V našej galaxii

V našej galaxii

V našej galaxii

Momentálne dochádza k „urýchľovaniu vývoja“, ktoré (i keď si to neuvedomujeme), nás denne ovplyvňuje na všetkých úrovniach našej existencie – od sub-atomickej až po city a zmýšľanie. Pociťovali ste v posledných piatich rokoch zintenzívňovanie, pokiaľ ide o emocionálne záležitosti, stres v osobných vzťahoch alebo ste boli prinucovani zmeniť pohlad na svet? To všetko je súčasť kozmického procesu, o ktorom hovorili naši starovekí predkovia, že mu v tomto čase budeme čeliť.

 

Mnohé staroveké kultúry, vrátane egyptskej, sumerskej, nordickej alebo kultúry amerických Indiánov, si v pamati zachovali poznanie o dlhodobých vývojových cykloch, ktorými zem a ľudstvo prechádza. Hopi Indiáni dali v roku 1997 v knihe „Návod Indiánov Hopi na prežitie“ verejnosti k dispozícii kompletné proroctvá, týkajuce sa súčasného obdobia (autorom knihy je Thomas Mails). A tento cyklicky vyvoj dnes už potvrdzujú aj moderné vedy. Sú tu mnohé geologické dôkazy, ktoré dosvedčujú, že v istých pravidelných intervaloch sa na zemskom povrchu odohrávajú prevratné zmeny; že v minulosti skutočne došlo k potope, o ktorej hovoria sumeské texty a neskôr i biblia, a ktorá sa pravdepodobne dostavila ku koncu doby ľadovej. V knihe „Zem v ohni“ autor dr. Paul La Violette porovnáva tieto minule udalosti s geologickými nálezmi z Grónska, Islandu a iných končín sveta. Všetko svedčí o tom, že okolo roku 9 500 pred n.l. došlo k veľkým posunom zemského povrchu v dôsledku zvýšenej teploty ovzdušia, intenzívnejšej kozmickej radiácie, dopadu kozmického prachu na zemský povrch a možno i k náhlej zmene rotačnej osi zeme a polohy pólov.

 

Dr. La Violette je presvedčený, že príčinou týchto zmien bol výbuch galaktického jadra (stred Mliečnej drahy), ktorý mal za následok vačšiu slnecnú aktivitu, vačší počet slnecných búrok, čo malo na zem negatívny dopad a tie udalosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou znovu zopakujú.

 

 

Posvätny kríž a koniec mayského kalendára

 

Z výskumu Nicka Fiorenza vyplýva, že v roku 1999-2000 došlo k zvláštnej udalosti: rovníková plán zeme zvierala vtedy presne 90 stupňový uhol s rovníkovou pláňou slnka a 22. septembra roku 2002 sa k tomu pridá iný pravý uhol: zem a galakticky stred (jadro) budú v podobnej pozícii. K unikátnemu usporiadaniu hviezd a zeme v súvislosti s galaktickým stredom dochádza iba styrikrát počas Veľkeho kozmického roka – vtedy, keď zemská rotačná os ukazuje smerom ku Škorpiónovi, Levovi, Býkovi alebo Vodnárovi. Americkí Indiáni hovoria o štyroch rohoch sveta, v ktorých je zem upevnená súdržnými silami. Ale niekedy sa stáva, že tie sily prestanú nakrátko pôsobiť a vtedy sa zem ocitne v priestore neupevnená, čo má potom za následok katastrofické udalosti: zem sa môže i niekoľkokrát prevrátiť a potom ustáliť v inej polohe, sú tu nové vrásnenia, vytvoria sa nové kontinenty, nové moria, jazerá a rieky.

 

Mayský kalendár končí decembrom 2012 a toto je jeden z mála kalendárov, ktoré sú zalozené na galaktických cykloch. Mayovia tvrdia, že kalendár Tzolkin vytvorili na sledovanie kvality svetla, pôsobiaceho zo stredu galaxie na zem a že toto svetlo ovplyvňuje všetky úrovne existencie; pôsobí na naše city, myšlienky, dokonca aj na našu DNA. Fritz Popp napríklad zistil, že DNA nielenže svetlo prijíma, ale ona sama svetlo vysiela. Zdá sa, ze DNA predstavuje most medzi fyzicýym telom a éterickým. Aj vedci si teraz už uvedomujú, že DNA odráža naše vedomie a že je možné vedome ovplyvňovať aj svoju DNA. A Mayovia si ocividne uvedomovali to úzke spojenie človeka s kozmom, ktoré Gregg Braden popisuje ako posvätný obeh.

 

 

Posvätný obeh

 

Posvätný obeh predstavuje naše spojenie s kozmom podľa starovekého úslovia: „ako hore, tak dolu; ako v nebi, tak na zemi“. Čokoľvek sa udeje hore (galaktické jadro), to sa potom odrazí dolu, až po mikroskopickú úroven. DNA sa zlaďuje s bunkami, tie sa nalaďujú na mozog, mozog na solárny pletenec a srdce, ktoré sa potom zase nalaďuje na zem; ta zase na slnko a slnko na galaktické jadro. Takže ak sa čosi energeticky zmení v galaktickom jadre, odrazí sa to na všetkých stupňoch, aj na našej DNA. Všetko vo vesmíre je navzájom prepojené prostredníctvom tohto posvätného obehu a všetko sa snaží naladiť na kozmické rytmické pulzácie, ktoré majú na svedomí všetko, od krútenia planét a hviezd okolo vlastnej osi, až po pravidelné bitie nášho srdca, A zdroj tých pulzácii treba hľadať v galaktickom jadre.

 

Veda dnes už vie, že v strede našej galaxie sa nachádza čierna diera. Čierne diery a biele diery, to sú dimenzionálne brány, kadiaľ sa energia a hmota premiestňuje z jednej dimenzie do druhej. Predpokladá sa, že v strede vsetkých galaxií sa nachádzajú čierne diery. A v roku 1992 sa zistilo, ze vo všetkých čiernych dierach sa teraz objavila nová frekvencia, ktorá istotne pozmenila vysielané rytmické pulzácie a sposobí veľke zmeny v celom kozmickom posvätnom obehu.

 

V januári 1998 sa v článku Scientific American pod názvom „Poslanie Ulysses“ píše o výsledkoch meraní, keď sa sonda podľa plánu v roku 1995 priblížila k slnku, aby merala slnečné magnetické pole a magnetické póly. Vedci očakávali, že slnecné magnetické pole bude ako pozemské. Namiesto toho však zistili, že „ďaleko od slnka, vo všetkých dĺžkach, má všade rovnakú hustotu“, čo ich nesmierne prekvapilo, lebo predtým sa na zemi meraním určilo, že slnecné magnetické pole je najsilnejsie na póloch – presne ako by sa dalo očakávať. A toto je len jedna zo zmien, čo sa dnes na slnku odohrávaju.

 

Gregg Braden v knihe „Prebudenie v bode nula“ popisuje tieto zmeny na zemi, i to, ako vplývajú na náš denný život. Magnetické pole na zemi je čoraz slabšie a zem sa čoraz pomalšie krúti. Preto pociťujeme zintenzívnenie v emóciách a máme ťažkosti s pamäťou. Braden takisto hovorí, že tlkot srdca zeme, známy pod názvom Schumanova rezonancia, sa stále zvyšuje a to potom cítime ako rýchlejšie plynutie času. A práve to nás prinucuje čeliť hlboko ukrytým emocionálnym záležitostiam, ktoré sa teraz musia vyliečiť; to spôsobuje napätie vo vzťahoch a konflikty medzi ľuďmi.

Ako sa Schumanova frekvencia zvyšuje, každá jedna bunka sa jej snaží prispôsobiť, preto sa snaží zbavií negativnych frekvencií, ktoré jej bránia zladiť sa s novým impulzom. Preto je teda také doležité emocionálne sa vyrovnať s problémami, aby sme sa mohli pozitívne polarizovať a prispôsobiť novým vplyvom – fyzicky, i duševne.

 

 

Slnečné vzplanutia

 

Slnko pravidelne prechádza minimom a maximom, pokiaľ ide o slnečné búrky a ten cyklus trvá približne 11 a pol roka. Tento posledný je však v mnohom výnimočný. Už od roku 1997 tu boli velké slnečné búrky, ktoré doprevádzali slnečné vzplanutia a výrony energie. Očakávalo sa, ze v roku 2000 bude aktivita vrcholiť a potom sa postupne zníži, ale tá nielenže neustala, ale ešte sa zintenzívnila. Napríklad 16. jula 2002 sa na slnku objavila čierna škvrna s priemerom velkosti 15. zemegúľ, ktorá sa doteraz prejavuje silnými výronmi žeravej plazmy. Sú tu obavy, že ak sa slnko neutíši a škvrny budú pribúdat, dôjde k ochladeniu – novej dobe ľadovej, ktorá môže trvať tak dlho, kým sa slnko znovu nenabije. V roku 1998 dokonca zaznamenali na slnku prvé „slnecné trasenie“ v histórii, čosi ako zemetrasenie na zemi.

 

Počas každej takejto búrky vyroní slnko veľké množstvo plazmy, elektricky nabitých plynov, pozostávajúcich z elektrónov a protónov, ktoré potom vytvárajú tzv. slnečný vietor. Tá plazma vystreľuje do priestoru cez koronálne otvory na slnečnom povrchu a v magnetickom poli. Ked sa taký koronálny otvor nachádza na strane, obrátenej smerom k zemi, dôsledkom sú slnecné vzbĺknutia, vzplanutia, zasahujúce našu magnetosféru rýchlostou až 1 000 km za sekundu, čo potom ohýna magnetické siločiary a energia preniká otvormi v magnetickom poli až k zemskému povrchu.

Vedci vravia, že solárne vzplanutie 6. a 7. stupňa sa udeje približne kazdých 140 rokov, ale v modernej dobe sa zatiaľ ešte nevyskytlo. Dôsledky takého stupňa vzplanutia môžu byť nasledovné:

 

– okamžité prehriatie atmosféry na strane obrátenej k slnku v priebehu niekolkých minút (tá energia by bola schopná odpariť napríklad Stredozemné more), čo by malo za následok nevidané suchá, neúrodu, hlad, choroby, veľký nedostatok vody, atď.

 

– prehriatie vody v oceánoch, ktoré by vyvolalo prudké výkyvy počasia, nevídané búrky a tornáda

 

– zničenie ozónovej vrstvy, dôsledkom čoho by bolo prenikanie ultrafialových lúčov na zemský povrch, čo má za následok neplodnosť, choroby a veľkú devastáciu prostredia

 

– slnečné búrky spôsobujú poruchy v telekomunikáciách a často zničia satelity; v roku 1994 spôsobilo slnečné vzplanutie výpadok elektrickej siete v celom Quebecu (elektrinu nemalo vtedy vyše 6 miliónov ľudi) a narušil sa prenos tv signálu cez satelity.

 

…V roku 1991 sa vonkajšia vrstva na slnku úplne stratila a slnko začalo vysielať nové spektrálne emisie. Od tých čias všetky svetové vlády urobili rad opatrení. Nielenže sa sústavne vysielajú do vesmíru sondy, aby ten proces sledovali, ale robia sa opatrenia pre prípad katastrofických udalostí. Pretože v blízkom vesmíre sa skutočne deje čosi veľmi vážne.

Jadro galaxie očividne vstupuje do nového explozívneho obdobia, čo môže mať za následok supervlny – výbuchy galaktického jadra. Tieto vybuchy vytváraju veľmi intenzívne vetry kozmických častíc (kozmický prach), energeticky equivalent ktorých sa rovná piatim až desiatim miliónom výbuchov supernov. K takýmto výbuchom dochádza približne kazdých 10 tisíc rokov.

 

Podľa dr. La Violettea do dnešného dňa už dve supervlny opustili galaktické jadro a smerujú k nášmu slnečnému systému. Ale nie je možne ani len približne povedať, kedy nás vlna zasiahne. Na to sa príde len pár minút predtým, pri prvých príznakoch. A Ulysses nedávno zistil, že do slnečného systému práve vstupuje mračno interstelárneho prachu práve smerom od galaktického stredu.

 

 

Galaktická supervlna a nový vek

 

Naši starovekí predkovia nazývali galaktické jadro „Tula“ a verili, že vedomé napojenie, naladenie sa na „Tula“, je nesmierne dôležité pre duševný vývoj človeka. Oheň, o ktorom naši predkovia vraveli, že sa v tomto čase dostaví, to bude očistný oheň. Celú našu galaxiu začína ovplyvňovať nová vedomá frekvencia.

 

To nie je čosi, čoho by sme sa mali báť, ale pozitivne to prijať svojím srdcom ako prílezitosť k zmene a duševnému obohateniu sa. Máme moznosť otvoriť oči a mnohé veci pochopiť – ak sa tak rozhodneme – a snaziť sa potom osvietiť aj druhých, aby sa ľudstvo dokázalo povzniesť k novému uvedomeniu.

 

I keď mnohí ešte aj teraz veria biblii doslova, nikto nebude na konci času spomedzi ľudí vyberať vyvolených. To my sami sa môžeme pripraviť na tú zmenu fyzicky, emocionálne, mentálne a duchovne.

Nastáva čas, kedy sa budeme musieť rozhodnúť – buď sa do toho procesu aktívne zapojíme a zbavíme všetkého, čo nám zabraňuje byť v súlade s jednotou, jeden s druhým, s vesmírom a s božským alebo budeme prežívať nesmierne muky a duševné utrpenie len preto, lebo nad sebou nemáme kontrolu a nechávame sa unášať negatívnymi citmi a zlými príkladmi v zmýšľaní a v správaní.

 

Beata, prop.sk

http://www.telegrapg.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2004/02/12/wirq112.xml&sSheet=/news/2004/02/12/ixnewstop.html&secureRefresh=true&_requestid=25686

 

Převzato:    http://earth.tym.sk/

/ 2012 / Štítky:

O autorovi

Gaspar

Šéfredaktor matrix-2012.cz