9.11.: č.6

9.11.: č.6

Veže WTC boli projektované na náraz približne rovnakého lietadla, aké do nich narazilo

 

Všeobecne sa pri návrhu budov vždy zohľadňuje statické aj dynamické zaťaženie budovy. Nosná konštrukcia sa navrhuje tak aby zniesla vlastnú tiaž (tj. tiaž nosnej konštrukcie), úžitkovú tiaž (nábytok, ľudia, stroje..), klimatické zaťaženie (vetrom, dažďom, snehom, vplyv meniacej sa teploty) a mimoriadne zaťaženie (seizmické otrasy, a pri vysokých budovách sa počíta aj s nárazom lietadla/helikoptéry).

Veže WTC v dobe svojho dokončenia (rok 1973) boli najvyššími budovami sveta. Boli pýchou americkej architektúry.

Hlavným architektom WTC bol John Skilling, ktorý patrí medzi najuznávanejších stavebných inžinierov sveta. Bol vedúcim inžinierom mnohých veľkých projektov, napr. Rainier Bank Tower, the Seafirst Building and Seafirst Fifth Avenue Tower, Century Square, 76-poschodový Columbia Seafirst Center, Washington State Convention. Zomrel v roku 1998.

Skilling v návrhu WTC počítal aj možným nárazom veľkého lietadla, rovnako ako s požiarom leteckého paliva.

Nasledujúci citát pochádza z dokumentu o konštrukcii WTC, ktorý vypracovala Skilingova firma.

The buildings have been investigated and found to be safe in an assumed collision with a large jet airliner (Boeing 707-DC 8) traveling at 600 miles per hour. Analysis indicates that such collision would result in only local damage which could not cause collapse or substantial damage to the building and would not endanger the lives and safety of occupants not in the immediate area of impact.

City in the Sky, Times Books …, , page 131

scan analýzy tu

 

Preklad:

Budovy boli preskúmané a sú bezpečné z hľadiska uvažovaného nárazu veľkého lietadla (Boeing 707-DC 8) letiaceho rýchlosťou 970 km/h. Analýza ukázala, že takýto náraz by spôsobil iba poškodenie lokálneho charakteru, ktoré by nemohlo spôsobiť kolaps alebo výraznejšie poškodenie konštrukcie. Náraz by neohrozil život a bezpečnosť nájomníkov mimo bezprostrednej zóny nárazu.

V interview pre Seatle Times v roku 1993 John Skiling povedal:

Our analysis indicated the biggest problem would be the fact that all the fuel (from the airplane) would dump into the building. There would be a horrendous fire. A lot of people would be killed, … The building structure would still be there.

John Skilling, head structural engineer of WTC

Twin Towers Engineered To Withstand Jet Collision, Seatle Times, February 27, 1993, odporúčam prečítať celé interview

 

Preklad:

Naša analýza ukázala, že najväčší problém by bolo palivo lietadla, ktoré by sa dostalo do budovy. Bol by tam obrovský požiar. Usmrtilo by to veľa ľudí,… Konštrukcia budovy by tam však stála aj naďalej.

John Skilling, hlavný konštrukčný inžinier WTC

Frank A. Demartini o odolnosti WTC voči nárazu lietadla

Frank A. Demartini bol manažérom konštrukcie WTC, v nasledovom interview z januára 2001 hovorí o odolnosti veží voči nárazu lietadla. Mal kanceláriu v jednej z veží WTC, pri jej deštrukcii 11. septembra 2001 zahynul.

Stiahni video: download, 6MB

 

 

Porovnanie Boeingu 707 a Boeingu 767

Často sa možno stretnúť s mylnou predstavou, že lietadlá ktoré narazili do WTC boli o veľa väčšie ako tie, s ktorými sa počítalo pri návrhu. Faktom je, že Boeing 707 s ktorým sa počítalo pri návrhu je približne rovnaké lietadlo ako Boeing 767-200, čo je typ lietadla aké narazili do WTC.

 

 

Tento obrázok pochádza z kapitoly 1 správy FEMA. Ukazuje veľkosti Boeingu 707 a 767 relatívne k rozmeru veže. Aj keď má 767 mierne širší trup ako 707, celkovo sú tieto dva typy lietadiel približne rovnaké (rozmerovo, hmotnostne, aj čo sa týka kapacity palivovej nádrže).

 

 

vlastnosťBoeing 707Boeing 767-200
palivová kapacita87065 litrov90770 litrov
max. vzletová hmotnosť152 ton179 ton
hmostnosť v prázdnom stave62 ton81 ton
rozpätie krídiel44.4 m47.6 m
plocha krídiel279.6 m2283.4 m2
dĺžka46.6 m48.5 m
typická rýchlosť letu977 km/h851 km/h

 

Zdroj:
Boeing 707 – http://www.boeing.com/commercial/707family/product.html

Boeing 767 – http://www.boeing.com/commercial/767family/pf/pf_200prod.html

http://911research.wtc7.net/wtc/analysis/design.html

 

 

Kinetická energia

Keď hodíte napr. kameň do okna, v čase keď dopadne na sklo bude mať tzv. kinetickú energiu, ktorá je závislá od jej rýchlosti a hmotnosti. Čím je rýchlosť a hmotnosť letiaceho predmetu vyššia, tým má väčšiu kinetickú energiu. Zjednodušene povedané, kinetická energia určuje aké poškodenie môže letiaci predmet spôsobiť.

Vzorec na výpočet kinetickej energie je 1/2 * hmotnosť * rýchlosť na druhú.

Údaje o hmotnosti sú v tabuľke zaokrúhlené na tony, pri výpočte bude použitý presný údaj v kg.

 

Ek = 1/2 mv2

Kinetická energia pre Boeing 707

Ek = 0.5 * 152400 * (977*1000/3600)2 = 5612 MJ

Kinetická energia pre Boeing 767

Ek = 0.5 * 179170 * (851*1000/3600)2 = 5006 MJ

 

 

Z uvedených výpočtov vyplýva, že plne naložený Boeing 707 letiaci typickou rýchlosťou má viac kinetickej energie ako Boeing 767.

Náraz Boeingu 707 s ktorým sa počítalo pri dizajne veží by teda spôsobil väčšie škody ako náraz Boeingu 767, ktorý do veží skutočne narazil.

 

 

Množstvo paliva

Podľa oficiálnych odhadov malo každé z lietadiel v čase nárazu do veží v nádrži asi 38000 litrov paliva. Celková kapacita nádrže je pri tomto type lietadiel je 90770 litrov. V čase nárazu teda boli nádrže plné asi z 1/3 svojej kapacity (pozri Požiar leteckého paliva, väčšina zhorela pri náraze a v úvodných minútach).

38000 litrov paliva je len asi 40% z kapacity palivových nádrží Boeingu 707, s nárazom ktorého (v plnej hmotnosti, tj. aj plnými nádržami) sa uvažovalo pri návrhu veží.

 

Záver

Ako vyplýva z porovnania lietadiel B707 a B767, náraz lietadla nebol v nijakom aspekte nad rámec toho, s čím sa počítalo pri návrhu konštrukcie WTC. John Skiling bol svetová špička medzi stavebnými inžiniermi. WTC boli mimoriadne dobre navrhnuté a postavené budovy. Vo svojom čase boli vrcholným dielom svetového stavebníctva. Pri ich dizajne sa zohľadnila každá možná udalosť, ktorá mohla nastať. Preto je veľmi tažko uveriteľné, že totálnu deštrukciu WTC spôsobili udalosti, s ktorými pri návrhu počítal jeden z najlepších stavebných inžinierov sveta.

 

Zdroje

http://stj911.org/evidence/wtc.html
http://archives.seattletimes.nwsource.com/cgi-bin/texis.cgi/web/vortex/display?slug=1687698&date=19930227
http://911research.wtc7.net/wtc/analysis/design.html

 

Pozri aj

Samotnému nárazu lietadla budovy veže WTC bez problémov odolali, boli stavané na značne väčšiu záťaž (oficiálna teória je v podstate teória, že kolaps spôsobil požiar)

 

 

 

Požiar paliva

Ďalšia veľmi častá mylná predstava sa týka množstva paliva, ktoré mali lietadlá v nádržiach keď do veží narazili. Nádrže s palivom neboli ani zďaleka plné, vzhľadom na to že lietadlá nesú len toľko paliva, koľko na cestu potrebujú (+ nejaká rezerva). Let č.11 aj let č.175 (oba Boeing 767) boli naplánované z Bostonu do Los Angeles. Vzdušná vzdialenosť medzi týmito mestami je 4194 km (zdroj). Dolet Boeingu 767 s plnou nádržou (90770 litrov) je 12223 km. Ak uvážime nejakú rezervu a fakt, že lietadlá nejaké palivo po ceste do New Yorku spotrebovali, vyjde nám že lietadlá mali v čase nárazu do veží nádrže plné len na úrovni priližne 1/3 svojej kapacity.

Potvrdzuje to aj správa FEMA v kapitole 2, kde píše:

The Boeing 767 is capable of carrying up to 23,980 gallons of fuel and it is estimated that, at the time of impact, each aircraft had approximately 10,000 gallons of unused fuel on board (compiled from Government sources).

FEMA World Trade Center Building Performance Study, Chapter 2

 

Preklad

Boeing 767 je schopný niesť do 23980 galónov (90770 litrov) paliva. Odhaduje sa, že v čase nárazu malo každé z lietadiel približne 10000 galónov (asi 38000 litrov) nespotrebovaného paliva.

38000 litrov paliva je len asi 40% z kapacity palivových nádrží Boeingu 707, s nárazom ktorého (v plnej hmotnosti, tj. aj plnými nádržami) sa uvažovalo pri návrhu veží.

Pre lepšiu predstavu, 38000 litrov je objemovo asi také množstvo, že by zaplnilo bežnú malú izbu o veľkosti 4×3 metre.

 

Aké množstvo paliva ostalo po náraze pre požiar ?

FEMA hovorí, že to bolo 4000 galónov (~15 tisíc litrov, čo je asi 15% kapacity palivovej názdrže).

If one assumes that approximately 3,000 gallons of fuel were consumed in the initial fireballs, then the remainder either escaped the impact floors in the manners described above or was consumed by the fire on the impact floors. If half flowed away, then approximately 4,000 gallons remained on the impact floors to be consumed in the fires that followed.

Ak uvažujeme, že približne 3000 galónov paliva zhorelo v úvodnom výbuchu, potom zvyšok [z tých 10000 galónov] buď unikol zo zasiahnutých poschodí spôsobom opísaným vyššie, alebo zhorel v požiari na zasiahnutých poschodiach. Ak asi polovica unikla preč, pre horenie v požiari ostalo približne 4000 galónov.

NIST hovorí, že to bolo 4500 galónov (~17 tisíc litrov, asi 19% kapacity palivovej názdrže). [http://wtc.nist.gov/NISTNCSTAR1-2B_Chaps1-8.pdf, Figure 4-34].

 

Väčšina paliva zhorela pri prvotnom náraze a niekoľkých nasledujúcich minútach požiaru

Potvrdzujú to videozáznamy, aj správa FEMA.

Správa FEMA v kapitole 2 hovorí:

The time to consume the jet fuel can be reasonably computed. At the upper bound, if one assumes that all 10,000 gallons of fuel were evenly spread across a single building floor, it would form a pool that would be consumed by fire in less than 5 minutes (SFPE 1995) provided sufficient air for combustion was available. In reality, the jet fuel would have been distributed over multiple floors, and some would have been transported to other locations. Some would have been absorbed by carpeting or other furnishings, consumed in the flash fire in the aerosol, expelled and consumed externally in the fireballs, or flowed away from the fire floors. Accounting for these factors, it is believed that almost all of the jet fuel that remained on the impact floors was consumed in the first few minutes of the fire.

Čas za ktorý letecké palivo vyhorí sa dá pomerne presne vypočítať. Pri uvažovaní vrchnej hranice, že celých 10000 galónov (~38000 litrov) bolo rozliatych na jednom poschodí, vytvorilo by mláku, ktorá by zhorela za niečo menej ako 5 minút (SFPE 1995), za predpokladu že by malo horenie dostatok kyslíka. V skutočnosti bolo však palivo rozliate po viacerých poschodiach, nejaké množstvo sa tiež dostalo aj do iných miest. Nejaké palivo bolo absorbované kobercami a zariadením, taktiež spotrebované v horení aerosólu, spotrebované externe v ohnivých guliach, alebo odtieklo preč z horiacich poschodí. Pri uvážení týchto faktorov sa predpokladá, že takmer všetko palivo ktoré ostalo na poschodiach vyhorelo počas niekoľkých úvodných minút požiaru.

Ako vidno na fotografiách a videách, väčšina paliva zhorela pri náraze lietadla mimo budovy.

Videá nárazu a úvodnej explózie horiaceho paliva mimo budovu: video1, video2, video3

 

Pravdepodobne sa pýtate,.. Ak samotný náraz lietadla nemal nijaký väčší vplyv na konštrukciu budovy, a väčšina paliva zhorela mimo budovy alebo počas niekoľkých počiatočných minút požiaru, a následné požiare neboli nijako neobvykle intenzívne, ako je možné že sa obe tieto masívne, excelentne navrhnuté a skonštruované budovy premenili na prach rýchlosťou voľného pádu ?

Ak je to tak, pýtate sa naozaj tú správnu otázku.

 

 

Samotnému nárazu lietadla budovy veže WTC bez problémov odolali, boli stavané na značne väčšiu záťaž

Možno vás napadlo, že WTC spadli kvôli tomu, že budovy veľmi poškodil náraz lietadiel. Nie je to pravda. Počet stĺpov zničených pri náraze nebol veľký, a záťaž sa rozdelila na zvyšné stĺpy. Budovy mali veľkú rezervu v nosnej kapacite.

Slová NIST:

Budova však mala rezervnú nosnú kapacitu: dokázala uniesť podstatne väčšie zaťaženie ako váhu samotnej konštrukcie, ľudí a zariadení v budove (nábytok v kanceláriách, stroje, atď). Záťaž ktorú niesli zničené stĺpy exteriéru sa rozdelila medzi susedné nepoškodené stĺpy. Nepoškodené stĺpy v jadre rovnako prebrali záťaž zničených jadrových stĺpov. WTC1 po náraze lietadla stála. A stála by aj naďalej, ak by neprišlo k následným požiarom.

National Institute of Standards and Technology, Final Report on the Collapse of the WTC, str.23, pozri aj Správa NIST – Koľko stĺpov bolo zničených ?

Rovnako profesor Thomas Eagar, ktorý podporuje oficiálnu verziu, že kolaps bol spôsobený požiarom, o náraze lietadiel napísal nasledovné:

Prvotné správy o WTC si všimli, ako dobre veže zniesli samotný náraz lietadiel. Keď si však uvedomíte, že budovy boli zložené z viac ako 1000-násoboku hmoty akú malo lietadlo, a boli skonštruované tak, aby odolali 30 násobne väčšej záťaži vetra, akú prestavovala hmotnosť lietadla, táto schopnosť odolať nárazu lietadla je sotva pre niekoho prekvapivá. Naviac, 11. septembra nefúkal vietor nejakej výraznejšej intenzity. Vonkajšie nosníky boli pred nárazom namáhané len asi na úrovni 1/3 kapacity, na ktorú boli projektované (200 MPa).

Jediný kovový komponent lietadla porovnateľný s externým oceľovým pilierom WTC je centrálny trám lietadla, ktorý sa nachádza na spodku trupu. Aj keď náraz lietadla nepochybne zničil niekoľko oceľových pilierov externej konštrukcie WTC, tento počet pilierov zničených pri náraze nebol veľký, a záťaž sa preniesla na ostatné piliere v tejto vysoko redundantnej konštrukcii.

Thomas W. Eagar and Christopher Musso, Why Did the World Trade Center Collapse? Science, Engineering, and Speculation

Slová profesora, ktorý dostal možnosť skúmal oceľové stĺpy z trosiek WTC:

Samotný náraz lietadla tej budove neurobil vôbec nič.

Engineer finds clues in WTC wreckage , CNN, October 5, 2001

Oficiálna verzia je teda výhradne teória o tom, že kolaps spôsobil oheň.

 

Pozri aj

Veže WTC boli projektované na náraz približne rovnakého lietadla, aké do nich narazilo
Čo hovoria o páde WTC oficiálne správy

 

 

 

Dopad požiarov na časti oceľovej nosnej konštrukcie

Cieľom tohoto článku vás oboznámiť čitateľa s tým, ako sa správa konštrukčná oceľ pri vysokých teplotách.

„Oceľová budova pri pôsobení požiaru nekolabuje náhle. Sú tam zreteľné varovné príznaky, a to rozsiahle deformácie.“


Hart, Multi-storey Buildings in Steel

Je pravda, že oceľ pri zvyšujúcej sa teplote stráca svoju pevnosť. Dôležitá je ale otázka, čo sa presne deje s týmto materiálom keď je vystavený vysokým teplotám/tlaku. Ako uvidíte, oceľ pod tlakom pri zvyšovaní teploty neexploduje, neláme sa, ani nevyletuje 150m od von z budovy. Ohýba sa.

Zabudnime na chvíľu na to, že požiare vo WTC neboli nijako extrémne intenzívne. Predstavme si, že požiare boli naozaj extrémne a rozšírené zúrili na veľa miestach, že paliva z nádrží lietadla bolo veľmi veľa, že fúkal silný vietor, ktorý dodával horeniu dostatok kyslíka. Myslíte že extrémne požiare by mohli spôsobiť totálne rozdrvenie na prach oboch veží WTC aj WTC7 ? Nasledujúci text je z prílohy A správy FEMA, World Trade Center Building Performance Study.

 

V polovici 90-tych rokov British Steel a Building Research Establishment vykonali sériu šiestich testov v Cardingtone, aby skúmali správanie sa oceľovej nosnej konštrukcie v požiaroch, akú majú oceľové budovy. Tieto testy prebiehali v 8-poschodovej budove. Sekundárne oceľové nosníky neboli chránené nijakým protipožiarnym nástrekom ani iným spôsobom. Tieto sekundárne oceľové nosníky dosiahli v troch testoch teplotu až 800-900°C (čo vysoko presahuje tradične uvažovanú kritickú teplotu 600°C), napriek tomu ani pri jednom zo šiestich vykonaných experimentov nebol zaznamenaný žiadny kolaps.

Ako vidno z grafu, oceľ pri teplote nad 800°C stráca 90% svojej pevnosti. Aj keď je oceľ zahriata na takúto vysokú teplotu, nikdy sa nerozláme na kusy, ako tomu bolo v prípade WTC a WTC7.

Prečo ani takéto dramatické teploty nevyvolávajú totálny kolaps budovy ?

  • Mrakodrapy a budovy všeobecne sa navrhujú tak, aby mali o veľa väčšiu silu/pevnosť/redundanciu ako tú, ktorá je potrebná na to, aby budova odolala tým najextrémnejším predvídateľným udalostiam/podmienkam.
  • Ak pri oceľovej konštrukcii dôjde k nejakému kolapsu z dôvodu extrémnych teplôt, kolaps nastane iba v tej oblasti konštrukcie, kde tieto teploty pôsobili.
  • Nízko-uhlíková oceľ používaná na stavbu oceľových konštrukcií budov sa ohýba, neláme sa. Časť konštrukcie vystavená vysokej teplote sa môže ohnúť, prípadne spôsobiť to, že sa veľká časť konštrukcie prehne, alebo dokonca prevráti. Neexistuje však žiadny príklad oceľovej budovy, ktorá by sa rozdrobila na kusy z dôvodu akejkoľvek kombinácie poškodenia konštrukcie a požiaru (okrem údajných prípadov WTC a WTC7).

Toto sú fotografie, ktoré pochádzajú z vyššie spomínaných testov. Pochádzajú z tejto stránky, ktorá obsahuje komplexnú štúdiu na tému požiare vs. oceľové konštrukcie.

 

 

Obrázok 1 – simulácia požiaru kancelárie. Toto bol pri testoch najväčší požiar, trval 74 minút. Vertikálne oceľové stĺpy boli pred ohňom chránené, ostatné nie.

Nasledujúca fotografia pochádza z testu, pri ktorom neboli chránené žiadne nosníky.

 

Obrázok 4 – teplota nosníkov v tomto prípade dosiahla 670°C. Vidíme typickú deformáciu zaťaženého vertikálneho oceľového stĺpa, ktorý bol vystavený vysokej teplote. Nexplodoval, nerozpadol sa na prach, ani nevyletel 150m von z budovy.

 

 

Pri zohriatí sa oceľové nosníky predlžujú a prehnú sa, pri ochladzovaní sa zasa zmršťujú a snažia sa dostať do svojej pôvodnej polohy. Keď sa rozohriaty nosník prehne, pri ochladzovaní sa zmršťuje, ale väčšinou (najmä ak je prehyb výraznejší) sa nedostane úplne naspäť do svojej pôvodnej polohy. Jeho efektívna dĺžka je potom menšia, a vďaka tomu v ňom vzniká napätie.

Toto napätie sa pri ochladzovaní môže prejaviť prasknutím niektorých ohybov, prípadne povolením niektorých zvarov/skrutiek. Tým sa napätie uvoľňuje. Tento jav bol pozorovaný pri všetkých testoch. Ako vidíte, nespôsobilo to však globálny kolaps, ani totálne rozdrvenie budovy na prach, ani nič podobné. Vďaka redundancii konštrukcie sa záťaž rozloží na iné nosníky. Strata spojov vďaka tomuto javu, ku ktorému dochádza pri ochladzovaní nie je z globálneho hľadiska pre budovu nijakým spôsobom nebezpečná.

Obrázok 7 – zahriatie jedného nosníka

Záver

Ani požiare extrémnej intenzity, ďaleko väčšej akú majú požiare uhľovodíkových materiálov nemôžu spôsobiť totálny kolaps budov s oceľovou konštrukciou. Budovy z ocele majú za sebou viac ako 100 ročnú históriu. Väčšina oceľových mrakodrapov mala vo svojej histórii veľký požiar. Nikdy sa však v doterajšej histórii týchto budov nestalo, že by sa oceľová budova totálne zrútila/rozpadla na kusy/explodovala z dôvodu požiaru (okrem údajných prípadov WTC a WTC7).

Pozri aj

Kritický požiar a poškodenie budov WTC č.5 a 6 – nespadli

 

 

Komínový efekt a WTC

Veľa ľudí sa mylne domnieva, že pri požiaroch v WTC zohral úlohu jav nazývaný „komínový efekt„. A že vďaka nemu boli požiare veľmi intenzívne. Nie je to pravda.

O komínovom efekte hovorí správa FEMA v kapitole č.2 nasledovné:

Sometimes, interior shafts in burning high-rise buildings also deliver significant quantities of air to a fire, through a phenomenon known as „stack effect,“ which is created when differences between the ambient exterior air temperatures and the air temperatures inside the building result in differential air pressures, drawing air up through the shafts to the fire area. Because outside and inside temperatures appear to have been virtually the same on September 11, this stack effect was not expected to be strong in this case.

FEMA World Trade Center Building Performance Study, Chapter 2

Niekedy sa stane, že vnútorné šachty výškových budov dodávajú požiaru značné množstvo vzduchu. Tento jav sa nazýva komínový efekt (angl. stack effect). Vzniká vďaka rozdielom teploty okolitého vzduchu a teploty vzduchu vo vnútri budovy. To má za následok rozdielny tlak vzduchu, vzduch prúdi cez šachty do oblasti požiaru.

11. septembra však boli teploty vonku a vo vnútri budovy v podstate rovnaké. Preto sa nepredpokladá, že by komínový efekt mal na požiar výraznejší vplyv.

Na fotografiách a videách nevidno šľahajúce plemene z dier po nárazoch. Tie by sme pozorovali pri veľkom požiari a tiež prejavujúcom sa komínovom efekte. Diery sú naopak veľmi tmavé.

Viditeľné plamene boli výrazne viditeľné iba bezprostredne a lebo krátko po nárazoch lietadiel (foto napr. tu alebo vo fotogalérii). Potom veže viac-menej iba dymili.

 

 

Na tejto fotografii vidno dokonca ženu, ktorá prežila. Teplota ktorá položí oceľový mrakodrap, ale neusmrtí človeka?

Veže WTC boli navyše vzduchotesné, podlažia boli podľa slov jedného z architektov ako hermeticky uzavreté jednotky (Aaron Swirsky, zdroj). Výrazný komínový efekt tam teda nemohol nastať ani teoreticky. Vzduch sa k požiarom dostával cez diery v budove, ktoré prerazilo lietadlo.

 

Záver

Komínový efekt nemal na požiare vo WTC výraznejší vplyv. Žiadna z oficiálnych správ to ani netvrdí.

 

Roztavený kov v ruinách a podzemí WTC a WTC č.7, taktiež vytekajúci z WTC

Oheň vo vežiach, či už leteckého paliva alebo požiaru horľavých materiálov v kanceláriách nie je dosť silný aby roztavil oceľ. Napriek tomu na videozáznamoch a fotkách vidno roztavený kov vytekajuci z veže WTC pred jej pádom. Ako je to možné ? Čo roztavilo tento kov ?

 

Vytekajúci roztavený kov z veže WTC

 

Video roztaveného kovu vytekajúceho z WTC

Vľavo originál video, vpravo bol na ňom stabilizovaný obraz. Všimnite si aj unikajúci dym netypickej bielej farby z tejto zóny, na rozdiel od šedého/čierneho dymu ktorý ide zo zvyšných oblasí požiaru.

Poznámka: videa byla odstraněna z důvodů porušení podmínek (za chvíli zmiznou všechny důkazy)

 

Čo roztavilo tento vytekajúci kov ?

NIST vo FAQ č.11 usúdila, že tento kov bol roztavený hliník z lietadla. Roztavený hliník však sám o sebe striebornú farbu, NIST, usúdila že tento roztavený kov tvoril roztavený hliník zmiešaný s veľkým množstvom žeravého, čiastočne zhoreného organického materiálu (nábytok, koberce, časti počítačov). Potom hliník môže vyprodukovať oranžový žiar.

NIST toto tvrdenie nepodložila žiadnym experimentom. Experiment s roztaveným hliníkom zmiešaným s organickými materiámi urobil Steven Jones s kolegami z univerzity. Výsledok experimentu bol, že farba roztaveného hliníka zmiešaného s organickými materiámi je strieborná, nie oranžová.

 

Podrobnú analýzu roztaveného kovu nájdete v prezentácii Stevena Jonesa na konferencii Lifting the Fog (slovenké a české titulky).

 

V troskách WTC aj WTC7 po ich zrútení našli doslova jazerá roztaveného a žeravého kovu

Správy a svedkovia o roztavenom kove

Video so svedectvami o roztavenom kove na Ground Zero: http://www.youtube.com/watch?v=8X5F5PttzJY
http://www.youtube.com/watch?v=oM7HI4kjtvA

V týždňoch a mesiacoch po 9/11 veľa ľudí podávalo správy o roztavenom kove v ruinách WTC.

Ich kompletné zhrnutie aj s linkami na originálne správy nájdete na http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a091201moltenmetal&scale=0, tu sú niektoré z nich.

William Langewiesche, jediný novinár ktorý mal neobmedzený prístup na Ground Zero počas odstraňovacích prác.

William Langewiesche, the only journalist to have unrestricted access to Ground Zero during the cleanup operation, describes, „in the early days, the streams of molten metal that leaked from the hot cores and flowed down broken walls inside the foundation hole.“

William Langewiesche
American Ground: Unbuilding the World Trade Center. New York, NY: North Point Press, 2002

William Langewiesche, jediný novinár ktorý mal neobmedzený prístup na Ground Zero počas odstraňovacích prác hovorí vo svojej knihe: „počas úvodných dní, prúdy roztaveného kovu ktoré vytekali z horúcich jadier a stekali dolu po poškodených stenách do jamy kde boli základy“

Leslie Robertson, jeden z hlavných štrukturálnych inžinierov WTC.

Leslie Robertson, the structural engineer responsible for the design of the WTC, describes fires still burning and molten steel still running 21 days after the attacks.

Leslie Robertson
Williams, James M. 2001. „WTC A Structural Success.“ SEAU News VI, iss. II. October.

Leslie Robertson, štrukturálny inžinier WTC zodpovedný za návrh konštrukcie, opisuje horiace požiare a roztavenú oceľ, 21 dní po útokoch.


Profesor fyziky Steven Jones o roztavenom kove

Download, 16 MB, pochádza z Improbable Collapse

Úryvok z 911 Mysteries, roztavený kov v troskách WTC

Download, 23 MB

Inžinier NIST, John Gross, spochybňuje existenciu roztaveného kovu vo WTC

Dôkazy sú však neúprosné. [zdroj]

Download, 14MB, 4 min, 320×240

Pozri aj

Dôkazy o použití termitových zmesí vo WTC (alebo kde sa vzal roztavený kov vo WTC)

 

 

Dôkazy o použití termitových zmesí vo WTC

Profesor Steven Jones na konferencii pnacitizen.org 14.4.2007 prezentoval nové dôkazy o použití termátu (termitová zmes) vo vežiach WTC. Prednášku si môžete pozrieť na Google Video (kvalitnejšia verzia záznamu s lepším zvukom tu), stiahnuť .avi si môžete tu (nemá slov. titulky).

 

 

Profesor Steven Jones prezentuje nové dôkazy po použití termátu v budovách WTC. Termitové zmesi vysvetľujú roztavený kov vo WTC.

 

Termát (variácia termitovej zmesi) je zápalná látka používaná hlavne v armáde, slúžiaca na rezanie materiálov veľkej hrúbky (napr. ocele). Ide o zmiešaný prášok oxidu železa (Fe2O3), hliníka (Al) a síry (S). Táto zmes po zapálení pokračuje v horení s teplotou až 2500°C, produkuje roztavené železo a biely dym. Necháva po sebe jasne identifikovateľné chemické stopy – malé železné častice s obsahom síry a hliníka. Čo dokáže takáto zmes sa môžete pozrieť na tomto videu.

 

 

Roztavený kov vytekajúci z WTC – roztavené železo pochádzajúce z reakcie termitovej zmesi.

 

 

Jones prezentoval výsledky analýzy železných častí prachu z WTC pomocou energodisperznej mikroanalýzy (metóda na presné zistenie zloženia). Jej výsledky presne sedia so zložením rezíduí reakcie termátu – miniatúrnych železných guličiek (od 0.02mm do ~1mm) s obsahom síry a hliníka. Tieto informácie sa nenachádzajú v prednáške prof. Jonesa z novembra 2006, ktorá je k dispozícii v sekcii Filmy.

 

Zdroj vzoriek prachu

Analyzované vzorky prachu pochádzajú z bytu Janette MacKinlay, ktorý bol zaplavený prachom po páde južnej veže WTC. Jej byt sa nachádzal asi 100-150 metrov od miesta kde stála táto veža.

Vpravo: Separácia železných zložiek prachu pomocou magnetu.

Vľavo: 1.5mm kovová guľôčka z WTC prachu pod mikroskopom (pri svojom vzniku bola v roztavenom stave).
Vpravo: Výsledky zloženia: jeden z výsledkov patrí 1.5mm guľôčke z prachu WTC a druhý 1.5mm guľôčke z reakcie termátu.

Iné teoretické možnosti ako mohli tieto guľôčky vzniknúť

Mikroskopické guličky z prachu z WTC nemajú zloženie aké má oceľ – obsahujú veľké množstvo síry, draslíka a mangánu. Že je to oceľ je teda vylúčené. Prichádza ešte do úvahy možnosť, že termitové zmesi boli použité pri odstraňovaní trosiek z WTC. Aj keby to bola pravda, nevysvetľuje to ako sa dostali tak neuveriteľne ďaleko – byt Janette MacKinlay bol od toho miesta vzdialený asi na dĺžku futbalového ihriska, a nachádzal sa na 4 poschodí. Bol zaplavený prachom pri kolapse WTC, nie počas odstraňovania trosiek. Vzorky USGS boli odobraté stovky metrov od WTC. Rezíduá termitovej zmesi sa môžu pri reakcii dostať maximálne 1-3m ďaleko od reakčnej zóny. Je to teda rovnako vylúčené. Jediná môžnosť je, že termitové zmesi boli zámerne umiestnené vo WTC.

 

Termitové zmesi vysvetľujú vysoko-teplotnú sulfidáciu/oxidáciu ocele

Správa FEMA v časti Appendix C popisuje veľmi neobvyklú vysoko-teplotnú oxidáciu a sulfidáciu vzoriek ocele.

Ťažká korózia a následná erózia vzoriek ocele z WTC a WTC č.7 je veľmi neobvyklý jav. Žiadne jasné vysvetlenie toho, kde sa vzal zdroj síry nebolo nájdené.

 


Snímka z metalurgickej analýzy správy FEMA zobrazujúca veľké množstvo síry v oceli. [zdroj, str.5]

 

Termitové zmesi vysvetľujú aj roztavený kov vo WTC

Použitie termitových zmesí vysvetľuje aj roztavený kov vytekajúci z WTC rovnako ako roztavený kov v troskách WTC.

 

V prípade ak ste nevideli prednášku pána Jonesa Zdvíhanie hmly – aplikácia vedeckých metód na analýzu pádu WTC (Steven Jones) v sekcii Filmy, tu sú videá zachytávajúce roztavený kov vytekajúci z WTC – reakcia má všetky znaky reakcie termitovej zmesi: jasnú, skoro bielu reakčnú zónu, unikajúci biely dym a roztavené železo. Pozri na GoogleVideo (videá nemajú viac ako 1 minútu): video1, video2, video3

Oficiálne verzia hovorí, že roztavený kov vytekajúci z WTC bol hliník z lietadla zmiešaný s organickými materiálmi (napr. popol). Tvrdí to NIST vo FAQ č.11 z augusta 2006.

Porovnanie roztaveného kovu vytekajúceho z WTC a reakcie termitovej zmesi

 

Záver

Existujú fyzické dôkazy rovnako ako videá/fotografie potvrdzujúce použitie termitových zmesí vo WTC.

 

Pozri aj

Ako padá budova vs. ako sa demoluje budova

 

Linky

http://911research.wtc7.net/wtc/evidence/photos/index.html
http://www.infowars.com/articles/sept11/new_wtc_photos_highlight_bizzare_7_collapse.htm

 

 

 

Ako padá budova vs. ako sa demoluje budova

Porovnanie kolapsu konštrukcie (z dôvodu chyby pri stavbe alebo zemetraseniu) a riadenej demolácie výbušninami.

 

Pád budovy kvôli narušenej konštrukcii (resp. konštrukčnej chybe) na Filipínach: fotka1, fotka2, video.

 

Ako sa demoluje budova

 

http://www.youtube.com/watch?v=7Ng5qwtR59A&feature=player_embedded

http://www.youtube.com/watch?v=sxgFbjqhY9s&feature=player_embedded

 

Ďalšie demolácie:
http://www.youtube.com/watch?v=RPeNyw1VtIA
http://www.youtube.com/watch?v=VtmwJVmBvXg
http://www.youtube.com/watch?v=V1p50B-g6HU

WTC č.7 – kolaps alebo riadená demolácia?

Posúďte sami.

http://www.youtube.com/watch?v=LD06SAf0p9A&feature=player_embedded

http://www.youtube.com/watch?v=evEu9JcFX7g&feature=player_embedded

 

Pozri aj video: kompilácia videí pádu WTC č.7

Pozri aj

WTC č.7

Linky

http://911research.wtc7.net/wtc/analysis/compare/collapses.html

 

 

 

Koľko to bude padať ?

Takmer rovnako rýchlo, ako by to padalo vzduchom?

Môže predmet padať cez 5x väčšiu hmotu ako je on sám, rýchlosťou takmer rovnakou, akou by padal vzduchom? (Za predpokladu že jediná dostupná sila je gravitačná?)

Nemusíte byť fyzik ani stavebný inžinier, aby ste vedeli odpovedať na túto otázku. A nepotrebujete ani nijakého odborníka, aby vám prezradil aká je odpoveď. Všetko čo potrebujete je trocha zdravého rozumu.

Veža WTC1 mala pod zónou nárazu asi 90 nepoškodených poschodí, čo je asi 5/6 celkovej hmoty veže. Nad zónu nárazu bola teda asi len 1/6 hmoty. Môžete sa o tom presvedčiť na týchto fotografiách. Taktiež si pozrite túto fotkutoto video. a

 

Koľko by trval voľný pád predmetu z výšky veže (415m) ?

Keď zanedbáme odpor vzduchu, vyjde nám čas 9.2s. Pri zohľadnení odporu vzduchu by to bolo o niečo viac (v závislosti podľa tvaru a kompozície objektu).

 

Koľko trval kolaps WTC ?

Asi 10 sekúnd. Približný čas možno vidieť na tomto videu. Zo seizmografických dát to možno zmerať presnejšie. Bolo to naozaj asi 10 sekúnd.

 

Čo treba dodať

Spodné sekcie WTC mali hrubšie oceľové stĺpy [fotka] ako vrchné [fotka], pretože museli niesť väčšiu váhu. Rozloženie hmoty v budove nebolo teda rovnomerné, ale smerom dolu bola hmota väčšia a väčšia.

Viac informácií..

Ak máte záujem o tento obrázok v psd formáte, nájdete ho tu.

 

 

Úvaha o rýchlosti pádu WTC

 

 

Nemusíte byť fyzik ani stavebný inžinier, aby ste vedeli odpovedať na túto otázku. Ako sa potom stalo toto?

Nemusíte byť fyzik ani stavebný inžinier, aby ste vedeli odpovedať na túto otázku. Ako sa potom stalo toto?

 

Môže teleso padať cez 5x väčšiu hmotu ako je ono samo rýchlosťou v podstate rovnakou, akou by padalo vzduchom? (Za predpokladu že jediná dostupná sila je gravitačná?)

Nepoškodený kus budovy pod zónou nárazu WTC1 tvoril asi 5/6 celkovej hmoty veže.

Fotka vpravo pochádza z amanzafar.com. Bola retušovaná, aby bolo vidno jej plnú výšku. Fotky diery po náraze lietadla do WTC1 nájdete tu. WTC1 bola severná veža. Od južnej ju možno rozoznať podľa antény.

Pozri aj tento obrázok a toto video.

Úvaha o rýchlosti pádu veží WTC alebo čo na 10 sekundový pád hovorí fyzika.

Nech sa stalo na poschodiach kde narazilo lietadlo čokoľvek (nech by sa aj do posledného kúsku ocele roztavili), nevysvetľuje to, čo sa stalo so zvyšným nepoškodeným kusom budovy pod zónou nárazu, ktorý tvoril asi 5/6 celej veže.

 

Ako vidno na týchto fotografiách, WTC1 mala pod zónou nárazu asi 90, WTC2 asi 75 neporušených podlaží.

 

Predstavme si, že vezmeme ten vrchný kus veže nad zónou nárazu, zdvihneme ho veľkým žeriavom a pustíme ho dolu.

Bude padať vzduchom a na zem dopadne asi za 10 sekúnd.

Ak by sme chceli byť presní, čas pádu objektu cez vákuum (neberie sa teda do úvahy odpor vzduchu) z výšky severnej veže 417m (južná veža mala 415m) by bol 9.2 sekundy (podľa vzorca s = 0.5 * g * t^2). Keby sme uvažovali aj odpor vzduchu, čas by bol o niečo dlhší (o niekoľko sekúnd), v závislosti od tvaru/kompozície objektu.

 

Teraz si predstavme, že vezmeme tento vrchný kus veže a pustíme ho na zvyšok veže, ktorý ostal pod zónou nárazu. Koľko bude takýto pád trvať ?

Nemusíte byť ani fyzik, ani materiálový inžinier aby ste vedeli, že hmota pod padajúcim predmetom, ktorú musí predmet preraziť, musí pád logicky spomaliť. Čas pádu teda musí byť dlhší ako čas voľného pádu vzduchom. O koľko dlhší, prípadne či k nemu vôbec príde, alebo sa v určitom bode zastaví,.. to závisí od toho, aký odpor predstavuje hmota pod ním. Pozn.: vzduch taktiež predstavuje pre padajúci predmet odpor, je však zanedbateľný v porovnaní s odporom, ktorý predstavujú oceľové stĺpy a betónové poschodia.

 

Koľko trval pád WTC ?

Videozáznamy

Úplne presne sa čas pádu WTC zmerať z videozáznamov nedá. Meranie času z videozáznamov dáva hodnoty 10-15 sekúnd. Presne to z videa zmerať nemožno kvôli obrovskému mraku prachu zahaľujúcemu konečnú fázu pádu (mrak prachu sa stratí v celkovom čase niečo pod 15 sekúnd).

Seizmografické záznamy

Seizmografické dáta hovoria, že to bolo asi 10 sekúnd. Z týchto dát vlastne zistíme, koľko trvali otrasy zeme, ktoré kolaps spôsobil. Čas kolapsu získaný z týchto dát môžeme považovať za presnejší ako meranie z videa.

Všeobecne je akceptovaná hodnota, že čas pádu veží bol približne 10 sekúnd. Podrobnejšia analýza tu.

Tento údaj používa aj oficiálna správa 9/11 Commission Report, na strane 322 (v pdf celkovo) hovorí: Južná veža spadla za 10 sekúnd.

Taktiež NIST FAQ z augusta 2006 hovorí, že čas pádu odhadli v prípadne WTC1 na 11 sekúnd a pre WTC2 na 9 sekúnd.

Či je to pravda si môžeme overiť na videozázname pádu (južná veža). Odhliadnuc od toho, že to čo vidno na videu je budova explodujúca od vrchu až k základom, teda žiadny „palacinkový“ ani iný štrukturálny kolaps, pre túto chvíľu nás bude zaujímať len čas koľko tento „pád“ trval.

Download (640×352, Xvid, 5MB)

Video kde možno vidieť, že trosky poschodí sú vyvrhované bočnou stranou WTC v podstate rovnako rýchlo, ako tie, ktoré padajú vzduchom z vrchu nájdete na http://www.youtube.com/watch?v=Xo7t3XQ2PbM.

 

Veže spadli takmer rýchlosťou voľného pádu

Ako je možné, že nepoškodená časť veže pod zónou nárazu nepredstavovala pre padajúcu hornú časť v podstate žiadny odpor ?

Samotný náraz lietadla nemal na budovu žiadny podstatnejší dopad (pozri 1, 2), poškodil len asi 4 poschodia, tj. miesto bezprostredného nárazu. Nepoškodil poschodia/konštrukciu poschodí nad a pod zónou nárazu (nemal ako). Požiar bol taktiež len na 2-4 poschodiach. Ako je možné, že konštrukcia pod zónou nárazu, ktorá 30 rokov bez problémov znášala tiaž poschodí nad sebou, nekládla pri svojej deštrukcii v podstate žiadny odpor ? Toto je nemožné podľa zákonov fyziky.

Ak by sme uvažovali, že deštrukcia jedného asi 4m vysokého poschodia, ktoré obsahovalo asi 300 veľkých oceľových stĺpov, 10cm plát betónu + všetko zariadenie vo vnútri, by trvala 1 sekundu (čo je vzhľadom na množstvo hmoty veľké podhodnotenie času), celkový čas deštrukcie zvyšku veží pod zónou nárazu by bol 75 a 90 sekúnd, čo je ďaleko viac ako vrchná uvažovaná hodnota 15s.

 

Pustime vrchný kus WTC nad zónou nárazu na zvyšok veže, čo sa stane ?

Veľa ľudí sa mylne domnieva, že tiaž vrchu budovy nad zónou nárazu bola taká obrovská, že tento vrch rozdrvil celú budovu. Pozrime sa na to z pohľadu vedy.

Zabudnime na chvíľu na fakt, že lietadlo nepreseklo všetky oceľové stĺpy, WTC1, WTC2, a že oheň ani teoreticky nie je schopný dať prostredníctvom zohrievania oceľových stĺpov tento vrchný kus budovy do pohybu. (V zmysle že by spadol symetricky dolu, ako keby sme úplne odstránili 1 poschodie. Mohol by sa pochopiteľne nakloniť do strany poškodenia, alebo dokonca spadnúť bočnou stranou dolu, nič také sa však nestalo).

Nasledujúcu otázku si položil Gordon Ross (materiálový inžinier a inžinier mechaniky):

Bude energia vrchnej časti budovy WTC1 (16 poschodí) dostatočná na deštrukciu budovy za predpokladu, že úplne odstránime 1 poschodie a necháme ju spadnúť (z 3.7m) na zvyšok budovy ?

Počítal podľa fyzikálnych zákonov (zachovanie energie, hybnosti) a závery publikoval vo svojej štúdii.

Záver bol, že energia nie je dostatočná, a pohyb vrchnej časti by sa zastavil po 0.02 sekunde.

Kinetická energia padajúcej časti nie je dostatočná na to aby „prekonala“ silu podporných oceľových stĺpov.

V závere píše nasledovné:

The energy balance of the collapse moves into deficit during the plastic shortening phase of the first impacted columns showing that there would be insufficient energy available from the released potential energy of the upper section to satisfy all of the energy demands of the collision. The analysis shows that despite the assumptions made in favour of collapse continuation, vertical movement of the falling section would be arrested prior to completion of the 3% shortening phase of the impacted columns, and within 0.02 secondsafter impact.

A collapse driven only by gravity would not continue to progress beyond that point. The analysis shows that the energies expended during the time period of the plastic shortening of the first storey height of the vertical columns is sufficient to exhaust the energy of the falling section and thereby arrest collapse.

Gordon Ross, Scotland, holds degrees in both Mechanical and Manufacturing Engineering
Momentum Transfer Analysis of the Collapse of the Upper Storeys of WTC 1

Preklad

Energia sa počas plastickej skracovacej fázy prvých zasiahnutých oceľových stĺpov dostáva do deficitu. Znamená to, že potenciálna energia horných padajúcich poschodí nie je dostatočná na uspokojenie energetických nárokov pre kolaps. Napriek úvodnému predpokladu v prospech kolapsu táto analýza ukázala, že vertikálny pohyb padajúcej vrchnej časti budovy by sa zastavil pred dokončením fázy 3%-ného skracovania zasiahnutých nosníkov, v čase 0.02 sekundy po náraze.

Kolaps poháňaný gravitáciou by nepokračoval za tento bod. Analýza ukázala, že energarické nároky počas plastickej skracovacej fázy prvých zasiahnutých oceľových stĺpov (o výške jedného poschodia) sú dostatočne vysoké na vyčerpanie energie padajúcej časti, tým pádom sa kolaps zastaví.

 

 

Čo na voľný pád hovorí NIST

NIST si vo svojich otázkach a odpovediach http://wtc.nist.gov/pubs/factsheets/faqs_8_2006.htm položila nasledovnú otázku:

6. How could the WTC towers collapse in only 11 seconds (WTC 1) and 9 seconds (WTC 2)—speeds that approximate that of a ball dropped from similar height in a vacuum (with no air resistance)?

6. Ako mohli veže WTC spadnúť len za 11s (WTC 1) a 9s (WTC 2) — rýchlosťou približne rovnakou, akou by padala lopta spustená z výšky veže vo vákuu (odpor vzduchu sa neberie do úvahy) ?

Otázka by mala byť skôr položená nasledovne: Prečo konštrukcia pod zónou nárazu predstavovala minimálny odpor pre vrchnú padajúcu hmotu ?

NIST píše nasledovné:

As documented in Section 6.14.4 of NIST NCSTAR 1, these collapse times show that:
„… the structure below the level of collapse initiation offered minimal resistance to the falling building mass at and above the impact zone.“

Ako je napísané v sekcii 6.14.4 dokumentu NIST NCSTAR 1, čas kolapsu ukázal že:
„konštrukcia pod zónou inicializácie kolapsu predstavovala len minimálny odpor pre vrchnú padajúcu hmotu“

NIST teda iba konštatuje, že zvyšok budovy nepredstavoval žiadny odpor. Nezaoberá sa podstatnou otázkou, ako je takéto niečo možné, prečo spodná časť nepredstavovala žiadny odpor. Svoje tvrdenie nepodložila ani jedniným výpočtom, ani ničím vedeckým.

A pokračuje:

The potential energy released by the downward movement of the large building mass far exceeded the capacity of the intact structure below to absorb that energy through energy of deformation.

Potenciálna energia veľkej zostupujúcej hmoty o veľa prevýšila schopnosť nepoškodenej konštrukcie pod zónou nárazu absorbovať túto energiu prostredníctvom deformácie.

Toto je opäť iba holé konštatovanie nepodložené absolútne ničím (výpočtom, simuláciou). Výpočty ktoré urobil Gordon Ross ukazujú, že oceľové stĺpy prvého poschodia, s ktorým by táto vrchná padajúca hmota prišla do kontaktu, by absorbovali celú potenciálnu energiu vrchnej padajúcej časti, a tým by sa kolaps zastavil.

Since the stories below the level of collapse initiation provided little resistance to the tremendous energy released by the falling building mass, the building section above came down essentially in free fall, as seen in videos. As the stories below sequentially failed, the falling mass increased, further increasing the demand on the floors below, which were unable to arrest the moving mass.”

Keďže nižšie poschodia pod zónou inicializácie kolapsu predstavovali len malý odpor pre obrovskú energiu uvoľnenú padajúcim vrchom, vrch spadol dolu v podstate rýchlosťou voľného pádu, ako to vidno na videách. Ako kolabovali nižšie poschodia, padajúca hmota narastala a tým rástla aj záťaž na nižšie poschodia, ktoré neboli schopné zadržať túto padajúcu hmotu.

Toto je opäť ničím nepodložené konštatovanie, nehovorí nič o tom prečo nižšie poschodia nepredstavovali žiadny odpor. Úlohou NIST bolo zistiť PREČO (to je podstatné pre nejaké doporučenia pre staviteľov budov), namiesto toho NIST len sucho konštatuje, že „sa to stalo“.

NIST ešte dodáva:

In other words, the momentum (which equals mass times velocity) of the 12 to 28 stories (WTC 1 and WTC2, respectively) falling on the supporting structure below (which was designed to support only the static weight of the floors above and not any dynamic effects due to the downward momentum) so greatly exceeded the strength capacity of the structure below that it (the structure below) was unable to stop or even to slow the falling mass.

Inými slovami, hybnosť (čo je vlastne hmotnosť x rýchlosť) 12-tich (WTC1) resp. 28 poschodí (WTC2) padajúcich na konštrukciu pod nimi (ktorá bola skonštruovaná len na statické zaťaženie vrchných poschodí, nie dynamický posun smerom dolu) tak veľmi prevýšilo silovú kapacitu spodnej konštrukcie, že nebola schopná zastaviť a dokonca ani spomaliť padajúcu hmotu.

Tieto tvrdenia sú vo veľa smeroch jednoducho nesprávne. Nosné konštrukcie sa navrhujú tak, aby ustáli značne väčšie zaťaženie ako reálne potrebujú. Ak by ich konštrukcia bola naozaj taká slabá, už dávno by ich sfúkol vietor (~200km/h vírchice tam neboli ničím výnimočné). Hlavný architekt John Skilling povedal: „záťaž na externé stĺpy môže byť zvýšená viac ako o 2000% (tj. 20x väčšia), až potom príde k ich zlyhaniu.“ [zdroj].

Tvrdenia o vysokom prevýšení silovej kapacity nižších poschodí nie sú ničím podložené, a tvrdenia o neschopnosti konštrukčnej hmoty spomaliť padajúcu hmotu vyšších poschodí priamo odporujú zákonom fyziky. Zákon zachovania hybnosti hovorí, že vrchná padajúca časť musí spomaliť, aby mohla dať do pohybu akúkoľvek spodnú časť. Zákon zachovania energie zasa hovorí, že vrchná časť musí spomaliť, aby bola schopná spôsobiť poškodenie nižších poschodí/jadrových nosníkov a oceľových stĺpov exteriéru.

 

Záver

Nie je fyzikálne možné, aby mohla hmota padať cez oceľové stĺpy (47 gigantických jadrových, 236 externých) a zároveň drviť betónové podlažia na prach rovnako rýchlo, ako by táto hmota padala vzduchom. Nie je preto možné, aby veže WTC spadli takmer rýchlosťou voľného pádu bez toho, aby sa nejakým spôsobom „nesekala“ konštrukcia pod zónou kolapsu, niečo muselo sekať oceľové stĺpy, trhať spoje, skrutky a zvary pred padajúcimi troskami, a taktiež niečo muselo drviť betón (pozrite sa dobre na tie obrie mraky rozdrveného betónu vyrážajúce zo zóny kolapsu). Čo to bolo,.. nie je ani také ťažké prísť na to, stačí sa pozrieť na videozáznamy pádu, alebo na túto ukážku z filmu 911 Mysteries.

Veľa ľudí o sebe povie: „nie som odborník aby som mohol/mohla posúdiť pád WTC“. Nemusíte byť, stačí pozrieť na videá, fotky, wtc7 a mať aspoň štipku zdravého rozumu. A keď vám niekto (oficiálna správa ako NIST, alebo nejaký „odborník“, alebo hocikto) bude tvrdiť, že niečo môže padať cez oceľové stĺpy a betón rovnako rýchlo ako cez vzduch, resp. že oceľové stĺpy a betón nepredstavujú žiadny odpor,.. a vy nie ste schopný na základe svojho rozumu skonštatovať: „nie, to nie je možné“,.. Potom asi bohužiaľ aj naďalej ostanete vydaný na milosť/nemilosť odborníkov ktorých uvidíte v televízii, a budete slepo/bez rozmýšľania opakovať slová z ich úst. Verím však, že minimálne 90% populácie vie, že oceľ/betón a vzduch nie je to isté.

Zdroje

NIST – Answers to Frequently Asked Questions
Gordon Ross – Reply to NIST

 

 

Explózie vo WTC – správy z médií

V médiách sa objavilo veľa správ o explóziách/výbuchoch WTC v čase po náraze lietadiel. Tu sú niektoré z nich.

 

Videá

Nasledovné videá majú slovenské titulky. Sú kompiláciou správ z rôznych televízií. Niektoré správy sa opakujú.

Download, 23 MB

Tieto 2 videá sú vystrihnuté časti z dokumentu 911 Mysteries.

Download, 23 MB, video je z dokumentu Loose Change 2nd Edition Recut.

 

Video bez slovenských titulkov

Na nasledovnom videu opisuje reportér pád jednej v veží: „Uvideli sme ako vrch budovy explodoval do oblaku dymu, a počuli sme zvuk ako pri implózii“

Na tomto videu vás chcem ešte upozorniť na nasledovné: dobre si všimnite budovu v zábere kamery 0:40. O niekoľko sekúnd do vedľajšej budovy narazí lietadlo. V tom momente z tejto budovy na niekoľkých miestach simultánne vyrazia prúdy čierneho dymu.

Podrobnejšia analýza na tomto videu: http://video.google.com/videoplay?docid=2783181653204794199&hl=en

 

Linky na ďalšie videá so svedectvami o explóziách

Reportér BBC hovorí o veľkých explóziách vo WTC – http://www.liveleak.com/view?i=c9a_1174245761
Marlene Cruz, hovorí o explózii v suteréne WTC – http://www.youtube.com/watch?v=i6539gNHXTU
Kenneth Johannemann – http://www.youtube.com/watch?v=iMkyLLlowA8

 

Správy z novín

Myslím že videá hovoria samé za seba. Pre úplnosť ešte linky na správy o explóziách z novín/spravodajských portálov/interview.

 

Južná veža WTC

9:59 a.m. September 11, 2001: Some Witnesses Hear Explosions as South Tower Collapses (Niektorí svedkovia počuli počas kolapsu južnej veže explózie)

Prišlo k explózii a celý vrch sa nahol smerom k nám, a potom to začalo ísť dolu.

Jeff Birnbaum, Electrical Wholesaling, 2/1/2002

9:59 a.m. September 11, 2001: Some Witnesses Think South Tower Collapse Resembles a Controlled Demolition (Niektorí svedkovia si hovoria, že kolaps južnej veže pripomínal riadenú demoláciu)

Reportér John Bussey sledoval kolaps z kancelárie Wall Street Journal, ktorá bola v budove blízko WTC. Hovorí: „Pozrel som sa von oknom aby som videl to, čo sa mi zdalo ako perfektne synchronizované explózie, ktoré šli z každého poschodia, a chrlili sklo a kov smerom von. Jedno za druhým v zlomku sekundy, od vrchu až dolu, poschodia sa rozleteli na kusy.“

John Bussey, Wall Street Journal, 9/12/2001

Severná veža WTC

10:28 a.m. September 11, 2001: Some Witnesses Hear Explosions as North Tower Collapses (Niektorí svedkovia počuli počas kolapsu severnej veže explózie)

Požiarnik Roy Chelsen: „Z ničoho nič sme počuli tú obrovskú explóziu, a vtedy sa začala veža rúcať smerom dolu.“
City of New York, 1/18/2002

10:28 a.m. September 11, 2001: Some Witnesses Think North Tower Collapses Like a Controlled Demolition (Niektorí svedkovia si hovoria, že kolaps severnej veže pripomínal riadenú demoláciu)

Kapitán požiarnikov Dennis Tardio: „Počul som explóziu, a pozrel som sa hore. Bolo to ako keď odpaľujú budovu, od vrchu až dolu, jedno za druhým, boom, boom, boom.“
Smith, 2002, pp. 18

118 svedectiev požiarnikov o explóziách vo WTC (pdf)

So slovenskej tlače

Asi hodinu po druhom výbuchu došlo k veľkej explózii horiacej južnej budovy obchodného centra. Vzápätí sa celá zrútila.

Pravda, Unesené lietadlá zasiahli New York a Pentagon, 12.09.2001 (mirror)

 

Video južnej veže

Download, 18 MB, vysoké rozlíšenie

 

Čo na tieto správy hovorí NIST

NIST found no corroborating evidence for alternative hypotheses suggesting that the WTC towers were brought down by controlled demolition using explosives planted prior to September 11, 2001.

National Institute of Standards and Technology, Final Report on the Collapse of the WTC, p. 146

NIST nenašla žiadne dôkazy, ktoré by svedčili v prospech alternatívnej hypotézy, že veže WTC boli zhodené riadenou demoláciou pomocou výbušnín umiestených pred 11. septembrom 2001.

Finálna správa NIST o páde WTC (pripravovala sa 3 roky)

 

Záver

Povedal by som, že záleží na tom, na aké dáta sa pri analýze rozhodnete pozrieť. Ak sa rozhodnete ignorovať všetky dôkazy (rýchlosť kolapsu, roztavený kov, analýza prachu, oxidácia/sulfidácia vzoriek ocele [Jones, Lifting the Fog), výpovede svedkov o explóziách, atď.] ukazujúce na iný záver, a akému chcete dospieť [požiar/poškodenie],.. Úplný záver je na každom z vás.

 

 

Převzato:  http://911.yweb.sk/

/ 9.11. / Štítky:

O autorovi

Gaspar

Šéfredaktor matrix-2012.cz