Kdo je Online

Právě přítomno: 112 hostů a žádný člen

2994822
Dnes
Včera
Týden
Minulý týden
Měsíc
Minulý měsíc
Celkem
574
1179
13479
1760611
32212
69661
2994822

Your IP: 34.229.76.193
2019-05-19 09:32

 

 

 

Atlantida a Lemurie?

 

 

 

Ztracené kontinenty nebo vysnívaný

 

Eden?

 

 

 

 

 

09-04-2006

http://www.freebsd.nfo.sk/atlan.htm

@Brana

 

(Příspěvek, upravený, vyšel v časopise Historická revue  6/2004)

 

 

 

 

Atlantida

 

Pýtate sa – Atlantída? Čo sa skrýva za týmto tajomným pojmom? Existoval vôbec stratený, mýtický svet, obalený rúškom fantastiky, poloprávd, domnienok, azda i právd, alebo je to iba číry výmysel, ktorý inšpiruje básnikov, okultistov a vari i trochu menej konvenčných vedcov, ale i hľadačov zlata, ktorí snívajú po bohatstve? Ťažko povedať… O Atlantíde sa popísalo veľa slov, dohadov, určite aj bludov i dezinformácií. Avšak nielen laici, ale i niektorí zodpovední vedci vravia, že tento bájny svet údajne kedysi naozaj existoval. O Atlantíde a jej tajuplnom zániku je aj niekoľko teórií, avšak skôr, ako sa k nim dostaneme, pozrieme sa na prvý historicky evidovaný záznam o existencii tohto nám zatiaľ nepoznaného sveta.

Prvú zmienku o Atlantíde napísal Platón, slávny a hodnoverný grécky filozof, ktorý v dielach Critias (a aj Timeus) popísal slovami Aténčana Critiasa príbeh o Solónovi, známom mysliteľovi i básnikovi zo šiesteho storočia pred našim letopočtom, ktorý sa v Egypte dopočul od istého kňaza, že kedysi dávno tu bola zem menom Atlantída, ktorá bola zničená. Úryvok:

Spomínaná mocnosť ležala v hĺbke Atlantického oceánu: v tých časoch sa po ňom dalo plávať a pred úžinou, ktorú nazývate Herkulovými stĺpmi, sa rozkladal ostrov väčší než Líbya a Ázia dohromady. Bol bránou k ďalším ostrovom, popri ktorých sa dalo dostať až k protiľahlému kontinentu, lemujúcemu z druhej strany skutočný šíry oceán. Totiž naše more (Stredozemné) ohraničené Herkulovou úžinou je len obrovským vnútrozemským prístavom s úzkym vchodom, no skutočné šíre more je až za ním a pevninu, ktorá ho zo všetkých strán ohraničuje, možno nazvať nekonečným kontinentom. Nuž a na spomínanom ostrove zvanom Atlantída sa rozkladala veľká a skvelá ríša, ktorá vládla aj nad niekoľkými okolitými ostrovmi a časťami kontinentu.“

Podľa ďalšieho rozprávania si Zem rozdelili bohovia. Poseidonovi, jednému z nich, bola pridelená Atlantída. Na ostrove už žili ľudia a jedným z nich bol Evenor, ktorý mal za ženu Leucippe a spolu mali jednu dcéru, Cleito. Cleito vyrástla, opeknela a Poseidon sa do nej zamiloval. Keď jej zomreli rodičia, všemohúci boh mora sa jej ujal a ona mu porodila päť párov dvojičiek – mužov, medzi ktorých bola Atlantída rozdelená. Najstarší sa volal Atlas. A títo panovali a vládli vo veľkej ríši.

Egypťania povedali Solónovi, že Atlantída bola zničená asi pred 9000 rokmi. Ak teda pripočítame 600 rokov pred našim letopočtom, kedy žil Solón, a 2000 rokov od čias Krista do dnešnej doby, získame 11 600 rokov.

Je ešte niekoľko ďalších autorov, ale najslávnejší a vôbec prvý zdroj je Platónov. Ako ďalší môžeme uviesť gréckeho historika Diodorusa (Diodorus Siculus, približne 90-21 pred n.l.), ktorý písal (Bibliotheca Historica), že pred tisíckami rokov navštívili obrovský ostrov v Atlantiku Féničania. Atlantíďania údajne „civilizovali väčšinu ľudí“. Popisov Atlantídy je viac a medzi ne môžeme zaradiť aj Aristotelov, ktorý sa tiež zmienil o veľkom ostrove v Atlantiku. Ďalej zničenie Atlantídy spomenuli aj grécky historik Ammianus Marcellinus, Timagenus, Theopompos…

Okrem iného tu máme aj staré písomné odkazy Aztékov, Mayov, a nielen týchto. Sú písomnosti ako Chilam Balam, Drážďanský kódex (materiál bol nájdený v knižnici v Drážďanoch, preto ten názov), Popol Vuh, Codex Cortesianus atď., ktoré tiež napovedajú, že existencia vyspelej civilizácie tu mohla byť.

Ak nahliadneme do perokresby bližšej minulosti, Atlantída nedala nikdy pokoj ľuďom, ktorých priťahovalo tajomno - sú medzi nimi básnici, spisovatelia, ale i okultisti či cestovatelia - dobrodruhovia. Jedným z takýchto autorov bol napr. Francis Bacon, ktorý už v roku 1626 vydal veľmi zaujímavé a na tú dobu Verneho ďaleko prevyšujúce dielo Nová Atlantída (New Atlantis), kde popisuje, ako sa medzi stroskotancami dostali niekde v Atlantiku na ostrov, na ktorom im bolo zjavené tajomstvo. Obyvatelia tohto ostrova vedeli zaznamenávať zvuk, vedeli ho demonštrovať a replikovať, mali „motory“ pre všetky druhy pohybov, i emisárov, ktorých vysielali do sveta „ľudí“ zbierať informácie. Čitateľa bude chytať údiv pri čítaní až magneticky pútavých riadkov s obsahom podobným utopistom či autorom dnešných sci-fi príbehov, čo o to viac ohromuje, keďže kniha bola napísaná niekoľko sto rokov pred takým fantastom ako Verne.

Určite nejeden literárny zdroj prispel k znásobeniu záujmu po stratenom svete a Atlantída sa neskôr stala aj zdrojom zárobku – tejto bájnej a tajuplnej témy sa chytili jasnovidci a okultné hnutia, skupiny či jednotlivci New Age (Nový vek), čomu vďačíme za nesmiernu popularizáciu tohto „kontinentu“. Do okultizmu a Nového veku sa Atlantída určite dostala aj vďaka slávnej ruskej jasnovidky Blavatskej, ktorá tvrdila, že ľudia z Atlantídy boli ďalšou rasou na Zemi a mali úžasné psychické schopnosti. Avšak skorumpovaní sa zmenili na zlých čarodejníkov a rozpútali vojnu, ktorá viedla k ich úplnej skaze.

 

 

 

Teorie o Atlantidě

Teórie, ktoré o Atlantíde prevládajú, stoja v zásade na dvoch pilieroch:

 

 

I.

Ide o výmysel

Ide o „bublinu“, ktorá sa opiera o pád Minónskej civilizácie a zničení gréckeho ostrova Thera (uvádzaného aj ako Thira, dnes Santorini) asi v roku 1640 pred n.l. explóziou vulkanického pôvodu v oblasti menších vulkanických ostrovov v Egejskom mori zhruba 75 km juhovýchodne od hlavnej časti gréckej pevniny

 

 

 

Ide o realitu

Ak si odmyslíme prvé dva body a predpokladáme, že Atlantída naozaj existovala, potom sú ešte teórie:

 

II.

Atlantída existovala v Atlantickom oceáne www.atlan.org)

Atlantída existovala v Južnom čínskom mori (za touto celkom novou teóriou stojí brazílsky profesor a jadrový fyzik dos Santos –

 

Na vlných vedy, pseudovedy i šarlatánstva sa kolíše ešte viac „učení“ (existencia súostrovia medzi Cyprusom a Sýriou atď.), avšak vyššie uvedené stoja kdesi v hlavnom prúde. I keď sa teória o Južnom čínskom mori môže zdať naozaj zvláštna, treba čitateľom pripomenúť možnú existenciu tiež strateného kontinentu Lemúria (Mu), ktorý sa údajne nachádzal niekde v Pacifiku alebo v blízkosti Austrálie. Udivuje, že aj Antarktídu už niekto zaradil do zoznamu. Poďme sa teda pozrieť na voľaktoré informácie o eventuálnej existencii Atlantídy v názorovej a teoretickej rovine bez potreby niečo dokazovať či vyvracať.

Ak zoberieme do úvahy Stredozemné more a Minónsku civilizáciu, dostaneme sa k jednoduchému záveru. Ak sa však nebudeme chcieť zastaviť, stojí za to spomenúť teórie o ostrove či pevnine v Atlantickom oceáne.

 

 

 

Teorie o Atlantidě v Atlantickém oceáně

Jeden z prvých zvestovateľov modernejšej doby, ktorý sa dlhodobo a systematickejšie venoval štúdiu starých zdrojov a Atlantíde, bol Ignatius Donnelly, americký kongresman z Minnesoty, ktorý v roku 1882 napísal knihu Atlantis the Antediluvian World a v roku 1883 ďalšiu - Ragnarok the Age of Fire and Gravel. Donnelly výraznejšie priniesol legendu o Atlantíde do povedomia Američanov. V knihách cituje Platóna, rozoberá mýty o potope nielen z platformy biblie, ale aj z pohľadu Chaldejcov a ďalších civilizácii, neobchádza ani natívnych Indiánov a dokumentuje súvislosti jazykovej podoby nielen Siouxov s jazykom dnešného Walesu.

Autorov pribúdalo, a to aj z odborných kruhov. Neskôr, už takmer v súčasnosti, James Churchward napísal niekoľko kníh, kde dokumentuje staré písomnosti, o ktorých tvrdí, že ich preložil a získal z juhovýchodnej Ázie, ďalej je to geológ William Niven, ktorý dokazuje, že vykopal identické dosky v Mexiku. Títo a ďalší stoja za teóriou, že Atlantída existovala v Atlantickom oceáne ako vyspelá civilizácia, ktorá osídľovala kontinent Severnej a Južnej Ameriky, prípadne aj Európu, Afriku či Áziu.

Antropológ Dr. George Hunt Williamson, ktorý tiež napísal niekoľko kníh na danú tému, popisuje vlastný výskum Atlantídy a Lemúrie. Autor uvádza, ako ho potomkovia Inkov doviedli k starému rukopisu v Andách, kde sa hovorí o zničení Atlantídy a Mu. Mali údajne vyvinutú vyspelú technológiu. Williamson takisto navštívil niekoľko indiánskych kmeňov v USA a Mexiku, ktorí mu vyrozprávali príbehy zapadajúce do teórie o existencii Atlantídy a Mu pred potopou sveta, ako ju vyprofilovali niektorí autori. Vidieť, že nielen výpovede Indiánov sa odvolávajú na dávnejší civilizovaný svet.

 

 

 

Důkazy nebo argumenty

V prípade „dôkazov“ treba byť opatrný, keďže pre mnohých senzáciechtivých autorov je táto téma dobrým zárobkom. Okrem podvrhov sú aj vskutku vierohodné argumenty. Avšak porozmýšľajte.

Kolumbus, objaviteľ Ameriky, študoval staršie mapy vrátane slávnej mapy tureckého admirála menom Piri Reis, ktorá pochádza z roku 1513. Aj keď Amerika bola objavená v roku 1492, tieto mapy zobrazujú svet v takej podobe, v akej ju v dobe okolo roku 1500 podľa dnešných vedomostí o stredoveku nebolo možné v tom čase vytvoriť – niektorí tvrdia. Na mape Piri je zobrazená aj Antarktída tristo rokov pred jej objavením – a to, čo sa týka kontúr, dosť presne. Avšak nie toto najviac „ohuruje“. Profesorovi Hapgoodovi, ktorý sa obrátil na US Air Force ohľadom názoru, že niektoré pobrežné plochy na mape nie sú geograficky zobrazené pod ľadom, prišla odpoveď rovnakého názoru.

Osobne chcem veriť, že profesor Hapgood má pravdu, ale zdá sa, že zámerne manipuluje mienku. Taliansky bádateľ Diego Cuoghi odborne dokumentuje niektoré detaily – už za čias tureckého admirála Južnú Ameriku objavovalo viac moreplavcov, medzi nimi boli aj Amerigo Vespucci, a to už v roku 1499, pričom sú aj mapy z pred roku 1513 a presnejšie ako mapa Piri, ak do profilu zoberieme Kubu, Jamajku a Porto Rico - oblasť, v ktorej má Piri veľké nepresnosti. Máme na mysli mapu, ktorej autorom bol Juan de la Cosa (1500) alebo Cantino (1502). A čo sa týka Antarktídy či „neobjavených“ ostrov, to nás tiež nemusí udivovať, lebo napríklad Waldseemüllerova mapa z roku 1507 zobrazuje zo Zadnej Indie „predĺženú Čínu“, ktorá siaha až hlboko pod Cejlón, z čoho by sme mohli vydedukovať, že tomu tak kedysi bolo, rovnako aj, že odseknutá časť naľavo od Brazílie na mape Piri tu zase kedysi nebola. A dosť presné kontúry? Zdá sa, že Hapgood, Von Dänikin a ďalší zabudli, že už aj v Egypte vedeli plávať po mori.

 


 

Archeologické nálezy

Nálezov je tiež viac, nechceme ich však detailne vymenovávať. Tu uvedené postačia, aby čitateľa uviedli do obrazu a poskytli vhľad do myslenia zástancov existencie strateného sveta.

 

 

 

Severní Amerika

V máji 1969 na pobreží ostrovov Bimini (Bahamy) našli archeológ Mansen Valentain a Dimitri Rebikov na morskom dne pozostatky budovy v hĺbke 6 až 30 metrov. Išlo o veľké kamene, ktoré perfektne do seba zapadali, váha jedného bola približne 25 ton. Vedci z univerzity v Miami dospeli k záveru, že pozostatky pochádzajú z rokov medzi 10 000 - 7000 pred našim letopočtom, čo znamená, že sú staršie ako pyramídy Mayov.

New York Times napísal 21. mája 1978 o sovietskej expedícii do Atlantiku, ktorá našla a vyfotografovala ruiny zničené lávou.

Expedícia Dr. Mansona Valentina našla neďaleko ostrovov Bimini ďalšie ruiny na morskom dne a v roku 1982 sa Steven Forsberg, spoluzakladateľ periodika Lahaina Times, ponoril do útrob mora, aby nazrel do týchto ruín a vyfotografoval ich. Ruiny sa podobajú jedenému z najstarších miest, aké sa kedy našlo – Tiahuanaco v Bolívii.

 

 

 

Jižní Amerika

Práve tu nejeden bádateľ hľadal Eldorádo, imaginárne miesto nesmierneho bohatstva. A tvrdenia archeológov sú, že Južná Amerika je najstaršou kolískou ľudstva. Kedysi dávno tu napríklad existovala ríša Tiahuanaco, ktorej pramene siahajú až do obdobia dvanásťtisíc rokov pred našim letopočtom. Pozostatky veľkého mesta Tiahuanaco na brehu jazera Titicaca vedci stále nachádzajú i dnes. O jazero Titicaca pretrváva veľký záujem a nejedna expedícia prebádala túto oblasť. Experti sa stále čudujú, ako mohli vtedajší obyvatelia posúvať kamene vážiace 130 ton a postaviť ich vedľa seba. Z civilizácie Tiahuanaco vyšli aj predchodcovia Indiánov v Južnej Amerike.

V časopise Archeology (júl/august 2002, roč. 55, č. 4) je článok „Atlantída v Bolívii?“ (autor: Vranich, Alexie), kde sa píše o expedícii Kota Mama, ktorá vznikla na základe inšpirácie fotografie, kde údajne Platónova Atlantída sa nachádza v bolívijskej oblasti Altipilano.

Ďalšie zdroje zase hovoria, že v Južnej Amerike boli nájdené artefakty, aké používali Féničania, jedným z nich je napr. rakúsky profesor Ludwig Schwennhagen, ktorý tvrdí, že našiel v Amazónii ich nápisy. Francúzsky výskumník Apollinaire Frot precestoval oblasti Minas Gerais, Goiás, Mato Grosso a Bahia a uviedol, že nápisov bolo toľko, že ich popísanie by si vyžadovalo viac kníh. O náleze podobného typu referoval aj anglický bádateľ Fawcett.

 

 

 

Amazónie

Amazónia je v súčasnosti najmenej prebádaná oblasť na svete, jej veľkosť je len o niečo menšia ako dnešné USA.

Veľmi známy je príbeh plukovníka Fawcetta, člena Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne. Na začiatku 20. storočia sa tento do archeológie pohrúžený dobrodruh podujal skúmať „stratené svety“ v juhoamerických pralesoch, možno aj vďaka záujmu o okultné vedy. Na základe zmlúv s bolívijskou a brazílskou vládou sa stal členom viacerých expedícií a už v roku 1911 mal prednášky v Londýne, kde popisoval „stratené mestá“, ktorých existenciu predpokladal niekde na hranici medzi Bolíviou a Brazíliou. Percy Fawcett bol naskutku vzatý nadšenec mytologickej Atlantídy a veril, že Južná Amerika, resp. Brazília, bola kedysi kolonizovaná touto civilizáciou. Pred osudnou expedíciou (už sa nikdy nevrátil) sa Fawcett dozvedel od jedného Indiána o „mieste“, kde sú údajne večné svetlá, ktoré popísal už nejeden cestovateľ.

Neviem, nakoľko vážne možno brať Fawcettov príbeh. Avšak niektoré jeho vyjadrenia zapadajú do koláča o existencii niečoho nám ešte nepoznaného.

Fawcett píše: „Sú tu zvláštne šelmy a neznámy hmyz, aj tisíc dôvodov nezavrhnúť mýtus o existencii záhadných bielych Indiánov“.

V roku 1925 Fawcett zmizol s celou expedíciou, tvorili ju ešte dvaja – syn a jeho priateľ. Fawcetta doposiaľ nikto nenašiel, pričom jeho zmiznutie sa mystifikuje. Ak ste už niekedy boli v džungli, určite viete, že tam rozhodne ani dnes nie problém zmiznúť. Britská televízna spoločnosť BBC nakrútila niekoľko dokumentov a obrátili sa aj na Fawcettovu rodinu, tá však odmietla zverejniť niektoré chúlostivé informácie, vraj ľudia sú na to ešte nie pripravení…

 

 

 

Dokument 512

Fawcett, ktorý, ako už vieme, posadnutý myšlienkou po starovekých civilizáciách navštívil aj rôzne archívy. Podarilo sa mu nájsť dokument – azda prvý písomný zdroj o existencii strateného mesta – „Eldoráda“, v ktorom sa uvádza, že bolo nájdené „veľké, skryté a veľmi staré mesto bez obyvateľov“ v roku 1753. Tento materiál bol preložený z portugalčiny do angličtiny, aj keď na niektorých miestach úplne nečitateľný, stále je v archíve Instituto Historico e Geographico Brasileriro v Rio de Janeiro.

Príbeh sa začína v roku 1743, keď Francisco Raposo viedol expedíciu do amazonských pralesov s cieľom nájsť zlato. V dokumente sa píše, že bádatelia našli stratené mesto zničené ako keby po zemetrasení. Vstúpili doň a všimli si zvláštne nápisy i sochy, ale celé mesto bolo úplne prázdne… Oproti vzhliadli akýsi chrám v ruinách, na stenách ktorých boli nápisy a kresby jedinečnej šikovnosti.

Na internetovej stránke BBC, čo už môžeme pokladať za vierohodný zdroj (http://news.bbc.co.uk/), vyšla roku 2000 správa, že na dne jazera Titicaca našiel tím medzinárodných archeológov ruiny chrámu starého 1000 až 1500 rokov, teda pôvodne existujúceho ešte pre Inkmi.

 

 

 

Akakor

Nemecký novinár Karl Brugger stretol Indiána menom Tatunca Nara, údajne princa Akakoru, v hostinci v Brazílii, keďže si Bruggerovi priatelia mysleli, že by si mal vypočuť jeho príbeh o tajomnom meste v džungli niekde pri hranici Peru a Brazílie. Podľa rozprávania novinára bol Tatunca Nara práve tým tajomným bielym Indiánom. Bruggerov príbeh sa začal v roku 1972, keď po vypočutí Indiána napísal knihu Die Chronik Von Akakor (Kronika Akakor). Podľa výpovedi bol kmeň Ugha Mongulala vyvoleným bohmi pred 15 000 rokmi. Rozprávanie je o dávnom meste Akakor, ktorého kronika sa stráži v podzemí dodnes. „Bohovia“ civilizovali kmeň, mali vyspelú technológiu a vedeli, okrem iných čudesných vecí, napríklad aj rozpúšťať kamene. Títo „cudzinci“ postavili kamenné – podzemné mestá Akakor, Akanis a Akahim, z ktorých vedú tunely aj do úplne Indiánom neznámych končín hlboko v zemi… Nemeckého novinára napokon údajne zavraždili. Tu však možno položiť aj otázky: Je ešte ďalší zdroj, ktorý potvrdzuje existenciu kmeňa Ugha Mongulala? Je Bruggerov príbeh naozaj autentický? Keďže pre zodpovedanie týchto a ďalších otázok by už bolo potrebné navštíviť Brazíliu, tvrdenie smerom pre a proti je tu neopodstatnené. Ale…

V oblasti Ánd sa naozaj nachádza komplex tunelov, v ktorých môžu byť ukryté poklady nielen archeologického významu. Americký dobrodruh a hľadač zlata Stan Grist aj takýto tunel vyfotografoval.

Ako prví sa o tuneloch zmienili španielski dobyvatelia (Conquistadores), z ktorých najviac preslávený, krutý Francisco Pizzaro, uväznil vládcu Inkov a pýtal zaň výkupné. Po jeho zavraždení Inkovia zlato ukryli do podzemných tunelov.

Andy a Južná Amerika priťahujú a možno sa spýtate z pohľadu dneška, prečo takéto niečo nemožno dôkladne preskúmať? Nuž, môžeme sa iba zasmiať. Južná Amerika je značne nebezpečná, v džungli je veľa smrtiacich nástrah a veľa prípadov, keď sa geológovia či archeológovia už nevrátili. Fawcettov príbeh nie je ojedinelý. A za vraždou Bruggera môže tiež niečo byť, možno pomsta Indiánov.

Ani všetko zlato Inkov sa nenašlo. Vraví sa, že ich potomkovia ho doposiaľ strážia v posvätných miestach. Zaujímavé sú aj výpovede kňazov v Južnej Amerike v čase, keď sa Inkovia dostali do otroctva „bielych barbarov“ - referovali o spovediach „obrátených“ Inkov – už „kresťanov“. Kňaz Pedro del Sancho prezradil, že jeden umierajúci Indián z kmeňa Quichua bol svedkom ceremoniálneho zapečatenia tunelov.

To, čo vyrozprával Tatunca Nara, možno zamietnuť, ale o existencii podzemných úkrytov tu máme viac nezávislých zdrojov, preto si myslím, že mesto Akakor mohlo existovať. Podľa výpovede tohto Indiána sa v meste ukrylo aj dvetisíc nemeckých vojakov a pre zločincov z Tretej ríše, ako vieme, bola po páde Berlína najlepším úkrytom práve Južná Amerika.

 

 

 

Paranormální jevy

Medzi naozaj zvláštne a signifikantné oblasti patrí Bermudský trojuholník, ktorý netreba glorifikovať, ale iba naň poukázať ako na oblasť uznanou aj oficiálne v USA, kde sa nevysvetliteľne stratilo niekoľko lodí a lietadiel. Pre uvedené javy však môžu byť aj iné vysvetlenia, hoci niektorí autori používajú práve tento argument na dokreslenie teórií a „dôkazov“ o Atlantíde. Ťažko povedať, čo je pravda…

 

 

 

Lemurie

Lemúria bola údajne vôbec prvým krajom sveta, akousi rajskou záhradou, a niektorí bádatelia ju považujú za „druhú Atlantídu“, o ktorej sa vraví, že existovala na západ od Južnej Ameriky niekde v Pacifiku alebo pri Austrálii, ktorú považujú poniektorí za pôvodne oveľa väčšie súostrovie než dnes - vyvýšeninu kedysi rozsiahlejšieho komplexu pevniny a ostrovov. Obyvatelia Lemúrie boli údajne zameraní na poéziu, literatúru, telepatiu, meditáciu, zatiaľ čo Atlantíďania skôr na technológiu. Atlantída bola osídlená z Lemúrie, vraví sa – pravdaže, tieto dohady sa zatiaľ črtajú iba v imaginatívnej rovine. Nejedna skutočnosť uvedená v Platónovej rozprave Critias potvrdzuje tropickú povahu opísanej Atlantídy. Ďalej nesmieme zabudnúť ani na poslednú ľadovú dobu, ktorá sa skončila približne v čase zániku Atlantídy, teda pred dvanásťtisíc rokmi, kedy bolo počasie v oblastiach viac na sever či juh studenšie než dnes. O Lemúrii píše nejeden autor – napríklad W. Scott-Elliot, John Algeo - Atlantis and Lemuria (1991), David Hatcher Childress - Lost Cities of Ancient Lemuria and the Pacific. Je teda možné, že profesor dos Santos so svojou teóriou a Južnom čínskom mori sa dotýka práve existencie druhej Atlantídy – Lemúrie.

Austrália však tiež ukrýva svoje záhady. Asi sto kilometrov severne od Sydney sa našli egyptské hieroglyfy, ako aj kresba egyptského boha Anubisa. Znamená to, že by dávnovekí ľudia v Egypte mali oveľa lepšie vedomosti o navigácii v mori, než si myslíme dnes? Alebo Platónov popis Atlantídy potvrdzuje vedomosť dávneho veku o existencii „ostrova“ v Atlantiku, čiže kontinentu dnešnej Ameriky? Plavili sa Egypťania šírym morom až tak ďaleko, že to ani netušíme? Alebo azda naozaj existovala Lemúria - Atlantída, resp. Eden, z ktorého Egypt prebral svoje písmo a božstvá?

 

 

 

Potopa a konec světa

Medzi zaujímavé súvislosti patrí koniec doby ľadovej, ktorú datujeme približne do rovnakého obdobia, ako udáva Platón pre zánik Atlantídy, ktorý mohol nastať na základe nejakej veľkej katastrofy, ktorú dnes už pripúšťa väčšina serióznych vedeckých zdrojov. Pre vysvetlenie konca doby ľadovej niektoré zdroje napr. vravia: „Milióny štvorcových kilometrov ľadu sa začalo topiť z dôvodov, ktoré zatiaľ nikto náležito nevysvetlil.“ Ak teda bolo topenie ľadu spôsobené neočakávane a rýchlo, mohlo by to naznačovať celosvetové záplavy, čím by sa potvrdila neomylnosť Biblie a ďalších, i indiánskych zdrojov v tomto smere. Bola potopa dôsledkom nejakej veľkej katastrofy, na základe ktorej sa začal topiť ľad, alebo išlo naozaj o zničenie Atlantídy, čo mohlo mať dramatický dopad na zmenu počas našej Zeme? Na tieto otázky nie je možné dať jednoznačnú odpoveď, avšak nemožno ich ani odmietnuť ako neopodstatnené.

 

 

 

Závěr

Určite každý triezvy človek odsúdi „danikinovčiny“, v starovekej kresbe hneď nemusíte vidieť astronauta. Ani sa netreba uberať smerom ako niektoré knihy, ktoré tvrdenia podobných autorov zase príliš vyvracajú. Ak sú vám známe veľké kresby obrazcov v Peru – Nazca, otázku si môžete položiť aj takto: Aká bola psychológia myslenia týchto ľudí? Čo keď verili, že sa na nich pozerali hviezdy, ktoré aj personifikovali, a potrebovali im niečo „povedať“? Prečo si myslíme, že všetko vieme, a posúdenie čohokoľvek, čo sa vymyká rámcu nášho modelu myslenia, zaraďujeme do sféry pôsobenia akýchsi mimozemšťanov? Nepodceňujeme príliš našich dávnych predkov? A ak áno, určite tým nedôverujeme ani sebe, a o to nám určite nejde!

Internetová stránka Inštitútu pre metahistóriu v Ruskej federácii uvádza:

Inštitút zjednocuje ľudí, ktorí veria, že existujúce koncepcie o minulosti ľudskej civilizácie môžu byť mylné v mnohých ohľadoch. Veda sa často správa až arogantne – „vie všetko o všetkom“, avšak s predsudkami nie je možné odkryť zodpovednejší obraz o pôvode človeka, píše sa ďalej.

Či už teda veríme v existenciu Atlantídy alebo nie, ostalo tu predsa len nejaké posolstvo i ústne podania. Ak bola Atlantída naozaj zničená pre skazenosť, či už vlastnými zbraňami alebo kataklizmou vesmírneho pôvodu, je tu určite aj morálny odkaz. Bez neho totiž pokračovanie ľudstva nemá zmysel.

Copyright (c) Juraj Šípoš

 

 

 

Nordická rasa

Nordická rasa, co se týče původu a stáří, tak patří mezi nejstarší rasy na naší zemi. Jejich putování bylo velice dlouhé a složité, než si našli místo, kde se kompletně usadili a dále mohli rozvíjet svojí zajímavou civilizaci.

Nordická rasa se rozdělovala do několika kmenů, dnes už zcela vymizelých. Snad nejznámějším kmenem byli a jsou Germáni.

První zmínky o původu Němců pochází ještě zdávného kontinentu Atlantis, který dnešní věda považuje za výmysl bláznivých okultistů, ale to není pravda, protože kontinent Atlantis se objevuje v několika kulturách tady na naší planetě.

Ale teď už k samotnému příběhu: Dávní předci tohoto národa žili klidným životem v severní části Atlantidy. Jejich vládcem a králem byl později označovaný bůh Thor.
Říkalo se, že bůh Thor byl malého vzrůstu a měl lehce našedlou pokožku. Tato neobvyklá rasa žila na planetě Zemi v míru a v lásce. Starali se o další lidi na různých kontinentech ve směs spíše severní kontinenty. Pomáhali, učili a plodili své potomky s místními dívkami.
Mohu také zde konstatovat, že snad prováděli nějaké genetické pokusy na méně vyvinutých civilizací - z nichž se potom rodily nám velice zajímavé až vymyšlené bytosti (obři, lidské a zvířecí klony apod.). Nemůže však odsuzovat tuto rasu, protože bychom odsoudili i dnešní svět, který dělá to samé.

Jediná rasa, která stímto konáním nesouhlasila si říkala Nefilové (první božské bytosti). Jen ti měli možnost a právo nad životem a smrtí. Moc se, ale o Nefilech neví a to klade velké překážky dnešním historikům, archeokosmohistorikům a podobným lidem s podobnými zájmy.
Nefilové se tedy rozzlobili na obyvatele tehdy velice vyspělého kontinentu se jménem Atlantis a jako trest postihla planetu Zemi velká a ničivá potopa, která měla za následek zánik kontinentu Atlantis a ostrova Mu.

 

 

 

Putování
Během této katastrofy zahynuli skoro všechny uměle vytvořené (klonované) bytosti, které vytvořili obyvatelé vyspělejších civilizací ještě více než naše.

Podařilo se zachránit jen velice malé skupině obyvatel a ti pak našli své útočiště na vrůzných místech světa. Thor spolu se svou rodinou a malou hrstkou věrných odcestoval na diskovém voze, který šlehal blesky a hromy, někam do dnešního Grónska. Ostatní obyvatelé severní Atlantidy odešli na svou domovskou planetu (vstoupily na obrovskou loď, která metala blesky a ta je pak odnesla do nebeských výšin).

V Grónsku Thor našel útočiště u malého nevyvinutého kmene Eskymáků, kteří žili odděleně od ostatních. Thor zde mohl nerušeně pokračovat ve svých experimentech, které se mu stali brzo úspěšnými. Za několik málo stovek let se mu podařilo vypěstovat velice krásnou a chytrou rasu, rasu, která byla silná a vyspělá, rasa, která byla brzo pronásledována místními kmeny a musela odcestovat na nedaleký kontinent se jménem Island. Zde se od nich oddělil jejich, jak oni říkávali Bůh Thor - ten kdo je stvořil a dal jim kulturu.

Za několik málo generací se jejich počet znásobil a začali se pomalu stěhovat a rozdělovat na různé kmeny. Někteří odešli do dnešního Norska a Švédska, Irska a úplně ti první šli do dnešního Mongolska.

O mytologii v době, kdy byli v Mongolsku se toho moc neví. Ví se jen to, že velice silné kmeny s Nordickými typy děsili malé kmeny žijící v Mongolsku.

Další malou zmínkou v mytologii Nordických kmenů je náhlé stěhování na západ, kde se setká jeden z válečníků tváří v tvář se svým bohem "Thorem. Ten mu sdělí, že ať vezme svou rodinu a jde do Indie. Válečník poslechne a s celou svou rodinou vyráží přes skalnaté hory směrem do Indie. Místní obyvatelé přijali rodinu a označili je jako Árijce (vznešené lidi)
Zde, ale už končí mytologický příběh plný pravdy, ale to záleží na vás zda jste uvěřili, či ne. Nikoho z Vás nepřesvědčuji, protože já jsem se o pravdě už přesvědčil.

 

 

 

Božstva

Severská neboli Nordická mytologie obsahuje také své bohy, jako každá jiná mytologie. Ale bohové to nebyli jako takový, protože existují i svitky, kde bůh Thor se modlí k nějakému či nějaké bytosti, proč by se bůh modlil sám k sobě? Na tuto otázku existuje jen jedna odpověď, protože to byl bůh je pro ty, kterým dal život. Já vím je to těžké pochopit, ale někteří mě snad pochopíte.

Zde Vám mohu vyjmenovat všechny bohy, které se Vážou k Nordické rase: Baldr, Bragi, Fenri, Farseti, Frey, Freyja, Frigg, Heimdall, Hel, Jarmungand, Loki, Magni (syn Thora), Odin, Týr, Ull (novodobý bůh), Váli, Vidar a samozřejmě, že nemůžeme zapomenout na Thora.

 

 

Převzato: http://blog.lide.cz/mrcifinka01

 

Copyright © 2019 Matrix-2012.cz. Všechna práva vyhrazena.
Joomla! je svobodný software vydaný pod licencí GNU General Public License.