Nič v tejto knihe nie je pravdivé,

ale je to presne tak, ako veci sú.

3.0 Prečo práve teraz?

3.1 Presun pólov

3.0 Prečo práve teraz?

Prečo sa všetko deje práve teraz, prečo nie 10 000 rokov späť, alebo o 10 000 rokov v budúcnosti? Stalo sa to práve teraz preto, lebo sme dosiahli vrchol rozvoja na rôznych úrovniach. K vysvetleniu všetkého, musím preskočiť dopredu. Melchisedek potvrdzuje, že existujú dva kritické momenty povznesenia našej planéty. Prvý z nich, známy nášmu tisícročiu ako precesia („precesia rovnodennosti“). Druhý, spozorovaný len nedávno, sú výkyvy zemskej osy. Predpokladá sa, že celá slnečná sústava vykonáva špirálovitý pohyb vo vesmíre, čo svedčí o tom, že sme „k niečomu priviazaný“. Astronómovia, vedieť o tom , začali skúmať, hľadali nebeské telesá, ovplyvňujúce Slnečnú sústavu. Zo začiatku boli snahy vedcov smerované na výskum určitého súhvezdia, potom na výskum hviezdnych zoskupení. Štyri, alebo päť rokov späť vyvolala mimoriadny záujem neobvyklá hviezda – Sírius A. Letíme cez vesmír spolu so Síriusom A po špirále, majúcu tvar molekuly DNA.

Máme spoločný osud s touto hviezdou. Obdobný pohyb poukazuje na to, že molekuly DNA a chromozómy nesú v sebe informáciu o určitých častiach (presných obvodoch, úsekoch …..) vesmíru. Existujú kľúčové periódy, keď prebiehajú stanovené, dané udalosti. Sú zviazané, spojené s genetickou stavbou medzi Síriusom, Zemou a ostatnými časťami vesmíru. V prítomnosti prebieha veľmi osobité, mimoriadne zladenie, spojenie. Poďme teraz preskúmať jav precessií (Obr . 3.1). Zemská os je naklonená pod uhlom dvadsať tri a pol stupňa. Tento náklon zabezpečuje zmenu ročných období. Projekcia zemského rovníka v priereze predstavuje nebeskú sféru. Tieto relatívne línie voláme „nebeský rovník“. Ak by sme sprojektovali zemský rovník na nebeskú sféru, tak uvidíme, že tie dva body, v ktorých Slnko pretína nebeský rovník, symbolizujú jarné a jesenné rovnodennosti. Keď sa Slnko nachádza v týchto miestach, deň a noc majú rovnakú dobu trvania. Zemská os mení uhol sklonu takým spôsobom, že body rovnodennosti sa posúvajú na jeden stupeň približne každých sedemdesiat dva rokov. A tak, každých dve tisíc sto šesťdesiat rokov body rovnodennosti prechádzajú na ďalšie zodiakálne súhvezdie. Počas tohto obdobia severný pól opisuje elipsu. Jedno z ohnísk elipsy sa maximálne priblíži k centru galaxie, druhý sa od nej maximálne vychýli. Staroveký mudrci zistili (najväčšiu zásluhu na tomto objave majú hinduisti a tibeťania), že, odďaľujúc sa od centra galaxie, upadáme do spánku, avšak blížiac sa k nemu, sa začíname prebúdzať. Staroveký mudrci rozdelili elipsu, vytvorili precessiu rovnodennosti a časti, segmenty nazvali Jugami. Základná informácia o Jugach bola zozbieraná za posledných dve tisíc rokov, obdobie, známe ako Kali Juga. Zhodou okolností to bola „spiaca“ perióda dvoj tisícročného kozmického cyklu. Takýmto spôsobom, ľudia, prebývajúci v spánku, sa pokúšali pozbierať starovekú múdrosť po zrnku, nie celkom chápajúc, o čom je pôvodný prameň. Natoľko skreslili informácie, že sa nám ich doteraz nepodarilo pochopiť. Inými slovami, tieto údaje nie sú pre nás dôveryhodné. Staroveký mudrci objavili dve medziobdobia s dobou trvania po deväťsto rokov na každej zo strán elipsy, kde upadáme do spánku a kde sa budíme. Tieto úseky sú spojené s neskutočnými, obrovskými premenami – premenami vedomia živých bytostí a zmenou planetárnych pólov. Práve teraz žijeme v tomto období histórie – začíname sa pohybovať k centru galaxie, začíname sa prebúdzať. Otočenie o 180 stupňov je nevyhnutné. Preto obyvatelia dosiahli kritickú kvantitatívnu úroveň a prírodné zdroje sa blížia ku koncu. Podľa Tota, ktorého vám predstavím neskôr, stupeň posunutia pólov Zeme definuje úroveň vedomia a rýchlosť zmeny vedomia. Je to matematický vzorec vzťahov úrovne vedomia a miery posunutia pólov. Na tento proces možno pozrieť aj inak, porovnávať kozmický cyklus prebudenia a spánku so striedaním dňa a noci na Zemi. Väčšina pozemských bytostí zaspáva v noci, a v priebehu dňa nespia. Rovnaká situácia nastáva aj pri precessii. Keď planéta upadá do spánku, mužská strana berie opraty vlády, vedenia, do svojich rúk, aby nás ochránila. Ale ženská strana vždy riadi náš pochod, cestu ku svetlu. Podľa slov Drunvala sa to už stalo. Približne vo februári 1989 sa ženskej strane podarilo zvíťaziť. Približujúce sa zmeny vyvolali u mnohých paniku. Niektorí ľudia začali stavať kryty a zásobovať sa potravou, bojac sa toho, že kontinent (spolu s Kaliforniou) zaplaví voda. Drunvalo však predpokladá, že tento krát také nešťastia Zemi nehrozia. V roku 1972 už k niečomu došlo. Ale o tom vám poviem neskôr. Precesia ukazuje, že sa všetko deje práve teraz. Od roku 1998 po 2000 sme, podľa všetkého, prežili samé búrlivé udalosti. Podľa všetkého… avšak všetko z božskej (slobodnej) vôle. Jednako musíme pochopiť ešte jednu vec: ako predpokladá Drunvalo, celé dianie definuje myslenie a cítenie obyvateľov planéty. Zmenou svojho vedomia a uvedomovania, zmeníme priebeh celej (hry) cesty, napriek proroctvám. Sami tvoríme vlastnú realitu. Každý okamih pripravujeme novú kolektívnu realitu. Naša myseľ, city a jednanie má omnoho väčšiu silu, ako sme schopní si predstaviť. A predsa sme sa najčastejšie správali k nim nezodpovedne. Ale svet sa mení, mení sa tak rapídne, že dokonca ani nie je v našich silách predstaviť si a pochopiť nové možnosti, ktoré sa pred nami otvárajú.

3.1 Presun pólov

Presun pólov je spojený s chodom evolúcie. Oni vzájomne súvisia. Posledný presun bol veľmi dôležitý a mal vzťah k uvedomovaniu. Presun nebol pozitívny, bol negatívny. Potom ako k presunu došlo, sme „spadli“ do neuvedomelosti. Donedávna ( približne do roku 1950) sa predpokladalo, že k posunutiu pólov nedochádza, a pokiaľ k nemu došlo, tak miliardy rokov späť a už sa nikdy viac nezopakuje. Ale v skutočnosti sa póly posúvajú každých 12 500-13 000 rokov. Inými slovami, vtedy sa blížime k týmto kritickým bodom ( Obr.3.1). Tento jav prebieha neustále. Vedci zistili, že história našej planéty obsahuje veľký počet presunov pólov. Ba čo viac, tento jav má geometricky pravidelný charakter. Póly sa menili : Severný pól sa stával Južným, a Južný pól – Severným. Póly „navštívili“ aj rovník. Nie je takého miesta na Zemi , kde by sa nedala nájsť morská dutina. Podarí sa vám ich nájsť napr. v Skalistých horách, aj na dne jazera Titikaka, ktoré niekedy ležalo na dne oceánu, teraz sa nachádza 12 tisíc stôp nad morom. Všetky tieto skutočnosti objavili vedci, ktorý mapovali dno oceánu a študovali prototypy pôdy. Presun pólov býva vždy veľmi dôležitý. Vďaka výskumom s použitím rádioaktívnej uhlíkovej analýzy sa podarila stanoviť, že za 12 tisíc rokov sa Severný pól premiestnil z Gudzonského zálivu (60 stupňov severnej šírky, 83 stupeň západnej dĺžky) na svoje terajšie miesto v Severnom Ľadovom oceáne. Momentálne sa nachádza na línii medzi súhvezdiami Panny a Leva. Keď sa pozrieme na nebo, môže sa zdať, že sa posúvame z Rýb k Vodnárovi, ale fyzicky sa nachádzame v súhvezdí Panny a prechádzame do súhvezdia Leva. A preto sa Sfinga javí Levom aj Pannou súčasne, symbolizuje Pannu aj Leva. John White uvádza pôsobivé fakty vo svojej knihe „Pole Shift“ („Presun pólov“). V severnej Sibíri boli nájdené pozostatky ľudí, bizónov a pozostatky stromov, ako by rozorvané dajakou ohromnou silou, a potom okamžite zmrazené. V žalúdkoch bizónov bola nájdená tropická vegetácia. Je potrebné zdôrazniť, že kým teplota začína veľmi prudko klesať, vzniká viac ako 200 rozličných foriem ľadu. Pozostatky týchto zvierat tak hlboko vmrzli do ľadu, že ich mäso je jedlé dodnes, 12 500 rokov po ich smrti. Presun pólov – rýchly proces, ktorý môže skončiť za dvadsať hodín. Existujú pokusy podať vedecké vysvetlenie tomuto fenoménu. Napríklad niektorí vedci predpokladajú, že kôli zväčšeniu hmotnosti ľadu na póloch Zem stráca rovnovážny stav, podobne ako zotrvačník. Moderná teória, autorom ktorej je švédsky fyzik Hans Alfenis, má pomenovanie magneto – dynamika. V nej nominuje myšlienka o tom, že pod tvrdou kôrou Zeme sa rozkladá polotekutá vrstva. Zvyčajne sa táto vrstva chová ako tuhá hmota a udržiava Zemskú kôru na jednom mieste, ale občas, najčastejšie pri zmenách magnetického poľa Zeme, sa táto vrstva začína správať ako tekutina, čo spôsobuje presun Zemskej kôry. Tento jav bol modelovaný v laboratóriách. V skutočnosti nikto nevie o tom, čo vyvoláva podobný proces. Keď prebieha, Zemský povrch sa začína pohybovať rýchlosťou dve tisíc míľ za hodinu, a rýchlosť vetra dosahuje tisíc míľ za hodinu. Absolútne to stačí, aby zmietlo s ľuďmi zeme doslova všetko. Dúfajme, že budeme môcť do istej miery kontrolovať udalosti. Jednako pri veľkom presune pólov musí nastať zmena vedomia. Ak sa naše vedomie zmení do určitej miery, potom budeme môcť vplývať, pôsobiť na fyzický presun pólov. Takže naším cieľom je rast vedomia natoľko, aby sme dokázali kontrolovať nový presun pólov, pokochať sa týmto procesom, a nebáť sa ho. Ako človek, praktikujúci rebersing, môžem prirovnať presun pólov k plodeniu, novému vzniku. Ak tehotná žena panikári, tak jej pôrod prebehne ťažko a bolestne. Pokiaľ však zvládne uvoľnenie a upokojí sa, tak pôrod musí byť a bude ľahký. Inými slovami, všetko je to funkcia vedomia. Táto informácia sa vám môže zdať odvážna. Nie je potrebné plašiť sa. Už ste pochopili hĺbkové úrovne vedomia, že tu nesmie vzniknúť problém. Zvyčajne, keď planéta prežíva presun pólov, popravde , je veľa volaných, ale málo vyvolených. Každý spomína tento slovný obrat. Len pár ľudí získalo Kristove Vedomie, ostatný sa nachádzajú v tých meraniach, kde cítia harmóniu. Dávno je zrejmé, sto tisíce rokov späť, že týchto pár zasvätencov viedlo celú planétu ku Kristovmu Vedomiu. No v súčasnej dobe prebiehajú ďalšie veci na planéte Zem. Poviem vám o nich v nasledujúcich kapitolách.

4.0 Problémy Zeme

Keď nastáva čas veľkých zmien, vo vedomý sa aktivujú procesy života a smrti, ktoré zároveň napomáhajú tejto zmene. Planéta Zem už teraz stojí pred tvárou veľkých skúšok, omnoho vážnejších, ako tie, o ktorých nás informuje vláda. Začiatkom roku 1989 oficiálni činitelia uverejnili nejakú „dramatickú“ informáciu, ale nie celú, len jej zlomok. Ak jeden z týchto problémov dosiahne kritický stupeň, všetok život na Zemi sa ocitne v nebezpečenstve. A táto hodina je veľmi blízko. Napríklad, v osemdesiatych rokoch Jack Custo prehlásil, že moria zomierajú. Sprvoti sa nikto vážne nepostavil k jeho prehláseniu. Ale v roku 1990 sa zistilo, že Stredozemné more je mŕtve na 85 percent. Atlantický oceán zaostáva za ním len o kúsok. Tichý oceán je v trocha lepšej pozícii len vďaka svojej obrovskej vodnej ploche. Ak oceán zahynie, ten istý osud čaká planktón a fytoplanktón. Oni sú nielen základným článkom „obvodov napájania“, ale tiež najväčšími zdrojmi kyslíku na našej planéte. Ďalší problém spočíva v tom, že rozloženie ozónovej vrstvy atmosféry napomáha prieniku škodlivých ultrafialových lúčov na Zemský povrch. Riaditeľ ekologického programu organizácie Spojených národov nazval tento jav najväčším nebezpečenstvom, pred ktorým teraz stojí ľudstvo. Rozklad ozónovej vrstvy prebieha veľmi prudko. Postihuje oveľa väčšiu plochu a naberá čoraz väčšie tempo, ako predpovedali vedci. V priebehu novembra 1991 do februára 1992 sa ozónová vrstva nad Európou rozložila na 10-20 percent- je to nevídané tempo. John Farmen, britský učenec, ktorý prvý zistil výskyt atlantickej ozónové diery, predpovedal, že do roku 2000 sa ozónová vrstva nad Severnou Amerikou stenčí na dvadsať- tridsať percent. Problémy budú narastať v priebehu nasledujúcich desať -dvadsať rokov kôli emisiám chemických látok v atmosfére, ktoré momentálne ešte nestačili dosiahnuť jej horných vrstiev. O desať alebo dvadsať rokov môže ozónová vrstva zmiznúť. Ale my bez nej nemôžeme existovať. To sú dva z množstva ekologických problémov, dozrievajúcich v poslednej dobe. Teraz prebieha toľko udalostí, že nás možno porovnať s cestujúcimi topiacej sa lode. Jeden z aspektov planéty Zem – trojrozmerný svet, ktorý voláme každodenným životom, nemôže viac zostať nedotknutý. Podľa Drunvala, ak sa sem vrátime o niekoľko rokov, tak zistíme, že na trojrozmernej úrovni život planéty zmizol. Ale v podstate život na Zemi bude pokračovať. Všetci sa prenesieme vo forme zvláštnych vĺn na iné, prekrásne miesto, už pripravené pre nás. Jednoducho sa presunieme do inej vlnovej frekvencie s oveľa vyššou vibráciou energie. Biblia hovorí o tomto stave ako o Nebesiach. Vlastne, my prejdeme z tretieho do štvrtého merania. Podľa Drunvala, predstavitelia mimozemskej civilizácie navštívili planéty, podobné našej. Ale vesmírny zákon im zakazuje miešať sa do našej situácie. Sú prítomní na našej planéte, ich vibrácia harmonického tónu je vyššia ako zemská, preto sú „neviditeľný“. Oni môžu dávať pozor na nás celkom úspešne. Tento vyšší harmonický tón Zeme je v prítomnosti preplnený kozmickými loďami prišelcov a veľmi neobvyklých obyvateľov. Zaplnili ho tak husto, že nové lode, ktoré dorazili sú nútené prejsť do druhého harmonického tónu, ktorý je tiež takmer úplne naplnený. Bizarnejšiu situáciu, ako tá, ktorá vznikla na našej planéte, Vesmír ešte nepoznal. K nám na pozorovanie prišli aj bytosti z ďalekých galaxií. Zvyčajne sa o nás nikdy nezaujímali. U väčšiny týchto bytostí sa ich telá javia ako lúče svetla- ich charakter je taký, že sa stali jedným celkom so svojimi kozmickými loďami.

5. Rozmery (Dimenzie)

5.1 Merkaba

5.2 Melchisedekovia

5. Rozmery (Dimenzie)

Rozmery (dimenzie) najrôznejších úrovní tohto sveta sú prítomné tu a teraz. Sú navzájom spojené. Jediný rozdiel medzi svetmi najrôznejších rozmerov spočíva vo vlnovej dĺžke. Vlnová dĺžka – kľúč Vesmíru. Naša skutočnosť je vytvorená vlnovou dĺžkou. Vlnová dĺžka nášho trojrozmerného sveta je rovná 7,23 cm. Stredné hodnoty rozmerov všetkých fyzických objektov predstavujú 7,23 cm . Rozmery (dimenzie) sú od seba oddelené vlnovou dĺžkou, ako hudobné noty. Každá z nôt stupnice má svoje zvláštne znenie kvôli rozdielnej vlnovej dĺžke. Pianíno má osem bielych a päť čiernych klávesov, ktoré umožňujú klaviristovi hrať chromatickú stupnicu. Medzi susednými notami je dvanásť harmonických kmitočtov, alebo, povediac iným jazykom, dvanásť harmonických tónov. Hra na pianíno pripomína prepnutie televíznych programov. Meniac kanále, sa ladíte na vlny rozdielnej dĺžky. Každý rozmer (dimenzia) je oddelený od susedného tiež aj 90 stupňovým pootočením. Ak budete môcť zmeniť svoju vlnovú dĺžku a uskutočniť 90 stupňové pootočenie, tak zmiznete z tohto sveta a ocitnete sa v tom rozmere, na ktorý ste sa naladili. Obrazy, vnímajúce vašimi očami, zmenia svoj výzor (tvar) podľa vlnovej dĺžky toho sveta, v ktorom ste sa ocitli. Na tejto planéte existujú rôzne svety. Všetky sú tu, ale naše vedomie je naladené na definovanú vlnovú dĺžku. A predsa všetci súčasne existujeme v rôznych rozmeroch a vnímame ich úplne rôzne.

5.1 Merkaba

Táto hviezda sa skladá z dvoch vzájomne prenikajúcich tetraéderov a pripomína hviezdu Dávida, len s tým rozdielom, že je trojrozmerná (Obr. 5.1). Dva vzájomne prenikajúce tetraédere symbolizujú ideálne vyváženie mužskej a ženskej energie. Tetraéderická hviezda obklopuje každý objekt, predmet, nie len naše telá. Disponujeme fyzickým, mentálnym a emocionálnym telom a všetky majú tvar tetraéderickej hviezdy. Sú to tri identické polia, uložené jeden vedľa druhého a jediný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že fyzické telo sa netočí, ale stojí. Merkaba je vytvorená z energetických polí, rotujúcich v opačných smeroch.

Mentálna hviezda – tetraéder definuje mužský zárodok, počiatok, má elektrickú polaritu a rotuje vľavo. Emocionálna hviezda – tetraéder definuje ženský zárodok, počiatok, má magnetickú polaritu a rotuje vpravo. Spojenie rozumu, srdca a fyzického tela v určitom geometrickom vzťahu, pomere a v kritickej rýchlosti vytvára Merkabu. Slovo Mer znamená svetelné polia, otáčajúce sa opačným smerom, slovo Ka znamená duch a Ba hmota, alebo realita. Takže Mer-Ka-Ba znamená svetelné pole, otáčajúce sa opačným smerom, obopínajúce telo a ducha. Je to stroj priestoru – času. Je to ten obraz, ktorý tvorí základ stvorenia všetkých vecí, geometrický tvar rotujúci našimi telami.

Tento tvar, geometrická forma sa začína spolu s nami a má mikroskopické rozmery, tak, ako osem základných buniek, z ktorých vzniklo naše fyzické telo. Zo začiatku má tvar tetraédera, potom prevezme tvar kocky, potom sféry a nakoniec vytvorí vzájomne preniknuté pyramídy. Takže svetelné polia Merkaby, rotujúce v opačných smeroch tvoria dopravný prostriedok v priestore -čase. Ak sa naučíš aktivovať tieto polia, budeš môcť využívať Merkabu na pohyb vo vesmíre rýchlosťou mysle. Na zemi existuje okolo 2000 ľudí, ktorí dokážu uviesť do činnosti svoju vlastnú Merkabu a okolo 8000 majstrov už stačilo vystúpiť na inú úroveň pozemského vedomia.

5.2 Melchisedekovia

Ak sa dokonca aj naučíte pohybovať v iných rozmeroch (dimenziách) pomocou Merkaby, nebudete sa tam môcť zdržiavať, ak nie je vaše vedomie vyvinuté natoľko, aby zvládlo vysoké úrovne vibrácií. A predsa sú niektoré bytosti schopné premiestňovať sa v rozmeroch akejkoľvek úrovne a zostávať pri vedomí. Sú to Melchisedekovia. Melchisedek je na trinástej úrovni vedomia, prechádzajúci cez všetkých dvanásť nižších úrovní. Všetko je to veľmi jednoduché – Melchisedek môže prejsť všetkými 144 úrovňami rozmerov (dimenzií) a ich harmonickými tónmi a pritom si zachová vedomie a rovnováhu, hľa v čom je tajomstvo! Každá z týchto 144 úrovní má dvanásť rozmerov a dvanásť harmonických tónov.

6. Naša história

6.1 Naši stvoritelia

6.2 Lemúria

6.3 Atlantída

6.4 Vzbura Lucifera

6.5 Tot

6.6 Egypt : Stupňová evolúcia

6.7 Echnaton

6. Naša história

Preto, aby sme porozumeli, čo sa deje teraz, a čo sa odohrá v budúcnosti, musíme poznať svoju minulosť. Napríklad Fibonacci dokázal matematicky, že rastliny používajú definovanú postupnosť pre definíciu charakteru svojho rastu. Rastlina pozná, aký stupeň rastu už dosiahla, a overením svojej terajšej polohy definuje, ako má rásť ďalej. Pripočítava si k číslu spodných listov horné listy a na základe toho vie, koľko listov je potrebné ešte vypustiť. Napr. 0+1=1, 1+1=2, 2+1=3, 3+2=5, 5+3=8 atď. Rastlina akoby si povedala: vytvorila som jeden list, je osamotený, teraz musím vytvoriť ďalšie dva listy a tak ďalej. Taká je organická stavba rastliny. My, ľudia, sa musíme pozrieť na svoju minulosť, aby sme porozumeli, ako sme sa ocitli v tak ťažkej situácii, a aby sme z nej mohli nájsť riešenie. Myslíme si, že naše dejiny sa začali 3800 rokov pred Kristom u Sumerov, a predtým sme boli iba chlpatými divochmi. Predpokladáme, že naša planéta nepozná viac vyvinuté bytosti, ako je dnešný moderný človek. V minulosti na Zemi existovali tak vyspelé civilizácie, že si to ani nevieme predstaviť. Dejiny pozemských civilizácií sa datujú na päť miliónov rokov. Planéta je to hviezdne semeno, na ktorom sa zjavili prišelci z celého kozmu a spolu vytvorili nové formy života. Potom opustili Zem. Každá z vytvorených foriem života sa nachádza niekde medzi

5. úrovňami vedomia. Teraz sme na 2. úrovni. Prakticky všetky svedectvá o vyspelých civilizáciách minulosti boli nami prekrútené, ignorované. Napríklad, na Zemi existovalo spojenie so Síriusom, ktoré je nám málo známe, my o ňom však nevyhnutne potrebujeme vedieť, aby sme pochopili naše súčasné postavenie a situáciu, v ktorej sa Zem nachádza. V knihe Róberta Templa: The Sirius Mystery, Tajomstvo Síriusa, sa hovorí: pri Timbukte žije africká rasa, sebou nazývaná Dogonovia. Táto rasa má už viac než 700 rokov informáciu, ktorú súčasní vedci získali celkom nedávno, vďaka vypúšťaniu kozmických družíc. Dogonovia poznajú mnohé podrobnosti o hviezde Sírius. Sírius sa nachádza vľavo dolu od pásma Oriónu. Dogonovia tvrdia, že okolo Síriusa rotuje drobučká hviezda, vytvorená z hustého materiálu vo vesmíre. Úplné otočenie sa tejto hviezdy predstavuje 50 rokov. Je to veľmi stará hviezda. Nakoľko vedci nemohli vidieť túto hviezdu ani silným teleskopom, antropológovia rozhodli, že tieto údaje patria iba k mytológii Dogonov.

Ale v roku 1970 bola do vesmíru vypustená umelá družica, vybavená teleskopom, pomocou ktorého sa zistilo, že okolo Síriusa obieha hviezda – biely trpaslík. Je to veľmi stará hviezda, ako aj tá, o ktorej vraví mytológia Dogonov. Spočítali, že jeden štvorcový palec jej látky môže vážiť okolo 2000 libier, a jej úplné otočenie trvá 50,1 roka. Táto hviezda získala názov „Sírius B“, avšak sám Sírius bol premenovaný na Sírius A. Keď kmeň Dogonov navštívila vedecká výprava, vedci sa stále pýtali domorodcov, odkiaľ obdržali vedomosti o hviezde. Starejší kmeňa odpovedali, že im o nej povedali bytosti, ktoré prileteli na tanieri. Keď lietajúci tanier pristál, vystúpili z neho bytosti, pripomínajúce delfínov, a urobili v pôde veľkú vyhĺbeninu. Potom ju naplnili vodou a začali v nej plávať. Ako náhle vyšli na breh, začali rozprávať s Dogonmi a povedali im o tom, že prileteli zo Síriusa. Dogonovia disponujú s ešte viac ošemetnou informáciou. Majú zobrazenie pohybu Síriusa A a Síriusa B z pozorovaní zo Zeme za obdobie od roku 1912-1990. Rovnako vlastnia obsiahlu informáciu o planétach v slnečných sústavách a ich početných družiciach. Ako mohli získať tak precízne vedomosti?

6.1 Naši stvoritelia

Teraz sa obrátime k 400 000-ročnej histórii našej planéty. Využijem informáciu, spomínanú ako Totom, tak aj Zacharijom Sitčinom v jeho knihe „Dvanásta planéta“ a „Preskúmanie knihy bytia“. Sitčin bol presvedčený, že v našom slnečnom systéme existuje ešte jedna planéta – sumerská Nibiru, majúca eliptický orbit, dráhu, bežne charakteristickú pre pády komét. Táto planéta sa otočí okolo Slnka za 3600 rokov. Obyvatelia tejto planéty, Nefilimci, prišli na zem pred 400 000 rokmi. Tot nehovorí o príčine ich príchodu na Zem, ale Zacharija potvrdzuje, že potrebovali zlato pre svoju atmosféru. Píše o tom vo svojej knihe „Preskúmanie knihy bytia“. Na planéte Nibiru Anunnakiovia/Nefilimci zažili tú istú situáciu, ktorá čoskoro môže vzniknúť aj na Zemi. Zničenie ich ekológie urobilo život na planéte nemožným, vznikla nutnosť obrániť vyčerpanú atmosféru suspenziou najmenších častíc zlata. A tak, prišli na Zem, aby si zaopatrili zlato pre svoju atmosféru. 200 000 rokov nútených prác zlatokopov rozhorčili, a preto sa rozhodli vytvoriť rasu nižších otrokov, nás. Existuje názor, že zlatý lom v južnej Afrike je oveľa starší, ako predpokladáme. Sitčin potvrdzuje, že Nefilimci nás vytvorili pred 300 000 rokmi, ale Tot je v tejto otázke kategorickejší. Podľa jeho výpočtov sme boli vytvorení presne pred 200 209 rokmi (počítané v roku 1994). Sitčin prezentuje teóriu, že sme vznikli v dôsledku genetických experimentov Nefilimcov, ale podľa Tota, Nefilimci neboli schopní uskutočňovať tieto experimenty samostatne. Potrebovali pomoc bytostí, bývajúcich mimo slnečnej sústavy. Pomoc prišla zo známeho zdroja. Vytvorili nás obyvatelia Síriusa, spoločne s Nemfilimcami.

Na začiatku sa ponorili do oceánu a zjavili sa z neho v podobe, polryba-polčlovek. Ponorili sa pod vodu, aby nadviazali spojenie s delfínmi, nachádzajúcimi sa na rovnakej úrovni vedomia, ako oni. Podľa Tota, sa obyvatelia Siriusa rozhodli opustiť Zem v určitom stanovenom historickom momente, ale taktiež chceli nechať na planéte Zem potrebnú úroveň vedomia. Sedem bytostí, oslobodených od tiel, sformovalo sféry vedomia, preliali sa v semeno života a vytvorili vajcovitú bunku. Keď sa týchto sedem bytostí zjednotilo takým spôsobom, aby vznikol geometrický tvar semena života, vybuchol plameň belaso-modrej farby vysoký štyri stopy. Bol chladný, ale vyzeral ako oheň. Ďalej bol prenesený do „Haly Amenti“. Haly Amenti – je staré miesto, vybudované asi pred päť a pol miliónmi rokov. V skutočnosti ale nikto nevie, kedy vznikli Haly Amenti, pretože pred päť a pol miliónmi rokov došlo k nejakej udalosti, ktorá vymazala z Kroniky Akáša našu planétu. Majte na pamäti, že dejiny našej planéty majú viac ako 500 miliónov rokov, a my máme prístup len k posledným päť a pol miliónom rokov. Haly Amenti sú vlastne zakrivené priestory, pripomínajúce matku. Vedie tam iba jeden vchod, ale preniknutím dovnútra, sa ocitnete v nekonečnom vesmíre. Podobné zakrivenie vibračnej úrovne Zeme sa nachádza vždy o jeden priestorový harmonický tón vyššie. Zvyčajne sa nachádzajú vo vzdialenosti 440 000 míľ od Zeme, ale počas existencie Atlantídy sa tieto zakrivené priestory nachádzali na zemskom povrchu.

Teraz sa nachádzajú 1000 míľ v hĺbke Zeme. Drunvalovi bolo dovolené vojsť do prvej sály, kde uvidel veľkú pyramídu vo vnútri hlavného zlatého obdĺžnika. Simultánna príprava ku krížovému oplodneniu sa uskutočňovala na Síriuse B, presnejšie na tretej planéte tohto telesa. Šestnásť mužov a šestnásť žien, vytvorilo šestnásť rodinných párov, ktoré prišli zo Síriusa B priamo do ohňa Hál Amenti. Ľahli si a splynuli s plameňmi. Tento akt počatia na Zemi trval dvetisíc rokov. Takto vznikli dve rôzne rasy: jedna z Nibiru, druhá zo Síriusa. Podľa interpretácie sumerských textov, ktoré Sitčin ponúka vo svojej „Dvanástej planéte“ potom, ako sme boli vytvorení Nefilimcami pre práce v zlatých baniach v Afrike, niektorí z nás boli prepravení do Mezopotámie, aby sa starali o záhradu v Edene. „Bohovia“ nás ľúbili, veď my sme, koniec koncov boli vytvorení na ich obraz. Avšak v sade Eden nám Nefilimci zakázali jesť ovocie určitého stromu, nazvaného „strom poznania“. My sme nepočúvli. Pre nás bolo dôležité zjesť toto ovocie, aby sme získali „poznanie“, ako sa rozmnožovať pohlavným stykom. Dovtedy sme boli iba kríženci – hybridy dvoch rôznych druhov, a podobne všetkým hybridom, sme nedisponovali schopnosťou k predĺženiu svojho rodu. Interpretácia Sitčinových sumerských textov hovorí, že sme boli kríženci Nefilimcov a Homo erectus, predkom Homo sapiens. Vďaka Totovi sme však prijali doplňujúcu informáciu o úlohách božstiev zo Síriusa. Nie je nič prekvapujúce na tom, že nefilimci nechceli, aby sme tvorili potomstvo prirodzenou cestou. Chceli udržať svoj experiment pod kontrolou. Poznanie, ktoré sme získali ochutnaním plodu poznania, nebolo vedeckou informáciou. Bolo to poznanie o tom, ako sa rozmnožiť a zmeniť sa zo sterilného kríženca na plnohodnotnú bytosť, schopnú dať potomstvo. Nefilimci sa nahnevali keď zistili, že sme získali túto schopnosť a vyhnali nás z Raja. Ako predpokladajú znalci starých textov, sumerské záznamy sú staršie ako biblické. Biblická história nášho pôvodu je podľa všetkého, viac menej opakovaním starých sumerských textov. Odišli sme na hornaté územie, východne od sadu v Mezopotámii. Podľa Tota sme tam zostali dlhú dobu. Následne došlo k veľkému pozdvihnutiu vedomia a k premiestneniu pólov, takže celý kontinent sa stratil pod vodou. Mnohí z tých, čo prežili sa presídlili do Afriky, ale najvyvinutejší z nás sa vypravili do Lemúrie, na pevninu, ktorá sa zdvihla nad vodu počas záplavy ostatných častí kontinentu.

6.2 Lemúria

Kontinent Lemúria existoval 60-70 000 rokov. Táto éra sa vyznačovala tým, že planetárne vedomie bolo predovšetkým ženské a intuitívne. Lemúrijci vyvinuli technológiu, ktorú dokonca ani my nemôžeme pochopiť. Napríklad energia na chod lode fungovala iba vtedy, keď spojili rozum a srdce.

Teraz sa prenesieme približne do roku 80 000 pred naším letopočtom, tisíc rokov pred tým, ako sa kontinent Lemúria potopil. Lemúria sa pomaly potápala od samého začiatku, a zanechala na pamiatku potomkom dve mená: Ay a Туrа. Ay a Туrа boli fyzicky nesmrteľní. Otvorili školu, kde cvičili iných nesmrteľnosti a vzkrieseniu – išlo o Tajnú Školu Naakal. Vzkriesenie – je metóda prenesenia vedomia (aj tela) z jedného sveta do druhého. Vzkriesenie sa odlišuje od narodenia. Pri vzkriesení sa vedome premiestňujeme z jedného sveta do druhého, umierame a prebúdzame svoje jemné telo. Škola vyučila tisíc nesmrteľných učiteľov v čase, keď sa Lemúria náhle potopila. Lemúrijci, s ich výnimočne vyvinutou intuíciou vedeli o blížiacej sa potope kontinentu a boli dobre pripravení , takže obetí takmer nebolo. Následne takmer všetci obyvatelia Lemúrie migrovali južne, k jazeru Titicaca (Peru) a severne, na pohorie Šasta v Kalifornii.

6.3 Atlantída

Keď sa Lemúria potopila v oceáne a póly sa stratili pod vodou, zdvihol sa nový komplex zeme – Atlantída. Tisíc nesmrteľných Majstrov, absolventov tajnej školy Naakal, sa vypravili do Atlantídy, na jeden z jej ostrovov – Undal. Učitelia, prichádzajúci na Undal vybudovali najskôr stenu, prechádzajúcu stredom ostrova zo severu na juh. Táto stena bola štyridsať stôp vysoká a dvadsať stôp široká, takže obidve polovice ostrova sa ocitli úplné oddelené. Táto stavba pripomínala mozog človeka, rozdelený na dve pologule. Ľavá pologuľa predstavuje zárodok mužskej energie a zodpovedá za logiku. Pravá pologuľa – to je ženský zárodok, tá zodpovedá za intuíciu. Mužská polovica má však aj ženský aspekt skúsenosti, založený na intuícii, a ženská – mužský aspekt – logiku. Toto sú štyri časti ľudského rozumu. Keď bolo rozdelenie ostrova dokončené, polovica nesmrteľných učiteľov odišla na jednu stranu ostrova, a druhá na druhú stranu. Učitelia ľavej časti ostrova sa stali logickými mysliteľmi, a učitelia pravej časti sa stali intuitívnymi mysliteľmi. Vďaka ich úsiliu ostrov prekvital . Potom vytvorili na ostrove desať stavieb stromu života. Takýmto spôsobom vytvorili energetické lieviky, ktoré sa začali otáčať nad týmito miestami a priťahovali lemúrijcov k Atlantíde. Každý človek sa cítil zvláštne priťahovaný k jednému z týchto energetických lievikov, v závislosti od svojej pravej podstaty. Ti lemúrijci, ktorí sa usadili pri jazere Titicaca alebo na hore Šasta, odrazu pocítili nekontrolované prianie zanechať miesto, kde sa usadili a odsťahovať sa do Atlantídy. Ťahali ich tam energetické lieviky, vytvorené nesmrteľnými učiteľmi. Bohužiaľ, štruktúra evolučného vývoja lemúrijcov bola taká, že sa cítili byť priťahovaní len k ôsmim z desiatich energetických lievikov, spojených so stromom života. Lemúrijci sa presídlili do týchto ôsmich miest, vytvorili tam veľké mestá, avšak dve zostávajúce miesta ostali prázdne. Toto bolo dôvodom vzniku prvých vážnych problémov. Energetické lieviky pritiahli k sebe nevolaných hostí – dve mimozemské rasy, ktoré, splynuli s ľudským vedomím a stali sa súčasťou našej vývojovej štruktúry. Jedna z týchto rás bola povolaná z Chebru. Jej pôvod nie je známi, ale nepredstavovala hrozbu pre ľudstvo. Práve naopak, zástupca rasy Chebru pomohol Zemi a podelil sa s nami o svoje pokrokové informácie. Problém vznikol s druhou rasou, ktorá prišla z Marsu, avšak nie z Marsu, ako ho poznáme dnes, alebo z čias Atlantídy, ale z Marsu, ktorý existoval pred miliónom rokov. V tých dobách bol Mars krásnou planétou, plne obývanou. Ale potom Marťania zahájili „vzburu Lucifera“, ktorá im spôsobila veľké problémy, vyvolali vo svojom rode choroby, s ktorými sa už čoskoro stretneme aj my. Problémy Marťanov spočívali nie v samotnom Luciferovi, ale v ich rovnakej povahe s Luciferom. Tento spoločný problém pokrstila „vzbura Lucifera“, napriek tomu, že sám Lucifer bol súčasťou problému až v neskoršej etape.

6.4 Vzbura Lucifera

Lucifer bol jedným z najkrajších anjelov, vytvorených Bohom. Mal však chybu – pokladal sa za seberovného samotnému Bohu. Luciferovi bola známa predloha tvorenia – Merkaba, ktorá bola pôvodne vytvorená iba pre vnútorný spôsob tvorenia. Vnútorný spôsob tvorenia znamená, že vaše emocionálne telo spolu s mentálnym telom zostanú nedotknuté, aby zabezpečili vašu ochranu. Lucifer sa rozhodol zájsť ďalej a začal tvoriť samostatne. Oddelený od Boha, sa rozhodol tvoriť vonkajším spôsobom, lebo nebol schopný vnútorného tvorenia. „Aký to môže byť rozdiel, myslel si, vonkajší alebo vnútorný spôsob. Merkaba vždy zostane starou dobrou Merkabou. To, čo sa stalo potom sa mu podobalo. Bol výbušný a horko krvný. Nepresné použitie Merkaby je takmer v miliónoch prípadov hrozbou výbuchu. Podobné experimenty proti božej vôli sa uskutočňovali už skôr. Našou planétou otriasol štvrtý z nich. Zakaždým viedol k absolútnemu chaosu. Posledná vzbura Lucifera sa stala približne pred 200 000 rokmi, a pri tejto vzbure sa mu podarilo presvedčiť 1/3 anjelov, aby sa k nemu pripojili. Asi pred miliónom rokov marťanská rasa vymiera z následkov tretej vzbury Lucifera. Planéta trpela pre ľahkovážny prístup k Merkabe. Keby Merkabu tvorili vnútorným spôsobom, v tomto procese sa zúčastňuje láska, a tá prestupuje živé pole vášho tela. Ak sa však Merkaba tvorí externým spôsobom, tak láska v tomto procese nehrá žiadnu úlohu,

nad všetkým panuje iba vypočítavý rozum. Preto sa na svete objavujú bytosti len s ľavou hemisférou, zbavené emocionálneho tela a chápania lásky. Jasný príklad týchto bytostí bol zo Sírie – potomkovia Marťanov a jedna z nájdených mimo planetárnych rás na Zemi. Ďalším dôsledkom vonkajšieho spôsobu tvorenia Merkaby je dualizmus. Popremýšľajme sami, ako by sa prejavoval dualizmus, keby všetko malo len vonkajšiu stranu ovládanú mechanicky. Keby sa emócie zmenili v technológiu, bolo by pre všetkých oveľa ťažšie uvidieť jediného Boha vo všetkom. Týmto spôsobom začíname rozdeľovať celý svet na dobro a zlo, dokonca aj napriek tomu že v našom svete, vytvorenom externým spôsobom, je prítomný jediný Boh. Príchod Marťanov do Atlantídy priniesol so sebou choroby, vyvolané vzburou Lucifera, a toto viedlo k závažnej zemskej katastrofe. Problém spočíval v tom, že Marťanom úplne chýbala pravá hemisféra. Vnímali všetky veci len rozumom, a neboli schopný prejavovať zmysel pre umenie, a najmä cit lásky. Nepokladali za potrebné myslieť na niekoho iného, okrem seba. V dôsledku toho neustále bojovali a zničili si svoju atmosféru, presne tak, ako my práve ničíme atmosféru Zeme. Na vymierajúcom Marse, skupina, okolo tisícich Marťanov vytvorila pamätník na mieste, ktorý my dnes voláme Sidonej. V roku 1976 americká kozmická loď „Viking“ urobila snímku povrchu Marsu, na ktorom bolo možno rozoznať obrovský pamätník s tvárou humanoida. Tieto stavby nesú v sebe pečať presného matematického výpočtu hviezdy – štvorstenu, a tiež demonštrujú to, ako Marťania vytvorili svoje vonkajšie Merkaby. Marťania stratili schopnosť k vytvoreniu vnútorných Merkab, tieto časy boli tak dávno, že sa mnohé zabudlo. Pre zriadenie podobných vecí je nevyhnutná existencia emocionálneho tela. Ale dobre vedeli, ako vytvoriť vonkajšie Merkaby, skonštruovali jednu z nich, vstúpili do nej a odleteli. Pokladali to, za ich jedinú šancu zostať nažive. Vďaka schopnosti vytvoriť elegantné stroje priestoru času sa naučili Marťania cestovať v priestore a čase a zvolili si najlepšie miesto a čas pre pristátie na inej planéte. Pozreli sa do svojej budúcnosti, (našej dávnej minulosti) a uvideli ideálne miesto vylodenia – planétu Zem, krajinu Atlantídu pred 65 000 rokmi. Tam sa nasmerovali. Vylodili sa na Zemi proti našej vôli a hneď sa rozhodli zajať nás, ale ich pokus neskončil úspechom. Marťanov bolo príliš málo. V dôsledku toho sa rozhodli napodobňovať náš „ženský“ spôsob života, napriek tomu ho však nemohli pochopiť a prijať. Aj tak sa cítili byť našimi aktérmi. Táto fraška pokračovala počas 50-60 000 rokov pravdaže, s prestávkami. Ich vplyv na ľudí bol už natoľko silný, že zmenili svoju ženskú orientáciu na mužskú. Nezmenili sme sa však úplne, ale silno. Keď Marťania vstúpili do našej evolučnej štruktúru v Atlantíde, bolo nás možné porovnať s 13 -14 ročnou dievčinou, a ich – s 65 ročným pánom. Vtrhli do našej evolučnej kresby proti našej vôli a v konečnom dôsledku nás zneužili. Ako som už poznamenal, podrobili by si nás, keby to mohli urobiť, ale uvideli svoju slabinu, preto sa rozhodli dočasne pripojiť k našej úprimnej, intuitívnej podstate. Aj keď konflikty prebiehali neustále, dlhú dobu všetko išlo pomerne hladko, pokým pred 16 000 rokmi na Zem nespadol meteorit (v pásme, kde sa teraz nachádza južná Kalifornia). Pozostatky roztaveného meteoritu sa rozleteli na enormnú vzdialenosť, pokrývajúcu plochu, rovnajúcu sa 4 štátom. V tej dobe v Atlantíde existovala vysoko vyspelá kultúra, takže jej obyvatelia vedeli o približovaní sa meteoritu. V skutočnosti Marťania disponovali dostatočne vyspelou technológiou, aby zničili meteorit, keď bol ešte v nebi, a požiadali nás o dovolenie zničiť meteorit. Aj keď nám ukázali účinok dopadu, my sme prejavili odhodlanie a povedali „nie“, pretože tento zákrok bol v rozpore s našou ženskou podstatou. Intuitívny aspekt našej mentality hovoril nasledovné: „Nie, nezničte ho v nebi, je to božia vôľa, nech sa stane čo sa má stať“. Teda, obyvatelia Atlantídy jednoducho pozorovali meteorit a videli, že najväčšie škody napáchal v mieste, kde sa nachádzali Marťania. Väčšia časť tohto územia sa potopila. Pre pozostalých Marťanov to boli posledné kvapky preplnenej nádoby. Ctitelia vonkajšej Merkaby sa rozhodli, že odteraz zmenia plány v krajine. Uskutočnili experiment Lucifera, podobný tomu, ktorý spustošil Mars pred miliónom rokov. Ešte vždy nedisponovali emocionálnym telom a láskou, nutnými pre zriadenie energetických polí, otáčajúcich sa opačným smerom, tých istých polí, ktoré sú základom všetkého živého. Ale ovládali – alebo mysleli, že ovládajú schopnosť k vytvoreniu Merkaby externým spôsobom. V snahe zostrojiť ju, Marťania aktivovali syndróm vzbury Lucifera na Zemi a utrpeli hanebnú porážku. Experiment sa vymkol spod kontroly a odkryl ďalšie priestory úrovní, kvôli čomu duchovia iných dimenzií, duchovia, ktorý tu nemajú miesto, miliónovými prúdmi vtrhli do nášho sveta. Toto zničilo všetku ochranu, a naša Zem sa premenila v šialený svet. Predstavte si tisíce a tisíce panických, revajúcich bytostí, so schopnosťou k telepatii a k telekinéze, ktoré prechádzajú nielen atmosférou, ale aj samotným mozgom, telom a duchom obyvateľov Zeme. Neveselá situácia! Nesmrteľný učitelia urobili všetko preto, aby zalátali priestorovú dieru v čo najkratšom čase, ale milióny besniacich bytostí napriek tomu zostali v atmosfére Zeme, a v tele každého z obyvateľov Atlantídy bolo od dvadsať do stoviek duchov. Situácia v Atlantíde sa stala kritickejšia, ako tá, v ktorej sme sa ocitli teraz. Avšak veľmi rýchlo sa blížime k takej istej kríze. Duchovia sa tu ešte stále nachádzajú a v tele každého pozemšťana prebýva niekoľko duchov. Nesmrteľní učitelia, zástupcovia vyššej úrovne vedomia, ktoré bolo kedysi dosiahnuté na našej planéte, sa obrátili ku 10, 11, a 12. harmonickému tónu 6-tej dimenzie a modlili sa o pomoc. Museli nájsť spôsob ako zachrániť všetkých obyvateľov planéty. Nemohli jednoducho zničiť všetkých Marťanov alebo vyhnať všetkých duchov. Cesta, ktorú si zvolili im nedovoľovala takto konať. A preto sa Nesmrteľní učitelia modlili a hľadali také riešenie situácie, ktorá by bola výhodná pre všetkých. Z vyššieho aspektu života existuje jednotné vedomie. A toto jednotné vedomie nepozná ani dualitu, ani ilúziu. Je teda úplne jasné, že jediný duch prechádza všetkými vecami, a teda, všetky veci sveta – sú časťami jediného Boha. Toto bolo hlavnou príčinou toho, že Nesmrteľní učitelia nemohli zmiesť Marťanov zo Zeme. Psychológia moderných ľudí, v chirurgii tvrdí: je potrebné odstrániť všetko choré, aby to zdravé mohlo žiť. Vyhnať Marťanov alebo ich vyhubiť by bolo stratou pre všetkých. Konalo sa množstvo medzi galaktických porád pre vyriešenie tohto problému. Odpoveď sa našla v minulosti. Pre východisko z krízy je potrebné rýchlo urobiť syntetickú iniciáciu Kristovho vedomia planéty. Tento proces, charakteristický pre Kristove vedomie je nezmazateľný prirodzeným chodom evolúcie. Vyžadovalo to vytvorenie kryštalickej mriežky Kristovho vedomia na planéte, ktorá by zaistila univerzálne uzdravenie. Ak naše vedomie dosahuje určitú úroveň, všetky problémy sa riešia samé. Kristovo vedomie je jednotné vedomie, po jeho dosiahnutí nebude víťazov, ani porazených.

Na planéte Zem existuje päť úrovní vedomia. Tieto úrovne sú v priamej závislosti od čísla našich chromozómov. Prvá úroveň vedomia je spojená s 42+2 chromozómami a je v harmónii s jednotným vedomím. V tomto pláne kolektívneho vedomia sa pracuje takým spôsobom, že pokým niekto zažíva niečo, ostatní môžu získať prístup k jeho pamäti a odbremeniť ju. Tak konajú v priebehu spánku austrálski praobyvatelia. Ide o úroveň vedomia 3 1/2 – 5 . Druhá úroveň vedomia – to je úroveň, na ktorej sa práve nachádzame. My už nemáme prístup k jednotnému vedomiu. Sme od seba odrezaní a izolovaní. Druhá úroveň vedomia je spojená s 44+2 chromozómami, a jeho výška vibruje 5-7 stôp. Bytosti, ktoré sú na tretej úrovni vedomia, majú 46 + 2 chromozómov. Výška tejto úrovne vibruje 10 – 16 stôp. Tu sa znova obraciame k jednotnej pamäti, ale na tretej úrovni. Je schopná okamžite sa manifestovať – a nielen v priebehu spánku, ale aj v bdelosti. Keď na niečo myslíte, ihneď sa to stáva skutočnosťou. Toto nie je iba vaša osobná spomienka, ale tiež pamäť všetkých božstiev Kristovho vedomia, bývajúcich vo vesmíre. Na tretej úrovni existuje jediné vedomie, prenikajúce do všetkých, a kľúčom k nemu je pamäť/kronika akáša. Tu sa obraciame k nesmrteľnosti, pretože nesmrteľnosť je nielen večný život v jednom tele. Sú aj ďalšie výšiny, o ktoré musíme usilovať. Podstata Nesmrteľnosti spočíva v tom, že nestrácame pamäť a vedomie pri prechode z jednej úrovne do druhej. Štvrtá úroveň vedomia je spojená so 48 + 2 chromozómami a veľkosťou od 25 do 35 stôp. Rovnako tak piata úroveň vedomia obsahuje50 + 2 chromozómov a jeho výška vibruje od 50 do 60 stôp. Štvrtá úroveň, podobne ako druhá, je disharmonická, ale je nutná ako prechod k piatej, najvyššej úrovni .

6.5 Tot

Tot – mimoriadna historická osobnosť, človek, ktorý bol Nanebovzatý pred 52 000 rokmi. 16 000 rokov bol Tot panovníkom Atlantídy. Vtedy bol známy ako Čikvitet Arlič Vomalites. Do mája roku 1991 Tot zostával na Zemi v rovnakom fyzickom tele. Rozhodne mohol opustiť Zem skôr, ako to urobili mnohí Vzkriesení Učitelia, ale rozhodol sa ostať. Vedel o tom, že všetci na svete sú navzájom spojený a preniknutí Jediným Duchom, Tot dal prednosť zostať na Zemi ako učiteľ. Napriek tomu opustil Zem dočasne (približne na 2 000 rokov) a uskutočnil cestu po rôznych planétach. Keď prišiel na nejakú planétu, zostal tam asi sto rokov, pozoroval jej obyvateľov a učil sa pri nich. Potom sa vrátil na Zem, zložil prísahu, že zostane na Zemi, kým nedosiahneme určitú úroveň vedomia. Preto Tot opustil našu planétu 4. mája 1991. To, čo sa stalo počas a po vojne v Perzskom zálive, bolo prelomovým momentom. Po prvý raz za šestnásť tisíc rokov bolo na planéte viac svetla, ako tmy. Aj keď to ešte nemôžeme zbadať, vahadlo síl sa otočilo a zákony sa zmenili. Práve teraz, keď zlo bojuje so svetlom – a toto úsilie leží v samotnom jadre zla, nevíťazí svetlo, ako predtým, ale je len privádzané, a tým sa stávame silnejšími. A tak, vyčkajme! Práve Tot oboznámil našu planétu s písomnými pamiatkami. V Egypte ho volali „kronikár“ pre to, že napísal celú starovekú históriu. A preto bol k nemu poslaný Drunvalo. Základná informácia o nás a našej histórii k Drunvalovi prišla od Tota. Tot sa vždy vyznačoval bystrosťou, a hoci jeho záznamy nie je možné nazvať absolútne presnými, všetky sú veľmi blízke skutočnosti. Drunvalo sa zoznámil s Totom v roku 1972. Vtom čase študoval alchýmiu, vedu o premene ortuti alebo olova na zlato. Nezaujímali ho peniaze, ale samotný chemický proces. Všetky chemické reakcie majú súvislosť zo životom na rôznych úrovniach. Skúmal chémiu a spôsob spojenia atómov v molekulách, a tiež premenu samotných molekúl, tým mohol detailne pochopiť, ako prebieha oveľa väčší proces. Skutočná alchýmia – cesta k pochopeniu toho, ako vedomie našej úrovne prechádza do Kristovho Vedomia. Drunvalo študoval tento systém pod vedením majstra. Raz praktizovali meditáciu upriamenými očami. Za hodinu učiteľ Drunvalo zmizol z miestnosti. O 2-3 minúty sa objavilo Drunvalovi pred očami celkom iné telo. Človek, ktorému patrilo toto telo, bol malý – asi 5 stôp a 3 palce a vyzeral na 70 rokov. Podobal sa na starého Egypťana a bol oblečený veľmi jednoducho. Drunvalo si zapamätal najmä zrak človeka – pripomínal zrak dieťaťa, nebolo v nich súdenia. Povedal Drunvalovi o tom, že vo vesmíre chýbajú 3 atómy, a že Drunvalo ich má nájsť. Drunvalo ovláda schopnosti (o ktorých sa nechce rozširovať) a rozumie obdobným vnútorným tajom. Človek – bol to však Tot – sa poklonil, poďakoval a zmizol. Za chvíľu sa učiteľ alchýmie opäť objavil v izbe. Nič nevedel o predchádzajúcej udalosti a myslel si, že ani na minútu neopustil priestor. Vtedy Drunvalo ešte nevedel, že človek, čo prišiel pred neho v priebehu meditácie, bol niekto iný, ako Ten, a viac sa s ním nestretol až do 1. novembra 1984. Vtedy sa začali stretávať pravidelne počas niekoľkých mesiacov. A tým sa vrátime k nášmu rozprávaniu. Tot spolu s bývalými vladármi Atlantídy, Ra-om a Araaragotom, si obstarali plán mriežky Kristovho Vedomia a vypravili sa do Egypta. Zvolili si Egypt (známy v tých dobách ako Kchem), pretože svetlo, spočívajúce vo vnútri vajca nášho kolektívneho vedomia, bolo smerované svojou osou práve tam. Kedysi sa mriežka, spojená s hrotom tejto osi, skryštalizovala v Kristove Vedomie. Prerazili vrt cez Zem rovno po osi vajca nášho vedomia, prechádzajúcej cez našu planétu. Táto os sa začína v Egypte, prestupuje zem a vychádza na druhej strane cez ostrov Moorea, nachádzajúci sa pri Tahiti. Ten hovorí, že obidva konce osi obklopoval lievik, alebo špirála.

A tie odrážali na Zem podobné logaritmické špirály (Obr. 6.1). Na tejto špirále vybudovali tri pyramídy. Pôvodne boli pyramídy vytvorené preto, aby zdvihli naše vedomie s 1. úrovne na 3. (momentálne sa nachádzame na medzipriestorovej úrovni). Boli nástrojom planetárneho zasvätenia, potrebného, aby sa človek, majúci 44 + 2 chromozómov, mohol spojiť s Kristovým Vedomím. Podľa Tota budovali pyramídy rozumom a srdcom, sú manifestáciou pamäte úrovne štvrtého merania (4.dimenzie). Celé boli postavené za tri dni a budovali sa od vrcholu k základom. Tieto dni patrili 4.dimenzii. V tom čase sme sa však nachádzali v 3.dimenzii. Zjednotili samotné uvedomovanie našej evolučnej štruktúry s logaritmickou špirálou. Hlboko pod pyramídami bolo založené malé mesto z chrámov, v ktorom žilo okolo 10 000 ľudí. Toto mesto sa tam nachádza dodnes. Každá forma živých bytostí našej planéty má kryštalickú mriežku zjednotenú s týmto miestom. Najstaršími, najchytrejšími a najvyspelejšími bytosťami na našej planéte sú veľryby, za nimi nasledujú delfíny, a až potom ľudia. My pokladáme seba samých za najvyspelejšie bytosti, ale veľryby a delfíny sú omnoho pred nami. Pokladáme sa za veľmi rozumných, pretože sme schopný vytvárať materiálne veci. Ale to je iba syndróm Lucifera, prenesený na našu planétu z Marsu. Najviac vyvinuté druhy nepotrebujú vytvárať vonkajšie veci, oni všetci tvoria vnútorným spôsobom. Veľryby existujú na tejto planéte 500 miliónov rokov. Chránia pamäť planéty Zem. O tom sa hovorí vo filme Star Trek IV. Bez veľrýb by sme stratili pamäť a stratili by sme samých seba. Delfíny tu prebývajú asi 35 miliónov rokov. Skúšali vychádzať na breh, ale prišli k nemu, a rozhodli sa vrátiť k svojmu živlu. Delfínov zastavili ľudské ruky. Tento čin má s ľuďmi veľa spoločného. Delfíny sú cicavce, nie ryby, ich mozog je rozdelený na dve časti a funguje na 100 %. Počas spánku sa polovica ich mozgu odpája. Nám však stále funguje len polovica mozgu a 2. časť je zatvorená. Aktívna časť nášho mozgu funguje iba na 5-10 %. Takže z pohľadu delfínov, sme nielenže odpojení po celú dobu, ale jednoducho, nachádzame sa v nevedomom stave. Keď sa začala nezmyselná jatka veľrýb a delfínov poháňaná plťami, tak sa vykonala veľká chyba, bez ujmová pre nich (ale nie pre nás). Automaticky sa prevtelili v podobnej forme do hviezdneho systému Síriusa. Sú naši druhovia a majú s nami veľký súcit. Okolo planéty vytvorili tri krištáľové mriežky pre ľudské vedomie. Prvá mriežka je vypočítaná na 42 + 2 chromozómov. Druhá, tá, v ktorej sa práve nachádzame, je vypočítaná na 44 + 2 chromozómov a 4. februára 1989 sa objavila nová mriežka Kristovho Vedomia, vypočítaná na 46 + 2 chromozómov. Bez tejto mriežky nesmie žiadna planéta vstúpiť do Kristovho Vedomia.

Pozrime sa, čo pre nás pripravili Tot, Ra a Araaragot. Preto, aby vytvorili syntetickú mriežku Kristovho Vedomia, si vypožičali geoplášť povrchu zeme. Toto nám dalo možnosť postúpiť na novú úroveň vedomia. Táto trojica razí vrty, splývajúce s neviditeľnými osami vajca vedomia. Potom vytvorili tri pyramídy – najväčší projekt na povrchu zeme. Ďalej vytvorili 83 tisíc svätýň po celej planéte. Posledné boli vybudovaný na 4-tej úrovni / dimenzii, takže nehľadajte informácie o nich v newyorských cestovných kanceláriách. Počas 13. tisíc rokov tieto bytosti inšpirovali ľudí na výstavbu ihlanov v cirkvi, aby okolo svätyne vznikli funkčné štruktúry. Vedci ešte len budú musieť odhaliť, že všetky sväté miesta na našej planéte sú medzi sebou prepojené logaritmickou špirálou (Fibonacciho špirálou), stúpajúcou k jedinému miestu v Egypte. Toto pásmo bolo objavené celkom nedávno, Viržínska Asociácia Výskumu a Osvietenia považuje toto miesto za najdôležitejšie v Egypte. Ešte k všetkému čo sa stalo, v Egypte nám Učitelia darovali 2. úroveň vedomia, tú, na ktorej sa práve nachádzame, ako záruku k dosiahnutiu 3. harmonickej úrovne Kristovho Vedomia. Urýchlili tým náš proces, oboznámili nás s písomnými pamiatkami, a donútili ľudstvo vzdať sa svojho stavu jednoty, svojej snovej pamäte. Predtým písomnosti neboli potrebné, pretože spomienky boli celistvé a okamžité. Druhá úroveň vedomia bola disharmonická etapa, pretože život nedefinovala ako možnosť vstúpiť do Kristovho Vedomia. Preto bolo nutné obísť túto etapu. Viac-menej, druhá úroveň je tlmič, a je ju potrebné prejsť čím skôr, pretože, pokiaľ civilizácia viazne na nej príliš dlho, planéte hrozí zničenie a smrť. My sa s tým musíme poponáhľať. Egyptský systém, o ktorom som vám hovoril, bol vybudovaný 200 rokov pred potopou a posunul sa k osi. Mimochodom, bola to potopa, ktorú dokázal prežiť Noe na svojej arche. Bezprostredne pred potopou a posunutím osi sa Tot vydal k sfingám. Na tomto mieste, v hĺbke jednej míle pod zemským povrchom, uložil staroveký artefakt našej planéty – veľkú kozmickú loď. Tot necháva jej popis spolu s inou informáciou v starom dokumente – v „Izumrudnych skrižaljach„. Podľa Tota, sa kozmická loď používa v záujme nášho bezpečia. Tot hovorí, že pred posunom pólov sme prežívali obdobie pádu napätia magnetického okraja Zeme počas 3 a 1/2 dňa, keď sa táto loď stala obzvlášť zraniteľnou. V tomto období obratu síl temna sa tma stále pokúšala dosiahnuť prvenstvo. Táto situácia sa opakovala s presnosťou hodinového mechanizmu počas našej 5 a 1/2 miliónovo ročnej histórie. Ale vždy tu bol čistý človek, ktorému sa podarilo zodvihnúť loď do vzduchu a kontrolovať priebeh udalostí, a tým zaisťoval všetkých, na čo Tot ani nepomyslel. Tento človek musel disponovať Kristovým Vedomím, jeho myšlienky a zmysly sa okamžite manifestujú. Toto postavenie nedáva možnosť podriadiť sa silám temna. Teraz stojíme na prahu presunu pólov a kozmická loď bola opäť vrátená na miesto. V roku 1989 žena z Peru, opierajúca sa o Kristove Vedomie, zdvihla loď do vzduchu a pomyslela si: „Serye trpí nevyliečiteľnými chorobami, existujúcimi iba na Zemi“. A skutočne, hneď potom sa Serye začali strácať zo Zeme. Koncom roku 1992 tu nezostal ani jeden Serogo. Pre nich bola jediná možnosť, odchod – útek zo Zeme. Vrátime sa ale späť ku kozmickej lodi. Chcel by som, aby ste to všetci správne pochopili. Hrúbka tejto lode obsahuje 3 až 5 atómov, je teda úplná plochá, ale jej obsah sa rovná asi ploche dvoch mestských štvrtí. Kľúčom k lodi je vaša vlastná, osobná Merkaba, ktorou ju môžete riadiť. Nachádza sa na samom najvyššom harmonickom tóne zostávajúcich pozemských objektov, a táto jej pozícia je rozhodujúca. Po neúspešnom experimente, ktorý Marťania predviedli v Atlantíde, sa život na Zemi počas 4 000 rokov stával pre všetkých viac a viac chaotickým. Zem pristúpila k presunu pólov v období rovnodennosti a prípravy k presunu pólov boli približne pred 12 a 1/2 tisíc rokmi. Tot zodvihol kozmickú loď do vzduchu a letel k Atlantíde, na ostrov Undal, kde vzal na bok lode okolo 60 tisíc Nesmrteľných Učiteľov. Tot povedal, že v tomto okamihu bol Undal ponorený pod vodou a nad povrchom zostalo nie viac ako jedna štvorcová míľa sušiny. Zostávajúca časť Atlantídy už bola ponorená v oceáne. V tomto čase došlo k poklesu napätia magnetického okraja Zeme a Tot spolu s Nesmrteľnými Učiteľmi sa vydali k Veľkej Pyramíde. Pokles napätia magnetického okraja trval 3 a 1/2 dňa, počas ktorých ľudstvo stratilo pamäť. Naša kolektívna pamäť závisí od magnetického okraja Zeme, a pri poklese jeho napätia strácame predstavu o tom, kto sme. Vrátili sme sa späť k nášmu prvotnému bytiu. Ale Tot, rozvinul svoju Merkabu, ktorá mohla vytvoriť svoj vlastný magnetický okraj z aktuálnych polí, otáčajúcich sa opačným smerom, a znovu nadobudnúť svoju pamäť. Pristáli na povrchu Veľkej Pyramídy, skonštruovanej takým spôsobom, že mohla slúžiť ako vynikajúca úložná plošina pre kozmickú loď. Tam sformovali merkabu, ktorej energetické okraje sa otáčajú v opačných smeroch, a rozprestiera sa do kozmu na 16 miliónov míľ. Počas týchto kritických 3 a 1/2 dňa učitelia dohliadali na zemskú os a orbít planéty. V podstate zmenili orbít, a teraz Zem opisuje otočenie okolo Slnka za 365 a 1/4 dňa, ale nie za 360 dní, ako to bolo predtým. Učitelia prebývali na palube lode celé kritické obdobie, na konci ktorého sa objavil pred nimi úplne Nový svet. Atlantída zmizla, a časť pevniny, na ktorej sa teraz nachádzajú Spojené Štáty, sa zdvihla nad povrch vôd, avšak samotná planéta sa ocitla v inej, oveľa nižšej dimenzii. A preto archeológia nemôže nájsť žiadne dôkazy, súvisiace s touto dobou. Nehľadá vibrácie. Učitelia prenikli do Veľkej Pyramídy cez hlavný kruhový tunel, v podzemnom meste. Tot tam nasmeroval 1/3 učiteľov, medzi ktorými bol aj Tat, syn Tota. Obyvatelia podzemného mesta sa neskôr zjednotili do bratstva Tata. Dielo tejto veľkej organizácie nesmrteľných, tam prebýva dodnes. Potom sa loď vydala k jazeru Titicaca a k Ostrovu Slnka. Tam Tot s 2/3tinou učiteľov položil základ impéria Inkov. Potom sa loď preniesla na Himaláje, kde sa vylodil Araaragat, avšak ostatní Učitelia sa vrátili k Sfinge, naladili loď na jej vlastný harmonický tón, aby Tot mohol prejsť cez Zem, a vylodili sa v podzemnej kruhovej sieni, kde loď aj zostala do r . 1989. Tieto tri miesta: -podzemné mesto, Ostrov Slnko a Himaláje – boli zvolené Učiteľmi pre zriadenie syntetickej kryštalickej mriežky Kristovho Vedomia Zeme po zvážení planetárnej geometrie. Egyptské stredisko sa stalo mužským strediskom kryštalickej mriežky, stredisko impéria Inkov a Mayov sa stalo opačným, teda ženským strediskom, a himalájske stredisko sa stalo neutrálnou polohou, alebo detským strediskom kryštalickej mriežky.

6.6 Egypt : Stupňová evolúcia

Egypt sa stal útočišťom nielen pre bratstvo Tata, ale aj pre mnohých ďalších zostávajúcich obyvateľov Atlantídy. Pretože pamäť bývalých obyvateľov Atlantídy bola vymazaná presunom pólov, vrátili sa v barbarskom stave a boli nútení obrátiť sa k svojmu základnému inštinktu o prežitie. Preto, aby sa zohriali, boli nútení založiť oheň a učili sa aj iným podobným veciam. Uplynulo veľa času, kým ľudia nadobudli schopnosť rozvoja. Toto sa stalo okolo 4. tisícročia pred Kristom, keď Nefilimci, zasiali svoju základnú podstatu na územie súčasného Iraku, na juhu a opäť začali obnovovať svoje pozemské styky. Nefilimci priamo vrátili informáciu, stratenú ľuďmi. Existujú skutočné rozpory medzi slovami Tota a svedectva Sitčina vzhľadom na rozvoj egyptskej civilizácie. Sitčin tvrdí, že civilizácia v Egypte prišla od Sumerov, ale Tot s ním nesúhlasí, a oznamuje, že civilizácia v Egypte bola založená Nesmrteľnými Učiteľmi bratstva Tata.

Ako Sumeri, tak aj Egypt sa rozvíjali podľa rovnakého prototypu. Každá z týchto kultúr dosiahla svoj úplný rozmach a rovnako nie za jeden deň. Potom obidve kultúry začali prudko chátrať. Takýto úspech možno porovnať so vznikom moderného automobilu v roku 1903, ktorý nemal prototyp. Archeológovia nemôžu nájsť žiadne vysvetlenie tejto záhady. V svojej „Dvanástej planéte“ Sitčin nazýva Sumerov „nečakanou civilizáciou“ Bratstvo Tata pozorne pozorovalo chod vecí v Egypte. Keď Učitelia pochopili, že nastal čas konať, obliekli sa do egyptských šiat a začali šíriť vedomosti, dochované z čias Atlantídy. Toto sa volá „stupňová, alebo viac- úrovňová evolúcia“. Neexistuje evolučný prototyp, ľudia náhle spoznajú všetko o určitom predmete, vytvorí sa malá vyvýšenina a z nej opäť spracúvajú informácie o novom predmete, a tak ďalej. Informácie získané takýmto spôsobom sa ihneď začínajú strácať. Vysvetlenie toho je potrebné hľadať v precesii. Vychádza zo stredu galaxie (uskutočňuje sa každý celoročný cyklus – 26 000 rokov) a my upadáme do spánku. Pri poslednom presune sa zem ocitla v bode, kde planetárne vedomie malo zaspať. A preto všetky nové informácie boli ľuďmi takmer okamžite zabudnuté. Toto pokračovalo do roku 500 pred Kristom, kedy sa egyptská civilizácia takmer úplne vytratila.

6.7 Echnaton

Aj Egypťania začali strácať predstavu o Bohu ako o jedinom duchu, prestupujúcom všetky veci sveta. Začali sa klaňať mnohým Bohom. Nanebovzatí učitelia našli vyriešenie tohto problému v priamom vmiešavaní. Museli uznať, že pre prechod na planétovú mriežku Kristovho Vedomia je nutné znovu nadobudnúť skutočnú informáciu z Kroniky Akáša. Jedným z nositeľov Kristovho Vedomia bol Echnaton (Obr.6.2). Mimochodom, nebol pozemšťan, ale pochádzal z hviezdneho systému Síriusa. Echnaton vytvoril úplne nové náboženstvo – náboženstvo Slnka. Slnko si uctievali ako zosobnenie jednoty. Za 17 a 1/2 roka svojej vlády v Egypte (asi 1355 rokov pred n. l ) Echnaton zanechal hlbokú stopu v histórii. V tých dobách ho všetci nenávideli. Porušil ich religiózne tradície a prehlásil, že kňazi nie sú potrební, že boh prebýva v každom z nás a že, keď sa naučíme správne dýchať, bude všetko v poriadku. Aj keď Egypt disponoval najmohutnejšou armádou na svete, pacifista Echnaton zakázal vojenské pochody. Rozkázal Egypťanom nevychádzať za hranice štátnych hraníc a bojovať len v tom prípade, ak ich napadnú. Ľudia ho nenávideli, pretože si vysoko ctili svoje tradície, predstavoval pre nich zmes rozporov. Echnaton im povedal, že odteraz v celom Egypte bude existovať iba jediné náboženstvo. Nikto ho nechcel počúvať. Echnaton založil cyklus 12-ročného vzdelávania „stratených vedomosti“ (podrobne vám porozprávam o tejto škole neskôr). Táto výučba vytvorila okolo 300 nositeľov Kristovho Vedomia. Takmer všetky tieto nesmrteľné bytosti boli ženy. Asi 500 rokov pred Kristom prebývali v podzemnom meste a boli členmi bratstva Tata. Potom opustili podzemné mesto, sídliace pod Veľkou Pyramídou, a migrujúca skupina sa stala známa ako bratstvo Esénov. Matka Ježiša, Mária, bola jednou z týchto nesmrteľných bytostí. Egypťania zvrhli Echnatona po jeho 17-ročnej vláde. Potom urobili všetko preto, aby zmazali jeho pamiatku. Život v Egypte sa vrátil do starých čias. Ale napriek tomu Echnaton zvíťazil. Neželal si panovať na tejto planéte, upadajúcej v spánok, jediným jeho cieľom bolo ponúknuť príklad, ktorý priniesol z Kroniky Akáša – sviežu pamäť Zeme. Bol nútený založiť bratstvo Esénov, vďaka ktorému ľudstvo bude môcť vystúpiť na novú úroveň vývoja. Vykonal všetko, čo bolo potrebné urobiť v tomto čase.

7.0 Drunvalo

Takže kto je Drunvalo Melchisedek? Dovoľte mi začať hovoriť o Mačiavindovi Melchisedekovi, pra -pradedovi Drunvala. Mačiavinda bol k nám poslaný z Galaktického centra. Bol tu od okamihu nášho stvorenia. Veľké Biele bratstvo, ale aj to, čo vy, možno nazývate veľkým Temným bratstvom – to sú dve vo všetkom protichodné, vzájomné telá uvedomovania. Mačiavinda je člen Veľkého Bieleho bratstva. Veľké biele bratstvo podniká všetko možné, aby urýchlilo evolúciu. Veľké Temné bratstvo sa namáha zo všetkých síl zasiať medzi nás strach a spomaliť evolúciu. Tieto dve sily sa navzájom vyvažujú, aby evolúcia prebiehala v správnom čase, ani skôr ani neskôr. Ak sa pozrieme na tieto dve bratstvá z vyššej úrovne (4. alebo ďalšej dimenzie), potom je jasné, že oni sú jediným vedomím. Predstavujú dva rôzne aspekty aktívnej harmónie. Avšak tu sa nachádzajú, v polaritnom (+/-) vedomí, kde posudzujeme všetko pojmami dobra a zla. Zlo podniká záporné kroky, ale pokiaľ sa zodvihneme na nepolaritnú úroveň, tak uvidíme, že to je jednoducho poučenie. Vďaka prekvapujúcim udalostiam, ktoré sa stali v r.1972 (chystám sa im venovať celú kapitolu), Veľké Temné bratstvo, ktoré v pravý čas vedelo o tom, čo malo nastať, poslalo k nám štyroch dodatočných emisárov z hviezdnej sústavy Orión. Biele bratstvo poslalo na odvetu štyroch svojich členov. Drunvalo bol jedným z nich. Bol zvolený vďaka tomu, že bol skúseným členom rádu Melchisedeka, založeného v 13-tej dimenzií. Stál pri zárodku zakladania rádu, bol jeho členom miliardu pozemských rokov. Drunvalo nemal takmer žiadnu predstavu o polaritnom vedomí, a táto nevinnosť bola hlavným dôvodom jeho služobnej cesty na našu planétu.

Drunvalo urobil to, čo sa nazýva „vošiel“. Druhý človek zaujímal jeho telo, pokým sa ho Drunvalo nerozhodol použiť. Tento človek prešiel určitý kurz zaškolenia, ktorý neskôr príde Drunvalovi vhod. Všetko sa to uskutočňovalo po obojstrannom súhlase. Všeobecný zákon vyššej úrovne zakazuje používať cudzie telo iným spôsobom. Človek prenechávajúci svoje telo Drunvalovi, získal na výmenu niečo zvláštne, o čom Drunvalo nehovorí. Drunvalo si pamätá celú svoju cestu z 13-3 dimenziu v najmenších podrobnostiach. Avšak zámerne prikrýva pamäť o 13. úrovni závojom. Hovorí, že teraz mu podobné spomienky prinášajú bolesť. Nedá sa existovať v 3-tej úrovni a zachovať si celú spomienku o 13. úrovni. Ale Drunvalo si pamätá, ako ho Otec poprosil prísť na Zem a tiež si spomína, že mu dal vzorec pohybu cez veľkú prázdnotu, ktorú bolo nevyhnutné prejsť, aby sa sem dostal.

Nachádzal sa vo veľkej prázdnote dlhú dobu, nevie koľko to bolo pozemských rokov, ale očividne to boli milióny. Jeho pobyt sa predĺžil do doby, kým nevznikol svet. Vtedy sa tam stretol s Mačiavindou. Potom prešiel cez stred hmloviny v strednej hviezde pásma Oriónu. Je to jedna z hlavných hviezdnych brán do iných dimenzii. V našej galaxií existuje trinásť hviezdnych brán, ale stredná hviezda pásma Oriónu má zvláštne poslanie. V týchto hviezdnych bránach sa veľké svetlo a veľká tma stretáva súčasne. Mnohí z nepriehľadných (sivých) vnikli k nám z tejto častí galaxie. Po prechode cez pás Oriónu Drunvalo zamieril k súhvezdiu Plejád. Musel nájsť planétu 4-tej dimenzie zo zelenou atmosférou. Na tejto planéte Drunvalo nemal formu, ale plne si zachoval vedomie. Presnejšie povedané, existoval vo forme sférického svetla. Potom sa stelesnil v tele plodu a počas 15. pozemských rokov sa v ňom nachádzal. Počas pobytu zistil, že Plejády disponujú galaktickou úplnosťou, ich obyvatelia sa nachádzajú na vyšších stupňoch 4-tej dimenzie, a rôzne vedy chápu v hrách a zábavách. Učenie je pre nich veselosť a radosť. Zistil o Plejádach všetko, čo potreboval a odletel na tretiu planétu Sírius B. Túto planétu takmer úplne zaberá oceán. Obyvatelia hviezdneho systému Sírius sa tiež nachádzajú v štvrtej dimenzii, ale na nižšom stupni v porovnaní s obyvateľmi Plejád. Oni ešte nevedia pociťovať radosť a veselosť na takej úrovni, ako obyvatelia Plejád, ale učia sa to. Na tejto planéte Drunvalo nemal telo, existoval ako čisté vedomie. Tu sa spojil vedomím s veľmi veľkou bytosťou – samicou veľryby. Strávil s ňou asi rok a behom tohto času spoznal históriu Zeme. Samica veľryby odkryla Drunvalovi celú pamäť o Zemi, ktorá sa nachádzala v nej. Ale táto radostná medzihra skončila, keď humanoidi z Plejád (vzrastom desať až šestnásť stôp) prišli k Drunvalovi a povedali mu, že pre neho nastal čas ísť ďalej. Zobrali Drunvala na tú časť planéty, na ktorej bola pevnina, a vybavili ho už dokončeným telom dospelého obyvateľa Síriusa. „Na rozdiel od nás, ľudia ostatných časti galaxií zvyčajne neradi “ rozhadzujú s telami“ – poznamenal Drunvalo. Bunky tohto tela v sebe uchovali štruktúru pamäti o tom, ako riadiť kozmickú loď, vytvorenú v systéme Síriusa. Drunvalo spolu s 350 obyvateľmi Síriusa vošiel na kozmickú loď, kde dostal schému letu k našej planéte. Aby sa sem dostal, bolo nevyhnutné preletieť cez stred Síriusa. Toto je možné s úspechom realizovať, naladením na vibráciu svetla. Vtedy „žiara“ prestáva byť žiarou. Za devätnásť sekúnd už odlietate z nášho „pozemského“ Slnka. Náš systém je priamo spojený zo Síriusom. Uskutočnením tohto posunu, Drunvalo a jeho mužstvo dosiahli orbit Venuše. Táto planéta je obývaná rasou „Chator“, najvyspelejších bytostí v medziach slnečnej sústavy. Po príhodách, prežitých na Venuši (pristihol ich dážď z kyseliny sírovej), sa naši cestovatelia vylodili na našej Zemi. Boli pre nás neviditeľný , pretože sa nachádzali o jeden harmonický tón vyššie, ako naša úroveň. Tu Drunvalo znova opustil telo obyvateľa Síriusa a zmenil sa na svetelnú guľu. Pre neho to bolo novým posunutím vedomia. Inými slovami, bolo to nevyhnutné urobiť skôr, než sa oboznámi s hrubým polarizovaným vedomím. Posunul sa na úroveň 4-tej dimenzie a začal vystupovať na najvyššie úrovne v hľadaní príznakov života. Nič na štvrtej, celková prázdnota na 5-tej. Nakoniec objavil „Vzkriesených“ učiteľov na desiatom, jedenástom a dvanástom harmonickom tóne 6-tej dimenzie. Od nich poznal našu históriu od roku 1819 do 1850. V roku 1850 sa Drunvalo narodil ako žena kmeňa Taos v štáte Nové Mexiko. Bol v ženskom tele štyridsať rokov a nakoniec ho vedome opustil, jednoducho zadržal dych a potom opäť odišiel na úroveň 6-tej dimenzie. Tam bol do roku1972. 10. apríla 1972 vošiel do svojho terajšieho tela. Operácia bola uskutočnená „v jednom dychu“. Duch, obývajúci telo vydýchol, a Drunvalo vdýchol. Všetko bolo čisté a podľa zákona. Obaja duchovia sa stretávali pred tým 7 alebo 9 rokov a o všetkom sa dohodli. Táto operácia bola odsúhlasená na všetkých vesmírnych úrovniach. Drunvalo rozpráva celé tieto dejiny nie preto, aby dokázal svoju vyvolenosť. Naopak, jeho rozprávanie slúži ako napomenutie pre nás o našej vyvolenosti. Predstavte si, napríklad, že ste tiež majster vysokých dimenzií, poslaný na zem s určitou misiou, úlohou. Pre úspešné naplnenie úlohy vám bolo potrebné stať sa dokonale „človeku podobným“. A tak by bolo nevyhnutné zaspať a všetko zabudnúť, ale v rozhodujúcej chvíli si spomenúť na svoju skutočnú podstatu. Upozornili by vás na to, že prvá časť plánu bola uskutočnená, teraz doba postupuje k druhému štádiu. Drunvalo si to však pamätá, a v tom je celý rozdiel. Je katalyzátor, on podá signál k prebudeniu.

8.0 Úvod k sakrálnej geometrii

Ako som už povedal, Tot opäť prišiel k Drunvalovi 1. novembra 1984, a potom sa začali pravidelne stretávať počas niekoľkých mesiacov. Tot sa chcel podeliť s Drunvalom o vlastné skúsenosti zo sakrálnej geometrie. Drunvalo povedal Totovi všetko, čo vedel o tomto predmete. Tot ho vypočul a odpovedal, že existujú oveľa hlbšie informácie. V priebehu 2 alebo 3 mesiacov Tot každodenne prichádzal k Drunvalovi a definoval mu poučky zo sakrálnej geometrie. Sakrálna geometria – je morfogenetická štruktúra, uložená v základoch nášho bytia, na ktorej je založená aj matematika. Väčšina fyzikov a matematikov pokladá čísla za základný jazyk reality, ale v podstate, len vytvárajú metódu pre všetky fyzické zákony. Tot hovorí o sakrálnej geometrii ako o kozmickom embléme reality. Občas ju nazývajú „jazykom svetla“ a inokedy – „jazykom bez reči“. Sakrálna geometria je skutočne jazykom, tým jazykom, pomocou ktorého boli stvorené všetky veci. Posledným z geometrických tvarov, demonštrovaných Totom Drunvalovi, bol kvet života (Obr. 8.1). Povedal, že všetko, čo existuje na svete alebo bolo niekedy stvorené, bolo tvorené podľa tohto vzoru. Úplne všetko je obsiahnuté v tomto kvete. Nie je a nikdy nebolo vo vesmíre nič, čo by sa nemanifestovalo v tomto obraze, hovorí či už o nás, o zákonoch fyziky, o jazykoch, o biologických spôsoboch života, a taktiež aj o osobnostiach. Tot povedal Drunvalovi, že musí nájsť podobný obraz v Egypte. Drunvalo bol veľmi prekvapený, pretože sa ani len nestretol s niečím podobným počas štúdií Egypta. Avšak, onedlho po tomto rozhovore, človek, nesmrteľný z Egypta, ukázal Drunvalovi obraz kvetu života, zapečateného na stene starovekého (6000 ročného) egyptského chrámu. Tento pojem bol pomenovaný „kvet života“, pretože jeho opis vytvára strom. Predstavte si ovocný strom, ktorý prináša najskôr kvety, a potom plody. Plody padajú, a každý z nich má tisíce semien. Každé semeno nesie v sebe podobu stromu. V geometrii kvetu života sa nachádza obraz tvorenia.

Aspekt semena vytvára stredový kruh a šesť periférnych kruhov (Obr. 8.2).

Nasledujúci tvar – je strom života (Obr. 8.3). Jeho podoba je obsiahnutá v semenách.

A keď si nanesiete tieto dve zobrazenia (Obr. 8.4), tak uvidíte, že všetky línie sa spoja, a strom života sa presne vpíše do semena života.

Ďalší dôležitý tvar v sakrálnej geometrii sa volá vesica piscis (rybia duša) (Obr. 8.5).

Vesica piscis predstavuje jednoducho dva kruhy rovnakej veľkosti posunuté tak, že polkruh každého z nich prechádza stredom druhého. Priestor, vymedzený oblúkmi kruhov, je vesica piscis. Dva rovnoramenné trojuholníky možno vpísať do dvoch štvorcov, ktoré vytvoria obdĺžnik, lemujúci tento tvar sakrálnej geometrie

(Obr. 8.6).

Kvet života a semeno života sú niečo iné, ako vesica piscis. Pozrite sa na Obr. 8.4 a uvidíte, že všetky línie stromu života zodpovedajú dĺžke alebo šírke vesica piscis. Sakrálna geometria má jednu osobitnosť – je nekonečná. Nedochádza v nej k prerušeniu. Bude sa rozvíjať, kým sa neskončí tvorenie vesmíru. Všetko vo svete je s ňou spojené. Môžete začať robiť odčítavanie z každého bodu a pochopiť reč tvorenia. Drunvalo považuje zo všetkých ponaučení odovzdaných Totom, sakrálnu geometriu za najdôležitejšiu. Možno nie je jednoduché pochopiť geometriu ako osnovu tvorenia, ale je to nepopierateľná skutočnosť. Ani na jednej z priestorových úrovní neexistuje nič, čo by nemalo sakrálnu geometriu vo svojom základe. Porozumenie zákonov geometrie je dôležitým krokom k pochopeniu toho, ako jediný duch prestupuje všetky veci sveta.

9. Pravé oko Hóra

9.1 Zákon Jediného

9.2 Ľudia

9.3 Koeficient fí

9.4 Špirála

9.5 Fibonacciho špirála

9.6 Systém čakier

9.7 Vonkajšie čakry

9.8 Oko

9. Pravé oko Hóra

Ja sám plne chápem, že len integrácia môže viesť k obsiahnutiu vedomia. V celku som toto cvičil roky svojich žiakov. Toto je cieľom praxe rebersinga. Poznal som filozofiu nesmrteľnosti a vzkriesenia. Postupoval som zámerne v tomto smere dlhé roky. Vedel som o organizovaní síl svetla a temných síl. Avšak v mojich vedomostiach bola medzera. Dokonca aj po mojich konexiách s Drunvalom, ktoré sa konali pre prehliadnutie videného, aj potom, ako mi dal odpovede na bez číselné otázky som cítil, že mi niečo chýba!

Dlhú dobu som nevenoval dostatočnú pozornosť sakrálnej geometrii, o ktorej mi hovoril Drunvalo. K vlastnej hanbe, som dokonca aj predstieral svoj záujem. Preto, aby som pochopil sakrálnu geometriu, som bol nútený vynaložiť veľa času a síl. Niekedy pochopenie jedinej kresby vyžadovalo niekoľko hodín: disponoval som iba video materiálmi. Avšak neľutujem ani jedinú stratenú minútu, na pochopenie tejto vedy.

Teraz sa domnievam, že sakrálna geometria je najdôležitejšia informácia, ktorú som získal. Štúdium sakrálnej geometrie, spolu s predchádzajúcimi cvičeniami a znalosťami, mi pomohli v procese integrácie pravej a ľavej polovice môjho mozgu. Aj keď som bol hlboko ponorený do práce pre duchovnú integráciu počas dlhých rokov, nepodarilo sa mi uchrániť sa od vnútorného konfliktu. Moja ženská strana pravej pologule intuitívne vedela o prítomnosti jediného ducha a všade prítomného vedomia, avšak nebola schopná nič dokázať. Moja mužská strana pravej pologule mi neposkytovala nijakú podporu, pretože v to neverila a videla vo všetkom dualitu. Takýmto spôsobom, som bol očistený od svojho rodu. Hoci rokmi moje vedomie dozrievalo, môj stav sa nezlepšil, a vyzeralo to dokonca, že konflikt sa stupňuje. Ak by vás niečo zdržiavalo na ceste, môžete sa prebojovať cez akúkoľvek prekážku, ak je vaše smerovanie čisté. Je to nezvratný zákon liečenia. Vedel som o tom, ale jednoduché poznanie mi neprinášalo zjednodušenie. Pravé oko Hóra a sakrálna geometria – to bola tá nedostačujúca informácia, ktorú som podvedome hľadal. Drunvalo potvrdzuje, že táto informácia je nutná pre integráciu ľavej a pravej pologule mozgu. Pomáha „presvedčiť“ ľavú pologuľu o tom, že existuje iba jediný duch, a ten jediný prestupuje všetko vo svete. Keď sa podarí presvedčiť o tom ľavú pologuľu mozgu začína sa proces integrácie a my prechádzame od polárnej mentality k vše obsiahlemu vedomiu.

Prečo je to potrebné? Za prvé, nepodarí sa nám urobiť krok do 4. dimenzie skôr, ako sa dokonči proces integrácie. Vo 4. dimenzii prebieha manifestácia okamžite. Realitou sa stáva všetko, na čo si pomyslíme. Nezdá sa vám, že jednota a čistota mysle tam zohrávajú mimoriadny význam? Avšak tieto kvality sú potrebné aj tu! Tu je naša realita tiež ovplyvňovaná našou mysľou, avšak na jej uskutočnenie v 3. dimenzii je potrebný určitý čas. Nebudeme dosť dobre chápať 4. dimenziu, pokým sa nestane našou každodennosťou. Súčasnú realitu prežívame tu a teraz. Preto, aby sme ju plodne vyvíjali, je pre nás potrebné vedieť, čo možno najviac o integrácii a všadeprítomnom vedomí. Iba tak môžme vniesť svetlo vyšších dimenzií do nášho dnešného života. Vo svete vyššie uvedenom vám ponúkam pútavé zamestnanie: Vyzbrojte sa kružidlom a pravítkom a začnite kresliť. Myslím, že vám to spôsobí radosť!

9.1 Zákon Jediného

Počas svojej vlády v Egypte Echnaton zhromaždil niekoľko tisíc ľudí, ktorí nedosiahli ani 45 rokov. Najskôr absolvovali dvanásťročný cyklus výučby, nazývaný Ľavým okom Hóra, slúžiaci na tréning emocionálneho tela – ľavej pologule predného mozgu. Echnaton predpísal prebrať ďalší dvanásťročný cyklus výučby v tajnej Egyptskej škole, kde museli prijať chýbajúce informácie, poznávaním Pravého oka Hóra a Zákona Jediného. Neskôr tieto vedomosti Tot odovzdal Drunvalovi. Mapa so znázornením chromozómov sa nachádza len na jedinom mieste – na dne Veľkej Pyramídy v dlhej galérii, hlavnej sieni kanálov. Informáciu o sakrálnej geometrii chromozómov možno poznať iba tu, alebo ju prijať v ústnej podobe. Symbolom školy Echnatona sa stalo Pravé oko Hóra, kontrolované ľavou pologuľou. Toto mužské poznanie, logická časť tvorenia sveta, predpokladá, že duch stvoril všetko, pretože duch nepotrebuje nič na stvorenie Vesmíru.

Hľa prvé tri verše z „Knihy bytia„:

Na začiatku Boh stvoril nebo a zem.

Zem však bola tmavá a pustá, a tma bola nad všetkým,

a duch Boží sa vznášal nad vodami.

A povedal Boh: Buď svetlo. A bolo svetlo.

Avšak existuje jedna vec, o ktorej sa nevraví v Biblii, ale ktorým venovali zvláštnu pozornosť v škole Echnatona preto, aby sa duch mohol pohybovať v Prázdnote, bol nútený pohnúť sa vo vzťahu k niečomu.

Vo Veľkej Prázdnote neexistuje nič. Ako môžeme zistiť pohyb ducha v Prázdnote, keď v nej neexistujú žiadne body? Takýmto spôsobom riešila túto záhadu škola Echnatona: duch precitol v šiestich smeroch – hore a dolu, dopredu a dozadu, vpravo a vľavo (Obr. 9.1). Toto možno verne zachytiť pomocou osi súradníc, označených z bodu x do z. Vzdialenosti projekcie nemajú význam, postačí aj určitá mierka.

Takýmto spôsobom, duch precitol v šiestich smeroch. Ďalší krok – bolo spojiť línie takým spôsobom, aby najskôr vznikol štvorec (Obr. 9.2),

a potom ihlan (Obr. 9.3).

Potom je potrebné predĺžiť línie a získať spodnú pyramídu. Obidve pyramídy nám dajú oktaéder (Obr. 9.4). Teraz duch preberá reálnosť, obsiahnutú oktaédri. Aj keď toto je len špekulatívna predstava, poskytuje nám predstavu o pohybe, keďže hranice sú už dané.

Ďalej duch začal konať rotačný pohyb vo vzťahu k osiam, popisovanej oblasti (Obr. 9.5). V sakrálnej geometrii sa priamka považuje za mužskú a krivka za ženskú. Takto, otáčaním oktaédra, duch prechádza z mužskej sféry na ženskú. V Biblii sa hovorí, že najskôr bol stvorený muž, až potom žena. To je premena priamočiareho pohybu na kruhový. Duch zmenil povahu pohybu, potrebnú pre tvorenie geometrického radu odpovedajúcej krivky, alebo ženských línií.

A tak sa teraz Boží duch nachádza vo sfére. V „Knihe Bytia“ sa hovorí:

„…a Boží duch sa vznášal nad vodami“

, avšak kde sa to vzniesol?

V celom Vesmíre bolo práve iba jediné možné miesto – hladina, povrch. Preto žiaci školy Echnatona vraveli, že duch išiel k povrchu. Nie je vlastne jasné, k akému miestu povrchu, hlavné je, že k povrchu. Toto bol prvý pohyb z Veľkej Prázdnoty (Obr. 9.6). Po 1. pohybe vzniká každý nasledujúci pohyb automaticky. Každý predchádzajúci predpovedá nasledujúci, a takto to pokračuje, pokým nebude vytvorený Vesmír. V treťom verši „Knihy Bytia“ sa hovorí: „A povedal Boh: A bude svetlo. A bolo svetlo„.

Keď sa duch ocitol na povrchu, jediné, čo mohol urobiť, bolo vytvoriť druhú sféru (Obr. 9.7). To, čo vzniklo vám už je známe, ako vesica piscis, alebo navzájom prenikajúce sféry. Táto metafyzická štruktúra, stojí za svetom. Toto bol prvý deň Tvorenia. )

Preniknutím, dve sféry vytvárajú okruh alebo ovál. Prechodom do tohto nového kruhu sa vytvára nasledujúca oblasť, ktorou obdržíme obraz 2. dňa Tvorenia (Obr. 9.8).

Potom rotačný pohyb pokračuje na povrchu sféry, pokým rotácia nebude ukončená. Všetko toto sa deje automaticky (pozri Obr. 9.9, 9.10 a 9.11).

……………..

Keď prídete po 6. deň Tvorenia, tak získate šesť kruhov, ideálne prepojených. Nezostalo nič zbytočné (Obr. 9.12). Na siedmy deň Boh odpočíva, keďže dielo je dokončené a všetky zákony Vesmíru sú vytvorené. Keď tento obraz nadobúda vrcholný pohyb trojrozmerných predmetov, prestáva zodpovedať schéme.

……………….

A preto je dôležité chápať, že cieľový bod sakrálnej geometrie – to nie sú len línie na papieri. Najskôr, je to pohyb Ducha vo Veľkej Prázdnote. Je nevyhnutné vytvoriť nákresy trojrozmerného pohybu Veľkou Prázdnotou našej planéty. Existuje 144 rôznych foriem Prázdnoty, podľa toho, na ktorom harmonickom tóne sa nachádzate. Prvý obraz, ktorý získate je priestorový toroid

(Obr. 9.12). Vzniká počas 1. otočenia alebo prvých šiestich dní tvorenia. Kružidlom, urobíte tento obraz (rúrkovitý toroid s mikroskopickým otvorom v strede). Majte na pamäti, že ide o trojrozmerný obraz, a nie o dvojrozmerné zobrazenie.

Trubicovitý toroid je základná podoba Vesmíru (Obr. 9.13). Jeho unikátnosť spočíva v tom, že sa pohybuje sám v sebe, nijaká iná podoba toho nie je schopná.

Stan Tenen venoval dvadsať rokov výskumom, odstránil nepatrné detaily a dokázal pozorovaním tvaru kanálikového toroidu, že jeho roztvorením vzniká obraz špirály. Potom umiestnil získanú špirálu do trojrozmerného štvorstenu (Obr. 9.14). Vedec definoval, že prechod svetla cez túto štruktúru pod rôznym uhlom vrhá tieň, ktorý opakuje všetky písmená hebrejskej abecedy. Taktiež zistil, že iným rozmiestnením štruktúry, sa môžu touto cestou reprodukovať všetky grécke, a tiež arabské písmená. Uistil sa o tom tým, že posunul štruktúru uprostred štvorsten. Existuje 27 takýchto symetrických pozícií. A toto, sa prvýkrát dozvedáme z „Knihy Bytia„- súvislosť medzi jazykom a metafyzickým tvarom.

Všetko toto vzniklo v prvý deň Tvorenia. A tak, práve my prichádzame k prejednávaniu schémy vírivého otáčania energií. Zakaždým pred dokončením rotačného pohybu vzniká nová forma, a táto podoba sa stáva základom Tvorenia. Rotácia sa vždy začína z vnútorných priestorov (Obr. 9.15).

Nasledujúca rotácia je zobrazená na kresbe (Obr. 9.16).

Ak si odmyslíme niektoré línie na kresbe Obr. 9.16, tak získame kresbu (Obr. 9.17) – „vajce života„. Je to dvojrozmerná podoba trojrozmerného obrazca. Vajce života predstavuje osem sfér, 8. sféra sa nachádza bezprostredne za stredom. Vajce života – to je definícia harmónie hudby a elektromagnetického spektra, je to tiež vzorec, ležiaci v základoch všetkých biologických foriem života. Je to definícia všetkých štruktúr bez výnimiek.

Nasledujúca rotácia nám vytvára obrys, alebo potrebné množstvo kruhov pre vytvorenie „kvetu života“ (Obr. 9.18). Tento kvet sa skladá zo siedmych kruhov,

ako je zobrazené na (Obr. 9.19.)

……………..

Na obrázku je uvedená najčastejšia podoba kvetu života. Tradične sa zobrazuje takto, lebo tajné spoločenstvá, si odovzdávali túto kresbu len z ruky do ruky a chceli utajiť nasledujúci obraz „plod života„. Ak sa pozriete na (Obr. 8.1,) všimnete si, že línie na ňom sú len zdanlivo dokončené.

Ak však dokončíte všetky kruhy a urobíte ďalšiu rotáciu, tak obdržíte „plod života“ (Obr. 9.21).

Existuje ešte jeden spôsob ako získať kvet života. Prezrite si ešte raz kvet života, uvidíte sedem kruhov, ideálne vpísaných do väčšieho kruhu. Tento alternatívny spôsob zobrazenia kvetu života (Obr. 9.22).

9.2 Ľudia

Akokoľvek to znie paradoxne, naše telá predstavujú iba geometrické obrazce, ako z vonku, tak i z vnútra. Predtým ako dôjde k oplodneniu, vajíčko je sférou. Je najväčšou bunkou ľudského tela, asi 200 krát väčšou ako priemerná bunka . Vajíčko je natoľko veľké, že ho možno vidieť voľným okom. Teda vajíčko je sféra, vo vnútri ktorej sa nachádza ďalšia sféra – ženské jadro. To obsahuje polovicu ľudských chromozómov – dvadsaťdva plusov. Membrána okolo jadra má vonkajšiu a vnútornú vrstvu. Toto sú dve sférické telá.

Oplodnenie vzniká, keď spermie dosiahnu vajíčko. Preto sú potrebné stovky spermatozoidov. Z týchto stoviek spermatozoidov jedenásť, dvanásť, alebo trinásť pracuje spoločne. Vďaka týmto koordinovaným postupom jeden zo spermatozoidu preniká dovnútra vajíčka. Bičík spermatozoidu sa odlamuje, a samotná mužská bunka nadobúda tvar a veľkosť ženského jadra. Potom sa ďalej spájajú a vytvárajú vesica piscis. V týchto zliatych bunkách je obsiahnutá ucelená informácia.

V nasledujúcej etape spermatozoid a vajíčko cez seba navzájom prestupujú a menia sa na rozšírenú jednu bunku – zygotu. Teraz sa v nej nachádza 44+2 chromozómy. Ďalej dochádza k nepriamemu deleniu bunky- mitóze, a sférické telá migrujú v protiľahlých koncoch bunky, vytvára sa severný a južný pól (Obr. . 9.31).

………………

Ďalej, zdanlivo odnikadiaľ, sa objavuje trubička. Chromozómy sa delia, polovica z nich prechádza na jednu stranu trubičky, polovica na druhú. Proporcionalita tela dospelého človeka vzniká práve tu. Táto bunka už obsahuje „malého človeka“. Zygota sa rozdeľuje na štyri bunky a formuje tetraéder, uzatvorený do sféry (Obr. . 9.32). Pri nasledujúcom delení sa objavuje osem buniek, tvoriace hviezdu -štvorsten, súčasne sa zlučujú do kocky (Obr. . 9.33). V tomto momente vzniká vajce života. Osem buniek dokonale identicky a podstatne presnejšie odráža našu podstatu, ako naše fyzické telo. Týchto osem buniek sa lokalizuje v geometrickom centre nášho tela – v základe chrbtových stavcov, alebo medzi nimi, a v porovnaní s naším telom sú nesmrteľné. Celý energetický okraj a mriežka, obklopujúce naše telá, sa sústreďujú so zreteľom na týchto osem buniek. My, akoby sme sa rozrastali okolo nich všetkými smermi.

Prvých osem buniek pri novom delení dáva ďalších osem buniek, a takto sa formuje kocka, obsiahnutá v kocke. Toto je posledné geometricky súmerné delenie buniek. Keď sa bunky delia zo šestnásť na tridsaťdva, zostávajú dva prebytočné priestory, avšak nasledujúce delenie na šesťdesiatštyri buniek vyzerá ešte viac asymetricky. V zárodku sa vytvára dutina, a opäť prijíma sférický tvar. Jeho severný pól prechádza cez prázdnu dutinu, ohýba sa nadol a stretáva sa s južným pólom. Takto, sa formuje trubka, stáčajúca sa do kanálikovitého anuloidu. Jeden jej koniec prestupuje perami, a druhy análnym otvorom. V tomto okamihu sa začína ďalekosiahla diferenciácia. Inými slovami, teraz sa kladú charakteristiky rôznych aktuálnych podôb – človek, ryby, cicavec alebo obojživelník.

Vo všetkom tomto možno pozorovať charakteristickú dôslednosť, živé organizmy v podobe vajcovej bunky alebo sféry sa menia v tetraéder, potom v hviezdu -štvorsten, ďalej v kocku, potom v inú sféru, a potom v toroid.

9.3 Koeficient fí

……….

A teraz si urobíme prieskum geometrie priestoru okolo našich tiel. Prvé, o čom vám chcem povedať, je koeficient fí. Je to transcendentálne číslo, teda číslo, nikdy sa neopakujúce . Predstavuje ho približne 1,6180339 avšak tu sa nekončí. Tento faktor má nekonečný zlomok. Koeficient fí je proporcionálnosť. Ak rozdelíme čiaru C na výrez A a B takým spôsobom, že budú verne odrážať danú proporcionálnosť, tak A, prípadne B, budu vyjadrovať koeficient fí. A keď si načrtnete štvorec a rozdelíte ho na dve polovice, zobrazí sa vám diagram, a potom prenesieme diagonálu, uhlopriečku (čiaru D), za pomoci kružidla ju otočíme, a tým obdržíme výrez A, B a C, kde A, prípade B, sa rovná C, prípadne A, je číslo fí (1,6180339). Stavba kostry nášho organizmu je založená na koeficiente fí. Napríklad, kosti článkov prstov sa nachádzajú v pomere fí jedna ku druhej . Prvý phalanx (článok prstu) je v pomere phi k druhému phalanxu, druhý phalanx je v rovnakom vzťahu s tretím. Taktiež to platí pre kosti nôh a chodidla. Všetky zákony su obsiahnuté v proporcionalite, v pomere nášho tela. Pole, obklopujúce naše telá, je podobné všetkým ostatným poliam a ich vzoru, ktorý leží v podstate tvorenia. Vzhliadnite na slávnu kresbu Leonarda da Vinci „Proporcionalita ľudského tela“ (Obr . 9.36). Ruky vzpriamené rovno, nohy sú spolu. To vytvára štvorec alebo kocku, do ktorého je vpísane ľudské telo. Jeho stred je v základni chrbtových stavcov, tam, kde je umiestnených osem základných buniek. Tieto bunky tiež vytvárajú malú kocku. Máme teda vo svojom tele malú kocku a veľkú kocku, obklopujúcu telo. Keď človek, zobrazený na kresbe, rozkročí nohy a zdvihne ruky, stred kruhu alebo sféry, sformovaný jeho telom, sa posunie do oblasti pupka. Kruh a štvorec sa dotýkajú pri chodidlách , a odstupujú od seba uprostred pupku a základne chrbtových stavcov rovno v polovici vzdialenosti z temena hlavy na horných bodoch kruhu. Keď posuniete stred kruhu nadol, od pupka k základu chrbtových stavcov, obdržite znázornenie koeficientu fí (Obr . 9.37). Koeficient fí získame v tom prípade, keď obvod štvorca a obvod kruhu sa stanú rovnými (obr . 9.38). Môžete teda vpísat do štvorca ľudské telo tak, aby jeho severný pól prechádzal stredom, a odvodiť z toho koeficient fí. (Obr . 9.35.)

……….……….

9.4 Špirála

Vráťme sa však k štvorcu, do ktorého možno vpísať ľudské telo, so zvislou vertikálou, deliacou ho napoly a diagonálou. Použite kružidlo, aby ste naniesli diagonálu a dokončite obdĺžnik, predĺžte dve zostavajuce línie po ich priesečníku. Obdržíte obdĺžnik zlatého rezu (obr . 9.39).

Tento obdĺžník má tu zvláštnosť, že keď ho nanesiete cez jeho čiaru, paralélne po krátkej strane tak, aby v ňom vznikol štvorec, tak zostavajúca časť tohto obdĺžnika bude k celému obdĺžniku v pomere 1,618… Toto číslo vyvoláva špirálu, vychádzajúcu z nekonečna a v nekonečne miznúcu (obr . 9.40).

Takto vychádza špirála zo zlatého obdĺžnika. Zlatý obdĺžnik má dva póli: mužskú energiu vo forme diagonáli a ženskú energiu, zobrazenú okrúhlou čiarou špirály.

9.5 Fibonacciho špirála

Matematik stredoveku Leonardo Fibonacci objavil určitý rád, alebo postupnosť, ktorou prebieha rast rastlín. Táto postupnosťje: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144, 233 a tak ďalej. Ako som už povedal, išlo o posudzovanie rastu rastlín. Táto postupnosť sa však neustále v živote opakuje, pretože ju plodí špirála zlatého rezu, nemajúca ani začiatok, ani koniec a stracajúca sa v nekonečne. Život nevie, ako sa správať k nekonečnu a táto postupnosť, ktorá sa stala známou ako postupnosť Fibonacciho, nám dáva odpoveď na večnú otázku. Ak začnete deliť jedno číslo touto postupnosťou na nasledujúce, tak sa rýchlo priblížite k transcendentálnemu číslu 1,6180339.

Napríklad: 1 sa rozdelí na 1 = 1 2 sa rozdelí na 1 = 2

3 sa rozdelí na 2 = 1,5

5 sa rozdelí na 3 = 1,66 8 sa rozdelí na 5 = 1,60 13 sa rozdelí na 8 = 1,625 21 sa rozdelí na 13 = 1,615 34 sa rozdelí na 21 = 1,619

55 sa rozdelí na 34 = 1,617

89 sa rozdelí na 55 = 1,6181

Z toho možno usúdiť, že predchádzajúce čísla sa stále delia na nasledujúce. Budete sa približovať ku koeficientu fí (1,6180339), avšak aj tak ho nedosiahnete . Čoskoro bude rozdiel tak malý, že si ho dokonca ani nevšimnete . A toto je spôsob, ktorý si zvolil sám život na vyriešenie otázky nekonečnosti. Na (Obr . 9.41) je táto postupnosť zobrazená geometricky. Použite diagonálu 1. štvorca ako mierku dĺžky; rozveďte ju na 90 stupňov; preneste túto dĺžku a opať naneste 90 stupňov. Na (Obr . 9.42) je zobrazená podobnosť medzi logaritmickým obdĺžnikom zlatého rezu a obdĺžnikom Fibonacciho. Obdĺžnik Fibonacciho sa skladá zo šiestich rovnakých štvorcov. Taktiež má určený začiatok, ktory mizne vo večnosti. Vráťme sa ale spät k náčrtu Leonarda da Vinči. Vidíte na ňom línie, pretínajúce postavu na mnohých miestach, na rukách, kolenách, v strede tela, na krku a na prsiach? Keď predĺžime tieto línie, tak získame mriežku osem na osem, alebo šesťdesiatštyri štvorcov (Obr . 9.43). Osem špirál energií, obklopujúcích ľudské telo, má vo svojom základe Fibonacciho rád. Tieto špirály energií vychádzajú z ôsmich kociek a obklopujú štyry hlavné štvorce (Obr . 9.44). Na (Obr . 9.45) je zobrazených šesťdesiatštyri štvorcov so špirálami energií. Špirály vstupujú na štvorec rôznymi spôsobmi.

……….……….

(Obr . 9.46) zobrazuje jeden z týchto spôsobov. Základnými bodmi je osem štvorcov, obklopujúcích štyri hlavné štvorce. Využitím Fibonačiho rádu môžete vypozorovat pohyb každej z týchto špirál (1, 1, 2, 3, 5, 8, 13 a tak ďalej). Tieto špirály sa volaju „špirály bieleho svetla“. Sú mužské, ich základom je elektrické pole. Špirály môžu prechádzať aj inak (ako je to zobrazené na Obr . 9.47). Keď sa formujú takýmto spôsobom, tak musia vstúpit do centrálneho ľavého bodu, do matky alebo ničoty. Nazývajú ich „špirály čierného svetla“. Sú ženské a majú magnetickú podstatu. Na túto mriežku môžete naniesť počiatočných osem buniek, alebo vajce života. Aj tento postup bude geometricky správny.

………………..

9.6 Systém čakier

Harmónia hudby a systém čakier nášho tela v sebe zjednocuje geometrický tvar „vajce života„. Ako je zobrazené na Obr. 9.48, 3-tia a 4-tá, 7-ma a 8-ma nota hudobnej stupnice sú rozdelené polovičným intervalom. Zdá sa, že nikto nevie, prečo sa tak deje. Niektorí ľudia tiež hovoria o prerušení medzi 4-tou a 5-tou notou. Je to zrkadlový obraz:

jeden, dva, tri, polovičný interval, štyri

jeden, dva, tri, polovičný interval, štyri

–          tu sú skutočne dva intervaly po štyroch. Jeden ženský, jeden mužský.

Dôvod existencie polovičných intervalov medzi 3-ťou a 4-tou, 7-mou a 8-mou notou, a tiež prerušeniami medzi 4-tou a 5-tou notou možno objasniť, ak preskúmame zvuk z pozície „vajca života“ (Obr. 9.49). Keď zvuk prichádza zdola, zachytáva (dotýka sa) sféru číslo 1. Odtiaľto môže preniknúť do dvoch iných miest štvorstenu: zo sféry číslo 1 do sféry číslo 2 i do sféry číslo 3. Zvuk sa pohybuje po trojuholníku, v jednej ploche (rovine). Potom kvôli tomu, aby zvuková vlna zmenila smer (orientáciu), musí postúpiť k 4 sfére, ktorá je umiestnená vzadu za sférou číslo 5. Keď zvuková vlna mení smer (orientáciu), zdá sa nám, že prechádza menšiu vzdialenosť, a vnímame to ako pol-interval. Zvuková vlna teraz dokončila svoju cestu v prvom štvorstene (tetraédere) a smeruje do druhého štvorstena (tetraédera). Preto je potrebné, aby zvuková vlna prešla Prázdnotou v strede vajca života. Vo sfére číslo 5 sa zvuková vlna ocitá, keď prejde cez Veľkú Prázdnotu. Keď sa zvuk ocitne v druhom štvorstene (tetraédere), zmení svoju polaritu: mení sa z mužského na ženský alebo zo ženského na mužský. Potom zvuk prechádza v jednej ploche (rovine) do sfér číslo 6 a číslo 7, avšak pri jeho prechode do sféry číslo 8 vzniká nasledujúci polovičný interval.

Drunvalom popísaný systém ôsmich čakier pripomína osem nôt hudobnej stupnice. Avšak v čakrách ľudského tela je „vajce života “ znázornené v rozvinutom stave. Čakry sa začínajú v kostrči a dvíhajú sa k temenu hlavy. Podľa slov Drunvala, toto je hinduistický alebo tibetský systém, ktorý je veľmi zjednodušený (Obr. 9.50). Drunvalo potvrdzuje, že čakry existujú aj mimo nášho tela. Tá čakra, ktorá sa nachádza pod našimi nohami, odráža úroveň vedomia, z ktorého sme vyšli, ale tá, ktorá sa nachádza nad našou hlavou, patrí k nasledujúcej úrovni. Na túto úroveň sa iba chystáme vystúpiť. Čakry sa medzi sebou nachádzajú v pomere fí. Dolná čakra je veľmi krátka, ale horná je veľmi dlhá. Tento polovičný interval, ktorý sme videli v hudobnej stupnici, sa opakuje v systéme čakier. Čakry sú podobné šošovkám, cez ktoré sa láme skutočnosť. Napríklad, pri narodení sa nový duch v prvom rade stará o prežitie v trojrozmernom svete. Čo chce následne – je stanovenie fyzického kontaktu s inými živými bytosťami. Utvrdiac seba vo svete a vstúpiac do pohlavných vzťahov s inými bytosťami, chceme získať možnosť kontrolovať situáciu. Toto všetko je zobrazené tromi dolnými čakrami. Potom vzniká prekážka a polovičný interval pri zmene smeru. Nebudete môcť prekonať túto prekážku, ak sa nenaučíte ovládať tri dolné čakry. Keď to dosiahnete, tak vojdete do srdca, t.j. do štvrtej čakry.

Piata čakra je v oblasti hrdla a zodpovedá za hudbu, šiesta – nad očami a vzťahuje sa ku geometrii, siedma je umiestnená v oblasti šišinkovitej žľazy a je „tretím okom“. Tu vzniká nasledujúca prekážka s jeho polovičným intervalom zmeny smeru. Za ním, nad našou hlavou, sa nachádza ôsma čakra, ukazujúca na nasledujúci stupeň evolúcie vedomia. Tento systém ôsmich čakier zobrazuje len biele noty hudobnej stupnice a ako som už hovoril, Drunvalo ho považuje za veľmi zjednodušený. V hudobnej stupnici existuje ešte päť čiernych nôt, alebo stupňov.

………………..

Skutočne, existuje ešte aj systém dvanástich čakier, kde trinásta čakra je umiestnená nad hlavou (Obr. 9.51). Každá z dvanástich čakier predstavuje v sebe päť pomocných čakier. Takto celkove obsahuje šesťdesiat bodov. Každá z týchto dvanástich skupín je oddelená od nasledujúcej skupiny čakier 90 stupňovým pootočením. Rovná rúrka, podobná fluorescenčnej žiarivke, prechádza cez telo, začínajúc od kostrče a prechádzajúc nahor, cez mäkký bod hlavy. Dvanásť čakier je rozmiestnených pozdĺž tejto trasy, v priemernej vzdialenosti 7,23 cm vzájomne od seba. Tento rozstup je rovný šírke dlane priemerne veľkého človeka, alebo rozstupu od brady po konček nosa. Energia špirálovito stúpa systémom čakier a vykoná pootočenie o 90 stupňov pri prechode od bodu k bodu. V dolnej čakre (Obr. 9.52) všetkých päť kanálov smeruje rovno dopredu. Otvor pošvy je vesica piscis, ale aj malý otvor penisu je tiež vesica piscis . Z týchto piatich bodov všetka energie smeruje späť (nazad). Keď energia stúpa k nasledujúcej čakre (i k vaječníkom) vykoná pootočenie o 90 stupňov. Ešte jedno stúpnutie o 7,23 cm, ešte jedno pootočenie o 90 stupňov, a energia dosiahne pupok, to miesto, ku ktorému bola kedysi upnutá pupočná šnúra. Odtiaľto energia smeruje do protismeru – vpred. Keď dosiahne solar plexus, ktorý je nasledujúcou vesica piscis, tak znova zmení svoj smer, opakujúc pohyb odohrávajúci sa vo vaječníkoch.

Nasledujúci bod je hrudná kosť, symbolizujúca /kruh/ (Obr. 9.53). Piata čakra je prvý pohyblivý prvok; ktorej zvláštnosť spočíva v tom, že sa v nej súčasne opakujú všetky predchádzajúce pohyby. Energia robí úplné otáčanie o 360 stupňov a dostáva informáciu o všetkých smeroch. Preto hruď vystupuje dopredu a je rozdelená na dve polovice. Toto je bod Kristovho Vedomia. Nachádza sa na 19,5 stupňoch šírky tela a vytvára kríž. V šiestom bode je umiestnené srdce, v siedmom – ohryzok (Adamovo jablko), ôsmy bod odpovedá brade. Potom energia dosahuje nasledujúcu oktávu a prechádza cez hlavu. Fyzické črty tváre, odpovedajúce čakre, začínajú sa od brady. Dvíhajúc sa od brady po pery sa energia rozvíja (rozbaľuje) na 90 stupňov (energia sa pohybuje zo strany na stranu). Na úrovni nosa vykoná pohyb zozadu dopredu, na úrovni očí znova vzniká pohyb zo strany na stranu. Potom energia dosahuje tretie oko a vykonáva úplné otočenie o 360 stupňov.

9.7 Vonkajšie čakry

Tiež máme aj vonkajšie čakry – body v priestore okolo našich tiel. Sme obkľúčený tvarom vo forme tetraéderickej hviezdy s ôsmymi vonkajšími čakrami (Obr. 9.54). Keby sme mohli vyfotografovať vnútorné čakry, tak by sme uvideli, že sú úplne identické s vonkajšími bodmi. Všetky vonkajšie čakry pulzujú zhodne, tak ako aj vnútorné. Takto disponujeme dvomi aspektmi systému čakier – vonkajšími a vnútornými. Keď hovoríme o komponentoch tetraéderickej hviezdy okolo našich tiel, tak je nutné podotknúť, že štvorsten (tetraéder), smerujúci vrcholom (špičkou) nahor, alebo k nebu, je mužským, ale ten, ktorý ukazuje vrcholom (špičkou) nadol, alebo na Zem, je ženský (Obr. 9.54). Uvedené sa vzťahuje ako k mužom, tak i k ženám. Existujú len dva spôsoby ako symetricky zapadnúť do tetraéderickej hviezdy. Keď vrchol (špička) základu mužského štvorstena smeruje dopredu, tak to vyhovuje pre mužov.

Pokiaľ však vrchol (špička) základu ženského štvorstena je smerovaný dopredu, tak do tetraéderickej hviezdy zapadá žena. Tetraéderická hviezda sa stýka s ľudským telom v oblasti kostrče. Keď poskakujete, vaša vonkajšia tetraéderická hviezda vzlieta spolu s vami, a keď si sadnete, tak klesá spolu s vami. Obr. 9.54 je dvojrozmerným znázornením toho, ako muž zapadá do tetraéderickej hviezdy. Keby na tejto kresbe bola zobrazená žena, potom by musela byť otočená chrbtom k pozorovateľovi. Obr. 9.55 nám poskytuje pohľad na tetraéderickú hviezdu zhora a predstavu o tom, ako do nej musia zapadnúť muž a žena.

9.8 Oko

Drunvalo nakreslil morfogénnu (spôsobujúcu tvarové zmeny, tvarový vývoj) štruktúru oka, odpovedajúcu ako ľudskému oku, tak i oku akejkoľvek inej bytosti. Toto znázornenie považuje za veľmi dôležité (Obr. 9.56). Stavba oka je analogická ako štruktúra samotného svetla; v ňom je prezentovaná celá elektromagnetická štruktúra. Ona tiež obsahuje v sebe geometriu vesica piscis . Vnútri vesica piscis sú dva rovnaké trojuholníky. Základňa trojuholníkov sa rovná šírke vesica piscis, ale čiara, prechádzajúca ich stredom, zodpovedá dĺžke vesica piscis . Keď otočíte dĺžku vesica piscis o 90 stupňov, stane sa šírkou nasledujúceho, väčšieho obrazca. Tento proces prebieha večne. Elektromagnetické pole alebo svetlo predstavujú v sebe elektrické a magnetické polia, umiestnené vzájomne jeden voči druhému pod uhlom 90 stupňov (Obr. 9.57). Elektrické pole sa šíri ako vlna a magnetické pole sa pohybuje spolu s touto vlnou, rozkladajúc sa pod pravým uhlom vo vzťahu k nej. Celé toto zoskupenie, prechádzajúc priestorom, vykonáva otáčavý pohyb (Obr. 9.58).

………………….

Drunvalo predpovedá, že čoskoro vedci objavia, že elektrický aspekt elektromagnetického poľa odpovedá dĺžke prvej vesica piscis a magnetický aspekt odpovedá šírke prvej vesica piscis a sú proporcionálne (pomerné). Vykonaním špirálovitého pohybu sa polia pootáčajú pod uhlom 90 stupňov, to isté prebieha aj u vesica piscis. Logaritmické špirály sa tiež šíria pozdĺž špirály elektromagnetickej energie. Svetlo a oko prijímajúce toto svetlo majú jednu a tú istú geometrickú kresbu (vzor), pretože prijímajúci objekt sa musí naladiť na parametre prijímaného poľa. Celé naše telo je naladené na vnímanie zvukov, vibrácií a svetla.

10. Ľavé oko Hóra

10.1. Veľká pyramída

10. Ľavé oko Hóra

„Ľavé oko Hora“ predstavoval dvanásťročný cyklus tréningu „emocionálneho tela“. Bol nutný na prípravu k zasväteniu a jeho základnou témou boli najrôznejšie emócie, pocity, strach, a tiež pozitívny a negatívny aspekt čakier. Všetky egyptské chrámy boli postavené na prevedenie kurzu „Lavého oka Hóra“. Zasvätenci pracovali s rôznými aspektmi ľudskej podstaty. Za každý konkrétny strach nesie zodpovednosť konkrétna čakra a každý z 12-tich hlavných egyptských chrámov zodpovedal konkrétnej čakre. Podľa Drunvala, v chráme, na spútanie strachu druhej čakry, vykopali veľké výhĺbeniny (obr . 10.1).

Dokonca aj súčasný egyptský sprievodca hovorí turistom, že táto výhĺbenina slúžila na proces zaškolenia. Žiak bol nútený vstúpiť do priehlbiny, zaplnenej vodou a obrovskými kameňmi, klesnúť na dno a poza kameňe sa vynoriť cez malý otvor na druhej strane bazéna. A toto nebolo, podľa všetkého, obzvlášť ťažké, žiaci museli robit ešte mnohé iné veci. Egyptológovia vedia zo starých rukopisov, že výhĺbenina sa napĺňala vodou na prevedenie špeciálnych tréningov, avšak nevedia o všetkých zvláštnostiach skúšiek. Drunvalo sa spýtal Tota, aký bol skutočný priebeh zasvätenia a Tot mu dal presnú odpoved:

Chrámový komplex bol rozmiestnení takým spôsobom, že proces zasvätenia sa začínal na oveľa vyššom stupni, ako bola priehlbenina v zemi. Proces zasvätenia sa začínal tým, že jeho účastníci videli iba prvé tri schody, vedúce do vody a veľmi vysokú stenu na druhej strane bazéna (Obr . 10.2). Žiaci museli vojsť do vody po týchto schodoch, hlboko sa nadýchnuť, ponoriť sa a nájsť druhý východ. Museli sa pomaly predierať dnom vody, pretože tam vládla tma a cesta bola bohatá na prekážky. Spúšťali sa teda na dno vody a hľadali tam úzky otvor, vedúci k obrovskej kocke. Táto kocka bola osvetlená a mohli ju rozoznať. Hemžila sa krokodílmi. V tomto momente mohli účastníci obradu rozoznať otvor v hornej časti kocky.

Podľa Tota, závod v plávaní vedľa krokodílov viedol takmer vždy k otvoru. Jediný problém na tom všetkom bol, že otvor neviedol na povrch. Žiak bol nútený vratiť sa a opakovať celý priebeh. Avšak teraz uz vedel dve veci: po prvé, že otvor v kocke nevedie von a po druhé, videl krokodílov. Znalosť o krokodíloch robila opakovanie skúšky ešte viac hrozivou. A vtedy, keď žiak obradu zasvätenia zažíva najhlbšiu hrôzu, nezostáva mu nič iné, ako ponoriť sa do kocky s krokodílmi ešte hlbšie a hľadať druhý východ.

10.1. Veľká pyramída

Po absolvovaní 12-ročného kurzu „Ľavé oko Hóra“ (tréningu emocionálneho tela) a 12- ročného kurzu „Pravého oka Hóra“ (tréningu mentálneho vedomia) boli žiaci spustení na tri a pol dňa do Veľkej Pyramídy na prechod posledným obradom zasvätenia. Tot tvrdí, že pyramída bola vybudovaná práve preto, aby pomohla premeniť úroveň vedomia z 2-hej (na ktorej sa práve nachádzame) na 3-tiu, alebo na úroveň Kristovho Vedomia. Veľká Pyramída – sieň zasvätenia. Moslimovia nazvali haly pyramíd kvôli ich dispozičnému riešeniu Komorami Vládcu a Vládkyne. Komora Vládcu má plochú strechu, preto Moslimovia pochovávali svojich mužov v hrobke pod plochou strechou. Strecha Komory Vládkyne má sklonený tvar, preto Moslimovia pochovávali svoje ženy práve pod takými strechami. Podľa Drunvala, tieto Komory nemali nič spoločné s pochovávaním, boli určené na obrad zasvätenia. Začiatočná perióda zasvätenia prebiehala pod Veľkou Pyramídou. Ďalej žiaci prechádzali do Komory Vládcu, a potom sa ocitli v Komore Vládkyne (Obr. 10.3). Proces sa začínal v priestore, nachádzajúcom sa pod Veľkou Pyramídou, keďže najskôr sa účastníci museli stretnúť so špirálou „čierneho svetla“, prestupujúcou stredom Zeme a zároveň cez Haly Amenti. Pod Veľkou Pyramídou v súčasnosti existuje tunel, ktorý akoby sa strácal v prázdnote. Zdá sa, že nikto zo súčasných ľudí nevie prísť na jeho určenie.

Podľa Drunvala, je tento tunel spojený s presným bodom prechodu špirály „čierneho svetla“ hneď potom, ako opúšťa ľavý bod veľkej prázdnoty. Tunel predstavuje zasvätenie v „špirále čierneho svetla“. Všetko, na čo si pomyslíte v tomto tunely, sa hneď premieňa na skutočnosť, pretože je priestorom 4. dimenzie. Mnohí ľudia tu zahynuli, pretože dali priestor vlastnému strachu. Na tomto mieste v poslednej dobe došlo k mnohým neobyčajným udalostiam a egyptská vláda mala zatarasiť vchod do tunelu. Bolo by to správne riešenie, pretože turisti, ktorí sa ocitnú v 4. dimenzii, často nevedia, čo sa s nimi deje.

V tomto tunely prebieha prvá etapa zasvätenia na Kristove Vedomie, ktorá je v podstate novou cestou interpretácie skutočnosti. Odtiaľto účastníci obradu prechádzajú do Komnaty Kráľovny. Komnata kráľovny je určená na zachytávanie samotného prameňa – „špirály bieleho svetla“ a „špirály čierneho svetla“. Vytvára sa dojem, že Komnata kráľovny nemá presné stredisko, avšak je naplánovaná takým spôsobom, že keď si ľahnete tam, kde sa nachádza sarkofág „špirála bieleho svetla“ prejde rovno cez vašu hypofýzu.

Účastníci obradu musia preležať v sarkofágu tri a pol dňa, opustiť trojrozmerný svet a prežiť neuveriteľné zväčšenie vedomia. Potom sa im musí podariť nájsť spiatočnú cestu do vlastného tela, použitím princípu Fibonacciho špirály a nie logaritmickej špirály zlatého rezu. Ako som už predtým povedal, logaritmická špirála nemá ani začiatok, ani koniec a Fibonacciho špirála má určený počiatok. Preto zasvätení nachádzajú správnu cestu, keď majú vzťažný bod Fibonacciho špirály.

Prežitím tejto procedúry sa účastníci obradu vypravujú do Komnaty kráľovny, ktorá plní význam stabilizačného činiteľa. Keď človek úspešne pretrpel dramatický priebeh transformácie v Komnate kráľovny, prejde v stave rovnováhy. Komnata kráľovny je svätyňa na upevnenie Kristovho Vedomia.

Keď archeológovia po prvý raz objavili sarkofág v Komnate kráľovny, tak tam objavili kryštalický biely prášok a zobrali ho na výskumy. Teraz je tento prášok v britskom múzeu. Donedávna ani jeden človek nepoznal niečo také a vysvetlenie záhady prišlo pre všetkých úplne neočakávane. Prednedávnom vedci objavili, že u človeka, nachádzajúceho sa v stave hlbokej meditácie sa vylučuje veľké množstvo zvláštneho hormónu hypofýzy, ktorý sa potom premieňa na kryštalický prášok. Práve takýto prášok bol nájdený vo veľkom množstve v sarkofágu. Toto bolo svedectvom toho, že množstvo ľudí tam zažilo obrad zasvätenia.

Existuje množstvo dohadov o tom, že Veľká Pyramída zohrávala úlohu hrobky. Avšak existuje ešte viac faktov, svedčiacich o tom, že Veľká Pyramída vôbec nebola miestom pochovávania, ale bola miestom zasvätenia. Keď v starom Egypte umieral významný človek, šamani vyrezali jeho srdce a ďalšie vnútorné orgány a ukryli ich do štyroch nádob. Potom mumifikovali telo mŕtveho, uložili ho do sarkofágu a tesne zatvorili krytom. Potom sarkofág zaniesli na miesto pochovania. Sarkofág, nachádzajúci sa v Komnate kráľovny, bol väčší, ako otvor dverí. To svedčí o tom, že ho sem doviezli pred dokončením stavby pyramídy, čo je v protiklade s tradíciou pochovávania.

11. Haly Amenti

Podľa znamenitého duševného života Edgara Cayce, tok, prúdiaci v Halách Amenti (archív pamäte o histórii Zeme) možno nájsť na pravom pleci Sfingy. Toto možno vypočítať geometricky. Pozrite sa na kresbu na Obr.11.1.

Keď prevediete os súmernosti obdĺžnikom zlatého rezu, do ktorého spadá špirála plošiny v Gíze, tak táto priamka prejde rovno cez pokrývku hlavy Sfingy. A priamka, prevedená pomedzi južné strany pyramídy, sa pretína s osou súmernosti obdĺžnika zlatého rezu presne v mieste pravého pleca Sfingy. Práve teraz sa uskutočňujú veľké práce na obnove Sfingy a jeden z hlavných problémov, s ktorým sa stretli reštaurátori je v tom, že na pravom pleci Sfingy (v tom mieste, kde sa pretínajú línie), vznikla prasklina. Egypťania sa pokúšali stmeliť prasklinu, aby sa nezväčšovala. Hlave Sfingy taktiež hrozí odpadnutie. Asi pred šiestimi alebo siedmimi rokmi Tot povedal Drunvalovi, že hlava Sfingy má odpadnúť a v jej krku bude nájdená zlatá sféra – obal času.

Avšak Egypťania sa zo všetkých síl snažia nedopustiť, aby hlava a pravé plece Sfingy odpadli.

Tot povedal, že na vyššej úrovni bude všetko zariadené tak, aby ľudia objavili Haly Amenti do r. 1990. Drunvalo však nie je presvedčený o tom, že proroctvo Tota sa naplní. Tot predpovedá, že 148 skupín (po troch ľuďoch v každej skupine) sa bude pokúšať preniknúť do Hál Amenti, kým jedna z týchto skupín, idúca zo Západu, neotvorí vchod tónom hlasu. Tam objavia Šraubov rebrík, hlavnú podzemnú miestnosť. Japonci disponujú veľmi vyvinutou technológiou preto, aby preskúmali túto miestnosť dostatočne jasne a dokonca našli hlinenú nádobu, nachádzajúcu sa v jej rohu.

Z tejto miestností vychádzajú tri kanály. Ak si budete môcť prečítať informáciu, ktorú obsahuje hlinená nádoba, tak sa dozviete, kam je potrebné ísť ďalej. Tot povedal, že traja ľudia zo Západu preniknú do miestnosti a pustia sa po správnom kanály. Ak nevstúpite do tohto kanála, alebo nebudete vy, tým človekom, tak zahyniete. Danú situáciu poznáme z filmu Indián Jons!

Ak patrite k trom vyvoleným, tak budete môcť postupovať po kanály bez akýchkoľvek problémov. Táto trojica rýchlo dosiahne kamenného priechodu, osvetleného vlastným svetlom – v ňom niet svetiel, sám vzduch vyžaruje svetlo. Vysoko na ľavej stene priechodu je vygravírovaných 49 sakrálnych geometrických kresieb. Tieto zobrazenia sú chromozómy Kristovho Poznania. Na prvej kresbe je Kvet života. Koniec priechodu sa zľahka otáča vpravo a odhaľuje veľkú miestnosť. Na policiach miestnosti možno nájsť svedectvá existencie civilizácie na našej planéte pred 5 a 1/2 miliónmi rokov . Pri vchode do miestnosti leží kameň. Na tomto kameni traja vyvolení nájdu predmet, pripomínajúci fotografiu. Na tejto „fotografii“ uvidia samých seba. Dolu na fotografii budú napísané ich mená, ale nie tie mená, ktoré im dali rodičia, avšak ich skutočné mená. Pod menami bude uvedený dátum – práve ten deň, v ktorom uskutočnili svoj objav.

Zo začiatku sa Tot chystal stretnúť s týmito ľuďmi, ale teraz nie je na tejto planéte. Ak by sa toto odohralo skôr, ako 4. mája 1991, tak títo traja by sa museli stretnúť s niekým iným. Tot hovorí, že každý z troch si môže vziať so sebou jeden predmet, nachádzajúci sa v tejto miestnosti.

Haly Amenti obsahujú nielen fyzické objekty. Haly Amenti nachádzajúce sa pod sfingou chránia informácie na mnohých medzi priestorových úrovniach .

12. Prána

12.1 Sférické dýchanie

12. Prána

Po poslednom posune pólov, ktoré sa udialo 10 500 rokov pred Kristom, sme upadli do nevedomosti. Drunvalo potvrdzuje, že sme prestali dýchať starým spôsobom, ktorý sme praktizovali dlhú dobu. Začali sme dýchať moderným spôsobom a toto je veľmi nezvyčajné. Ťažko ešte niekto vo vesmíre dýcha tak, ako my.

Vlastne, my vdychujeme dve substancie: po prvé, vzduch a po druhé, pránu. Prána – to je životná miazga, sama energia, zohrávajúca dôležitejšiu úlohu pre našu existenciu, ako vzduch. Prána nie je obsiahnutá len vo vzduchu, ale existuje všade. Nie je miesta na svete, kde by nebolo prány. Existuje aj v prázdnote – v absolútnom vákuu.

Prána existuje vo forme energetického poľa, tak tesne spojeného s duchom, že dýchanie nemôže prebiehať bez neho. Človek je schopný prežiť niekoľko minút bez vzduchu, bez vody môže vydržať ešte dlhšie, bez jedla človek môže existovať dosť dlhú dobu, ale ak oddelíte človeka od prány, smrť nastane v ten istý okamžik. Preto je pre našu existenciu prána nevyhnutne dôležitá.

Predpokladá sa, že musíme dýchať nasledovne: vdychovať vzduch nosom alebo ústami a naplniť v sebe pránu cez temeno hlavy (cez jej mäkký bod). Súčasne nechať pránu preniknúť našim telom zospodu, cez hrádzu. Kanál, po ktorom sa prána šíri, má priemer dva palce a tiahne sa osem palcov nad hlavou a osem palcov pod úrovňou chodidiel. Spojený je s kryštalickou mriežkou, okolo nášho tela. Prána, vchádzajúca zdola a zhora sa zbieha v jednej z čakier. Čakra, v ktorej sa zbieha prána, sa prejavuje na našej mentálnej, emocionálnej priestorovej „úrovni“. Je to veľmi špecifická náuka.

Po posune pólov sme prestali dýchať vyššie opísaným spôsobom a začali sme vdychovať pránu spolu so vzduchom cez nos a ústa. Ocitnutím sa teda v našom tele, prána prechádza cez šuškovite teliesko, umiestnené v centre hlavy. Toto šuškovité teliesko, nejde o hypofýzu, je tretím okom. Má ten istý tvar, ako očná buľva, šošovka a receptory na vnímanie farieb. Je predurčená na prijímanie svetla zhora a okamžite ho posiela do každej bunky nášho organizmu. Tvarom pripomína oko, šuškovité teliesko je tiež vesica piscis z 1. dňa tvorenia. Geometrická metóda je počiatok tvorenia, obsahuje v sebe posvätnú informáciu o vesmíre.

Keď sa šuškovité teliesko nepoužíva, odpája sa. Normálna žľaza musí dosiahnuť veľkosť 25-pencovej mince, ale my ju nemáme väčšiu, ako hrachové zrnko. Veď sme ju nepoužívali 13 000 rokov. Polárne vedomie, rozdelené na dobro a zlo, pravdu a lož, je priamym dôsledkom zaniknutia šuškovitého telieska.

Vnímame svet z polárnych pozícií preto, že dýchame nesprávne. V skutočnosti neexistuje ani dobro, ani zlo. V celej osnove sa nachádzajú tri súčasti vecí – Svätá Trojica. Akákoľvek polarita nesie v sebe tretí element. Napríklad, horúčava aj chlad obsahujú v sebe teplo. Z hľadiska vyšších dimenzii, polarita nie je viac ako ilúzia. Vo všetkom možno nájsť jednotu. Vo všetkých veciach je jediný Boh a jediný Duch.

Avšak, nachádzajúc sa na nízkej úrovni si vysvetľujeme všetko inak. Podľa všetkého, sme schopní rozlišovať dobro a zlo. Tieto pojmy sú však prechodné. Polárne sily sú potrebné, aby vesmír správne fungoval. Majte na pamäti, že tieto sily sú potrebné na dodržiavanie vývoja istej oblasti vedomia, ako všeobecného, tak i ľudského. Sily svetla robia všetko, aby podporili rozširovanie vedomia. Opozícia pomáha vedomiu dosiahnuť potrebný pohľad do potrebného momentu. Napríklad, deväť mesiacov a nie tri alebo pätnásť – je práve tá potrebná doba na vynosenie dieťaťa. Polárne sily sú dôvodom, že dieťa prichádza na svet v tomto čase.

Práve teraz teda, musíme rozoznávať dobro a zlo, ale pritom nesmieme zabúdať na prítomnosť Boha v každej situácii a akejkoľvek udalosti. Musíme si uvedomovať, že všetko na svete je celistvé, dokončené a dokonalé, a všetko, čo sa deje je správne, akoby nám zlé alebo dobré ani nepripadalo skutočné. Musíme podotknúť, že život plodí hlboké uvedomovanie, prestupujúce všetky veci sveta.

V terajšom stave sme náchylní myslieť si, že bývame vo vlastnom tele, že všetko „prostredie“ je oddelené od nás a naša myseľ a zmysly sa neuskutočňujú vo vonkajšom svete. Myslime si, že skryjeme svoje myšlienky a pocity a nedovolíme im pôsobiť na naše „prostredie“. Toto ale, nie je pravda. Všetky naše pocity, myšlienky a činy vytvárajú náš svet a rozprestierajú sa až do samých ďalekých hviezd. Každý okamih si pripravujeme všetko, dokonca aj to, čo si nie sme schopný predstaviť.

12.1 Sférické dýchanie

Drunvalo tvrdí, že meditácia je potrebná, aby sme získali príležitosť vrátiť sa k tomu spôsobu dýchania, ktorý sme používali do posledného posunu pólov. Pritom sa musíme naplniť pránou cez temeno a hrádzu, aby energia smerovala v našom tele ako zhora, tak i zdola. Potom prána vchádza do kryštalickej mriežky, obklopujúcej naše telo (v hviezde- tetraédery, vpísanom do sféry) a vychádza v jednej z čakier. O tejto dychovej meditácii Drunvala informovali anjeli, ktorí nie sú ničím iným, ako vyšším aspektom samého Drunvala. Tieto informácie nedostával od Tota. Aby prežil 52 000 rokov v jednom tele, Tot každodenne po jednej hodine robil nasledujúce cvičenie: – bol otočený hlavou na sever, nohami na juh, sústredil sa na jednu z čakier a dýchal určeným spôsobom. Potom sa postavil opačným smerom, aby zmenil svoju polaritu a robil analogické cvičenie počas nasledujúcej hodiny. Okrem týchto dychových cvičení, Tot každých päť rokov predstupoval pred „Oheň Života“. Netreba hovoriť, ako sa potešil, keď mu Drunvalo ponúkol vlastnú dychovú meditáciu, ktorou úspešne zamenil svoje dlhodobé cvičenia.

Podľa slov Drunvala, prvých šesť vdýchnutí jeho sférickej meditácie prináša viac úžitku, ako dvojhodinové dychové cvičenia Tota. Toto sférické dýchanie Kristovho Poznania používajú veľryby a delfíny. Meditácia predstavuje niekoľko sérii po štrnásť vdychov. Prvých šesť vdychov slúži na vyváženie polarity v čakrách a na čistenie elektrických obvodov. Nasledujúcich sedem vdychov pomáha obnoviť symetrický tok prány v tele a obnovuje sférické dýchanie organizmu. Štrnásty vdych mení energetickú rovnováhu prány nahromadenej v tele a mení trojrozmerné tvorenie na štvorrozmerné. Táto meditácia nie je len dýchanie. Slúži na harmonické zjednotenie tela, dychu a srdca. Popísané cvičenie obsahuje iba prvých štrnásť vdychov zo sedemnástich, potrebných na zriadenie Merkaby s pólom, otáčajúcim sa v opačnom smere. Keďže vnútorná Merkaba tvorí iba za podmienky, že vaše emocionálne telo je absolútne nedotknuté, je nevyhnutné úplne otvoriť svoje srdce a naplniť ho pocitom lásky a jednoty počas meditácie. Úplne, to znamená urobiť všetko, čo je vo vašich silách. Najskôr zaujmite pohodlnú polohu a uvoľnite sa. Zatvorte oči, okolitý svet od vás ustúpi. Pocítite pokoj, dovoľte svojej láske rozletieť sa na celé okolie. Pritom si predstavujte hviezdu – štvorsten, okolo vášho tela. Urobte prvý nádych a predstavte si mužský štvorsten. Jeho vrchol smeruje k nebu. Hrot základne štvorstena (základňa je na úrovni vašich kolien, keď stojíte) u mužov smeruje dopredu, ale u žien je otočený dozadu. Teraz sa pokúste predstaviť si (zapnite svoju obrazotvornosť), ako sa mužský štvorsten plní žiarivým bielym svetlom. Celé vaše telo je obklopené týmto svetlom.

Počas tohto nádychu zodvihnite ruky dlaňami nahor, palce a ukazováky sa zľahka dotýkajú. Toto je mudra. Ostatné prsty sa nemusia dotýkať.

Vdychujte vzduch nosom sedem sekúnd. Nádych má byť uvoľnený, pokojný a rytmický. Nech vzduch zo začiatku naplní vaše brucho, potom vystúpi k bránici a naplní hruď. Uskutočnite to v jednom pohybe. Na vrchole vdychu neurobte prestávku, začnite vydychovať. Pozvoľna vydychujte nosom sedem sekúnd. Počas výdychu si začnite predstavovať ženský štvorsten. Ženský štvorsten je otočený vrcholom k zemi, jeho hrot, sa nachádza na úrovni solar plexu, u mužov je otočený dozadu, u žien dopredu. Opäť vidíte, ako sa tento štvorsten napĺňa žiarivým svetlom.

Zavŕšením výdychu, trval asi sedem sekúnd, pozastavte dýchanie na päť sekúnd. Upriamte pohľad na seba (inými slovami, zľahka skoste zrak), potom sa pozrite hore a ihneď preneste pohľad na zem. Urobte to, čo možno najrýchlejšie. V rovnakom čaše si predstavte, ako biele svetlo ženského štvorstenu preniká z jeho vrcholov do zeme.

Musíte pocítiť, ako elektrina prebieha nadol po vašej chrbtici. Drunvalo to nazýva Zvlnenie. Toto je očisťovanie od negatívnej energie tej časti vášho elektrického systému, ktorá je spojená s mudrou (dotykom ukazovákov a palcov). Nato hneď prichádza druhý nádych. Druhý nádych sa ničím nelíši od prvého, okrem jedného detailu: pri tom použijete ďalšiu mudru. Počas druhého nádychu sa dotýkajú vaše palce a prostredníky. Ostatné nádychy (od 3. po 6.) sa uskutočňujú rovnako, ako prvý. Všetko je rovnaké, okrem mudry. Počas 3. nádychu držíte spolu svoje palce a prstenníky. Počas 4. nádychu sa musia dotýkať palce a malíčky. Pri 5. nádychu spojte palce a ukazováky (presne tak, ako aj pri prvom nádychu). 6. nádych sa koná rovnako, ako druhý: držíte spolu palce a prostredníky .

Nasledujúcich sedem vdýchnutí a výdychov prebieha inak. Nie je nutné predstavovať si mužský tetraéder pri vdychu a ženský štvorsten pri výdychu. Namiesto toho, si musíte vizualizovať rúrku, prechádzajúcu vašim telom. Táto rúrka sa vypína nad vašou hlavou na dĺžku ruky a klesá pod vaše chodidlá na tú istú dĺžku. Inými slovami, rúrka plynie vrcholom mužského štvorstenu, ktorý sa vypína nad vašou hlavou vo výške dĺžky ruky. Tiež plynie vrcholom ženského štvorstenu, spustená na dĺžku ruky pod vašimi chodidlami. Priemer trubky sa rovná priemeru otvoru, ktorý sa vytvára pri dotyku vrcholu palca a prostredníka .

Siedmy nádych začíname robiť bezprostredne po zvlnení, ktorým sa končí náš šiesty výdych. Vdychujte vzduch rytmicky, asi po siedmich sekundách, ako ste to robili pri predchádzajúcich cvičeniach. Počas vdychovania si predstavujte rúrku, prechádzajúcu vašim telom a tiež oslňujúce svetlo, stúpajúce po rúrke hore a dole. Inými slovami, vizualizujte si pránu, zostupujúcu zhora a zároveň pránu, stúpajúcu nahor spod vašich nôh.

V tom čase svetlo skutočne začína prúdiť po vašej rúrke. Teraz si predstavte, ako sa pramene svetla stretávajú v rúrke na úrovni pupka, alebo tretej čakry. Tam, kde sa dve prúdenia prány stretávajú, v rúrke, sa začína vytvárať sféra vo výške čeľusti. Sféra pozvoľna narastá.

Všetko sa to deje na začiatku vášho 7. nádychu. V priebehu siedmych sekúnd, v ktorých sa koná váš nádych sa svetelná sféra postupne zväčšuje. Keď urobíte nádych, ihneď začnite vydychovať. Viac sa nesmie zadržiavať dych a pulzácia, zvlnenie.

Pri všetkých siedmych cvičeniach použite jednu a tú istú mudru – palec a ukazovák sa zľahka dotýkajú, dlane smerujú nahor.

Keď vydychujete, prána vystupuje z oboch koncov rúry a sféra, nachádzajúca sa v oblasti vášho pupka sa ďalej zväčšuje. Na konci výdychu (dlhého asi sedem sekúnd) dosahuje 8-9 palcov v priemere. Po skončení 7. výdychu okamžite pristúpte k 8. nádychu. V priebehu 8. nádychu sféra ďalej rastie a koncom 8. výdychu dosahuje svoju maximálnu veľkosť – volejbalovej lopty.

V 9. nádychu sa sféra už nesmie zväčšovať, pretože sa musí rozjasniť. Predstavte si, ako sa sféra mení na veľkú žiaru, vdychom a výdychom.

Počas 10. nádychu pokračujte vo vizualizácii, ako sa sféra stáva viac a viac jasnou. Na rozmedzí vdychu sféra načerpá kritickú veľkosť a vzplanie, ako slnko. Počas výdychu spojte pery, ako keď chcete písknuť a vydýchnite vzduch cez tento malý otvor. Nechajte vzduch úplne vyjsť z vášho tela hvizdom. Keď všetko toto urobíte, rozsvietené slnko vyjde von a uzavrie vaše telo do vlastnej sféry. Toto je sféra, ktorú Leonardo da Vinci zobrazil vo svojej kresbe. Celé vaše telo sa teraz nachádza vo vnútri sféry jasného bieleho svetla, alebo prány.

Nič menej sféra ešte nevstúpila do rovnováhy. Celá vaša energia je použitá na jej vytvorenie. Aby sa stabilizovala sféra, musíte urobiť ešte tri vdychy a tri výdychy.

11., 12. a 13. nádych a výdych je nutný na upevnenie sféry. Dýchajte rovnako, ako 7., 8. a 9. nádych jedenkrát. Cítite, ako pramene prány prúdia po rúrke, stretávajú sa na úrovni pupka a prechádzajú do sféry okolo vášho tela.

Teraz je sféra stabilizovaná a vy ste pripravený k dôležitému 14. nádychu. Od 7. po 13. nádych sa potoky prány stretávajú v oblasti pupka. Toto nás naladilo na trojrozmernú realitu. Pokiaľ v nej chceme zotrvať, tak sa musíme zastaviť na trinástom výdychu. Ale keďže máme namierené k štvorrozmernej dimenzii, musíme urobiť štrnásty nádych.

Na začiatku 14. nádychu sa prenáša bod stretnutia dvoch potokov prány od pupka k hrudnej kosti. Veľká sféra, okolo vášho tela, rastie pritom rovnako, ako aj malá sféra, nachádzajúca sa ešte vždy vo vašom vnútri. Teraz sa posúva od pupka k hrudnej kosti.

Keď dosiahne prána tento bod, posúvate svoje vedomie do štvrtej dimenzie – na úroveň Kristovho Vedomia. Vaša mudra sa tiež mení. Muži dávajú ľavú dlaň zhora na pravú a ženy dávajú pravú dlaň na ľavú. V oboch prípadoch sa palce musia zľahka dotýkať. Takáto poloha rúk sa zachováva do konca meditácie. Ak pokračujete v dýchaní zo stredu svojho Kristovho Poznania, prejdite na povrchové, uvoľnené dýchanie a dovoľte si precítiť tok prány a lásky tak dlho, ako len chcete. Drunvalo radí vykonávať túto meditáciu najmenej desať minút.

Teraz je nevyhnutné pociťovať čistotu zmyslov a mať myšlienky o láske, pravde, harmónii a mieri. Ide o to, že v štvrtom meraní, alebo v Kristovom Poznaní sa myšlienky okamžite menia na skutočnosť. Pokračujte v štúdiu tejto meditácie, všetci skôr čí neskôr naladíte svoje vedomie na úroveň 4. dimenzie. Pritom sa budete stále viac presviedčať o moci vlastných myšlienok a o tom, že naozaj tvoria vašu realitu. Vo vašej mysli sa uskutočňuje všetko skôr, a preto musia byť vaše myšlienky dokonale čisté.

Ak ste sa rozhodli praktizovať túto meditáciu, tak meditujte denne, pokým sa nenaučíte dýchať vedome. To znamená, že pri každom nádychu si musíte uvedomiť svoje úzke spojenie s jediným duchom, prestupujúcim cely vesmír. Preto je nevyhnutné robiť denne štrnásť týchto nádychov. Vďaka ním si spomeniete na riadne dýchanie cez vlastný kanál a obnovíte si kedykoľvek svoju vlastnú sféru. Táto sférická prána tiež buduje okolo vás veľmi mocné ochranné pole, druhé po sile Merkaby. Budete sa cítiť v bezpečí a začnete dôverovať okolitému svetu.

Je veľmi dôležité pri tejto meditácii zreteľne si vizualizovať mužský tetraéder pri vdychu a ženský tetraéder pri výdychu. Platí to ako u mužov, tak i u žien. Každá z týchto postav je naplnená žiarivým svetlom prány. Ja som objavil, sám pre seba, že je užitočné skonštruovať si ich model: – teraz môžem kedykoľvek vstúpiť do tetraédera a „skúšať“ ho.

Vždy pre mňa bolo ťažšie vstúpiť do mužského štvorstenu. Zvyčajne ma mietla myšlienka, kde smeruje vrchol jeho základne. Našiel som však východisko, vytvorené z konštrukcií tyčí na stan a lana. Dal som tyče do tvaru trojuholníka na zem, symbolizovali základňu štvorstena. Potom som priviazal povraz k rohom tohto trojuholníka a spojil voľné konce nad sebou pri hlave. Takto som dostal vrchol štvorstena. Dĺžka hrán štvorstena sa rovná vašej výške, alebo dĺžke vašich rozprestretých rúk. Toto mi pomohlo jasne si predstaviť tvar mužského štvorstena a neuveriteľne to uľahčilo moju meditáciu.

Taktiež som našiel účinné označenie obrysov tetraéderov rukami pred začiatkom meditácie. Inými slovami, na začiatku cvičenia som si predstavil vo vzduchu hrany mužského štvorstenu a jeho vrchol nad svojou hlavou. Zdalo sa mi, že takto si upevním jeho zobrazenie v priestore. Taktiež som si predstavil základňu ženského štvorstena na úrovni svojho solar plexu. Potom som si predstavil vrchol základne za svojim chrbtom a vrchol samotného štvorstena, nachádzajúci sa na zemi pod mojimi nohami.

Je nevyhnutné jasne si predstaviť svoje postavenie vo vzťahu k hviezde, keď sedíte alebo stojíte. V každom prípade vrchol mužského štvorstenu musí byť nad vašou hlavou vo výške natiahnutých rúk. Majte na pamäti, keď stojíte, základ mužského štvorstenu je na úrovni kolien, keď sa ale posadíte, jeho základ sa tiež posúva nadol. To znamená, že keď sa posadíte na stoličku, základňa je na úrovni bokov. Ak si však sadnete na zem, tak asi polovica mužského štvorstena bude pod zemou.

Základňa ženského štvorstena je vždy na úrovni solar plexu, čí sedíte alebo stojíte. Keď stojíte, vrchol ženského štvorstenu bude pod zemou na dĺžku ruky. Ak sedíte na stoličke, jeho vrchol sa rovnako posúva nadol. Keď si sadnete na zem, viac než polovica ženského štvorstena je pod úrovňou zeme. Praktikovaním tejto meditácie sa presvedčite o tom, do akej miery môžete najlepšie „uvidieť“ tetraédere, rúrku a svetlo, ktoré ich napĺňa.

Zo začiatku sa mi ťažko darilo vizualizovať si tetraédere. Bol som schopný vidieť iba rúru a rastúcu sféru prány predo mnou. Trochu lepšie sa mi darilo vidieť svetlo. Teraz sa ale všetko zmenilo: – pociťujem toto pole ako súčasť samého seba, ako pokračovanie vlastného tela.

Prax sakrálnej geometrie mi v tom neuveriteľne pomohla. Ustavične som si robil kresby a domnievam sa, že toto je najlepší spôsob pochopenia vedy.

Geometria mi pomohla nielen v meditácii, ale tiež mi neuveriteľne uľahčila proces integrácie pravej a ľavej pologule, vďaka čomu som sa naučil uvidieť vo svete prítomnosť Večného Ducha.

Vysvetľujem si všetko toto na základe svojej schopností vidieť v akomkoľvek prežívaní možnosť pochopiť niečo nové a nikdy sa nevyhýbam experimentom. Toto mi dáva vzrastajúce pochopenie, že všetko v tomto svete sa rozvíja tak, ako je potrebné a v každom okamihu prijímam práve to, čo potrebujem. Jedna vec je pochopiť všetko konceptuálne a úplne druhá je – vedieť to z vlastnej skúseností. Konečne som našiel stratenú časť.

Proces zdokonaľujúci dýchanie natoľko, aby ste si uvedomovali pri každom nádychu svoje tesné spojenie so zdrojom života, môže byť dlhý, alebo aj krátky – všetko závisí od individuálnej osobnosti. Drunvalo hovorí, že on toto neustále pripomínal anjelom a len po dvanástich rokoch ovládol dýchanie dokonale. Predtým, ako som sa pustil do písania tejto knihy, som každodenne študoval dychové meditácie počas devätnástich mesiacov a iba nedávno som mohol pridať tri nasledujúce vdychy, potrebné na zriadenie Merkaby.

Aby ste mohli urobiť tieto tri dodatočné nádychy, je potrebné dostať povolenie od svojho Vyššieho Ja. 15., 16. a 17. nádych uvádza polia Merkaby do pohybu. Nepovedal som vám podrobne o týchto troch nádychoch, pretože sám som ich zatiaľ neovládol dokonale. Zo začiatku som naivne predpokladal, že moje vedomosti o vedomom dýchaní (rebersing), absolútne prevyšujú predstavy väčšiny ľudí a pomôžu mi okamžite vytvoriť vlastnú Merkabu. Ale kdeže!

Na osvojenie prvých 16. nádychov som potreboval šestnásť – sedemnásť mesiacov a ešte vždy som bol vzdialený od dokonalosti. Ale predsa som docielil veľký úspech. Hlbšie som pochopil energetické pole, prostredie môjho tela a toto zasialo vo mne pocit bezpečia a ochrany.

Tiež som sa naučil spájať tieto dychové cvičenia s mojou praxou rebersinga. Teraz v procese rebersinga napĺňam sám seba pránou cez temeno tak, aby prebiehala cez čisté šuškovité teliesko a tiež ju vťahujem cez hrádzu. Je to absolútne postupný proces. Na začiatku mojich cvičení nebolo nič, okrem viery a tvrdej odhodlanosti. Okamžite mi bolo jasné, že moja spôsobilosť rebersinga mi neuveriteľne pomohla.

Pociťoval som prebúdzanie svojho šuškovitého telieska a „videl“ svetlo v sebe oveľa zreteľnejšie. Jednota sa celkom úplne stala mojou živou realitou. Dýcham oveľa vedomejšie, pretože si pamätám na to, že každý nádych ma spája so životom.

Aby ste sa presvedčili o tom, do akej miery sa vám podarilo osvojiť si meditáciu štrnástich nádychov, odporúčam každému navštíviť seminár „Kvet života“.

Tam skúsení inštruktori vykonajú meditáciu s vami, zodpovedajú na všetky vaše otázky a vy sa budete môcť dostatočne venovať zručnosti dýchania.

Na týchto cvičeniach vám tiež podrobne povedia o 15., 16. a 17. nádychu, vďaka ktorým budete môcť aktivovať svoju vlastnú Merkabu.

13. Filadelfský experiment

13.1 Monumenty marsu

13.2 Mechanizmy, používajúce nevyčerpateľné zdroje energie

13.3 Venuša

13.4 Zmrzačene zvieratá

13. Filadelfský experiment

Filadelfský experiment (oficiálne známy ako „Projekt dúha“) bol tajný projekt na vytvorenie neviditeľných vojenských lodí alebo, aspoň, sa za taký pokladal. Áno, neviditeľných! Experiment sa uskutočňoval v roku 1943, uprostred Druhej svetovej vojny. Ani zďaleka nie je také ťažké urobiť loď neviditeľnou, ako sa to môže zdať. Všetko, čo musíte urobiť – je preniesť loď na harmonický tón nasledujúcej dimenzie, a tým sa stane neviditeľnou pre každého, kto sa nachádza na tejto úrovni dimenzie. Drunvalo tvrdí, že toto je v moci každého. Potrebnú technológiu na vykonanie experimentu nám predali Šedí. Zem už má skryté potrebné zariadenie, aby vyhrala vojnu, veď Šedí riadiaci sa úplne inými hodnotami, nám pomohli. O tom vám poviem neskôr. Preto, aby sa stalo niečo neviditeľným, alebo, aby to prešlo do harmonického tónu nasledujúcej priestorovej úrovne, je potrebné vytvoriť energetické pole, otáčajúce sa v opačnom smere s určitou rýchlosťou. Vedci, zodpovedajúci za uskutočnenie experimentu, vytvorili takéto pole na základe Merkaby. Keď sa prenesiete z jednej dimenzie do druhej, polia, otáčajúce sa v opačných smeroch musia zvýšiť rýchlosť otáčania: prejsť z rýchlosti, rovnajúcej sa deväť desatín rýchlosti svetla, na úplnú rýchlosť svetla. Preto je nevyhnutný neuveriteľne zložitý harmonický výstup.

Pritom skúsenosti vizuálnych zážitkov vedú k tomu, že priestor sa mení na červenú hmlu a prijíma tvar lietajúceho taniera. Potom sa farby začínajú meniť, prechádzajú všetkými lúčmi od červeného cez oranžový, žltý, zelený, modrý až šarlátovo-ultrafialový. Nakoniec vzplanie oslňujúcim svetlom, ktoré postupne bledne. Každý fyzický objekt zo začiatku, podľa všetkého zlatne. Zlato začína žiariť a stáva sa úplne priezračným. V túto dobu môžete vidieť cez všetky veci. Potom preukazujete úplnú tmu a uskutočňujete deväťdesiat- stupňový posuv, skladajúci sa zo štyridsaťdva päťhranných posunov. Noty rôznych priestorových úrovní sa nachádzajú vo vzájomnom 90 stupňovom uhle. Po tomto deväťdesiat stupňovom posune sa dostávate na úroveň inej dimenzie.

Nech by boli výsledky Filadelfského Experimentu akékoľvek, mal skutočne miesto v reálnom živote a bol uskutočňovaný vojnovo námornými silami USA v roku 1943. Preto bola použitá vojnová loď USS Eldridge. Vedci chceli urobiť túto loď neviditeľnou kvôli rádiolokátoru, avšak nie úplne neviditeľnou. Počas experimentu sa farby menia z červenej na oranžovú, žltú a zelenú. To netrvá príliš dlho, no dosiahnuť daný stupeň sa experimentátorom nepodarilo. Bolo to asi to isté, ako keď sa zdvihne tryskové lietadlo niekoľko metrov nad zem, a potom vypne motor. Inými slovami, experiment okamžite stroskotal. Vojnová loď s celou posádkou zmizla zo zorného poľa asi o štyri hodiny. Keď sa objavila, niektorí z členov posádky boli doslova vtlačený do paluby, dvoch našli v sekciách, niektorých nenašli vôbec, a ostatní sa striedavo materializovali znova nematerializovali. Pravdaže všetci, čo zostali nažive boli úplne dezorientovaní.

Dvaja z členov posádky sa hodili do vody v nádeji dopátrať sa súše. A skutočne sa ocitli na pevnine, ale nie vo Filadelfii, ale v Long- Ajlende (v jednej zo štvrti New Yorku) v roku 1983. Oni „vyplávali“ práve v tomto čase, pretože vtedy sa uskutočnil obdobný experiment, ktorý získal názov „Montouxký projekt“ . Bol spojený s Filadelfským Experimentom roku 1943. Títo dvaja boli bratia, ich mená sú – Dunkan a Eduard Kamerony.

Obidva experimenty sa uskutočňovali 12. augusta. Usudzujúc podľa slov Al Bileka (tvrdí, že on sa v skutočnosti volá Eduard Kameron, a že on je jeden z tých dvoch, ktorí sa hodili do vody z lode USS Eldridge), na našej planéte existujú štyri bio- polia, a všetky dosahujú vrchol intenzity každých dvadsať rokov (1943,1963,1983, a teda práve 12. augusta ). Toto nás vedie k tomu, že magnetická energia tiež dosahuje svoj vrchol v túto dobu. Táto energia stačila na zriadenie hyperpriestoru, do ktorého v roku 1943 vošla vojnová loď .

Al Bilek tiež hovorí, že vďaka týmto dvom experimentom sa Šedým podarilo preraziť obrovskú dieru v časopriestore. Toto bolo urobené zámerne, pretože podobná diera dávala možnosť bezpočetnému množstvu mimo planetárnych lodí stať sa členom atmosféry Zeme. Istotne, všetko toto bola príprava na hromadné „ticho“ posádky prišelcov na územie Spojených Štátov Ameriky. Vďaka tomuto vpádu bola podpísaná zmluva medzi Šedými a USA. Pri lineárnom časovom výpočte Filadelfský Experiment roku (1943) predpokladal Mountouxký Projekt roku (1983), ale posledný vyvolal takú časovú slučku, že obvyklá lineárna chronológia jednoducho nie je použiteľná.

Drunvalo hovoril, že sa stretol s Dunkanom Kameronom, vďaka Pitovi Kerrolovi, newyorskému inštruktorovi, ktorý cvičil pilotov prieskumných lietadiel. Tiež sa zoznámil s bývalým štátnym zamestnancom, menom Preston Nikole, ktorý prijal spoluprácu na Montouxkom Projekte. Dunkan disponoval schopnosťou vidieť otáčajúce sa polia energií okolo tela Drunvala, a to mohli len nemnohí. Drunvalo tiež videl, že okolo tela Dunkana rotujú energetické polia, napriek tomu, že tieto polia neboli vyvážené. Chrbtica Dunkana bola použitá na riadenie polí pri oboch veľkých experimentoch. Takto postupujú aj ďalšie druhy cicavcov, napríklad veľryby a delfíny. Vodca skupiny využíva vlastnú chrbticu na spracovanie elektromagnetického poľa, a ostatní sa napájajú na toto pole. Pripomína to jednotný viacbunkový organizmus. Celá skupina bezvýhradne pláva za vodcom. To objasňuje fenomén vychádzajúcich veľrýb na breh. Vodca vychádza na breh pre neho z jasných dôvodov, zostávajúca skupina veľrýb sa však púšťa ihneď za ním ako jedno telo.

A teda, Dunkan Kameron bol využitý v oboch experimentoch. Diera v časopriestore viedla k vzniku veľkých lievikov energií v štvrtej dimenzii, ktorými sa, podľa slov Drunvala, veľmi znepokojovala americká vláda. Ak táto energetická smršť prenikne do našej dimenzie veľkým priestorom, Zemi hrozí úplné zničenie. Je možný zánik celej planéty. Predsa však, ako hovorí Drunvalo, vyššie bytosti sa preto príliš neznepokojujú. Nepredstavuje to podľa nich mimoriadny problém.

13.1 Monumenty marsu

Práve Šedí, a nie naša vláda prevádzali časom tieto experimenty. Dôvody Šedým neposkytla naša vláda, ale takzvaná „tajná vláda“. Cieľom experimentov vôbec nebolo urobiť neviditeľnú vojenskú loď – to slúžilo iba ako zámienka. Šedí mali čoraz ďalekosiahlejšie plány, spojené s Marsom. Spomeňte si, pred miliónom rokov ich predkovia prevádzali podobný pokus; zanechali dokonca aj pamätník na Marse, matematici demonštrujú svoje kladné výsledky. Tento pamätník bol po prvý raz sfotografovaný v roku 1976 kozmickou loďou NASA „Viking“. Na týchto snímkach zaznamenali niečo, pripomínajúce ľudskú tvár. Snímka bola urobená na Marse a získala názov Sidonej. „Viking“ tiež urobila snímky jednej päťstrannej a niekoľkých štvorstranných pyramíd, a tiež radu iných zaujímavých objektov. Niektorí ľudia, Vincent di Petro a Gregori Molejaar (pracovníci NASA) a neskôr aj Richard Chouglend , získali prístup k snímkam, zhotovenými kozmickou loďou „Viking“ a zverejnili ich. Po interpretácii snímky pamätníka z Marsu (NASA priznala fakt ich existencie veľmi neochotne), Chouglend a geológ Erol Torun prijali na štúdie geometriu objektov. Chouglend preštudoval sakrálnu geometriu a pozorne preskúmal fotografie objektov a prišiel k záveru, že uhly medzi pyramídami zobrazujú malý tetraéder vpísaný do sféry. Ak bod sféry, ktorého sa dotýka vrchol vpísaného tetraédera, prijmeme za pól, tak sa základňa tetraédera bude dotýkať so sférou v mieste 19,47 (zaokrúhlene 19,5) stupňa šírky opačného pólu pologule. Ak však vložíte do sféry hviezdu – tetraéder, tak základy tvoriace tetraéder sa budú dotýkať sféry na 19,5 stupni severnej a južnej šírky (Obr. 13.1).

Richard Chouglend zistil, že táto hodnota sa vyskytuje na všetkých snímkach pyramíd z Marsu. Netreba pochybovať o tom, že má zvláštny význam. Richard Chouglend tiež preštudoval fotografie z Jupitera, Saturnu a Neptúna, zhotovené rôznymi kozmickými loďami a zistil, že červená škvrna Jupitera je na 19,5 stupňa šírky, rozmerné tmavé pásmo Neptúna sa taktiež nachádza na 19,5 stupňovej šírke a výskumníci sa domnievajú, že analogická tmavá škvrna Uránu je taktiež umiestnená na 19,5 stupňa južnej šírky. Saturn vyjasňujú dve hmloviny, ktoré sú na 19,5 stupni ako južnej, tak i severnej šírky. Avšak, ak si k tomu prezriete slnečnú aktivitu, tak uvidíte, že škvrny na Slnku sú umiestnené na 19,5 stupni južnej a severnej šírky. Na Zemi sopka Monakej (Havajský ostrov) tiež pripadá na 19,5 stupeň severnej šírky.

Podľa Drunvala, okolo každej planetárnej mriežky existujú tri otáčajúce sa elektromagnetické polia vo forme hviezdy – tetraéderov. Chouglend a NASA len teraz začínajú tušiť o ich prítomnosti.

Ľudia z NASA nechcú, aby sa nám stali známe objavy pyramíd z Marsu a robia všetko možné, aby zosmiešnili výskumníkov týchto objektov, dokonca aj keď patria k ich organizácii. Prečo, ale chce vedenie utajiť pred nami tieto údaje? Odpoveď na túto otázku získate neskôr, keď sa budeme rozprávať o Tajnej vláde, o Šedých a zmenách na planéte Zem.

13.2 Mechanizmy, používajúce nevyčerpateľné zdroje energie

Už existujú stroje, pracujúce na nevyčerpateľných zdrojoch energie. Ich technológia je založená na otáčajúcich sa energetických poliach. Jeden z týchto prístrojov sa volá „stroj N“ a podľa slov Drunvala sa teraz nachádza v Indii. Čoskoro bude predstavený verejnosti. Toto zariadenie môže spracovávať de facto neobmedzené množstvo elektrickej energie. Náklady na jeho údržbu neprekračujú niekoľko sto dolárov a je nezničiteľný. Nikola Tesla sa pokúšal darovať svetu bezplatný energetický zdroj už pred mnohými rokmi. Pozrime sa, čo o tom napísal Georg Endrius vo svojej knihe „Mimozemskí nepriatelia a priatelia“:

Tesla chcel darovať svetu bezplatnú a nevyčerpateľnú energiu, čerpaním elektriny zo Zeme a atmosféry a jej šírením sa na vzdialenosť vo forme vĺn, ako sa to deje pri rozhlasovom prenose. Táto myšlienka zrejme nebola po vôli magnátom, majiteľom elektrární a výrobcom zariadení, tým menej ropným kráľom. Prišiel rok 1910 a úbohý Tesla ostal sám. Ľudia zaistili jeho finančnú podporu, ale boli nútený vzdať sa svojich zámerov pod tlakom veľkých hráčov. Opustený všetkými, ktorí rešpektovali nerozum a úplne zničený Nikola Tesla zomrel v Spojených Štátoch v roku 1943.

Keďže Mocní tohto sveta nám nechceli poskytnúť možnosť spoznania bezplatnej energie, tak toto poznanie nevyhnutne pripadá nám. Podľa Drunvala, projekt už bol predstavený na prerokovanie Organizácii Spojených národov a informácia sa k nám skôr čí neskôr dostane.

13.3 Venuša

Podľa slov Drunvala, na Venuši rovnako existuje monumentálny komplex. Vie o tom aj NASA. V januári roku 1985 vedenie objavilo na Venuši komplex stavieb, analogicky podobný komplexu v Gíze. Je presne rovnaký ako pyramídy a sfinga v Egypte. Existuje viac dvestoročných fotiek Siteriánskeho komplexu. Drunvalo potvrdzuje, že hovoril s ľuďmi, priamo sa zaoberajúcimi touto otázkou.

Americký Výbor pre otázky duševného zdravia, zložený z dvadsiatich ľudí (konzultuje s NASA, keď príde reč o možnostiach existencie života na iných planétach), dal v máji roku 1985 povolenie na zverejnenie informácií o Venuši. To znamená, že vedenie bolo nútené urobiť to, pod tlakom zákona.

Informácia bola odovzdaná jednou televíznou stanicou v štáte Florida iba raz. Samozrejme, nikto tomu neveril. Zverejnením informácie NASA formálne splnila požiadavky zákona a získala príležitosť utajiť ostatné údaje. Ihneď nato NASA vyslala k Venuši druhú kozmickú loď, ktorá zosnímala 90 percent povrchu planéty. Absolútne môžeme preskúmať iba trojrozmerný aspekt Venuše, ale nevieme, ako možno zdokumentovať štvorrozmerný aspekt planéty. Ak odídete na inú planétu, tak sa najskôr musíte naladiť na potrebnú priestorovú hladinu a určiť, čo sa na nej deje. Život existuje len v určitých dimenziách. Trojrozmerná úroveň Venuše je neobývaná. Na Venuši život prekvitá na úrovni 4. dimenzie. Túto krásnu planétu obýva rasa Chatorov, najvyvinutejšia a najmúdrejšia rasa v našej slnečnej sústave. Vývojom vysoko prevyšujú ľudí, Šedých aj Nefilimcov. Chatorovia – sú bytosti Kristovho Vedomia. Výškou dosahujú desať- šestnásť stop a celá ich náuka je založená na akustickom prúdení, vystupujúcom rovno z ich hrdla. Predstavujú svetlo a čistú lásku. Dlhú dobu pracovali spolu s Egypťanmi. Sústava pyramíd na Venuši vznikla vďaka trvalému spojeniu našich dvoch rás.

Podobné komplexy existujú aj na Mesiaci. Na obrátenej strane Mesiaca máme malé základne. Útvar strategickej obrannej iniciatívy NASA vypracoval tajný plán „Klementína“ po vypustení kozmickej lode v tomto pásme v roku 1994. Dovoľte mi, vrátiť sa k Filadelfskému Experimentu a povedať vám o skutočnej príčine, ktorá k nemu Šedých viedla. Keď bola atmosféra Marsu už úplne vyčerpaná, Marťania (prarodičia súčasných Šedých) sa rozhodli postaviť komplex na Sidónii, aby potom vytvorili vonkajšiu Merkabu, stroj priestoru – času, pomocou ktorej by mohli prejsť do budúcnosti. Komplex na Sidónii nebol vytvorený preto, aby názorne demonštroval konštrukciu Merkaby. Tento komplex sám bol mechanizmom na jej zriadenie. Podľa tvrdení Tota, sa toto stalo minimálne pred miliónom pozemských rokov. Marťanom sa pošťastilo a previbrovali do Atlantídy 67-ho tisícročia p.n.l. Budúce pokolenie Marťanov sa pokúsilo zopakovať tento experiment asi pred šestnásť tisíc rokmi, ale tentoraz nad ním stratili kontrolu, prerazili dieru do priestorových úrovní, čo viedlo k tomu, že duchovia všetkých priestorových úrovni sa usídlili do tiel obyvateľov Atlantídy. Drunvalo nevie, koľko ešte podobných experimentov sa pokúšali Šedí uskutočniť, ale vie, že jeden z nich sa stal v roku 1913. Uskutočnili ešte jeden pokus v roku 1943 (Filadelfský experiment) a ďalší – v roku 1983 (Montouxký Projekt). V budúcnosti nám hrozí ešte aspoň jeden experiment. Al Bilek tvrdí, že prijímal spoluúčasť v Montouxkom Projekte a hovorí, že vykonávatelia návrhu objavili v sebe schopnosť slobodne cestovať v čase. Mohli vniknúť akokoľvek ďaleko do minulosti aj budúcnosti. Drunvalo o tom hovorí inak. Podľa jeho slov vedci, zúčastňujúci sa na spracovaní projektu, boli schopní preniknúť do minulosti na milión rokov, kde narazili na stenu. Taktiež mohli vniknúť po rok 2012, kde znova narazili na ďalšiu stenu. Príčina je v tom, že prvý experiment sa uskutočnil pred miliónom rokov a Šedí nesmú prenikať ďalej za tento dátum. Taktiež nemôžu prejsť do budúcnosti po roku 2012, keďže v tom čase sa má konať ich posledný experiment. Všetky experimenty sú spojené medzi sebou, nielen Filadelfský Experiment a Montouxký Projekt, ale všetky!

Šedí sa pokúšajú vyriešiť niektoré svoje problémy, a preto získali slobodu na vyšších úrovniach existencie. Život vytvára situácie, v ktorých sa obohacujeme všetci. Takže nie je potrebné odstraňovať Šedých, aby bolo všetko v poriadku.

13.4 Zmrzačene zvieratá

Iný aspekt experimentálnej aktivity Šedých na našej planéte – je zmrzačenie zvierat. Príčina, pre ktorú Šedí ničili zver (zámerne používam minulý čas), spočívala v prianí pochopiť sexuálnu energiu. Šedí stratili vlastnú sexualitu veľmi dávno a pokračovali v udržiavaní vlastného rodu skúmavkovým spôsobom.

Za posledných dvadsať rokov je známych tisíc prípadov úhynu zveri (a tiež aj iných zvierat). Linda Moulton Chouv, jedna z prvých výskumníčok tohto úkazu na Zemi, pripravila televízne vysielanie, venované úhynu zveri, s názvom „Podivné jatka“ a napísala knihu „Jatka prišelcov“. Zo začiatku ju napadlo, že v tomto prípade je zapletená americká vláda, ale, vniknutím do problému hlbšie, vedecká pracovníčka pochopila, že to je práca technologicky vyspelejších bytosti. Objavila, že zárez je urobený neuveriteľne tenkým laserovým zariadením, ktorý ľudstvo nemá k dispozícii. Ba čo viac, zo zmrzačených kráv boli odsaté úplne všetky erytrocyty, a toto ľudia jednoducho nemohli uskutočniť.

Šedí tiež unášali ľudí a vykonávali na nich experimenty. Množstvo podobne unesených ďaleko prevyšuje čísla, uvedené vo vládnej dohode. Toto robili s cieľom štúdií našej sexuálnej a emocionálnej energie. Podľa Drunvala, Šedí teraz opustili Zem a objavila sa nádej, že podobné prípady sa nezopakujú.

Šedí si uvedomili, že preto, aby sa dostali z pasce, do ktorej sami seba dohnali, oddelením sa od zdroja života, je nevyhnutne vrátiť sa do vlastných emocionálnych tiel. Bohužiaľ, našli len jeden spôsob uskutočniť tento cieľ – preskúmať náš intelekt. Tento postup v žiadnom prípade nemohol viesť k úspechu. Pôvodne Šedí boli vytvorení podobne ako my: ich emocionálne telá boli nepoškvrnené. Len spoluúčasť na vzbure Lucifera ich oddelila od jedinej reality. Zašli príliš ďaleko vo svojom mechanickom priemyselnom vývoji a to prestalo prinášať kladné výsledky. Podobná technológia sa neraz používala vo vesmíre a zakaždým boli dôsledky katastrofické. Konštrukcie kozmických lodí na medziplanetárne cesty a roboty na plnenie celej práce vždy priviedli svojich tvorcov k strate emocionálneho tela – základného zdroja sily. Môžete vytvoriť Merkabu vonkajšou cestou. Preto sú potrebné len vedomosti. Nie je potrebná ani láska, city, ani emócie. V dôsledku toho získate UFO. Akékoľvek UFO, alebo lietajúci tanier, je založený na princípe vonkajšej Merkaby. Problém spočíva v tom, že podobné objekty vás izolujú od zdroja života a stávajú sa dôvodom straty emocionálneho tela. Do konštrukcie vonkajšej Merkaby nevkladáte pôsobenie vlastných citov, ani lásku, nič z toho, čo potrebujeme z emocionálneho tela. Takýto postup vyvoláva stav, vo všetkom sa opierajúci o logiku, zbavený emocionálneho tela.

Existuje ešte jeden problém (alebo osudová chyba) vonkajšej Merkaby: nastavuje hranice vášho uvedomenia na iné priestorové úrovne. Hviezdna brána vyšších dimenzií sa budovala s tým výpočtom, že na prechod cez ňu boli potrebné emócie. Túto súčasť nerešpektoval Lucifer – 4. anjel, vzbúril sa proti Bohu, želaním položiť do osnovy tvorenia vonkajší spôsob. Pred milión rokmi sa Mars zachvel v pred smrteľnej agónii. Bol to dôsledok predchádzajúcej vzbury Lucifera. V dôsledku toho sa zničilo mnoho planét a celé úseky kozmu. Marťania tiež neuveriteľne „vynikali“ vo svojej neschopnosti milovať, úplne stratili emocionálne telá. Opierali sa iba o logiku, čo viedlo k zničeniu ich planéty a k previbrovaniu sa v čase do Atlantídy, priniesli so sebou však aj svoju chorobu.

Terajšia vzbura Lucifera sa začala v našej galaxií asi pred 200 tisíc rokmi. Šedí boli základnou silou tejto vzbury. Teraz osídlili stovky planét našej galaxie, ale prevažne sa zamerali na Alnilama – stredné hviezdy pásma Orióna. Marťania sú jednými z ich prapredkov. Šedí sú zbavení emocionálnych tiel. Zanikajú im pre osudné chyby: ich tvorenie bolo postavené na vonkajšej Merkabe. Dostali sa do pasce v tejto úrovni existencie. Šedí nesmú preniknúť na nasledujúce oktávy existencie, pretože sa oddelili od reality natoľko, že dokonca zabudli, čo je to láska. To znamená, že nemôžu „cítiť“ tvorenie vlastnej cesty. Teraz si uvedomili svoj problém, pochopili ho logicky, ale nemôžu nájsť riešenie.

Vo svojich experimentoch na ľuďoch sa Šedí pokúšali spojiť s nami, vložiť do vlastnej podstaty nádej, že takto nejaká čiastočka ich „Ja“ bude môcť vydržať. Klonovali ďalšie rasy na tejto planéte, aby uchovali vlastný dedičný základ populácie. Experti klonovania Šedých, dlhú dobu vykonávali široko – rozsiahle experimenty na ľuďoch. Vytvorili množstvo experimentálnych modelov človeka, pri hľadaní ideálnej bytosti. Zaoberali sa tým, keďže vedeli, že ich druh je odsúdený na vyhynutie. Ich experimenty s ľuďmi boli pokusom o vyšľachtenie kríženca človeka a Šedého. Pochopili celú zbytočnosť svojho úsilia, že sú odsúdení na vyhynutie ako druh. Avšak vesmír im dal svoje povolenie na túto činnosť, keďže od dôb previbrovania sa Marťanov do Atlantídy sú dejiny Zeme s nimi tesne spojené.

Do tejto drámy bolo zatiahnutých minimálne päť mimozemských rás. Bytosti z iných dimenzií nás chceli poistiť od krajných opatrení, ktoré mohli Šedí urobiť. Podľa Drunvala, sa Šedí prednedávnom pokúšali zmiesť ľudstvo s povrchu Zeme, veľmi prudkým otváraním štvrtej dimenzie. Keby sa ich pokus úspešne uskutočnil, už by sme neexistovali. Stúpanie na vyššie dimenzie je nutné robiť pozvoľna a prirodzene. Keď sa Šedí pokúšali urýchľovať tento proces, tak vytvorili mriežku okolo Zeme a už stačilo len otvoriť okno do nasledujúcej dimenzie. Takéto okno funguje obojsmerne, a preto, aby ich pozemskí Nanebovzatí Učitelia nemohli zastaviť, Šedí urobili nesmierne malé okná a chaoticky rozsiali drobné diery na celú kryštalickú mriežku okolo Zeme. Avšak Vzkriesení Učitelia, používajúc lásku, stačili pochopiť túto chaotickú kresbu a keď sa okno otvorilo, posielali cez neho lásku a takto zapečatili svetlom priestorovú dieru. Počas troch mesiacov po tom, čo sa stalo, Šedí udržiavali hrobové mlčanie.

Toto všetko sa stalo pred 3- 4 rokmi a Šedí vedia, že toto bola ich posledná šanca na našej planéte. Videli, že vedomie ľudstva sa už priblížilo k tomu, aby si vzalo pod kontrolu planétu, ponorenú do spánku. Toto sa, vlastne stalo, keď Peruánčan, vystúpil na Kristove Vedomie, dokázal zodvihnúť zo Zeme kozmickú loď v Egypte a „namieriť ju na skazu“ Šedých.

A na záver, rozhovorom o vzbure Lucifera, by som chcel ešte raz podotknúť, že vnímanie týchto udalosti z pozície dobra a zla vedie k obmedzeniu ich interpretácie. My sme uviazli v polárnom vedomí 3. dimenzie. Z pohľadu vyšších dimenzií, je to prirodzený proces s jeho nerozlučnými aspektmi dobra a zla. Všetko má svoj cieľ a aj my sa k nemu blížime.

14. 1972

Najskôr vám poviem o tom, ako Tot spolu s ďalšími Vzkriesenými Učiteľmi pristúpili k vytvoreniu syntetickej kryštalickej mriežky Kristovho Poznania na tejto planéte preto, aby odstránili dôsledky konfliktu udalosti v Atlantíde medzi Marťanmi a Zemou. Keď Vzkriesení Učitelia pristúpili k vybudovaniu mriežky, najskôr prerazili vrty na území Egypta, aby našli ohne života Hál Amenti a aktivovali geomantiu pomocou posvätných bodov na celej Zemi. Ďalej Vzkriesení Učitelia vypočítali, že do zimy roku 1998 musíme vstúpiť do 4. dimenzie, avšak najskôr sa to podarilo urobiť len málokomu. Na tomto experimente (zriadenie syntetickej kryštalickej mriežky Kristovho Poznania) nebolo nič zvláštne. Pravidelne vznikala na iných planétach. Pri prechode z jednej úrovne vedomia do druhej a nikto vo vesmíre nevidel v tomto procese nič zvláštne. Popritom všetkom asi pred 200 rokmi obyvatelia Síriusa, ktorí sú našim vyšším aspektom, pochopili, že existuje hrozba, že my to nikdy nedosiahneme. Predvídali udalosť, ktorá sa mala stať v roku 1972, a pochopili, že preto, aby sme vydržali, musíme byť v tom čaše na úrovni 4. dimenzie. A keď dosiahneme túto úroveň, problém nesmie vzniknúť, v opačnom prípade bude hroziť celej planéte záhuba, domnievali sa. Čas prešiel a začalo byť jasné, že ťažko dosiahneme 4. dimenziu.

Síriusania si ani zďaleka neželali byť apatickými svedkami našej smrti. My sme v istom zmysle ich deťmi. Prechovávajú k nám rodičovské city. Začali hľadať spôsob riešenia tohto problému, avšak neúspešne. V histórii vesmíru neexistuje známy spôsob záchrany planéty, ktorá sa ocitla na tej úrovni vedomia, na ktorej je Zem dnes. Keď sa podobné veci diali v minulosti, niesli so sebou nezadržateľnú skazu planéty. Avšak obyvatelia Síriusa sa nevzdávali a objavili, že v odľahlej galaxií existuje predstava riešenia podobnej situácie, avšak ešte nebola vyskúšaná v praxi. V tomto čase ešte neexistovala úplná istota o tom, či budeme môcť sami postúpiť na potrebnú úroveň (veď vedomie niekedy koná obrovské kroky), ale obyvatelia súhvezdia Sírius predpokladali najhoršie. Preto robili všetko možné, aby pretvorili do života svoju ideu.

Vytvorili živú loď bez švov dlhú 15 míľ. Mala tvar cigary čiernej farby a spájala v sebe uhlík a silikónové formy života. Táto živá konštrukcia disponovala vedomím. Jeden jej koniec bol priezračný a tam sa nachádzala posádka, skladajúca sa z 300-350 obyvateľov tretej planéty Síriusa. Boli bieli, skrášlení zlatými znakmi. Plán bol vypracovaný do všetkých detailov a ako prídavok k veľkej lodi boli vytvorené malé kozmické systémy, vo forme lietajúcich tanierov – od 12 do 20 stôp v priemere. Obyvatelia Síriusa urobili všetko potrebné na zhotovenie a vypočítanie rôznych možností a rozhodli sa počkať určitý čas.

Vrátili sa na Zem. V roku 1972 bol Drunvalo vyslaný do Kanady. Tam sa mal tajne spojiť s človekom menom Dávid Sudzuki. Sudzuki bol všestranne vzdelaný človek, súčasne pracujúci na niekoľkých úrovniach. Študoval genetiku, avšak nie cez mikroskop, ale cez ďalekohľad. Veril princípu: „čo je hore, to je aj dolu“. Ak sa pozeráte na rozmerné veci, tak môžete rozlišovať všetky pohyby oveľa zreteľnejšie. Pozoroval let asteroidov a takto chápal zákony genetiky.

Sudzuki sa tiež zaujímal o slnečnú aktivitu a mal k dispozícii skupinu ľudí, neustále pozorujúcu Slnko. Vedel, že v roku 1950 boli výskumníci svedkami doposiaľ neznámeho javu. Žiarenie v podobe špirál sa vychrlilo zo Slnka a prebehlo celkom popri Zemi.

Zem sa otáča okolo svojej osi a os sa odchyľuje sama o sebe, robiac niekoľko cyklov. Doba trvania pozvoľného cyklu (precesia) predstavuje 25 920 rokov. Existuje aj iné rozkývanie osi – dozadu a dopredu, trvajúce 46 000 rokov. Existujú ešte iné odklony, jeden z nich prebieha po 14-tich rokoch. Podľa Sudzukiho, v roku 1950 sme sa nachádzali v krajnom bode tohto výkyvu. Keď špirála preletela vedľa Zeme, rozsah výkyvov sa zväčšil, avšak návrat osi do predchádzajúcej polohy sa zabrzdil. Vedci venovali štrnásť rokov tomu, aby vypočítali, že zmeny v odklonených osiach môžu viesť k posunu pólov a Zem tým získa nový severný a južný pól. V roku 1964 si tým boli už istý.

Sudzukiho skupina študovala získané podklady ešte štyri roky. V roku 1968 vedci prišli k definitívnemu záveru o tom, že presun pólov je neodvratný. Sudzuki upovedomil najskôr kanadskú vládu, potom vládu Spojených Štátov a aj iných krajín o tom, že čoskoro má vzniknúť nový severný a južný pól. Povedal im o tom, že každé tri roky Slnko prepúšťa špirálové žiarenie s presnosťou hodinových ručičiek, len intenzita tohto žiarenia, čím ďalej viac narastá. Z ich výpočtov vychádza záver, že v roku 1972, v období medzi augustom a novembrom, sa energetická hladina zvýši natoľko, že na Slnku dôjde k výbuchu, pričom výbuch bude nevídanej sily. Vedci tiež predpovedali, že ďalšia explózia sa stane v roku 1984 a čoskoro nastane presun pólov.

Táto udalosť sa stala 7. augusta roku 1972. Z nášho pohľadu to bol veľký kozmický jav (my sme, pravdaže nevedeli, že by sme sa neobišli bez zásahu obyvateľov Síriusa). Vo svojej knihe „Kozmický almanach“ Anton P. Kertis to pomenoval „najzúrivejšou slnečnou búrkou zo všetkých videných“. Podľa „Vedeckého vestníka“:

„V prvých augustových dňoch sme boli svedkami mocnejšej slnečnej aktivity. Medzi 2.- 7. augustom bol pozorovaný silný výbuch na Slnku… To, čo sa stalo v prvých dňoch augusta je najdôležitejšou zo všetkých zaregistrovaných udalostí… Pri výbuchu, ktorý sa stal 7. augusta, dozimetre neboli schopné ukázať presné hodnoty radiácie, keďže nepostačovali dieliky ich stupnice … “

Slnečný vietor, priemerná rýchlosť ktorého bola 500 kilometrov za sekundu, v týchto dňoch dosahovala 2 a 1/2 milióna míľ za hodinu a len o tri dni jeho rýchlosť klesla na 1 a 1/2 milióna míľ za hodinu a táto rýchlosť zotrvala 30 dní. Podobné sa kedysi javilo byt nemožným, avšak stalo sa to. Správy o týchto udalostiach boli zverejnené vo všetkých veľkých vedeckých časopisoch a v mnohých novinách sveta. Ale vedci tápali v dohadoch, jediné, čo boli schopní ponúknuť, bolo vyloženie vedeckých údajov. O šesť mesiacov Dávid Sudzuki zvolal medzinárodne vedecké sympózium, aby na ňom zhodnotili možné dôsledky výbuchu. Drunvalo sa rozlúčil s vedcom tri mesiace predtým a nevedel, čo sa odohrávalo na sympóziu. Avšak dozvedel sa, čo sa po sympóziu (od augusta do novembra roku 1972) objavilo v tlači, množstvo publikácií, týkajúcich sa tohto problému. Avšak po sympóziu, prebiehajúceho od júna do júla roku 1973, nastalo úplné mlčanie, akoby sa vôbec nič nestalo.

Keby sa obyvatelia Síriusa nezapojili, explózia by nás v každom prípade zničila. Zničila by aj celý život na planéte až po mikroorganizmy. Teda, čo sa stalo naozaj: naše Slnko sa rozšírilo do veľkosti gigantickej červenej pulzácie a zabralo priestor na orbite Jupitera. V takomto stave muselo zotrvať počas tisíc rokov a potom sa navrátiť do svojho obvyklého stavu. Ak by sme boli na to pripravení a nachádzali by sme sa v túto dobu na úrovni Kristovho Vedomia alebo vyššie, tak by nám stačilo jednoducho sa naladiť na potrebné vibrácie a vnímať podobné zmeny ako krásny úkaz. Ale keďže sme boli vrátení späť vo svojom vývoji udalosťou, ktorá sa stala pred šestnásť tisíc rokmi v Atlantíde, nepodarilo sa nám dovtedy vstúpiť do Kristovho Poznania a pripraviť sa náležitým spôsobom. Vtedy k nám prišlo 144 tisíc rás z rôznych dimenzií na pomoc. 80 tisíc rás prišlo na Zem už v polovici januára 1972. Pustili sa do horúcej rozpravy ohľadom tejto situácie a takto mohli pozastaviť červenú pulzáciu Slnka a 79 200 rás rozhodlo: „nie je tu žiadna nádej, nestojí za to sa dokonca ani modliť o záchranu ľudstva. Je treba vrátiť sa domov“. A vypravili sa domov, verní svojej politike nezasahovania. Niekoľko stoviek obyvateľov s iným pohľadom (z Plejád, Aldebarana a iných súhvezdí) sa rozhodli ostať, počúvnutím mienky obyvateľov Síriusa. Delegácia Síriusa mala poruke nielen všetko potrebné technické vybavenie, ale s nimi prišla na Zem aj skupina vyslancov. A vo chvíli, keď situácia prijala hrozivú podobu, skupina vyslancov vyslala ku Galaktickej Rade prosbu o dovolenie vykonania experimentu. Ak by existovala nádej, že po výbuchu by prežil aspoň jeden pozemšťan, boli by zlyhali. Ale keďže na to nebola už ani najmenšia nádej, vyslanci obdržali rozhodnutie. Členovia Galaktickej Rady najskôr vypočuli názory vyslancov na to, koľko ľudí budú môcť zachrániť výsledkom experimentu. Nevedeli, čo odpovedať: „Možno dvoch alebo troch ľudí, ale isto nie viac ako desať“. Hlavným predpokladom získania povolenia na uskutočnenie experimentu bola viera v to, že pomôžu zachrániť aspoň jedného človeka. Po pravde povedané, bol to radikálny krok, na ktorý sa predtým nikto neodvážil a oni nevedeli, koľko ľudí sa im podarí zachrániť.

Dosiahnutím povolenia, vyslanci Síriusa ihneď pristúpili k prácam a o tridsať dní mali k dispozícii všetko potrebné. Dali ku kryštalickej mriežke Zeme ten najväčší objekt vo forme cigary a umiestnili ho na membránu vedomia planéty, nachádzajúcej sa vo vzdialenosti 440 000 míľ od povrchu Zeme. Naladili ho na ten najvyšší pozemský harmonický tón a tým sa objekt stal pre nás neviditeľným. Taktiež rozmiestnili osem maličkých lietajúcich tanierov na vrcholy hviezdy – štvorstenu, okolo našej planéty. Existuje jedna taká hviezda, vpísaná do zemegule, ale existuje aj iná, oveľa väčšia, vzdialené body ktorej sa nachádzajú vo výške 10 000 míľ od zemského povrchu. Jej vrcholy sú aj čakrami Zeme. Z veľkej lode našich spasiteľov spustili laserový lúč (nevieme ho analyzovať). Tento lúč mal v priemere osem palcov, bol rozdelený na drobné farebné numerické lúče a disponoval rýchlosťou svetla. Toto svetlo prebiehalo z jedného sveta do druhého.

Lúč vstúpil na severný pól a dostal sa na jeden z malých lietajúcich tanierov, umiestnených na vrchole tetraédera. Tam enormné množstvo informácií, nahromadených v laserovom lúči bolo rozdelených na tri lúče (červený, modrý a zelený). Tieto lúče boli odovzdané trom iným kozmickým lodiam, ktoré ich zároveň poslali zostávajúcim trom lodiam a výsledkom bolo, že lúče sa stretli na Južnom póle. Na Južnom póle boli opäť prevedené na informáciu a táto informácia bola spracovaná v strede Zeme. Odrazením sa zo stredu Zeme, informácia prenikla na povrch vo forme malého lúča svetla. Lúče, prichádzajúce zo stredu Zeme, spojili všetkých ľudí a zvieratá planéty.

Pamätajte, že vyslanci Síriusa nás chceli ochrániť pred stenou ohňa a dosiahli svoj cieľ. Ochránili nás tak, že my sme dokonca ani nič netušili – veď podobné vedomosti by mohli vyviesť ľudstvo z rovnováhy. Taktiež urýchlili evolúciu nášho vedomia, takže sme mohli vystúpiť na dostatočnú úroveň, aby sme zniesli blížiaci sa plameň. Obopínal Zem holografickým poľom a podobné holografické pole už bolo vytvorené okolo každej pozemskej bytosti. Prvých niekoľko mesiacov sa nič nezmenilo, jednoducho dohliadali na situáciu. Potom naprogramovali naše nebo ako hologram a urobili všetko možné, aby veci išli vlastným poradím. Potom naprogramovali udalosti nášho života takým výpočtom, aby sme sa vyvíjali čo možno najrýchlejšie. Zároveň nás bránili od stien plameňov. V rokoch 1972 do roku 1982 sme postupovali úplne novým smerom. Zrýchlilo sa tempo našej evolúcie. Proces napredoval a my sme skutočne začali byť evolučne rýchlejší. Tento pokus sa ukázal byť veľmi úspešný tak, ako predpokladali naši spasitelia. Namiesto 10 ľudí, 1 a 1/2 miliardy ľudí bolo pripravených dosiahnuť ďalšiu úroveň. Úplne všetci boli uchránení od ohnivých stien – všetci sme tu. Tento objav dal tiež príležitosť dovŕšiť syntézu kryštalickej mriežky Kristovho Vedomia. Bez tejto mriežky ani jeden človek nebude môcť vystúpiť na ďalšiu úroveň vedomia. Zriadenie mriežky už bolo dokončené 4. februára 1989.

Zvyčajne, keď planéta vstupuje do Kristovho Poznania, len nie veľa ľudí je schopných pochopiť v plnej miere novú skutočnosť. Zostávajúca masa však padá ešte nižšie na dlhé obdobie a čaká, keď títo niekoľkí budú môcť vytiahnuť všetkých zostávajúcich na novú úroveň.

Avšak existujú rôzne úrovne Kristovho Vedomia. Úroveň Kristovho Vedomia 4. dimenzie sa nachádza na 10., 11. a 12. harmonickom tóne. Zvyčajne sa planéta vyvíja v tomto štádiu dlhú dobu. Spodný harmonický tón 4. dimenzie zahŕňa v seba astrálnu sféru, na ktorej sa nachádzame v spánku a kde sa ocitá väčšina ľudí po smrti. Na tomto mieste sme schopní stretnúť sa s tvormi, podobnými vílam alebo lesným duchom. Nebudete môcť získať Kristovo Vedomie skôr, ako dosiahnete 10. harmonický tón 4. dimenzie. Toto je práve ten vysoký harmonický tón, ku ktorému práve teraz smeruje naša planéta. A mimochodom, tam nemôžu za nami Šedí. Majú prístup k najnižšiemu harmonickému tónu 4. dimenzie a neustále sa krútia v našom astrálnom svete. Áno, motajú sa nám pod nohy hlavne v astrálnej úrovni.

Geometria kryštalickej mriežky vedomia obklopujúca akúkoľvek planétu sa mení podľa toho, aké je evolučné vedomie planéty. Obvykle sa podobné zmeny dejú veľmi zriedka. Počas tisícročia sa stávajú jednotkové bezvýznamné zmeny. Teraz sa však zmeny štruktúry kryštalickej mriežky Zeme dejú každú hodinu. Toto pritiahlo pozornosť bytostí zo všetkých kútov galaxie.

Nachádzajúc sa vo vnútri systému si ťažko predstavujeme rýchlosť vlastného pokroku. Avšak pre druhých pozorovateľov je tento rýchly pohyb očividný. Vzniká niečo bezprecedentné. Prehrávky o našej planéte sa prekladajú na všetkých kanáloch mnohorozmernej galaktickej televízie. A preto dva naše najvyššie harmonické tóny pripomínajú parkovisko. Nachádzame sa v stredobode všeobecnej pozornosti, pretože každý vie: že to, čo prebieha tu, sa odrazí na všetkých. Život celého vesmíru v mnohom závisí od výsledku udalostí na Zemi.

Tot hovorí, že teraz nás možno prirovnať k novorodencovi, ktorý sa premenil na dospelého za pätnásť minút. Tento dokonale unikátny úkaz, neobsahuje analógiu v štruktúre pamäti dokonca ani na úrovni Melchisedeka. Zdá sa, že toto je najúspešnejší zo všetkých v minulosti vykonaných experimentov. Teraz Drunvalo začína tušiť, že všetko toto bolo zamýšľané Bohom už na začiatku Tvorenia. Predsa však, Vzkriesení Učitelia ešte nevedia, aký bude výsledok. Tot chce, aby Drunvalo všetko toto jasne pochopil. Zatiaľ sa vytvára dojem, že experiment plynie veľmi úspešne. Nanebovzatí Učitelia začali plánovať dlho pred realizáciou. Tot a jeho spolubojovníci počítali, že naša planéta načerpá kritickú masu do posledného týždňa augusta alebo prvého týždňa septembra roku 1990 a na jar roku 1991 budeme môcť postúpiť na druhú priestorovú úroveň. Nanebovzatí Učitelia hovorili, že potom všetci spolu opustia Zem vo sfére svetla a rozprávali sa o druhej úrovni vedomia. Toto by zjednotilo nás všetkých a stalo by sa katalyzátorom všeobecného vzkriesenia.

Avšak, všetko sa stalo inak: v auguste roku 1990 Irak napadol Kuvajt a všetky najväčšie národy sveta sa naozaj zjednotili, ale preto, aby sa pripravili k vojne s Irakom. A preto sa Vzkriesení Učitelia rozhodili upustiť od naplánovaného kroku. Spoločným úsilím sme sa zjednotili proti jednému človeku v jednej zemi. Toto nemá precedens v histórii. Nikdy sa ešte celá planéta nespojila proti jednému – jedinému človeku. Dokonca aj svetové vojny mali iný charakter. Pre vojnu s Irakom Vzkriesení Učitelia vypracovali nový plán: 32 majstrov muselo odletieť do skupinovej Merkaby. Tak aj Tot zanechal Zem 4. mája 1991. Tieto kroky smerovali k tomu, aby postupne zvyšovali úroveň nášho vedomia. Každopádne sa naše vedomie bude veľmi prudko rozširovať. Teraz plánujú tento priebeh. Skôr ako opustili našu planétu, Tot povedal Drunvalovi, že nemyslí, že bude musieť nastať nečakaný a mocný presun pólov, ktorým je zvyčajne sprevádzaná zmena planetárneho vedomia. Musíme pravde pozrieť do oči a urobiť rad krokov a tento priebeh bude harmonický. Vzkriesení Učitelia chcú urobiť toto pozdvihnutie vedomia úplne kontrolovaným.

Drunvalo je presvedčený o tom, že všetky predchádzajúce predpovede o budúcnosti Zeme už stratili svoj význam. Experiment vyslancov Síriusa zmenil všetko. Predpovede Nostradama boli veľmi presné do roku 1972, ale v súčasnej dobe sa už nemusia napĺňať. Sudzuki predpovedal, že presun pólov nastane v roku 1984 a bol o tom presvedčený. Avšak nastal rok 1984 a my sme sa ocitli na úplne inom mieste. Tot predpokladá, že sme získali najunikátnejšie skúsenosti v histórii galaxie. Do konca storočia každý žijúci na tejto planéte prejde na novú úroveň vedomia.

Ľudia stále umierajú. Keď zomrú, vstanú z mŕtvych a vystúpia na Kristove Vedomie. Práve prežívame také posunutie planetárneho vedomia, akoby sme preskočili milión rokov do budúcnosti. Množstvo bytosti z vyšších aspektov života sa sem obracia, aby zažili túto neobyčajnú udalosť. Prišli na Zem alebo sa narodili ako ľudia, alebo vstúpili do ich tela. Zdá sa, že sme uskutočnili neuveriteľný úspech a čoskoro sa to preukáže nielen na vyšších harmonických tónoch 4. dimenzie, ale pôjde to ešte ďalej. V jednej krásnej chvíli – zdá sa, že sa odohrá v roku 2012, dôjde k výnimočnej udalosti v histórii kozmu: prestúpime o oktávu vesmíru.

15. Tajná vláda

Ako by ste ich nazvali – Tajnou vládou, Iluminátmi, Bilderbergermi, Trojstrannou komisiou alebo Radou pre medzinárodne vzťahy, mená nemajú význam. „Tajná vláda“ v podstate spočíva z najbohatších ľudí na svete. Je ich asi dvetisíc a už dlhú dobu kontrolujú našu takzvanú vládu. Oni určujú, koho a kedy musia zvoliť na určitú funkciu. Oni rozhodujú, či sa bude viesť vojna a kedy sa skonči. Kontrolujú svetové zásoby potravín, zvyšovanie a klesanie inflácie svetových devíz. Všetko toto vymedzuje uvedená skupina osôb. Dokonale, nemôžu vziať pod kontrolu len živelné katastrofy, avšak riadia mnohých.

Niekde medzi rokom 1900 a 1930 Šedí uzatvorili zmluvu s týmito ľuďmi. Rozhodne sa to stalo pred Filadelfským Experimentom (r.1943), keď vedci využili získanú informáciu od Šedých. Nikola Tesla, fyzik, riadil Filadelfský Experiment, prehlásil vo výkaze, že dostávali informácie od mimozemšťanov, ale samozrejme, vtedy mu nikto neveril.

Zo začiatku tajná vláda uznala Šedých ako neškodné bytosti a uzatvorila s nimi dohodu. Dokonca aj rozhodla, že v Šedých sa na nich usmialo nevídané šťastie a našli silnejší zdroj neobmedzenej moci. Zmluvné podmienky dovoľovali Šedým robiť pokusy na našej planéte na výmenu za poskytnutie informácii o nových technologických spracúvaniach. Práve vďaka tejto technológii sme dosiahli v poslednej dobe neskutočné výsledky. Keď v roku 1968 Dávid Sudzuki predpovedal vznik nových pólov a smrť celého života na planéte, tajná vláda sa rozhodla zachrániť sa útekom. Po roku 1970 títo ľudia podnecujú „studenú“ vojnu medzi ZSSR a USA. Teraz sa však „studená“ vojna skončila. To sa skôr čí neskôr muselo stať, tak ako sme aj my dlhú dobu fungovali ako jednotný štát.

Tajná vláda sa nikdy nepodelila o technológiu Šedých s ľudstvom, nechala si ju pre seba. Mali natoľko vyvinutú technológiu, že je tomu takmer ťažké uveriť. Už dávno mali k dispozícii UFO. Doteraz je zrátané, že viac ako 50 % zaregistrovaných UFO patrí Zemi a teda – Tajnej vláde. Tajná vláda, využila posledné vedecké úspechy sovietskej a americkej vedy a tiež technológiu Šedých, pripravila kozmické lode, aby opustila Zem predtým, ako sa odohrá presun pólov. Všetko sa to pripravovalo veľmi rýchlo, pretože, podľa prognóz Sudzukiho, na presun pólov zostávalo menej ako štrnásť rokov.

Najskôr Tajná vláda pripravila základňu na Mesiaci, rozhodli sa ju použiť ako odrazový mostík pre ďalšie skoky do kozmu. Na odvrátenej strane Mesiaca sú už vybudované tri malé, akoby hračkárske mestečká. V jednom mestečku sa stala katastrofa a mnohí ľudia tu zahynuli. Záznamy svedčia, že na Mesiac je už uskutočnených viac ako 2000 tajných letov.

Potom ako Tajná vláda ovládla Mesiac sa rozhodla vojsť hlbšie do kozmu. A čo myslíte, kam smerovali? No samozrejme, na Mars, na historickú vlasť Šedých. Na Marse bolo postavené výnimočne zložité podzemné mesto, kde by sa mohli premiestniť členovia Tajnej vlády a ešte nepatrné množstvo ľudí. Rozhodne veľmi málo ľudí, pretože Tajná vláda myslela v prvom rade sama na seba. Taký bol štýl ich života. Podobali sa Šedým a skoro všetci stratili svoje emocionálne telá. Doviezli si na svoju kolóniu na Marse všetko potrebné pre život. Podľa Alu Bileka, zúčastneného v spolupráci na Montouxkom Projekte (oficiálne známom ako „Projekt Fénix“):

Jeden z cieľov „Projektu Fénix “ bolo práve využitie tunelov času na podporu marťanskej kolónie. Marťanské kolónie existovali už na začiatku 70-tych rokov. V roku 1962 sme uskutočnili verejné pristátie na Mesiaci. Vlastne, Nemci ho už navštívili v roku 1947. Aj my sme tam boli už pred rokom 1962, ako spoločná rusko-americká expedícia. Vypravili sme sa na Mars 22. mája 1962. Bolo to plne zaznamenané vo filme Alternative 3, ktorý bol odstránený 1.apríla 1977. Vo svedectve tohto priameho prenosu (farebné snímky, prenos, vysielaný televíziou z Marsu na Zem) pristáva kozmická loď Explorer. U nás existovali kolónie na Marse už koncom 60-tych, najneskôr, začiatkom 70-tych rokov.

V tom čase si členovia Tajnej vlády nielenže neželali zverejniť svoju činnosť, ale hlavne sa báli konkurencie v oblasti technológie. Každý človek, zaujímajúci sa o spracovávanie pokrokových technológií, bol zastavený tým alebo iným spôsobom. Ak nemohli zastaviť vedcov, tak sa ich priamo zbavili.

Asi v roku 1984 bola výstavba marťanského mesta takmer hotová. V každom prípade, členovia Tajnej vlády rozhodli, že dosiahli svoje. Avšak celkom nedávno, približne v roku 1989 – Drunvalo nevie presný dátum – urobili nepríjemne odhalenie: Zem – nie je ani zďaleka jediná planéta, kde prebieha presun severného a južného pólu. Dochádza k tomu aj na iných planétach slnečnej sústavy a tiež aj na Marse. Za sedem až deväť mesiacov sa na nich valí nový úder. Kolonisti pochopili, že s nimi prebiehajú nielen fyzické zmeny, ich medzi priestorové vedomie tiež podstupuje premenu. Oni, podobne ako Šedí, pocítili svoju celkovú bezradnosť a bezmocnosť. Potom pochopili, že jediná cesta ku spaseniu vedie cez lásku a jednotné vedomie. S podobnou situáciou sa Zem stretla v Atlantíde pred 16 000 rokmi, keď sa Marťania chceli oddeliť od Zeme a ísť svojou cestou, avšak neboli schopní zobrať si z nej poučenie. Členovia Tajnej vlády teraz vedia, že nebudú môcť vydržať, keď sa budú spoliehať len na seba. Sú živí ľudia, ktorí dúfajú , že On im odpovie a podá ruku na pomoc. Vráťme sa však ešte k Richardovi Chouglendovi a k jeho výskumu objektov na Marse. NASA prejavuje všetečnú ľahostajnosť k tejto otázke, pretože podľa ich názoru Mars nie je to miesto, ktoré je potrebné preskúmať. Na Marse prebieha niečo, čo chce vedenie pred nami skryť.

Vedenie podniká všetko možné, aby sa vysmialo možnosti existencie monumentu na Marse a aby zosmiešnilo možnosť existencie pamätníka na Marse a odvrátilo našu pozornosť od tejto tematiky.

Pretože ľudia z vedenia v mnohom pripomínajú Šedých, úplne sa zbavili emócií, ale sú veľmi rozumný. Keby našli iný spôsob záchrany, tak by ho rozhodne využili. Ale v súčasnej dobe pochopili, že existujú formy života, nachádzajúce sa na oveľa vyšších úrovniach, ako Šedí. Ide už len o prežitie ľudí, tak sa musia zachrániť všetci, alebo nikto.

O to sa snažili vyššie bytosti počas katastrofy v Atlantíde. Nechceli dopustiť zničenie Zeme, aby obete boli prenesené Marťanmi, ale naopak. Chceli, aby zostali nažive všetci.

16. To, čo sa obyčajne deje

Drunvalo nevie, čo sa môže stať pri nasledujúcom presune pólov. Je zrejmé, že to nevie nikto, pretože vznikla vrcholne neobvyklá situácia. Predsa však Tot a ďalší Vzkriesení Učitelia predpokladajú, že tentoraz by sme mali prežiť oveľa miernejšiu a prirodzenejšiu premenu z jednej dimenzie na druhú, ako zvyčajne.

Drunvalo samozrejme vie, čo sa zvyčajne deje pri presune pólov. Keď dosiahneme kritický bod precesie, v ktorej dochádza k premene, všetko sa začína rúcať.

Príčinou je magnetické pole Zeme, ktoré používame na pochopenie samých seba. Je archívom našej pamäte. V tomto zmysle sme podobní počítačom. Musíme mať magnetické pole pre spracovanie údajov. V deň splnu, deň predtým a deň po ňom narastá úroveň zločinnosti: vraždy, znásilnenia a krádeže sú častejšie. Toto je spôsobene tým, že Mesiac núti „bublať“ magnetické pole Zeme. Tieto malé bubliny nútia nervovo narušených ľudí prestúpiť hranicu.

Keď sa presun priblíži, dôjde k prejaveniu fluktuácie (kolísaniu) magnetického poľa (tá trvá 3 – 6 mesiacov), ako by sa Mesiac stával jasnejším a plnším každým dňom. V túto dobu sú ľudia krajne emocionálne labilní. Ekonomické a sociálne štruktúry spoločnosti sa rúcajú, keďže tieto štruktúry sú udržiavané len ľuďmi. Keď ľudia strácajú nad sebou kontrolu, všetko okolo sa začína rozpadávať na časti. Je možné, že tentoraz to bude všetko odlišné, že sa nám podarí naladiť sa na meniace sa magnetické pole. Spravidla, presun pólov a presun vedomia prebiehajú súčasne. Za 5-6 hodín po momente presunu sa často pozoruje vizuálny fenomén.

Tretia a štvrtá dimenzia vstupujú do vzájomnej interakcie. Trojrozmerné vnímanie začína pozvoľna ustupovať a my vystupujeme na novú úroveň vedomia.

Keď sa kryštalická mriežka trojrozmerného priestoru začína rozpadávať, strácajú sa všetky objekty, vytvorené z umelých materiálov. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý nemôžeme nájsť stopy civilizácií, existujúcich na našej planéte pred päťdesiat miliónmi rokov. Iba veci, vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sú v rezonancii s vibráciou Zeme, napríklad pyramídy a sfingy, môžu zostať nedotknuté pri presune pólov. Uchovávajú sa dokonca aj vtedy, keď všetky ostatné objekty sú doslova zmetené z povrchu Zeme.

Keď sa syntetické objekty začnú strácať, odrazu vznikajú objekty 4. dimenzie. Príroda nadobúda nevídané farby a tvary. Preto, aby sme vedome prešli z trojrozmerného do štvorrozmerného vedomia, je zvyčajne potrebné vytvoriť Merkabu. Avšak tentoraz sa má stať všetko inak. Podľa Drunvala sme už dosiahli ten bod, kde musí prejsť posunom vedomia jeden a pol miliardy ľudí. Učitelia robia všetko, čo je v ich silách, aby každý, alebo takmer každý mohol vstúpiť do ďalšej dimenzie. Ľudia musia náhle spoznať alebo spomenúť si na Merkabu, dokonca aj keď nebudú chápať, kde sa objavila táto znalosť. Dokonca aj keď sa nám podarí udržať magnetické pole Zeme do momentu posunu pólov, takmer určite nastane perióda trvajúca tri a pol dňa, keď magnetické pole úplne zmizne. Ak budete môcť realizovať vlastnú Merkabu, tak zostrojíte osobný živý stroj priestoru – času, ktorý, po prvé, vám nahradí stratené magnetické pole Zeme a po druhé, pomôže vám preniesť sa z jednej dimenzie do druhej. Len čo sa zníži napätie magnetického poľa, Zem sa vám stratí spred očí a vy sa ocitnete vo veľkej Prázdnote. Dĺžka trvania tohto „uviaznutia“ predstavuje tri a pol dňa. Potom sa život vráti, avšak na úroveň 4. dimenzie.

Ocitne sa v úplne novom svete, existenciu ktorého ste predtým ani nepredpokladali. Aj predtým ste tam boli neraz, ale vaša spomienka bola vymazaná. Budete sa podobať dieťaťu, ktoré nemá predstavu o samotných veciach, ani o ich farbách.

Jediná súvislosť medzi týmito dvoma svetmi – je svätá trojica, teda matka, otec a dieťa. Keď vstúpite do Nového sveta, spočiatku nebudete nič chápať, ale privítajú vás tam dve bytosti – matka a otec. Pocítite veľkú vzájomnú lásku. Potom ako vstúpite do štvrtej dimenzie, potrebujete asi dva roky, aby ste vyrástli a dospeli. Vaši noví rodičia vás budú ochraňovať.

Budete tam takmer taký istý, ako ste teraz, avšak úplne obnažený. Odev sa s vami neocitne v Novom svete Predsa však anatomická stavba vášho tela (vaše telo prejde s vami) podstúpi dramatické zmeny. Vaša atómová podstata sa premení na energiu. Jednotlivé atómy budú oddelené fenomenálnou vzdialenosťou. V podstate vaše telo bude pozostávať z energie – premení sa na svetlo. Majte na pamäti, že v tomto novom svete vytvárate svoju realitu vlastnou myšlienkou. Manifestácia bude okamžitá: keď si pomyslíte „pomaranč“, tak sa ihneď objaví pred vami pomaranč, ktorý môžete očistiť a zjesť. A preto treba rozmýšľať v pokoji, láske a nádhere. Ak strach prejde za vami do štvrtej dimenzie a vy budete tvoriť vlastnú realitu, okamžite sa ocitnete tvárou v tvár vlastnej manifestovanej hrôze v podobe vrahov, ktorí vás prenasledujú. Vtedy sa vám okamžite zjaví v rukách zbraň, z ktorej vystrelíte na svojho nepriateľa. Len čo sa ozve výstrel, okamžite budete odvrhnutý jeho spätným nárazom do tretej dimenzie, kde vzťah medzi príčinou a dôsledkom nie je natoľko bezprostredný. Vo štvrtej dimenzii má kvalita myšlienky najdôležitejší význam. Práve toto mal na mysli Kristus, hovoriac o čistote myšlienok. Láska a Jednota, starostlivosť o blížnych – to sú veľmi potrebné city, pretože vždy pracujú recipročne.

Všetko toto je dôležité aj na úrovni 3. dimenzie, ale keďže tu sa všetko prejavuje pomalšie, stačíme ujsť od dôsledkov alebo zatvoríme pred nimi oči. Trojrozmerný priestor je ideálne miesto na vytvorenie obmedzenia alebo na vypracovanie obetavého vedomia. Obetavé vedomie sa rozvíja neodvratne pri obeti, totiž u človeka, odmietajúceho pochopiť, že on sám činí vlastnú skutočnosť a predpokladá, že všetko sa mu deje mimo jeho vôle.

17. Rebersing (Rebirthing)

17.1 Dvadsať spojených nádychov a výdychov

17. Rebersing (Rebirthing)

Rebersing je prostriedok, ktorý umožňuje bezprostredne zažiť prúdenie jediného ducha cez všetky veci sveta. A nielen to: rebersing vám ukáže spôsob spojenia sa s večným procesom spojenia, Jednoty. Jediná cesta Jednoty s duchom sa dá nájsť v sebe. Nasledovaním tejto jedinečnej cesty sa spájate s nekonečnou prasilou vesmíru.

Rebersing učí, ako vdychovať energiu vzduchom. Je to tá najdôležitejšia energia, ktorá tvorí naše telo a udržiava jeho silu. Táto životná energia sa volá prána. Práve ona zodpovedá za očisťovanie, rovnováhu a vyliečenie nášho organizmu.

Rebersing je oveľa viac, ako jednoduché dýchanie, je to kombinácia vedomého nádychu energie a správneho použitia rozumu, vďaka ktorému dýchanie a rozum pracujú harmonicky a simultánne.

Praktika, o ktorej práve hovorím, predstavuje rytmické dýchanie, v ktorom „nádych“ a „výdych“ sú navzájom spojené a nie je medzi nimi prestávka. Celé úsilie pritom vynakladáte na nádych, výdych prebieha pri plnom uvoľnení. Tento spôsob dýchania uľahčí prenikanie energie do vášho tela, energie, ktorá je veľmi čistá, veľmi silná energia svetla: energia samotného života. Samotná povaha energie vás prinúti venovať pozornosť všetkému, čo máte v sebe a nie je to natoľko čisté, ako táto energia. Opäť opakujem, že rebersing je ďaleko viac, ako prosté dýchanie. Tento proces vám umožní rozšíriť vlastnú schopnosť uvoľniť sa, naladiť, precítiť a zmieriť sa so všetkým, čo sa odohráva vo vašom tele. Prinesie vám emocionálne uvoľnenie. Hlavné je dokázať rozšíriť svoje vedomie tak, aby ste spoznali všetky fyzické pocity vlastného tela, počínajúc emóciami a končiac „seba zničením“ a tomu podobnými vibráciami . Postupne sa pocity integrujú na výrazné pocity šťastia. Táto praktika vám pomôže uchrániť sa od negatívnych procesov, vznikajúcich v dôsledku potlačených emócií.

Rebersing ukončuje minulosť. Neúplnosť z minulosti existuje v našom tele a prijíma tvar takzvaných stagnačných energií, udržiavajúcich sa v tomto stave na povrchu dýchania. Každému človeku, ktorý si zvykol na fyzické cvičenia, musí byť samozrejmé, o čom práve hovorím.

V protiklade je rebersing spôsob, ktorý ste používali na uvoľnenie negatívnych emócií z minulosti. Vezmime si napríklad hnev. Po prvé, hnev nikdy nie je okamžitý, je to nedokonalosť z minulosti, vyvolaná momentálnou situáciou. Takto pracuje neúplnosť z minulosti, prejavuje sa v súčasnosti, no my to zvyčajne popierame. Takáto situácia sa neustále opakuje. Niektorí ľudia uzatvoria zlosť do hĺbky, potlačia ju v sebe, popierajú ju alebo sa vo všetkom vinia. Iní zase obviňujú vo všetkom okolie, kričia a bijú sa alebo prejavujú svoje pocity iným spôsobom. Avšak ani jeden zo spôsobov neprináša emocionálne uvoľnenie. Keďže postup rebersinga, skladajúci sa zo súvislého dýchania, uvoľnené pocity a vlastnosti umožňuje preciťovať do tých najmenších detailov, dáva vám možnosť dosiahnuť potrebné výsledky a zmieriť sa s vlastnými pocitmi a so sebou samým.

Práca na úrovni pocitov prebieha oveľa rýchlejšie a poskytuje rýchlejšie a bezprostrednejšie výsledky, ako práca so samotným rozumom. Musíte nadobudnúť pochopenie práve sa odohrávajúcich pocitov. Na úrovni pocitov sa vám to môže podariť plne dosiahnuť. Tento postup zmení váš rozumový postoj k tomu, čo sa deje s vami a okolo vás.

Súvislosť vášho prežívania zohráva hlavnú úlohu v schopnosti uvoľnenia a precítenia telesných pocitov. Prinajmenšom musíte pripustiť, aby vaše pocity zostali takými, aké sú, dokonca aj keď sa vám nepáčia. Toto musí priniesť výsledok. Avšak za to najcennejšie sa považuje vaše želanie, aby sa vaše pocity začali liečiť, uzdravovať. Nasledovaním vlastných pocitov padáme do ich moci do hlbokých úrovní, budeme môcť vyliečiť samých seba. Toto istotne splodí vo vás pocit vďačnosti k životu, ktorý ste predtým nepoznali.

Vždy pamätajte na to, že energia, prestupujúca telom, prirodzeným spôsobom vedie vašu pozornosť k tomu, čo držíte v sebe potlačené dlhú dobu. Taká je jej podstata, takto pracuje. Našťastie, zakaždým sa dotýka iba jednej vrstvy, nikdy nie ste postavený pred neúnosný problém. Vrstva za vrstvou, nádych za nádychom, emócie a pocity, ktoré ste zbierali, sa dostávajú do vašej pozornosti vďaka prúdiacej energii. Slovo „zbierali“ momentálne znamená, že ste posudzovali svoje pocity ako niečo „zlé“ a „chybné“.

Chcel by som spojiť niekoľko názvov: „považovať za zlé“, „posudzovať“ a „brániť sa“. Použijem jeden z nich, ale mám na mysli aj všetky ostatné. Teda ak odsúdite niečo, alebo niečo pokladáte za zlé a nesprávne, v takom prípade je zásadne dôležité zmeniť váš názor na to, čo ste pokladali za zlé, alebo nesprávne. Na cvičenie rebersinga je nutná atmosféra istoty a dôvery – práve tá vám dovolí zvýšiť schopnosť venovať sa vlastným fyzickým a emocionálnym pocitom v procese ich uvoľnenia. Prijímaním vlastných emócií v pozitívnom kontexte, získate možnosť prijímať život taký, aký je a nebrániť sa mu. Všetko, čomu sa bránime, nás nielenže oslabuje, ale narážaním na náš odpor, sa stáva silnejším. Ak sa nám zdá určitá nálada, alebo vnem nepríjemný a my sa snažíme pred ním uniknúť, tak sa čoskoro znovu vráti s novou silou a tentoraz bude ťažšie oslobodiť sa od neho.

Popretým emóciám dávame svoju energiu. Keď sa vyhýbame určitým veciam, tie dajakým magickým spôsobom stretávame na ceste znovu a znovu. Na druhej strane, môžete bez zvláštneho vynaloženia síl pokojne postupovať a hneď riešiť ďalšie situácie.

Keď vdýchnete energiu a neuvoľní sa, ale sa naladí na vlnu pocitov a telesných zážitkov, umožní im zostať takými, aké sú a začne ich liečiť. Treba to robiť ľahko a príjemne. Je možné, že sa vám podarí pritom prežiť blažené pocity.

Predsa však najdôležitejšie zo všetkého hore uvedeného, je možno to, že tieto slová netreba chápať doslovne. Kľúčovým faktorom je vaše prianie zapojiť sa do procesu. Musíte pochopiť, že je potrebné uchrániť sa od všetkého, čoho ste sa držali, že šťastie je dôležitejšie, ako pocit vlastnej pravdy. Toto prianie umožní vzniknúť všetkému, o čom snívate. Nemusíte sa blížiť k realizácii, aby sa cvičenie stalo efektívnym.

Či sa učíte chodiť na bicykli alebo správne dýchať, základom úspechu je vždy vaša vôľa a oddanosť k dielu. Ak je vaša vôľa a oddanosť tvrdá, ako kameň, naučíte sa všetko, čo chcete, a všetko, čo sa bude diať s vami v túto dobu, len pomôže k dokončeniu procesu. Vaše prianie vám dá slobodu jednoducho byť samým sebou. A táto sloboda vám povolí uvoľniť sa a zaistí voľný tok energie cez vaše telo. Preto, aby ste bezprostredne zažili jednotu bytia, musíte rozšíriť vlastné vedomie natoľko, aby prijalo všetko, čo je vo vás samých. Inými slovami, zvyk stavať v sebe prekážky je priamym tvorením dualizmu, prianím čerpať svoje sily z vonkajšieho, a nie z vnútorného zdroja. Oddeľujeme nejednotné časti vlastného ja, pretože sa obávame zostať osamote so svojou nedokonalou minulosťou. Zrejme sa nám zdá, že budeme môcť odložiť stranou nepovolené problémy, zahrabať ich hlbšie tak, aby sme sa už nikdy s nimi nestretli. Avšak takéto zaobchádzanie časťou vlastného ja je hanebné a chybné, rovnako tieto časti vyjdú na povrch, pretože nie sú natoľko čisté, ako samotné dýchanie. Avšak nebudete môcť prežiť jednotu bytia, za svoj bývalý spôsob života. Prijatie dôvery a spoľahlivosti, leží v základoch vesmíru, pri praxi rebersinga sa zvýši vaša schopnosť spojiť sa s tými vecami, ktorým ste sa predtým bránili. Takýmto spôsobom ich doslova rozpustíte a s nimi sa rozpustí aj váš dualizmus. A takto sa to deje: udalosti sa dejú a rozpúšťajú sa v dýchaní. Nie je dôležité, ku čomu patria tieto udalosti, k detstvu, k narodeniu, k minulým životom, lebo ich jednoducho spracujete. Dôležité je len to, že pritom rozpustíte stagnačnú energiu. Zostávate len s vnímaním jednoty bytia a pociťujete jej prítomnosť v sebe. Disponujete bezprostrednými, a nie teoretickými znalosťami o prítomnosti živého ducha vo vašom tele.

Je to to isté, ako integrácia oboch polovíc vášho mozgu. Konceptuálna mužská strana sa zlučuje s intuitívnou ženskou stranou.

Chcel by som podotknúť ten fakt, že nejde o proces regresie, ktorý by vás rozhodne musel vrátiť späť do raného detstva, aj keď spomienky na toto trápenie k vám môžu prísť. Tu je dôležité len to, že vy nesiete svoju minulosť do prítomnosti. K týmto pocitom nájdete najúspešnejší prístup v prítomnosti.

Proces spočíva v tom, aby sme dýchaním a naladením sa na pocity, zabudli brániť sa im, odsudzovať a vyhýbať sa im. Je to proces rozšírenia vlastnej osobnosti, nádych za nádychom, tieto pocity sú príjemné, a ich integrácia nastane cez vaše pocity šťastia. Keď to uskutočníte, vaša minulosť sa dokončí sama osebe.

Keď vás učia rebersing profesionáli, poskytnú vám nástroj, ktorý môžete využiť kedykoľvek na celkové emocionálne uvoľnenie. Pritom opäť prežívate jednotu bytia.

Postupne sa naučíte počúvať vlastný názor, avšak nie z dôvodov všeobecne uznávaných autorít. Budete všetko chápať hlbšie, že prameň života je vo vnútri, a nie vonku.

Samotné dýchanie bude vaším učiteľom. Budete mať vytvorený svoj vlastný rytmus. Pohybujete sa práve tým rytmom, ktorý potrebujete, a ktorý nikdy nie je vhodný pre niekoho iného. Dýchanie – to je spôsob ako prísť k vlastnému živému zdroju, ku svojmu vyššiemu Ja, ktoré v nás vždy prebýva.

17.1 Dvadsať spojených nádychov a výdychov

Základom rebersinga je jednoduché cvičenie, ktorému ma naučil Leonard Orr. Volá sa „Dvadsať spojených nádychov a výdychov“.

Môžete vykonávať toto cvičenie kedykoľvek, keď to bude potrebné. Avšak počas prvého týždňa by sa malo vykonávať len jedenkrát denne.

1. Vykonajte štyri krátke vdychy a výdychy.
2. Potom vykonajte jeden dlhý vdych.
3. Vdychujte a vydychujte vzduch nosom.
4. Opakujte každú radu vdychov štyrikrát za sebou. Opakovanie sa skladá zo štyroch krátkych vdychov a výdychov, za ktorými je potrebný jeden dlhý vdych. A takto vykonajte dvadsať vdychov a výdychov bez prestávok.

Vdýchnutie a vydýchnutie musia byť jednotné, prestávky medzi nimi nevznikajú, a dýchanie zostáva spojené. Takto z vás vychádza jedna časť z dvadsiatich spojených (kontinuálnych) vdychov a výdychov.

Zámerným neuvoľnením sa pred vdychom úplne vydýchnete vzduch. Dbajte na to, aby vdych a výdych boli asi rovnakej dĺžky.

Krátke vdychy a výdychy sa musia striedať v kontinuálnych chodoch.

Počas dlhého nádychu sa vaše pľúca naplnia vzduchom až po okraj a po ňom nasleduje úplne vydýchnutie vzduchu.

Dýchajte tou rýchlosťou, ktorá je pre vás prirodzená. Dôležité je, aby dýchanie bolo voľné, prirodzené a rytmické, a nie kontrolované a napäté. Toto vám dá možnosť vdychovať nielen vzduch, ale aj pránu.

Pretože u väčšiny z nás sa vytvorí návyk dýchať nesprávne, môžete vyskúšať niektoré telesné pocity – ľahký závrat alebo pohyby v rukách a iných častiach tela. Ak budete pokračovať v robení týchto cvičení denne, tak čoskoro postrehnete, že pocity prestanú byť nepríjemné a začnú sa liečiť. Toto svedčí o tom, že sa učíte dýchať vedome a toto dýchanie už začína prospievať vášmu telu.

Vďaka každodenným cvičeniach zistíte o dýchaní viac, ako ste sa naučili o ňom za všetky predchádzajúce životy.

Ak si prajete urýchliť tento proces, spojte sa s odbornými majstrami rebersinga a dohovorte sa na jeden kurz- dvojhodinové cvičenie.

18. Vaše telo – svetlo a nesmrteľnosť

Prvýkrát som počul o myšlienke fyzickej nesmrteľnosti v marci roku 1979, keď sa moje poznávanie s praxou rebersinga len začínalo. Vtedy sa mi zdalo, že som bláznivejšiu vec vo svojom živote nepočul; jednoducho mi to nešlo do hlavy. Samotná myšlienka rozhorčovala moje tvrdé, i keď neoverené predstavy o smrti ako o neodvratne a dokonale nekontrolovanom jave. Moja reakcia bola agresívna: „čo je to za modernú bájku, ktorú mi chcú nahovoriť?“

Onedlho som sa však zoznámil s Leonardom Orrom, ktorý neustále hovoril o fyzickej nesmrteľnosti a dokonca napísal aj knihu na túto tému . V tom čase sa mi táto myšlienka už nezdala byť tak nezmyselná, v základe sa mi aj páčila, najmä potom, ako som pochopil, že ide o kvalitu práve prebiehajúceho života. Koniec koncov, ak ste nešťastný, tak prečo si predlžovať vlastné nešťastie? Ale na druhej strane, ak je váš život dobrý a stále sa zlepšuje, tak prečo by ste nezostali v tomto svete o niečo dlhšie?

Skúste sa vrátiť do okamihu vášho narodenia, aby ste spoznali, ako sa možno zladiť so všetkým, čo sa s vami obyčajne deje. Ak sa vám pupočná šnúra počas pôrodu odstrihne predčasne, tak sa nenaučíte dýchať plynule a uvoľnene. Dýchanie vám je vnútené pod hrozbou smrti. Začíname dýchať v atmosfére strachu a napätia. Pre toto 1. vnútené vdýchnutie začíname dýchať povrchne, pretože úplné, hlboké vdýchnutie v nás asociuje hrôzu a bolesť. Pre povrchné dýchanie náš organizmus pripomína tlakový hrniec s tesne uzavretým krytom. Všetok ten nepokoj, ktorý je doslova nabalený na našom dýchacom systéme, býva v našom tele v potlačenom stave formou blokovanej alebo stagnačnej energie. A táto stagnačná energia zostáva na svojom mieste pre povrchné dýchanie. Pretože „dvojica“ nevychádzajúcich, stagnačných energií pokračuje v hromadení, naše telo sa stáva nanajvýš nepríjemným miestom pre život. Skúšame odvrátiť svoju pozornosť od tela. Telesná smrť nastáva v dôsledku toho, že si prestávame uvedomovať svoje telo.

Predstavte si, že musíte žiť v dome, v ktorom sa neupratovalo počas tridsiatich alebo štyridsiatich rokov. Určite sa vám nebude chcieť zdržiavať sa v ňom. Toto ale platí aj pre vaše telo. Teda, myšlienka fyzickej nesmrteľnosti súvisí s kvalitou vášho terajšieho života. Táto myšlienka robí tiež proces rebersinga účinnejším a buduje podmienky, vylučujúce všetko obmedzujúce alebo zastrašujúce vašu myseľ.

Leonard často hovoril o ľuďoch, píšucich o fyzickej nesmrteľnosti a o tom, ako väčšina z nich potom zomrela. Nie je v tom nič prekvapujúce? Tiež hovoril o jednom človeku, ktorý zomrel po ceste na prednášku, ktorú chcel venovať téme nesmrteľnosti. Leonard zvykol vzhliadať k týmto ľuďom s nedôverou.

Vypracoval nové kritériá: rozhodne neverte ani jednému človeku, rozprávajúcemu o nesmrteľnosti, ak nedosiahol aspoň tristo rokov! Nakoniec sedem rokov cestoval po Indii, kde sa zoznámil s Babadži, nesmrteľným majstrom jogy. Potom sa stretol ešte s niekoľkými ľuďmi, ktorí mali už aspoň tristo rokov. Vďaka tomuto živému príkladu zistil tajomstvo toho, ako je potrebné starať sa o svoje fyzické telo, aby sa predĺžila jeho existencia. Prameň nesmrteľnosti – to je kvalita života.

Ako ste si už mohli domyslieť, všetko sa začína vedomím o energetickom tele. Zem, voda, oheň a vzduch môžu očistiť rozum lepšie, ako sa môžete očistiť sami. Vedomie sa používa na čistenie preto, aby priviedlo do rovnováhy energetické telo. Predstava spočíva v tom, aby ste použili najskôr tieto prvky na vyčistenie tela od toxínov, strachu a napätia, a potom jednoducho zamedzili znečisteniu. Očisťovanie zemou znamená rast uvedomelých vzťahov ku svojmu telu a k okolitému prostrediu planéty. Zahŕňa v sebe správne stravovanie, cvičenie a bezprostredné vnímanie prírody, ktoré vás dovedú do takej dokonalosti, že môžete okamžite pocítiť následky prechádzky v lese alebo pri rieke. Očisťovanie vzduchom je vedomé dýchanie, pri ktorom vdychujete vzduch aj pránu.

Očisťovanie vodou znamená zámerné kúpanie. Pri tom si plne uvedomujete aké blaho, vám prináša voda. Zámerné kúpanie je nevyhnutné pre očistenie a vyváženie vášho energetického tela.

Pri očiste ohňom si musíte sadnúť ku ohňu takým spôsobom, aby vaše energetické telo prechádzalo cez plameň. Len vlastná skúsenosť vám dá predstavu o tom, ako sa energetické telo, alebo aura, bezprostredne čistí ohňom. Nesmrteľní, žijúci práve na našej planéte, sa podelili s nami o nejaké tajomstvá svojich praktík. Taktiež neustále myslia na Boha ako na Jediného a Večného Ducha, prestupujúceho celý vesmír.

Začatím vykonávania praxe tejto metodiky, sa čoskoro presvedčíte o tom, že máte nielen fyzické telo. Odhalíte, že ovládate aj energetické telo. Uvidíte, aký obrovský praktický význam môže mať priama práca s energetickým telom.

Znamená toto všetko, že vykonávaním praxe tejto techniky, budete môcť večne žiť vo svojom terajšom fyzickom tele? Pravdaže, nie. Ale znamená to, že budete môcť znovu nadobudnúť svoju mladosť a silu, vyliečením seba. Dokonca nepochybne spoznáte, ako premeniť proces starnutia na proces mladnutia! Majte na pamäti, že podľa slov Drunvala, nesmrteľnosť neznamená večný život v jednom fyzickom tele, veď telo je bunka, v ktorej sme obsiahnutí. Existuje najvyššia skutočnosť, ku ktorej je potrebné sa vyvíjať. Nesmrteľnosť spočíva v schopnosti uchovať si vlastnú pamäť pri nanebovzatí. Byť nesmrteľným – znamená vždy si pamätať kto si.

19. Rebersing: Ľavé oko Hóra

Rebersing je cvičenie emocionálneho tela. Táto moderná podoba praxe Ľavého oka Hóra, sa bezprostredne zaoberá vašim strachom, pocitmi, emóciami, vďaka čomu získate možnosť integrovať ich v hlbokom pocite šťastia. Mne sa javí zaujímavým ten fakt (ale domnievam sa, že, to nie je ani zďaleka jednoduchá totožnosť), že skôr ako som sa zoznámil s nepostačujúcimi podkladmi o praxi Ľavého oka Hóra, mi poskytoval Drunvalo praktický tréning emocionálneho tela, alebo rebersing, počas 12. rokov.

Prax rebersinga mi veľmi skoro dovolila pochopiť, že som žil v podstate vo vlastnej hlave. Žil som konceptuálnym životom, takmer nevšímajúc si tohto. Nežil som vo svojom tele a neuvedomoval som si svoju polohu. Nemal som jednoducho koordinačný systém. Nič som nepoznal a nevedel som, že nič neviem. Spal som a bol som slepý.

Vďaka rebersingu som pochopil, že integrácia, uzdravenie a dokonalosť (medzi týmito termínmi dávam znak rovnosti) prichádzajú vtedy, keď človek berie na seba zodpovednosť za svoj život. Musíte prejaviť prianie stretnúť sa so všetkým a prijať všetko to, čo ste predtým popierali a skrývali. Majte na pamäti, to, čo popierate, vás nielenže prenasleduje, ale aj oberá o silu z vašej odolnosti. Skutočné vyliečenie nastáva vtedy, keď narastá vaša schopnosť prijať a zmieriť sa s tým, čomu odporujete. Proces integrácie ani zďaleka nespočíva v popieraní, ale nie je nutné iba chcenie „pozitívnej mentality“. Pre integráciu je nevyhnutné byť úprimným a plne chápať polaritu emócií, ktoré riadia náš život. Pri integrácii získate možnosť vnímať veci také, aké sú, a nie pozerať sa na ne cez ostrie strachu, pochýb a hnevu. Teraz si jasne spomínam, ako ľahko som sa poddával zlosti, rozčúleniu a zúfalstvu, keď som bol pod vplyvom emócií. Ľahko ma mohli „urobiť“ šťastným, smutným, alebo zlým, úplne akýmkoľvek. Aj to bola moja realita. Pôvod mojej vtedajšej reality nebol vo mne, bol som ovládaný.

Prvý krát som počul o tom, že si sami tvoríme vlastnú realitu a nesieme si za ňu zodpovednosť v roku 1977, na začiatku svojej duchovnej praxe. Bolo to ťažké a hlboké trápenie. Avšak, predsa len túto myšlienku som vnímal hlavne ako koncepciu. Vďaka praxi rebersinga som začal plne chápať pojem zodpovednosti. Rýchlo som si uvedomil prítomnosť emócií, pocitov a predstáv, riadiacich moje činy, a postupne som začal chápať, že nikdy nedosiahnem ich uvoľnenie, kým sa nestanem pánom toho, čo sa so mnou deje.

Vtedy bolo najväčšou prekážkou mojej práce poranenie chrbtice, ktoré mi bralo sily. Neniesol som za to zodpovednosť, proste som si myslel, že sa to stalo „samo“. Takže som sa cítil ako obeť. Bol som presvedčený, že moja situácia sa bude už len nenávratne zhoršovať, a že sa čoskoro zmením na úplného invalida.

Avšak poranenie chrbtice mi prinášalo určité „dividenda“. Bola to pre mňa výborná možnosť stať sa bezmocným. Ešte v detstve som pochopil, aké výhody poskytuje bezmocnosť. Pamätám si, ako sa o mňa starali, keď ma niečo bolelo. Svoju dobrú náladu som bral ako samozrejmosť a dokonca som si ju nevšímal, keďže „bezmocnosť“ mi bola milšia.

S mojim poranením bol spojený veľký emocionálny uzol, a tieto emócie boli doslova rozsiate v poranenej oblasti. Cítil som, že moje telo je akoby roztrhnuté napoly a v okolí traumy ma opustila energia. Avšak postupne mi začalo byť jasné, že chcem poznať to jediné východisko z danej situácie – možnosť stať sa pánom vlastného života a nie len odohrávajúcich sa udalostí v ňom.

A tak som aj urobil. Rozhodol som sa prijať myšlienku, že som si sám vytvoril vlastnú traumu a všetko ostatné, čo sa mi v živote stalo. Uvedomením si toho, som bol zbavený od lacných „dividend“, ktoré vytvárali môj stav. Obnovil som svoju osobnú silu a začal sa liečiť. Uplynulo veľa času, kým som napravil všetko tak, že som zabudol na svoje ublíženie. Teraz už nemôžu iní ľudia mnou natoľko manipulovať, ako sa im to darilo predtým. Rebersing mi tiež pomohol nadviazať spojenie s tým strachom, ktorý mi kedysi prekážal. Napríklad, vždy som mal strach zo šoférovania auta, vštepený otcom ešte v detstve. Môjmu otcovi tento strach vštepil jeho otec.

Videl som jeho strach zakaždým, keď sme nastupovali do auta a niekam sme išli. Najviac som si zapamätal naše cesty k deduškovi a starej mame, ktorí žili 180 míľ od nášho domu.

Aj keď cesta dopadla dobre, javila sa mi ako dosť dojímavá príhoda. Predstavte si celú zasneženú cestu vedúcu do severnej Dakoty po dni Božieho Narodenia. Bolo to horšie, ako hrozné: strach a napätie, ktoré vládlo v aute, boli hustejšie, ako hrachová polievka alebo londýnska hmla, aj keď to posledné by vám bolo viac po chuti. Preto, aby sa vyrovnal s hrôzou, môj otec stále fajčil v aute. Ja „som sa kochal“ atmosférou natoľko, že som názorne demonštroval, do akej miery môžem zaspať. Tým som vytváral svoju záverečnú črtu obrazu.

Samozrejme, keď som bol dospelým, získal som vodičský preukaz. Pamätám si svoju prvú samostatnú cestu kratšiu než jedna míľa po prázdnych uliciach mesta. Doteraz sa divím, ako sa mi to podarilo urobiť. Akýmsi zázrakom som zabuchol kľúče v aute, ale nakoniec sa mi aj podarilo šťastne sa vrátiť domov.

Postupne som sa naučil premôcť svoj strach a stať sa celkom obstojným vodičom. Ale napriek tomu strach zostával vo mne, aj keď som sa snažil nevpustiť ho na úroveň vedomia, vynáral sa zakaždým, keď som sa ocitol na diaľnici , kde bola premávka. Napríklad, stalo sa to vtedy, keď som cestoval po diaľnici medzi Sakramentom a San Franciscom na ceste v Kalifornii. Bol som vyžmýkaný ako citrón! Prax rebersinga mi pomohla integrovať tento strach, a ja som sa stal výborným vodičom. Výborne sledujem premávku na cestách a cítim sa úplne bezpečne. Som schopný kedykoľvek zobrať všetky svoje sily a spomenúť si na vodičské skúsenosti, moje oči sú otvorené, a nikdy nezabúdam na potenciálne nebezpečie. Pravdaže, nedá sa povedať, že nikdy nezakúšam strach alebo iné tak zvané negatívne emócie. Pociťujem ich. Ale podarilo sa mi vytvoriť úplné iné vzťahy s týmito pocitmi. Spolupracujem s nimi, a prijímam ich ako svojich pomocníkov, a nie ako nepriateľov, ktorých sa je potrebné vystríhať. Keď cítim ich prítomnosť, vdychujem ich a pohlcujem v sebe ich energiu. Táto schopnosť mi pomáha nadobudnúť ďalšie pocity a prijať z nich informácie, čakajúce na mňa. Všetko toto zároveň upevňuje vo mne presvedčenie, že môj život plynie práve tak, ako má. Jednotné, spojené vedomie sa stalo mojou neustálou súčasťou.

Čo to všetko znamená? To znamená, že som prestal byť otrokom emócií. Vec nie je v tom, že nikdy neprežívam stres. Prežívam ho, veď je neodmysliteľnou súčasťou dnešnej civilizácie. Avšak disponujem schopnosťou, využívajúc nástroj s názvom rebersing, ktorý ma každodenne očisťuje, vyvažuje a lieči. Je to mocná a nevyčerpateľná schopnosť. A je tu tak rovnako pre mňa, ako pre každého. Veď ja som celkom obyčajný človek. Keď váš energetický okruh nadobúda dokonaný vzhľad, zakúšate pocity, ktoré nemožno porovnať s ničím iným. Pocítite život v každej bunke svojho tela, to je zdravie! Pre mňa to bolo dôkazom, že tento náš život možno prepracovať. Všetko, čo musíme urobiť, – je držať s ním krok. A tak, som zvládol svoj strach pri riadení auta a objavil príčinu emócií. A čo ďalej? Nemám problém! Všetko toto boli drobnosti v porovnaní s tým , čo som prežil v roku 1980. Prvý krát som počul proroctvo o zmenách (katastrofách), čakajúcich Zem, počas kurzu tréningu rebersinga. Bolo to v roku 1980. Avšak v tom čase som bol priveľmi zaneprázdnený ideou vlastného prežitia, aby som prikladal veľký význam tejto správe.

Mojim prvým skutočným ponaučením bol seminár rebersinga, ktorý uskutočňoval Leonard Orr v San Franciscu na Vianoce v roku 1981. Začal nám po riadkoch čítať krátku esej s názvom: „Ďalšie zrodenie, veľká planéta Zem“. Ďalej Leonard Orr hovoril o zemských katastrofách (povodniach, zemetraseniach, posune pólov atď.), ktoré majú nastať v najbližšej budúcnosti a vziať so sebou život 90 % obyvateľov Zeme. Pravdaže, mohol som všetko zavrhnúť ako čistú fantáziu, ale neurobil som to. Po prvé, preto, že som dôveroval Leonardovi, a po druhé, preto, že som vedel, že naša planéta je na pokraji katastrofy. A vlastne preto som sa postavil k tejto informácii vážne a bol som presvedčený (do istej miery), že všetko je absolútna pravda. Informácia o „zemských katastrofách“ bola dôvodom mojej aktivácie, ktorú sa mi podarilo integrovať len o niekoľko mesiacov. Pod aktiváciou mám na mysli „strach“. Po integrácii informácie som začal postupne chápať, že môžem žiť s týmto proroctvom a cítiť sa v bezpečí. Tiež som sa presvedčil o tom, že proces integrácie mi pomohol uistiť sa svojím telom a pocítiť schopnosť žiť skutočne. Zistil som, že pociťovanie vlastného bezpečia prišlo ku mne z vnútorného zdroja. Moja základná podstata akoby stála nad tým všetkým, ako nebeské dielo, chápajúce, že terajší telesný život je iba jeden z mnohých aspektov. Bol som úplne pripravený cítiť absolútne bezpečie. Vtedy som ešte dokázal nastúpiť na najúspešnejší stupeň svojej kariéry. Bolo mi jasné, že práve môj strach, spojený s prežitím a túžbou byť úspešný, bol aktivovaný v dôsledku dopadu informácií o „zemských katastrofách“. Keď bol môj strach integrovaný, mohol som hlbšie preniknúť do svojho skutočného ja. Vtedy som ešte veľa nevedel o tomto proroctve, a dokonca som si úplne neuvedomoval to, čo som vedel. Ale bol som slobodný. A potreboval som ešte nejaké „úlohy“. Nasledujúca príhoda sa stala v roku 1986, keď som si pozeral osemhodinový videofilm vytvorení Rampom s názvom „Zmeny“. Zo začiatku som si myslel: „Naozaj znova?“ A s bijúcim srdcom som sa pripravil prehltnúť ešte jednu dávku informácií.

Preto som potreboval nejaký čas, avšak po integrácií sa mi podarilo uzemniť ešte dôkladnejšie, a ja som vykonával prax rebersinga s ešte väčším úspechom. Najvážnejšia úloha začala získavať tvar.

Domnievam sa, že je potrebné povedať o tom, že v oboch týchto svedectvách o katastrofách v Kalifornii bol predpovedaný obzvlášť smutný osud. Podľa všetkého musí klesnúť na dno oceánu. V každom prípade sa nepovažuje za ideálne miesto pre pobyt počas veľkých zmien.

Ďalej som pokračoval na tretí stupeň. V marci 1992 prišiel ku mne nový klient, praktikujúci rebersing. Videl knihu, pojednávajúcu o kruhoch v obilí a spýtal sa ma na ňu. Venovali sme tejto téme nejaký čas, a potom sa ma spýtal, či som niečo počul o Gordonovi Michaelovi Scallyonovi. Nič som o ňom nevedel, a môj hosť mi o tomto človeku povedal. Samozrejme, rozprávaním sme sa opäť dostali k blížiacim sa katastrofám. Skallyon vydával mesačník s názvom „Niečo o pozemských katastrofách„, kde podával informácie na 87 % potvrdzujúce prípady špecifických predpovedí katastrof. Okrem iného presne predpovedal zemetrasenie v San Franciscu, ktoré sa stalo v októbri 1989. Keď sme konečne pristúpili k cvičeniu, stal som sa práve ja tým človekom, ktorého bolo treba uzdraviť (BR to rebirth). Bol som veľmi ohromený prichádzajúcimi informáciami, a všetok môj strach bol znova aktivovaný. Teraz, keď sa v duchu vraciam do minulosti, je mi to smiešne, ale vtedy mi nebolo do smiechu.

A tak som bol znova hodený do vody, hemžiacej sa krokodílmi. Doposiaľ som nemohol nájsť východisko z tejto situácie, v ktorej som sa ocitol. Rozhodne, som ešte nepočul o Ľavom oku Hóra, avšak napriek tomu som si pamätal, že základná vlastnosť proroka – je mýliť sa. Prorok musí vedieť včas podať poplachový signál. Ak to nestihne, budeme počuť signál, ale proroctvo sa nesplní.

Toto pripomína staré čínske príslovie: „Ak nezmeníme našu cestu, tak riskujeme ,že sa dostaneme práve tam, kam mierime“. Avšak my mierime ku katastrofe: nestarali sme sa o kozmickú loď s názvom Zem. Znova som pocítil svoju nemohúcnosť, ako keby u mňa nebolo žiadnych volieb vo vzniknutej situácii. Keď je váš strach alebo zlosť aktivovaný, zdá sa vám, že nemáte voľby, pretože vy v tomto čase jednáte automaticky. A tak som naspäť vo vode. Naučil som sa v momentoch samotného silného strachu zahrabávať sa do svojho strachu a bezradnosti ešte hlbšie. Samozrejme, napísal som do mesačníka Skallyona, aby som dostával mesačné seansy terapií.

V júni 1992 som videl videofilmy Drunvalo, a všetko sa začalo ukladať na svoje miesto. Drunvalo názorne ukázal omnoho širší obraz odohrávajúcich sa udalostí: precessie rovnodennosti, posunutie pólov atď. Veľké zemské katastrofy pravidelne prebiehajú každých trinásť tisíc rokov s presnosťou hodinových mechanizmov. K poslednému presunu pólov došlo približne v rovnakom čase späť, a tak budeme musieť prežiť ďalšie. Počul som od Drunvala, že vďaka zásahu obyvateľov Síriusa a neuveriteľným udalosťami, ktoré nastali potom, nás čakajú omnoho menšie zmeny, ako zvyčajne. Počul som tieto slová, nesporne, ale môj proces integrácie sa definitívne ukončil len v apríli 1993 .

Plne chápem to, že napriek tomu prax rebersinga je mocným prostriedkom, ale napriek tomu mi nemôže dať, ukázať celkový obraz vesmíru. Ak sme schopný utvoriť Merkabu vlastným dychom, tak prečo nemôžeme postaviť cestu medzi svetmi, vesmírmi rovnakým spôsobom? Veď dýchanie môže stvoriť všetko! Do tejto doby som si uvedomoval iba mrzutú, negatívnu stranu informácie o „katastrofách“. Ale koho strašiť nevrátením sa do Raja? Nedokonalá situácia môže byť nebezpečná, hlavne keď je nedostatočne osvedčená.

Nakoniec v marci 1993 sa pre mňa všetky zásady stavali na svoje miesta. Naša skutočnosť a všetko dianie so Zemou, je len funkcia, činnosť nášho vedomia, a tak, zmeniť budúcnosť je v našej moci. Uvedomením tohto, som smeroval svoje vlastné konanie tak, aby som ako môžem, zaistil mierny prechod do vyššej dimenzie. Konečne som sa prebudil a pochopil svoju dnešnú úlohu, určenie – byť medzipriestorovým majstrom a prispieť k vytvoreniu raja na Zemi. Vy ste rovnakí majstri. Mojou úlohou je vám to pripomenúť.

20. Uzdravenie, Vyliečenie.

POKRAČOVÁNÍ