Planéta varuje

Planéta varuje

Planéta varuje a slepý zakrýva oči.

 

 

…pretože hudba už nie je hudbou, kniha už nie je knihou a samotný život je prežívanie spočítaných dní,….pretože leto už nie je letom a zima už nie je zimou, pretože sme tu my, ľudia všemohúci, nevidiaci…!

Týmto krátkym článkom chcem poukázať na hrozivú situáciu v ktorej  sa odcitol človek a svet.

Nechcem v ňom nikoho zaťažovať číslami a nechcem predkladať vedecké poznatky či strohé fakty, ktorých nájdete všade vôkol seba  viac ako dosť. Situácia je vážnejšia ako si ju dokážeme predstaviť.

Zem je iná a ľudí zmenila honba za majetkom a peniazmi k nepoznaniu.

Túžba po majetku, snaha byť prví, zatienili rúškom slepoty to, čomu sa hovorí civilizovaný človek aj s jeho hodnotami.

Peniaze , moc, egoizmus, pohŕdanie,nerozum… , z nás spravili nekontrolovateľných tyranov samých seba.

Zaplavili sme zem tonami odpadov. Denne nám zhoria pod zadkami milióny ton ropných látok.

Neuvedomujeme si to, možno,pretože sa to deje zväčša pod kapotami áut, na ktorých sa honosne vyníma logo tej či onej firmy a tá má vďaka svojmu kapitálu vybudované dostatočné renomé a zvuk. Jednoducho, nepríde nám to.

Ak si chceme obraznejšie predstaviť túto kontrolovanú devastáciu všetkého čomu sa hovorí život, predstavme si nákladný vlak ktorý nemá konca a do  riek a oceánov zváža  naše vlastné odpady, vagón za vagónom.

Od pracích práškov, zubných pást, prostriedkov na umývanie,….. až  po nespočetné množstvá toxických chemikálií.

A to sme len pri domácnostiach.

Kde sú milióny ton odpadov z továrni, fabrík či ostatných znečisťovateľov a kde sú ekologické havárie, ktorých len zlomok sa dostane na verejnosť?

Vo vzduchu sa pohybuje tisíce  lietadiel, na moriach a riekach státisíce plavidiel a po cestách sa presúvajú milióny áut.

Spotrebúvame ohromné množstvá neobnoviteľnej energie, ktorej odpad sa dostáva do životného prostredia.

V nezmyselných vojnách, ktoré vedie ľudstvo samo proti sebe, sa uvoľňujú nepredstaviteľné množstvá energie, ktorá pustoší a devastuje životné prostredie. Ani jediný deň ,sme doposiaľ neprežili bez vojny !

Potravinový reťazec je zamorený jedmi a geneticky upravované potraviny sú pre ľudstvo časovanou bombou a počiatkom vzniku nových, doposiaľ neznámych chorôb.

Zem sme vypumpovali a naďalej pumpujeme  zbytky, ktoré sa v nej ešte nachádzajú…, čo ale potom?!

Vedci na celom svete, mali už dávno dostať za úlohu vyvinúť  motory na energiu, ktorá bude k životnému prostrediu šetrnejšia, či nie tak škodná ako tá terajšia. Nie len formou výskumov, ktoré zväčša končia bez konkrétnych hmatatelných výsledkov, ale mali sa o to postarať „múdre vlády“ sveta a formou celosvetovej spolupráce sa pustit do výskumov. Bez ohľadu na astronomické zisky ropných spoločností či výrobcov starej koncepcie  pohonu a spaľovania fosílnych palív, ktoré sa všemožne snažia aby sa tak nestalo.

 

Mať tú silu a moc, zakázal by som opustiť linky tovární čo len jedinému automobilu či motoru , ktorý pracuje „zastaraným“ spôsobom. Argumenty o katalyzátoroch a neviem ešte akých výdobytkoch najmodernejšej techniky, by som rázne odmietal, pretože reálny stav je neporovnateľne iný a technické parametre skreslené. Nech sa to volá akokoľvek,vždy sa jedná len o zhoretie paliva,čiže ropných produktov.

Až potom by sme videli, ako rýchlo sa dá vyvinúť ekologická energia či agregát 21. storočia a ako rýchlo sú giganti adaptabilní a schopní prispôsobiť sa potrebám zeme a životnému prostrediu. Boli by to paradoxne zasa len peniaze ktoré by ich hnali  ako hladné šelmy za kusom masa, no aspoň niečo by sa pohlo vpred.

Nechcem povedať aby človek presedlal z klimatizovaných áut do sediel somárov. Chcem, aby v dobe, keď sa už hrabeme do dielne samotného Boha a púšťame sa do klonovania, nastúpil tím svetových vedcov, ktorí by konečne zmenil  technológiu  motorov a nahradili ich novým, zodpovedajúcim situácii a potrebe. Veda a tachnika by mala pracovať pre človeka a nie proti nemu. Známe rúšky na tvárach ľudí vo veľkomestách  Japonska,Číny či Indie, filtrujúce nedýchateľný vzduch, sú zrejme nedostatočným dôkazom, že sa onedlho vďaka svojmu nerozumu pridusíme.

Nič iné nie je tak vážnym  znečisťovateľom ovzdušia a následne celej klímy, ako práve automobilový priemysel.

Prečo by sa páni snažili, keď im nesmierne zisky  a obrovský kapitál, nasmerovali zmysel  života.

Preplnené kontá im umožňujú užívať si bezstarostne život v blahobyte i za cenu, že  časti sveta sa dusia splodinami  produkované ich výrobkami a bezohľadne nás posúvajú bližšie  k  bolestivému  koncu.

Drancujú sa pralesy, vytínajú sa lesy a bezohladne a neuvážene sa pustoší  zeleň. Zabetónovali sme planétu.

Peniaze hrajú prím a tí čo ich majú, dokážu kúpiť a uplatiť  aj tých najvplyvnejších mecenášov, ktorí rozhodujú o bytí či nebytí.

Štáty s vysokou koncentráciou obyvateľstva ako USA, Čína, India alebo Rusko…ktoré by mali k veci najviac čo povedať,sa za tento neúnosný stav, vedomo zbavujú zodpovednosti.

Deň čo deň sa zem a  klíma vysporadúva s neuveritelnymi množstvami odpadu.

V posledných rokoch, keď sa už zrejme vyčerpali všetky možnosti prirodzenej obrany, príroda sa začala brániť po svojom. Hurikany,povodne,topenie ľadovcov,vysýchanie jazier a očiarov,totálna celosvetová zmena klimy…. je odpoveď za náš nehanebný  postoj.

Nastal zlom a všetko sa obracia proti nám.

Spravili sme príliš málo,resp.vôbec nič konkrétne, aby sme tomu aspoň čiastočne zabránili, pretože sme nevedeli povedať svojej nenásytnosti dosť!

Každému muselo byť prinajmenšom jasné, že pokiaľ pôjdeme tempom, aké sme nabrali niekedy v tridsiatych či štyridsiatich rokoch minulého storočia, vyhubíme sa skôr ako si to priznáme!

Žiaľ, myslím si že už sa stalo- a nezvratne!

Teraz sa  len prizerajme aký rýchly spád to naberá a akí sme malí a bezmocní vrátiť to späť…alebo sme  si vedomí  beznádejnej situácie a preto  nerobíme nič?

No pokúsiť sa o to, by mal byť prinajmenšom pud sebazáchovy!

Je mi úplne jedno, čo si kto o mne pomyslí a kam ma zaradí, je to môj názor a moje presvedčenie, ku ktorému som dospel ako človek, citlivo vnímajúci tieto abnormálne zmeny na vlastné oči.

Týka sa to nás všetkých,našich detí,vnukov a života vôbec.

Myslieť cynicky,  v tomto prípade nie je na mieste. Náš koniec môže byt dlhý, pomalý a veľmi bolestivý.

 

VR 25.12.2005

 

http://www.climatecrisis.net/

Global warming video

/ Katastrofy / Štítky:

O autorovi

Gaspar

Šéfredaktor matrix-2012.cz