Kdo je Online

Právě přítomno: 378 hostů a žádný člen

2722696
Dnes
Včera
Týden
Minulý týden
Měsíc
Minulý měsíc
Celkem
862
1804
9092
1495352
27650
46829
2722696

Your IP: 34.203.245.76
2019-01-17 08:07

 

 

Iná verzia minulosti ľudstva

 

 

 

 

Kým vody Pacifiku 22 tisícročí p. n. I. pohltili kontinent Mu a jeho nádhernú civilizáciu, skupiny emigrantov prišli do Ázie, Afriky a na ostrovy Atlantického oceánu.


V Ázii vytvorili mocný štát Ujgurov, ktorý siahal od Uralu až po východné okraje kontinentu, a Ramovo impérium, ktoré na vrchole svojej moci zaberalo Indický polostrov až po územie dnešného Afganistanu a na východe po súčasnú Barmu. Tí, ktorí prišli do Afriky, kolonizovali Saharu a oblasť, ktorú dnes zalievajú vody Stredozemného mora, kde vznikla krajina Ozirea. Posledná skupina utečencov osídlila ostrovy Atlantického oceánu a umožnila zrod civilizácii Atlantídy. Približne pred 12-tisíc rokmi krajiny disponujúce mohutnou technikou viedli medzi sebou strašné vojny: používali lietajúce stroje a nezvyčajné ničivé zbrane. Vtedy zo zemského povrchu zmizli najväčšie mestá Ramovho impéria, prestala existovať krajina Ujgurov, potopila sa Atlantída a vody Atlantického oceánu sa preliali cez Gibraltár, pričom zaliali nádherné mestá Ozirey a vytvorili Stredozemné more.

 

 




História sveta sa začala nanovo


Celý príbeh vyznieva ako sci-fi, ale existuje viacero dôkazov na podporu tejto hypotézy. Napríklad nové mestá, ktoré v poslednom čase archeológovia odhalili na území Indie a Pakistanu, sú čoraz staršie. Staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta zasa dosť podrobne opisujú strašné vojny spred tisícročí na území dnešnej Indie, pričom detailne opisujú použité zbrane, ktoré v mnohom pripomínajú tie dnešné. Existujú, pravda, aj iné zdroje: napríklad dokumenty Lemurského bratstva, tajného združenia, ktoré vzniklo v tridsiatich rokoch. Jeho vierohodnosť je síce pochybná, ale prekvapujúco sa prekrýva so starodávnymi textami a tým, čo tvrdia archeológovia.


Autormi novej verzie minulosti, ktorá berie do úvahy archeológiu a pramene, sú dvaja bádatelia James Churchvvard a Dávid Hatcher Childress.

 



Dôkazy o krajine Mu


Počas pobytu v Indii Churchvvard v jednom z tamojších kláštorov natrafil na súbor hlinených tabuliek s neznámym písmom. S pomocou budhistického mnícha prečítal texty, hovoriace o rozvoji a úpadku úžasnej civilizácie, ktorá pred mnohými tisícročiami existovala na kontinente Mu, ležiacom v Pacifiku. Súbor však nebol kompletný, preto Churchvvard precestoval Áziu, aby našiel chýbajúcu časť. Objavil ju po rokoch v Tibete. Takmer v rovnakom čase na podobný súbor tabuliek (tentoraz kamenných) natrafil počas archeologických prác v Mexiku William Niven. Oba súbory doplnili históriu národa, obývajúceho pred tisícročiami kontinent Mu. Tieto objavy priviedli Churchvvarda k napísaniu piatich kníh o zmiznutom kontinente, ktorý bol okolo 10-tisíc kilometrov dlhý (od západu na východ) a asi 5000 kilometrov široký (zo severu na juh). Rástli tam nádherné lesy obývané veľkými zvieratami vrátane mastodontov. Krajina bola rozdelená na 10 provincií a mala 60 miliónov obyvateľov. '' Hoci dnes nik nevie, čo sa stalo s tisíckami tabuliek, ktoré boli pokryté neznámym písmom, Chuchvvardovo tvrdenie, že v Pacifiku existoval obrovský kontinent, možno považovať za pravdepodobné. Jazyky obyvateľov Oceánie , pochádzajú zo spoločného kmeňa i a zvyky či legendy sú takmer identické. Mohli ostrovania v

primitívnych lodiach prekonávať obrovské vzdialenosti, aby osídlili tisíce ostrovov v Tichom oceáne? Pravdepodobnejšie je to, že ostrovy sú zvyškami jedného kontinentu. Ich flóra pozostáva z foriem typicky oceánskych, ako aj z ázijských, austrálskych, oboch Amerík a dokonca Antarktídy. Existujú aj archeologické dôkazy. Na Veľkonočnom ostrove 555 sôch hľadí do diaľky: podobné objavili na Havajských ostrovoch a inde, rovnako ako megalitické chrámy a mramorové stĺpy. Všetko to potvrdzuje hypotézu, že ostrovy Pacifiku sú zvyškami veľkého kontinentu, ktorý svojou rozlohou na severe zahrňoval Japonsko a cez Havaj smeroval ku Kalifornii až po Chile. Nedávny objav šiestich monumentálnych podmorských stavieb pri pobreží japonských miest
Yonaguni, Kerama a Aguni, ako aj mesta pri pobreží Indie (o ktorom sme písali) robí túto hypotézu ešte vierohodnejšou.

 

 

 



Blíži sa súčasná civilizácia ku koncu?


Kontinent Mu sa potopil pred 24-tisíc rokmi po celosvetovej kataklizme (prepólovania následkom nahromadeného ľadu na oboch póloch). Teóriu cyklickosti takýchto katastrôf vyslovil v 50. rokoch Charles Hapgood a podporil ju sám Albert Einstein.


Aj indická kozmológia tvrdí, že život na Zemi prebieha v cykloch trvajúcich 24 000 rokov, ktoré sa vždy končia celosvetovou apokalypsou. Ak je to pravda, náš súčasný svet je na prahu záhuby (z tohto pohľadu aj rok 2012, o ktorom hovoria Aztékovia, že je zavŕšením cyklu, veľmi reálnym koncom). Churchward píše, že tesne pred úpadkom civilizácie Mu značná časť obyvateľov tohto kontinentu emigrovala do Ázie, kde na teréne súčasného Mongolska vytvorila mocný štát Ujgurov, ktorý zakrátko siahal od Uralu po východné hranice kontinentu. Približne pred sto rokmi ruský archeológ Kozlov objavil v hĺbke 15 metrov pod ruinami mesta Chara-choto v púšti Gobi hrobku starú 18-tisíc rokov. Ľudské pozostatky, ktoré sa v nej nachádzali, boli zdobené podobnými znakmi ako tie, ktoré Churchvvard našiel na hlinených tabuľkách v Indii a Tibete. Legendy všetkých krajín Východu spomínajú, že Ázia bola kedysi nížinatou krajinou s úrodnou pôdou a tisíckami miest. Na púšti Gobi dodnes vidieť vyschnuté korytá riek a jazier.


Súčasný bádateľ a autor mnohých kníh o zmiznutých mestách dávnych čias D. Hatcher Childress je presvedčený, že skupina utečencov z Mu založila na Indickom polostrove Ramovo impérium. Jeho hlavnými strediskami malo byť deväť miest: Nagpur, Mathura, Klaiban-gan, Dwarka, Mohendžo Daro, Lothal, Harappa, Kót Džidži a Ajodhja. Posledné z týchto centier spomínajú staroindické eposy Ramajána a Mahábharáta, ktorých obsah vyzerá ako scenár Hviezdnych vojen. V týchto tisíce rokov starých textoch bohatieri lietajú v kovových strojoch s antigravitačným pohonom, bojujú pomocou rakiet a majú zbrane so smrtonosnými lúčmi. Zo zemského povrchu miznú celé armády a mestá a tí, ktorí prežijú, zomierajú následkom choroby z ožiarenia.


Starodávne indické texty vrátane Vimanika Šastra podrobne opisujú plány týchto lietajúcich strojov - vimán, ako aj ich vybavenie. Ruiny Mohendžo Dara, Harappy a Kót Džidži existujú dodnes. Bádateľov prekvapujú pravidelné stavby domov a ulice križujúce sa v priamom uhle, ako aj dokonale naprojektovaný vodovodno-kanalizačný systém s tečúcou vodou a toaletami. Starodávny prístav Lothal je od pobrežia vzdialený niekoľko kilometrov, preto pobrežná línia Indického polostrova, ako píše Churchvvard, musela vyzerať celkom inak. Tesne pri brehoch Indie možno nájsť zvyšky potopených stavieb. Všetky ruiny vykopané v Indii a Pakistane, nesú stopy katastrofy, akoby pohroma prišla nečakane.

 

 



Atlantída a Ozirea


Kto zrovnal so zemou nádherné mestá Ramovho impéria? Dokumenty Lemúrskeho bratstva a Childressove výskumy ukazujú na Atlantídu. Táto civilizácia disponovala nepredstaviteľnou technikou a armádou vrátane lietajúcich vozidiel. Ramovo mierumilovné impérium (ktoré lietajúce stroje využívalo najmä na civilné účely) i silná Ujguria boli voči Atlanťanom bezmocné. Nepredstaviteľná sila zmietla z povrchu Zeme nádherné mestá Ázie, zabila milióny ľudí a hlavné mesto Ujgurov zmenila v púšť. Ale Atlanťania urobili chybu. Použili ako zbraň tzv. skalárne vlny, ktoré poslali cez stred Zeme: zničili impérium Ujgurov, ale zároveň zahubili vlastnú krajinu. Asi pred desaťtisíc rokmi vlny oceánu zaliali Atlantídu, čo zapríčinilo aj zánik mohutnej Ozirey v severnej Afrike a krajín v oblasti Stredozemného mora. O Ozirisovom panstve dnes veľa nevieme, rovnako ako o ostatných impériách, ktoré vznikli po zániku civilizácie Mu. Keď emigranti z potápajúceho sa kontinentu prišli do severnej Afriky, táto oblasť ešte nebola púšťou a oblasť, ktorú dnes vypínajú vody Stredozemného mora, bola úrodným údolím. Níl, v tom čase nazývaný Styxom, tiekol ďalej na sever a skrúcal sa na západ: ústie rieky sa nachádzalo v okolí Gibraltáru (Herkulove stĺpy).


V Egypte i v celej oblasti Stredozemného mora existujú pozostatky po tejto zmiznutej civilizácii. Patrí k nim Sfinga, ktorej vek (bádatelia vychádzali z erózie skaly) sa odhaduje na 12-tisíc rokov, a Veľká pyramída, neprávom považovaná za Cheopsovu hrobku. Staviteľské impérium Ozirisa sa preslávilo najmä megalitickými stavbami. K takýmto stavbám patria Ozireon v egyptskom Abidose, Baalbecká terasa a stovky iných stavieb v oblasti Stredozemného mora. Veľký dojem vzbudzujú najmä prehistorická Olympia, základy Minosovho paláca na Kréte, konštrukcie pod vodou pri pobreží Alexandrie, pyramída v Argose, „múry Kyklopov" v Delose a Alatrii, 30 megalitických svätýň na Malte, rovnako ako Carnac a Lixus v severozápadnom Maroku. To všetko je len zlomkom toho, čo zostalo po Ozirey: veď dodnes nevieme, čo skrývajú piesky Sahary a vody Stredozemného mora...


Čoraz viac nálezov napovedá tomu, že pred mnohými tisícročiami naozaj existovali na Zemi civilizácie, ktoré sa technicky vyrovnali našej a zrejme ju aj prevyšovali. Oficiálna veda datuje počiatky organizovaných spoločenstiev na ôsme tisícročie p. n. l. K najstarším známym mestám tejto oblasti patria Jericho v dnešnom Izraeli a Catal Huyuk v Turecku. Prvé egyptské pyramídy oficiálne vznikli v treťom tisícročí p. n. l. a prakticky odvtedy sa datuje nám známa história. Čo však bolo predtým? Oficiálna veda stále nedokáže objasniť náhly rozvoj kultúr Mezopotámie a Egypta. Možnože naozaj boli dedičmi zmiznutých civilizácií, po ktorých zostali iba legendy.

 

 

Převzaté:  www.tajomstva.org

 

 

 

Copyright © 2019 Matrix-2012.cz. Všechna práva vyhrazena.
Joomla! je svobodný software vydaný pod licencí GNU General Public License.