Prechod spektrom dimenzií

AUTENTICKÁ SKUTOČNOSŤ v zmysle ako tento termín používam, znamená celkom konkrétny a z hľadiska navyknutých rutín našich dní, trochu „zvláštny“ stav bytia. Podľa všetkých mojich doterajších skúseností je nemožné o d d e ľ o v a ť naše vnútorné rozpoloženie od takzvanej vonkajšej reality. To, v akom sme rozpoložení, ovplyvňuje naše vnímanie „každodennosti“ a nielen to – ovplyvňuje samotnú „každodennosť“. Z tohto hľadiska máme v sebe skutočnú moc „robiť svoj deň“, pretože ovládaním svojho vnútorného stavu ovplyvňujeme vonkajškové prejavy reality. Náš „stav bytia“ nemožno oddeliť od toho, čo je predmetom nášho vnímania – teda od o k o l i t é h o sveta, miesta na Zemi kde sa práve nachádzame…V širokej a navskutku pestrej palete ľudských „realít“ existujú pásma, ktoré svojou vlastnou a špecifickou kvalitou s p á j a j ú variabilitu Stvorenia do istých celkov: sú tu isté „podmožiny“ dimenzií, akési subdimenzie, alebo užšie p á s m a vnímania. Na úrovni týchto pásem sa potom združujú a spolčujú bytosti „podobných vibrácií“… /Často pritom podliehajú klamu, že práve ich subdimenzia“ je čímsi výnimočná a „vyššie postavená“ – na základe toho vzniká elitárstvo, ktoré má dlhodobý „chronický“ a veľmi rozkladný vplyv na celú skupinu, alebo „ríšu“: tento vplyv je svojou absolútnou podstatou prejavom vesmíru, ktorý zabezpečuje variabilitu a v neposlednom rade aj účinok slobodnej vôle./

Dá sa povedať, že v rámci svojej subdimenzie nachádza každá vnímajúca bytosť svoju individuálnu a v l a s t n ú /jedinečnú/ dimenziu: dá sa povedať, že indivíduum vytvára svoje vlastné náboženstvo, svojho vlastného a jedinečného Boha čo je v poriadku /reprezentuje to smer vývoja vedomia smerom k jeho individualizácii/ – horšie je, ak si jedinec začne mylne myslieť, že poznanie „individuálneho Boha“ je iba jeho výsadou – že poznal a vidí čosi, čo ostatní nevidia a nepoznajú…

/Ostatní tiež vidia a poznajú – každý vo svojej vlastnej individuálnej dimenzii…/

V rámci skupiny sa začne po čase veľmi výrazný proces o s a m o s t a t ň o v a n i a a delenia… V snahe udržať skupinu pohromade vzniká „tradiconalizmus“ – začne vznikať fenomén ľudského súdu a rozhodovania sa zmocní skupina „najvernejších“…

V extrémnom prípade môže vniknúť ako dôsledok týchto procesov skutočný teror.

Je stále viacej bytostí, ktoré síce prešli rôznymi medzi sebou bojujúcimi subdimenziami a ktoré u v i e d e l i, že skutočnosť sa má tak, že tieto subdimenzie aj individuálne dimenzie sú len prejavom čohosi rozsiahlejšieho… Sú takí, ktorí d o v i d e l i „nad“ tieto pásma – a uvideli DUALITU v jej podstate… „Nad“ Dualitou sa ich potom dotkla JEDNOTA. Z pohľadu Jednoty je celá vojna o „najsprávnejšiu pravdu“ holým nezmyslom. Vojna „tam dolu“ je však realitou dneška: je to vojna súčasnosti, vojna o NOSITEĽA A PÁNA TRADÍCE SVETA – tá dobre ukrývaná vojna našich dní…

Žiť a nažívať v určitom pásme neznamená nutne AUTENTICKÚ SKUTOČNOSŤ.

Autentická skutočnosť je vnímanie akéhokoľvek pásma, ktorým prechádzame autenticky: to znamená vnímame ho „také aké je“ – to znamená „prijímame ho“- sme k nemu otvorení a neodmietame ho… Otváraním sa subpásmam a pásmam získavame schopnosť „nesúdiť“. K tej schopnosti nás učí to, čomu hovoríme empatia: vciťovanie sa do pocitov druhej bytosti /vedomej, či nevedomej nositeľke individuálneho pásma i všetkých pásiem spektra…/ Prežitie v hociktorom pásme nás u č í vciťovaniu sa, nebojácnemu otvoreniu sa a nenásilnému boju… Nenásilnosť smerom navonok znamená, že bojujeme vo svojom vnútri: svoje okolie s k e n u j e m e a „dostávame ho do seba“ – mapujeme ho ako zo satelitu: naše okolie do nás vstupuje a my ho púšťame dnu „bezo zvyškov“…

Učíme sa vnímať a u t e n t i c k y, nech by sme boli v hociktorej ríši: v každej ríši sa stávame jej vlastnou časťou /nenesieme si so sebou nič z minulosti/: uspôsobujeme sa jej zákonitostiam, nariadeniam a predpisom aj na tej najvonkajšej úrovni – na úrovni našej každodennej skúsenosti /v Anglicku predsa nebudem jazdiť tvrdošijne po pravej strane cesty a podobne/…

Pre bojovníka je dôležitý ZÁMER ČISTOTY – na základe vlastného rozhodnutia, neprenášame prechodom cez subpásma so sebou svoje slabosti, svoj chtíč, ba ani svoje túžby, nech by boli akékoľvek. /Závislosti nás robia veľmi zraniteľnými: preto je dôležitá n e z á v i s l o s ť na čomkoľvek…/

Každá naša slabosť nás prechodom subdimenziami a dimenziami môže strhnúť na okraj. Môžeme byť odhalení, privedení na výsluch a trestaní – v každej ríši platia iné vonkajškové – ale aj vnútorné a takzvané ezoterické zákony. Každá ríša má svoje tradície a svoje špecifiká – rešpektujme ich a prijímajme ich za svoje. Veď múdrosť hovorí: CISÁROVI NECHAJ CISÁROVO!

Ako ľudské bytosti máme nevyužité schopnosti vnímať všetky poddimenzie ako súčasť JEDNOTY. Zo svojho pohľadu „dolu“ pozeráme hore, odkiaľ pramení naša jedinečnosť a náš „vlastný“ Boh: musíme však mať dostatočné množstvo energie, aby sme prešli spektrom dimenzií a nakoniec sa z nich vymanili – aby sme dokázali v n í m a ť TO, čo je nad a za všetkým…

Máme nevyužitú a utajovanú schopnosť /tradične bola dehonestovaná ako „slabosť charakteru“, aj keď s charakterom nemá celkom nič spoločné…/ Je to schopnosť p r e m e n y v každom subpásme reality, podľa toho ktorou jej časťou prechádzame… Vodcovia pásem subdimenzií, ktorí vládnu na princípe strachu a ovládania v y ž a d u j ú čo možno najpevnejšie zafixovanie v pásme, ktoré ovládajú… Vyžadujú náš súhlas, našu prísahu, naše slovo, náš podpis… Skúšajú našu „vernosť“ ohňom i železom… Za vernosť odmeňujú, neveru trestajú…

Pri styku s vodcom tej ktorej dimenzie, budete zrejme podrobení strate všetkého, čo ste až doteraz považovali v sebe za „nemenné“ a „pevné“, na čo ste boli hrdí, ako na váš pevný a nemenný morálny postoj…

Vodca je preto vodcom, lebo má schopnosť „vyňuchať“ vaše slabosti a vašu ukrývanú neveru… Vie nájsť správne body pre vaše útrapy– skúšku vašej vernosti až za hrob… Vodca sa často oháňa svojou veľkou a zodpovednou láskou k vám: dal vám všetko a vy ste nevďačník ak ho chcete opustiť!

Naša premena musí byť d o k o n a l á a neľakajte sa, že čosi stratíte – to, čo stratíte je len vaše doterajšie p r e s v e d č e n i e o tom, kým sme boli: vytvorili sme si ho na základe pomeriavania seba samého s „normami“, ktoré sme zdedili výchovou, školou, kultúrou, spoločnosťou a tak ďalej… Svoje myšlienky, emócie i skutky bez prestania pomeriavame s „tradíciou“, ktorú sme dostali zvonka – nevychádza z nás samotných.

Na to, aby sme poznali čo za tradíciu z nás skutočne vychádza, musíme poznať to, kým v skutočnosti sme a oddeliť nános a škrupinu – brnenie, ktoré sme v rámci života spoločnosti vytvorili pre našu vlastnú obranu – obhajobu pred vnútorným Sudcom…

Prechodom dimenziami získavame r ý d z o s ť : pestujeme si naše „dovednosti“, našu flexibilitu a pružnosť, naše nezasahovanie a neviditeľnosť…

Cieľom je, aby sme sa naučili prechádzať dimenziami pružne – bez strachu, bez uzatvárania sa a tendenciám na útek: zvyčajne je to tak, že tieto dimenzie sú v spektre, ktoré je pre nás dosť nepriateľské a ťaživé: práve tu „bojujeme na ostro“: tu máme možnosť použiť teóriu v praxi: sme hodení do hlbokej vody a sme prinútení plávať – inak sa utopíme… Vnímame to nie ako metaforu: ale ako skutočný a každodenný deň… To, kde práve dnes sme, je p á s m o /dimenzia, subdimenzia/ reality, ktorú sme počas minulých rokov života viac-menej prehliadali, alebo sme ju odsúvali na okraj: bola pre nás azda priťažká na zvládnutie… A tak sme tu – lebo práve tu leží tajomstvo, ktoré sme sa rozhodli objaviť: tajomstvo o tom, kým v skutočnosti sme: TAJOMSTVO AUTENTICKEJ SKUTOČNOSTI.

Má azda AUTENTICKÁ SKUTOČNOSŤ TAJOMSTVÁ?

Tajomstvo je utkané do nášho životného príbehu – je v našej story života…

To tajomstvo vytvára Príbeh a my sme jeho súčasťou… Objavujeme čriepky tohto príbehu a naše s k u t o č n é postavenie v celej tej pestrej svetovej mozaike príbehov…
Začíname pozerať a skúmať s t o p u svojho života a udalostí, ktoré sa nám celý ten čas diali… Tie udalosti nás vedú k príbehu…

Učíme sa poznávať – a o c e n i ť náš príbeh a to, akými sme boli v minulosti…

Uvedomujeme si, kde sme sa narodili, vnímame náš región ako subpásmo v pásme dimenzií: uvedomujete si svoje „bratstvo“ – najskôr azda s veľmi blízkymi a najbližšími rodmi, a národmi… Uvedomujem si celé európske pásmo – dimenziu v dimenzii… A uvedomujete si dimenzie kontinentov a rás…

Začnete chápať, že je tu skutočne pestrý svet navzájom veľmi odlišných pásem – ale všetky pramenia z Dvoch a Dvaja pramenia z Jedného…

/O tom predsa hovorili všetky náboženstvá…/

Nohami ostávame tam, kde práve sme: to je naše ihrisko, naše bojové pole: tu začíname a odtiaľto smerujeme k zajtrajšku a k našej budúcnosti…

Čím väčšie spektrum subdimenzií i dimenzií dokážeme do seba prijať tým je širší okruh nášho chápania – ale aj vplyvu na svet.

Lebo táto Cesta je d v o j s m e r n á: skenovaním pásma dostávame nesmierne cenný, no i krehký dar: týmto d a r o m je jeden veľmi cenný „operačný systém“ a všetky jeho „programy“: nedostávame ho grátis – dostávate ho za naše zásluhy na ceste – a tak je zaplatený našim životom.

Tento darom je mechanizmom na skenovanie, ukladanie a vytváranie virtuálneho obrazu sveta v našnom vnútri: stávame sa nástrojom tvorby vlastnej reality…
Sme nástrojom na riadenie svojho vlastného života a vlastnej cesty…

Odteraz už „riešime svet“ len v sebe samom – a nie je to vyhýbanie sa svetu, ale naopak: stále ho prijímame, stále vdychujeme do seba jeho vône a farby… Východ slnka na mori nás odteraz nefascinuje už iba svojou krásou: k prežitku krásy sa pripája vedomie o tom, čo vlastne vidíme /čo sa vlastne deje, keď vidíme vychádzať toto Slnko…/. A k vedomiu toho, čo vidíme a čo sa pri tom deje sa pripája vedomie toho, že ste na jedinom správnom mieste, kde byť máte… Viete že Slnko vychádza vo vás samotnom a vy sám ste súčasťou tých nesmiernych dejov, na ktoré máte svoj vplyv…

AUTENTICKÁ SKUTOČNOSŤ nie je priestor, ktorý by sme mali hľadať kdesi inde, ako práve tam, kde sme. Je tu, iba ho n e v n í m a m e, lebo aj keď žijeme v konkrétnej subdimenzii, odnaučili sme sa tento priestor vnímať vedome… Autentická Skutočnosť je prejavom spôsobu vnímania, počas ktorého „strácame sami seba“, teda svoju myšlienkovú pripútanosť k našej doterajšej skúsenosti s týmto, alebo iným pásmom, ktoré sme opustili…

Jednoducho povedané – Autentická Skutočnosť predpokladá odpútanie sa od minulosti a jej zvykov… Je to stav otvorenosti, stav nepopísanej dosky: inak aj pripravenosť na všetko. Je to stav bojovníka…

Autentickú Skutočnosť sa naučíme vnímať a žiť v nej /v mnohých jej dimenziách a subdimenziách/, keď sa dokonale vzdáme sebapredstavy, nech by bola akákoľvek: pozitívna, či negatívna, lebo samotná predstava čohosi, čo nie je skutočnosťou nám z a s t i e r a to, čo skutočnosťou je…

Na poli Autentickej Skutočnosti si podáva ruku Jednota so všetkými prejavmi svojej vlastnej mnohorakosti…

Prajem všetkým bytostiam čo najbezbolestnejší a mierny prechod spektrom dimenzií! Ako hovoria námorníci dolu na juhu: SRETAN PUT I MIRNO MORE…

(c)2009 Karol Hlávka ; Zdroj: antiluzia.blogspot.com; www.matrix-2001.cz