Gouyo

Behom presunov dvojčiat Nommo medzi hviezdami a Zemou a v priebehu cesty ôsmich ľudských predkov, na ktorej objavili „slová“ prebudenia (výrobu železa a tkanie), prišla doba, kedy dvaja z nich už neboli schopní riadiť sa zvykmi nebies. Všetci predkovia potom pristáli na Zemi v gouyo, „nebeskej sýpke“, ktorá obsahovala celé budúce obyvateľstvo planéty.

Nebeská obilnica kradnutého nič

Spomenul si, že keď sa pred dvomi dňami spýtal, čo je v sýpke, starec mu odpovedal: „Wolo!“, Čo v preklade znamená „Nič!“

Marcel Griaule

Gouyo pricestovalo na Zem po dúhe s prvým z ôsmich predkov, kováčom, ktorý stál na streche. Kovadlinou a kladivom ho bránil pred útokmi Nomma, keď sa všetkých osem prvých ľudí snažilo utiecť z nebies.

Blesky vrhnuté na kováča a sýpku boli odklonené okrem niekoľkých iskier, ktoré založili mužský a ženský oheň.

Keď sýpka dosadla na zem, pasažieri boli rozmetaní do štyroch kútov zeme, ale samotná sýpka zostala a pre svoj praktický tvar bola využívaná ako sklad obilia, ale aj ako model večného sveta.Lebo obilnica je v podstate predlohou pre organizáciu života, od zamerania schopností človeka až po vnútornú harmóniu orgánov. Je koncepčnou schémou vesmíru rovnako ako bezprostrednou pragmatickou pomôckou. Z iného svetonázorového pohľadu by bola skladom potravy rovnako ako katedrálou. Podľa niektorých výkladov bolo gouyo mimozemským plavidlom, ale Ogotemmeli to vysvetlil tak, že koncept schodov, ktoré sú priradené jednotlivým druhom, vychádza z metaforického podania, že je v ňom obsiahnutá celá Zem a medzihviezdny priestor.

POZEMSKÉ DEDIČSTVO

Na východ smerujú Venuša a vtáci, na juh Orion a všetky domáce zvieratá, na západe je divá zver, rastlinstvo a hmyz spolu s „dlhochvostou hviezdou“, a na severe, na mieste Plejád, sú ryby a človek. Všetky tvory sveta tu majú svoje miesto, na každom schode je nejaký zástupca, rozvíja sa tu plán celého sveta. Ale na severe sa udialo niečo úplne výnimočné.

Na dvoch spodných schodoch severnej steny sú dvaja muži spojení pupočnou šnúrou s rybou. Na treťom a štvrtom stoja ženy, taktiež spojené s rybou. Piaty schod hostí ženu, bez ryby a nad ňou, na posledných piatich schodoch, nie je nikto. Môžeme si domýšľať, že tento vývoj od človeka-ryby cez človeka k ničomu je znázornením predstavy Dogonov, že sme ešte len v polovici cesty rozvoja plného potenciálu človeka; že sme od jej vyvrcholenia rovnako ďaleko ako od svojich vodných koreňov. Na siedmom schode je však plošina so vstupom do samotnej sýpky.

Aký má pre nás význam zobrazenie tela podľa vzoru nebeskej sýpky? V čom sa odráža náš rybí alebo dokonca hadí pôvod? Slovo gouyo (sýpka) v dogončine znamená tiež „ukradnutý“, čím sa chce poukázať na to, že celá ľudská civilizácia je výsledkom ducha zdieľaného s duchom Grékov a že sme ukradli vedenie, silu kováča svojim božským predkom.

Dnes železo získavame predovšetkým z vrakov áut a nepoužívaných koľají skôr než zo znalostí kováča o teplotách a časoch, ktoré dávajú najlepšie železo z rudy. Sýpky sú ústrednou súčasťou života Dogonov dodnes, predstavujú mýtický zázrak prvého kováčovho letu v obilnici na kozmickej dúhe, ale i odkaz poľnohospodárstva v núdznych pomeroch. Sú živou pripomienkou našej vodnej minulosti, pragmatickým prejavom nášho prežitia a budúcim potenciálom – pretože kam inam nás vedie posledných päť severných schodov? Toto neskrývané tajomstvo odráža Ogotemmeliho vysvetlenie, že vo vnútri sýpky nie je „nič“. Je návratom k prázdnote, cestou do budúcnosti.

OBETOVANIE

Pokrmom je slnečné svetlo. Výkalom temná noc. Dychom života sú oblaky a krvou dážď, ktorý padá na zem.

Ogotemmeli

Obetovanie, teda prelievanie krvi zvierat ako prejav uctievania života, je nedeliteľnou súčasťou mnohých afrických náboženských rituálov. Marcel Griaule hovorí o tom, že úlohu obete pochopil až po mnohých rokoch, kedy mu dogonský muž vysvetlil, že sa jedná o „obnovenie poriadku“ životných síl a zákonitostí vesmíru. Obetovanie je súčasťou života Afriky, ktorá tento kontinent zvyšku sveta odcudzila. Lenže väčšina ľudí má svoj vlastný spôsob zaobchádzania so zvieratami, ktorý považuje za správny.

Jorubskí kňazi a kňažky tvrdia, že kurčatá, ktoré obetujú, majú lepší život a lepšiu smrť než ich príbuzní vo veľkochovoch. Obetovanie sa však približuje sfére mágie krvi a všetci inštinktívne tušíme, že krv je nositeľkou ducha.

Mäso, ktoré je kóšer, či halal, je zákonito spojené s náležitým požehnaním a zabitím zvieraťa, čo je aspekt nášho vzťahu ku zvieratám, ku ktorému patria rôzne ďalšie prejavy od vegetariánstva až po zvyky Masájov, ktorí pijú krv živých kráv, s ktorými žijú v trvalom, symbiotickom vzťahu.

Vysoký obsah živočíšnych tukov v strave niektorých Afričanov by čisto zo zdravotného hľadiska akýmkoľvek iným obyvateľom planéty zničil tepny, ale vytrvalostné výkony (najmä beh), ktoré niektoré kmene podávajú, tepny rozširujú a zosilňujú ich steny.

Z pohľadu funkcie rituálov je na preliatie krvi nazerané ako na službu vesmírnemu poriadku, ale zároveň môže byť zneužité k zlým účelom – napokon i prosiť môžeme o dobré i o zlé. Africký historik Basil Davidson uvádza kresťanskú sviatosť eucharistie ako akt mágie krvi, ktorý môže byť obradom milosrdenstva, alebo otroctva.

Niektoré tradície mágiu krvi s vedomím jej nebezpečenstva vôbec neobsahujú, pretože zísť zo správnej cesty môžeme vo svojich modlitbách všetci.

Paul Hougham

The Atlas of Mind, Body and Spirit, vydané nakladateľstvom Octopus Publishing Group Ltd, Londýn 2006, preložila Kateřina Orlová, vydala Metafora www.metafora.cz, spol. s r. o., Praha 2008

Do slovenčiny preložil Ptah