SKUPINA BILDERBERG
13.10.05 Anonym
Od roku 1954 sú stretnutia pravidelné, na rôznych miestach na Zemi, často v rezortoch rodiny Rockefelerovej alebo Rotchschildovej. Práve Rotchschildovci sú hnacím motorom za touto skupinou, ktorá má okolo 120 členov, elít z celého sveta – najmä však Spojených štátov a západnej Európy. Účastníci sú pozývaní predsedom na základe odporúčania a konzultácií Riadiaceho výboru, Poradnej skupiny a čestného generálneho tajomníka. (Steering commitee, Advisory Group, Honorary Secretary General) Na stretnutiach sa nepríjmajú žiadne rezolúcie, neexistuje tam žiadne volenie a nevydávajú sa žiadne verejné komentáre. Finančné krytie zabezpečuje Riadiaci výbor a všetky výdavky sú hradené výlučne zo súkromných príspevkov. Klub Bilderberg je neformálne, zvyčajne trojdňové fórum z oblasti zahraničnej politiky, svetového diania, avšak najmä ekonomiky. Jeho účastníci sú bankári, obchodníci, politici, manažéri svetových korporácií, európski monarchovia, kancelári, prezidenti, ministerskí predsedovia, kľúčoví ambasádori, ministri financií, sekretári, zástupcovia Svetovej banky, WTO, IMF, atď, atď. Posledných stretnutí sa však zúčastnili aj zástupcovia Ruska a východného bloku. Globalistická skupina sa chce tváriť nenápadne a zo svojich stretnutí nikdy nepublikuje pre verejnosť žiadne správy. Jej účastníci dlho skrývali jej samotnú existenciu, kým neboli donútení pootvoriť svoj svet.
Tmavé sklá s označením B za limuzínami značky Mercedes zaručujú vstup bez obťažovania nespočetnými kontrolami. Ako ochrana-stovky príslušníkov polície, tajných agentov, spravodajských služieb a dokonca vojska. To je len pár pohľadov na každoročné stretnutia tajomnej skupiny Bilderberg, ktorá si svoje meno požičala od hotela v Holandsku, kde sa skupina prvý krát v roku 1954 stretla.
Encyklopédia Wikipedia podáva nasledovný výklad: Skupina Bilderberg je neformálna, tajná a medzinárodná asociácia ľudí, ktorí sa stretávajú každý rok….Jej zakladateľmi sú Denis Healey, Joseph Retinger, David Rockefeller a holandský princ Bernhard.
Viscount Davignon vraví, že „jeho riadiaci výbor pozostáva z ľudí, ktorí vedia z dave rozoznať talent.“ Boli takýmito talentami šéfovia najväčšej svetovej vojenskej organizácie NATO?
Joseph Luns (1971-1984) Bilderberg
Lord Carrington (1984-1988) Bilderberg
Manfred Wörner (1988-1994) Bilderberg
Willy Claes (1994-1995) Bilderberg
Javier Solana (1995-1999) Bilderberg
Lord Robertson (1999- ) Bilderberg
Od roku 1954 sú stretnutia pravidelné, na rôznych miestach na Zemi, často v rezortoch rodiny Rockefelerovej alebo Rotchschildovej. Práve Rotchschildovci sú hnacím motorom za touto skupinou, ktorá má okolo 120 členov, elít z celého sveta – najmä však Spojených štátov a západnej Európy. Účastníci sú pozývaní predsedom na základe odporúčania a konzultácií Riadiaceho výboru, Poradnej skupiny a čestného generálneho tajomníka. (Steering commitee, Advisory Group, Honorary Secretary General) Na stretnutiach sa nepríjmajú žiadne rezolúcie, neexistuje tam žiadne volenie a nevydávajú sa žiadne verejné komentáre. Finančné krytie zabezpečuje Riadiaci výbor a všetky výdavky sú hradené výlučne zo súkromných príspevkov.
Klub Bilderberg je neformálne, zvyčajne trojdňové fórum z oblasti zahraničnej politiky, svetového diania, avšak najmä ekonomiky. Jeho účastníci sú bankári, obchodníci, politici, manažéri svetových korporácií, európski monarchovia, kancelári, prezidenti, ministerskí predsedovia, kľúčoví ambasádori, ministri financií, sekretári, zástupcovia Svetovej banky, WTO, IMF, atď, atď. Posledných stretnutí sa však zúčastnili aj zástupcovia Ruska a východného bloku. Globalistická skupina sa chce tváriť nenápadne a zo svojich stretnutí nikdy nepublikuje pre verejnosť žiadne správy. Jej účastníci dlho skrývali jej samotnú existenciu, kým neboli donútení pootvoriť svoj svet.
Je Bilderberg tajným konšpiračným stretnutím?
Keď sa bohatí a mocní ľudia stretávajú v tajnosti, dohliada na nich armáda a médiá o týchto stretnutiach mlčia, ľudia majú právo byť podozriví. Nie, stretnutia nie sú však žiadnou konšpiráciou. Ich cieľom je vnútiť ideu globalizácie ako jediného možného a správneho riešenia. Je to vlastne nesmierne vplyvná lobistická skupina, ktorá napriek tomu, že je nikým nevolená, má vplyv na chod svetových udalostí a ekonomické dianie.
Čo bolo na stole v roku 2005?
Jedným z debatovaných problémov skupiny Bilderberg v roku 2005 bolo zavedenie priamej dane OSN pre celý svet cez daň z ropy. Toto by vytvorilo precedens – po prvý krát kedy by nevládna inštitúcia (OSN) priamo benefitovala z dane občanov. Je to významný krok k svetovej vláde. Bilderbergerovci vedia, že takáto daň by sa stretla s hnevom a nepochopením, sú však trpezliví. Svetovú daň navrhli už pred rokmi a dnes oslavujú fakt, že sa o nej debatuje, aj keď s minimálnym záujmom médií.
MVO (mimovládne organizácie)
Dramatický vzostup MVO nazval Clinton ako jednu z „najpozuoruhodnejších vecí od pádu berlínskeho múru.“ Bilderbergerovci sa po prvý krát rozprávali o nevolených, samozvaných aktivistoch, ktorých úloha má v budúcnosti ešte stúpať, najmä agitácie na lokálnych stupňoch, produkcia štúdií, ktoré by obhájili svetovú daň cez OSN, vytváranie agendy za účelom diskreditácie jednotlivcov, organizácií, ktoré vytvárajú vnútorné politické napätie. Napríklad enviromentálny program OSN by riadili vybraní a akreditovaní MVO aktivisti, ktorých by vybralo zhromaždenie a nad ktorými by mali priamu kontrolu práve Bilderbergerovci. Nový mechanizmus by tak poskytol priame spojenie na z lokálnej úrovne na najvyššie pozície svetovej vlády.
Nekonzervatívci
Neokonzervatívci, ktorých vlastná agenda je presvedčenie, že bezpečnosť Izraela by mala ísť na účet Spojených štátov sa pridali k skupine Bilderberg v roku 2005. (Richard Perle, Michael A. Leeden, Richard N. Haas, Denis Roos…)
Energia
Na stretnutí vyjadrili obavy nad nárastom cien ropy. Podľa ukazovateľov a súčasnom raste sú na svete zásoby ropy na maximálne 35 rokov, niektorí poznamenali, že berúc do úvahy populačný a ekonomický faktor Číny a Indie, nie je to viac ako 20 rokov. Jeden z členov sa spýtal na alternatívne zdroje, konkrétne vodíkovú energiu. Americký vládny predstaviteľ však povedal, že záchrana svetovej energetickej krízy vodíkom je fantázia. Faktom je, že od roku 1920 nebolo na svete objavené nálezisko ropy prevyšujúce 500 miliónov barelov.
Prvý deň stretnutia bol venovaný referendu vo Francúzsku a otázkam či Chirac dokáže presvedčiť verejnosť k druhému kladnému hlasovaniu. Kladné hlasovanie by zároveň pritlačilo k stene Blaira a očakávaniam doručiť Britániu do otvoreného náručia Nového svetového poriadku. Podľa zdroja z vnútra klubu, Bilderbergerovci súhlasili s nutnosťou prinútenia pridania chudobných krajín k globalizovanému trhu, čím by z nich urobili zákazníkov.
Tony Gosling, kritik Bilderbergu povedal: „Neviem si pomôcť byť podozrivým, keď priority o budúcnosti ľudstva prerokúvajú tí, ktorí majú reálny vplyv na túto budúcnosť v úplnej tajnosti.“
Převzato: Proti Prudu
UVNITŘ SKUPINY BILDERBERG
13.10.05 Bill Hayton
Nakoľko súkromné siete bohatých a mocných ovplyvňujú vládnu politiku a medzinárodné vzťahy? Jedna skupina – Bilderberg – vždy priťahovala špekulácie, že predstavuje tajnú globálnu vládu. Ako súčasť seriálu pod názvom „Kto vládne svetu?“ sa Bill Hayton snaží dozvedieť o nej viac. Predseda tajnostkárskej – on však dáva prednosť označeniu „privátnej“ – Bilderberg skupiny je 73 ročný Viscount Etienne Davignon, korporatívny riaditeľ a bývalý člen Európskej komisie. V jeho úrade na súkromnom poschodí nad bruselským úradom Suezského konglomerátu, ozdobenom jeho vlastnými karikatúrami, mi povedal, čo si myslí o obvineniach, že Bilderberg skupina je globálna konšpirácia, v tajnosti vládnuca svetu. „Tomu sa nedá vyhnúť, ale na tom vlastne ani nezáleží. Vždy tu budú takí, čo veria v konšpirácie, ale veci sa v skutočnosti dejú oveľa prozaickejším spôsobom,“ povedal mi.
V tomto veľmi zriedkavom rozhovore sa ma snažil presvedčiť, že dôležitosť Bilderberg skupiny v nastoľovaní medzinárodnej agendy sa značne nafukuje.
„Z nášho stretnutia môže vyplynúť len toľko, že nezaoberať sa problémom, by bola chyba. Ale zhodnúť sa vo všetkom a púšťať sa aj do akčného plánu v bodoch 1, 2 a 3? Odpoveďou je nie. Ľudia sú príliš rozumní nato, aby si mysleli, že to môžu dokázať .“
Malá sieť bohatých a mocných ľudí od roku 1954 každoročne vedie diskusie o stave trans-atlantického spojenectva a o problémoch, ktorým čelí Európa a Spojené štáty americké. Bilderberg skupinu (pomenovanú podľa holandského hotela, v ktorom sa uskutočnilo prvé stretnutie) organizuje akčný výbor, zložený z dvoch zástupcov z približne 18-tich krajín, ktorý potom povoláva na stretnutie asi 120-tich popredných podnikateľov a politikov. Tohoročného stretnutia v Nemecku sa zúčastnili šéfovia Svetovej a Európskej centrálnej banky, predsedovia rád alebo šéfovia spoločností Nokia, British Petroleum, Unilever, DaimlerChrysler, Pepsi a iných multinárodných korporácií, šéfredaktori piatich najväčších denníkov, členovia parlamentov, ministri, členovia Európskej komisie, belgický korunný princ a holandská kráľovná.
„Ja si nemyslím, že my by sme boli globálnou vládnucou triedou a to preto, lebo ja v jej existenciu neverím. Tu ide jednoducho o vplyvné osoby, ktoré majú záujem hovoriť s inými vplyvnými ľuďmi“, hovorí Viscount Davignon.
„Bilderberg sa nesnaží dospievať k záverom – nesnaží sa hovoriť, čo by sme mali robiť. Každý odchádza so svojím vlastným pocitom a to umožňuje, že diskusia je úplne otvorená, veľmi priama – a je možné vidieť odlišnosti. Podnikanie ovplyvňuje spoločnosť a politika ovplyvňuje spoločnosť – to dá zdravý rozum. To však neznačí, že biznis by si prisvojoval právoviesť, ktoré náleží demokraticky voleným vodcom.“
Pre kritikov skupiny Bilderberg je však fakt, že tu nie je takmer žiadna publicita o týchto výročných stretnutiach dôkazom, že títo veru nezamýšľajú nič dobré. Napríklad Jim Tucker, šéfredaktor pravicového denníka The American Free Press tvrdí, že títo organizujú vojny a rozhodujú o tom, kto bude zvolený a koho treba v politike odstaviť. Ten skupinu popisuje jednoducho ako „zlú“. A tak kde je teda pravda?
Profesor Kees van der Pijl z britskej univerzity v Sussexe vraví, že také súkromné siete korporatívnych a politických predstaviteľov zohrávajú neformálnu, ale pritom kľúčovú rolu v modernom svete. „Musia tu byť miesta, kde títo ľudia môžu uvažovať o vynárajúcich sa problémoch, skoordinovať smer politiky a určiť, v čom by sa mali všetci zhodnúť .“
Will Hutton, ekonomický analytik a bývalý šéfredaktor denníka, ktorý sa zúčastnil stretnutia skupiny Bilderberg v roku 1997 hovorí, že ľudia sa stretnutí týchto sietí zúčastňujú preto, aby mohli mať vplyv na to, ako svet funguje a utvárať to, čo on označuje za „medzinárodný zdravý rozum“, pokiaľ ide o politiku. „O každej záležitosti, ktorá môže vplývať na váš podnikateľský odbor, si tu vypočujete od ľudí, ktorí tie rozhodnutia robia, informáciu z prvej ruky a vy im môžete pomôcť robiť tie rozhodnutia a sformulovať to, čo zodpovedá zdravému rozumu,“ hovorí. A ten „zdravý rozum“ je to, čo podporuje záujmy hlavných úcastníkov Bilderberg – zvlášť voľný trh. Viscount Davignon hovorí, že na výročných stretnutiach „máte automaticky okolo stola internacionalistov “ – ľudí, ktorí podporujú činnosť WTO, trans-atlantickú kooperáciu a európsku integráciu.
Stretnutí Bilderberg sa často účastnia budúci politickí predstavitelia krátko predtým, než sú ich mená každému známe. Bill Clinton sa ho zúčastnil v roku 1991, keď bol stále ešte guvernérom Arkansasu. Tony Blair tam bol o dva roky neskôr, keď bol zatiaľ len poslancom opozície. Všetci nedávni prezidenti Európskej komisie sa zúčastnili stretnutí Bilderberg predtým, než ich vymenovali do funkcie. Práve toto viedlo k obvineniam, že skupina dosadzuje do vysokých funkcií politikov, ktorým ona dáva prednosť. Ale Viscount Davignon vraví, že jeho riadiaci výbor len jednoducho pozostáva z ľudí, ktorí vedia z dave rozoznať talent. Riadiaci výbor „vyhodnocuje, kde sú schopní noví chlapíci alebo dievčatá na začiatku svojej kariéry, ktorý by sa chceli stať známymi.“ „To nie je celkom náhoda, ale ani nejde o predpoveď. Keď sa skutočne dostanú na miesta, to nie je vďaka skupine Bilderberg, ale dokážu to oni sami,“ hovorí.
Ale kritici hovoria, že výber skupiny Bilderberg dodáva vždy patričný odpich nádejným politikom, ktorých náhľady vyhovujú veľkému podnikaniu. Ale nič z tohto nemožno ľahko potvrdiť alebo vyvrátiť.
Pozorovatelia ako Will Hutton argumentujú, že takéto súkromné siete majú dobré i zlé stránky. Voličom sa nezodpovedajú, ale zároveň platí, že ich zásluhou funguje medzinárodný systém. A ich moc je obmedzená – čo je bod, ktorý veľmi zdôrazňuje šéf skupiny Bilderberg: „Ak ľudia vravia, že tu ide o tajnú svetovú vládu, tak ja vravím, že keby sme skutočne boli svetovou vládou, museli by sme sa za seba veľmi hanbiť .“
Neformálne a súkromné siete ako Bilderberg pomáhajú olejovať kolesá globálnej politiky a globalizácie celé posledné polstoročie. V očiach kritikov podkopali demokraciu, ale ich stúpenci sú presvedčení, že sú podstatní pre úspech modernej demokracie. A tak dlho, kým sú podnikanie a politika navzájom na sebe závislé, bude sa im dariť.
Převzato: Proti Prudu
Převzato: http://www.matrix-2001.cz/