Staroveký Egypt

Brána se otevírá

K následujícímu článku malá poznámka. Pokud se chcete o zvláštním propojení astronomie, astrologie, egyptské mytologie, dějin a tajemství plošiny v Gize dozvědět více tak vřele doporučuji knihu Strážce počátků od autorů R. Bauvala a G. Hancocka.

Jako by toho nebylo dost, konjunkce o „Regulově dni“ 22.-23. srpna bude něco extra, protože na přímku Regulus – Slunce se kromě Země dostane ne jedna, ale hned dvě další planety – Jupiter a Venuše. Jinými slovy, vznikne tak nevídaná řada Slunce – Regulus – Jupiter – Venuše – Země, viditelná na východním obzoru. Přitom na západním obzoru nevíc „z nebe přijde velký král hrůzy“ jménem Mars!

Co tomu dodává ještě více lesku je fakt, že konjunkce Slunce s Regulem je fenomén speciálně spojovaný se zrozením Hora. Ten je na druhé straně symbolem zmrtvýchvstání Osirise (jelikož Horus, Osirisův syn, se dle mytologie narodil zároveň s Osirisovou smrtí). Jak říká spisovatel Adrian Gilbert:

Horovy narozeniny byly v Egyptě oslavovány v době, kdy se hvězda Sirius poprvé objevila nad obzorem, ohlašujíc každoroční povodeň na Nilu. O čem však nebyla, pokud vím, zmínka, je, že v dobách Starého Království se přesně v tu dobu objevovala konjunkce Regula se Sluncem. Horus nebyl spojován přímo se Siriem, ale spíše s Regulem, hlavní hvězdou souhvězdí Lva. Myšlenka, že se narození krále má v ideálním případě shodovat s dobou, kdy je Slunce v konjunkci s Regulem, je, jak se zdá, společná všem koncepcím po celém Středním Východě.

Gilbert pokračuje dál – spojuje tuto nebeskou konjunkci, kterou nazývá „Dnem Regulovým“, se lvy Akery.

Velká Pyramida byla sama horizontem, přes který slunce prošlo o Regulově dni tím skvělým způsobem. Jméno Akhet (=obzor) je také jasně spojeno s dalším důležitým symbolem v náboženství starých Egypťanů: dvojitým lvem, neboli Akerem. Symbol ukazuje dva lvy, přičemž jeden hledí na východ a jeden na západ.

Kolem 23. srpna 2003, jen 4 dny předtím, než nám bude Mars nejblíže ve známé historii, vyjde Slunce v konjunkci s hvězdou Regulus – hlavní hvězdou souhvězí Lva ve tvaru sfingy. A zatím co toto se stane na východním obzoru, zároveň uvidíme větší světlo také na západním obzoru, přesně o 180° naproti Slunci. Nebude to nic jiného, než Mars, zářící jasněji, než kdykoli předtím v zaznamenaných dějinách! Jelikož Rudá Planeta a Sfinga jsou zaměnitelné, máme tu dvě nebeské sfingy, „strážící“ obě strany oblohy. Jinými slovy, vidíme nebeskou manifestaci lvů Akerů!

Tzv. duat (podsvětí) má dvě brány do vnějšího světa – vchod symbolickou horou na západě, kde slunce zapadá, a výchd na východě, kde slunce ráno vychází. Oba jsou hlídány ležícími lvy, nebo sfingami, známými jako Akerové. Dvojitý Aker, neboli Akeru, byl zobrazen na ilustracích jako dva lvi zády k sobě, nebo jako jediné zvíře se dvěma hlavami.

http://www.crystalinks.com/zeptepi.html

Označuje obzor, bod změny noci v den, bod změny dne v noc (Zero Point – Zep Tepi). Je zobrazen jako dva lvi sedící zády k sobě, hledící opačnými směry. Také se nazývají Včerejšek a Dnešek, protože jeden z nich pohledem vítá nový den, a druhý sleduje sestup slunce do Podsvětí. Akerové také střeží bránu do Podsvětí a otvírá ji Králi.

V prostoru mezi zády lvů se často zobrazuje sluneční kotouč, jakoby vycházející mezi dvěma kopci. To také symbolizuje dráhu Slunce po obloze v průběhu dne, nebo naopak jeho bezpečnou cestu na zádech Akera na každovečerní pouti do Podsvětí. Akeři nebyli uctíváni v chrámech jako Netjer. Ten byl patrně více spojen s pravěkými principy a silami Země. Podle známého staroegptského mýtu byla legendární brána onoho světa střežena dvěma gigantickými lvy nebo sfingami, nazývanými Akerové. Na mohylových kresbách Nového Království sedí sfinga -Aker východní brány hrdě se zadní částí v prohlubni. Pod ní lze vidět prazvláštní podzemní proud nebo potrubí. Za lvem se pak tyčí veliká pyramida. Pod ní nacházíme velkou oválnou komoru, která je, jak se zdá, hermeticky uzavřena.

V této tajemné komnatě má být jakési vznešené tajemství, pocházející nesporně od „bohů“, kteří vládli egyptskou zemí ve vzdálené epoše “ Zep Tepi“ – “ v čase prvním“. Podivná komora se v Rostau nazývala „domov Sokarův“. Podobnost s komplexem Sfingy v Gíze není náhodná. Giza byla totiž v dávných časech zvána Rostau. Sokar pak, božstvo se sokolí hlavou, bylo identifikováno jako Horus.

Všimněte si zatmění Otevírající brány:

7. května 2003 konjunkce nižšího řádu – Merkur prochází před Sluncem

15. – 16. května 2003 celkové zatmění Měsíce

Měsíc je jízko na ekliptice v souhvězdí Vah asi 15 stupňů západně od hvězdy první velikosti Alpha Scorpii (Antares).

31. května 2003 prstencovité zatmění Slunce

viděno ze Slunce, antumbrální stín právě prochází mezi Severním pólem a rozhraním mezi světlem a tmou. Jako výsledek této výjimečné geometrie směřuje pohyb prstence od východu na západ a nikoli naopak

28. srpna 2003 Mars v opozici

objevuje se ve Vodonoši (Aquarius)

Opozice Marsu v roce 2001 Mars byla mezi Sagitariem a Štírem.

09. listopadu 2003 úplné zatmění Měsíce

23. listopadu 2003 úplné zatmění Slunce v Antarktidě

Stejně jako při květnovém zatmění, listopadové nám také ukáže stín Měsíce, pohybující se „obráceným“ směrem. Znovu, vysvětlení spočívá v nízké jižní dráze zemského stínu spojené s blízkostí zimního slunovratu. Viděno ze strany Slunce, stín se přesunuje kolem „zadní“ strany pólu mezi zemskou rotační osou a rozhraním světla a tmy.

Tedy jedno zatmění Slunce na severním pólu pozpátku a další na jižním pólu také pozpátku. Obě zatmění předchází celkové zatmění Měsíce?

Slunce má svou roli v alchymistickém procesu:

24. června 2003 – konjunkce Slunce, Saturnu a Orionu se konala v oblasti „hvězdné brány“ oblohy (v sekci ekliptiky zvané Mléčná dráha) označené Orionem (=Osiris). Tato konfigurace připomínala Sochu svobody se Sluncem jako pochodní.

Mars bude stát u Vstupní Brány v souhvězdí Vodonoše, lijícího vodu ze džbánu – stejnou tekutinu, která kypěla v Konvici a ve Scorpio Antares (Srdci Štíra) v roce 2001 při opozici a za marťanské prachové bouře. Tvář z Marsu v oblasti Cydonia ukazuje Sfingu Akera. Když je brána do Podsvětí otevřená, nemusí být nutně východem, ale může znamenat také vstup?

Podle http://kbs.msshost.com/Forum1/viewtopic.php?p=10114

přeložil Agrimonrix.

Egypt stále plný záhad

Když se Heinrich Schliemann rozhodl, že najde Tróju podle Homérovy básně Ilias, setkal se jen s útrpným úsměvem: Jaký to nesmysl hledat smyšlené město podle literárního díla?! Přesto ji nakonec s Iliadou v ruce objevil? Ani zkušenost, že stará svědectví mohou být mnohem přesnější a pravdivější, než jsme jim dosud přiznávali, však nevedla k tomu, že by začala být čtena pozorněji. Nic na tom nemění ani fakt, že se jejich pravdivost opakovaně potvrzuje.

BAREVNÁ PYRAMIDA

Bylo-li možné Iliadě vyčítat její beletristický ráz, pak existuje celá řada zpráv o událostech a objektech ve starověku, které dělají dojem ryzího konstatování. Na prvním místě mezi nimi lze označit následující svědectví obsažené v al-Makrízího knize Hitat (česky v souboru hermetických textů od autora tohoto článku Hermetismus, aneb tajné nauky starého Egypta):

? první Hermés, který je nazývaný Trojitý pro své vlastnosti proroka, krále a mudrce (ten, kterého Hebrejci nazývají Enoch, syn Jareda, syna Mahalela, syna Kenana, syna Enose, syna Séta, syna Adama – budiž mu sláva – a Arabové Idris), četl ve hvězdách, že přijde potopa, a proto dal stavět pyramidy a v nich ukrýt poklady, učené spisy a všechno, o co se obával, že by se mohlo ztratit nebo zmizet, aby se ty věci zachránily a dobře zachovaly. Nato dal vybudovat v západní pyramidě 30 klenotnic z barevné žuly. Byly naplněny bohatými poklady, náčiním a sochami z drahých kamenů, náčiním z ušlechtilého železa, jako byly nerezavějící zbraně, sklem, které je možno skládat, aniž by se přelomilo, pozoruhodnými talismany, rozličnými druhy jednoduchých i smíchaných léčiv a smrtelnými jedy. Ve východní pyramidě dal zobrazit různé nebeské klenby a planety a zhotovit obrazy toho, co vytvořili jeho předkové. Dále tam umístil kadidla, kterými se obětovalo hvězdám, a knihy o nich a o stálicích a o tom, co se na nich čas od času děje. Do barevné pyramidy dal přivézt pozůstatky věštců v rakvích z černé žuly. Vedle každého věštce ležela kniha, jeho zázračné umění, život a dílo.

Popis jasně odpovídá trojici pyramid v Gíze, které podle patrně mylné interpretace Hérodota připisujeme trojici faraónů IV. dynastie.

Toto svědectví má o to větší váhu, že není osamocené, ale uvádějí jej arabští i koptští autoři. Přesto bylo archeology vždy odmítáno jako nesmyslné. Nic na tom nezměnila ani skutečnost, že již v 9. století zmínka o pokladech vzbudila zájem chalífy Mamúna, jenž se rozhodl, že do pyramidy pronikne. Chalífa Mamún po obrovském úsilí nakonec uspěl a do Velké pyramidy se dostal, i když žádné poklady nenalezl. Svědectví však potvrdil alespoň v tom směru, že objevil tři komory. Je-li tedy toto svědectví skutečně pravdivé, pak jich zbývá objevit ještě alespoň dvacet sedm?

S PAPYREM A KRUMPÁČEM

Jde-li řeč o Hérodotovi, je užitečné se zamyslet nad tím, zda-li pyramidy, které popisuje, stály vůbec v Gíze. Pochybnost vzbuzují dvě okolnosti: jednak se nezmiňuje o sfinze a o několik odstavců dál (II. 136) popisuje Džedefreovu pyramidu (mastaba elpharaun) z nepálených cihel v Abu Gurabu. Výklad není příliš soustavný, a tak není jasné, zda-li Cheopsova, Chefrenova a Mykerinova pyramida měly stát na stejné lokalitě. Je to však možné, protože jedním z nejnovějších nálezů je objev Zahiho Hawase nové pyramidy v Abu Gurabu. Podle nápisů ji lze jednoznačně připsat Cheopsovi?

Sfingu bylo třeba několikrát v průběhu dějin vysvobodit z písku, ale nezdá se, že by mohlo obstát vysvětlení, že ji Hérodot neviděl, protože byla zasypaná. Vždy jí totiž bylo vidět alespoň hlavu. Kdyby tomu tak nebylo, nejspíše by se na ni zapomnělo stejně jako na další památky, které zmizely pod pískem. Můžeme to tedy uzavřít s tím, že kněz, který překládal Hérodotovi hieroglyfické nápisy, je j nejspíše neodvedl do Gízy, ale do Abu Gurábu. Za pozoruhodnou lze označit skutečnost, že s tradicí, že je v Gíze archiv (podle Egypťanů Síň záznamů) nějaké předegyptské a podstatně vyspělejší civilizace, se setkáváme již na staroegyptských památkách. Například z papyru paní Westcarové, jediného dosud známého vyprávění o faraonovi Cheopsovi (Chufuovi), se dozvídáme, že se o tuto síň velmi intenzivně zajímal. Že tomu tak mohlo být doopravdy, zřejmě naznačuje existence dokladu, že již ve starém Egyptě byl učiněn pokus razit shora do sfingy tunel. Nedávalo by samozřejmě smysl, kdyby jej razil Cheops – jestliže skutečně sfingu vybudoval – pokud tak neučinil dokonce jeho nástupce Chefrén (Ráchef), jemuž je připisována častěji. Vezmeme-li v úvahu stélu Tutmose III., která dodnes stojí mezi jejími tlapami a z jejíhož textu se zachovalo jen několik prvních řádek a příhodně končí u Ráchefova jména, pak se zdá nejpravděpodobnějším, že Ráchef pouze jako první sfingu restauroval. Je to neobvykle velké množství nejasností, provázejících jednu stavbu, nemyslíte?

Je-li nějaké místo opředeno takto intenzivní pověstí o pokladu (a v tomto případě byl by to byl doslova poklad pokladů), není překvapivé, že se najdou i ti, kdo jej chtějí nalézt. První, jenž učinil seriózní průzkum, byl egyptský egyptolog Selim Hassan, který zde v letech 1936 až 1938 prováděl vykopávky. Jejich výsledky byly zveřejněny v jeho dvou knihách Vykopávky v Gíze (1946) a Sfinga: její historie ve světle nedávných vykopávek (1949). I když objevil a popsal alespoň část podzemních prostor pod sfingou, na veřejnosti se stále příběh o tom, že by mohly být nějaké neznámé komory v pyramidách, pod sfingou a kolem nich, prohlašovaly za pošetilost?

EGDAR CAYCE A CIA

Pokud tam však nějaké dutiny jsou, je poměrně snadné je dnešní technikou odhalit. Patrně právě tato myšlenka vedla japonské archeology z Waseda University v Tokiu k úmyslu prozkoumat Velkou pyramidu, sfingu a její okolí z tohoto hlediska. Od Egyptské památkové péče dostali koncesi a v roce 1987 začali. Jejich přístroje jim velmi rychle ukázaly dutiny nedaleko královniny komory. Dodnes se vedou spory o tom, zdali to jsou jen odlehčovací prostory vyplněné pískem, nebo skutečné komory. Druhou sezónu objevili prostory pod sfingou. Pak jim ovšem byla náhle odebrána koncese – ač je takový postup, zejména v případě úspěchu, krajně neobvyklý.

Gíza se stala monopolem dvou vědců, kteří navenek vystupují jako velmi ortodoxní, ale přitom mají více než zvláštní pozadí. První z nich je Mark Lehrer, americký egyptolog, který pracuje na průzkumu podzemních prostor pod sfingou. Ty byly dokonce nafilmovány a ve značně sestříhané podobě ukázány i v české televizi v dokumentu, kdy Omar Sharif provázel diváky památkami starého Egypta. Jistě mluví samo za sebe, že Mark Lehrer je autorem výborné knihy Úplná kniha pyramid, ale o jeho vlastní práci na podzemních prostorách, ani o tom, že tam vůbec jsou, v ní není ani slovo?

Ještě podivnější ovšem je, že se nestal egyptologem tak, jak se jím člověk obvykle stává, ale že mu jeho studium zaplatila Asociace pro výzkum a osvětu (ARE), což je nadace Edgara Cayce, jejímž byl nebo je členem. Cayce proslul jako „spící prorok“, který ve změněném stavu vědomí dokázal diagnostikovat na dálku a velmi účinně radit. Měl i řadu výroků o naší minulosti: o pyramidách v Gíze například prohlásil, že jsou více jak 10 000 staré. Ve svých diagnózách se nikdy nezmýlil a ani jiné omyly mu nebyly prokázány.

Druhým vědcem je Zahi Hawass, který proslul svým odporem ke všemu neortodoxnímu. Ten své základní egyptologické vzdělání nabyl v Egyptě, ale spekuluje se o tom, že vyšší, kterého se mu dostalo v USA, mu platila také ARE. V každém případě se investigativním autorům, jako jsou Ian Wilson, Chris Ogilvie-Herald a Robert Bauval, podařilo zjistit, že oba podporuje americký SRI (Standsfordský výzkumný institut), který nemá nic společného s egyptologií, ale přímo podléhá CIA a stará se o výzkum a využívání psychických schopností pro vojenské účely. Není to tedy přinejmenším zvláštní, že se na gízské plošině sejdou dva vědci, za nimiž stojí stejné organizace a ještě k tomu takové? O tom, že skutečně nejde o náhodu, svědčí i věru prapodivná aféra, když Zahi Hawass organizoval oslavy milénia v Gíze. Během nich měl přiletět vrtulník a usadit na vrcholek pyramidy zlatý pyramidion. Toto je zjevně zednářská slavnost a dodnes je tento zednářský symbol (pyramida bez pyramidionu, který je na ní umísťován) možné spatřit na dolarové bankovce. Proti akci se zvedl takový odpor, že byla nakonec odvolána čtrnáct dní před tím, než se měla konat.

LOŇSKÉ DIVADÉLKO, PAMATUJETE?

V roce 1993 byla pozornost světové veřejnosti obrácena k Velké pyramidě v Gíze, když Rudolf Gantenbrink zveřejnil, co jeho robot Vepvavet II našel v jedné z ?větracích šachet? královniny komory. Byly to dveře s něčím, co připomínalo bronzové kliky. S takovým zveřejněním se ovšem nepočítalo – a Německý egyptologický ústav, který se na projektu též podílel, se s panem Gantenbrinkem raději hned rozešel.

Je však možné, že díky této jeho ?nediskrétnosti? došlo v polovině září roku 2002 k události, kterou lze označit stěží jinak než za ?divadélko pro veřejnost?. National Geographic tehdy s velkým halasem ohlásil, že se pokusí zjistit, co je za těmito dveřmi. K tomu účelu byl vyvinut nový robot, který řídil jiný operátor. Vše mělo být předvedeno veřejnosti v přímém přenosu. Pokud čeští čtenáři nemají přístup k satelitnímu kanálu, který ji vysílal, pak o tuto show přišli – a všechny naše televizní stanice udělaly asi dobře, že nekoupily práva na vysílání záznamu. Jediné, co tedy bylo možné vidět na českých televizích, bylo pár vteřin, kdy robot stoupá strmou šachtou vzhůru?

Tento hodinu a půl trvající dokument stál za zhlédnutí snad jen proto, že něco tak neuvěřitelného se skutečně nevidí každý den. Instituce National Geographic, tedy Americká zeměpisná společnost, patří k velmi ortodoxním a soudě podle jejího časopisu bychom předpokládali, že i k seriózním. Zde však byl předveden cirkus, jaký bychom mohli čekat spíše od bulváru. Neviděl jsem dosud nic, co by obsahovalo tak nízkou koncentraci jakékoli informace. Vše bylo možné předvést během pěti minut a i pak by měl patrně režisér problém jak to zařídit, aby měl vůbec co sdělit. Tvůrci to vyřešili tím, že otvírali najednou dvě památky, které spolu souvisely jen vágně. Tou druhou byl neotevřený a nevykradený hrob starosty města dělníků, které bylo objeveno v Gíze. Zda-li však tito dělníci stavěli i pyramidy, to je značně nejisté: je zde totiž i obrovské pole mastab, hrobek, a mohlo jít tedy o společenství analogické pozdější Deir el Medině?

Ani spojení dvou projektů však nemohlo tento film naplnit informacemi a divák mohl neustále slyšet jen dohady o tom, co uvidí. Podstatnější ovšem je, že očividně nešlo o přímý přenos. Vše bylo stříháno a v případě Velké pyramidy to tvůrci dokonce přiznávali titulkem, že jsou záběry předtočeny. Naprostý šok však čekal každého, kdo sledoval robota a podpůrné zařízení. Ten byl prohlášen za výsledek velmi vyspělé technologie a v místnosti bylo rozloženo asi deset počítačů. Není ovšem jasné, k čemu tam byly, protože robot byl řízen stejně jako autíčka na dálkové ovládání. Jeho funkce byly přitom více než omezené: mohl se totiž pohybovat jen dopředu a dozadu a nesl vrták, kameru, kterou pak prostrčil vyvrtaným otvorem, a světlo.

Když jsem tuto otázku konzultoval s počítačovými odborníky, všichni nad tím kroutili hlavou. Dozvěděl jsem se mimo jiné, že i dnešní roboty sloužící k průzkumu kanalizačních stok jsou na neskonale vyšší úrovni. Takovýchto podivností dokument obsahoval víc a skoro to vypadá, jako by jeho jediným cílem bylo odlákat naší pozornost. Divadélko bez výsledku, v šachtě o průřezu 20×20 cm? Zdá se, že někdo chtěl odvádět naší pozornost od toho, co je skutečně pod pyramidou a sfingou, a snažil se nás na podobných příkladech přesvědčit ze všeho nejvíc o tom, že zde nic zajímavého není.

O skutečnosti, že Egypt byl civilizací nesmírně zajímavou – a to nejen díky pokladům, skrytým údajně v pyramidách, se může přesvědčit každý, kdo alespoň letmo nahlédne do staroegyptských textů. Kultura zasvěcenců, žijících „na půli cesty“ mezi nebem a zemí, se zdá být právě v dnešní době mimořádně sdělnou. V příštím čísle se vám pokusím přiblížit její jiný zajímavý aspekt.

Jaromír KOZÁK

Egyptská kniha mŕtvych

Nie je snáď treba príliš rozvádzať, že egyptskú myšlienkovú tvorbu nie je možné pochopiť bez toho, aby sme prenikli do myšlienkového sveta starých Egypťanov. Zatiaľčo grécki filozofi si hlboko vážili egyptskej múdrosti a snažili sa z nej poučiť, dnešný pohľad na egyptský intelektuálny a duchovný odkaz je tak trochu prezieravý. Jediné, čo západný človek z egyptskej kultúry obdivuje, je umenie a staviteľstvo. Nahovárame si, že sa od starých Egypťanov nemôžeme ničomu naučiť, pretože ich náboženstvo a filozofia (mnohí dokonca popierajú, že niekedy nejakú mali) sú príliš zmätené, než aby nám mohli povedať niečo podstatné. To málo, čo odborníci o staroegyptskom náboženstve odhalili, sa zdá byť prázdne, bezduché, pohanské. Mnohí dokonca hovoria o extrémne materialistickom poňatí.

Myšlienkový svet starých Egypťanov

Ako som však naznačil, taký názor pramení z nepochopenia nielen egyptského odkazu, ale predovšetkým vtedajšieho spôsobu myslenia. V skutočnosti totiž je možné povedať, že egyptská filozofia a teológia patria k tomu najduchovnejšiemu, čo ľudský duch vytvoril. Jej náboj bol natoľko silný, že celý rad kultúr – vrátane gréckej – z neho priamo čerpala. Dnes začína byť čím ďalej viac zjavné, že korene európskej kultúry a civilizácie nie je správne hľadať v Grécku, ale v Egypte.

Ak chceme preniknúť do egyptského myslenia, veľmi nám pomôže hermetická filozofia. Jej najväčšia časť sa zachovala v gréčtine, ale stretávame sa s ňou i v islamskom, židovskom a kresťanskom prostredí. S veľkou pravdepodobnosťou z nej čerpal i buddhizmus a taoizmus. Zatiaľčo až do 17. storočia nikto nepochyboval o tom, že hermetizmus je pozostatkom egyptskej filozofie, situácia sa podstatne zmenila, keď si Isaak Casaubon uvedomil, že sa hermetické diela v mnohých ohľadoch zhodujú s biblickými textami a preto prehlásil hermetizmus za odvodeninu Biblie. Totiž keby to tak nebolo, Biblia by nemohla byť onou svätou knihou, za ktorú ju vydáva židovstvo (Tóra) a kresťanstvo (Nový zákon). Dôkladným rozborom sa však ukazuje, že hermetizmus je omnoho starší než Biblia a že texty v nej uvedené sú zle pochopeným odkazom hermetikov. Zároveň je isté, že hermetizmus je skutočne egyptskou filozofiou, i keď tlmočenou cudzincom (Grékom, neskôr Rimanom, Židom a Arabom) dvomi geniálnymi staroegyptskými mudrcami: Petosirisom a Manethom. Ich dielo vlastne vytvorilo základ helénizmu.

Je až neuveriteľné, koľko historikov sa môže dnes opierať o 400 rokov staré Casaubonovo datovanie. Napríklad Francis A. Yatesová, profesorka histórie na londýnskej univerzite, vo svojej inak veľmi prínosnej knihe Giordano Bruno and the Hermetic Tradition vážne tvrdí, že hermetizmus vznikol až v 1. a 2. storočí po Kristovi. Pokiaľ by však tomu tak bolo, musel by hermetizmus vzniknúť náhle a z ničoho. Významné svedectvo o jeho veku a pôvode nám poskytujú i cirkevní otcovia. Tí si v prvom storočí hermetizmus všeobecne vážili a označovali ho za pradávnu staroegyptskú náuku, ktorá predpovedala Kristov príchod. Až v 2. a 3. storočí sa k hermetizmu začali stavať nepriateľsky, v 4. ho začali potierať a neskôr úplne ignorovať čoby dávne pohanstvo.

V zhode so svedectvami cirkevných otcov z prvého storočia po Kristovi nachádzame stopy hermetizmu skutočne v podstatne starších dobách. Hermetizmus totiž vykazuje úplnú zhodu s myšlienkovým svetom, z ktorého vychádza aj Egyptská kniha mŕtvych. Zhoda je i v autorstve, pretože mnohé jej texty sú pripisované Džehutimu (grécky Hermes) alebo Dobrébytiemu (Agathodaimon). Dnešnou terminológiou je možné povedať, že podstatou hermetizmu je nelineárny pohľad na svet, kde je všetko vzájomne prepojené a všetko je formou jediného Stvoriteľa. Zmyslom bytia je vedomie vlastnej pravej podstaty a návrat ku Stvoriteľovi. Hmotný svet je iba ilúziou zmyslov a zatiaľčo hmota je pominuteľná, duch je večný. Duša sa prevteľuje tak dlho, dokiaľ nepochopí svoju podstatu a nevydá sa späť k Stvoriteľovi, aby s ním splynula v jeden celok. Hermetizmus je teda rýdzo monoteistický. Mnohí snáď teraz namietnu, že egyptské náboženstvo je polyteistickým pohanstvom, pretože Egypťania uctievali stovky bohov a zvierat. Tak sa však egyptské náboženstvo môže javiť len pri veľmi povrchnom pohľade. V skutočnosti sú ony stovky bohov iba rôznymi aspektami jediného Boha. Tomu napovedajú i mená, ktoré Egypťania týmto aspektom dali. Vlastne stačí len pozorne čítať egyptské teologické texty, aby sme došli k poznaniu, že o ich monoteistickom zameraní nemôže byť pochýb. Egyptská kniha mŕtvych nie je v tomto smere výnimkou.

Starostlivým porovnaním hermetických textov s Kapitolami o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary sa ukázalo, že nielenže vychádzajú z rovnakého myšlienkového zdroja, ale dokonca sa prelínajú natoľko, že narážky v knihe mŕtvych sa vzťahujú na samostatné hermetické pojednania, čo je zároveň ďalším dôkazom veku hermetických textov i ich pôvodu.

Zádušné texty thébské a neskorších recenzií vzbudili pozornosť egyptológov už v okamihu, kedy boli objavené. To nie je nijako prekvapujúce, pretože ich autorstvo bolo jednak pripisované egyptskému bohu Thovtovi (Džehutimu), ktorý bol Grékom známy ako Hermes Trismegistos, a jednak vynikali výnimočnou umeleckou úrovňou ilustrácií. Pokiaľ ide o Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary, nie je možné tu vypočítavať všetkých egyptológov, ktorí sa týmto pozoruhodným dielom zaoberali – získali by sme len zoznam všetkých významných učencov oboru z celého sveta. Zmieňme sa preto len o tých najvýznamnejších. Naša vďačnosť však patrí všetkým, pretože bez ich úsilia by bolo pravdepodobne nemožné toto vydanie spracovať v súčasnej podobe.

Egyptská kniha mŕtvych a egyptológovia

Prvým skutočným odborníkom, ktorý sa Egyptskou knihou mŕtvych zaoberal (a tak ju tiež nazýval), bol J. F. Champollion, ktorý sa dokonca pokúsil o jej preklad. Po Champollionovej smrti však väčšinu jeho rukopisov, vrátane slovníka a egyptskej gramatiky, ukradol jeden z jeho žiakov a hodlal ich vydávať za svoju prácu. Champollionovmu bratovi sa s veľkou námahou podarilo získať väčšinu rukopisov späť a postupne ich vydať, preklad Egyptskej knihy mŕtvych však medzi nimi bohužiaľ nebol.

Mimoriadne miesto v histórii diela zaujíma zakladateľ nemeckej egyptológie Richard Lepsius, ktorý obor postavil na skutočne pevné základy. Už roku 1842 vydal faksimile Turínskeho papyrusu (saiská recenzia) a niektoré ďalšie texty na zverejnil v gigantickom diele Denkmäler.

Pokiaľ sa jedná o thébsku recenziu, tu sa stretávame so skutočným gigantom. V roku 1895 vydal Sir E. A. Wallis Budge Aniho papyrus, ktorý získal v Egypte pre Britské múzeum roku 1888. O rok neskôr vydáva súbor ďalších textov, ktoré tvoria súčasť tohoto diela. V usporiadaní kapitol však vychádzal z chybného, Lepsiem položeného základu. Ten totiž mechanicky očísloval po sebe idúce kapitoly Turínskeho papyrusu natoľko nesprávne, že si nevšimol, že niektoré texty sa v ňom opakujú a určité vinety dokonca považoval za samostatné oddiely. Z tejto podoby sa bežne vychádza dodnes.

I keď je dnes Budgeov preklad zastaralý, musíme povedať, že v niektorých ohľadoch bol jeho prístup a spracovanie správnejšie než v prípade omnoho neskoršieho vydania R. O. Faulknera. To si prirodzene tiež zaslúži našu pozornosť, pretože na základe ďalších textov a lepšej znalosti egyptčiny bolo možné doplniť mnohé chýbajúce pasáže diela, i keď sa stále jednalo o výber, pretože do neho nebolo pojatých mnoho vtedy známych textov. Ak hovoríme o thébskej recenzii, nie je možné nespomenúť vydanie faksimile textov z 18.-20. dynastie, spracované Navillom už v roku 1886. To je dodnes uholným kameňom pre každého, kto by tieto texty chcel študovať v origináli.

Významným počinom bolo vydanie prekladu Egyptskej knihy mŕtvych predným americkým egyptológom Thomasom G. Allenom. Tento bádateľ bol prvým, kto prekonal zvláštnu vieru egyptológov, že kniha mŕtvych musí byť písaná iba na papyrusových zvitkoch, ktorá viedla do tej doby všetkých bádateľov k tomu, že ignorovali všetky texty, ktoré neboli písané na papyruse, i keď k dielu zjavne patrili. Niektoré z nich boli známe už prakticky od počiatku egyptológie… Kladom Allenovho spracovania je modernosť prekladu, dobrý poznámkový aparát a uvedenie pôvodu jednotlivých textov, ktoré zahrnujú mnoho modlitieb, amuletov a inak nevydávaných textov, ako sú kapitoly 191 a 192. Zjavným záporom je vynechanie všetkých viniet, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jednotlivých kapitol a tradičné usporiadanie týchto textov podľa obvyklých poradových kapitol. Vinety sú tu iba popísané.

Je však potrebné bohužiaľ konštatovať, že nemecký preklad Egyptskej knihy mŕtvych od E. Hornunga je i napriek svojim literárnym kvalitám krokom späť, pretože sa príliš držal tradičnej podoby vydávania diela, takže nielenže nezaradil mnoho textov, ktoré obsahuje Allenov preklad, ale ignoroval i všetky kapitoly s vyšším číslom než 190. Paradoxom je, že vo vynikajúcom poznámkovom aparáte uvádza edíciu 193. a celej skupiny ďalších, dosiaľ nezaradených kapitol. Za prínosné je možné považovať, že sa pokúsil text usporiadať do veršov.

Zmienená 193. kapitola vyšla iba ako predmet odborného egyptologického článku v holandčine, ktorý však neobsahoval jej preklad. V tomto knižnom spracovaní teda vychádza vôbec prvý krát a zároveň je tu prvý krát preložená do akéhokoľvek moderného jazyka.

Skupinu dvanástich nezaradených kapitol vydal egyptológ Mohamad Saleh vo svojej štúdii Das Totenbuch in den thebaischen Beamtengraebern des Neues Reichs z roku 1984. Zaradenie týchto kapitol skutočne nie je jednoduché, pretože zhruba u polovice z nich poznáme len názov a u ostatných sa zjavne jedná len o nepatrný zlomok pôvodného textu. Metóda, na ktorej je založené usporiadanie zádušných textov v tejto knihe, však umožnila zaradiť všetky texty a tak sa s nimi môže čitateľ zoznámiť v novom preklade (poznámky k tejto časti textu sú označené indexmi X1-X17 a sú uvedené na konci poznámkového aparátu). Je teda možné bez preháňania povedať, že toto české vydanie je najúplnejšie a obsahuje všetky známe časti Kapitol o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary.

V štúdii Mohamada Saleda sú jednotlivé texty označené ako »vineta A-H«. Z dôvodu konvenčného, zabehnutého poznačenia jednotlivých kapitol som bol nútený im priradiť poradové čísla (194-205), i keď je takéto usporiadanie silno zavádzajúce. Chyba nie je len v nerozlíšení kategórií textov a usporiadaní kapitol za sebou podľa ich obsahu, ako pokračuje text, ale tiež v nezmyselnom a nesústavnom označení textov, ktoré boli objavené dávno po kodifikácii, ktorú urobili R. Lepsius a jeho nasledovníci. Mnoho kapitol je totiž označených rovnakým poradovým číslom a rozlíšené doplnkovým písmenom, akoby sa jednalo o varianty rovnakého textu, i keď je ich obsah úplne rozdielny a naopak niektoré kapitoly majú samostatné poradové čísla, i keď sú variantami, alebo dokonca iba skrátenými verziami. Sú známe i texty, ktoré zjavne obsahujú viac kapitolových jednotiek a aj tak sú označené ako jediná kapitola. Tento chaos v označovaní jednotlivých kapitol určite vznikol tým, že dielo nemáme k dispozícii v tej podobe, ako ho usporiadali sami Egypťania, zatiaľčo Texty pyramíd a Texty rakiev sa nám dochovali.

Do češtiny preložil Egyptskú knihu mŕtvych prvý krát akademik František Lexa, rovnako ako ďalšie základné diela egyptskej teológie. Knižne však vyšli len ukážky v jeho dielach o staroegyptskom náboženstve a čarodejníctve. V úplnosti vydal len v roku 1910 papyrus Národnej knižnice v Paríži, čo je démotický text 125. kapitoly knihy mŕtvych. Táto kniha vyšla po francúzsky a bola určená iba pre špecialistov.

Roku 1930 vyšla 125. kapitola Egyptskej knihy mŕtvych po česky, bez udania prekladateľa. V roku 1995 bol na Slovensku vydaný český spisok, ktorý vytrhol z kontextu Lexove preklady vybraných kapitol knihy mŕtvych a jej častí. Lexa ich vo svojich knihách o staroegyptskom náboženstve a čarodejníctve použil iba ako doklady svojich tvrdení. Ak prehliadneme úplnú zastaranosť prekladu (Lexove knihy vyšli v dvadsiatych rokoch 20. storočia) a hanbu spojenia s úplne nehodnotným článkom Karla Weinfurtera, potom musíme konštatovať, že duchovný prínos tohoto vydania je nulový a skôr v nás vyvoláva dojem snahy ťažiť z chýrečnosti tohoto klenotu egyptskej duchovnej literatúry.

Len ako zaujímavosť uveďme, že v roku 1937 vyšiel román Františka Špundy Egyptská kniha mrtvých. Toto dielo nie je príliš kvalitné ani ako román a so skutočnou knihou mŕtvych má spoločný iba názov. Tu ju uvádzam len preto, že v mnohých ľuďoch vyvoláva tento zväzok dojem, že Egyptská kniha mrtvých v češtine vyšla, snažia sa ju získať za veľakrát veľmi vysokú cenu a potom sú sklamaní.

Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary nie je možné chápať ako dogmaticky kodifikovaný text. Skutočnosť je taká, že neexistujú dva exempláre, ktoré by boli totožné. Líšia sa použitými kapitolami i ich poradím. Takisto môže byť modifikovaný obsah jednotlivých kapitol, tak aby bol „šitý na mieru“ zomrelému. Z tohto dôvodu je ako východisko Aniho papyrus rovnako dobrý ako ktorýkoľvek iný text thébskej recenzie. Ak prenikneme k jadru posolstva diela, zistíme, že mnohé kapitoly vyjadrujú rovnakú myšlienku v rôznych podobenstvách.

Je možné si teda predstaviť, že v Egypte existovali kňazi, ktorí dokázali vytvárať tieto modifikácie a rozširovať tak pozostatky tohoto prastarého diela, ktorého súčasti boli postupne objavované v základoch starých svätýň a v jaskyniach (hrobkách?). Len pre ilustráciu, Aniho papyrus obsahuje nasledujúce textové jednotky:

• úvodné chválospevy na boha Réa a Osirida-Dobrébytie.
• Kapitoly 1-186, pričom chýbajú kapitoly:
• 1B, 19-21, 25, 28, 29A-B, 30A, 31-41, 47, 49, 51-53, 55-57, 60, 62-71, 73, 75-76, 79, 81, 90, 94-109, 111-123, 126-131, 135-145, 149-150, 152-154, 157-165, 167-174, 176-184.

Sám pojem „kapitola“ je problematický a býva niekedy prekladaný ako „porekadlo“. Ani tento preklad však nie je presný, pretože takto označené oddiely obsahujú i popisy situácií, v ktorých sa zomrelý nachádza. Z vyššie uvedených charakteristík je zjavné, že jednotlivé kapitoly môžeme chápať ako úryvky základného duchovného spisu, ktorý dosiaľ nemáme k dispozícii. Konkrétne nálezy sú teda len súbormi z neho vybraných pasáží.

Exempláre na papyruse bývajú písané čiernym atramentom, červenou sú uvedené len nápisy a väčšina priamych rečí zomrelého. To sa však líši prípad od prípadu a nie je to presne dodržiavané ani v rámci jedného papyrusu. Pokiaľ sa pisatelia snažili napodobniť rozvinutý papyrusový zvitok, zapisovali i texty na steny rakiev a hrobiek rovnakým spôsobom. Dôvodom bola nepochybne snaha, aby text prežil tisícročia, pretože Egypťania si boli vedomí, že papyrus je krehký materiál. Najkrajším príkladom je kniha mŕtvych „rozvinutá“ na stenách hrobiek Amenhotepa II. a Tutmosa III. v Údolí kráľov.

Pokiaľ hľadáme spoločného menovateľa jednotlivých exemplárov, zisťujeme, že najčastejšie sa stretávame s kapitolami 1, 17 a 64. Tým sa konečne dostávame k ďalšej otázke. Nie všetky pridružené texty totiž bývali súčasťou papyrusového zvitku a zrejme boli zapísané len vtedy, ak sa chcel zomrelý poistiť pre prípad, že by sa mohlo z jeho pohrebnej výbavy niečo stratiť. Vybrané texty totiž boli písané priamo na amulety, ktoré sa vkladali do hrobu. Najlepšou ukážkou je kapitola 30B, ktorá sa písala na amulet tvaru skarabea. Rubrika tejto kapitoly dokonca presne udáva, ako má byť taký skarab vyrobený. Ďalším častým prípadom je 6. kapitola, ktorá bola písaná na sošky vešebtov. Tieto sošky dostávali i panovníci. Do hrobou ich bolo ukladaných až 365 (na každý deň roku jedna).

Súčasťou knihy sú i texty, ktorých súvislosť s dielom je na prvý pohľad nerozoznateľná. Môže sa preto ľahko stať, že pokiaľ konkrétny text neobsahuje pisárske poznámky, ktoré by nás upozornili na jeho príslušnosť ku Kapitolám o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiare, nemusíme si tento vzťah vôbec uvedomiť. To by v nás malo vzbudiť zvýšenú pozornosť k textom dosiaľ označovaným za mytologické, magické alebo historické. Veľakrát sú všetky tieto zložky zmiešané.

Príkladom takého diela je Legenda o skaze ľudstva, ktorej text vrátane vinety bol objavený na stene hrobky Setiho I. v Údolí kráľov. Pôvodný názov znie Kniha o sebastvorenom Stvoriteľovi, ktorý sa potom ujal vlády nad ľuďmi, bohmi a vecami, o jedinom Bohu. Obsah je mimoriadne dôležitý pre naše poznanie myšlienkového sveta starých Egypťanov. Najdôležitejšou správou je tu popis vzniku „záhrobia“, z ktorého jasnie plynie, že starý Egypťania boli presvedčení, že sa nejedná o nejaké konkrétne oblasti, ale o vízie, ktoré sú vytvárané našou mysľou. Už vtedy teda došli k rovnakému záveru ako najmodernejšia psychológia. Pretože obsah tejto „legendy“ nezapadá do žiadnej z hlavných kategórií, zaradil som ho ako samostatný dodatok k celému dielu.

Ďalším vážnym problémom, ktorý obmedzuje zrozumiteľnosť moderných vydaní Egyptskej knihy mŕtvych, je skutočnosť, že jednotlivé texty nie sú logicky usporiadané, ale patria do úplne odlišných kategórií. Môžeme tu totiž nájsť nielen popisy záhrobia a stavov, ktorými zomrelý prechádza, ale tiež amulety a modlitby. V tomto vydaní boli preto všetky texty dôsledne rozdelené do zvláštnych oddielov. Možným dôvodom takého zmätenia textov môže byť to, že predčítajúci pripravil text z modlitieb a amuletov (2. zväzok tohto vydania) i vlastných „dejových kapitol“ (1. zväzok) a potom ho iba predčítal pri pohrebných obradoch. Či sa pri zádušných obradoch používali i zmienené monografie, nevieme. Tak by sme si mohli vysvetliť i to, prečo sa niektoré texty v jednom exemplári opakujú.

Egypťania si boli dobre vedomí, že zomrelý vníma to, čo vytvára jeho myseľ. Aby zaistil kľudné opustenie mŕtveho tela, poškodzovali i hieroglyfické značky, ktoré predstavovali tvory zomrelému potencionálne nebezpečné. S touto praxou sa stretávame už v Textoch pyramíd, ale nachádzame ju i na rakvách z neskorších dôb. Časom sa celý text stal amuletom a pravdepodobne prevládlo presvedčenie, že vlastníctvo akejkoľvek jeho časti dokáže zaistiť večnú blaženosť. Jedine tak si totiž môžeme vysvetliť, prečo sa na stenách hrobiek vyskytuje i text 190. kapitoly, ktorý nemá žiadnu duchovnú hodnotu a je očividne iba doslovom k celému dielu.

Na základe toho, čo je nám doteraz známe, môžeme celé dielo rozvrhnúť do nasledujúcich oddielov:

1. Úvodná časť bola pravdepodobne tvorená modlitbami k Bezbrehej žiare (Réovi) a Osirisovi-Dobrébytie. Tieto texty sa objavujú často na počiatku papyrusových zvitkov obsahujúcich Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary. Svojim zameraním sú pravdaže zhodné s tými, ktoré egyptológovia označujú ako 15. kapitolu. V súčasnom vydaní boli zhromaždené do samostatného oddielu. Z charakteru týchto modlitieb môžeme usudzovať, že sa ich Egypťania modlili počas života a mentálne sa tak pripravovali na púť k Bezbrehej žiare, k Stvoriteľovi. Modlitby boli najpravdepodobnejšie verejné a odriekavali sa i na záver pohrebných obradov tesne predtým, než bola múmia uložená do hrobky.

2. Okrem predchádzajúcich modlitieb sa s Egyptskou knihou mŕtvych spája mnoho ďalších modlitieb, ktoré boli určené výlučne pre vzývanie božstiev a ktoré malá prenášať duša zomrelého po opustení svojho hmotného tela. Rovnako tento súbor bol v tomto vydaní zoskupený do samostatného oddielu. Tieto a ďalšie texty boli prísne tajné a preto s nimi späté obrady prebiehali v zvláštnom stane, ktorého steny boli pokryté žltými hviezdami, aby symbolizovali nočnú oblohu. Tvarom pripomínal stan turecký, pričom lievikovitý útvar na jeho vrchole najpravdepodobnejšie predstavoval Tunel, do ktorého musel zomrelý vstúpiť, aby sa mohol vydať ku Svetlu.

3. Aby zomrelý dosiahol svojich cieľov, domnieval sa, že potrebuje mnoho hmotných a textových amuletov. Tie tu boli vyčlenené tiež do samostatného oddielu. Vďaka tomuto usporiadaniu sa pred nami zároveň plasticky vynára celý zádušný obrad, ktorý nebol iba náboženským rituálom a dôležitosť si zachoval dodnes. Pokiaľ totiž duša zomrelého zotrvávala pri hmotnom tele, kňazi sa ju snažili mentálne prebudiť, aby sa prebrala zo spánku, uvedomila si svoj stav a vydala sa na cestu záhrobím. I tu sa snažili maximálne pomôcť, aby sa duša buď nemusela vôbec znovu zrodiť, alebo aby bol jej nový život čo najpriaznivejší. Tieto amulety a s nimi späté zaklínadlá môžeme rozdeliť na tie, ktoré boli zo zomrelým uložené do hrobu a na tie, ktoré boli pri obradoch iba používané a potom odnesené. Je možné, že s každým predmetom v hrobke bolo späté určité zaklínadlo. V neskorších dobách boli tieto zaklínadlá zapisované priamo na tieto predmety.

4. Vlastné Kapitoly o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary logicky začínajú prípravou múmie a magickými opatreniami, aby telo nezhnilo, aby sa duši zomrelého dostalo dychu a aby bol dobre zabezpečený jeho dvojník (akýsi odtlačok jeho práve uplynulého života, pre ktorého sa budovala hrobka). Práve jemu boli určené všetky obety. Potom nasledovala výzva, aby sa zomrelý prebral zo svojej strnulosti a uvedomil si svoj stav.

S touto výzvou sa môžeme stretnúť prakticky vo všetkých súboroch zádušných textov. Zďaleka najčastejší však je v Textoch pyramíd, kde sa opakuje neustále. Tento súbor najstarších dochovaných zádušných textov je vlastne takmer výlučne zameraný na prebudenie zomrelého a preto nie je divu, že sa tu nestretávame s popisom žiadnych záhrobných oblastí, ktorými zomrelý prechádza na svojej ceste.

Najpodstatnejšie posolstvo Textov pyramíd je obsiahnuté v niekoľkých kapitolách knihy mŕtvych; preto nebolo nutné čokoľvek z Textov pyramíd zaraďovať do tohoto vydania a z rovnakého dôvodu sa uvedený súbor nehodí za podklad k rekonštrukcii pôvodnej podoby Kapitol o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary. Aby si však čitateľ o štruktúre Textov pyramíd mohol určitý obrázok urobiť, ponúkam tu aspoň ich najhrubší popis podľa kapitol:

1- 8 Geb a Nút oslovujú kráľa (zomrelého) a sľubujú mu ochranu.
9- 10 Kráľovský protokol.
11- 19 Obnovenie a oživenie tela zomrelého.
20- 22 Obrad otvorenia úst.
23- 80 Prinášanie obetí a oživovanie tela zomrelého.
81 Spev k prebudeniu zomrelého.
82-209 Prinášanie obetí zomrelému, aby sa zdvihol.
210-213 Spev k prebudeniu zomrelého.
214-216 Kráľ vystupuje na nebesá.
217 Kráľ sa stretáva s Bezbrehou žiarou.
218 Kráľ sa stretáva s deviatimi najvyššími bohmi.
219-222 Kráľ oslavuje vyšších i nižších bohov a stáva sa Osirisom.
223 Zomrelý je opatrený potravou.
224-225 Výzva, aby sa zomrelý prebudil.
226-246 Odháňanie všetkého, čo by mohlo zomrelému na ceste ublížiť.
247-253 Výzva, aby sa zomrelý prebudil.
254-373 Kráľ dorazil do neba a začína sa očisťovať.
374-412 Kráľ dorazil k prevozu, ktorý ho vezme pred brány neba.
413-418 Výzva, aby sa zomrelý prebudil a obliekol sa.
419-421 Syn oslovuje zomrelého otca.
422 Kráľ sa stáva duchom.
423-436 Kráľ dostáva obety a ochranu.
437 Výzva, aby sa zomrelý prebudil.
438 Zomrelý je ubezpečený o svojej nesmrteľnosti.
439-456 Zomrelý je prijatý v nebesiach.
457-468 Výzva, aby sa zomrelý prebudil.
469-476 Zomrelý je čistý a vstupuje do nebeskej bárky.
477 Zomrelému sa zjavujú bohovia a je vyzvaný, aby sa prebral.
478 Zomrelý vidí rebrík do neba.
479-508 Zomrelý je čistý, je mu otvorené nebo a je vyzvaný, aby sa prebral.
509-589 Zem sa chveje a kráľ stúpa na nebesá.
590 Zomrelý sa môže voľne pohybovať.
591-593 Zomrelý na seba berie rôzne podoby.
594-663 Kráľ je pred bránou nebies.
664-758 Výzva, aby sa zomrelý prebudil.
759 Zomrelému je povedané, že z jeho cesty boli odstránené prekážky.

Zdroj: Egyptská kniha mrtvých I, Jaromír Kozák, Vydalo nakladateľstvo Eminent, 2002

Z češtiny preložil: Ptah

Egyptské Mystériá!

To o čo sa s vami podelím v tejto kapitole je jeden z najúchvatnejších pravdivých príbehov v dejinách ľudstva. Archeológovia sa po storočia snažili prísť na to čo sa naozaj dialo v starovekom Egypte. Avšak keďže pristupujú k téme len zo svojej ľavej mozgovej hemisféry a nie sú otvorení informáciám z pravej mozgovej hemisféry, ich hypotézy, bez toho žeby som ich zamýšľal súdiť, sú veľmi nepresné.

Je možné presne zistiť čo sa dialo v starovekom Egypte, a zistiť presne ako boli postavené pyramídy vďaka veľkým prorokom a mystikom našej doby, ktorí sú schopní čítať Akášické záznamy (skladisko všetkého poznania).

V mojom výskume pre túto kapitolu som intenzívne študoval spisy Edgara Cayce a channelingy Earlyne Channey na túto tému. Tiež som intenzívne študoval prepisy Tibetskej Nadácie. Prečítal som 100% úplné spomienky na minulé životy Elizabeth Haich v jej úžasnej knihe s názvom „Zasvätenie“. Pozorne som študoval úplne bdelé spomienky Earlyne Channey na jej minulé životy v jej knihe „Zasvätenie vo Veľkej Pyramíde“. Študoval som channelingy Paula Solomona vo veľkej pyramíde. Čítal som ďalšiu zaujímavú knihu úplných spomienok na minulé životy z Akášických záznamov s názvom „Okrídlený Faraón“ od Joan Grant. Študoval som materiál Manly P. Hall o starovekom Egypte. Úžasný záver ktorý som vyvodil je, že všetci vyprávajú v podstate ten istý príbeh. To o čo sa s vami idem podeliť sú skutočné tajomstvá o tom čo sa udialo v starovekom Egypte, tak ako to bolo prečítané z Akášických záznamov.

Na to, aby sme pochopili čo sa naozaj dialo v Egypte sa musíme vrátiť v čase na kontinent Atlantídy, tesne pred jej zničením, ako som spomínal v kapitole „Príbeh Stvorenia“. Veľkí proroci a majstri Atlantídy, ktorí slúžili zákonu Jedného, dokázali vidieť prichádzajúcu konečnú skazu Atlantídy a začali viesť svoju duchovnú komunitu k odchodu. Príbeh Noeho archy je biblickou verziou tejto udalosti. (Jedna malá poznámka na okraj ku tejto téme je že Noeho archa bola práve nájdená. Bol odvysielaný zvláštny televízny program v ktorom ju ukázali ako je zamrznutá v ľade na vrchole Hory Ararat v Turecku alebo Iráne. Keď sa sneh v lete roztopí je ju jasne vidieť. Ak niekedy budete mať príležitosť vidieť tento televízny program, pozrite si ho. Archa ktorú našli je obrovská, a kvôli pohybujúcemu sa ľadovcu sa rozlomila na polovicu, hoci rôzne miestnosti vo vnútri sú jasne viditeľné.)

Atlanťania cestovali vo všetkých smeroch a rozbehli sa po celom svete. Jedno z hlavných miest kde išli bol Egypt. Jeden z veľkých učiteľov, ktorí boli prítomní v tej dobe bol Thoth-Hermes. Thoth bol inkarnáciou Buddhu. (Pozri kapitolu o Thoth-Hermovi a Siedmich Veľkých Vesmírnych Zákonoch.) Thoth bol duchovný Majster najvyššieho rádu a začal pomáhať Egyptskej civilizácii rozvíjať duchovnosť.

Thoth so sebou s Atlantídy tiež priviedol mnoho veľkých duchovných učiteľov. Thoth bol tiež veľmi spojený s pozitívnymi mimozemšťanmi a Veľkým Bielym Bratstvom. Pošas jeho príchodu do Egypta mu obe tieto skupiny pomáhali v jeho snahách. Nie je nutné hovoriť, že boli v Egypte veľmi úspešní a Egypt sa stal jednou z najväčších civilizácii aké kedy existovali na tejto planéte.

Mimozemšťania pochádzali zo Síria a Plejád. Združenie tohto veľkého jadra učiteľov a duchovných Majstrov počas dlhého časového obdobia pomohlo vybudovať pyramídy a chrámy po celom Egypte.

Je nutné pochopiť, že Egyptská civilizácia pred príchodom Atlantskej a iných skupín fungovala už viac ako 100,000 rokov, ako uvádzajú channelingy Tibetskej Nadácie. Musíte si uvedomiť, že človek je na Zemi vyše 10,5 miliónov rokov. Skutočný pokrok v ich vedomí nenastal, až kým neprišli Atlanťania s ich pokročilým duchovným a technologickým pokrokom, ktorí oni sami prijali vo veľkej miere od mimozemšťanov, ktorí navštevovali Atlantídu.

Pre existujúcu Egyptskú civilizáciu bolo ťažké prijať veľký počet Atlanťanov do svojej krajiny. Thoth a Jeho skupina boli vysoko vážení, dokonca považovaní za bohov. Avšak nie všetci Atlaťania boli na takej duchovnej úrovni ako Thoth. Tento problém prijatia veľkého počtu, duší ktoré prúdili do Egypta trval mnoho generácií.

Keď mal nastať čas veľkej povodne, veľmi veľa Atlanťanov využilo veľmi veľa tunelov, ktoré existovali pod pyramídami, aby odišli žiť do vnútornej Zeme (Pozri kapitolu o Dutej Zemi a Príbeh Agarthy.)

Atlanťania tam žili z dvoch dôvodov. Jedeným bolo aby sa vyhli možnej povodni, ktorá mohla prekvapiť Egypt. Za druhé odišli preto, že neboli prijatí existujúcou egyptskou civilizáciou.

Táto obrovská sieť tunelov bola vybudovaná s použitím archyzmluvy a menšej verzie archy, ktorá využívala palicu s ankhom (ankh – kríž so slučkou, symbol života, pozn. prekl.) Tieto nástroje dokázali rezť kameň ako nôž maslo. Dokázali v podstate okamžite dematerializovť akýkoľvek objekt podľa ľubovôle. Avšak dokázali ich používať len veľkí zasvätenci. Ľudia dutej Zeme sú teda z veľkej časti potomkami atlantskej a egyptskej civilizácie.

Mnoho mimozemšťanov sa krížilo so ženami Egypta a priviedlo mnoho detí. Tieto deti boli pomerne pokročilé. Pretože fyzické štruktúry dieťaťa vplývajú na vedomie. Boli to naozaj mimozmešťania v spojení s Veľkým Bielym Bratstvo, ktorí priniesli plány pre vystavanie Veľkej pyramídy, mnohých menších pyramíd a sfingy.

Mnohé z nich boli súčasťou balíka. Stupňovitá Džoserova pyramída je najstaršia. Tento úvodný balík bol navrhnutý tak, aby ležal na smerových líniách alebo elektrických mriežkových bodoch planéty. Veľká pyramída v Gíze je v skutočnosti v zemepisnom strede Zeme. Niektoré z neskorších pyramíd boli jednoducho pohrebné hrobky.

Mnohé z veľkých pyramíd v Mexiku a v Mayskej civilizácii boli vybudované približne v rovnakom čase, pretože Atlanťania a mimozemšťania cestoval aj sem. Inkovia boli časťou tejto atlantskej migrácie. V Peru a Bolívii sú pyramídy a tieto boli vytvorené s mimozemskou pomocou.

Atlanťania tiež išli do Indie a Tibetu a do celej Južnej a Strednej Ameriky. Je treba pochopiť, že v Atlantíde mali lietajúce stroje. Podľa channelingov Earlynne Channey tu boli tiež vesmírne bytosti, ktoré prišli z planét našej slnečnej sústavy,.

Annunaki a Archy zmluvy

Annunaki boli mimozemšťania, ktorí došli zo Síria. Najprv navštívili Atlantídu a priniesli si so sebou „Archu zmluvy“. Archa zmluvy vypadala tak ako sme ju videli vo filme „Dobyvatelia stratenej archy“. Bolo to zariadenie vysielajúce vysokofrekvenčné energie.

Tento prístroj a tiež mini archy zmluvy, ktoré mohol nosiť zasvätenec na krku alebo používať na palici, bolo možné používať ako miniatúrne laserové lúče. Pyramídy boli vystavané s použitím týchto zariadení získaných od mimozemšťanov známych ako Annunaki. Lúče z tohto zariadenia môžu spôsobiť zrušenie gravitácie. Desaťtisíc libier (cca 4,5ton, pozn. prekl.) vážiace kamene bolo možné vznášať vo vzduchu. Je možné aby kameň vážiaci jednu libru vážil desaťtisíc libier. Toto je spôsob akým bolo možné zkonštruovať Veľkú pyramídu v Gize. Nemá to nič spoločné s miliónmi otrokov a popruhmi a všetky tie veci o ktorých fantazírujú materialistickí archeológovia.

Deti Annunaki sa volali Annu. V určitom bode na Atlantíde Annunaki odišli, aby sa vrátili do svojho vlastného sveta a nechali Zem v rukách Annu. Atlantídu zničilo zneužitie arch zmluvy v spojení s veľkým kryštálom keď synovia Belialu alebo lordi Materializmu získali príliš veľa moci.

Archy a menšie verzie Ankhy bolo možné tiež použiť na hojenie a liečenie chorôb. V časoch nebezpečenstva ich bolo možné použiť ako zbrane, ktoré by okamžite zabili. V čase veľkej povodne si veľa egyptských Annu zobrali archy a ankhy do miest vo vnútornej Zemi. Vstúpili do týchto miest spod pyramíd. Potom zapečatili vchod do podzemných miest svojimi archami, aby vody povodne nemohli vstúpiť. Táto kolónia Annu zostala od tej doby vo vnútornej Zemi. Nasledujú náboženský rád Malchizedeka. Toto sa udialo okolo 12,000 rokov pred Kristom.

Veľká Pyramída

Veľká pyramída je v skutočnosti ako veľká anténa. Pôvodne bola obložená bielym vápencom, ktorý spôsoboval že žiarila a blýskala sa. Podľa Earlyne Channey v jej knihe „Odhalenie vecí príchodzích“ na vrchole pyramídy sa vznášal mamutí kryštál. Okolo tohto kryštálu bol okraj z rýdzeho zlata. Vrcholový kameň sa nazaj vznášal v priestore mierne nad pyramídou kvôli obrovským množstvám energie, ktorá prúdila nahor zo stredu Zeme.

Existuje podzemná šachta, ktorá vedie dole hlboko do Zeme priamo v strede pyramídy. V tejto šachte boli mikrovlnné generátory. V srdci vrcholového kameňa bola archa zmluvy. Občas bol vrcholový kameň vymenený za medený alebo Lapus Lazuli.

Je dôležité pochopiť že archy zmluvy bolo potrebné nabíjať použitím mentálnej sily. Akonáhle bola nabitá, fungovala samostatne, ale táto činnosť vyžadovala veľkého duchovného zasvätenca a Majstra. Veľká pyramída spolu s vrcholovým kameňom s archou zmluvy v jeho vnútri rozvádzala svetlo a energiu po celom Egypte. Jeden z veľkých Majstrov, ktorý sa možno tiež fyzicky zúčastnil budovania pyramídy bol Osiris. Bol to veľký duchovný Majster, ktorý bol poverený priniesť učenia Malchizedeka na Zem. Malchizedekov Rád je veľká kozmická pobočka učení Veľkého Bieleho Bratstva. Djwal Khul mi povedal, že Osiris, Isis a Thoth boli v skutočnosti ľudia, nie mýty ako sa domnievajú moderní historici.

Každá z pyramíd fungovala ako silový generátor, hlavne keď na nej sídlila archa zmluvy. Archa bola ako psychotronický generátor, alebo miniatúrny jadrový reaktor ale bez nebezpečného žiarenia našich jadrových elektrární.

Veľká pyramída bola vlastne prijímač kozmickej energie a tiež vysielač vlastnej planetárnej Kundalini Zeme. Veľká pyramída bola vytvorená takým spôsobom, aby bola úplne zladená s kozmickým prúdením našej slnečnej sústavy a samotného veľkého centrálneho slnka.

Podľa Earlyne Channey fungoval kryštálovo zlatý vrcholový kameň ako tretie oko celej planéty. Kryštálový vrcholový kameň tiež slúžil ako univezálne komunikačné zariadenie, ktoré umožňovalo „hlasu Boha“ a Duchovnej hierarchii aby ich bolo počuť oveľa jednoduchším spôsobom. Pyramída bola vybudovaná, aby bola miesto zasväcovania pre

Veľké Biele Bratstvo.

Veľká pyramída má štvorcovú základňu a je zkonštruovaná z obrovských blokov žltého pieskovca vážiacich až 54 ton. Presnosť je taká vysoká, že spoje sú ťažko rozoznateľné. Každá zo štyroch strán Veľkej pyramídy je dokonalý rovnostranný trojuholník, ktorý sa skláňa dovnútra a nahor od základne v pomere desať ku deviatim, až kým sa stretnú na vrchole.

Veľká Sfinga je kamenná socha ľudskej hlavy s levím telom. Je z jediného bloku kameňa a je dlhá 189 stôp (57,6m pozn. prekl.). Ak sa nemýlim, myslím si, že to je Sfinga kde leží Sieň Záznamov. Tá obsahuje všetky záznamy Atlantskej civilizácie. Ako som sa už zmienil predtým je to Ján z Penile (? .. angl. Penile – týkajúci sa penisu, pozn. prekl.), ktorý je inkarnáciou Jána milovaného (Kuthumi), ktorý otvorí sieň záznamov v tomto storočí (20. storočí, pozn. prekl.). Edgar Cayce povedal, že Veľká Pyramída a Sfinga boli postavené okolo 10,000 rokov pred Kristom. Trvalo to asi 100 rokov.

Archa zmluvy obsahovala v sebe pulzujúci kryštál naplnený živým svetlom. V našej súčasnej dobe boli archa zmluvy a vrcholový kameň z pyramídy ostránené. Pyramída alebo dom svetla stratila mnoho zo svojej bývalej sily. Je stále považovaná za najväčší dom svetla na Zemi. Len tvar pyramídy jej umožnil vydržať a udržať obrovské množstvá bieleho svetla, ktoré prechádzalo jej vrcholom.

Pyramída symbolizuje zduchovnenie hmoty. Annunaki prišli urýchliť tento proces pre ľudstvo a odišli. Okrem toho fungovala ako chrám pre zasvätenie, Veľká pyramída bola tiež observatórium na prehliadanie neba.

Tiež slúžila ako izolačná komora pre archu, aby bežní obyvatelia neboli ohrození neuveriteľnou duchovnou silou, ktorá bola generovaná. Podľa knihy Earlyne Channey male každá časť pyramídy tiež čakru. Srdcovou čakrou bola kráľova komora. Tretie oko bol vrcholový kameň. Komora znovuzrodenia a studňa života boli ďalšie čakry.

Príbeh Ra-Ta

To čo teraz budem s vami zdieľať je absolútne úchvatný pohľad Vesmírnej Mysle na staroveký Egypt z vtáčej perspektívy ako ho channeloval Edgar Cayce. Veľmi veľa prepisov bolo napísaných o starovekom Egypte preto, že Edgar Cayce tam prežil život v čase budovania Veľkej pyramídy. Jeho meno v tých dobách bolo Ra-Ta. Bol jedným z veľkých prorokov a duchovných Majstrov svojej doby. Práve z jeho veľkých prác v tom živote, ako povedala Vesmírna Myseľ, dokázal Edgar Cayce robiť to čo robil v jeho živote ako Edgar Cayce. Tento absolútne úchvatný príbeh začína okolo roku 11.016 pred príchodom Krista, alebo 300 rokov pred masívnymi zmenami v Atlantíde. V Kavkazských horách vo východnej Európe žila skupina ľudí bielaj rasy. Ich vládca sa volal Arart. Arart bol veľmi obplyvnený mladým zbožným kňazom, ktorý sa volal Ra-Ta. Ra-Ta prorokoval, že kmeň Zu bude pochodovať do Egypta a omladí alebo pomôže kultúre pre zdokonalenie oboch rás.

Egypt sa mal stať vedúcim národom tej doby. Arart vymenoval svojho syna Araaraata, aby potlačil politické nepokoje. Bývalý kráľ Egypta, Kráľ Raai sa oženil s jednou z krásnych dcér nájazdníkov čo tiež pomohlo upokojiť politické nepokoje. Vysťahovalci prichádzali do Egypta z Indie, Mongolska a Atlantídy vo veľkých počtoch. Atlanťania viac alebo menej vyvinutej povahy so sebou priniesli otrokov a „veci“ (z angl. „things“, myslím že sa jedná o označenie skupiny bytosí, pravdepodobne geneticky manipulovaných, pozn. prekl.).

Ra-Ta sa stal Veľkňazom Egypta. Zaujímal sa rovnako o fyzický a duchovný rozvoj človeka. Učil zákon jedného Boha na rozdiel od uctievania Slnka, ktoré v tej dobe veľmi prevládalo. Spoločenský poriadok v Egypte bol oveľa menej pokročilý ako v Atlantíde.

Ra-Ta podnikol veľa výletov do Atlantídy a na iné miesta, aby rozvíjal svoje poznanie a úroveň. Veľkňaz Ra-Ta a jeho spoločníci začali ustanovovať spoločenský poriadok, aby vyhovoval uctievaniu jedného Boha. Pomáhali vytvárať občianske právo, trestný zákonník a morálne ideály pre ľudí. Počas jedných výletov do Atlantídy Ra-Ta stretol v meste Alta Hept-Suphta. Hept-Supht bol strážcom záznamu duchovných a náboženských tajomstiev ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu. Hept-Supht sa veľmi snažil, aby boli zákony Detí Jedného uchované v Egypte. Po návrate domov Ra-Ta vybudoval Chrám Obete a Chrám Nádhery v Egypte. Chrám Obete bol nemocnicou alebo strediskom zdravotnej starostlivosti. Chrám Nádhery bola škola vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy.

Chrám Obete bola telesná a duchovná nemocnica. Existoval, aby pomáhal napraviť znetvorenie „vecí“ na telesnej aj na duchovnej úrovni. Ako spôsoby liečenia používali operácie, lieky, elektrickú terapiu, masáže, napravovanie chrbtice, diety, hudbu, farby, tanec, spev a meditáciu. Účelom bolo očistiť telesné túžby a duševné a telesné poruchy. Tiež používali plamene oltárnych ohňov na čistene. Často trvalo až šesť a pol roka kým ukončili zmeny v týchto jedincoch. Ra-Ta bol veľmi úspešný v tomto snažení pretože „zmesy“ alebo „veci“ začali v tejto dobe miznúť z povrchu zeme. Keď pacient ukončil liečenie v Chráme Obete postúpil do Chrámu Nádhery a do školení v odbornej a duchovnej príprave. Ľudia, ktorí pracovali v Chrámoch boli muži a ženy. Obe pohlavia boli považované za úplne rovnoprávne. Obe nosili dlhé rúcha. Hudba bola nástrojom liečenia a zvyšovania duchovných vibrácií. Boli používané nástroje ako flauta, lýra, harfa a viola. Ra-Ta strávil veľa času cestovaním a veľa času v modlitbách a meditácii. Toto výrazne zlepšilo jeho psychické schopnosti.

Po návrate z jednej jeho zdĺhavých ciest prijala skupina kňazov ktorí boli viac naladení na synov Belialu (negatívne ego a materializmus) telesné sexuálne praktiky, obetovanie krvi a používanie drog v podobe silných nápojov medzi chrámové postupy. Toto bol rovnaký problém ako sa vyskytol v Atlantíde medzi Zákonom Jedného a synmi Belialu.

Táto malá ale mocná skupina kňazov, zosnovala cestu ako sa zbaviť Ra-Ta. Ich plán bol využiť jednu chrámovú tanečníčku, ktorá pracovala v Chráme Nádhery. V krajine sa o nej hovorilo ako o najkrásnejšej žene v celom Egypte. Volala sa Isris, čo sa neskôr zmenilo na Isis. Zlý kňazi ju naviedli aby prehovorila Ra-Ta, aby splodili dieťa čím by zrodili jedno z telesne a duchovne najdokonalejších bábätiek v celom Egypte. Kňazi podviedli Isis aby to urobila, pretože ona neodhalila ich zlé zámery.

Ra-Ta súhlasil z mnohých dôvodov, dokonca aj napriek tomu, že v Egypte bol zákon ktorý napísal on a ktorý hovoril že osoba môže mať len jedného spoločníka alebo manželku. Narodila sa jej dcéra, ktorej dali meno Iso. Po narodení dieťaťa žiadali zlí kňazi jeho (Ra-Ta) potrestanie. Kráľ Araaraat sa dostal do veľkého rozporu, ale nakoniec súhlasil s potrestaním Ra-Ta pretože porušil svoj vlastný zákon. Ra-Ta cestoval s 232 svojimi najodanejšími nasledovníkmi vrátane Isis a Hept-Suphta do Abyssinie južne od Egypta. Kráľ si ponechal dieťa Iso ako rukojemníka. Umrela ako štvorročná.

V Egypte nastali veľké spory a boje. Zlí kňazi a synovia Belialu si chceli držať „veci a zmesy“ ako otrokov a tiež svoje telesné sexuálne praktiky a rúhanie v chrámovom živote. Medzičasom v Abyssinii Ra-Ta za deväť rokov pomohol ľuďom, ktorí tam žili nastoliť mier a blahobyt. Hept-Supht (ktorý sa presťahoval do Egypta z Atlantídy) sa vrátil do Egypta, aby pomohol urovnať spory medzi skupinou Ra-Ta a kráľom. V Egypte boli veci v takom zmätku, že Ra-Ta bol pozvaný späť. Ra-Ta mal v tej dobe 100 rokov.

Ohlásenie jeho návratu spôsobilo v Egypte oslavy. Od tej doby bol Ra-Ta známy ako Ra. Ra je meno Boha v Egyptskom jazyku. Isis sa stala vplyvnou v práci pre práva žien. Po rokoch sa stala uctievanou ako bohyňa. Po návrate Ra boli Chrám Obete a Chrám Nádhery očistené od všetkých zneuctených praktík. Začalo znova obdobie spoločenskej a duchovnej obnovy.

V tomto čase sa po svete šírili správy o tom že v Egypte sa dejú divy. Učení ľudia a kňazi prichádzali z celého sveta, aby videli duchovné a hmotné výdobytky Egyptu. Prichádzali z Číny, Mongolska, Indie, Nórska a Peru. Egypt sa stal vodcom medzi národmi celého sveta. Záznamy, ktoré priniesol Hept-Supht z Atlantídy sa tiež ukázali ako neoceniteľné. Miesto ktoré bolo vybrané na bezpečné uschovanie týchto záznamov a ezoterického obsahu zákona boli úrodné roviny Gízy. Táto oblasť bola určená ako matematický stred Zeme a tiež bezpečná pre zemetraseniami a povodňami. Sfinga bola postavená tiež v tej tejto dobe.

Presný dátom vystavania Veľkej pyramídy podľa Edgara Cayce bol medzi 10,490 až 10,390 pred narodením Krista. Podľa Cayceho skutočnú konštrukciu a projekt vypracoval Hermes, potomok Herma Trismegista, tiež známy ako Thoth. Djwhal Khul mi povedal, že Thoth pomáhal pri budovaní pyramíd z duchovnej roviny. Archanjel Metatron tiež pomáhal pri ich budovaní a energetizácii kozmickým svetlom. Cayceho spisy presne potvrdili to čo sa o jej budovaní hovorí v spisoch Earlyne Channey.

Veľká pyramída je záznam v kameni o dejinách a vývoji ľudstva. Tento záznam v kameni pretrval z doby Ra a Kráľa Araaraata do roku 1998 (čas kedy bola napísaná kniha, pozn. prekl.) Záznamy a proroctvá tejto Veľkej pyramídy sú písané v jazyku matematiky, geometrie a astronómie. Mnohí z vás poznáte proroctvá pyramídy. Pyramída presne predpovedala narodenie a smrť Ježiša Krista na rok, deň a hodinu.

Rok 1936 bol prorokovaný ako rok nepokojov, búrok, vojen a otrasov Zeme. Po roku 1956 nasleduje obdobie nápravy. Proroctvá pyramídy sa končia v roku 1998, ktorý je rokom príchodu „Majstra“. Presnosť proroctiev pyramídy je úplne neuveriteľná, pretože Majster o ktorom hovoria je tu a jeho meno je Lord Maitreya, Planetárny Kristus. Toto bolo predpovedané pre 12,400 rokmi. Tiež je treba pripomenúť, že Ježiš sám prijal posledný zasväcovací stupeň s Jánom Krstiteľom v tejto pyramíde.

Rád by som ukončil tento odsek citátom Edgara Cayce z úžasnej malej knihy s názvom: „Pôvod a Určenie Človeka“ od Lytle Robinson. „Potom s Hermom a Ra … začalo budovanie toho čo sa teraz nazýva Gíza … mala to byť Sieň zasvätencov toho na čo sa niekedy odkazuje ako na Biele Bratstvo … “ Veľa údajov pre tento odsek bolo získaných z knihy Lytle Robinson „Pôvod a Určenie Človeka“ Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tejto téme veľmi vám ju doporučujem. Edgar Cayce je pravdepodobne jeden z najväčších kanálov informácií aký tento svet kedy poznal.

Minulý život Earlyne Channey ako Veľkňažky v Ráde Malchizedeka

V jednej z najzaujímavejších kníh aké som kedy čítal, s názvom „Zasvätenie vo Veľkej pyramíde“ od Earley Channey. Earley má úplné spomienky na svoje zážitky prechodu všetkými siedmymi úrovňami zasvätenia vo Veľkej pyramíde približne v Tretej Dynastii v čase Kráľa Džosera.

Kráľ Džoser bol stelesnenie Boha faraón, ktorý je v tomto živote Vzostúpený Majster duchovný sprievodca Earlyne Channey, spolu s Kuthumim a Pannou Máriou. Kráľ Džoser v tom čase bol Ptah (Najvyšší Majster Lóže Svetla v Ráde Malchizedeka). V tejto knihe rozpráva tento úžasný príbeh priamo z Akášických Záznamov, ako sa narodila v rodine kde matka aj otec boli zasvätenci siedmeho stupňa v Ráde Malchizedeka.

Earlyne sa volala Nefre-Tah-Khet. Od okamihu kedy sa narodila bola predurčená stať sa veľkňažkou v chráme. Rozpráva o neuveriteľnej udalosti keď do Memfisu dorazili dve vesmírne lode. Táto udalosť vyvolala v celom národe veľké vzrušenie. Jedna vesmírna loď priletela z Peru. Druhá vesmírna loď priletela z posledného ostrova Atlantídy. Krátko potom priletelo obrovské UFO plavidlo z vesmíru.

Príchod vesmírnej lode zmenil Egypt. Jednu konkrétnu bytosť, ktorá dorazila egypťania volali Imhotep. Pod jeho vedením a priateľstvom s Kráľom Džoserom sa egyptská civilizácia značne urýchlila. Tieto bytosti so sebou priniesli archy zmluvy.

Earlyne bolo vysvetlené, že veľké zmeny Zeme ktoré nastali spôsobili že planéta bola vychýlená z rovnováhy. To spôsobilo, že Veľká pyramída bola vychýlená mimo veľkého kozmického prúdu. To zabránilo kundalini Zeme aby sa znova zdvihla. Malchizedekovia teraz boli Ptahovia a Vysokí kňazi Veľkej pyramídy. Len tí zasvätenci ktorí prešli všetkými siedmymi zasväteniami v tomto Veľkom Dome Svetla boli nazývaní Malchizedekovia. Malchizedekovia boli v tom čase v Egypte uctievaní takmer ako bohovia. Keď mimozemšťania priniesli novú Archu zmluvy, kňazi a veľkňazi boli od radosti vo vytŕžení. Toto sa podľa Earlyne udialo v časoch Džosera.

Pôvodná Archa zmluvy bola prinesená okolo roku 13,000 pred narodením Krista. Verím že Tretia Dynastia, v ktorej Earlyne žila odkazuje na rok 3000 pred Kristom. Jej otec jej povedal, že Veľká pyramída bola vybudovaná o tritisíc rokov skôr. Pod Imhotepovým vedením bol zjednotený Horný a Dolný Egypt. Bol dosiahnutý veľký pokrok v kultúre, umení a architektúre. Džoser a Imhotep postavili stupňovitú pyramídu v Sakkáre.

Ako dieťa bola Earlyne školená v škole v Heliopolise. Vyzdvihujem to preto, že texty Edgara Cayce uvádzajú že Ježiš a Ján Krstiteľ boli vyškolení v tej istej škole o 3000 rokov neskôr.

Výcvik Earlyne na zasvätenie

V počiatočných rokoch študovala učenia Thotha-Herma. Bola jej predpísaná prísna vegetariánska strava. Jej strava sa skladala zo zeleniny, ovocia, orechov, semien, zrna, rastlinných bielkovín, mlieka z posvätných kráv a kôz a syra. Tiež užívala zvláštne bylinné odvary. Učili ju telesné pohyby, ásany, polohy, mudry, ovládanie dychu a meditáciu.

Ako som zmienil v inej kapitole, boli egyptské učenia, z časti, takmer identické s hawaiskými učeniami Huna, alebo Kahuna. Radšej ako by som to tu vysvetľoval som vytvoril celú kapitolu pre predstavenie týchto nádherných učení (Pozri kapitolu „Učenia Huna“).

Podstatou jej výcviku bolo zjednotiť vedomú a podvedomú myseľ s jej nadvedomou mysľou alebo dušou. V egyptštine sa na dušu odkazovalo ako na Aumakua. Časť jej výcviku bola práca s podvedomím s použitím kyvadla. Učili ju chválospevom (angl. „chant“, pozn. prekl.) a načúvať posvätnému zvuku aum.

Ako sa Earlyne vyvíjala, učili ju psychický vývoj a channeling (duchovné spojenie, pozn. prekl.). Rozvinula svoju schopnosť zhovárať sa so svojim Vyšším Ja a duchovnými sprievodcami. Stala sa zbehlou v telepatii a schopnostiach ovládať počasie a komunikovať s prírodnými duchmi. Učila sa o astronómii, astrológii a alchýmii. Musela sa naučiť zbaviť sa negatívnych sklonov ako hnev, pýcha, závisť a netrpezlivosť. Bola cvičená v jazyku symbolov, snov, hieroglyfických spisov.

Bola školená v mágii a schopnosti ovládať džinov, ktorí ochraňovali posvätné hrobky. Džinovia boli anjelske bytosti, ktoré skutočne existujú. (Toto mi potvrdil Djwhal Khul) Naučila sa používať slová moci a používať amulety, drahokamy a talizmany.

Väčšie tajomstvá vyučovali len chrámových zasvätencov, kým menšie tajomstvá vyučovali širokú verejnosť. Musela pracovať s každodennými afirmáciami (prehlásenia, pozn. prekl.) a modlitbami, aby preprogramovala svoje podvedomie.

Po čase sa rozvinuli jej jasnozrak, jasnocit a jasnosluch. Bola školená v posvätnej vede geometrie. Musela sa naučiť sväté znamenia a heslá potrebné na získanie prístupu do lóže. Musela sa naučiť používať silu svojich očí ako druh očného lúča na hypnotizovanie zvierat. Bola školená v morálnom a duchovnom rozvoji a zjemnení svojho charakteru.

Bola učená o dôležitosti zdvíhania svojej sexuálnej energie do vyšších čakier a aby nebola ovládnutá pohlavnými pudmi. Bola školená vo zdvíhaní kundalini bezpečným postupným spôsobom ako postupne prechádzala cez sedem úrovní iniciácie.

Bola učená očistiť svoje negatívne emócie a povzniesť sa nad zvieraciu povahu. Jej fyzické telo bolo postupne trénované, aby si vybudovala silu vo svojej nervovej sústave, aby zniesla postupné zvyšovanie vibrácií každého nasledujúceho zasvätenia. Bola učená ako rozprávať s anjelmi. Bola cvičená v posvätnej forme tanca, ktorý zladí človeka z duchovným svetom.

Bola učená kozmológii vesmíru. Bola školená vo vede ako zjednotiť svoje ego so svojou dušou. Bola učená ako čeliť a prekonať svojho vlastného strážcu prahu. Stala sa zbehlá v psychometrii a vnútočnom cítení. Bola školená vo vede duševného cestovania. Bola školená v spájaní sa s jasným Svetlom Boha, ako sa väčšina z nás pokúša počas našej vlastnej smrti a následných skúseností v Bardo.

Elizabeth Haich a jej výcvik vo Veľkej Pyramíde

Elizabeth Haich v nádhernej knihe s názvom „Zasvätenie“ prešla podobným druhom výcviku akým prešla Earlyne Channey. Nebudem opakovať tie učebné postupy, ktoré som už zmienil, avšak Elizabeth bola tiež školená vytvárať emócie podľa vôle.

Konečný výsledok týchto cvičení umožnil zasvätencovi uchovať si svoj emocionálny kľud a neochvejnosť vždy za každých okolností. A teda prekročenie duality a všetkých podružností.

Bola školená vyvažovať dvanásť dvojíc opačných vlastností:

Udržiavanie ticha verzus rozprávanie
Vnímavosť verzus odolnosť voči vplyvom
Poslúchanie verzus vládnutie
Skromnosť verzus sebavedomie
Blesková rýchlosť verzus obozretnosť
Prijatie všetkého verzus schopnosť rozlišovania
Schopnosť bojvať verzus mier
Opatrnosť verzus odvaha
Nevlastniť nič verzus vládnuť všetkému
Nemať žiadne záväzky verzus oddanosť
Pohŕdanie smrťou verzus váženie si života
Ľahostajnosť verzus láska.

Bola školená v dôležitosti uchovávania ticha. Bola školená v psychických schopnostiach a sústredení, dávať výraz len božskému a nie satanickému, zotrvávať v absolútnom ovládaní fyzických, emocionálnych a mentálnych síl. Bola školená v odpútaní sa a pozorovaní nižších tiel a čo najväčšom stotožňovaní sa so svojou dušou a Večným Ja.

Bola školená ako ovládať všetky svoje fyzické orgány, napríklad ako spomaliť tlkot svojho srdca. Bola cvičená ako rozlíšiť Božské ja od osobného Ja alebo ega. Bola školená v siedmich oktávach vibrácií.

Fyzická – Nerast a Rastlina
Emocionálna – Zviera
Mentálna – Priemerný človek
Intuitívna – Génius
Atmická – Prorok
Monadická – Božská Múdrosť a Univerzálna Láska
Logoická – Bohočlovek

Takto jej egyptskí učitelia ohraničili sedem oktáv Boha. Bola školená ako používať palicu Archy zmluvy na liečenie. Bola školená v posvätnej geometrii. Bola učená ako ovládať nižšie ja pohlavnú prirodzenosť. Bola učená nebáť sa smrti, a nebyť viazaná na ľudí ani veci. Bola učená aby kládla zjednotenie sa so svojou dušou a duchom nad všetky formy ľudskej lásky. Bola cvičená aby kládla druhých pred seba a nebála sa smrti.

Zhrnutie

Tieto posledné dva odseky hovoria o neuveriteľnom výcviku, ktorým zasvätenec musel prejsť aby bol prijatý a bol schopný prejsť sedem úrovní zasvätenia. V nasledujúcej kapitole sa s vami podelím o úžasné podrobné správy o tom čo sa skutočne dialo vo Veľkej pyramíde v Gíze počas týchto skutočných zasvätení.

Dr Joshua David Stone

Preklad: SiR

Převzato:  http://ee.dunres.sk/