Hemi-Sync:
Brána do vnútorného vesmíru
„Vedomá myseľ, vo svojej modalite, využíva iba asi 10 percent kapacity mozgu. Ďalších 90 percent nečinne spí, čakajúc na nás, kým ich objavíme.“ Chris Griscomová
Ľudský mozog a jeho obrovský potenciál je predmetom bádaní už celé desaťročia. Najmä koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov sa úsilie odborníkov sústredilo na hľadanie a skúmanie spôsobov, ako čo najviac využiť kapacitu mozgu človeka, využívanú doposiaľ iba minimálne. Tak sa v laboratóriách skúmali napríklad možnosti urýchľovania a skvalitňovania procesov učenia i myslenia, študovali sa schopnosti koncentrácie, experimentovalo sa s ovplyvňovaním vnímania zásahmi do tkaniva mozgu a podobne.
V Spojených štátoch amerických, kde prebiehalo a naďalej prebieha asi najviac takýchto výskumov, sa štúdiom mozgu a vedomia zaoberá mnoho výskumných tímov a pracovísk. Medzi známych výskumníkov vedomia a vnímania patrili a patria napr. Timothy Leary, Richard Alpert (neskôr známy pod menom Ram Dass) a Aldoux Huxley, ktorí skúmali pôsobenie psychoaktívnych látok na vedomie, český psychiater, žijúci v USA, Stanislav Grof, ktorý po zákaze experimentovania s týmito látkami vyvinul metódu holotropného dýchania, ako alternatívu k psychedelikám, John C. Lilly, známy najprv experimentmi s komunikáciou medzi človekom a delfínom a neskôr slávny svojimi odvážnymi pokusmi s tzv. „deprivačným tankom“, v ktorom sú signály zo zmyslov maximálne znížené, čím sa otvárajú dvere do iných dimenzií vnímania, alebo antropológ, Carlos Castaneda, ktorý skúmal vedomie a vnímanie ako učeň indiánskeho šamana, podobne ako neskôr kvantový fyzik, Fred Alan Wolf, zasvätený juhoamerickými šamanmi, a ďalší. Veľký prínos v oblasti bádania ľudského vedomia však predstavujú aktivity Monroeovho inštitútu, renomovanej neziskovej organizácie so sídlom vo Virginii.
Monroeov inštitút, nesúci meno svojho zakladateľa Roberta A. Monroea, vznikol v r. 1971 ako stredisko pre výskum rozvoja ľudského vedomia a potenciálu, no jeho skutočné počiatky siahajú do roku 1956, kedy pri súkromnej obchodnej spoločnosti v New Yorku, ktorá skúmala metódy učenia sa počas spánku prostredníctvom špeciálnych zvukových nahrávok, vzniklo Výskumné a vývojové oddelenie. Jedným z jeho zamestnancov bol aj Robert Monroe. V r. 1973 boli vytvorené Whistlefieldske výskumné laboratóriá, následne premenované na Monroeov inštitút aplikovaných vied, ktorého názov bol neskôr skrátený na Monroeov inštitút, so sídlom v mestečku Afton v štáte Virginia.
V súčasnosti sídli Monroeov inštitút v nádhernom prostredí hôr Blue Ridge Mountains vo Virginii, neďaleko mestečka Faber. Vo svojom profesionálnom tíme združuje mnohých expertov – lekárov, psychológov, biochemikov, fyzikov, elektroinžinierov, univerzitných profesorov a ďalších vedeckých pracovníkov, ktorí sú zapojení do vzrušujúceho dobrodružstva výskumov ľudského vedomia a jeho mapovania. Odborníkom z tejto organizácie sa už v 70-tych rokoch podarilo spoločným koordinovaným úsilím vyvinúť jedinečnú metódu pre štúdium stavov vedomia a pre aplikáciu takto získaných poznatkov do praxe. Touto metódou je synchronizácia aktivity mozgových hemisfér, ktorá nesie názov Hemi-Sync. Jej podstata spočíva v dômyselnom uplatnení vedomostí o schopnosti mozgu „nalaďovať“ sa do rozličných pracovných režimov či stavov, ak naň pôsobia špecifické zvukové frekvencie. Tieto starostlivo vybrané, usporiadané alebo zmiešané frekvencie zvukových signálov vyvolávajú v mozgu zmeny jeho elektrickej aktivity a uvádzajú ho do stavu zvýšenej koherencie. Metóda bola v r. 1975 patentovaná.
HEMI-SYNC
Hemi-Sync je komplexná metóda, ktorá využíva najnovšie poznatky neurológie, psychológie a ďalších vedných disciplín. Radí sa medzi tzv. audio-neurotechnológie, ktoré zvlášť v poslednom období zaznamenávajú prudký rozmach a popularitu u širokej verejnosti. No na rozdiel od svojich mladších „súrodencov“ (populárne „psychowalkmany“) je Hemi-Sync nástrojom, ktorý nachádza uplatnenie v mnohých oblastiach každodenného života. Podrobné a fascinujúce informácie o pestrej škále jeho využitia poskytuje publikácia „Using the Whole Brain“ („Využívanie celého mozgu“), ktorú z príspevkov desiatok autorov zostavil Ronald Russell, člen správnej rady Monroeovho inštitútu. Rozliční bádatelia a užívatelia metódy Hemi-Sync na základe svojich praktických skúseností potvrdzujú výrazný efekt synchronizácie hemisfér mozgu na zlepšenie športových výkonov, urýchľovanie procesov hojenia a liečenia organizmu (po operáciách, po úrazoch, pri ochoreniach a pod.), pri psychoterapii, zvyšovaní tvorivosti, zefektívňovaní procesu učenia a pod. Chválu na Hemi-Sync prináša aj kniha Gari Carterovej „Healing Myself“ („Moje vyliečenie“). Je to príbeh ženy, ktorá po ťažkej autohavárii podstupovala mnohé operácie a ktorej proces hojenia i vyrovnávania sa s novou životnou situáciou výrazne urýchlila práve táto metóda.
Monroeov inštitút sprístupňuje Hemi-Sync širokej verejnosti už od počiatku existencie tejto technológie formou audiokaziet, ktorých je v súčasnosti už okolo dvesto druhov s rôznym zameraním. Sú to napríklad série kaziet, ako Človek plus, Potrava mysle alebo Zážitok brány. Najnovšou ponukou z laboratórií Monroevho inštitútu je dvojalbum s dvanástimi kazetami, nazvaný Cesta domov, čo je program, určený najmä ľuďom s nevyliečiteľnou chorobou, ich príbuzným a ošetrujúcemu personálu. Vytvoril ho Robert Monroe, ktorý si k spolupráci na jeho tvorbe prizval MUDr. Elisabeth Kübler-Rossovú, svetoznámu odborníčku v práci s umierajúcimi pacientami, a PhDr. Charlesa Tarta, jedného z popredných expertov na zmenené stavy vedomia. Ich spoločné dielo, program Cesta domov, má pomôcť v príprave na prechod ľudskej duše do sfér za hranicami fyzickej existencie.
Zážitkové programy Monroeovho institutu
Napriek takmer žiadnej inzercii či priamej reklame v masmédiách, prichádzajú ročne do Monroeovho inštitútu stovky ľudí, aby sa tu zúčastnili nezvyčajného a nezabudnuteľného zážitku rozvoja vlastného vedomia, prostredníctvom niektorého z ponúkaných pobytových kurzov, ako napríklad Cesta bránou, Vodiace čiary alebo Čiary života. Každý účastník kurzu má k dispozícii zvukotesnú izbu, tzv. komoru s kontrolovaným holistickým prostredím, v ktorej absolvuje väčšinu programu. Počas jednotlivých cvičení, využívajúcich Hemi-Sync, je každý účastník spojený prostredníctvom mikrofónu a stereoslúchadiel s „centrálnym dispečingom“, kde sa priebeh všetkých cvičení starostlivo monitoruje na moderných zariadeniach.
A o čom sú cvičenia týchto zaujímavých programov? Základný kurz Cesta bránou, ponúkaný Monroeovým inštitútom, využíva technológiu synchronizácie hemisfér ako prostriedok k umožneniu zážitku a získania poznatku, že v skutočnosti sme viac, než iba fyzické telo. Úvodné cvičenia, vykonávané poležiačky, sú zamerané na nácvik hlbokej relaxácie, vytváranie vlastného ochranného energetického obalu v podobe žiarivej gule, neskôr sa účastníci krok za krokom učia odpútavaniu sa od pôsobenia fyzickej reality a ponáraniu sa hlbšie do rozličných úrovní nefyzickej reality, alebo „vnútorného vesmíru“. Tu sa prakticky využíva poznatok o ľudskom vedomí ako o kontinuu, po ktorom je možné presúvať svoju pozornosť alebo vedomé zameranie, podobne, ako keď prelaďujeme rádio či televízor z jednej stanice na druhú. „Ladiacu stupnicu“ škály vedomia tvoria rozličné jeho stavy – napríklad plná, ostražitá, vysoko koncentrovaná pozornosť a bdelosť, stav fyzickej a duševnej uvoľnenosti, stav aktivovanej imaginácie, spánok so snami, hlboký spánok bez snov, alebo napríklad stav vedomia, aký zažívajú ľudia na prahu smrti.
„Ohniská“ – vstupy do iných realit
Rozličné stavy vedomia, ktoré je možné navodiť metódou Hemi-Sync, nesú označenie Focus (preložiteľné voľne ako „ohnisko pozornosti“). Sú doplnené číslami, napr. Ohnisko 10 alebo Ohnisko 12. A práve s týmito stavmi vedomia sa oboznamujú účastníci základného kurzu Cesta bránou.
Prvým stupienkom na ceste k poznaniu a novému pohľadu na seba i okolitý svet je Ohnisko 10, stav, ktorý sa tiež nazýva „bdelá myseľ, spiace telo“. Spočíva v navodení veľmi hlbokej relaxácie za pomoci zvukových frekvencií Hemi-Sync, ktorá sa podobá na tú, ktorú všetci poznáme: je to uvoľnenie svalstva, ku ktorému dochádza počas upadania do spánku. V prípade cvičenia pre vstup do Ohniska 10 napomáhajú pri navodzovaní tohto príjemného uvoľnenia zvukové signály, ktoré pozvoľna prelaďujú mozog do pomalších frekvencií – tie sú už aj našej verejnosti známe ako „hladina alfa“. Súčasne však pôsobia aj signály, ktoré pomáhajú udržať myseľ bdelú a nezaspať. Už tento stav, nazývaný niekedy aj „zóna šera“, stav na rozhraní bdenia a snenia, je možné využívať. Vedia to účastníci kurzov Silvovej metódy ovládania mysle a podobných programov: aktivuje sa tvorivá imaginácia a otvára sa „skrytý“ svet symbolov, významov, nových riešení a pohľadov. Nehovoriac o tom, že relaxácia, akú možno zažiť s metódou Hemi-Sync v Ohnisku 10 pôsobí priaznivo na dušu a telo, ktoré sa otvárajú prísunom novej sviežej energie a regenerujú sa tak.
O kúsok ďalej na škále vedomia sa nachádza Ohnisko 12, stav „rozšíreného vedomia“. Tu sa pozornosť bdelej mysle presúva zase o čosi ďalej od podnetov fyzickej reality smerom k vnemom z nefyzickej. Veľké množstvo cvičení kurzu Cesta bránou sa odohráva práve tu, v Ohnisku 12: cvičenia, ako „energetická potrava“, „živá mapa tela“, „farebné dýchanie“, „neverbálna komunikácia“, „programovanie na mesiac“, „metamorfóza“ a iné. Inšpiráciou v pozadí jedného z cvičení tohto kurzu, nazvaného „Diaľkové prezeranie“, je spolupráca tímu Monroeovho inštitútu s Josephom McMoneagleom. Tento muž je jedným z najznámejších expertov vo fenoméne, ktorý sa nazýva „prezeranie na diaľku“ (angl. „remote viewing“), čo je v podstate získavanie informácií o danom cieli – môže ním byť predmet, živá bytosť alebo situácia, v prítomnosti, minulosti alebo budúcnosti – mimozmyslovým vnímaním. Práve u Joea McMoneaglea sa táto schopnosť rozvinula do neobyčajnej miery a vierohodnosť „prehliadania na diaľku“ bola dlhé roky testovaná tajnou službou U.S.A., v rámci projektu Stargate. Podrobnejšie informácie o „prezeraní na diaľku“ možno nájsť v dvoch knihách Joe McMoneaglea, „Mind Trek“ („Putovanie mysle“) a „The Ultimate Time Machine“ („Dokonalý stroj času“). Odborníci z Monroeovho inštitútu, vedení McMoneagleom, vypracovali postup, ako si s pomocou signálov Hemi-Sync môžu rozvíjať túto schopnosť aj účastníci programu Cesta bránou alebo užívatelia série kaziet Zážitok brány.
Oboznámiť sa s ďalšími stavmi vedomia možno v pokročilejších kurzoch, akými sú Vodiace čiary, Čiary života či Skúmanie Ohniska 27 a ďalšie. Účastníci sa učia vstupovať do Ohnísk, označených ako Ohnisko 15 („Bez času“), Ohnisko 21 („Iné systémy energie“ alebo aj „Hranica tu/teraz“), Ohniská 22 až 25 („Systémy presvedčení“), Ohnisko 27 („Park“ alebo „Záhrada“) až po Ohniská 34/35.
„Zážitok brány“ – domáci kurz
„Najprv som vnímala jemnú nehybnosť. Moje telo spalo, no moja myseľ bola bdelá. Jemne ma to vťahovalo hlbšie a hlbšie. Potom sa to začalo: bola som pri svojej bráne. Bolo to ako cesta domov, pocit úplného pokoja a celistvosti. Prežívala som to, čo ste nazvali „nespútaná energia a inteligencia“. S narastajúcim rozmerom zážitku prúdila všade vôkol mňa energia. Myšlienky sa vznášali vyššie a vyššie. Potešenie nemalo konca. Bol to najoslobodzujúcejší zážitok, aký som kedy mala?“ (Z odozvy účastníčky kurzu Hemi-Sync: Exkurzia)
Pre tých, ktorí nemajú možnosť zúčastniť sa päťdňového pobytového kurzu Cesta bránou v Monroeovom inštitúte je v ponuke náhrada, v podobe šiestich albumov s názvom „Zážitok brány“, ktoré na 36 audiokazetách prinášajú cvičenia obsiahnuté v základnom kurze Cesta bránou. (Jedinou podmienkou k tomu, aby ste z týchto kurzov – či už pobytových alebo toho na kazetách – niečo mali, je dobrá znalosť angličtiny.) Ďalšiu možnosť oboznámiť sa s možnosťami metódy Hemi-Sync predstavujú víkendové tvorivé dielne a minikurzy, ako „Hemi-Sync: Exkurzia“, „Hemi-Sync: Človek plus“ alebo „Hemi-Sync: Prechod bránou“. Tieto víkendové programy vedú inštruktori, oprávnení oboznamovať verejnosť s technológiou synchronizácie hemisfér. O prínosoch metódy Hemi-Sync pre rozvoj vedomia a vnímania píše vo svojej knihe „Traveling with Power“ („Putování se Sílou“, Volvox Globator, 2000) Ken Eagle Feather, žiak slávneho mexického šamana, dona Juana Matusa, ktorý je svetu známy z bestsellerov už vyššie spomínaného Carlosa Castanedu. Ken Eagle Feather, ktorý nazýva Roberta Monroea „high-tech Toltékom“ („Tolték“ značí „človek poznania“ a označovali sa tak ľudia s najvyšším stupňom duchovného poznania medzi Aztékmi a Toltékmi v predkolumbovskej Amerike. Viac pozri: Toltékovia), pracoval istý čas pre Monroeov inštitút, kde sa tiež aktívne zúčastňoval zážitkových programov. Ako píše, „Cesta bránou mi umožnila urobiť veľa pevných prepojení s hlbokými aspektami môjho bytia. Kým som si úspešne zvnútorňoval učenia, nahromadené počas môjho učňovstva, moji spoločníci z Cesty bránou hovorili, že z nej takisto majú veľký prínos. Všetci vyjadrovali obnovený pocit seba samých, druhých ľudí a života… Čas strávený v inštitúte povážlivo rozšíril môj pohľad na vnímanie, keď som sa učil o channelingu, mimozemšťanoch, mimotelových zážitkoch a iných nefyzických energiách. Čoraz viac a viac som sa dozvedal o tom, ako putovať chodníčkami vnímania do týchto oblastí, vedený mojou vlastnou silou.“
Jedným z priaznivcov populárnej Cesty bránou je údajne aj Kai Sui Fang, 91-ročný predstavený zen-budhistického kláštora vo Vancouveri. Kai Sui Fang sa domnieva, že študenti kurzu Cesta bránou môžu dosiahnuť meditačné stavy za týždeň, čo jemu samému trvalo celé roky. Jeho kláštor teraz využíva audio-nahrávky Monroeovho inštitútu ako účinnú pomôcku pri meditáciách.
Cesta domov
Už spomínaný program Cesta domov je určený ľuďom v posledných etapách fyzického života, ale prínos z neho získajú aj tí, ktorí sa zaujímajúo to, ako to „vyzerá“ na „druhej strane“. Cesta domov totiž obsahuje dva albumy, každý so šiestimi audiokazetami, so signálmi Hemi-Sync a inštrukciami, ktoré užívateľa oboznámia zážitkovou formou s Ohniskami 15, 21, 22, 23, 24, 25 a 27. Po vyskúšaní si pobytu v stave, v ktorom sa stráca pojem času (Ohnisko 15) a neskôr aj priestoru, ako ho poznáme (Ohnisko 21), nás inštrukcie prevedú miestom, za ktorým zvyčajne býva návrat späť sťažený (stavy kómy) alebo nemožný (smrť). Ohniská 22 až 25 predstavujú oblasti presvedčení, vytvorených ľudstvom v priebehu histórie. Sú to teda „miesta“ v nefyzickej realite, kam prichádzajú duše zosnulých, podľa toho, aké náboženstvo, vieru či presvedčenie o „posmrtnom živote“ vyznávali počas fyzickej existencie.
Ohnisko 27, nesúce tiež označenie „Park“ či „Záhrada“, je potom oblasťou pokoja, odpočinku a stretnutí s inými bytosťami, kam by sme sa mali v ideálnom prípade po ukončení fyzického života dostať. Je to rozľahlá časť nefyzickej reality, pripomínajúca park alebo veľkú záhradu, s potokmi, lavičkami na odpočinok, nádhernou prírodnou scenériou – všetko pôsobí neuveriteľne skutočným a pozemským dojmom. Toto je pravdepodobne miesto, ktoré popisujú niektorí jednotlivci, ktorí mali zážitok prahu smrti – miesto, kde sa stretli s milovanými blízkymi, ktorí už opustili fyzický svet skôr, a kde sa stretli aj so svetelnou bytosťou, vyžarujúcou nesmiernu lásku a súcit.
Pre zaujímavosť spomeňme, že Monroeov inšitút ponúka program pre absolventov pokročilých kurzov, v ktorom jeho účastníci putujú vedomím do realít Ohnísk 22 až 25, aby tu vyhľadali ľudské duše, „stratené“ v týchto oblastiach a aby ich priviedli do „Parku“. Tieto „záchranné misie“ pripomínajú svojou podstatou prácu domorodých šamanov, ktorých jednou funkciou okrem liečenia je aj odprevádzanie duší zosnulých do oblasti svetla a odpočinku (šaman tu vystupuje ako „psychopompos“, teda sprievodca duší mŕtvych).
Z toho všetkého, čo sme doposiaľ uviedli je zrejmé, že audio-neurotechnológia Hemi-Sync, vytvorená Monroeovým inštitútom, je metóda, ktorá môže výrazne posunúť poznanie ľudstva o povahe sveta navôkol – toho viditeľného, ale obzvlášť toho, o ktorého existencii vieme z poznatkov mystikov a ľudí s mimoriadnymi psychickými schopnosťami. Je vstupnou bránou pre tých, ktorí chcú bádať vo sférach „vnútorného vesmíru“…
DreamingWolf
Převzato:http://dreamingwolf.sk/
