Analýza kľúčových faktov a domnienok
o 11. septembri – mýty alebo realita?
Slovenský preklad prednášky profesora Davida Raya Griffina. Analyzoval v nej kľúčové fakty a domnienky o udalostiach z 9/11. Analýza obsahuje 9 bodov, a odhaľuje že sa nejedná o realitu, ale o mýtus ktorého sa držia a propagujú ho ľudia, ktorí sa nepozreli na existujúce dôkazy a skutočnosti. Text miestami obsahuje aj niektoré doplnené informácie/upresnenia, napr. o historických udalostiach a pod. [zdroj, video]
- Mýtus 1: Politickí a vojenskí predstavitelia USA by jednoducho také niečo neurobili
- Mýtus 2: Politickí a vojenskí predstavitelia USA nemali žiadny motív zorganizovať útoky z 9/11
- Mýtus 3: Takú veľkú operáciu zahrňujúcu toľko ľudí by nebolo možné udržať v tajnosti, pretože by o tom niekto prehovoril
- Mýtus 4: 9/11 Komisia, ktorá podporila oficiálnu verziu bola nezávislá, nestranná komisia a preto jej možno veriť
- Mýtus 5: Bushova administratíva predložila dôkaz, že za útokmi stoja teroristi z al-Kajdy pod vedením Osamu bin Ladena
- Mýtus 6: Útoky z 9/11 boli pre Bushovu administratívu prekvapením
- Mýtus 7: Predstavitelia USA vysvetlili, prečo neboli unesené lietadlá zastavené
- Mýtus 8: Oficiálne správy vysvetlili, prečo sa zrútili veže WTC a budova WTC č.7
- Mýtus 9: Niet pochýb o tom, že let 77 pilotovaný únoscom Hani Hanjour-om narazil do Pentagonu
- Záver
- Referencie
- Poznámky prekladu
Mýtus č.1: Politickí a vojenskí predstavitelia USA by jednoducho také niečo neurobili
Video:
Pre veľa ľudí je absolútne neprípustná akákoľvek predstava o tom, že politickí/armádni lídri USA boli schopní naplánovať a urobiť udalosti aké sa stali 11. septembra, že také niečo by jednoducho neurobili. Tento predpoklad však podkopávajú závažné fakty, dôkazy a história. USA, rovnako ako veľa iných krajín často použili podvod, aby začali vojnu. História nám dáva hneď niekoľko príkladov:
- Americko-mexická vojna, ktorú USA začali na základe nepravdivého vyhlásenia, že „Mexiko vylialo americkú krv na americkej pôde“[1].
- Španielsko-americká vojna s „Pamätajte na Maine“[2] (incident pri ktorom explodovala loď USS Maine kotviaca v havanskom prístave, vina bola pripísaná Španielom, ďalšie stručné info v češtine).
- Vojna na Filipínach začatá na základe nepravdivého tvrdenia, že filipínčania „vystrelili prvú guľku“[3].
- Vojna vo Vietname, do ktorej USA vstúpilo na základe nepravdivého príbehu o útoku na americkú loď v Tonkinskom zálive[4].
Vláda USA taktiež niekedy organizovala teroristické útoky „pod cudzou vlajkou“, kde zomierali nevinní civilisti. Autorstvo týchto útokov potom pripísala svojim nepriateľom alebo nejakej skupine, často za pomoci falošných dôkazov. Ako píše o tom Daniel Ganser vo svojej knihe „Tajné armády NATO“ (NATO’s Secret Armies), NATO spolu s CIA a Pentagonom naplánovali a uskutočnili veľa takých útokov v krajinách západnej Európy počas „studenej vojny“. Stovky ľudí zomreli pri výbuchoch bômb alebo guľkou maskovaných mužov. Z týchto útokov boli obvinení komunisti alebo iné ľavicové skupiny, a týmto spôsobom boli zdiskreditovaní v očiach voličov[5].
Ak si niekto myslí, že armádni predstavitelia USA by také niečo neurobili, stačí sa len pozrieť na plány operácie Northwoods, ktorú navrhol veliteľ generálneho štábu USA Lyman Lemnitzer v roku 1962 krátko potom, ako Fidel Castro zvrhol pro-amerického diktátora Batsitu.
Tento plán obsahoval rôzne zámienky, ktoré by zabezpečili USA zámienku pre napadnutie Kuby. Napríklad:
- zinscenovanie sabotáží a nepokojov na základni v Guantáname
- bombardovanie a potopenie americkej lode, ako pripomienka incidentu USS Maine, alebo zničenie lietadla, vina by sa pripísala Kubánskej strane
Novinár James Bamford zhrnul operáciu Northwoods vo svojej knihe Body of Secrets takto:
Operácia Northwoods, ktorú písomne odobril veliteľ a všetci členovia generálneho štábu, chcela aby boli v amerických uliciach strieľaní nevinní ľudia, chcela potopenie člnov s kubánskymi utečencami na otvorenom mori, chcela zinscenovať vlnu násilného terorizmu vo Washingtone, Miami a na iných miestach. Ľudia by boli obvinení z bombových atentátov, ktoré nespáchali. Boli by unášané lietadlá. Pomocou vymyslených dôkazov by bol z týchto činov obvinený Castro. To by dalo Lemnitzerovi a jeho spolku zámienku rovnako ako medzinárodné zázemie, ktoré boli obe potrebné na rozpútanie vojny s Kubou.
Keď niektorí ľudia vidia, že lídri USA by boli morálne schopní zosnovať 9/11, snažia sa prehliadať dôkazy prostredníctvom mýtu č.2.
Mýtus č.2: Politickí a vojenskí predstavitelia USA nemali žiadny motív zorganizovať útoky z 9/11
Video:
http://www.youtube.com/watch?v=Y9AxQPBbd-g&feature=player_embedded
Tento mýtus bol podporený správou 9/11 Komisie ktorá vyhlásila, že Al-Kajda mala dostatočný motív na uskutočnenie útokov. Táto správa však nespomína žiadne motívy, ktoré by mohli mať predstavitelia USA. Motív Al-Kajdy, ktorá nenávidí Američanov a ich slobodu, je o mnoho prevyšovaný motívom a túžbou mnohých členov vlády Busha-Cheneyho o vytvorení globálnej „pax Americana„, prvého impéria v histórii, ktoré by malo všetko na čo k takému impériu patrí.
Tento sen bol v 90tych rokoch vyslovený mnohými neo-konzervatívcami. Po rozpade sovietskeho zväzu nastala možnosť tento sen uskutočniť. Oficiálne bolo toto želanie prvý krát vyslovené v dokumente o pláne obrany USA z roku 1992. Autorom základnej koncepcie tohto dokumentu bol Paul Wolfowitz. V tomto období bol zástupcom ministra obrany Dicka Cheneyho. Tento dokument sa volal „Projekt trvalej americkej politickej nadvlády“[6]. Bol to Cheneyho „plán ako ovládnuť svet“[7]. Na dosiahnutie tohoto cieľa boli potrebné 4 veci:
- Jedna z nich je prevzatie kontroly nad svetovou ropou, obzvlášť v strednej Ázii a na strednom východe. Keď Bushova vláda prišla k moci, už mala plán zaútočiť na Afganistan a Irak.
- Druhou požiadavkou bola technologická transformácia armády, pri ktorej by sa centrom stal boj z vesmíru.
- Tretia požiadavka bola drasticky zvýšiť výdavky na armádu, aby bolo čím zaplatiť tieto vojny a „vesmírne zbrojenie“.
- Štvrtou vecou bolo prerobenie doktríny preventívneho útoku tak, aby USA mohli napadnúť aj krajiny, ktoré pre nich nepredstavujú bezprostrednú hrozbu.
Tieto štyri elementy by vyžadovali piaty – udalosť ktorá by pripravila Američanov prijať tieto imperialistické postupy. Ako Zbigniew Brzezinski vysvetlil vo svojej knihe Veľká Šachovnica: (The Grand Chess Board): Americký ľud so svojimi demokratickými inštinktmi nie je ochotný súhlasiť s ľudskými obeťami a finančnými výdavkami, ktoré sú potrebné pre „imperialistickú mobilizáciu“. Táto neochota obmedzuje americké kapacity a schopnosti pre vojenské zastrašovanie. Táto prekážka môže byť prekonaná, ak by tu boli „naozaj masívne a široko si uvedomované, priame hrozby z vonku“. Presne rovnako, ako bol Americký ľud ochotný ísť do 2. svetovej vojny – po nesmiernom šoku z Japonského útoku na Pearl Harbor.
Rovnaká myšlienka bola spomenutá v dokumente z roku 2000 s názvom „Prestavba Americkej Obrany“ (Rebuilding America’s Defenses), ktorý bol napísaný skupinou neo-konzervatívcov s názvom Projekt pre Nové Americké Storočie. Mnoho z týchto ľudí, medzi nimi Cheney, Rumsfeld a Wolfowitz sa stali ústrednými členmi Bushovej administratívy. Tento dokument o cieli transformácie armády hovorí: „proces transformácie bude pravdepodobne dlhodobý, pokiaľ by neprišlo k nejakej katastrofickej a urýchľujúcej udalosti – ako nový Pearl Harbour“[8].
Keď sa 9/11 stali útoky, bolo považované za nový Pearl Harbor. Členovia vlády o nich hovorili ako o novej príležitosti. Minister obrany Donald Rumsfeld vyhlásil, že 9/11 vytvára „ten druh príležitosti, ktorý nám na pretvorenie sveta ponúkla 2. svetová vojna“[9]. G.W. Bush povedal: „Ponúkla sa nám jedinečná príležitosť, a my ju nesmieme zmeškať“[10].
Útoky predstavovali mimoriadnu príležitosť napadnúť Afganistan a Irak, a zároveň drasticky zvýšiť výdavky na armádu. Týmto spôsobom napredovať v jej transformácii a premeniť myšlienky vedenia preventívnej vojny na oficiálnu doktrínu. Zmena tejto doktríny bola ohlásená v publikácii národnej bezpečnostnej stratégie vydanej v roku 2002. Tá požadovala, aby Amerika zakročila proti vyvíjajúcim sa hrozbám ešte predtým, ako sa naplno vyvinuli.
Nielenže Bushova vláda útokmi 9/11 nesmierne získala, ale tieto benefity ktoré 9/11 priniesol si želala už dlho predtým. Názor, že vláda nemala žiadny motív aby zorganizovala 9/11 je mýtus. Existuje však aj ďalší mýtus, vďaka ktorému sa mnoho ľudí odmieta pozrieť na dôkazy. A tým je mýtus č.3.
Mýtus č.3: Takú veľkú operáciu zahrňujúcu toľko ľudí by nebolo možné udržať v tajnosti, pretože by o tom niekto prehovoril
Video:
http://www.youtube.com/watch?v=Yfxqnb6UlsA&feature=player_embedded
Tento mýtus je založený na všeobecnejšom mýte: že je nemožné udržať tajné vládne operácie v tajnosti príliš dlho, pretože niekto by vždy prehovoril. Ale ako to môžeme vedieť? Ak nejaké veľké operácie ostali až doteraz utajené, tak o nich predsa nemôžeme vedieť.
Okrem toho vieme o veľkých operáciách, ktoré boli držané v tajnosti tak dlho, ako to bolo potrebné. Príkladom takejto operácie je Manhattan Project, ktorej cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu. Prípadne vojna v Indonézii z roku 1957, ktorú USA vyprovokovali, zúčastnili sa jej a potom ju držali v tajnosti až do roku 1995. Čím viac príkladov by sme dávali, tým viac by sme pochopili, prečo ľudia s informáciami o 9/11 neprehovorili. Veľká väčšina z nich, ak nie všetci, boli ľudia, ktorí dokážu udržať tajomstvo.
Ľudia ktorí boli do toho priamo zapojení nemajú žiadnu motiváciu prehovoriť. Skôr naopak – majú veľkú motiváciu mlčať, aby sa vyhli verejnej potupe, obvineniu z vlastizrady a trestu smrti. Tí ktorí o tom vedia, ale neboli do tejto veci zapojení priamo, môžu byť donútení k mlčaniu viac či menej rafinovanými vyhrážkami typu: „Hej priateľu, ak sa o tom chystáš prehovoriť v novinách, neviem kto bude potom chrániť tvoju ženu a deti pred nejakým bláznom, ktorého rozhnevalo tvoje vyhlásenie„. Taktiež nemožno prehliadnuť ani to, že médiá ani vláda nedali navonok žiadne signály toho, že by chceli aby ľudia vystúpili a prehovorili. Vďaka spomínaným dôvodom neprekvapuje, že to doteraz nik neurobil.
Mýtus č.4: 9/11 Komisia, ktorá podporila oficiálnu verziu bola nezávislá, nestranná komisia a preto jej možno veriť
Video:
Stačí sa pozrieť na recenzie 9/11 Commission Report na Amazon.com aby ste videli, že táto domnienka je značne rozšírená. Možno je to vďaka úvodnému príhovoru, ktorý táto správa obsahuje. Predseda a podpredseda komisie nám v nej hovoria, že od komisie sa vyžadovalo aby bola „nezávislá, nezaujatá, svedomitá a nezaslepená“. Tieto charakteristiky však nezodpovedajú tomu, aká táto komisia skutočne bola.
Nedostatok nestrannosti možno čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že predseda komisie Thomas Kean rovnako ako ostatní členovia komisie, a minimálne polovica personálu komisie mali vážne konflikty záujmov. Najväčším problémom bolo však to, že výkonným riaditeľom personálu komisie bol Philip Zelikow, ktorý je v podstate členom vlády Busha/Cheneyho. Pracoval spolu s Condoleezou Rice-ovou v Rade pre bezpečnosť počas vlády Busha seniora.
Neskôr keď boli republikáni prehrali voľby a neboli vo vláde, Zelikow a Rice-ová napísali spolu knihu. V čase keď bola Rice-ová menovaná za národnú bezpečnostnú poradkyňu pre prvú vládu G.W. Busha mladšieho, prizvala Zelikowa aby jej pomohol pri prechode na túto funkciu.
Potom bol Zelikow vybraný do tímu poradcov prezidenta pre záležitosti a aktivity cudzích tajných služieb. V 9/11 Komisii bol teda Zelikow „muž bieleho domu“. Ako výkonný riaditeľ riadil prácu celého personálu. Určoval, ktoré veci sa budú vyšetrovať a ktoré nie, ktorí svedkovia sa predvolajú, atď.[11]. Jeden člen personálu povedal: „Zelikow bol ten kto o všetkom rozhodoval, skresľoval vyšetrovanie a viedol ho svojim vlastným smerom“[12].
Skupina žien, ktoré stratili 9/11 svojich manželov známa ako Jersey Girls spolu s Family Steering Commission (organizácia pozostalých obetí, požadovala nezávislé vyšetrenie zlyhaní vlády, ktoré umožnili útoky z 9/11, na ich žiadosť po dlhom boji prišlo na konci roku 2002 k vytvoreniu 9/11 Komisie) požadovali odstúpenie Zelikowa z 9/11 Komisie. Tejto žiadosti nebolo vyhovené.
Preto 9/11 Komisia nebola nezávislá od výkonnej moci štátu, aby mohla neutrálne vyšetriť zlyhanie Bushovej vlády zabrániť útokom. Komisia bola nezávislá a nezaujatá asi tak, ako keby ju viedol Dick Cheney.
Zelikowova ideologická a osobná blízkosť s Bushovou administratívou je zrejmá aj zo skutočnosti, ktorá nebola donedávna veľmi známa ani v hnutí za pravdu o 9/11. Už som spomínal deklaráciu národnej bezpečnostnej stratégie Bushovej administratívy z roku 2002, v ktorej bola vyslovená nová doktrína „preventívneho vedenia vojny“. Primárnym autorom tohto dokumentu nebol nik iný, ako Philip Zelikow (písal o tom James Mann vo svojej knihe „The Rise Of The Vulcans“).
Podľa Manna, po tom ako Rice-ová prvý krát videla pracovnú verziu tejto doktríny od Richard Haassa, chcela „niečo hrubšie“, a prizvala Zelikowa aby dokument kompletne prepísal[13]. Výsledkom bol veľmi agresívny dokument, ktorý na ospravedlnenie a odobrenie tzv. vojny proti terorizmu použil práve udalosti z 9/11. Max Boot ho charakterizoval ako „vyslovene typický neo-konzervatívny dokument“[14].
Preto je pochopiteľné, prečo 9/11 Komisia pod Zelikowovým vedením ignorovala všetky dôkazy, ktoré ukazovali smerom k pravde, že 9/11 bola operácia pod cudzou vlajkou, ktorá mala za úlohu splnomocniť doktríny a schváliť peniaze potrebné pre nový level imperialistickej mobilizácie. Názor že 9/11 bola operácia pod cudzou vlajkou nás privádza k mýtu č.5.
Mýtus č.5: Bushova administratíva predložila dôkaz, že za útokmi stoja teroristi z al-Kajdy pod vedením Osamu bin Ladena
Video:
Jeden z hlavných údajných dôkazov uvádza, že batožina údajného vodcu skupiny Muhammada Atty bola nájdená na letisku v Bostone, odkiaľ vzlietol let č.11. V tejto batožine boli okrem iného Attov pas, vodičský preukaz, a ďalšie usvedčujúce dôkazy ako návody pre letecký simulátor, videokazety o Boeingoch a taktiež list adresovaný ostatným únoscom o príprave misie. Batožina však obsahovala Attovu poslednú vôľu. Prečo by si terorista bral svoju poslednú vôľu do lietadla, s ktorým sa chystal naraziť do WTC? Tento príbeh má veľa nezrovnalostí a problémových bodov[15]. Zdá sa že máme do činenia s falošnými podstrčenými dôkazmi.
Iný element oficiálnej verzie o únoscoch hovorí, že únoscovia boli veľmi oddaní moslimovia. Správa 9/11 Komisie hovorí, že boli až fanaticky nábožní[16]. Verejnosť preto nemala problém uveriť, že títo muži nemali problém bez zaváhania sa vydať na samovražednú misiu, po ktorej by sa stretli so svojim stvoriteľom. Investigatívny novinár Daniel Hopsicker však hovorí, že Atta holdoval kokaínu, hazardným hrám, bravčovému mäsu a striptérkam[17]. Podobné chute malo aj veľa ďalších údajných únoscov, ako o tom informoval The Wall Street Journal[18].
9/11 Komisia však predstiera, že žiadna z týchto informácií nebola dostupná. Zaujímavé je, že komisia priznáva, že Atta sa spolu s inými členmi al-Kajdy stretol v Las Vegas krátko pred 9/11. Hovorí: „nie sú žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by vysvetľovali prečo sa títo teroristi pri rôznych príležitostiach stretávali v Las Vegas“[19]. Ďalší problém oficiálnej verzie je, že aj napriek tomu že nám bolo povedané, že v každom unesenom lietadle boli štyria alebo piati únoscovia, nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdil.
Únoscovia sa na palubu lietadiel nedostali násilím, ale zakúpili si letenky ako všetci cestujúci. Ich mená by teda mali byť v zozname cestujúcich. Zverejnené zoznamy cestujúcich z týchto letov však neobsahovali mená týchto údajných únoscov, ani žiadne iné arabské mená[20]. Taktiež nebol predložený žiadny dôkaz toho, že by sa v troskách našli telesné pozostatky nejakého z týchto mužov.
Posledným „menším“ problémom je, že podľa článkov od BBC a britských médií sú niektorí z údajných únoscov stále nažive. Napríklad Waleed al-Shehri [článok od BBC]. Tohto muža označila 9/11 Komisia ako jedného z únoscov a zverejnila jeho fotografiu, ktorú získala FBI.
Komisia dokonca naznačila, že tento muž bodnutím noža usmrtil jedného člena personálu lietadla, krátko predtým ako let 11 narazil do severnej veže WTC[21]. BBC však podala niekoľko dní po 9/11 správu, že keď Waleed al-Shehri uvidel svoju fotografiu v novinách a TV, upovedomil úrady a novinárov v Maroku, že tam pracuje ako pilot, je stále nažive a z 9/11 nemá nič spoločné[22].
Ak je veľa rôznych nezrovnalostí oficiálnej verzie ohľadne únoscov, určite bola vina dokázaná Osama bin Ladenovi. Toto je rovnako mýtus. Minister zahraničných vecí Colin Powell krátko po 9/11 prisľúbil, že dodá podrobnú správu, ktorá bude obsahovať dôkazy. Táto správa však nebola nikdy predložená.
Britský premiér Tony Blair vypracoval takúto správu. Táto správa však začína tým, že jej cieľom nie je priniesť materiály, ktoré my mohli byť použité proti Osama bin Ladenovi na súde[23]. Máme teda dôkazy ktoré stačia na začatie vojny, ale nestačili by na začatie súdneho procesu. Dokonca aj hnutie Taliban vyhlásilo, že Bin Ladena vydajú, ak USA predložia dôkazy toho že sa nejakým spôsobom podieľal na útokoch z 9/11. Bush odmietol[24].
Predložiť dôkazy sa neskôr ukázalo ako nepotrebné. A to vďaka videu, ktoré sa údajne našlo v Afganistane. Na tomto videu Bin Laden priznal svoju zodpovednosť za útoky. Na toto priznanie sa často odvoláva ako na dôkaz. Muž na tomto videu má však tmavšiu pokožku, plnšie líca a širší nos ako Osama bin Laden na všetkých ostatných videách[25]. Opäť sa zdá, že nám boli podstrčené falošné dôkazy.
Oficiálnej verzia o Osama bin Ladenovi obsahuje veľký rad nezrovnalostí a rozporov. Spomeniem len jednu. V júni 2001 kedy bol Bin Laden pre USA najžiadanejší zločinec, strávil 2 týždne v americkej nemocnici v Dubaji. Ošetroval ho americký doktor a taktiež ho navštívil miestny šéf CIA[26].
A FBI nevidí žiadne spojenie Bin Ladena s udalosťami z 9/11. Stránka FBI s oficiálnym popisom Bin Ladena neobsahuje žiadnu informáciu o tom, že je Bin Laden hľadaný v súvislosti s útokmi z 9/11. FBI vyhlásila: „..nie je žiadny usvedčujúci dôkaz o spojení Bin Ladena s útokmi z 9/11“. [viac informácií]
Rovnako po 9/11, kedy sa americké sily snažili dostať Osamu „živého alebo mŕtveho“ [Bush chce bin Ládina živého alebo mŕtveho, 18.09.2001, Pravda], armáda USA ho zjavne nechala uniknúť pri minimálne dvoch príležitostiach. Poslednou bol boj pri Tora Bora. Túto udalosť označil London Telegraph ako „Veľkú frašku“[27]. Krátko nato Bush povedal: „Neviem kde Bin Laden je,.. Nestrácam s ním veľa času,.. On ma naozaj nezaujíma.“[28]. Občas sa stane, že pravda vykĺzne. Akékoľvek tvrdenie, že Bushova administratíva predložila dôkaz, či už o Bin Ladenovi alebo únoscoch z al-Kajdy, je mýtus.
Mýtus č.6: Útoky z 9/11 boli pre Bushovu administratívu prekvapením
Video:
Nič nie je pre oficiálnu verziu také dôležité, ako táto idea. Asi 10 mesiacov po 9/11 riaditeľ FBI Robert Mueller[29]. povedal: „do dnešného dňa sme nenašli v USA nikoho okrem samotných únoscov, kto vedel o pripravovanej akcii“
Existuje však veľa dôkazov, ktoré popierajú toto tvrdenie a vyplýva z nich, že niektorí ľudia vopred vedeli, že k útokom príde.
Put opcie
Jedným z dôkazov je veľmi neobvyklé, extrémne vysoké množstvo put opcií zakúpených len 3 dni pred 9/11. Keď si kúpite put opciu nejakej spoločnosti, je to vlastne stávka na to, že ceny akcií tejto spoločnosti pôjdu dolu.
Tieto nezvyčajné nákupy opcií sa týkali dvoch, a iba dvoch leteckých spoločností: United airlines a American airlines. Lietadlá týchto dvoch spoločností boli použité pri útokoch. Taktiež sa kupovali put opcie na spoločnosť Morgan Stanley Dean Witter, ktorá mala vo WTC prenajatých 22 poschodí. Cena akcií týchto spoločností po 9/11 samozrejme prudko klesla, vďaka čomu kupci týchto put opcií zarobili veľké sumy peňazí. Noviny San Francisco Chronicle o týchto nezvyčajných nákupoch napísali, že: „tieto nákupy opcií vyvolali podozrenia, že investori mali informácie o útokoch ešte predtým ako sa stali“[30].
Inými slovami, zdá sa že nákupcovia opcií vedeli, že pri útokoch na WTC budú použité lietadlá spoločností United a American airlines. 9/11 Komisia sa snažila ukázať, že tieto podozrenia sú neopodstatnené. Komisia vyhlásila napríklad to, že tieto nákupy opcií pre United airlines nie sú dôkazom toho, že o útokoch vopred vedel aj niekto iný ako al-Kajda. Ako dôvod uviedla to, že 95% týchto opcií bolo zakúpených jedinou spoločnosťou so sídlom v USA, ktorá nemá nijaké možné väzby na al-Kajdu[31]. Tu sa však natíska otázka, či nebola do plánovania 9/11 zapojená aj nejaká iná organizácia ako al-Kajda.
9/11 Komisia taktiež ignorovala ďalšiu kritickú vec – fakt, že tajné služby USA veľmi starostlivo monitorovali trh s cennými papiermi a hľadali v nich akékoľvek anomálie, ktoré by naznačovali nečakané udalosti[32]. Bez ohľadu na to kto zosnoval útoky, tajné služby USA by vedeli že v najbližšej budúcnosti sa niekto chystá použiť lietadlá spoločností United and American airlines pre útoky na WTC.
Správanie prezidenta Busha a členov jeho ochranky
Ďalšie dôkazy poskytuje správanie prezidenta Busha a členov jeho ochranky v škole na Floride, kde sa v čase útokov prezident nachádzal. V tej dobe mali novinári možnosť prezidenta fotografovať.
Oficiálnej verzia hovorí, že keď Bushovi prvý krát povedali, že do jednej z veží WTC narazilo lietadlo, incident nebral do úvahy a myslel že ide o strašnú nehodu. Preto pokračoval vo fotografovaní[33]. Náraz druhého lietadla by však za predpokladu že šlo o nečakanú udalosť indikoval, že teroristi používajú lietadlá na útoky proti vysoko hodnotným cieľom. A čo by mohol byť cennejší cieľ ako prezident USA?
Miesto kde sa bude prezident 9/11 nachádzať bolo verejne známe. Preto sa členovia jeho ochranky mali oprávnene obávať toho, že unesené lietadlo môže každou minútou zasiahnuť školu. Pre členov ochranky je štandardnou procedúrou odviesť prezidenta do bezpečia, kedykoľvek sa objaví aj malý náznak nebezpečenstva. A ochranka dovolila prezidentovi po náraze druhého lietadla ostať v škole ďalšiu pol hodinu. [5 min video]. Dokonca mu umožnili vystúpiť v televízii. Tak oznámil celému svetu, že je ešte stále v škole.
Toto správanie sa nedá vysvetliť inak ako tým, že jeho ochranka vedela, že útoky pomocou lietadiel nie sú namierené na školu a prezidenta, ktorý sa v nej nachádzal.
9/11 Komisia si samozrejme nepoložila túto otázku. Bola spokojná s vyhlásením, že ochranka im povedala, že si nemysleli, že bolo úplne nevyhnutné aby prezident okamžite vybehol z miestnosti[34]. Inými slovami, zachovanie dôstojnosti bolo dôležitejšie ako ochrana života prezidenta. Môže vôbec niekto naozaj veriť, že špičkovo vycvičená ochranka zložená z najlepších z najlepších mužov by konala konala takýmto spôsobom v situácii reálneho veľkého nebezpečenstva ohrozujúceho život prezidenta?
Video:
http://video.google.com/videoplay?docid=-3722436852417384871#
Svedectvo ministra dopravy Normana Minetu
O útoku na Pentagon sa rovnako ako v prípade dvojičiek WTC hovorilo, že bol nečakaný. A to aj napriek tomu, že sa udial viac ako pol hodinu po tom, ako do WTC narazilo druhé lietadlo.
Hovorca Pentagonu vysvetľoval, prečo nebola táto budova evakuovaná pred tým, ako prišlo k útoku. Uviedol, že Penatagon jednoducho nevedel, že k nemu smeruje nejaké lietadlo[35]. 9/11 Komisia taktiež tvrdila, že nebolo žiadne varovanie o neidentifikovanom lietadle smerujúcom na Pentagon až do 9:36, teda len 2 minúty predtým ako bola budova Pentagonu zasiahnutá[36].
Toto tvrdenie je však v rozpore so svedectvom ministra dopravy Normana Minetu. V ňom popísal udalosť ktorá sa stala v prezidentskom núdzovom centre, ktoré je pod bielym domom. V otvorenom svedectve pre 9/11 Komisiu Mineta povedal:
Počas doby ako sa lietadlo blížilo k Pentagonu, vošiel dnu mladý muž a povedal viceprezidentovi, že to lietadlo je vzdialené 50 míľ,.. neskôr: že už je vzdialené len 30 míľ, atď. Keď uz bolo lietadlo len 10 míľ od Pentagonu, tento mladý muž sa viceprezidenta tiež spýtal: Rozkazy ešte stále stoja? Viceprezident sa otočil a povedal: Samozrejme že rozkazy stále stoja, počuli ste hádam niečo iné?
Mineta povedal, že tento rozhovor sa odohral o 9:25 alebo 9:26[37]. To znamená, že Cheney vedel o blížiacom sa lietadle viac ako 12 minút predtým, ako bola budova zasiahnutá o 9:38. Keď vezmeme do úvahy, že s túto informáciu by Cheney určite povedal aj jeho dobrému priateľovi Donaldovi Rumsfeldovi (v tom čase ministrovi obrany a šéfovi Pentagonu), toto Minetovo svedectvo odporuje vyhláseniu Pentagonu aj 9/11 Komisie o tom, že o blížiacom sa lietadle nevedeli vopred, alebo aspoň dostatočne vopred na to aby mohol byť Pentagon evakuovaný. Zachránilo by to 125 ľudských životov.
Tento príklad je jedným z najlepšie vypovedajúcich o Zelikowovom vedení 9/11 Komisie, a tomu že tejto komisii nemožno dôverovať. Komisia jednoducho ignorovala a vynechala Minetovo verejné svedectvo pred samotnou komisiou a tvrdila, že neboli žiadne informácie o lietadle blížiacemu sa k Pentagonu až do poslednej približne minúty. Minetovo svedectvo sa vo finálnej verzii správy vôbec nenachádza.
Aby sa 9/11 Komisia zbavila toho, čo hovorilo Minetovo svedectvo, vyhlásila že viceprezident Dick Cheney do podzemného núdzového centra prišiel až o 10:00, tj. asi 20 minút po tom ako bol Pentagon zasiahnutý[38]. Toto tvrdenie však odporuje svedectvu Minetu, kde tvrdil že Cheney tam prišiel 9:20, a taktiež odporuje všetkým ostatným správam o čase Cheneyho príchodu do núdzového centra, rovnako správu o čase od samotného Cheneyho[39].
Ak vezmeme informácie o put opciách, správanie prezidentovej ochranky a svedectvo ministra dopravy Minetu, môžeme vylúčiť ďalší mýtus: že útoky boli nečakané. Keby však útoky aj boli neočakávané, prečo im nebolo zabránené? To nás privádza k mýtu č.7.
Mýtus č.7: Predstavitelia USA vysvetlili, prečo neboli unesené lietadlá zastavené
Video:
Toto tvrdenie je v istom zmysle vlastne pravdivé. Predstavitelia USA vysvetlili, prečo armáda nezastavila útoky. Problém je však v tom, že nám dali tri rôzne vysvetlenia, ktoré sa si vzájomne odporujú, a žiadne z nich sa ani zďaleka nedá označiť ako uspokojivé.
Štandardné procedúry hovoria, že ak letový dispečer spozoruje čokoľvek čo naznačuje únos lietadla, musí hneď kontaktovať svojho nadriadeného. Ak sa problém nevyrieši do minúty, nadriadený musí požiadať NORAD (velenie vzdušnej obrany severnej Ameriky) o vyslanie bojových lietadiel aby zistili, čo sa s lietadlom deje.
NORAD potom vydá rozkaz na vzlet lietadiel z najbližšej leteckej základne, kde sú v pohotovosti bojové stíhacie lietadlá. Stíhačky dokážu reagovať na rozkaz NORAD-u veľmi rýchlo. Podľa stránky vzdušnej obrany USA sú bojové stíhačky F15 schopné vyletieť do výšky 600m do 2.5 minúty od vydania rozkazu[42]. Potom môžu letieť rýchlosťou 1300km/h.
Ako povedal generál Ralph Eberhart, riaditeľ NORAD-u, potom tom ako letecký dispečing spozoruje že sa niečo deje, trvá asi jednu minútu kým kontaktuje NORAD. A ako povedal hovorca NORAD-u, NORAD je schopný vyslať stíhačky do niekoľkých minút do akéhokoľvek miesta v USA[42].
Dokument pre dispečing bojové letectvo z roku 1998 hovorí, že akékoľvek lietadlo vykazujúce nezvyčajné správanie do 10 minút pravdepodobne nájde za svojim chvostom dve bojové lietadlá[42].
Ak by sa tieto procedúry vykonali 9/11, let č.11 aj let č.175 by boli zastavené ešte predtým, ako by vôbec prišli k Manhattanu. Rovnako let č.77 by bol zastavený ďaleko skôr, ako by sa dostal k Pentagonu. Vyslanie bojových lietadiel je rutinná záležitosť, ktorá ročne prebieha asi 100 krát. O mesiac neskôr po 9/11, noviny Calgary Herald napísali, že v roku 2000 NORAD vyslal bojové stíhačky 129 krát.
Ako často tieto vyslania stíhačiek vyúsťujú k sledovaniu lietadla? Len niekoľko dní po 9/11, major Mike Snyder, hovorca NORAD-u pre Boston Globe povedal: sledovanie lietadiel je pre stíhačky NORAD-u rutinná záležitosť[43]. Prečo sa toto vyslanie lietadiel a sledovanie letov neudialo 11. septembra 2001?
Počas prvých dní bolo verejnosti povedané, že počas 9/11 neboli poslané do vzduchu žiadne bojové lietadlá až do 9:38, keby bol zasiahnutý Pentagon. Správy taktiež hovorili, že prvé znaky toho že let 11 bol unesený boli spozorované o 8:15. To znamená, že aj napriek tomu, že bojové lietadlo dostihne podozrivé lietadlo asi 10 minút po spozorovaní, že sa s ním niečo nie je v poriadku, 9/11 trvalo až 80 minút kým vôbec stíhačky vzlietli.
To naznačuje, že bol vydaný rozkaz aby lietadlá ostali na zemi. Po niekoľkých dňoch však prišlo druhé vysvetlenie. Podľa neho NORAD do vzduchu stíhačky poslal, ale keďže notifikácia od letového dispečingu bola veľmi oneskorená, stíhačky prišli neskoro. NORAD 18. septembra podal túto verziu oficiálne. Zverejnil aj časový rozpis udalostí, ktorý obsahoval informácie kedy bol NORAD upovedomený letovým dispečingom o jednotlivých lietadlách spolu s informáciami, kto a kedy vyslal do vzduchu lietadlá[44].
Kritika tejto správy však rýchlo ukázala, že aj napriek neskorým notifikáciám od letového dispečingu, ako to ukazoval časový priebeh ktorý zverejnil NORAD, stíhačky NORAD-u mali dosť času na dostihnutie a zastavenie unesených letov[45]. Toto druhé vysvetlenie neodstránilo podozrenie, že bol vydaný rozkaz aby lietadlá do vzduchu vôbec nešli. 9/11 Komisia dúfajúc že vyrieši tento problém poskytla tretie vysvetlenie. A to, že letový dispečing vôbec neupovedomil NORAD o lete 175, až kým tento let nenarazil do južnej veže WTC. Rovnako vôbec neupovedomil o lete 77, až kým tento let nenarazil do Pentagonu. Toto tretie vysvetlenie je v priamom rozpore s časovým sledom udalostí, ktoré NORAD zverejnil.
Toto tretie vysvetlenie má však aj iný vážny problém. Tým je fakt, že je to už tretie vysvetlenie.
Ak osoba podozrivá zo spáchania trestného činu pri vyšetrovaní mení svoju výpoveď, je to podozrivé. Povedzme že by sa polícia spýtala Charlieho, kde bol v tú noc kedy sa stal zločin. Povedal by: bol som v kine. Ale oni by povedali: nie, kino bolo celý týždeň zatvorené. Na to Charlie povie: „Aha, to je pravda. Bol som so svojou priateľkou“. Ale polícia povie: „Nie, rozprávali sme sa s ňou a povedala, že bola doma so svojim manželom!“. A Charlie vtedy povie: „Aha, už si spomínam. Bol som doma a čítal som si bibliu“. Pravdepodobne už nebudete Charliemu veriť.
A to je presne to, čo máme tu. Armáda podala jedno vysvetlenie tesne po 9/11, o dva týždne ďalšie a tretie prostredníctvom správy 9/11 Komisie, ktorá vyšla v roku 2004.
Ďalší problém tohto tretieho vysvetlenia je, že priamo odporuje niektorým častiam druhého vysvetlenia, ktoré slúžilo ako oficiálne vysvetlenie takmer 3 roky. Odporuje napr. to, že časový sled udalostí od NORAD-u hovoril, že ich letový dispečing o lete 175 upovedomil NORAD 20 minút predtým, ako tento let narazil do severnej veže. V prípade letu 77 to bolo minimálne 14 minút predtým, ako bol zasiahnutý Pentagon.
9/11 Komisia si stojí za tým, že obe tieto správy boli nesprávne, a že NORAD nedostal nijakú informáciu o unesených letoch, a nevedel o nich až do chvíle, kedy zasiahli svoje ciele. To bol dôvod, prečo ich armádne letectvo nestíhalo a nezastavilo[46]. Ak však bol časový sled udalostí od NORAD-u nesprávny, ako to teraz komisia tvrdí, NORAD musel buď klamať alebo bol zmätený/neistý. Len ťažko však možno uveriť, že si tými časmi nebol istý týždeň po 9/11. Musel teda klamať.
Ale ak NORAD klamal, prečo by sme mu mali teraz veriť?
Ďalšie pochybnosti o tomto príbehu plynú aj zo skutočnosti, že je v rozpore so značným množstvom dôkazov. Napríklad tvrdenie komisie, že armáda o lete 175 vôbec nevedela až do chvíle kedy zasiahol svoj cieľ. Je v rozpore s výpoveďou kapitána Michael Jelenecka, ktorý 9/11 dozeral na centrálu NORADU v Colorade.
Podľa článku z Toronto Star, Jeleneck telefonoval s NORAD-om. Po tom ako uvidel let 175 naraziť do južnej veže, spýtal sa NORAD-u: „Toto bolo to unesené lietadlo o ktoré sa jednalo?“. NORAD odpovedal: „áno“[47].
Tvrdenie 9/11 Komisie o letoch 175 a 77 je tiež v rozpore s správou, ktorú komisii poslala Laura Brown z letového dispečingu. V tejto správe stálo, že dispečing o 8:50 vytvoril telekonferenciu, ktorá slúžila na informovanie armády o všetkých letoch. Špecificky spomenula let 77. Táto správa je dostupná na internete[48] a 9/11 Komisia o nej diskutovala, a vzala ju na vedomie 22. mája 2003[49].
Zelikowova správa (finálna 9/11 Commission report) však túto správu nespomína.
Pre tieto a stále väčšie nezrovnalosti o ktorých som hovoril v prednáške nazvanej „9/11 Flights of Fancy Truth and Politics“[50], ani tento tretí príbeh neodstránil podozrenia o vydaní rozkazu zakazujúceho vzlietnutie lietadiel.
Myšlienka, že útokom sa nedalo zabrániť, je teda len ďalší mýtus.
Mýtus č.8: Oficiálne správy vysvetlili, prečo sa zrútili veže WTC a budova WTC č.7
Video:
Toto tvrdenie má rovnaký problém ako predošlé: boli nám podané tri vysvetlenia. Každé z nich je v rozpore s ostatnými, a žiadne z nich nie je ani zďaleka adekvátne.
Prvé vysvetlenie, ktoré obletelo rôzne televízne kanály bolo, že budovy spadli, pretože sa požiar leteckého paliva[51]. Toto vysvetlenie však má veľa vážnych problémov. Najväčším z nich je, oceľ sa topí asi pri 1500°C, kým otvorené ohne uhľovodíkových materiálov môžu za tých najideálnejších podmienok dosiahnuť okolo 950°C. (Dodatok: teploty pri požiaroch domov/budov dosahujú 500-650°C, zdroj: D. Drysdale, An Introduction to Fire Dynamics (New York: Wiley Interscience, 1985), pp. 134–140., A.E. Cote, ed., Fire Protection Handbook 17th Edition (Quincy, MA: National Fire Protection Association, 1992), pp. 10–67.). roztavil oceľové časti ich konštrukcie
Druhé vysvetlenie, podporené aj 9/11 Komisiou je tzv. palacinková teória. Podľa nej požiare síce oceľ neroztopili, ale ju zohriali dosť na to, aby to spôsobilo odtrhnutie oslabených poschodí od oceľových stĺpov – externých aj od tých v jadre. Poschodia nad zónou nárazu sa odtrhli a spadli na tie po nimi, a tiež ich odtrhli. To spustilo reťazovú reakciu, a poschodia sa skladali na seba od vrchu až dolu.
Toto vysvetlenie má však tiež veľa problémov. Najväčším z nich je to, že toto vysvetlenie neobjasňuje skutočnosť, že budovy sa zrútili do kôpky vysokej len niekoľko poschodí. Jadro každej z veží WTC sa skladalo zo 47 masívnych oceľových stĺpov, ktoré boli pospájané navzájom. Ak by sa podlažia od jadra odtrhli, toto jadro by ostalo stáť, a čnelo by do výšky minimálne 300 metrov. Správa 9/11 Komisie sa snažila odstrániť tento problém konštatovaním, že jadro veží bola len prázdna oceľová šachta[52]. Tie masívne oceľové stĺpy však toto prianie 9/11 Komisie nemohlo odčarovať.
Pozri aj detailnejšiu analýzu správy FEMA.
Fotografia zo stavby WTC. Jadrá veží obsahovali 47 masívnych oceľových stĺpov. Správa 9/11 Komisie tvrdí, že jadro veží bola len prázda oceľová šachta[52]. Pozri fotografie konštrukcie WTC.
Definitívne vysvetlenie malo byť tretie, ktoré vydal národný inštitút pre štandardy a technológie (NIST). Správa NIST hovorí, že ako poschodia povoľovali, neodtrhli sa od nosných stĺpov, ale namiesto toho ich ťahali. Tým spôsobili, že externé stĺpy sa stali nestabilné. Táto nestabilita externých stĺpov potom spôsobila zvýšené gravitačné zaťaženie jadrových stĺpov, ktoré boli oslabené nesmierne horúcimi požiarmi v jadrách. NIST tvrdí, že tieto požiare dosiahli až 1000°C, a táto kombinácia faktorov vyústila do „globálneho kolapsu“[53].
Avšak fyzici Jim Hoffman a Steven Jones ukázali, že aj toto vysvetlenie je deravé a má mnoho problémov. Jedným z nich je tvrdenie NIST o nesmierne horúcich požiaroch v jadre, ktoré nepotvrdzujú žiadne dôkazy. Samotné štúdie od NIST ukázali, že jadrové oceľové stĺpy nedosiahli ani teplotu 250°C[54]. Druhým problémom je, že ak by sa sekvencia o ktorej hovorí NIST naozaj stala (inicializácia kolapsu), NIST nepodala žiadne vysvetlenie prečo by to malo viesť k úplnému kolapsu celej budovy.
Správa od NIST tvrdí, že prišlo k zlyhaniu nosných stĺpov v jadre aj na exteriéri. Toto vyhlásenie však ostáva len prostým vyhlásením. Neexistuje žiadne vierohodné vysvetlenie toho, prečo by mali povoliť oceľové stĺpy jadra, ani prečo by prišlo k ich pokrúteniu, a už vôbec nie prečo by takáto vec mala mať za následok totálny kolaps celej budovy.
A toto je len začiatok menovania problémov s teóriou od NIST. Táto teória, podobne ako obe predošlé, je v podstate teória, že budovy spadli primárne vďaka požiarom. NIST napr. hovorí, že lietadlá okrem dodania paliva pre požiar spôsobili najmä to, že na veľa miestach porušili protipožiarne nástreky, ktoré boli na oceli. Tým spôsobili, že oceľ bola požiarmi zraniteľná[55]. Teória, že kolaps spôsobil požiar má však tiež závažné trhliny.
Pozri aj podrobnú analýzu správy NIST.
Požiare v týchto budovách neboli nijako extra horúce, ani veľké, a trvali relatívne krátku dobu z porovnaní s požiarmi v niektorých iných budovách s oceľovou konštrukciou. V roku 1991 trval požiar oceľového mrakodrapu vo Philadelphii 18 hodín, a oceľová veže v Caracase v roku 2004 horela 17 hodín, bez toho aby požiar spôsobil čo i len čiastkový kolaps. Pre porovnanie, požiare vo vežiach WTC trvali 102 minút (WTC1) a 56 minúť (WTC2) predtým, ako sa totálne zrútili k zemi. Požiar vo WTC nebol ani taký silný, aby spôsobil popraskanie a deštrukciu sklených okien. Požiare v Philadelphii a Caracase spôsobili popraskanie/rozbitie okien.
Nikdy v histórii ľudstva sa nestalo, či už pred alebo po 9/11, aby požiar spôsobil totálne kolaps výškovej oceľovej budovy, ani v kombinácii v vonkajším poškodením budovy. [pozri aj Kritický požiar a poškodenie budov WTC č.5 a 6 – nespadli]
WTC č.7
Bolo preto mimoriadne ťažké vysvetliť aj kolaps budovy WTC č.7, do ktorej nenarazilo žiadne lietadlo. Vysvetlenie sa preto muselo spoľahnúť na samotný požiar. A bez lietadla nebolo kde vziať letecké palivo, ktoré by veľký požiar naštartovalo. Budova mala požiare asi na 2 alebo 3 poschodiach. Potvrdzujú to fotografie, videá aj očití svedkovia.
FEMA pripustila, že najlepšie vysvetlenie s ktorým prišla malo len malú pravdepodobnosť, že sa to takto stalo[56]. 9/11 Komisia pripustila fakt, že kolaps WTC č.7 nedokáže vysvetliť tým, že o pád tejto budovy nie je v jej správe ani jediná zmienka.
Správa NIST teraz nemohla tvrdiť, že prišlo k poškodeniu protipožiarnych nástrekov. NIST má ešte vydať finálnu správu o tom, prečo spadla táto budova (momentálne je viac 5 rokov po 9/11, a táto správa stále nebola vydaná).
NIST rovnako ako 9/11 Komisia evidentne nechce, aby sa občania pýtali, prečo WTC č.7 spadla aj keď nebola zasiahnutá lietadlom. Na jej web stránke hovorí, že jeden z jej cieľov bol zistiť „prečo a ako spadli budovy WTC 1, 2 a 7 po úvodnom náraze lietadla“[57]. Tým naznačili, že WTC č.7 bola taktiež zasiahnutá lietadlom.
Charakteristiky riadenej demolácie
Ďalším problémom oficiálnej verzie o páde týchto troch budov je, že totálnu deštrukciu vysokých oceľových budov, či už pred alebo po 9/11, vo všetkých prípadoch spôsobili výbušniny pri procedúre nazývanej riadená demolácia. Ďalším problémom oficiálnej verzie (o poškodení a ohni) je to, že vec kolaps týchto budov vykazoval veľa štandardných znakov riadenej demolácie. Spomeniem sedem týchto znakov:
Explozívna deštrukcia WTC, viac fotiek, video
- Kolapsy začali veľmi náhle. Aj je oceľ oslabovaná ohňom, začne sa postupne prehýbať/klesať [pozri Požiare vs. oceľové konštrukcie, ako sa správa oceľ pod vplyvom tepla/tlaku]. Ale ako možno vidieť na videách[58], všetky tri budovy sú až do momentu začiatku kolapsu absolútne nehybné.
- Ak by sa tieto obrovské budovy prevrátili do boku, spôsobilo by to veľké škody na životoch a majetku (ostatných budovách). Budovy však spadli kolmo dolu. Kolaps priamo, kolmo dolu je cieľom riadenej demolácie – implózie. Tú robí len niekoľko spoločností na svete[59].
- Budovy spadli v podstate rýchlosťou voľného pádu. To znamená, že spodné poschodia so všetkou oceľou a betónom nekládli pri kolapse žiadny odpor padajúcim vrchným poschodiam. [Pozri Koľko to bude padať ? a Úvaha o rýchlosti pádu veží WTC]
- Ako som už spomínal, budovy sa zrútili úplne totálne, do kôpky trosiek vysokej len niekoľko poschodí. To znamená, že tie masívne oceľové stĺpy v jadre každej z budov museli byť „nasekané“ na relatívne krátke kusy, čo je pri demoláciách práca výbušnín. [Pozri fotografie nasekaných oceľových stĺpov]
- V troskách sa našli veľké množstvá roztaveného kovu[60]. Požiare neboli dosť silné na to aby roztopili oceľ. NIST vyhlásila, že nikdy netvrdila, že oceľ vo WTC sa roztopila[61]. Odkiaľ sa teda vzal tento roztavený kov? Je to priamy dôkaz použitia výbušnín/zápalných látok (napr. termit). [viac o roztavenom kove]
- Požiarnici, záchranári, novinári a zamestnanci WTC podali správy o množstve výbuchov pred aj počas kolapsu[62].
- Znakom riadenej demolácie je aj to, že produkuje veľké množstvo prachu. V prípade WTC/WTC č.7 bol všetok betón premenený na prach, rovnako ako obsah kancelárií. Kolaps prežili len „nasekané“ oceľové stĺpy.
Dodatok
Profesor fyziky Steven Jones analyzoval vzorky roztaveného kovu a prachu z WTC. Analýza kovu ukázala, že nejde o roztavenú oceľ, ale o rezíduum alumino-termickej reakcie termitovej zmesi (prášková zmes hliníka, oxidu železa a síry). Termitová zmes sa používa na rezanie materiálov veľkej hrúbky. Po zapálení pokračuje v horení s veľmi vysokou teplotou (2500°C), je schopná prepáliť oceľ v zlomku sekundy. Produktom takejto reakcie je roztavené železo a biely dym (oxid hlinitý). Spôsobuje vysokoteplotnú oxidáciu (koróziu) a sulfidáciu. Vzorky roztaveného kovu z WTC a WTC č.7 taktiež vykazovali tieto znaky (písala o tom aj správa FEMA v prílohe C).
Analýza prachu z WTC ukázala, že obsahoval neobvykle veľa zinku (oxid zinku je vhodná súčasť zmesi pre alumino-termickú zmes, podobne ako oxid železa), taktiež bária (toxická, nebezpečná látka, dusičnan barnatý – Ba(NO3)2, v kombinácii s hliníkovým práškom je veľmi explozívna, používa sa napr. v granátoch) a mangánu (manganistan draselný4, výborný zdroj kyslíka pre chemické reakcie). Tieto látky sa nevyskytujú v oceli ani betóne, ani v bežných veciach ktoré tvoria obsah kancelárií. Kde sa teda v takom veľkom množstve vzali v prachu z WTC? – KMnO
David Ray Griffin pokračuje:
Oficiálna verzia nedokáže vysvetliť ani jediný z týchto bodov, o všetkých ani nehovoriac. Aspoň nie bez toho, aby porušila základné zákony fyziky. Teória o riadenej demolácii však vysvetľuje všetky tieto charakteristiky.
Tieto skutočnosti nie sú v súlade s myšlienkou, že to všetko majú na svedomí teroristi z Al-Kajdy. Tí nemohli získať do budov prístup na to, aby mohli hodiny a hodiny rozmiestňovať výbušniny. Teroristi pracujúci pre vládu Busha-Cheneyho však taký prístup získať mohli. Faktom je, že Marvin Bush (brat prezidenta) and Wirt Walker III (bratranec) boli riaditeľmi spoločnosti, ktorá mala vo WTC na starosť bezpečnosť[63]. Teroristi z Al-Kajdy by však asi neboli takí ohľaduplní, že by zaistili aby budovy spadli priamo dolu a nie do strany na iné budovy. Na pripravenie budovy na pád priamo dolu nemali kvalifikáciu, potrebné znalosti ani skúsenosti.
Zničenie dôkazov
Ďalšou podstatnou skutočnosťou je aj to, že boli zničené dôkazy (oceľ z WTC). V podstate všetka oceľ však bola odstránená, a odvezená na recykláciu do Ázie ešte predtým, ako mohla byť preskúmaná[64]. Pritom odstránenie akéhokoľvek dôkazového materiálu z miesta činu je kvalifikované ako trestný čin. Tu sa však stalo, že najväčšie odstraňovanie dôkazového materiálu v histórii – desiatky tisíc ton ocele, sa dialo pod dohľadom úradov[65].
Dôkazy však boli zjavne aj podstrčené. Pas jedného z únoscov sa údajne našiel v troskách WTC. Údajne prežil úvodnú obrovskú explóziu a oheň pri náraze lietadla, rovnako ako to, že takmer proces, ktorý všetko okrem ocele pri kolapse premenil na prach[66].
Aby som to zhrnul: Myšlienka že predstavitelia USA podali uspokojivé, alebo aspoň ako-tak uspokojivé vysvetlenie kolapsu budov WTC je mýtus.
Taktiež nepriamo pripustili, že sa odmietajú zaoberať racionálnymi debatami o tejto veci. Hovorca NIST Michael Newman povedal, že „nikto z NIST vedcov by sa nezúčastnil verejnej debaty“ s vedcami, ktorí správu od NIST odmietajú. Keď sa ho spýtali, prečo by sa NIST nezúčastnila verejnej debaty, keď si je istá tým, čo tvrdí vo svojej správe. Newman povedal: „Pretože v takýchto debatách niet víťazov“[67]. V tom istom interview Newman prirovnal ľudí odmietajúcich oficiálnu verziu kolapsu budov k ľuďom, ktorí veria že Yeti existuje a zem je plochá[68]. Taktiež vyjadril obavy, že jeho vedci by sa nechceli objaviť s týmito bláznami vo verejnej debate.
Vlastní dodatek:
Není problém pro kohokoliv na youtube zhlédnout videa, na základě kterých byly sepsány tyto studie. Zaujala mne část, v rozboru vysvětlující, že obě věže WTC byly v podstatě odstřeleny postupnou řízenou detonací. Pokud si pozorně prohlédnete video část 1/4, kde se mluví o tzv. paprscích, což jsou v podstatě výfuky (výstřely) jednotlivých odpalů náloží v nižších patrech před samotným zřícením, uvědomil jsem si, že to je opravdu závažný důkaž odstřelu obou věží a že nejde o nějakou náhodu. Nikdy před tím jsem si to neuvědomil, protože jsem tomu až tak nevěnoval pozornost. Navíc, což mě šokovalo, jsem postřehl při jednom záběru na rohových sloupech budovy malé záblesky v jednotlivých patrech sestupně v pořadí pod sebou, což by odpovídalo zažehnutí roznětek. Celé se to odehrává asi v jedné vteřině, což by odpovídalo desetinovým rozbuškám (1/10 vteřiny) postupně odpalovaných. Uvidíte to v záběru 6:33 – 35 minut tohoto dílu. Je to skoro nepostřehnutelné, ale pusťte si do víckrát, abyste byli schopni záblesky postřehnout. Zkušený střelmistr nebo pirotechnit to pozná a věřím, že vy jistě také. Otázka je proč zrovna na rohových pilířích.
Pokud budete pozorně sledovat volné hroucení budovy, je vidět, že vystřelují postupně jednotlivá patra za sebou a rohové pilíže ještě stojí po odpálení a demolici několika pater. Pokud byly hlavně odpalovány střední kostrukce budovy, jako nosmého prvku, další nosnou kontrukcí byly hlavně rohové pilíře. Ty bylo nutné odpalovat zvlášť. Proto se musely ukázat jisté projevy na venek a to by měly být ty záblesky, které jsem postřehl. Když jsem znovu a znovu video prohlédl, jsem dnes na jisto přesvědčen, že WTC bylo demolováno řízeným odpalem.
Video:
Mýtus č.9: Niet pochýb o tom, že let 77 pilotovaný únoscom Hani Hanjour-om narazil do Pentagonu
Video:
V prvom rade máme dôvod pochybovať o tom, že lietadlo ktoré narazilo do Pentagonu pilotoval Hani Hanjour. Problém je v nasledovnom: lietadlo predtým ako narazilo do Pentagonu urobilo 270 stupňový zostupnú špirálu, čo je aj pre skúseného pilota veľmi náročný úkon. A Hani Hanjour bol veľmi mizerný pilot, ktorý nevedel poriadne zvládnuť ani pilotovanie malého lietadla[69]. Russ Wittenberg, ktorý po kariére bojového pilota vo Vietname pracoval 35 rokov ako pilot veľkých komerčných dopravných lietadiel povedal: „Je absolútne vylúčené, aby pilot-amatér ktorý nevedel lietať ani na Cessne (malé jednomotorové lietadlo) dokázal pilotovať veľké komerčné lietadlo takým profesionálnym spôsobom“[70].
Navyše, v dôsledku tohto veľmi obtiažneho manévru bol Pentagon zasiahnutý do západnej časti. Ale taký brilantný terorista, ktorý sa dokázal dostať cez mnoho-miliardový obranný systém USA by iste vedel, že toto miesto je to najhoršie miesto Pentagonu na teroristicý útok lietadlom. Dôvodov je niekoľko:
- Západná časť bola zosilnená, takže náraz ju poškodil menej ako hociktorú inú časť.
- Táto časť bola v tej dobe renovovaná. Bolo tam teda o veľa menej ľudí ako normálne. Útok na akúkoľvek inú časť by zabil tisíce ľudí. Tu zomrelo 125.
- Vrchní predstavitelia Pentagonu rovnako ako minister obrany, ktorých pravdepodobne chceli teroristi usmrtiť zo všetkých najviac, sa nachádzali vo východnom krídle.
Prečo by pilot Ak-Kajdy vykonal tento veľmi obtiažny letecký manéver aby zasiahol západnú časť Pentagonu, keď sa mohol jednoducho zaboriť s lietadlom do strechy východnej časti?
Ďalší hlavný problémom oficiálnej verzie: Máme dôvody sa domnievať, že Pentagon bol zasiahnutý iba preto, že jeho velitelia chceli aby bol zasiahnutý.
Dôvod je nasledovný: Po tom ako sa let 77 otočil zo svojej normálnej trasy, nerušene letel k Pentagonu po dobu 40 minút. Armáda USA, ktorá vtedy jasne vedela že teroristi používajú unesené lietadlá ako zbraň, mala k dispozícii najlepší radarový systém na svete, s ktorým sa chválila že „mu neujde nič čo je vo vzdušnom priestore Severnej Ameriky“[71]. Myšlienka, že by pozornosti tohto radaru toto veľké lietadlo ušlo, navyše v stave najvyššej pohotovosti, je jednoducho absurdná.
Pentagon – najlepšie chránená budova na svete
Pentagon je bezpochyby najlepšie strážená a chránená budova na tejto zemi[72]. Nielen že sa nachádza v zakázanej letovej oblasti P-56-A, ktorú tvorí oblasť do 27km od Pentagonu vo všetkých smeroch, ale je tiež v zóne P-56-B – 5km oblasť okolo bieleho domu, budovy parlamentu a Pentagonu. Len niekoľko km od Pentagonu sa nachádza vojenská letecká základňa Andrews Air Force Base, ktorá má stále v pohotovosti minimálne 3 letky bojových lietadiel. Tvrdenie 9/11 Komisie o tom, že ráno 9/11 neboli k dispozícii žiadne stíhacie bojové lietadlá je neprijateľné, ako som to vysvetlil v mojej kritike tejto správy[73].
Pentagon je navyše chránený raketami typu zem-vzduch. Každé lietadlo bez rádiového odpovedača armády USA, ktoré by vstúpilo do tejto oblasti by bolo zostrelené[74]. Ak by teda lietadlo ktoré narazilo do Pentagonu bol skutočne let 77, mohol by uspieť len za predpokladu, že by jeho vedenie prikázalo vypnúť protiletecké batérie a nariadiť aby stíhačky z letiska Andrews nevzlietli ale ostali na zemi.
Tretím hlavným problémom oficiálnej verzie sú dosť značné dôkazy, že to nemohol byť let 77, pretože čo zasiahlo Pentagon nebol Boeing 757. Dôkazom toho je fakt, že na rozdiel od nárazu do WTC, náraz do Pentagonu nevytvoril detekovateľný seizmický signál[75].
Podľa niekoľkých očitých svedkov a ľudí študujúcich dostupné fotografie je poškodenie a trosky nekonzistentné s nárazom veľkého lietadla. Táto problematika je však príliš komplexná, aby som ju tu mohol podrobnejšie rozobrať. Rovnako ako to, čo vyvodiť s protichodných a vzájomne si odporujúcich výpovedí svedkov.
Túto tému odložím niekedy na neskôr. Teraz ju zakončím s tým, že podozrenie že Pentagon nebol zasiahnutý Boeingom 757, ako to tvrdí vláda, podporuje aj skutočnosť, že opäť prišlo k ničeniu dôkazov. Krátko po náraze vládni agenti pozbierali trosky a odniesli ich[76]. Následne bol celý trávnik zasypaný zemou a štrkom, takže akékoľvek zvyšné dôkazy boli doslova zakryté[77].
Videozáznamy z bezpečnostných kamier z neďalekej čerpacej stanice Citgo a hotela Sheraton, ktoré by ukázali čo skutočne narazilo do Pentagonu, boli okamžite skonfiškované FBI, a do dnešného dňa ich ministerstvo spravodlivosti odmietlo zverejniť[78].
Pozri aj Oficiálna verzia o lete č.77 (Pentagon) je v rozpore s oficiálnymi dátami (stanovnisko organizácie Pilots for 9/11 Truth).
Záver
Ako vidno z tejto analýzy, oficiálna verzia o udalostiach z 9/11 je mýtus v tom zmysle, že nekorešponduje s realitou. Jednou z charakteristík tohto druhu mýtu je, že ho nie je možné racionálne obhájiť. Oficiálna verzia nikdy nebola obhájená vo verejnej debate proti kvalifikovanej kritike žiadnym členom NIST, 9/11 Komisie, ani Bushovej administratívy. Jeden z príkladov: po tom ako Charlie Sheen verejne prejavil pochybnosti o oficiálnej verzii, CNN show „Showbiz Tonight“ chcela usporiadať debatu o veciach, ktoré Sheen dal do pozornosti. Debatovať mal predstaviteľ vlády a hnutia za pravdu o 9/11 (911 Truth Movement). Producenti však údajne nemohli nájsť nijakého predstaviteľa vlády, ktorý by bol ochotný prísť do tejto debaty. Táto neochota vlády prísť do show a odpovedať na otázky herca sa zdá byť tým veľmi jasným svedectvom o tom, že oficiálna verzia je mýtus, a nie realita.
A ak je to tak, potom musíme okamžite žiadať vládu, aby prestala realizovať politiku, ktorá bola odobrená a ospravedlnená týmto mýtom.
Keď boli v marci 2006 vznesené obvinenia proti niektorým členom lakrosového (kolektívna hra) tímu univerzity Duke, prezident univerzity okamžite zastavil všetky zápasy. Tento stav trval až dovtedy, až kým sa nerozhodlo o pravdivosti/nepravdivosti týchto obvinení. Obvinenia boli v tomto prípade dosť vážne.
Avšak obvinenia ktoré stoja proti oficiálnej verzii o udalostiach z 9/11 sú však ďaleko závažnejšie. Tento príbeh slúžiaci ako národný mýtus bol použitý je ospravedlnenie dvoch vojen, ktoré zanechali desiatky tisíc mŕtvych. Začala sa všeobecná vojna proti islamu, v ktorej sú za vinní moslimovia až kým nepreukážu svoju nevinu. Tento príbeh bol použitý na obmedzenie a porušovanie ľudských práv, na zvýšenie výdavkom na armádu, ktoré boli už aj tak vyššie, ako výdavky na armády celého zvyšku sveta dokopy.
Kongres by mal zastaviť implementáciu týchto politík až dovtedy, kým neprebehne naozaj nezávislé vyšetrovanie vedené kvalifikovanými ľuďmi, ktorí nie sú členovia tých istých kruhov, ktoré v prípade že 9/11 bola naozaj operácia „pod cudzou vlajkou“, túto operáciu naplánovali, vykonali a potom zakamuflovali.
Referencie
- Howard Zinn, A People’s History of the United States (1980; New York: HarperPerennial, 1990), 150. Richard Van Alstyne, The Rising American Empire (1960; New York, Norton, 1974), 143.
- Stuart Creighton Miller, Benevolent Assimilation: The American Conquest of the Philippines, 1899-1903 (New Haven: Yale University Press, 1982), 11.
- Ibid., 57-62.
- George McT. Kahin, Intervention: How American Became Involved in Vietnam (Garden City: Anchor Press/Doubleday, 1987), 220; Marilyn B. Young, The Vietnam Wars 1945-1990 (New York: HarperCollins, 1991), 119.
- Daniele Ganser, NATO’s Secret Armies: Operation Gladio and Terrorism in Western Europe (New York: Frank Cass, 2005).
- Andrew J. Bacevich, American Empire: The Realities and Consequences of U.S. Diplomacy (Cambridge: Harvard University Press, 2002), 44.
- David Armstrong, „Dick Cheney’s Song of America,“ Harper’s, October, 2002.
- Project for the New American Century, Rebuilding America’s Defenses: Strategy, Forces and Resources for a New Century, September 2000 (www.newamericancentury.org), 51.
- „Secretary Rumsfeld Interview with the New York Times,“ New York Times, October 12, 2001. Similar sentiments were expressed by Condoleezza Rice and President Bush. On Rice, see Nicholas Lemann, „The Next World Order: The Bush Administration May Have a Brand-New Doctrine of Power,“ New Yorker, April 1, 2002 (http://www.newyorker.com/fact/content/articles/020401fa_FACT1), and Rice, „Remarks by National Security Adviser Condoleezza Rice on Terrorism and Foreign Policy,“ April 29, 2002 (www.whitehouse.gov); on Bush, see „Bush Vows to ‘Whip Terrorism,'“ Reuters, Sept. 14, 2001, and Bob Woodward, Bush at War (New York: Simon & Schuster, 2002), 32.
- President Delivers State of the Union Address, President Delivers State of the Union Address: „We’ve been offered a unique opportunity, and we must not let this moment pass.“
- Chairman Thomas Kean and Vice Chairman Lee Hamilton, in their Preface, say: „The professional staff, headed by Philip Zelikow, . . . conducted the exacting investigative work upon which the Commission has built“ (The 9/11 Commission Report: Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks upon the United States, Authorized Edition [New York: W. W. Norton, 2004], xvi-xvii).
- These statements are quoted in Peter Lance, Cover Up: What the Government is Still Hiding about the War on Terror (New York: Harper-Collins/ReganBooks, 2004), 139-40.
- James Mann, Rise of the Vulcans: The History of Bush’s War Cabinet (New York: Viking, 2004), 316, 331.
- Max Boot, „Think Again: Neocons,“ Foreign Policy, January/February 2004, 18 (http://www.cfr.org/publication/7592/think_again.html).
- See Rowland Morgan and Ian Henshall, 9/11 Revealed: The Unanswered Questions (New York: Carroll & Graf, 2005), 180-83.
- The 9/11 Commission Report, 116.
- Podozriví teroristi sa najmenej šesťkrát stretli v Las Vegas – SME.sk, 4. 10. 2001
Daniel Hopsicker, Welcome to Terrorland: Mohamed Atta and the 9/11 Cover-up in Florida (Eugene: MacCowPress, 2004). These details from Hopsicker’s book are summarized in his „Top Ten things You Never Knew about Mohamed Atta,“ Mad Cow Morning News, June 7, 2004 (www.madcowprod.com/index60.html), and in an interview in the Guerrilla News Forum, June 17, 2004 www.guerrillanews.com/intelligence/doc4660.html , summarized in NPH, 2nd ed., 243n1. - „Terrorist Stag Parties,“ Wall Street Journal, October 10, 2001 (http://www.opinionjournal.com/best/?id=95001298).
- The 9/11 Commission Report, 248.
- The flight manifest for AA 11 that was published by CNN can be seen at cnn.com/SPECIALS/2001/trade.center/victims/AA11.victims.html. The manifests for the other flights can be located by simply changing that part of the URL. The manifest for UA 93, for example, is at cnn.com/SPECIALS/2001/trade.center/victims/ua93.victims.html
- The 9/11 Commission Report, 19-20.
- David Bamford, „Hijack ‘Suspect‘ Alive in Morocco,“ BBC News, Sept. 22, 2001 (http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/middle_east/1558669.stm). Several other alleged hijackers were reported to be alive in David Harrison, „Revealed: The Men with Stolen Identities,“ Telegraph, September 23, 2001 (http://www.portal.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2001/09/23/widen23.xml). At least one of these claims, that involving Ahmed al-Nami, was based on a confusion. The al-Nami contacted by Harrison was 33, whereas the man of that name who was supposedly on Flight 93, which supposedly crashed in Pennsylvania, was only 21. See Christine Lamb, „The Six Sons of Asir,“ Telegraph, September 15, 2002 (http://www.portal.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2002/09/15/wdoss215.xml). But no such explanation seems possible with Waleed al-Shehri, since the FBI photograph is clearly of a still-living man of that name.
- Francis A. Boyle, „Bush, Jr., September 11th and the Rule of Law,“ which can be found in The Criminality of Nuclear Deterrence: Could The US War On Terrorism Go Nuclear? (Atlanta: Clarity Press, 2002) or at http://www.ratical.org/ratville/CAH/CrimNukDetSI.html.
- „White House Warns Taliban: ‘We Will Defeat You'“ (CNN.com, Sept. 21, 2001). http://archives.cnn.com/2001/WORLD/asiapcf/central/09/21/ret.afghan.taliban/. Four weeks after the attacks began, a Taliban spokesman said: „We are not a province of the United States, to be issued orders to. We have asked for proof of Osama’s involvement, but they have refused. Why?“ (Kathy Gannon, AP, „Taliban Willing To Talk, But Wants U.S. Respect“ [http://www.suburbanchicagonews.com/focus/terrorism/archives/1001/w01taliban.html]).
Taliban žiada trpezlivosť, USA činy , Pravda, 20.09.2001, archív Pravdy: „Najvyšší vodca afganského vládneho hnutia Taliban mulla Muhamed Omar v utorok požiadal Washington o trpezlivosť a oznámil, že je pripravený rokovať so Spojenými štátmi o Usamovi bin Ládinovi. Vylúčil však akékoľvek justičné kroky voči predpokladanému organizátorovi teroristických útokov z 11. septembra, kým USA nepredložia dôkazy o jeho vine. Spojené štáty však ponuku na dialóg odmietli a Taliban vyzvali na neodkladné činy.“
Taliban: Vyhostenie až po dôkazoch , Pravda, 13.09.2001, archív Pravdy: „“Afganské vládne hnutie Taliban v stredu oznámilo, že je predčasné hovoriť o možnosti vyhostenia saudskoarabského extrémistu Usamu bin Ládina z krajiny. Povedal to talibanský veľvyslanec Abdas Salám Zaíf v súvislosti s utorňajším teroristickým útokom na New York a Washington. Zaíf v pakistanskom Islamabade zopakoval obvyklú odpoveď predstaviteľov Talibanu, že hnutie je ochotné jeho vydanie zvážiť, ak mu budú predložené na preštudovanie relevantné dôkazy.“ - See „The Fake bin Laden Video“ (http://www.whatreallyhappened.com/osamatape.html).
- Richard Labeviere, „CIA Agent Allegedly Met Bin Laden in July,“ Le Figaro, Oct. 31, 2001. This story was also reported in Anthony Sampson, „CIA Agent Alleged to Have Met Bin Laden in July,“ Guardian, Nov. 1, and Adam Sage, „Ailing bin Laden ‘Treated for Kidney Disease,'“ London Times, Nov. 1.
http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a070401dubai&scale=0#a070401dubai - Telegraph, Feb. 23, 2002; Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 60.
- President George W. Bush, Conference, March 13, 2002 (http://www.whitehouse.gov/news/releases/2002/03/20020313-8.html).
- Philip Shenon, „FBI Gave Secret Files to Terrorist Suspect,“ New York Times, Sept. 28, 2002, citing Mueller’s testimony to Congress on June 18, 2002.
- San Francisco Chronicle, Sept. 29, 2001.
- The 9/11 Commission Report, 499 n. 130.
- Investigative journalist Michael Ruppert, a former detective for the Los Angeles Police Department, has written: „It is well documented that the CIA has long monitored such trades–in real time–as potential warnings of terrorist attacks and other economic moves contrary to U.S. interests“ („Suppressed Details of Criminal Insider Trading Lead Directly into the CIA’s Highest Ranks,“ From the Wilderness Publications (www.fromthewilderness.com or www.copvcia.com), Oct. 9, 2001. Nafeez Ahmed, besides quoting Ruppert’s remark, points out that „UPI reported that the U.S.-sponsored ECHELON intelligence network closely monitors stock trading,“ citing United Press International, Feb. 13, 2001. See Nafeez Ahmed, The War on Freedom: How and Why America Was Attacked September 11, 2001 (Joshua Tree, Calif.: Tree of Life Publications, 2002), 120.
- CNN, Dec. 4, 2001, The Daily Mail, Sept. 8, 2002, and ABC News, Sept. 11, 2002.
- The 9/11 Commission Report, 39.
- „Air Attack on Pentagon Indicates Weaknesses,“ Newsday, September 23, 2001.
- The 9/11 Commission Report, 34.
- „Statement of Secretary of Transportation Norman Y. Mineta before the National Commission on Terrorist Attacks upon the United States, May 23, 2003“, http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a920minetabunker#a920minetabunker
- The 9/11 Commission Report, 40.
- See the summary of evidence in Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 241-44, which includes discussion of the fact that the Commission cited no evidence for its revisionist timeline.
- Cited in Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 140, 141.
- Cited in Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 140, 141.
- Cited in Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 140, 141.
- See the Calgary Herald, Oct. 13, 2001, and Glen Johnson, „Otis Fighter Jets Scrambled Too Late to Halt the Attacks,“ Boston Globe, Sept. 15, 2001 [http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_action=print]). At an average of 100 scrambles a year, fighters would have been scrambled about 1000 times in the decade prior to 9/11. One of the many falsehoods in a essay entitled „9/11: Debunking Myths,“ which was published by Popular Mechanics (March 2005), is its claim that in the decade before 9/11, there had been only oneLearjet. This essay’s „senior researcher,“ 25-year old Benjamin Chertoff, has (on a radio show) tried to reconcile this claim with the fact that fighters are scrambled about 100 times per year by saying that these statements speak only of scrambles, not interceptions. But Chertoff’s position would require the claim that only one of the 1000 scrambles in that period resulted in interceptions—that the other 999 fighters were called back before they actually made the interception. Besides being highly improbable, this interpretation contradicts Major Snyder’s statement that interceptions are carried out routinely. interception, that of golfer Payne Stewart’s
- Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 141-43.
- Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 139-48.
- Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 192.
- Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 176.
- Laura Brown, „FAA Communications with NORAD on September 11, 2001,“ available at http://www.911truth.org/article.php?story=2004081200421797.
- National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States, May 23, 2003 (http://www.911commission.gov/archive/hearing2/9-11Commission_Hearing_2003-05-23.htm). Commissioner Richard Ben-Veniste, who read the memo into the record, reported that he had been told that it had been authored by two „high level individuals at FAA, Mr. Asmus and Ms. Schuessler.“ However, I was told by Laura Brown during a telephone conversation on August 15, 2004, that she had written the memo.
- Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 155-226; „Flights of Fancy: The 9/11 Commission’s Incredible Tales of Flights 11, 175, 77, and 93,“ Global Outlook, 12 (Fall-Winter 2006), and in Christian Faith and the Truth behind 9/11 (Louisville: Westminster John Knox Press, 2006).
- http://911research.wtc7.net/disinfo/collapse/meltdown.html
- The 9/11 Commission Report, 541 note 1.
- Final Report of the National Construction Safety Team on the Collapses of the World Trade Center Towers (Draft), June, 2005, usually called the NIST Report, 28, 143.
- And, as Jim Hoffman says, NIST’s claim about these tremendously hot fires in the core is especially absurd given the fact that the core „had very little fuel; was far from any source of fresh air; had huge steel columns to wick away the heat; [and] does not show evidence of fires in any of the photographs or videos.“ All the evidence, in other words, suggests that none of the core columns would have reached the temperatures of some of the perimeter columns („Building a Better Mirage: NIST’s 3-Year $20,000,000 Cover-Up of the Crime of the Century,“ 911 Research, Dec. 8, 2005 (http://911research.wtc7.net/essays/nist/index.html).
- The NIST Report (xliii and 171) says: „the towers withstood the impacts and would have remained standing were it not for the dislodged insulation (fireproofing) and the subsequent multifloor fires.“
- FEMA Report #403, World Trade Center Building Performance Study, May 2002 (http://www.fema.gov/pdf/library/fema403_ch5.pdf), Ch. 5, Sect. 5.7, „Observations and Findings.“
- Reported in Ed Haas, „Government spokesman says, ‘I Don’t Understand the Public’s Fascination with World Trade Center Building Seven,'“ Muckraker Report, March 21, 200 (http://www.teamliberty.net/id235.html), referring to NIST’s „Investigation of the Sept. 11 World Trade Center Disaster“ (http://wtc.nist.gov/pubs/factsheets/faqs.htm), as accessed on March 20, 2006.
- See Jim Hoffman’s website http://911research.wtc7.net/index.html
http://video.google.com/videoplay?docid=-4403782985204207676&hl=en
http://video.google.com/videoplay?docid=-2002503302503479990&hl=en
http://video.google.com/videoplay?docid=-5101488991907845273&hl=en - Implosion World (http://www.implosionworld.com/dyk2.html).
- Professor Allison Geyh of Johns Hopkins, who was part of a team of public health investigators who visited the site shortly after 9/11, wrote: „In some pockets now being uncovered they are finding molten steel,“ Magazine of Johns Hopkins Public Health, Late Fall, 2001. Dr. Keith Eaton, who somewhat later toured the site with an engineer, said that he was shown slides of „molten metal, which was still red hot weeks after the event“ (The Structural Engineer, Sept. 3, 2002: 6). On the dripping steel, see Trudy Walsh, „Handheld APP Eased Recovery Tasks,“ Government Computer News, 21/27a, Sept 11, 2002 (http://www.gcn.com/21_27a/news/19930-1.html) and Jennifer Lin, „Recovery Worker Reflects on Months Spent at Ground Zero,“ Knight Ridder, May 29, 2002 (http://www.messenger-inquirer.com/news/attacks/4522011.htm).
http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a091201moltenmetal&scale=0 - NIST, Federal Building and Fire Safety Investigation of the World Trade Center Disaster, Answers to Frequently Asked Questions, http://wtc.nist.gov/pubs/factsheets/faqs_8_2006.htm, August 2006: „In no instance did NIST report that steel in the WTC towers melted due to the fires.“
- Explózie vo WTC
http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a959hearexplosions&scale=0#a959hearexplosions
http://www.cooperativeresearch.org/context.jsp?item=a1028likedemolition#a1028likedemolition
http://video.google.com/videoplay?docid=-8407159280079043841&hl=en
http://video.google.com/videoplay?docid=-8407159280079043841&hl=en
http://video.google.com/videoplay?docid=-6826721756999560343&hl=en - See Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 31-32.
- http://911research.wtc7.net/wtc/groundzero/cleanup.html
- This removal was, moreover, carried out with the utmost care. Each truck was equipped with a Vehicle Location Device, connected to GPS. „The software recorded every trip and location, sending out alerts if the vehicle traveled off course, arrived late at its destination, or deviated from expectations in any other way“ (Jacqueline Emigh, „GPS on the Job in Massive World Trade Center Clean-Up,“ July 1, 2002 [http://securitysolutions.com/ar/security_gps_job_massive]).
- Anne Karpf, „Uncle Sam’s Lucky Finds,“ Guardian, March 19, 2002 (http://www.guardian.co.uk/september11/story/0,11209,669961,00.html).
Another problem with this story is that there were at least two versions of it. One said that the passport was found in the rubble the day after 9/11, the other that it was found minutes after the attack (see Morgan and Henshall, 9/11 Revealed). - Haas, „Government spokesman says, ‘I Don’t Understand the Public’s Fascination with World Trade Center Building Seven.'“, http://www.teamliberty.net/id235.html
- Haas, „Government spokesman says, ‘I Don’t Understand the Public’s Fascination with World Trade Center Building Seven.'“, http://www.teamliberty.net/id235.html
- New York Times, May 4, 2002, and CBS News, May 10, 2002, quoted under „Was Hani Hanjour Even on Flight 77 and Could He Have Really Flown It to Its Doom?“ in Killtown’s „Did Flight 77 Really Crash into the Pentagon?“ (thewebfairy.com/killtown/flight77), Oct. 19, 2003. Even The 9/11 Report acknowledge that Hanjour was „a terrible pilot“ in some passages (225-26, 242, 520n56).
- Greg Szymanski, „Former Vietnam Combat and Commercial Pilot Firm Believer 9/11 Was Inside Government Job,“ Lewis News, Sunday, January 8, 2006 [http://www.lewisnews.com/article.asp?ID=106623]).
- „PAVE PAWS, Watching North America’s Skies, 24 Hours a Day“ (www.pavepaws.org).
- Besides the fact that this is what we would expect, this is evidently what Pentagon officials tell their employees. April Gallop, who was working in the Pentagon on 9/11, has reportedly said that during her classified tour when she was first assigned to the Pentagon, she was told that it was the best-defended building in the world (John Judge, „Pentagon and P-56 Preparations and Defenses and the Stand-Down on 9/11,“ Ratville Times, Jan. 11, 2006 [www.ratical.org/ratville/JFK/JohnJudge/P56A.html]).
- See the evidence in Griffin, The 9/11 Commission Report: Omissions and Distortions, 159-64.
- Thierry Meyssan, who has referred to these anti-missile batteries (Pentagate [London: Carnot, 2002], 112, 116), has said with regard to his source of information: „The presence of these anti-missile batteries was testified to me by French officers to whom they were shown during an official visit to the Pentagon. This was later confirmed to me by a Saudi officer.“
- John Judge, co-founder of 9-11 Citizens Watch, has reported that he learned about the missiles from his father, John Joseph Judge, a WWII Army Air Corps veteran who worked at the Pentagon after the war until his death in 1965. Young John Judge, whose mother also worked at the Pentagon, spent much time there. In the late 1950s, he says, his father pointed out the location of an air-to-surface missile.
- Judge also reports that in 1998, he was given a tour of the Pentagon by Colonel Robinson, the long-time director of security. While they were outside talking about threats from terrorists, Robinson pointed to the roof and said, „we have cameras and radar up there to make sure they don’t try to run a plane into the building.“ Since cameras and radars by themselves would not stop anything, Judge concluded, Robinson’s statement implicitly referred to anti-aircraft missiles (John Judge, „Pentagon and P-56 Preparations and Defenses and the Stand-Down on 9/11,“ Ratville Times, Jan. 11, 2006 [www.ratical.org/ratville/JFK/JohnJudge/P56A.html].
- The Pentagon, to be sure, has denied that it had any anti-aircraft batteries at that time, saying that they had thought them „too costly and too dangerous to surrounding residential areas“ (Paul Sperry, „Why the Pentagon Was So Vulnerable,“ WorldNetDaily, Sept. 11, 2001 [http://www.wnd.com/news/article.asp?ARTICLE_ID=24426]). But can anyone believe that Pentagon officials would have let such considerations prevent them from protecting themselves?
- Won-Young Kim and Gerald R. Baum, „Seismic Observations during September 11, 2001, Terrorist Attack“ (http://www.mgs.md.gov/esic/publications/download/911pentagon.pdf).
- Karen Kwiatkowski, who was working at the Pentagon that morning, reports that „any physical remains of the aircraft that hit the Pentagon were quickly carted away to some unknown location, so we have no physical evidence that the aircraft really was Flight 77 or even a Boeing 757“ („Assessing the Official 9/11 Conspiracy Theory,“ in David Ray Griffin and Peter Dale Scott, eds., 9/11 and the American Empire: Intellectuals Speak Out (Northampton: Interlink, 2006). Photographic evidence of this removal can be seen on Eric Hufschmid’s video, „Painful Deceptions“ (available at www.EricHufschmid.Net).
- A photograph showing this literal cover-up can be seen in Ralph Omholt, „9-11 and the Impossible: Part One of an Online Journal of 9-11“ (http://www.physics911.net/omholt).
- On the confiscation of the film from the Citgo gas station and the Sheraton Hotel, respectively, see Bill McKelway „Three Months On, Tension Lingers Near the Pentagon,“ Richmond Times-Dispatch, Dec. 11, 2001 (http://news.nationalgeographic.com/news/2001/12/1211_wirepentagon.html), and Bill Gertz and Rowan Scarborough, „Inside the Ring,“ Washington Times, Sept. 21, 2001. Scott Bingham, who has tried to get videos of the Pentagon strike released under the Freedom of Information Act, has his lawsuit and the official response posted on his website (http://www.flight77.info). See also „Government Responds to Flight 77 FOAI Request,“ 911Truth.org, Aug. 2005 http://www.911truth.org/article.php?story=20050824131004151).
Poznámky prekladu
Tento preklad je public-domain materiál. Môžete ho voľne kopírovať a použiť akúkoľvek jeho časť. Prešiel automatickou aj menej automatickou kontrolou, ak napriek tomu nájdete chybu/preklep, kontaktujte autora tejto stránky. Vďaka.
Převzato: http://911.yweb.sk/