne bezbožný človek, ktorý sa postaví proti Kristovi, do vnútra cirkvi vnesie ohavnú pohromu. … Moje takomstvo ohľadne ľudstva: Ľudstvo dospeje k vrcholu skazy, bezbožnosti, vzbury proti Bohu a otvorenej opozície voči Jeho zákonu lásky.“ (Čo môže byť horšie ako ateizmus? Je to keď sa v mene Božom pácha nemorálnosť, sexuálna promiskuita, neodôvodnené interupcie a rôzne zvrátenosti ako homosexualita, pedofília, atď.).
