Chcú ľudia počuť pravdu a sú schopní na ňu adekvátne reagovať?

Všeobecná otázka, na ktorú si zväčša musíme odpovedať: „nie“.

A to platí aj v prípade správ o alarmujúcich klimatických zmenách.

I keď teraz sa už médiá venujú správam o nevídaných výkyvoch – ba v niektorých prípadoch doslova výčinoch – počasia, ľudí tie správy väčšinou nevyburcujú natoľko, aby sa rozhodli radikálne zmeniť svoj životný štýl. Každý čaká, že sa ako prvý pohne niekto druhý.

Aj Newyorčania si myslia, že šetriť energiou začne niekto druhý a oni si budú môcť „užívať“, kým sa dá. V Arktíde sa rozpúšťajú ľadovce? V oceánoch sa prebúdzajú sopky? Zem na mnohých miestach doslova praská vo švíkoch? Ale to všetko sa deje tak ďaleko od nás! Keby ste im povedali, že im zem praská rovno pod nohami(!), neuverili by vám. A predsa práve to sa očividne deje.

Newyorskí vyšetrovatelia stále ešte neprišli na to, čo spôsobuje nepríjemný zápach, ktorý pripomína pokazené vajcia“ a ktorý mučí už niekoľko dní niektoré newyorské štvrte. Starosta upokojuje občianstvo narýchlo vymyslenými lžami o povahe plynu a svoj prejav skončil s tým, že treba len trpezlivo čakať, kým ho vietor rozfúka. Možno je zdroj unikania plynu celkom prozaický a napokon ho objavia, ale je tu aj iná možnosť, o ktorej málokto v médiách hovorí: plyn môže unikať z hĺbky zemského povrchu – tak, ako v súčasnosti uniká aj na iných miestach našej planéty.

Americký autor Wayne Madsen píše, že kapitánov amerických lodí poplašné zariadenia čoraz častejšie upozorňujú na prítomnosť metánu tam, kde by vôbec nemal byť. Áno; z dna oceánov a morí už niekoľko rokov uniká škodlivý metán a stúpa nahor do atmosféry! A nie je prekvapujúce, že naň často narážajú asi 500 kilometrov od prístavu New York/New Jersey – neďaleko odtiaľ, kde v súčasnosti trápi miestnych občanov.

Silný zápach približne v tom istom čase zaznamenali aj v mestách Union City, Secaucus a Hoboken. A vlani mal podobný zápach na svedomí hospitalizovanie niekoľkých občanov na Staten Island a v Queens. Ani toto nestačí na to, aby sa ľudia prebudili?

Minule sme na prop.sk hovorili o nezvyčajnej slnečnej aktivite v dobe slnečného minima. Zvýšená slnečná aktivita má za následok geomagnetické búrky a poruchy v zemskom magnetickom poli. A keďže zvieratá a vtáky sa v priestore orientujú podľa magnetických siločiar, s hrôzou sledujeme ako – zdanlivo nevysvetliteľne – hromadne hynú.

Veľryby alebo delfíny sa nechtiac ocitajú na pláži, keď ich inštinkty zrádzajú a myslia si, že mieria do hlbokého mora. Suchozemské živočíchy (aj včely a hmyz) zase často hynú hladom, lebo podľa svojich inštinktov nevedia nájsť miesta, kde prv vždy nachádzali dostatok potravy. A kŕdle vtákov nečakane padajú z oblohy.

Austrálčanka Amanda O´Brienová v článku z 10. januára píše, že v meste Esperance teraz chýba spev vtákov, pretože „tisíce vtákov popadali v Esperance z oblohy a nikto nevie prečo“. Laboratorium v meste Perth robí pitvy, ale príčinu zatiaľ nezistili.

Aj v texaskom meste Austin, rovno v centre mesta, našli ráno popadané mŕtve vtáky, píše Američan Gary Bogue. Ani tu pri pitve nenašli príčinu ich úmrtia. Ľudia si väčšinou myslia, že ich niekto otrávil alebo boli choré, ale u väčšiny takýchto prípadov sa incident nikdy nevysvetlí. A neumierajú len vtáky, hmyz alebo cicavce…

Katharine Sandersonová v článku z 8. januára píše, že zohrievanie oceánov ťažko dopadá na ryby: jednoducho nedokážu dýchať tak rýchlo, aby mohli prežiť v horúcejšom dome.

Výskumníci nemeckého Wegenerovho inštitútu zistili, že ryby v severnom Waddenovom mori majú v dôsledku otepľovania preťažený kardio-vaskulárny systém a po horúcejšom lete ich počet v tamojšom mori klesol takmer na nulu. Vedci sa spočiatku domnievali, že časom sa vyšším teplotám možno prispôsobia, ale nestalo sa tak.

Takisto Vincent Morello v článku z 27. decembra píše, že rybovité druhy Veľkej bariéry vďaka globálnemu otepľovaniu zomierajú od hladu, pretože vyššie teploty im zabíjajú potravu. Vyššie teploty tu usmrtili už 30 % koralov a očakáva sa, že do roku 2030 sa škody ešte zdvojnásobia.

A čo ľudia? Ako sme my pripravení prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam?

Vedci v posledných rokoch prišli na to, že by to nebolo po prvý raz, čo zmenené podnebie privodí stroskotanie civilizácie. Pred viac než tisíc rokmi malo zrejme práve podnebie na svedomí kolaps čínskej imperiálnej dynastie Tang a koniec mayskej civilizácie v Centrálnej Amerike. Pravidelne sa dostavujúce monzúmy zmenili smer a následné sucho a hladomor zapríčinil pád dynastie Tang. A približne v rovnakom čase sa podnebie nečakane radikálne zmenilo aj v Centrálnej Amerike.

O tisíc rokov neskôr zisťujeme, že aj naša civilizácia musí zrazu čeliť podobným nepríjemným zmenám. Lenže vývoj medzitým pokročil, a tak nie je nemožné sa zmeneným vonkajším podmienkam prispôsobiť a urobiť opatrenia, aby straty na životoch boli čo najmenšie. Ale to si vyžaduje kooperáciu a spoluprácu v rozmere, na aký sa ľudia zatiaľ nikdy nezmohli.

Ľudia však pravdu počuť očividne nechcú; nemajú o ňu záujem. Väčšina z nás sa správa tak ľahkomyseľne, akoby nám vôbec nezáležalo na tom, či ľudstvo prežije! Po nás potopa? A čo naše deti? Na tie očividne nikto nemyslí alebo sa mylne nazdáva, že ich zachráni niekto druhý, keď bude treba. Ale na to sa spoliehať nemožno, pretože ľudia budú hynúť hromadne, ak budeme teraz len nečinne sedieť.

To je naša povinnosť zanechať budúcim generáciám obývateľné miesto, kde budú môcť prežiť! A bez pričinenia každého jedného z nás sa toľudstvu nikdy nepodarí zabezpečiť.

Nuž budeme ochotní uskromniť sa a vyvíjať úsilie pre budúcnosť – alebo radšej zahynieme?

prop.sk