Konferencie UFO

Východoamerická konferencia

„When Cosmic Cultures Meet“

Dialóg z vesmírom

VÝCHODOAMERICKÁ KONFERENCIA

Na Východoamerickej konferencii o UFO, ktorá sa konala roku 1993, odznelo štyridsať zaujímavých prednášok. Veľká pozornosť sa sústreďovala na prednášku Colmana von Keviczkého, ktorý pôvodnými zábermi dokázal, že Mesiac je už dlhé storočia miestom pobytu cudzích civilizácií. Spor odborníkov a skeptikov, amatérov a profesionálov zhrnul von Keviczky nasledovne: Nie som vedec ani astronóm, geológia Mesiaca ani priestorová analýza sústavy, astrofyzika, existujúca alebo neexistujúca atmosféra ani gravitačná sila Mesiaca MA NEZAUJÍMA, ale s logikou zdravého rozumu a v záujme bezpečnosti našich krajín sa dožadujem odpovede na jedinú otázku: KTO PRESTAVAL OBLASŤ KRÁTERA HYGINUS V POSLEDNOM STOROČÍ, RESPEKTÍVE V POSLEDNÝCH DESAŤROČIACH? Od 1882 do začiatku 20. storočia urobili presné výskumy kráteru a jeho zmien nie menej slávni astronómovia, ako Schröter, Lehrman, Neilson, Schmidt, Goodacre, Birt, P. Moore a ešte mnoho iných. Na obrázku vidno podrobný náčrt záberu H. P. Wilkinsa z Kráľovského observatória v Greenwichi vyhotoveného 4. apríla 1944. Organizácia ICUFON tento náčrt na základe bodov A-G porovnala s telefotografickým záberom NASA, vyhotoveného v máji 1969 prostredníctvom APOLLO-10, a keď aj detaily porovnávame s krátermi označenými s inžinierskou presnosťou, môžeme sa pokojne opýtať, na ktorej planéte asi mohli chodiť do školy tieto „múdre meteority“, že na Hyginuse od roku 1944 dokázali postaviť tri mosty. Predstavitelia približne šesdesiatich medzinárodných organizácií zaslali do OSN memorandum, v ktorom nadhodili štyri otázky. 1. Navrhli zvolanie Medzinárodnej bezpečnostnej konferencie na zistenie skutočnej miery ohrozenia z vesmíru; 2. V rámci projektu Medzinárodná vesmírna príslušnosť vedecké informovanie o bezprostrednom nadviazaní kontaktu s intergalaktickými silami; 3. Vydanie rozkazu na zastavenie paľby proti galaktickým vesmírnym lodiam; 4. Úradné informovanie národov o skutočnej situácii, likvidácia podvádzania ľudí, ktorá je zahalená do vedeckého rúška. Počas kongresu mohli predstavitelia medzinárodnej tlače a televíznych sietí informovať o demonštrácii, ktorá sa uskutočnila pred budovou OSN.

UFOmagazín 7/1994

„WHEN COSMIC CULTURES MEET“ – KEĎ SA STRETNÚ VESMÍRNE KULTÚRY

Pozoruhodná konferencia sa konala 27. – 29. mája 1995 v hotely Sheraton vo Washingtone D.C. Ide o miesto, ktoré býva i dejiskom „oficiálnych“ udalostí hlavného mesta USA. „When Cosmic Cultures Meet“ – „Keď sa stretnú vesmírne kultúry“ bol názov medzinárodného kongresu organizovaného „Human Potential Foundation“. Usporiadala ho pobočka Rockefellerovej nadácie, ktorej členmi je celý rad vysoko postavených ľudí, medzi nimi i niekoľko amerických senátorov. Ciele HPF sú nemenej zaujímavé ako jej osobnosti. Zakladateľom nadácie a jej prezidentom je dr. C. B. Scott Jones, promovaný politoloog, dlhoročný asistent senátora Clairborna Pella (Rhode Island). Bol vo funkciach veliteľa amerického námorníctva, zástupcu námorného atašé v New Delhi, zamestnanca námornej výzvednej služby, organizácií Defense Nuclear Agency a Defense Intelligence Agency a v ďaľších výzvedných službách americkej armády. Naviac zasadal v rôznych výboroch amerického Kongresu a Senátu. C. B. Scott Jones bol tiež vedúcim Rockefellerovej nadácie a poradcom Vedeckého poradného výboru amerického prezidenta. Bol to koneckoncov on, kto v októbri 1993 spoločne s Laurencom Rockefellerom informoval vedúceho vedeckej poradnej komisie prezidenta dr. Johna Gribbina o stave výskumov UFO a uviedol do chodu Clintonov úrad zaoberajúci sa týmto fenoménom. Human Potential Foundation, ako sa sama prezentuje, „bola založená v roku 1989 ako verejná, všeobecne prospešná vedecká a vzdelávajúca organizácia, ktorá podporuje, vyvíja a prevádza inovatívne projekty za účelom rozšírenia našich psychologických, fyziologických, ekologických a duchovných možností“. Konferencia, ako vysvetľuje, „je súčasťou vytrvalej činnosti jej výskumného a akčného strediska a súčasne i strediska pre komunikáciu medzi druhmi“. Scott Jones pokračuje: „Tieto tri dni sú dôležité, pretože urychľujú dialóg, ktorý povedie k nutnej akcii. Účasť uznávanej fakulty i každého člena v publiku urýchli širší verejný dialóg medzi hlavami štátov a legislatúrami zemí na celom svete.“ Zdôrazdňuje slovo verejný. Nedávne utajovanie tohto javu sa ukázalo ako neúčinné. Ak súčasné vedecké paradigma pripustí výskum tohto javu, musí to previesť v otvorenom vedeckom procese, a nie v tajných laboratóriach vlády a priemyslových firiem. Táto pozícia by vlastne vôbec nemala prichádzať v úvahu. Jav je rozhodujúci. Nech majú vlády akékoľvek zvláštne informácie, najpriekaznejšie údaje vlastnia súkromné osoby. Ak umožníme, aby týto jednotlivci mohli v bezpečí a s rešpektom prehovoriť o svojich skúsenostiach, môžeme len obohatiť svoje možnosti pochopenia záhadného javu. Utajovanie zo strany vlád a tajné pozorovanie toho, čo občania prežívajú, škodí demokracii a nie je to efektívna cesta, ako sa k tejto tématike priblížiť. Najnaliehavejšou súčasťou začatého dialógu je nutnosť prinútiť vlády k tomu, aby prehovorili ku svojim občanom otvorene a úprimne. Ide o značne oneskorené rozhodnutie. Preto k jeho plneniu by malo dôjsť čo najrýchlejšie. Ako povedal vo svojom príspevku jeden z našich referantov: „Ak nesmieme hovoriť spolu, ako môžeme potom očakávať, že budeme hovoriť s nimi – mimozemšťanmi.“ Naša washingtonská konferencia prispela k dlhotrvajúcej snahe podnietiť dialóg na túto tému a my oceňujeme predchádzajúce i súčasné pokusy v tomto smere. Ako jej účastníci sme podnikli následujúce kroky, aby sa rozšíril okruh ľudí zainteresovaných na tomto dialógu. Boli rozoslané listy všetkým veľvyslancom a všetkým predstaviteľom diplomatickej misie vo Washimgtone D.C., spolu s prosbou o malý príspevok na tému dialógu z ich vlastnej kultúrnej perspektívy. Okrem toho boli opýtaní, či ich zeme podporili zriadenie Nevládnej organizácie NGO (Non Government Organization) Spojených národov pre otázky interakcie kozmických kultúr. Spolupracovala by s Hospodárskou a Sociálnou radou Spojených národov. Nadácia HPF oznámila, že je ochotná NGO zriadiť v prípade, že bude mať medzinárodnú politickú podporu. Na konferencii bol tiež pozvaný generálny tajomník Spojených národov. Osobné listy dostali všetci členovia amerického Kongresu. Pretože sa konferencia konala počas víkendu, na ktorý pripadalo výročie pripomenutia vojny, a pri tejto príležitosti členovia Kongresu obvykle navštevujú svoje bvolebné obvody, doporučili sme im, aby na konferenciu poslali svojich zástupcov. Ďalej dostali pozvanie všetci členovia vlády, vrátane ministerstva obrany a rozviedky. I Biely dom bol vyzvaný k účasti. Neboli opomenutí ani zástupcovia elektronických a tlačových médií. Dokonca sa tu mal objaviť prezident Bill Clinton a až do začiatku konferencie sa nevedelo, či prezident príde. Kríza na Balkáne ale tento plán zmarila. Poradci Bieleho domu však boli prítomní a patrili k referentom. Jedným z 24 referentov, ktorí hovorili asi pred 400 účastníkmi, bol i Jerome C. Glenn, riaditeľ americkej rady Univerzity Spojených národov, právny poradca Smithovho inštitútu, Amerického leteckého úradu a NASA. Ďalej dr. George S. Robinson, poradca Bieleho domu, a nechýbal ani prezident inštitútu Arlington John L. Petersen. Vedcov zastupovali: profesor z Harvardu a nositeľ Pulitzerovej ceny profesor John E. Mack, klinickí psychológovia prof. William J. Baldwin (Center for Human Relations), prof. Richard J. Boylan, prof. James W. Deardorff z univerzity v Oregone, prof. Leo Sprinkle z univerzity Wyoming a prof. Charles T. Tart (California Institute of Integral Studies), etnológovia prof. John Hunter Gray z univerzity v Južnej Dakote, James F. Funaro, prof. James Moore (univerzita Stanford a Hardvard) a prof. Elisabet Sahtouris (Indigenous Science Network), poradkyňa Spojených národov v otázkach domorodých národov a profesorka na univerzite Massachusetts a MIT, a futurológ prof. James J. Hurtak, prezident „Academy for Future Science“. Výskum UFO reprezentoval mexický televízny moderátor Jaime Maussan, plukovník letectva a nukleárny inžinier Donald M. Ware a Michael Hesemann z Nemecka (jediný európsky referant), ktorý ako kultúrny antropológ hovoril na tému „Spôsoby a implikácie začatia kontaktu s mimozemskými civilizáciami“. Ako zástupca preastronautiky tu bol orientista Zecharia Sitchin. Tématické spektrum siahalo od interakcií rôznych domorodých kultúr s mimozemskými návštevníkmi – o nich vypovedal svedok, mladý Reruánec Puma Quispe Singona, syn šamana a kňaza kmeňa Inkov – až po javy únosu UFO a ich význam pre vývoj ľudstva a otázky protokolu pri možnom stretnutí s mimozemšťanmi. Základná otázka ale znela: aké následky by mal taký kontakt, ako možno zabrániť panike a ako by nás kontakt s mimozemšťanmi zmenil? Konferencia bola nafilmovaná, dokumentácia so všetkými prednáškami je k dispozícii a bola poslaná okrem iného prezidentovi Clintnovi a rôznym členom americkej vlády. Spolu so Scottom Jonesom dúfame, že výpovede odborníkov im ukážu správnu cest, ako sa môže ľudstvo pripraviť na „dialóg s vesmírom“.
Magazín 2000-2/1996

DIALÓG S VESMÍROM

V dňoch 26.-30.10.1995 prebehla v Düsseldorfe mimoriadna akcia. Bola to konferencia superlatívov a splnený sen každého ufológa, pretože to, kvôli čomu celé desaťročia pracovali, bolo prezentované na veľkolepom stretnutí s vynikajúcimi referentmi zo všetkých kútov sveta. Bola natoľko seriózna, aby ju museli vziať vážne média i verejnosť. Po uvedení filmu o Roswelle na TV staniciach a po vyjdení knihy „Unesený“ prof. Johna Macka v Nemecku získala diskusia o neznámych lietajúcich objektoch novú dimenziu a stala sa skutočne verejnou. Čo iné by mohlo poslúžiť účelu „legalizácie“ tématiky UFO než konferencia, na ktorej prehovorilo 40 prednášajúcich zo 17 zemí, z ktorých polovica boli akademici a ktorú otvoril diplomat OSN Michael Geoghegan a na ktorej predložil nové dôkazy existencie iných civilizácií tiež členovia ruskej Akadémie vied a nositeľ Pulitzerovej ceny a profesor z Harvardu? Zúčastnilo sa viac ako 400 účastníkov a prišli z celého sveta od Kalifornie po Austráliu. Prítomné tiež boli filmové štáby z Honkongu, Rumunska, BBC, švajčiarska televízia a nakoniec tiež doslova všetky nemecké televízne stanice od WDR po RTL, od SAT1 po RTL2, od PRO7 po FAB a SFB a tiež redaktori časopisov STERN, SPIEGEL a FOCUS, vďaka ktorým boli dňa 6.11. informácie o konferencii na titulných stranách dvoch veľkých spravodajských magazínov. Paralelne bežal na RTL týždeň science fiction „Budúcnosť na programe“ so skoro každodennými príspevkami o UFO. Televízna reportérka pani Schreinemakers tiež pozvala profesora Macka a nemeckú obeť únosu Mariu Struwe do svojho večerného vysielania. Kto ale čakal na objektívne informácie od médií, bol žalostne sklamaný. Čo sa na nasledujúce dni znieslo na hlavy angažovaných ufológov, dokázalo prinajmenšom všetkým účastníkom konferencie, že novinári skutočne stále ešte klamú. Bol to školný prípad manipulovania a tendenčného informovania verejnosti. Pretože všetky správy o nej mali rovnaké schémy a šírili rovnaké klamstvá o ich chamtivých poriaďateľoch, musí sa človek skoro pýtať, či im to niekto nariadil alebo či ide iba o špinavú kampaň odporcov UFO. Nech je to akokoľvek, i keď sa médiam nepodarilo sprostredkovať túto skutočnosť verejnosti, bola 7. svetová konferencia o UFO veľmi úspešná. Pretože to, čo sa ponúkalo účastníkom po celé štyri dni od 9.00 hodín do polnoci, nebolo doteraz kvalitou prekonané: svetové špičky výskumu UFO, stretnutia s najlepšími odborníkmi na UFO z celého sveta a veľa skvelých dôkazov UFO. Výzva pre svetové spoločenstvo „Aký rok!“ prehlásil moderátor Michael Hesemann. „Keby mi pred 12 mesiacmi niektopovedal, že v roku 1995 sa všetko uvoľní, neveril by som mu ani slovo.“ Potom premietol úryvky z rozhovoru s americkým kozmonautom plukovníkom Gordonom Cooperom, ktorý bol trikrát vo vesmíre. V rozhovore rozprával Cooper, jeden z prvých mužov, ktorí precestovali celú planétu, nielen o pozorovaní UFO americkým vojenským letectvom v roku 1951 v Nemecku a o pristátí taniera na podstavci s tromi nohami v roku 1957 na vojenskej leteckej základni Muroc – čo Cooperov tím nafilmoval zo vzdialenosti 50 m – ale vyslovil tiež motto celej konferencie: „Myslím, že budeme pripravení na kontakt až vtedy, keď sa ľudia na tejto planéte naučia žiť spolu navzájom v mieri.“ V tomto duchu predniesol Michael Geoghegan, dlhoročný diplomat najprv v službách anglickej kráľovnej, potom Spojených národov, a dnes tiež člen predstavenstva „Club of Rome“, „Svedomie Zeme“, zahajovaciu reč. Podobne v duchu 50. výročia Spojených národov, ktoré sa oslavovalo týždeň predtým v New Yorku, hovoril ďalší rečník, politolog Mohammad Ramadan, pracovník OSN a vedúci SEAT (Society for Enlightenment and Transformation at the United Nations), skupiny pracovníkov OSN a diplomatov, ktorí sa už roky snažia o zaradenie témy UFO do programu Spojených národov, a ktorí tiež už pozvali najlepších ufológov na stretnutie s predstaviteľmi OSN. Ramadan naznačil omedzenie civilného výskumu UFO a hypotéz ufológov a vyzval k diskusii. Nasledoval globálny prehľad javu UFO a jeho najnovší vývoj. Na túto tému referoval Antonio Huneeus, juhoamerický koordinátor americkej výskumnej skupiny UFO MUFON. Tým dal Huneeus podnet k jednej z najdôležitejších úloh konferencie: dokumentáciu medzinárodných aspektov javu a najnovšie pozorovania UFO. UFO na celom svete Ďalší prednášajúci referovali exkluzívne o najnovšom vývoji vo svojich krajinách. Z Brazílie pricestoval profesor A.J.Gevaerd a hovoril nielen o oficiálnych štúdiach UFO, ktoré robí brazilské vojenské letectvo, ale i najnovších vlnách pozorovania vo svojej zemi. Jaime Maussan, mexický televízny moderátor, ukázal asi 60 z viac ako 5000 filmov s UFO, ktoré mu boli poslané od roku 1991 a ktoré len názorne dokumentujú stále trvajúcu vlnu pozorovaní UFO v strednej Amerike. Civilná kontrola vzdušného priestoru v Mexico City lokalizuje až šesťkrát týždenne na svojom radare UFO. Maussan predviedol skoro fantastické snímky týchto objektov, najnovšie boli spravené pred dvoma týždňami. Z Portorika, ďalšieho „útočišťa UFO“, hovoril Jorge Martin, autor seriálu v Magazíne 2000 o aktivitách UFO na karibskom ostrove, a dokonca ukázal fotografiu, o ktorej si myslí, že zobrazuje mŕtveho mimozemšťana, ktorý bol údajne zabitý jedným Portoričanom. Kroniku ruského výskumu UFO od roku 1979 prezentoval podplukovník Arvid Mordvin-Chodro, ktorý je od roku 1984 vedeckým tajomníkom „Komisie pre výskum paranormálnych javov“ ruskej Akadémie vied. Luc Bürgin z Basileje hovoril o štúdiach UFO, ktoré prevádza švajčiarske vojenské letectvo, a nakoniec prezentoval Willy Schillings zhrnutie aktivít UFO v oblasti Cáchy-Lüttich od začiatku roku 1995. Film o Roswelle Najviac diskutovaným dôkazom, ktorý bol na konferencii v Düsseldorfe prezentovaný, bol samozrejme takzvaný „film o Roswelle“ Angličana Raya Santilliho. Zatiaľ, čo sú všetci odborníci za jedno v tom, že nemá nič spoločné s haváriou UFO pri Roswelle 4. júla 1947, otázka jeho pravosti ostáva otvorená. Podľa údajov kameramana vznikol medzi 2. júnom (trosky) a 3. júlom (pitva) na mieste havárie juhozápadne od Socorra v Novom Mexiku a vo Fort Worth v Dallase. Vybraná skupina odborníkov mala na konferencii objasniť všetky aspekty výskumu filmu, a až na Raya Santilliho, ktorý sa nemohol zúčasniť, boli všetci protagonisti „Santilliho aféry“ prítomní. Philip Mantle, riaditeľ výskumu britskej spoločnosti BUFORA, ktorý sa od Santilliho dozvedel o filme ako prvý a osobne hovoril s kameramanom. Rockový hudobník Reg Presley, ktorý poznal Santilliho z hudobnej brandže a ako prvý videl jeho materiál. Colin Andrews, ktorý prípad od januára sleduje. Systémový analytik IBM George Wingfield. Expert na fotografovanie Bob Shell, ktorý pracuje ako poradca FBI a s „95% istotou“ určil dátum originálneho filmu na rok 1947, a nakoniec veliteľ amerického letectva W. C. Stevens, ktorý o kameramanovi počul už v roku 1972 a môže potvrdiť jednotlivé aspekty príbehu.

zdroj: Magazín 2000