„MAJESTIC 12“
Odborníci definujú UFO ako neznámy lietajúci objekt alebo svetlo na oblohe, respektíve na povrchu Zeme, ktorého vzhľad, letovú dráhu, všeobecnú dynamiku a luminiscenčné vlastnosti nie je možné vysvetliť konvenčným spôsobom. UFO sú výzvou nielen pre astronómov, fyzikov a inžinierov, ale aj pre etológov. Podľa presvedčivých pozorovaní sa zdá, že sú mimo našich modelových predstáv o priestore a čase. Keby UFO ako technicky konvenčné lietajúce objekty zapadali do platného konceptu skeptických vedcov, mohli by sme sa s istotou vzdať tézy o mimozemských návštevníkoch. Lenže ako kozmické lode z iných svetov by súhrnom príznakov a správaním mali pre nás tie najzvláštnejšie vlastnosti. Vlastnosti, ktoré nemôžu byť akceptované ortodoxnou vedeckou ustanovizňou. A presne tak to je. Už samotné nekonvenčné znaky UFO dovoľujú predpokladať neuveriteľne vyspelú technológiu umožňujúcu medzihviezdne kozmické lety. Keby UFO dokázali využiť okrem nám známeho priestoročasového kontinua, takpovediac cez „časový zlom“, ešte aj iné dimenzie, boli by pravdepodobne schopné prekvapiť nás – popri všetkých ostatných pozorovaných fenoménoch – zdanlivou dematerializáciou pri vnorení sa do iného kontinua. Práve o tomto procese znovu a znovu rozprávajú očití svedkovia.
Nečudo, že fenomén UFO vyvoláva vždy emócie vedúce k vášnivým zvadám o tom, či ide o psychický, alebo fyzikálny problém. Carl Gustav Jung sa napríklad vyjadroval o fenoméne UFO veľmi ambivalentne. Na jednej strane videl v týchto lietajúcich objektoch archetypové snové symboly – okrúhle Božie oko – celok, božstvo, teda skutočný náboženský zážitok. Na druhej strane existujú preňho UFO ako úplne reálne, materiálne útvary. Tento rozdvojený postoj si dodnes zachovali mnohí ľudia.
„Na dnešok stačí,“ povedal chovateľ dobytka Wiliam Brazel synovi Berniemu, s ktorým až do súmraku robil súrne opravy oplotenia na svojom ranči. Stuhnutý od zohýbania sa pomaly vystre. Pritom sa celkom náhodou pozrel na večernú oblohu a zrazil sa. „Pozri… tam hore na to svietiace čosi,“ povedal svojmu synovi a ukázal rukou na oblohu nad Roswellom. Prekvapene obaja pozorovali žiarivo jasný kotúčovitý objekt, ktorý sa pohyboval severozápadným smerom.
Pravdepodobne nejaké nové, tajné skúšobné lietadlo z neďalekej vojenskej leteckej základne, pomyslel si. Zrazu sa tá vec rozžiarila a nasledovala explózia. V diaľke viditeľne padali na zem žeravé úlomky. „Poďme tam rýchlo,“ pobádal Brazel starší. „Muselo sa to stať na našom pozemku.“ Keď však obaja muži prešli niekoľko míľ po nezjazdnom pastvisku, zotmelo sa. Hľadanie museli odložiť na druhý deň. Nasledujúce ráno sa rančer so svojimi deťmi, synom a dcérou, odviezol do oblasti, kde večer predtým pozorovali zrútenie. Vozili sa niekoľko hodín bez toho, že by našli čo i najmenšiu stopu. Pomýlili sme sa pri odhadovaní vzdialenosti? Domnieval sa Brazel. Pomaly mu ide nezmyselné hľadanie na nervy.
Vo chvíli, keď sa rozhodol, že s tým skončí, jeho syn vzrušene zvolal: „Zastav, ocko, tam na druhej strane niečo je!“ A potom objavili prvé časti vraku čudného kotúčovitého lietadla: ako pierko ľahučké striebristé časti kovu z jedného kusa, kovové nosníky popísané zvláštnymi hieroglyfmi a nezvyčajne sa jagajúce kryštály. Rančerovi svitne, že tu musí ísť o niečo nevšedné. „Poďte, deti, nedotýkajte sa toho! Ktovie, čo sme tu objavili. Najlepšie bude, ak to oznámime šerifovi.“ Brazelovo rozprávanie sa zdalo šerifovi podozrivé. Preto okamžite informoval vojenskú leteckú základňu v Rosewelli. Majora Jesseho Marcela z vojenskej tajnej služby 509. bombardovacieho oddielu a dôstojníkaprotišpionážneho zboru menom Cavitt odvelia na ranč vzdialený asi 100 km na severozápad od Rosewellu, aby preskúmali, čo je pravdy na „zrútení neznámeho lietajúceho objektu“. Keď dôstojníci prezreli časti vraku, roztrúsené na rozsiahlej ploche, senzácia je dokonalá: nepochabne ide o úlomky lietajúceho objektu mimozemského pôvodu!
Po návrate dôstojníkov na vojenskú základňu plukovník William Blanchard neoprávnene uvoľní správu do tlače, ktorá vyjde na nasledujúci deň: „Množstvo chýrov o ,lietajúcich diskoch´ sa včera potvrdilo, keďže 509. bombardovací oddiel mal šťastie, že získal vrak jedného takého disku. Niekedy v posledných týždňoch sa objekt zrútil na pozemok farmy pri Rosewelli.“
Major Marcel dostal za úlohu pozbierať časti vraku a postarať sa o ich odvoz. Z Rosewellu ich mali odviezť na palube lietadla B-29 na leteckú základňu Wright-Patterson v ohijskom Daytone, kde ich mala preskúmať technická spravodajská služba amerického letectva. Na analyzovanie senzačného nálezu sú vhodní len najlepší vedci krajiny. A keď sa o zaistení vraku dozvedel veliteľ technickej spravodajskej služby vojenského letectva – spočiatku nazývanej AMC a neskôr ATIC – generál Nathan Twining, bez ohľadu na iné dôležité povinnosti priletel okamžite do Nového Mexika, aby dozrel na túto akciu. Na príkaz prezidenta prišiel aj vtedajší hlavný vedecký poradca vlády Dr. Vannevar Bush.
Roku 1941 vytvoril Bush Výskumnú radu pre národnú obranu a v roku 1943 založil Úrad pre vedecký výskum a rozvoj, na kontrolu takzvaného „projektu Manhattan“, ktorý vyústil do vyvinutia atómovej bomby. Akú dôležitosť prisudzuje americká vláda a Pentagon zaisteniu a preskúmaniu roswellských častí vraku, dokazuje samotné nasadenie Dr. Busha. Dne 19. septembra 1947 dostal prezident predbežnú správu, z ktorej vyplýva, že pri nájdenom vraku veľmi pravdepodobne ide o výzvedné lietadlo krátkeho doletu mimozemského pôvodu! A 24. Septembra Dr. Busha a ministra obrany Jamesa V. Forrestala predvolajú k prezidentovi do Bieleho domu.
O tomto stretnutí sa možno mimochodom dočítať v Trumanovej termínovej zápisnici uloženej v Trumanovej knižnici. V priebehu prísne tajných rozhovorov radili Bush a Forrestal prezidentovi, aby založil tajnú operáciu – s krycím názvom „Majestic 12“ – ktorú teraz ustanovil. Mená účastníkov tohto projektu sa čítajú mimochodom ako Who´s Who (Kto je kto) vtedajšej verejnej správy, vedeckého výskumu a najvyššieho vojenského velenia.
V memorande nadiktovanom ešte v ten istý deň, spomína prezident Truman projekt „Majestic 12“ medzi iným týmito slovami: “ Činnosť treba vykonávať primerane rýchlo a svedomito.“ Skúmanie roswellských častí vraku prebieha systematicky: pomocou vzdušného prieskumu objavia štyri malé humanoidné bytosti, ktoré sa pred explóziou katapultovali z UFO a dopadli na zem dve míle východne od miesta havárie… Všetky štyri sú mŕtve a za osem dní, ktoré uplynuli do ich objavenia, boli v dôsledku poveternostných podmienok silne v rozklade a dokaličené zvieratami.
Vedec a člen „Majestic 12“ Dr. Detlev Bronk sa zúčastnil skúmania a analyzovania mŕtvol. Odborníci dospeli napokon k záveru, že tieto mimozemské bytosti síce vyzerajú podobne ako ľudia, i keď procesy zodpovedné za ich vývoj boli veľmi odlišné od vývoja Homo sapiensa – človeka: Dr. Bronk a jeho kolegovia navrhujú pre tieto bytosti predbežne… označenie „Extraterrestrial Biological Entities“ – EBE – (mimozemské biologické entity)… „Sú nízkeho vzrastu, majú nadmerne veľké okrúhle hlavy s malými očami a bez vlasov. Pokiaľ sa dá ešte zistiť, ich odev je podobný kombinéze zhotovenej z akejsi syntetickej sivej látky.
Prakticky je isté, že tento lietajúci objekt nie je pozemského pôvodu… pochádza teda zjavne odkiaľsi z našej slnečnej sústavy…“ Vo vraku sa našlo množstvo symbolov podobných písmu, ale nepodarilo sa ich rozlúštiť. Rovnako bezvýsledné sú snahy vypátrať spôsob pohonu alebo druh, respektíve metódu prenosu energie… Výskumy týmto smerom troskotajú, lebo chýba akýkoľvek náznak krídiel, vrtule, dýz alebo iných zvyčajných pohonných a riadiacich systémov. Okrem toho tam nie sú káble, ani elektrónky, či iné rozoznateľné elektronické zložky.
Už počas zaisťovania častí vraku UFO sa museli očití svedkovia – civilisti aj vojaci – zaviazať na absolútnu mlčanlivosť. Novinári boli napriek prvým unáhleným správam odbavení presvedčivou rozprávkou, že pri havarovanom lietajúcom objekte išlo o zblúdený výskumný meterologický balón…
To všetko sa stalo pred 42 rokmi. A prísne tajná operácia „Majestic 12“ by bola navždy zostala utajená pred verejnosťou, keby istý tajuplný neznámy neoprávnene nebol odkryl karty!
To isté platí o následných projektoch „Aquarius“ a „Snowbird“, v ktorých ide o zaistenie dvoch ďalších zrútených lietajúcich objektov mimozemského pôvodu – a síce roku 1950 pri El Indio v Texase a roku 1982 v severozápadnom teritóriu Kanady na rieke Mackenzie.
Adresátorovi v Los Angeles, filmovému producentovi Jaimeovi Shaderovi totiž poštou priam dobrodružným spôsobom doručili nenápadný hnedý balíček dookola zapečatený úradne vyzerajúcimi lepiacimi páskami, nebol však na ňom uvedený odosielateľ.
Keď adresát odstránil obal, narazil na druhú, ešte dôkladnejšie zapečatenú obálku, až konečne držal v rukách vlastný obsah zásielky: čiernu umelohmotnú škatuľku so zvitkom filmu. Vyvolaný 35-mm film potom odhalil dych zarážajúce tajomstvo: kópiu osemstránkovej prísne tajnej dokumentácie!
Príjemca nechcel veriť vlastným očiam, keď si dôkladnejšie prezrel negatívy úradnej dokumentácie s pečiatkou „Top Secret/Majic – Eyes Only“. Išlo jasne o dokumenty s najvyšším stupňom utajenia v Spojených štátoch amerických, ktoré sú prístupné iba osobám so špeciálnym povolením „Majic“ – alebo „Majestic 12″/B>. Okrem toho tento materiál existujúci iba v jednom vyhotovení bol vyhradený na nahliadnutie len celkom malej skupine (dvanástim vysokopostaveným vedcom a vládnym úradníkom). S upozornením na obálke: „Informácie majú mimoriadne dôležitý význam pre národnú bezpečnosť Spojených štátov amerických. Kopírovanie a rukopisné záznamy sú čo najprísnejšie zakázané.“
Osem strán zachytených na filme obsahuje krátku správu vyhotovenú 18. Novembra 1952 pre kandidáta na prezidentský úrad Dwighta D. Eisenhowera, ktorým dodatkom A je priložená kópia memoranda z 24. Septembra 1947. Prezident Harry S. Truman v ňom informoval vtedajšieho ministra obrany Jamesa Forrestala o „operácii Majestic 12“.
Veľmi skoro bolo príjemcovi „horúcej“ zásielky jasné, že podstrčená tajná dokumentácia by mohla byť preňho „dvojsečnou zbraňou“: buď má skutočne v rukách ten najbrizantnejší tajný dokument – alebo ho chce nejaký vyslovený vtipkár okabátiť, a ešte k tomu lietajúcimi taniermi, pretože presne o to išlo v tomto osemstránkovom dokumente! V prípade, že dokument je pravý, Dwight D. Eisenhower, zvolený za nového prezidenta, bol s aktuálnym stavom tajných výskumov vykonávaných od roku 1947 v súvislosti s neidentifikovanými lietajúcimi objektami oboznámený zjavne ešte pred nástupom do úradu v januári 1953. Autorom explozívneho materiálu nebol predsa nik iný než prvý riaditeľ CIA (Central Intelligence Agency) admirál Roscoe R. Hillenkoetter. (Mimochodom CIA a „Operácia Majestic 12“ boli založené zároveň v septembri 1947.)
V prísne tajnom dokumente CIA (OSI/PG Strong: bxl) boli stanovené zásady pre narábanie s fenoménom UFO. Napríklad v odseku 2 pod písmenom c sa píše: Zariadený bol celosvetový spravodajský systém a najdôležitejšie letecké základne dostali rozkaz zadržať neznáme lietajúce objekty.“ Ďalej sa v odseku 5 píše: „Odporúčania: Na základe týchto výskumných programov vyvíja a odporúča CIA prevzatie zásad o informovaní verejnosti Národnou bezpečnostnou radou, ktorými sa zníži riziko paniky. Podpísaný: Marshall Chadwell, zástupca riaditeľa Scientific Intelligence.“
Prostredníctvom prísne tajnej dokumentácie „Majestic 12“ vyšlo najavo doteraz najprísnejšie strážené tajomstvo USA. Totiž fakt, že americkí špecialisti na príkaz prezidentského úradu zaistili, skúmali a analyzovali vraky troch havarovaných lietajúcich objektov mimozemského pôvodu a dokaličené mŕtvoly niekoľkých členov posádky. Z toho vyplývajúce dôsledky pre ľudstvo sú nedozerné.
Odkedy americký súkromný pilot Kenneth Arnold roku 1947 spozoroval nad 4391 metrov vysokým vrchom Mount Rainier v štáte Washington deväť „lietajúcich tanierov“ – ako ich nazval – v presnej formácii, zastávajú neústupní odporcovia UFO stanovisko, že v každom prípade ide len o zámeny napríklad s meteorologickými balónmi, o optické klamy alebo klamstvá veľmi popletených rojkov. Nepochybne to platí pre celý rad údajných pozorovaní UFO alebo dokonca „stretnutí s mimozemšťanmi“. Naproti tomu niekoľko málo nezvratne dokumentovaných prípadov dokazuje – iba asi jedno percento z tisíciek pozorovaní za posledných 40 rokov – že ide o reálny fenomén, ktorý nemožno jednoducho vyhlásiť za nejestvojúci. Dokonca ani CIA podriadené tajné projekty letectva na výskum UFO „Sign“, „Grudge“ a „Blue Book“ nemohli poprieť túto skutočnosť.
Už roku 1948 – pred vyše 40-timi rokmi – dospelo americké vojenské letectvo v prísne tajnej analýze (dokument F-TR 2274-IA) k záveru, že UFO sú s vysokou pravdepodobnosťou mimozemské kozmické lode pozorujúce planétu Zem. Už veľa rokov síce obiehajú chýry o zrútení UFO, ale dosiaľ o tom neexistoval dôkaz.
Keď sa mi dostala do rúk americká tajná dokumentácia s poznámkou „Top Secret – Eyes Only“, mojou prvou myšlienkou bolo: to nemôže byť pravda. Musí ísť o podvrh! Podľa „Operácie Majestic 12“, „Projektu Snowbird“, prípadne „PI 40“ – krycie názvy týchto tajných dokumentácií – však boli skutočne zachránené vraky neznámych lietajúcich objektov, ktoré boli prevezené a analyzované na rôznych miestach v USA.
Zdá sa, že ani roku 1950 v texaskom El Indio a v roku 1982 na kanadskej rieke Mackenzie nájdené vyhorené vraky mimozemských kozmických lodí nepriniesli žiadne ďalšie vysvetlenie pohonných systémov. Hovorí sa však, že Američania v spolupráci s Kanaďanmi našli v špeciálnych závesoch vrakov kryštály s fantastickými pamäťovými vlastnosťami. Podľa správy „Projektu Snowbird“ pochádzajú neopísateľne pevné, ako pierko ľahké kovové časti a výstuže z lietajúceho objektu kotúčovitého tvaru. Aj tu sa na kovových úlomkoch našiel rad písmu podobných symbolov, ktoré sa nepodarilo rozlúštiť.
V tejto súvislosti sa skutočne spomína práca malej skupinky pod vedením Dr. Vannevara Busha, v prísne tajnom memorande kanadského Ministerstva dopravy, autorom ktorého je inžinier Wilbert B. Smith z „výskumného projektu Magnet“, skúmajúceho UFO. Okrem iného sa v ňom píše:
- Téma podlieha najvyššiemu stupňu utajovania ďaleko presahujúceho vodíkovú bombu.
- Lietajúce taniere existujú.
- Ich spôsob operovania je neznámy, dôkladne ho však skúma malá skupina pod vedením Dr. Vannevara Busha.
- Záležitosť má pre úrady Spojených štátov obrovskú dôležitosť.
Už pred rokmi stanovené smernice tejto utajovacej politiky sú platné rovnako ako predtým. Okrem iného sa v nich hovorí: „Implikácie pre národnú bezpečnosť vyplývajú v prvom rade z úplnej neznalosti motívov a zámerov návštevníkov. Okrem toho sa počet prieskumných letov týchto objektov nápadne zvyšuje. Existuje oprávnená obava, že treba rátať s ďalším vývojom. Z týchto dôvodov, ale aj zo zjavných medzinárodných a technologických úvah, ako aj z naliehavej potreba vyhnúť sa za každých okolností verejnej panike, členovia projektov skúmajúcich UFO jednomyseľne zastávajú názor, že v najprísnejších bezpečnostných opatreniach musí pokračovať aj nová vláda.“
Po „Operácii Majestic 12“ boli v USA vytvorené projekty „PI 40“, ako aj supertajné projekty „Aquarius“ a „Snowbird“ s príkazom vykonať intenzívnu analýzu technológie UFO.Kto pochybuje o pravosti tajnej dokumentácie o UFO, toho upozorňujeme, že 12. Januára 1987 bolo uverejnené tajné Eisenhowerovo memorandum, v ktorom sa spomína „Operácia Majestic 12“.
Okrem toho bývalý šéf washingtonského Inštitútu pre technológiu Dr. Robert Sarbacher v jednom liste napísal, že jeho kolegovia z Výskumného a vývojového úradu skúmali zaistené časti vraku UFO a mŕtvoly členov mimozemskej posádky. V septembri 1988 bol uverejnený odborný posudok antropológa a jazykovedca profesora Dr. W. Wescotta z Drewovej univerzity v Madisone, ktorý obsahuje analýzu jazykového štýlu a písma tajnej dokumentácie o UFO. Podľa Wescotta neexistuje „žiaden presvedčivý dôvod, ktorý by oprávňoval predpokladať, že ide o falzifikát“. Niekdajší šéf projektu Zálivu svíň za prezidentstva Johna F. Kennedyho, odborník CIA Richard Bissell, hovorí: „O pravosti týchto dokumentov niet podľa mňa nijakých pochýb.“
Napriek jasným indíciám o pravosti tajnej dokumentácie týkajúcej sa UFO, nebola prirodzene potvrdená oficiálne – ale nebola ani popretá. Dôkladné rešerše v prezidentských knižniciach a nahliadnutie do Trumanovho a Eisenhowerovho termínového kalendára potvrdzujú, že v dňoch uvádzaných v dokumentoch „Majestic 12“ sa skutočne konali prísne tajné stretnutia prezidenta s Forrestalom, Bushom a Twiningom.
„Fenomén (UFO), o ktorom sa hovorí, je reálny, nie je to nijaká predstava alebo výmysel… Niektoré z týchto objektov sú riadené buď manuálne, automaticky alebo diaľkove… Objekty sú okrúhle alebo eliptické – na spodnej strane sploštené a na vrchnej majú kupolu… UFO sú nepochybne mimozemské kozmické lode, ktoré pozorujú Zem z nám neznámych príčin…“ napísal člen „Majestic 12“ generálporučík Nathan F. Twining vo svojej prísne tajnej správe 4-TR-2274 IA mimo iného brigádnemu generálovi v Pentagone Georgeovi Schulgenovi.
Okrem toho sa v dokumentácii projektu „Snowbird“ píše: „Pri zrútenom kotúčovitom objekte ide najpravdepodobnejšie o prieskumné lietadlo krátkeho doletu… Hovorí zato predovšetkým veľkosť lietadla, ktoré muselo pred explóziou merať asi 12 metrov v priemere a očividné chýbanie proviantu.“
Neznáme lietajúce objekty majú úžasné letové vlastnosti, pretože sa môžu vznášať nielen na mieste, bleskurýchle letieť v ostrých uhloch, stúpať a klesať ako vetrom nesený list, ale aj zo státia dosiahnuť obrovské rýchlosti a navyše z rýchleho letu nečakane zastať. Radarom namerané rýchlosti činili až 70 000 (!) kilometrov za hodinu. Šesťdesiat až sedemdesiat percent všetkých UFO sa pohybuje nehlučne.
Vo väčšine prípadov je vzhľad doteraz pozorovaných lietajúcich objektov opisovaný ako kotúčovitý, guľovitý, eliptický, oválny alebo cigarovitý. Pravdepodobne závisia rozličné tvary týchto objektov od zorného uhla pozorovateľa. Väčšina UFO je obklopená žiariacim svetlom, ktoré nápadne mení farbu v súvislosti s letovou rýchlosťou.
Všeobecne možno nevysvetliteľné dôsledky pozorované v súvislosti s UFO rozdeliť do štyroch skupín:
- Prerušenie a rušenie rádiových zariadení a navigačných prístrojov lietadiel, poruchy alebo výpadok elektricky prípadne elektromagneticky poháňaných prístrojov. Výpadky spaľovacích motorov, prúdu, kompasových zariadení na lodiach a lietadlách.
- Fyziologické – napríklad popáleniny kože – a psychické účinky na ľudí a zvieratá v blízkosti UFO; to znamená duševná zmätenosť alebo strata pamäti.
- Zrútenia lietadiel alebo výbuchy na základe stretnutia s UFO. Zmiznutie vojenských a civilných lietadiel pri prenasledovaní UFO.
- Správy o únosoch ľudí, ktorí tvrdia, že ich zobrali na palubu mimozemskej kozmickej lode, kde ich vyšetrili a relatívne bez ujmy znovu prepustili.
Odkiaľ prichádzajú už celé tisícročia vždy znovu a znovu sa objavujúce neznáme lietajúce objekty, o ktorých hovoria ústne podania? Predsa už aj na jaskynných maľbách z temného dávnoveku sú nad prazvieratami vyobrazené vo svojich typických tvaroch so štylizovanými svetelnými lúčmi. Navyše sú tam aj postavy podobné našim dnešným astronautom.
Kto sú tieto bytosti? Odkiaľ pochádzajú? Sú to „návštevníci z budúcnosti“ – teda naši prapravnuci, ktorí podnikli cez časový zlom cestu do minulosti? Alebo ide o návštevníkov z iných svetov, ktorí prichádzajú z našej alebo cudzej slnečnej sústavy? V každom prípade nemožno pochybovať o tom, že naša Zem je pozorovaná už celé tisícročia.
Kto by sa domnieval, že UFO je moderný fenomén súvisiaci s naším technologickým vývojom – teda že ide len o zámeny napríklad so stratosférickými balónmi, satelitmi, lietadlami a podobne – ten sa mýli. Pretože neznáme lietajúce objekty sa neobjavili až v 20. storočí, ale miatli našich predkov a prapredkov už za čias, keď ešte neexistovala nijaká letecká doprava.
Tak opisoval v 17. Storočí žijúci účenec Eramus Francisci vo svojom 1500- stránkovom rozsiahlom diele Záhadné atmosférické úkazy nasledujúcu udalosť, ktorá sa odohrala 10. Apríla 1665 v Stralsunde. V originály sa píše: „…po ňom o krátku chvíľu zo stredu neba zažiarila plochá okrúhla forma ako tanier / a ako mužský klobúk/ im prišla pred oči. Farby/ ako keď sa zatemní Mesiac/ svietila stojac priamo nad Kostolom svätého Mikuláša/ a zostala tam stáť až do večera. Keďže / plní strachu a hrôzy/ nemohli viac hľadieť na tento hrozivý a pamätný výjav/ ani vyčkať jeho koniec; museli sa odobrať do svojich chyží/ nasledujúce dni čiastočne na rukách a nohách/ čiastočne na hlave a iných údoch/ sa veľmi triasli a pociťovali únavu, čo mnohým učencom robilo starosti…“
Ak sa teraz spýtame, či sa za opidmi zvláštnych nebeských zjavení skrývajú tiež „kačice“, odpoveď musí znieť „nie“! Pretože v očiach predkov sa „tam hore“ už beztak odohrávalo toľko, že vedomá mystifikácia by nebola mala nijaký účinok.
Podobná, mimoriadne zaujímavá správa v tejto súvislosti pochádza od pátra jezuitu Alberta d´Orville. Ako jeden z prvých Európanov cestoval v 17. Storočí do vtedy ešte bájami opradeného Tibetu. Z čias jeho pobytu v Lhase pochádzajú zápisky z denníka: „1661 – november. Moju pozornosť upútalo niečo, čo sa pohybovalo vysoko na oblohe. Najprv som si myslel, že je to neznámy druh vtáka, čo žije v tejto krajine, až kým sa to nepriblížilo a nenabralo tvar dvojitého čínskeho klobúka. Počas letu sa to pomaly krútilo, akoby bolo nesené na neviditeľných krídlach vetra. Istotne išlo o zázrak, čary. Tá vec letela nad mestom a akoby chcela, aby ju obdivovali, urobila dva kruhy, potom ju zahalila hmla a zmizla; a nech si človek akokoľvek namáhal zrak,viac ju nebolo vidieť. Keď som si položil otázku, či mi nemohla takéto šialenstvo vyviesť výška, v akej som sa zdržiaval, všimol som si vo svojej tesnej blízkosti lámu a spýtal som sa ho, či to videl aj on. Keď súhlasne prikývol, povedal mi: ,Synu, to, čo si videl, neboli čary. Už stáročia sa plavia bytosti z iných svetov po moriach priestoru a priniesli duchovné osvietenie prvým ľuďom, ktorí obývali Zem. Tieto bytosti vždy priateľsky prijímame a často pristávajú v blízkosti našich kláštorov, kde nás učia a odhaľujú nám veci, ktoré stratili v stáročiach katakliziem, ktoré zmenili tvár Zeme…“
V súčasnosti nemôžeme vysielať kozmické lode na medzihviezdne cesty, aby navštívili iné planetárne sústavy. Naproti tomu vysokorozvinuté civilizácie s revolučnou technológiou by mohli podnikať medzihviezdne kozmické lety napríklad v štýle pozemskej leteckej dopravy. Pri predpoklade, že v našej Galaxii existuje nespočet vyspelých civilizácií, sa môžeme bez ťažkostí domnievať, že návštevníci z najrozličnejších planetárnych sústav navštevujú našu slnečnú sústavu, aby pozorovali a skúmali – pre nich cudziu inteligenciu – ľudstvo.
Ešte pred niekoľkými rokmi zastávali seriózne európske skupiny skúmajúce UFO názor, že UFO sú istý druh imaginatívnej projekcie, niečo, čo by sa súce mohlo správať fyzikálne, ale v podstate by bolo akosi „vyprodukované“ hlbinami doševných vrstiev. Americkí bádatelia už tento názor neberú vážne, keďže z archívu vojenskej tajnej služby boli získané rukolapné dôkazy fyzikálnej existencie UFO. Otázka „Čo sú UFO?“ už nie je v USA od roku 1987 aktuálna. Oveľa viac sa diskutuje o motívoch a úmysloch cudzej inteligencie, ktorá sa ukrýva za UFO. Dve závažné témy výskumu sa zaoberajú skúmaním
– „abductees“, to znamená ľudí unesených UFO a
– dôkazu, že USA vlastnia zrútené lietajúce disky
Toto skonštatoval v jednej správe diplomovaný fyzik Illo Brand, vydavateľ stredoeurópskej sekcie Mutual UFO Network.
Na základe Freedom of Information Act (FOIA), teda zákona o slobode informácií, môžu byť dokumenty z tajných amerických archívov sprístupnené súkromným osobám pod podmienkou, že v nich obsiahnuté informácie neohrozia národnú bezpečnosť USA. O tom, či je táto podmienka splnená, musí rozhodnúť primerane honorovaný americký federálny sudca. Zatiaľ sú obsahom týchto dokumentov prekvapení nielen bádatelia UFO, ale dokonca aj sudcovia oprávnení posudzovať ich.
Úradujúci sudca Najvyššieho súdu štátu New York Howard E. Goldfluss sa o tom nedávno vyjadril nasledovne: „Ako každý iný človek som bol skeptický, pikiaľ ide o UFO. Moje odborné vzdelanie vyžaduje, aby bola existencia UFO potvrdená nejakým dôkazom. Nebol predložený žiaden, len typické titulky z časopisov ako ,Pohlavne ma obťažoval Marťan“ a podobne, aké možno nájsť na regáloch v obchodných domoch. – Predsa však existuje solídny dôkaz, ktorý ukazuje nezmyselnosť tohto skepticizmu. Skôr než vyšiel tento dôkaz najavo, preberal som tvrdenie letectva, CIA a každého ďalšieho vládneho úradného orgánu, že UFO sú bájkou. Keby nebol schválený zákon o slobode informácií, bol by som toto vládne vysvetlenie akceptoval zrejme navždy. Tento zákon schválil kongres, lebo zastával názor, že vláda upiera verejnosti priveľa faktov. Bolo to dozaista oprávnené stanovisko. Vďaka zákonu o slobode informácií teraz vieme, že strýko Sam „sedí“ na dôkaze, že UFO existujú a že boli pozorované veľmi vplyvnými ľuďmi.
Najodhaľujúcejšie informácie možno nájsť v ,Air Inteligence Division Study 203 – A.I.D.S.´- (Štúdia oddelenia vzdušného prieskumu). Možno si tam prečítať nasledovné správy:
-White Sands, Nové Mexiko, 29. Júna 1947: traja vedci spozorovali veľký bezkrídly kotúč alebo guľu, ktorá sa pohybuje horizontálne.
-Portland, Oregon, 7. Júla 1947: päť policajných dôstojníkov pozoruje meniaci sa počet podobných kotúčov, ktoré prelietavajú nad rozličnými časťami mesta.
-Letisko Andrews, Maryland, 18. Novembra 1948: vojenskí piloti poručíci Kenwood Jackson, Glen Stalker a Henry Combs stretli v letovej výške 5000 m osvetlené krúžiace UFO. Opisujú objekt ako ,sploštenú guľu´ s jedným svetlom bez krídiel a ,výfuku´.
Mohol som síce pochybovať o duševnej príčetnosti a početnosti vyššie spomínaných pozorovateľov, ale nemohol som spochybňovať správu vzdušného prieskumu IR-193-55 z 15. Októbra 1955. Táto správa vznikla po rozhovoroch so senátorom Richardom Russellom z Georgie, neskorším predsedom Výboru ozbrojených síl amerického senátu; s podplukovníkom E. V. Hathawayom, štábnym dôstojníkom výboru a s poradcom tohto výboru Reubenom Efronom. – 2. Októbra 1955 o 19.10 hodine pozorovali všetci traja minútu po vystúpení z vlaku v ZSSR dva letiace disky, ktoré vzlietli takmer kolmo.
Koniec koncov na súdoch nehľadáme nič iné než pravdu. Keď však bude časť faktorov utajovaná, pravda nikdy nevyjde najavo. Ako mám ja, alebo ktorýkoľvek iný sudca vyniesť správne rozhodnutie v súvislosti so spornou vecou UFO, keď sme nikdy nepočuli výpovede vážených a hodnoverných svedkov? Doteraz sme boli informovaní len o ,druhej strane mince´: fenomén pozorovali údajne iba šarlatánci, opilci, vtipkári alebo psychopati. Medzičasom vieme, že mnohí títo svedkovia sú uznávaní, hodnoverní a vážení ľudia, z ktorých väčšina mala technologické vzdelanie. Na základe dosiaľ utajovaného dôkazového materiálu máme odteraz naozaj príčinu posudzovať fenomén UFO v novom svetle.
Dne 14. októbra 1988 bola v USA odvysielaná dvojhodinová televízna dokumentárna relácia o UFO s priamym satelitným spojením do Moskvy. Zúčastnili sa jej dvaja úradníci CIA s nerozoznateľnými tvárami a zmenenými hlasmi. Videosnímka bola natočená pred rokom. Agent CIA „Falcon“ okrem iného vyslovil nasledujúce vyhlásenia: „Čo sa tají , je návšteva rozličných mimozemských rás… Dnes patria k ,Majestic 12´ okrem iných John Pointdexter, Harold Brown a James Schlesinger… Na štyroch rozličných miestach USA vykonávajú 200-členné skupiny tajné výskumy UFO.“
Štyrmi rozličnými tajnými projektmi výskumu UFO sa vysvetľujú aj ich rôzne krycie názvy: „Majestic 12“ sa zaoberá skúmaním a analýzou vrakov UFO; „Sigma“ ručí za elektronickú komunikáciu s mimozemšťanmi; „Snowbird“ je krycí názov pre vyhodnocovanie poznatkov mimozemskej technológie kozmických lodí; „Aquarius“ je riadiaci orgán na koordináciu všetkých výskumov UFO; projekt „PI 40“ špecifikuje jednotlivé projekty.
Vďaka poznatkom, za ktoré vďačíme projektu „Snowbird“, sú od určitého času v prísne chránenom testovacom areáli Groom Range v nevadskej púšti asi 100 kilometrov severozápadne od Las Vegas skúšané neopísateľné „lietadlá“ , prezrádza istý „bezmenný“ vedúci leteckého vývoja. „Porovnávať ich s SR-71 by bolo také, ako keby sme chceli prirovnať padák Leonarda da Vinciho k rapetoplánu Space Shuttle.“ Iný zúčastnený, ktorý chce zostať nemenovaný, sa nadchýna: „To, čo máme, presahuje predstavivosť každého bežného leteckého technológa.“ Mimochodom, mali by sa tam skúšať „gravitačný pohon“ a lietajúce stroje, ktoré nie sú pozemského pôvodu.
Zarytí skeptici – v žiadnom prípade nie ochotní vziať na vedomie dôkazy o mimozemských návštevníkoch – uvádzajú ako argument predovšetkým problém času. Keďže mimozemskí kozmonauti by museli prichádzať k nám s veľkou pravdepodobnosťou z inej slnečnej sústavy, dôvodia tým, že čas by bol pri takých obrovských vzdialenostiach neprekonateľnou prekážkou. Nevšímajú si však, že priestoročas podľa najnovších poznatkov je nielen ovplyvniteľný, ale aj manipulovateľný. Pretože takzvané časové zlomy za určitých okolností umožňujú vo vesmíre „skratky“. Nie je teda nesprávne predpokladať, že ufonauti používajú takéto „priestoročasové skratky“, aby sa z času na čas objavili a zanechali stopy na Zemi, ako napríklad 24. Apríla 1964 v novomexickom Socorre. Tam v piesku úžľabiny objavili šesť odtlačkov pristávacích podpier oválneho lietajúceho objektu neznámeho pôvodu a stopy po odretom kove na skale.
Vedúci Goddardovho strediska kozmických letov v marylandskom Greenbelte Dr. Henry Frankel oznámil po svojej analýze nasledovný výsledok: „Odreté stopy kovu sa nezhodujú so žiadnou na Zemi evidovanou zliatinou. Tento objav posilňuje naše presvedčenie, že socorrský objekt musí byť mimozemského pôvodu.“
Převzato: http://ufo.jack.sk/
