Kdo je Online

Právě přítomno: 13 hostů a žádný člen

2141712
Dnes
Včera
Týden
Minulý týden
Měsíc
Minulý měsíc
Celkem
406
1202
5417
921474
18786
29660
2141712

Your IP: 54.80.211.135
2017-10-19 12:49

 

 

Klimatické změny a společné rysy

mayského 

a aztéckého kalendáře

 

 

        Aztékům a ostatním národům střední Ameriky čas neubíhal lineárně, ale v cyklech. Stejně jako byl svět stvořen, zničen a znovu vytvářen,opakují se i kratší časové úseky. Byl-li pro Aztéky konečným život, tak byla podle posledních výzkumů pro ně konečná i smrt. Život obsahoval nevyhnutelnost smrti, ale smrt v sobě zároveň obsahovala jistotu znovuzrození. Pro ně a pro ostatní středoamerické národy znamenala smrt přechod od života pozemského do další existence v jiném prostoru mnohovrstevnatého vesmíru. Pro některé to také znamenalo dokonce možnost návratu k Zemi, i když v jiné formě. Co se týče prudkých změn klimatu, právě vydaná zpráva z jednání American Geophysical Union říká, že uhlíkovou metodou byly stanoveny přesně na dobu před 5200 lety- řekli jste něco profesorovi Lonnie Thompsonovi o maysko-azteckém symbolu v obilí ze srpna 2004?


       Jeho čtyři vnější segmenty označují přesně 5200 let po 360 dnech (ne 365 , to by bylo 5130 let). Ale uhlíková metoda se u takto dlouhých období často cca o 100 let mýlí. Pak je tam 10 venkovních mezer po 520 letech a 10 vnitřních mezer po 52 letech (mayské století), a nakonec šest čárek ukazuje 52/6 = 8,67 let do konce Čtvrtého Slunce.


       Největší anomálií je '12.19.19' uvnitř kruhu; ale teď si uvědomujeme, že se snažili nastínit paralelu mezi prosincem 2004 a tím, co se stane v prosinci 2012.


       Vezmeme-li v úvahu nové Thompsonovy důkazy, událost v r. 2012 je jasně nasnadě - i když nerozumíme astrofyzice. Zřejmě jde o nejdůležitější zprávu vůbec. Otázka, zda se sluneční energie změnila (před 5200 lety), nebo zda se zemské masy "sklouzly" do jiných lokalit, zůstává bez odpovědi.


       Určitě jste zaznamenali fakt, že doba 5200 let odpovídá 13 mayským Baktunům. 13. Baktun končí právě 21. prosince 2012.


       Kalendář Ox Lahji Baktun obsahuje 5200 let, a končí datem 21. prosince 2012 dle Gregoriánského kalendáře. Jsme ve čtvrté části těchto dvou cyklů, které začaly v r. 3114 př. n. l. Dáme-li dohromady tyto dva kalendáře, dostaneme jedno období velké destrukce celého lidstva.


       Je pouhou náhodou, že Lonnie Thompson našel důkazy pro prudké změny počasí zrovna před 5200 lety, nebo Mayové opravdu dekodovali ve svém kalendáři varování slunečních cyklů?


       Jako nadšení astronomové byli staří Mayové nakloněni astrologickému cyklu, kterému říkáme precese rovnodenností. Ten se blíží cyklu o 26000 letech, ve kterém Země tranzituje všemi 12 znameními zvěrokruhu, každým z nich asi 2152 let..Jednotlivé z těchto astrologických věků představují jeden měsíc grandiozního kosmického Roku. Sumerové, Tibeťané, Egypťané, Čerokíové, indiáni Hopi a Mayové ve svých mystických náboženstvích poukazují na týž cyklus 26000 let. Všichni vyvinuli kalendáře, založené na tomto velkém cyklu.


       Staří Mayové chápali tento cyklus o 26000 letech jako složený z 5 kratších cyklů po 5125 letech. Každý z těchto 5 cyklů byl považován za samostatný Věk Světa neboli Cyklus Stvoření. Jak vidíme na obrázku na známém kruhovém středoamerickém slunečním kameni (často nazývaným Aztecký kalendář), každý Cyklus Stvoření byl údajně ovládnut a zničen jedním z pěti živlů.Jde o jaguára, vítr, déšť a vodu.

 

       Aztecký kalendář na základě Mayského kalendáře


       Inspirován mayským kalendářem sestával známý aztecký kalendář z rituálního cyklu, který se dělil na 13 období po 20 dnech, a z občanského cyklu, který se dělil na 18 měsíců po 20 dnech plus 5 "nešťastných" dní, zvaných 'nemontemi'. Původní kámen měří 12 stop v průměru, a váží přes 25 tun. Zjistilo se, že byl nalezen v r. 1790 na místě dnešního Mexico City, a je k vidění v Muzeu antropolgie v Mexico City. Ve středu vidíme tvář boha Tonatiuha obklopenou čtyřmi hranatými plochami, oslavujícími předchozí inkarnace božstva. Ty symbolizují předchozí věky světa.


       Náš současný velký cyklus (3113 př. n. l.- 2012 n.l.) se nazývá Věkem Pátého Slunce. Tato doba je řízena 4. Zemí . Pátý Věk je syntézou předchozích čtyř. Čtvrtá Země (maysky Caban a aztécky Ollin) má několik významů: pohyb, posun, evoluce, zemětřesení, navigace, synchronizace, hledání klíče, želva. V mayštině svět olu ollin znamená vědomí.


       Podle mayského kalendáře bylo datem, kdy Země vstoupila do doby Pátého světa, 13. srpna 3113 př. n.l., zapsáno mayským způsobem dlouhodobých počtů jako 13.0.0.0.0. Každý den od tohoto momentu byl označen počtem dnů, které uběhly od kosmického počátečního bodu.


       Dle Dr. Jose Arguellese z Time and The Technosphere "13. srpen 3113 př.n.l. je tak přesné datum, jaké jen můžeme pro začátek dějin získat. První egyptská dynastie se datuje 3100 př.n.l., první město Uruk v Mezopotamii také 3100 let př. n.l., hindská Hindu Kali Yuga r. 3102 let př. n.l., a co je nejzajímavější, dělení času na 24 hodin po 60 minutách a 60 vteřinách (a dělení kruhu na 360 stupňů) také kolem roku 3100 př. n.l. v Sumeru. Pokud byl tak přesně stanoven počátek, proč by nemohlo být stejně přesné i datum konce dějin, tedy 21. prosince 2012 ?"


       V cyklu 5125 let se nachází 13 menších cyklů, známých jako '13 Baktunů,' nebo 'dlouhé doby' Každý baktun je dlouhý 394 let, neboli 144000 dní. Každý baktun byl specifickou epochou Velkého cyklu stvoření, a nesl ssebou osobitý osud evoluce těch, kteří se v tom kterém baktunu inkarnovali. Například všechny mayské písemné památky vznikly přesně v průběhu Baktunu 9 (435-830 n. l.). Tato éra je známa jako doba klasická mayská. Po tomto předělu, kolem roku 830 n.l. byla opuštěna mayská centra a jejich bohatá kultura záhadně zmizela. Dodnes nikdo neurčil důvod, ani místo, kam odešli.


       Klasičtí Mayové z doby Baktunu 9 měli specifický osud, odlišný od Mayů z jiných dob. Jak píše Dr. Jose Arguelles : " v roce 830 n.l. odešel konstrukční tým zpět do vesmíru, vrátil se do jiných dimenzí, ze kterých Mayové dál pozorují věci. Pozemští Mayové se pomalu rozptýlii v džungli. Nastávala doba temna. Dostavili se dobyvatelé. K datu 830 n.l. vstoupily na Yukatán bojovnické kmeny pod prastarým jménem Toltékové, což znamená Mistři stavitelé. Přinesli válku a lidské oběti."


       Země a její obyvatelé v současné době procházejí 13. baktunským cyklem - posledním obdobím let 1618-2012 n.l. Tento cyklus je znám jako "triumf materialismu" a "transformace věcí". Mayové předpověděli, že tento poslední baktun bude dobou velkého zapomínání, kdy se velice vzdálíme našemu pocitu jednoty s přírodou a zažijeme něco jako kolektivní amnézii. Jakoby působil nějaký paměťový virus, jehož následkem začínáme věřit omezené realitě vnějšího dojmu. Roste odcizení duchovní podstatě, jež pohání tento svět, takže lidstvo jen posíluje své vědomí ega a nadvlády.


       Vstoupili jsme do tohoto baktunového cyklu právě po zavedení systému celosvětové koordinace 12-ti měsíčním kalendářem papeže Gregorie XIII. a po zdokonalení 12 hodinových 60 minutových mechanických hodin (v r. 1600), které se vyvíjely po staletí. Tyto dvě věci mají nemalý význam. Podle Valum Votan tyto dva nástroje manifestovaly lidský "omyl v čase". Sledování umělých nástrojů času způsobilo oddělení člověka od zbytku přírody, počátek jeho konání vlastní falešnou frekvencí na úkor přírodního světa


(c)2005 Agroimonrix

Převzato: Eldar

 

 

 


xxx

 

 

Mayové

 Jednou z mála indicií, která hovoří o přesném datu jakési celosvětové změny, je objev Mayského kalendáře a legendy, která se k němu vztahuje. Tento kalendář,který je mimochodem mistrovským dílem neznámého matematika-astronoma, a je mnohem přesnější, než námi používaný kalendář, končí datem 20.12.2012. Legenda hovoří o tom, že pak nastanou velké změny, a již jej nebude potřeba. Zajímavou souvislostí s tímto datem je skutečnost, že v této době budou všechny planety sluneční soustavy seřazeny téměř v jedné přímce. Jeden konec této přímky bude tvořit právě slunce. Tím může dojít k nejrůznějším efektům, především vlivem gravitace. Všechny planety totiž budou na slunce působit svou gravitací z jediného směru. Jaký vliv to bude mít na výrony sluneční hmoty, to asi nikdo přesně neví.

 

Egypt

Také nápis na jedné z Egyptských pyramid prorokuje katastrofickou budoucnost lidstva. Hovoří o tom, že v době, kdy lidstvo spatří ve vesmíru svoji vlastní tvář, bude trvat již pouze několik desítek let do body, kdy velká část lidstva zemře v jediném dni. Nemluví se zde o tváři vyfotografované na povrchu Marsu?

 

Hopi

Ze starých legend a vyprávění, ale i z náboženských textů lze vyčíst, že v historii Země bylo několik vývojových etap, kdy každá byla ukončena nějakou katastrofou, ať už zásahem Boží moci, nebo přírodním úkazem. Toto potvrzují i vědecké důkazy, které ovšem nehovoří o tom, že zde již dříve žili civilizovaní lidé. To oficiální věda stále popírá. Podle vyprávění kmene Hopi lidstvo prochází určitými etapami. V současnosti se nacházíme na konci čtvrté etapy. Celkem by jich mělo být devět. Indiáni tvrdí, že na konci minulé etapy lidé zdevastovali přírodu natolik, že byli schopni přežít pouze díky zařízení podobným plynovým maskám. Odtud prý pocházejí starobylá vyobrazení bytostí jakoby ve skafandrech. Jejich předpovědi budoucnosti - proroctví - není vysloveno na základě nějaké vize, ale jde o stále se opakující události ve vývoji. Jestliže se objeví určité příznaky, je třeba lidstvo varovat před tím, kam spěje, protože se vydává po stejné cestě, kudy již jednou prošlo. A tato čtvrtá etapa se již blíží ke svému katastrofickému konci.

 

Vanga

Vanga je jednou z největších věštkyní poslední doby. Tato žena je v současné době již po smrti. Žila a pracovala v Bulharsku, ještě v dobách totalitního systému. Byla blízkou přítelkyní tehdejšího vůdce Todora Živkova, pro kterého byla určena většina jejích proroctví. Zde uvedu jednu příhodu, ktará dokládá její schopnosti. Již v roce 1980 předpovídá asi toto :

"Kursk bude pod vodou a celý svět nad tím bude truchlit. Může se to stát v roce 1999 nebo 2000. Ale zcela jistě se to stane v srpnu." Ruská televize tato slova odvisílala začátkem roku 1999 a v Kursku tomu nikdo nevěřil. Lidé si říkali, co že to je za nesmysl, jak by se celé město mohlo ocitnou pod vodou? Lidé to brali s humorem. Ale pouze do doby, kdy se v Barentsově moři nepotopila stejnojmená ponorka. A opravdu celý svět sledoval, zda se podaří některé námořníky zachránit. Dalo by se předpokládat, že ruská vláda bude tuto tragédii držet pod pokličkou, jak je jejím zvykem. Vše se ale odehrálo přesně tak, jak Vanga předpověděla dvacet let před událostí.

  

 

 

 

"Je dokonané. Znovu raz oheň prenikol zemou... Všetky veci individuálne i kolektívne sú ním presiaknuté a zaplavené. Tak prirodzene prenikol každým prvkom, každou energiou, každým spojivkom v jednote nášho kozmu, že sa zdá akoby celý vesmír vzbĺkol plameňom."
Teilhard


Podľa starých indických textov bola "zem" stvorená a zničená už mnohokrát a na začiatku každého nového cyklu Brahma stvorí nový svet. Toto veľké časové obdobie sa delí niekoľkokrát na menšie časti, z ktorých posledný sa skladá zo štyroch vekov. Ale čo je dôležité, na konci každého veku sú kataklizmou zničené všetky živé veci na zemi, okrem niekoľko málo jedincov, ktorí ľudskú civilizáciu vybudujú odznova.

Obdobie, v ktorom žijeme, sa teda nazýva Kali-juga alebo vek železa. Kali je bohyňou dvojakej povahy a slovo "kali" znamená aj "čierne obdobie". Keď sa končí posledná juga, zem je pripravená o nerastné bohatstvá a to je znak, že sa chýli koniec veľkého cyklu a svet treba znovu obnoviť. Najprv príde veľké sucho, ktoré bude trvať 100 rokov, počas ktorého sa život na zemi veľmi zdecimuje. Voda na povrchu sa vysuší a bude sa nachádzať len v atmosfére a pod zemou. Potom všetko živé zničí silné slnko a oheň a po ňom príde dážď, ktorý tie plamene uhasí. Dážď však bude trvať tak dlho, že na zemi nebude už žiadnej pevniny; všetko bude pokrývať voda. Až keď vetry vodu vysušia, začnú vznikať nové pevniny a zrodí sa nový svet.

V súčasnosti sa teda nachádzame na konci obdobia Kali-juga, najnegatívnejšej zo všetkých júg. Autori starovekého indického textu "Višnu Purana", oveľa staršieho, než sú biblické texty, charakterizujú súčasnú dobu takto: "Vodcovia, vládnuci na zemi, budú násilnícki a budú sa zmocňovať vlastníctva svojich podriadených... Tí, čo vlastnia majetky, opustia roľníctvo a malý obchod a budú žiť ako sluhovia... Ich vodcovia, pod zámienkou právnej nutnosti, ich budú okrádať o súkromné majetky... Morálne hodnoty a dodržiavanie zákonnosti sa bude znižovať zo dňa na deň, až svet bude napokon úplne skazený a agnosticizmus zavládne medzi ľuďmi."

Spis je starý niekoľko tisícročí - a ako výstižne popisuje dobu, v ktorej žijeme. Áno; upustili sme od roľníctva a súkromné majetky nám násilne odoberali pod smiešnymi zámienkami uzurpátori moci. Opustili sme svoje malé roľnícke usadlosti, drobné remeslá a obchodíky a stali sme sa novodobými otrokmi v práci pre druhých - či už je tým vlastníkom výrobných prostriedkov štát, korporácia alebo malý súkromný podnikateľ. Morálne hodnoty a vznešené ideály existujú už len na papieri a svet okolo nás je skazený a zlý.

Tajomný národ Mayov, ktorý žil na polostrove Yukatán v strednej Amerike a ktorý sa náhle, takmer bez stopy stratil, zanechal po sebe tie najpresnejšie kozmické kalendáre. Matematický údaj, ktorým vyjadrovali dĺžku obežnej dráhy zeme okolo slnka, vypočítali na tisícinu desatinného čísla, hoci v dobe, z ktorej sa nám o nich zachovali pamiatky, v praxi desatinné čísla vôbec nepoužívali. Slnečný kalendár bol postavený na 365,242129 dňa, čo je presnejšie číslo, než na akom je postavený Gregoriánsky kalendár, ktorý používame dnes - 365.242500 dňa.
Kalendár Tzolkin, to je dielo génia... Dajú sa z neho vyčítať nielen menšie cykly, trvajúce dni, mesiace a roky, ale aj dlhotrvajúce cykly, kde sa musia použiť úplne iné jednotky merania času, pretože hodnoty čísel, vyjadrujúcich pozemské roky, idú do hraníc, pre ktoré nemáme meno. Pre Mayov bolo presné sledovanie času posvätné - tak ako ešte stále je aj pre starejších dnešných indiánskych kmeňov v Amerike. Vysoko rozvinutá kultúra Mayov sa kdesi stratila, ale ich potomkovia a susedia celkom nezabudli...

Podľa indiánskych legiend uplynuli na zemi už mnohé ľudské veky - slnká. Každému obdobiu dominovalo iné slnko a všetky skončili kataklizmou. Podľa toho, čo éru charakterizovalo alebo čo spôsobilo katastrofu, ich nazvali: Jaguár, Vietor, Dáži, Voda. Posledné veľké obdobie, skladajúce sa z trinástich baktunov sa začalo v roku 3113 pred Kristom. Keďže každé trvá okolo 5125 rokov, to posledné sa skončí 21. decembra 2012. Jeden baktun trvá približne 144 000 dní a skladá sa z dvadsiatich katunov; jeden katun trvá necelých 20 rokov. Posledný katun sa začal v roku 1992 a skončí tiež v roku 2012, spolu s väčším cyklom. Toto posledné obdobie charakterizuje slovo "posun, búrlivá zmena".

Starejší indiánskeho, dnes už takmer vyhynutého, kmeňa Hopi, žijúceho v osadách uprostred hôr v severnej Arizone, pozorne pátrajú vo svetovom dianí a v okolitej prírode po znakoch, ktoré boli predpovedané a ktoré majú znamenať koniec éry. Hopi, to je hrdý, skromný národ, tvrdo dorábajúci každodenný chlieb na neúrodnej kamenistej pôde celé tisícročia. Sú to potomkovia pueblo Indiánov a považujú sa za najstarších obyvateľov Ameriky. "Hopi" znamená aj "mier". Okolité kmene ich považujú za pokojných, mierumilovných ľudí. Žijú vo vysoko položenej, veľmi suchej oblasti, napriek tomu však úspešne pestujú i takú náročnú plodinu, akou je kukurica. Napriek tvrdým podmienkam však prežili, lebo vedeli žiť múdro, v harmónii s prírodou. Tisíce rokov sa však museli brániť proti cudzej intervencii. Dnes ich zo všetkých strán obkolesuje rezervácia kmeňa Navaho. Po príchode bielych obyvateľov do tejto oblasti sa totiž všetko zmenilo...

Biely človek začal politicky rozhodovať o veciach, ktorým nerozumel a svojou priemyselnou činnosťou a bezohľadnou honbou za ziskom narušil rovnováhu v celom prostredí naokolo. I keď sú Hopi ako jediný pôvodný národ Ameriky nikdy nepodpísali žiadnu dohodu s vládou USA, biely človek a jeho civilizácia si časom našla cestu aj sem. Pôda v oblasti je na mnohých miestach zdevastovaná, rieky znečistené a napriek mnohým žiadostiam, vláda nie je schopná prinútiť majiteľov miestnych povrchových baní, aby urobili poriadok alebo definitívne odišli, ako Hopi žiadajú. A nielen biely človek, ale aj Indiáni z okolitých kmeňov v minulosti zneužívali ich holubičiu povahu a dnes už patria takmer tri štvrtiny ich pôvodného územia Indiánom kmeňa Navaho. Títo zachádzajú v súčasnej dobe dokonca tak ďaleko, že im kradnú z domov rôzne predmety, ktoré začínajú byť v Amerike veľmi populárne. Dobre sa predávajú, ale národ Hopi tým stráca nenahraditeľné hodnoty - a vláda im nie je schopná poskytnúť ochranu. Hopi sa dnes ocitajú v centre pozornosti, lebo opatrujú tajné učenie, staré niekoľko tisícročí, s ktorým v poslednom čase začínajú oboznamovať verejnosť. Považujú to za svoju povinnosť, aby spoločnosť varovali pred nebezpečenstvom, ktoré jej momentálne hrozí.

Podľa tejto tradície zem prešla už mnohými obdobiami - slnkami, kedy civilizácie prichádzali a odchádzali v zhode s kozmickými cyklami. Zem bola spočiatku úplne bez života, až keď už na nej žili zvieratá a bohaté rastlinstvo, bol stvorený človek. V prvom slnku žil humanoid, ktorý nevedel rozprávať, ani rozmnožovať sa prirodzeným spôsobom. Až neskôr mu bol daný dar reči, aby mohol slovami vyjadrovať vďaku Bohu za svoje stvorenie. Prvý človek dobre poznal bohov a ctil si zem ako svoju matku a slnko ako svojho otca. Bol to prvý svet - obdobie, charakterizované zlatom. Človek bol vtedy spokojný a šťastný a žil v dokonalej harmónii s ostatným stvorením. Nie všetci boli obdarení rovnakým duchom, ale aj priemerný človek vedel, že má v sebe centrá (čakry): prvé sa nachádza na vrchole hlavy - tam, kde má novorodenec fontanellu; to je brána, kadiaľ človek komunikuje so Stvoriteľom. V tom čase ten otvor človeku nezarastal ani v dospelom veku. Druhým je mozog, ktorý mu umožňuje myslieť, tretím hrdlo, kde sa rodí reč a ktorú treba používať veľmi uvážlivo. Štvrtým je srdce, zodpovedné za emócie. Keď človek dopustí, že mu doň vstúpi zlo, má potom "srdcia dve". Ďalším centrom je solárny pletenec, ktorý riadi celého človeka. Keď je bytie človeka na veľmi nízkej úrovni, posledné centrum, ktoré sa nachádza v základni chrbtice, sa prejavuje primitívnym pohlavným pudom a zmyselnosťou. Ten pud sa však postupne transformuje s duševným rastom, až napokon práve toto centrum slúži ako spojivo medzi človekom a slnkom (Bohom).

Takto teda ľudia žili v prvom svete; boli čistí a šťastní. Potom si však niektorí z nich začali uvedomovať rozdiely a jednota sa začala rozbíjať. Človeku sa zapáčila slobodná vôľa a nevedel odolať pokušeniam materiálneho sveta. Zrodili sa choroby. Mimoriadne citlivý človek - liečiteľ - ich v tom čase vedel diagnostikovať pomocou čistého kryštálu, prikladaného k čakrám. Po nejakom čase však Pavúčia žena planéty Zem oznamovala vyšším svetom, že jednota a rovnováha na zemi je veľkou mierou narušená, a tak bolo rozhodnuté očistiť ju od zla. Keď sa ľudia ocitli v tom štádiu, aj zvieratá, ktoré s nimi dovtedy žili v pokoji, od nich poutekali a zdiveli. Spravodliví, ktorí nestratili kontakt s vyššími svetmi, dostali vnútorné varovanie, kam ísť, aby boli pred hroziacou deštrukciou uchránení. Tým potom pomohli mravenčie bytosti, ktoré žili pod povrchom a poskytli im úkryt. A celý svet zničil oheň a veľké zemetrasenia.

A ľudská civilizácia sa začala vyvíjať odznovu, v druhom cykle - strieborný vek. Spočiatku žili ľudia v harmónii a boli šťastní, ale od mravenčích bytostí sa naučili hromadiť potravu na horšie časy a to spôsobilo, že začali medzi sebou obchodovať; začali zneužívať svoj rozum a chytrosť. Chceli vlastniť čoraz viac, až sa napokon niektorí začali uchyľovať aj ku krádežiam a nerovnováha vo vlastníctve vyústila napokon do ozbrojených konfliktov. V konečnej fáze už zase existovali v takej disharmónii, že svet bol odsúdený na zánik. Tentokrát sa narušila rovnováha zeme a celá planéta sa v eratickom pohybe dvakrát prevrátila. Vrchy popadali do morí a veľké vlny sa vyvalili na suchú zem. A ako sa planéta pohybovala studeným vesmírnym priestorom, všetko na nej stuhlo tvrdým ľadom. Zachránili sa len tí, ktorých vyššia múdrosť zavčasu varovala a viedla ich na miesto, kde boli bezpeční.

Tretí cyklus charakterizuje meď. Spočiatku i v tom žil človek v harmónii. Sedával na vrchole kopcov, spieval hymny, v dokonalej jednote s vesmírom a svojím Stvoriteľom. Ale aj v tomto cykle sa znovu našli takí, ktorí podľahli materiálnemu pokušeniu. Niektorí začali experimentovať so svojou tvorivou silou - pod vplyvom "skazenej ženy" a chceli získať výhody nad ostatnými. Vyrobili "pátuwvota" (doslova: štít zo surovej kože) a svojou tvorivou mocou ho nechali vzniesť do vzduchu. Na tomto prostriedku potom prileteli do veľkého mesta, zaútočili a všetko sa odohralo tak rýchlo, že nik nevedel, odkiaľ prišli a ako sa to mohlo stať. O chvíľu však aj iní začali vyrábať tieto lietajúce štíty a začali prepadať jeden druhého. Negatívne energie, takto akumulované, rozhnevali Pavúčiu ženu planéty a aj tento svet bol zničený, tentoraz vodou. Obrovské vlny zaplavili celú zem a všetky krásne stavby a nádherné paláce boli potopené. Spravodliví sa tentokrát zachránili v dutých trstinách, v ktorých sa vodotesne uzatvorili, s troškou potravy a vody. Museli v nich stráviť dlhý čas, až napokon pristáli na vrcholci vysokej hory. Poslali vtákov pohľadať suchú zem, ale tí sa vždy vrátili vysilení späť. Vtedy im Pavúčia žena poradila: "Musíte sa spoľahnúť na svoju vnútornú múdrosť, tá vás povedie. Brána na vrchole vašej hlavy je predsa otvorená." A tak si urobili plte z trstiny a s dôverou v prozreteľnosť sa zverili vode. Cestou našli menšie kusy suchej zeme, ale Pavúčia žena im prikazovala pokračovať v ceste. Po dlhej plavbe našli svet, ktorý bol už pre nich pripravený a z výšky potom videli ostrovy, na ktorých cestou oddychovali - to bolo všetko, čo zostalo z tretieho sveta. Skončil na dne oceánu, i s lietajúcimi prostriedkami a materiálnym bohatstvom, pretože "ľudia si už nenašli čas spievať vďakyvzdania svojmu Svoriteľovi z vrcholov kopcov".

Cyklus, v ktorom žijeme, je údajne posledný a spájajú sa v ňom všetky základné prvky: oheň, voda, vzduch a zem. Je charakterizovaný železom. Ale svet, v ktorom žijeme ani zďaleka nie je taký krásny, ako predchádzajúce. Tento je plný protikladov: má obrovské výšky a bezodné hĺbky, veľké teplo a mrazivý chlad, nekonečnú krásu a neúrodnú púšť. Každý má za života k dispozícii tieto odlišné kvality, aby si mohol vybrať. Podľa toho, čo si ľudstvo počas tohto obdobia vyberie, sa bude formovať i budúcnosť sveta: môže byť zase zničený alebo sa vyvíjať k dokonalosti. Človek však žije zatiaľ v najhoršom materializme, rozdiely a rozpory medzi rasami a národmi sú priepastné a na prvý pohľad neprekonateľné. Začiatkom budúceho tisícročia sa toto obdobie skončí. Nejednota a disharmónia v ľudských záležitostiach môže mať za následok ťažké straty na životoch, ak sa stav nezmení k lepšiemu. Po zničení tretieho sveta a nájdení štvrtého sa ľudia rozišli na všetky svetové strany a navzájom sa lúčili: "Nech sa znovu stretneme!" A tak teraz k sebe znovu musíme nájsť cestu.

Podľa Hopi, po katastrofe, na začiatku každého nového cyklu, Veľký duch pozval zástupcov rozličných skupín, aby si prišli zobrať kukuricu na siatie. A keďže Hopi prišli zo skromnosti poslední, boli označení za vyvolených. Veľký Duch dal ľuďom inštrukcie ako žiť, aby sa neodklonili od božích zákonov a tie ponaučenia vytesal do tabúľ. Hopi opatrujú veľa kresieb na starých tabuliach z vypálenej hliny. Okrem iného i kresbu, vysekanú do tvrdej skaly, ktorá zobrazuje dve základné možnosti vývoja ľudskej civilizácie. Jednou z nich je existencia s rozvinutým zmyslom pre duchovný aspekt vecí, druhou je cesta technologickej civilizácie - ktorá nemá nádej na prežitie.

Starejší kmeňa varujú, že dnes sa nachádzame v kritickom bode; že žijeme v období, kedy ľudstvo samo rozhodne, aký bude ďalší vývoj. Keď sa dokáže vrátiť z cesty dračieho technického napredovania, na úkor prírody a ľudskej dôstojnosti; ak v sebe prebudí svoj duchovný potenciál, bude potom napredovať míľovými krokmi a môže opäť žiť v zlatom veku, ako na začiatku. Ak to nedokáže, matka príroda sa bude brániť pohromami, neúrodou, hladom, sociálnymi nepokojmi, vojnami, čo potom povedie k rozpadu a zániku civilizácie a globálnej katastrofe.

Americký autor Frank Waters, ktorý žil s kmeňom Hopi niekoľko rokov a zaznamenal osobné výpovede strážcov tajomstva, uvádza niekoľko konkrétnych proroctiev a odporúčaní pre moderné indiánske kmene a ostatné ľudstvo: podľa niektorých z nich sa svet možno nevyhne III. svetovej vojne. Veľká časť USA môže byť zničená a ľudia budú hľadať záchranu na odľahlých miestach, podobných rezervácii kmeňa Hopi. Tí, čo rozumejú a nemajú účasť na rozbíjaní jednoty, sa navzájom spoznajú vo všetkých rasách. Budúca vojna bude konfliktom duchovného proti materiálnemu. Veľký význam v tomto procese majú zohrať malé národy, kmene a duchovne orientované skupiny. Hopi hovoria, že nový svet je už na ceste, pretože znovu začínajú rásť niektoré rastliny, ktoré sa už medzitým z povrchu zeme stratili. Spôsobujú to vraj "semená, ktoré prenikajú hviezdami i ľudskými srdciami". Hovoria, že naším dnešným svetom sa definitívne končí jedna dlhá vývojová etapa a budúce tri svety, z ktorých každý bude vždy lepší, ako ten predchádzajúci, na nás ešte len čakajú...

Indiáni hovoria, že všetkým rasám boli na začiatku sveta dané tabule, než sa rozišli do sveta. A na zemi vraj nezavládne mier dovtedy, kým sa držitelia tých tabúľ nezídu za mierovým stolom; kým sa ľudstvo nezjednotí. Ak sa tak nestane, "strhne sa búrka, ktorá zmietne civilizáciu bez stopy". Originálne tabule vraj opatruje kmeň Oraibi - Ohňový klan Indiánov Hopi za červenú rasu, Tibeťania za rasu žltú, kmeň Kikuyu v Keni za čiernu a niekto vo Švajčiarsku za bielu rasu. Predpokladalo sa vraj, že originálne učenie sa v priebehu tisícročí zdeformuje a jednota sa rozbije. Ale na konci etapy musí ľudstvo vidieť jednotu vecí a pochopiť, že všetky duchovné koncepty sveta majú spoločný základ.

Veľký Duch Indiánov Hopi na začiatku upozornil, že červený brat sa musí mať na pozore, keď príde biely brat s krížom v ruke, pretože to bude znamenať, že sa blíži obdobie veľkej očisty ľudskej rasy. Až keď príde s "krížom v kruhu", vtedy bude jeho priateľstvo úprimné. Biely človek prišiel do krajiny prvý raz len s krížom; priniesol so sebou mierumilovné Kristovo učenie, ale aj veľké utrpenie a útlak pre červenú rasu a chaos a materializmus. Indiáni veria, že počas veľkej očisty, ľudia znovu nájdu spoločnú reč. Vojny, nenávisť, prahnutie po moci a bohatstve sa postupne stratí a ľudstvo bude znovu žiť v slnečnom veku.

Hunbatz Men, starejší kmeňa Hopi hovorí, že pre obdobie očisty je charakteristický očistný oheň, ktorý sa však môže na zemi prejaviť rôznorodým spôsobom - podľa toho, v akom stave sa spoločnosť bude nachádzať. Ak sa ľudia nevrátia k duchovnej ceste, môže znamenať napríklad svetovú vojnu alebo inú podobnú katastrofu, za účasti toho najnižšieho, fyzického ohňa.

Podľa legendy indiánskeho kmeňa Pawnee na začiatku sveta bol na oblohu posadený veľký býk, ktorý každým rokom stráca jeden vlas. Keď mu všetky vypadnú, svet sa skončí. Koniec bude predznamenaný "spŕškou meteorov a slnko a mesiac nebudú mať svetla". Pawnee považujú meteority a meteory za posvätné, pretože podľa ich legiend na konci sveta "prídu na zem hviezdy a zamiešajú sa medzi ľudí". Budú im odovzdávať odkaz, "aby sa sami pripravili premeniť sa na hviezdy".

V kmeni Cherokee sa zase hovorí, že zem pláva vo vesmíre ako veľký ostrov na vode a je upevnená vo svojej polohe na oblohe v štyroch bodoch. Skôr, či neskôr, keď sa čas naplní, sa zrúti naspäť "do vôd" a všetko na nej zahynie. Potom ju však Stvoriteľ opäť postaví na pôvodné miesto a vytvorí nový svet.

Hopi v priebehu posledných storočí pozorne sledovali vývoj vo svete a snažili sa identifikovať dôležité orientačné znamenia, že sa blíži koniec cyklu: s istotou identifikovali napríklad, "chodníčky na nebi" - stopy kondenzovaných pár po lietadlách, "pavučiny vo vzduchu" - americká rozsiahla elektrická rozvodná sieť, "chrobák, pohybujúci sa po čiernej stužke" - auto na ceste, atď. Keď boli vynájdené "tekvice popola, zhadzované z neba" - atómové zbrane, starejší vedeli, že nastal čas, aby dali isté pravdy k dispozícii verejnosti, aby sa svet mohol zavčasu spamätať. Ale veľa sa toho nezmenilo, preto majú vážne obavy, že sa to s nami dobre neskončí. Proroctvo hovorilo, že keď "vyhodia na oblohu chrobáka", príde k "prvému otrasu sveta" - lietadlo a prvá svetová vojna. Druhý otras symbolizoval hákový kríž - II. svetová vojna a symbolom tretieho je "červená farba". Hopi veria, že ľudia, pre ktorých je typická červená farba a veľká početnosť, majú priniesť na americký kontinent posvätné texty od východu. A niektorí sa nazdávajú sa, že sa tak už stalo a dôkaz vidia v príchode budhistických mníchov, ktorí nosia červenú pokrývku hlavy a zakladajú v Amerike duchovné strediská. Prikladajú tomuto faktu veľký význam aj preto, že ešte v 8. storočí n.l. veľký prorok z tejto sekty Padmasambhava napísal: "Keď bude lietať železný vták a kone behať na kolesách, Tibeťania budú roztrúsení po svete ako mravce a Dharma príde do krajiny červeného muža".

Keď západ múdrosť východu neprijme; ak sa nám nepodarí nájsť spoločnú reč, červená farba sa prejaví vojenským vpádom ľudí, pre ktorých bude typická početnosť a červená farba. Blízkosť rozhodujúceho okamihu majú signalizovať aj iné znamenia: "stromy všade na svete budú umierať" - po príklady nemusíme chodiť ďaleko; ľudia vybudujú "dom a vyhodia ho na nebesia" - orbitálne základne, satelity; "horúce miesta na zemi sa začnú ochladzovať a chladné zohrievať" - klimatické poruchy, poruchy v cirkulácii teplých a studených prúdov vôd a vzduchu, atď. A na konci sa má objaviť "hviezda, ktorú vyhodia na nebesia Kačinas" (duchovia) a tá má spojitosť s modrou farbou.

Americká autorka Moira Timms sa nazdáva, že aj toto posledné proroctvo sa už splnilo. Ako uvádza, 23. februára 1987 sa vo vzdialenej sub-galaxii Mliečnej dráhy objavila supernova, ktorá bola vyhlásená za jeden z najväčších zázrakov 20. storočia: je modrej farby a nazvali ju SN1987A. Modré supernovy sú horúcejšie, než slnko a veľmi zriedkavé a toto je najžiarivejšia supernova, aká sa objavila za posledných pár storočí. Vybuchla pred asi 170 tisíc rokmi, ale svetlo z výbuchu k nám doletelo až teraz.

Cez naše slnko sa na zem prenášajú všetky vesmírne vplyvy - fyzické i nemateriálne, pretože je stredom nášho systému. Pri výbuchu každej supernovy sa na všetky strany rozletí obrovské množstvo mikroskopických častíc. Astrofyzici identifikovali supernovy ako veľmi dôležitý aktívny činiteľ, ktorý postupne vytváral na zemi všetky prvky, o ktorých sme sa dlho domnievali, že tu existovali už odpradávna: zlato, olovo, urán, železo, dokonca aj kyslík, ktorý dýchame, vápnik v našich kostiach, atď. Častice, ktoré v minulosti bombardovali našu zem, pomohli teda na zemi vytvoriť tie prvky, bez ktorých by život vôbec nemohol vzniknúť. Tieto častice, prenikajúce všetkým živým i neživým, však majú na svedomí aj vznik nových mutácií a celkový pokrok vo vývoji.

Donald Goldsmith napísal: "Supernovy produkujú kozmické svetelné častice; dopad svetelných častíc vyvoláva mutácie; mutácie posúvajú vývoj vpred."

A Larry Smarr, astrofyzik z univerzity v Illinois: "Sme doslova vnuci supernov."
A iný americký vedec sa o neutrínach vyjadril takto: "Neutríno je zhlukom ničoho, pohybujúcim sa vesmírom smerom nikde."

Táto definícia len dokazuje, ako málo toho o vesmíre zatiaľ vieme. Práve z toho dôvodu boli zriadené dve veľké observatóriá v USA. Obe dostali za úlohu sledovať výlučne iba neutrína, zasahujúce zem. Sú to totiž, veľmi zvláštne častice; nepohybujú sa vesmírom po zakrivených dráhach, ako by sa dalo prirodzene predpokladať, ale pohybujú sa po priamych líniách, takže sa dá vždy vypočítať, odkiaľ pochádzajú. Stanica Amundsen-Scott na južnom póle sa nachádza pod zemou, aby sa vylúčili interferencie s inými časticami a na zachytávanie neutrín sa používajú prototuby, citlivé na svetlo, ktoré neutrína vyžarujú. Druhé observatórium sa nachádza na dne oceána na západ od Kona, Hawai. Toto monitoruje asi 90-metrový okruh a údaje potom vysiela cez kábel do centrálneho strediska, kde ich analyzujú najdokonalejšie počítače.

Slnko produkuje niekoľko druhov neutrín, o ktorých veda predpokladá, že vznikajú hlboko pod povrchom, možno až v centre, ale nie je to zatiaľ dokázané. Avšak neutrína, ktoré k nám doleteli z modrej supernovy v roku 1987 a odvtedy prenikajú všetkým živým a neživým, sú takého druhu, aký veda zatiaľ nepozná. Vedci hovoria, že za prvých pár sekúnd k nám z tejto supernovy doletelo stokrát väčšie množstvo neutrín, než by bolo schopné vyprodukovať naše slnko počas celej svojej existencie! Počet obyvateľov, ktorí dostali priamy zásah prvého náporu neutrín, sa odhaduje asi na 5 miliónov. Ale postupne ich musel pocítiť na sebe vlastne každý, pretože prenikajú všetkým. Keď sa neutríno zrazí s atómom, vytvoria spolu nabitú časticu, ktorá žiari krásnym modravým svetlom.

Modrá supernova sa nachádza na nočnej oblohe pár stupňov od južného pólu. A ženská vetev slobodomurárstva kladie veľký dôraz na zvláštny symbol: ohnivo žiariacu hviezdu vo vnútri trojuholníka, zvanú "Kráľovná z juhu". Akú "žiarivú kráľovnú z juhu" môžu mať na mysli? Je možné aby to bola supernova? V mnohých predpovediach a proroctvách sa hovorí o jasnej hviezde, ktorá sa objaví na oblohe a ktorá bude znamenať obrovské zmeny na zemi.
V roku 1991 sa zbor starejších kmeňa Hopi vybral za guvernérom Nového Mexika. Priniesli so sebou svoje staroveké hlinené tably a snažili sa mu vysvetliť, že pôda, ktorá dnes patrí iným, musí byť znovu vrátená kmeňu Hopi, ktorému patrila odpradávna. Je to územie, na ktorom sa nachádzalo veľké duchovné centrum - posvätné miesto, ktoré má nesmierny význam pre celú zem; je to energetický uzol - bod harmonickej mriežky (Pavúčej ženy), cez ktorý sa dá pozitívne ovplyvňovať energetická rovnováha celej planéty. Snažili sa mu vysvetliť, že v dávnej minulosti sa tu vždy konali bohoslužby a rituály a že je to nesmierne dôležité práve v tomto období. Samozrejme, vôbec nechápal, o čom rozprávajú. A ako to vyzerá, o navrátení pôdy nemôže byť ani reči; patrí súkromným spoločnostiam, dolujúcim urán, uhlie a naftu. Koľko by sa dnes medzi nami našlo takých, čo by sa na mieste pána guvernéra správali správne? Čo sme to so sebou porobili? Kedy konečne pochopíme, že na svete sú aj dôležitejšie veci, než plný žalúdok či mešec!

Toto oduševnené varovanie indiánskych starejších sa modernému človeku zdá možno trochu nadnesené a nerealistické. Ale nie je to varovanie jediné...

 

protiprudu.sk

 

Copyright © 2017 Matrix-2012.cz. Všechna práva vyhrazena.
Joomla! je svobodný software vydaný pod licencí GNU General Public License.