Čo vedia Bill Gates, Rockefellerovci a giganti agrobiznisu a my to pritom vedieť nesmieme?
07.12.07 William Engdahl
Je tu jedna vlastnosť, z ktorej zakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa obviňovať nemožno a tou je záhaľčivosť. Programovaniu sa venoval už vo veku 14. rokov, keď mal 20, založil spoločnosť Microsoft, zatiaľčo stále ešte študoval na Harvarde. Do roku 1995 ho časopis Forbes uvádzal ako najväčšieho držiteľa akcií Microsoftu – spoločnosti, ktorá si neúnavne budovala de facto monopol na sofvéry pre osobné počítače. A v roku 2006, kedy si už väčšina ľudí myslela, že možno pôjde do penzie niekde na nehlučný tichomorský ostrov, sa rozhodol svoje energie venovať nadácii Billa a Melindy Gatesových, čo je vraj jedna z najväčších „transparentných“ súkromných nadácií, vydávajúca 1, 5 miliardy dolárov ročne na rôzne charitatívne projekty vo svete, aby si mohla udržať štatút charitatívnej ustanovizne, ktorá nemusí nikomu platiť dane. Takže keď sa Bill Gates rozhodne investovať prostredníctvom Gatesovej nadácie 30 miliónov dolárov na nejaký projekt, to stojí za to pozrieť sa bližšie, o čo vlastne ide. A v tejto chvíli nie je žiadny projekt zaujímavejší, než výstavba tajomného skladiska semien na Špicbergoch (súčasť súostrovia Svalbard). Ide o jedno z najodľahlejších miest na svete a Bill Gates tu investuje milióny dolárov do projektu uchovať semená plodín pre budúce generácie.
Súostrovie Svalbard a Špicbergy sa nachádzajú v Blízkosti Arktického oceánu, len 1 100 km od severného pólu. Je to pusté skalnaté miesto, na ktoré si robilo nárok Nórsko, ale od ktorého v roku 1925 odstúpilo medzinárodnou dohodou. Na tomto Bohom opustenom ostrove investuje teraz Bill Gates – spolu s nadáciou Rockfellerovcov, gigantickou poľnohospodárskou spoločnosťou Monsato, nadáciou Syngenta a nórskou vládou, okrem iných – do projektu zvaného „banka semien pre prípad globálnej katastrofy“.
V blízkosti mestečka Longyearbyen tu vo vnútri hory stavajú veľkú banku semien poľnohospodárskych plodín, ktorá je teraz už, podľa najnovších správ, takmer hotová. Čo nám medzitým ušlo?
V spravodajstve sa uvádzalo, že účelom projektu je „uchovať rozmanitosť poľnohospodárskych plodín pre budúcnosť“. Akú budúcnosť sú sponzori banky semien schopní vidieť, keď naisto vedia, že bude globálne takmer nemožné uchovať rozmanitosť súčasných semien, hoci tie predsa skladujú a chránia banky semien všade vo svete?
Keď sa Bill Gates spája s nadáciou Rockefellerovcov, so spoločnosťou Monsato a Syngenta v nejakom projekte, musíme hlbšie zakopať do skaly na Špicbergoch. Môžeme tam nájsť niektoré fascinujúce veci.
V knihe pod názvom „Semená skazy“ som napísal, že v 60-tych rokoch sa spojila Rockefellerova nadácia, Rada poľnohospodárskeho rozvoja Johna D. Rockfellera III. a Fordova nadácia, aby spoločne vytvorili Medzinárodný inštitút výskumu ryže (IRRI) v Los Baňos na Filipínach. Do roku 1971 už IRRI, spolu s mexickým medzinárodným centrom pre skvalitnenie kukurice a obilnín, dvoma ďalšími Rockefellerovými nadáciami a Fordovou nadáciou, vytvoril medzinárodné výskumné centrá IITA pre tropické poľnohospodárstvo v Nigérii, IIRI pre ryžu na Filipínach a neskôr ich skombinovali do Konzultatívnej skupiny medzinárodného poľnohospodárskeho výskumu (CGIAR).
Táto organizácia nadobúdala svoju formu poriadaním súkromných konferencií v konferenčnom stredisku Rockefellerovej nadácie v talianskom Belliagio. Kľúčovými účastníkmi konferencií boli George Harrar z Rockfellerovej nadácie, Forrest Hill z Fordovej nadácie, Robert McNamara zo Svetovej banky a Maurice Strong, organizátor Rockefellerovej rodiny pre záležitosti životného prostredia, ktorý sa podieľal aj na zorganizovaní Zemského sumitu OSN v Stockholme v roku 1972. Toto bola súčasť desaťročia trvajúceho úsilia nadácie zapriahnuť vedu do služieb eugeniky -vedy o rasovej čistote. Toto úsilie nazvali „The Project“.
Na začiatku 70-tych rokov už mala Rockefellerova nadácia schopnosť usmerňovať poľnohospodársku politiku globálne. CGIAR pozývala do Ameriky popredných poľnohospodárskych vedcov a agronómov z tretieho sveta a zasväcovala ich do tajomstiev moderného agrobiznisu, aby si to poznanie potom odnášali späť do svojej domoviny. Takto si v týchto krajinách vytvorili veľmi osožnú sieť vplyvu pre americký agrobiznis, ktorá v rozvojom svete presadzovala „génovú revolúciu“ v podobe geneticky upravovaných poľnohospodárskych plodín a všetko toto v mene vedy a efektívnej agrikultúry voľného trhu. A teraz zrazu prichádzajú so Svalbardom, čo je veľmi zaujímavé. A nielen to.
„The Project“, o ktorom som predtým hovoril, to je projekt Rockefellerovej nadácie a mocných finančných záujmov, existujúci už od 20-tych rokov, ktorý sa týka využitia eugeniky, neskôr premenovanej na genetiku, na odôvodnenie nutnosti vytvoriť geneticky inžinierovanú super-rasu. Hitler a nacisti ju nazývali „árijská rasa pánov“. Ich eugenický výskum veľkou mierou financovala tá istá Rockefellerova nadácia, ktorá dnes stavia banku semien pre prípad globálnej katastrofy. Mnohých nemeckých odborníkov na eugeniku po vojne v tichosti priviedli do Spojených štátov, kde pokračovali v biologickom eugenickom výskume a položili základy genetického inžinierstva rôznych životných foriem.
Tá istá Rockefellerova nadácia vytvorila aj tzv. „zelenú revolúciu“. Tá si dávala za cieľ skoncovať s hladom vo svete, hlavne v Mexiku, v Indii a v iných vybraných krajinách, kde pôsobil Rockefeller. Norman Borlaug, agronóm ich nadácie, získal Nobelovu cenu za svoje dielo, s ktorým by sa sotva kto chválil, spolu s takými ako Henry Kissinger. Ako sa však ukázalo v nasledujúcich rokoch, zelená revolúcia, to bola briliantná schéma Rockefellerovej rodiny na vybudovanie globálneho agrobiznisu, ktorý bolo možné monopolizovať rovnako, ako sa im to podarilo s ropným priemyslom polstoročie predtým. Ako povedal v 70-tych rokoch Henry Kissinger: „Keď máte kontrolu nad ropou, kontrolujete krajinu; keď máte kontrolu nad potravinami, máte pod kontrolou populáciu.“
Jedným z cieľov zelenej revolúcie bolo vyľudniť roľnícky vidiek, ktorý potom skončil v mestských chudobných okrajových štvrtiach a zúfalo si hľadal prácu v meste. To nebola náhoda; to bola súčasť plánu vytvoriť si zásoby lacnej pracovnej sily pre budúcich amerických nadnárodných výrobcov, „globalizáciu“ posledných rokov.
Zelená revolúcia spočiatku prinášala pozitívne výsledky v podobe väčších výnosov, vďaka používaniu pesticídov a herbicídov, na ktorých ich korporácie dobre zarábali, čo však netrvalo veľmi dlho, lebo to zničilo pôdu. Všeobecne rozšírené používanie len istých vybraných semien znížilo odolnosť plodín voči chorobám a výnosy čoraz väčšmi klesali (nehovoriac o snahách vytvoriť monštruózne plodiny bez semien, ktoré ľuďom pri jedení prekážajú, čo však vnáša do prírody rastliny, neschopné prirodzene sa rozmnožovať).
Zelenú revolúciu zvyčajne doprevádzali aj zavodňovacie projekty, na ktoré si krajiny a veľkí vlastníci pôdy požičiavali peniaze od Svetovej banky. Ani menší roľníci si nemohli dovoliť používať chemikálie a iné moderné vymoženosti bez toho, aby sa nezadĺžili. A potom z väčšej úrody nemali nič, keďže museli splácať pôžičky a často sa stávalo, že pôdu (kvôli zadĺženosti a opakovaným malým úrodám) stratili. A tak čo teda vedie teraz Gatesa a nadáciu Rockefellerovcov k tomu, že ich semená nivočia výnosy v Afrike a inde v rozvojom svete a pritom zároveň investujú milióny dolárov na uchovanie pôvodnej rozmanitosti poľnohospodárskych plodín v dobre chránenom trezore v ďalekom Arktickom kruhu, aby ich bolo možné neskôr opäť začať používať v praxi?
Projekt Svalbard bude mať na starosti organizácia zvaná Global Crop Diversity Trust (GCDT), sídliaca v Ríme, ktorú založila odnož CGIAR. Predstavujú geneticky upravované poľnohospodárske plodiny biologickú zbraň? Eugenická loby, ktorú od 20-tych rokov minulého storočia financovali bohaté elitné rodiny ako Rockefeller, Carnegie, Harriman a iné, zahŕňa aj tzv. „negatívnu eugeniku“ – systematické usmrcovanie neželaných krvných línií. Margaret Sangerová, veľká eugenistka, zakladateľka Medzinárodného plánovaného rodičovstva a blízka známa rodiny Rockefellerovcov, vytvorila v roku 1939 v Harlemetzv. „Negro Project“, o ktorom priateľke napísala, že „chceme vyhladiť černošskú populáciu“.
Malá kalifornská biotechnologická spoločnosť Epicyte v roku 2001 oznámila, že vyvinula geneticky upravenú kukuricu s obsahom spermicídu, ktorá po požití vyvolá u mužov neplodnosť. Spoločnosť Epicyt má dohodu so spoločnosťami DuPont a Syngenta, ktoré sú sponzormi banky semien vo Svalbarde pre prípad globálnej katastrofy. Tento jej výskum financovalo aj americké ministerstvo poľnohospodárstva.
Svetová zdravotnícka organizácia OSN v 90-tych rokoch začala s kampaňou očkovania miliónov dievčat a žien vo veku 15 až 45 rokov v Nikarague, v Mexiku a na Filipínach, vraj proti tetanu. Pritom tú očkovaciu látku vôbec nedávali chlapcom a mužom, hoci u nich je výskyt tejto choroby adekvátne možný.
Práve kvôli tomuto čudnému faktu začala mať rímsko-katolícka organizácia „Comite Pri Vida de Mexico“ podozrenie a nechala očkovaciu látku otestovať. Ukázalo sa, že je schopná spôsobiť u žien neschopnosť vynosiť plod, ale ani jednej zo žien to nepovedali. A nórska vláda, t.j. vláda krajiny, kde sa buduje špeciálny sklad poľnohospodárskych semien, prispela na vývin tejto očkovacej látky sumou 41 milión dolárov. Je to len náhoda, že tie isté organizácie sú rovnako zainteresované v oboch projektoch?
Iba čas prezradí, či sa banka semien vo Svalbarde, ktorú sponzoruje Bill Gates a nadácia Rockefellerovcov, nestane súčasťou „konečného riešenia“, v tomto prípade zaniknutia života na planéte zvanej Zem.
(krátené)
F. William Engdahl, Global Research, Kanada
