Novinky

Kdo je Online

Právě přítomno: 26 guests a žádný člen

2431649
Dnes
Včera
Týden
Minulý týden
Měsíc
Minulý měsíc
Celkem
461
1034
9441
1207934
22567
34678
2431649

Your IP: 54.159.91.117
2018-06-24 10:31

 

 

 

Príloha č. 1


Nostradamov horoskop


... quapropter eas obsigno tenacissima cera, anulo meo superinsculpto, cuius ad oram nomen est meum, Solis figura supremum locum tenente, tribusque planetis infimum.

... preto pečatím tieto /listy/ veľmi pevným voskom a vtláčam doň znamenie svojho pečatného prsteňa s mojím menom na okraji, Slnkom hore a tromi planétami dolu.

(Jediná známa Nostradamova zmienka o vlastnom horoskope v liste Lorenzovi Tubbemu, datovanom 15. októbra 1561) Raz azda nejaký bádateľ objaví horoskop zostavený ku dňu Nostradamovho narodenia a napísaný jeho rukou. Nie je to beznádejné, lebo nedávno sa podarilo objaviť hŕbku Nostradamových listov spolu s niekoľkými autentickými horoskopmi.1. Bola to významná udalosť.

Žiaľ, dnes nevieme o podobnom horoskope, a kým sa nenájde, všetky údajné Nostradamove horoskopy musíme pokladať za špekulácie. Ako sa zdá, nezachoval sa ani presný dátum jeho narodenia, ktorý je v tejto súvislosti nadovšetko dôležitý. Nostradamov horoskop akoby obklopovalo sprisahanecké mlčanie, lebo si vôbec nevieme predstaviť, že by vzhľadom na vtedajšie zvyklosti nebol pri príležitosti jeho narodenia zostavený horoskop. Ak aj bol zostavený na 14. december 1503 podľa juliánskeho kalendára, stratil sa bez stopy - a zmizli aj všetky  dobové zmienky o ňom. Závisíme teda od údajov, ktoré nám poskytuje nespoľahlivý Chavigny.2 Našťastie sa čoskoro presvedčíme, že Nostradamus si dal tú námahu a zanechal nám zo dva kľúče k svojmu horoskopu, akoby rátal s tým, že sa stratí. Neexistencia pôvodného horoskopu je dvojnásobne čudná, lebo jeho starý otec po matke sa tešil reputácii (ktorá vybledla po znamenitom Leroyovom výskume) výborného astrológa a aj o inom jeho predkovi sa vie, že vynikal v tomto umení - napriek všetkým chválam a uznaniu životopiscov.

Čím dlhšie sa venujeme Nostradamovmu horoskopu, tým sa nám zdá tajomnejší. V šestnástom storočí sa bežne uverejňovali horoskopy slávnych osobností - zavše dokonca proti ich vôli. Na rozdiel od súčasnosti v tom čase vedelo čítať horoskopy oveľa viac ľudí, ktorí rozumeli dôsledkom z nich vyplývajúcim a odvodeným. Preto sa nám zdá zvláštne, že horoskop nebol uverejnený za Nostradamovho života. Je naozaj pozoruhodné, že horoskop slávneho Nostradama si nevšímali vtedajší astrológovia ako Johann Garcaeus, ktorý zahrnul do rozsiahlej zbierky 400 horoskopov údaje o narodení vychýrených osobností, napríklad okultistov Trithemia, Agrippu a Lazia, arkánnych symbolistov Huttena a Vesalia i novoplatonikov Bemba i Mirandolu.3 Táto medzera nás uvádza do pomykova, lebo Garcaeus nepochybne poznal horoskop vtedajšieho popredného jasnovidca a astronóma. Garcaeus v skutočnosti uverejnil ako ukážku horoskop vzdialený od Nostradamovho iba o niekoľko dní.4 Ktovie prečo nepoužil ako vzor jasnovidcov horoskop, keď v použitej ukážke Saturn ustúpil od pozície v Nostradamovom horoskope iba o jeden stupeň a Jupiter o málo viac než o dva stupne.

Luca Gauricus začlenil do knihy obsahujúcej vyše 200 slávnych horoskopov napríklad Regiomontana a Agrippu, ako aj francúzskeho kráľa Henricha II. a jeho panovačnú manželku Katarínu di Medici, hoci Nostradama obišiel, pravdepodobne preto, lebo jeho jasnovidecká sláva sa upevnila až o tri-štyri roky.5 Nostradamov horoskop však nedoplnil ani v neskorších vydaniach.

Ešte väčšmi nás znepokojuje, že Cardan v knihe o rozsudkoch za rok 1578 uverejnil horoskop vojvodu z Farnese, narodeného v Ríme presne mesiac pred Nostradamom, a dokonca vymenúva hviezdy, ktoré vtedy vstúpili do konjunkcie.6 V tomto horoskope, ako sa vyjadril Cardan, bol Jupiter "na druhej veľkosti Apolóna, povahy Merkúra". V neskorostredovekej terminológii sa toto označenie vzťahovalo na stálicu Kastor, alfu v Blížencoch, ktorá, ako sa presvedčíme, predstavovala významný prvok v Nostradamovom horoskope. Mesiac bol na 14. stupni Strelca. A Cardan upozorňuje, že sa nachádzal "na hviezde v hlave Serpentaria, tretej veľkosti". Takto sa v stredoveku volala hviezda Ras alhague (po arabsky Ra's al-Hawwá), alfa v súhvezdí Hadonosa.7 Z takýchto poznámok vyplýva, aký nesmierny význam pre interpretáciu pripisovali astrológovia v šestnástom storočí stáliciam. V šestnástom storočí Nostradamov horoskop patril možno k najpozoruhodnejším práve pre trigonálne konfigurácie a pre vzťah vyšších planét k dôležitým stáliciam.

S potešením, hoci trochu oneskorene, sme napravili nevšímavosť astrológov zo šestnásteho storočia a zostavili sme horoskop v podobe, v akej by ho vtedy boli uverejnili (obr. 16). Boli by zdôraznili aj význam stálic, pravdepodobne by pripísali do horoskopu i poznámku. Horoskop vychádza z metódy znamení,  ktorú v šestnástom storočí používal Garcaeus, a pracuje s Regiomontanovým systémom "domov", ktorému dával prednosť Nostradamus.

Ak astrológ nepoznal dátum narodenia, siahol po tzv. úprave (rektifikácii) a takto určil presný čas udalostí (pokiaľ boli ich dátumy známe) v horoskope dotyčného človeka, pre ktorého sa zostavoval natálny horoskop (t. j. ku dňu jeho narodenia). Po výskume progresií a prechodov týkajúcich sa niekoľkých datovaných udalostí Nostradamovho života sme prišli k záveru, že sa narodil o 12:14:20 miestneho času. Tento údaj, ktorý sme dostali pomocou rektifikácie, nám umožnil zostaviť horoskop zhodujúci sa s Nostradamovou zaujímavou zmienkou v jeho nedávno objavenom liste. Udáva i Pars Fortunae, ktorá sa nachádza presne na oblúku významného astrológa a vyskytuje sa v horoskopoch mnohých astrológov. Uvidíme, že upravený horoskop obsahuje kľúče k viacerým prekvapujúcim udalostiam v živote veľkého učenca.

Bez ohľadu na hodinu, keď sa Nostradamus narodil, v jeho horoskope dominuje neobyčajne výrazná konfigurácia. Súvisí to s trojitou konjunkciou oproti Slnku. Tejto skutočnosti sa týka jediná známa dobová zmienka o Nostradamovom horoskope. V liste Lorenzovi Tubbemu z 15. októbra 1561, citovanom na začiatku kapitoly, Nostradamus spomína zobrazenie na svojom pečatnom prsteni, ktorý použil, aby si bol Tubbe istý, že list je naozaj od neho.

Nostradamova zmienka poskytuje kľúč k jeho horoskopu.8 Slnko je na ňom v znamení Kozorožca a tri vonkajšie planéty (Mars, Jupiter a Saturn) stoja na náprotivnej strane zvieratníka v znamení Raka. Právom možno predpokladať, že na pečatný prsteň  si Nostradamus vybral podstatné črty horoskopu - Slnko a trojitú konjunkciu nadradených vyšších planét. Táto letmá zmienka o pečatnom prsteni by presne zodpovedala narodeniu okolo poludnia, lebo vtedy stojí Slnko na najvyššom bode a tri planéty celkom dolu. V astrológii sa takáto situácia volá Imum Coeli ("spodok neba", obr. 3).

Bernadette Lécureuxová si vo francúzskom preklade Nostradamovej korešpondencie všimla, že pečať sa vzťahuje na horoskop. V skutočnosti však Nostradamus neschematizoval horoskop, ale diagram trojitej konjunkcie a slnečnej opozície. Ich vzájomný vzťah - štruktúra aspektu - by sa nezmenil bez ohľadu na polohu Slnka na pečatnom prsteni. Našťastie iné astrologické okolnosti potvrdzujú predchádzajúcu interpretáciu a poukazujú na narodenie okolo poludnia.

Poznamenali sme, že čas narodenia 12:14:20 poukazuje na Pars Fortunae na oblúku dôležitého astrológa. Vyskytuje sa v horoskope ešte aj iný činiteľ, ktorý by ho usúvzťažňoval s astrológiou? Odpoveď je kladná. Aspoň jeden činiteľ súvisiaci so stálicou vysvetľuje mimoriadne prekvapujúci detail v Nostradamovom živote - že ho napriek nespornému nadaniu uverejnil až v pokročilom veku.

Medium coeli (čiže "stred neba") sa v jeho horoskope nachádza na 6. stupni Kozorožca - v prvom desaťročí šestnásteho storočia na stálici Pelagus. Táto neveľká hviezda je sigma v súhvezdí Strelca a podľa Ptolemaia mala povahu Jupitera a Merkúra. Pretože Nostradamov radikálny Merkúr bol v strede neba, zdvojnásobil merkúrovský princíp jeho života a prispieva k vysvetleniu, prečo napísal toľko kníh. Jeho hlboký záujem  o medicínu (Merkúr je rímsky ekvivalent Herma, slávneho liečiteľa i veľkého ezoterika). Z hľadiska nášho výskumu je veľmi zaujímavé, že podľa úplnej bibliografie od Roberta Benazru9 Nostradamus začal uverejňovať knihy až po roku 1553, slovom, krátko po päťdesiatinách. Vplyv Pelaga je však pozoruhodný medziiným aj v tom, že úspech odsúva až za pätdesiaty rok po narodení. Podobne prináša bohatstvo až na sklonku života, takisto ako vydarené manželstvo. Pretože stred neba (Medium Coeli) ako najvyšší bod, kam vystúpi Slnko kdekoľvek na svete, bol v Kozorožcovi ovládanom Saturnom, tieto astrologické okolnosti ovplyvnili Nostradamov život a primerane ho rozvinuli.

K najvýznamnejším astrologickým tradíciám, ktoré ešte pôsobili na stredovekých astrológov, patrila teória o vplyve stálic. Jednotlivé stálice (stellae inerrantes) sa vo štvorveršiach neraz spomínajú. V stredovekej astrológii sa tak volali na rozdiel od planét, lebo to boli "bludné" hviezdy (stellae errantes). Stredovekí astrológovia sa podľa vzoru svojich arabských učiteľov sústreďovali na ich vplyv a nástojili, že by mali ovplyvňovať horoskopy, keď vstupujú do presných konjunkcií s planétami alebo uzlovými bodmi. A preto keď dánsky astrológ Matthias Hacus Sumbergius rektifikoval horoskop španielskeho kráľa Filipa II. zostavený na 21. máj 1527 (z poznámok vyplýva, že sa pritom držal starej animodarnej zásady*58), zjavne sa usiloval zakomponovať do horoskopu vplyv stálice. Preto prispôsobil čas narodenia tak, aby mohol presunúť ascendant z 1. stupňa Škorpióna späť na 28. stupeň Váh (obr. 51). Na pôvodnom stupni Škorpióna sa nenachádzala nijaká vplyvná hviezda, ale vo Váhach bola náhodou práve hviezda Caput Herculi  (Herkulova hlava).10 Takto sa v rektifikovanom Nostradamovom horoskope prejavuje vplyv stálice na stred neba (Medium Coeli).

Sumbergius sa však nesústreďoval na animodarnú metódu, väčšmi ho zaujímala stálica než presný stupeň ascendanta. Akiste vedel, že zobrazenie tohto súhvezdia používali stredovekí výrobcovia talizmanov ako znamenie víťazstva vo vojne - prirodzene, Filipov palác Escorial bol orientovaný tak, aby slúžil ako pripomienka víťazstva nad Francúzmi. Zástoj Herkula vo freskách s ezoterickým, astrologickým a hermetický významom, ktorými dal Filip vyzdobiť povalu a steny obrovskej knižnice v Escoriale (dokonca osobne dozeral na postup prác), bol neskôr, pochopiteľne, zvýraznený.11

Prakticky všetky významné stredoveké knihy o astrológii obsahovali súpisy hviezd a ich presné pozície v danom roku. Spravidla sa začleňovali do horoskopových čítaniek. Garcaeus, ktorého práce o astrológii boli zrejme najvplyvnejšie počas celého storočia, uviedol na vlastných tabuľkách stálic (stellarum inerrantum) podrobné údaje o 54 stáliciach a súčasne ich dal do vzťahu s niekoľkými horoskopmi, ktoré analyzoval vo svojej knihe.12

Vzhľadom na význam tejto tradície by astrológovia  v šestnástom storočí pri posudzovaní Nostradamovho horoskopu boli vzali do úvahy vplyvné stálice, a to aj bez pokusov o rektifikáciu. Boli by si uvedomili, že pozoruhodné nakopenie vyšších planét v Rakovi vstúpilo do konjunkcie so stálicami Kastorom a Polluxom. Takéto činitele v osobnom horoskope by im boli pripomenuli dôležité živly, ku ktorým prihliadali vo svetskej astrológii zaoberajúcej sa politikou, históriou a náboženstvami. V arabskej tradícii, ktorá pracovala so stálicami, Kastoru (dnes vieme, že ide o dvojhviezdu) pripisovali schopnosť podnecovať bystrosť mysle, úspechy vo vydávaní kníh i náhlu slávu, hoci po nej nasledovali veľké ťažkosti v rodine. Keď dominoval Jupiter - ako na Nostradamovom horoskope -, hviezda vyvolávala záujem o okultizmus, ale aj povážlivú hrozbu nespravodlivého rozsudku. Pollux, beta v Blížencoch, zapríčiňovala straty v rodine a Nostradamus to pocítil na vlastnej koži. Mesiac sa nachádzal v jeho natálnom horoskope na Bungule, dvojhviezde, ktorá sa údajne nachádza najbližšie k našej slnečnej sústave. Arabskí astrológovia verili, že vedie k mnohým dobrým priateľským zväzkom, ale zároveň podporuje v človeku diplomatické a tajnostkárske sklony. Okultné schopnosti sa u Nostradama akiste rozvíjali pod vplyvom Kastora, za záľubu v zelenom jazyku vďačil Bungule a Pars Fortunae mu zabezpečila genialitu v astrológii. Tento druh astrálnej astrológie sa v súčasnosti zriedkakedy pestuje a ľudia nechápu ani jej základné myšlienky. Výnimku predstavuje "Raphaelova" astrologická interpretácia, publikovaná v prvých desaťročiach dvadsiateho storočia, lebo vychádzala zo stálic, podobne ako astrológia šestnásteho storočia. "Raphael" si roku 1927 všimol, že  Mussoliniho Saturn sa nachádzal na stálici Aldebaran (hviezde Británie)*59 a ostatné planéty na poludníku Francúzska.

Usúdil, že spôsobia "vojnu, pohromy a úpadok krajiny". A akoby mimochodom poznamenal, že Mussolini "zomrie násilnou smrťou".13 Podľa niektorých novovekých komentátorov Nostradamus predvídal už niekoľko storočí pred Ducem, že ho čaká podobná budúcnosť (pozri napríklad štvorveršie V.92, 10. kapitolu).

V šestnástom storočí by sa nijaký popredný astrológ neopovážil interpretovať horoskop bez stálic či bez tzv. Arabskej roly (pars) a astrológia utrpela ujmu, keď prestala pokladať tieto činitele za dôležité. Starú múdrosť však nahradila nová a, úprimne povedané, z počítačového horoskopu sa dozvieme o Nostradamovi viac než jeho súčasníci z rozličných tabuliek za pomoci nástrojov a arabských kníh. Je to neobyčajný zážitok, keď pozorujeme monitor, ako sa na ňom vďaka počítačovému astronomickému programu zjavuje konfigurácia planét v čase, keď sa Nostradamus narodil.14 Triáda vyšších planét v konjunkcii sa tak priblížila k obidvom stáliciam, že ich na monitore takmer zakryla. Keď sa simulovaná obloha začne na monitore krútiť, dve vyššie planéty akoby tancovali okolo Kastora a Mars sa ocitá tak blízko Polluxa, že stálica zavše zmizne za červeným diskom planéty. Pomalý tanec planét okolo stálic bol symptómom jedinečnej geniality Nostradama a presviedča nás o majestáte starého veštectva, ktoré začlenilo náuku o hviezdach do umenia  horoskopov.

Podstatu astrológie v šestnástom storočí by sme nepochopili správne, keby sme sa nepristavili pri dvoch súboroch tabuliek, ktoré používali vtedajší astrológovia. Sú to tabuľky domov a efemeríd. Pravda, učenci sa poučili, že sa nemôžu priveľmi spoliehať na tabuľky dostupné v neskorom stredoveku. Veď aj Boffito dokázal, že symbolicky dôležitá Zornička či Venuša v Danteho Božskej komédii nie je vlastne plodom božskej inšpirácie, ale výsledkom omylu v tabulácii.15 Kvalita vtedajších planetárnych tabuliek neumožňovala zostaviť taký presný horoskop ako dnešné tabuľky, ale predsa by vrhla aké-také svetlo na názor, ktorý si o Nostradamovi utvorili súčasníci v astrologickom pojmovom rámci. Podľa Regiomontanových údajov z roku 184916 vyzerali pozície planét (vypočítané pre Ulm) na poludnie 14. decembra 1503 takto:


SU O1CP52   MO 16SC14   ME O9CP43R   VE O1AQ11

MA 16CN28R   JU 10CN58R   SA 17CN17R   DH 28PI40


Porovnanie s údajmi získanými z počítačového programu Microsoft WinStar na horoskope na obr. 3 (vypočítané pre St Rémy) na 12.14.20 toho istého dňa vyznievajú veľmi zaujímavo. Rozhodli sme sa predstaviť tento horoskop v štýle šestnásteho storočia (tzv. Modus Rationalis) - a uvedieme údaje odvodené pomocou programu WinStar o efemeridách:


SU O1CP38   MO 16SC04   ME 04CP12R   VE 02AQ23

MA 18CN38R   JU 10CN57R   SA 15CN24R   DH 28PI41

UR 08PI39   NE 22CP40   PL 03SG40

AS 10AR36   MC 05CP14   PF 25AQ02


Regiomontanove pozície pre hviezdy sú veľmi spoľahlivé, ale pri pozíciách vyšších planét sa pomýlil o niekoľko stupňov - pri Saturne a Marse takmer o dva stupne. Najhoršie pochodil Merkúr, pri ktorom omyl dosahuje približne päť stupňov. Podľa našej mienky by hociktorý popredný astrológ v šestnástom storočí zostavil približný poludňajší horoskop k Nostradamovmu narodeniu podľa Regiomontanových tabuliek, ale vieme, že boli do istej miery nepresné.

V eseji o Nostradamových efemeridách nás Yves Lenoble upozorňuje, že Nostradamus určite mal Stadiove a pravdepodobne aj Leowitzove tabuľky, ale zároveň zdôrazňuje, že ich nemohol použiť pri horoskopoch z Nostradamovej korešpondencie, ktorú vydal v latinčine Dupebe a vo francúzštine Lécureuxová.17 Slovom, pri zachovaných horoskopoch mal Nostradamus azda prístup k Stoefflerovým, Regiomontanovým alebo Plaumovým efemeridám. Z toho vyplýva, že použil Stoefflerove tabuľky, hoci sa mu do horoskopov dostali chyby. Dôležité je však, že tabuľky domov u Stoefflera pochádzali od Regiomontana, a teda Nostradamus používal metódu interpretácií domov, ktorú uprednostňoval veľký nemecký astrológ. Potvrdzujú to horoskopy (vlastne ich kópie), o ktorých vieme, že ich zostavil Nostradamus (obr. 23). Novovekí astrológovia už neprejavujú záujem o systém domov, ale jeho všeobecnú obľubu v šestnástom storočí by nemali strácať zo zreteľa bádatelia usilujúci sa o interpretáciu horoskopov od  Nostradama, lebo by ich bolo treba interpretovať v majstrovom duchu. Regiomontanus zaviedol zvláštnu metódu interpretácie tzv. vrcholov domov, ktorá nezodpovedá metóde, bežne používanej dnes.

O neskoršie verzie horoskopu nie je núdza, ako by sme ostatne čakali od osobnosti, ktorá pôsobila veľa rokov priam v centre okultizmu. Žiaľ, všetky známe horoskopy sú svojím spôsobom nepresné. Zväčša obsahujú priam do očí bijúce nepresnosti, a to aj pri vybraných údajoch a prepisovači ich pričasto kopírovali zo starších podkladov či horoskopov bezmyšlienkovite.

Najstarší známy horoskop je z roku 1686 a uvádza ho anglický astrológ John Gadbury (obr. 52), ktorý hovorí o Nostradamovi ako o "astrolosterovi" a "autorovi tých úžasných Proroctiev..." Špekulatívny horoskop je zostavený k poludniu - pravdepodobne vychádza z údajov v Garencieresovej nespoľahlivej knihe, o ktorej sa zmieňuje Gadbury.18 Našťastie Gadbury zrejme netušil, že čas narodenia je pochybný, lebo inak by nebol horoskop zaradil do zbierky desiatich ukážkových horoskopov. Špekulatívny horoskop by bol totiž spochybnil astrologický princíp (týkajúci sa kardinálnosti*60), ktorým sa zaoberá jeho kniha.

"Poludňajšia sláva je vždy najväčšia a najoslňujúcejšia,"  píše, lebo čaká podľa horoskopu každého, kto sa narodil na poludnie." Údaje v horoskope sú zaokrúhlené a retrográdny pohyb vyšších planét sa v horoskope nesymbolizuje:


SU O2CP   MO 05SC   ME 10CPR   VE 01AQ

MA 16CN   JU 12CN   SA 17CN   DH 29PI   PF 14AQ

AS 11AR   II 01GE   III 21GE

MC 02CP   XI 18CP   XII 12AQ


V druhej polovici sedemnásteho storočia anglické okultné kruhy prejavovali značný záujem o Nostradama. Derek Parker poznamenal, že roku 1562 niekoľkým anglickým tlačiarom vymerali pokutu zato, že predávali Nostradamove Almanachy s predpoveďami a dodal, že Nostradamus sa nikdy netešil v Británii dobrej povesti, ale hlboko sa mýlil.19 Garencieresova zaujímavá kniha - prvý anglický preklad všetkých štvorverší - vyšla roku 1672 a roku 1689 astrológ John Partridge uverejnil brožúru o Nostradamových štvorveršiach. Vzápätí sa Nostradamova prorocká sláva v Anglicku takmer vyrovnala jeho povesti vo Francúzsku. "Táto kniha," poznamenal Gadbury v anglickom preklade Proroctiev, "mu priniesla dobrú aj zlú slávu."

Absencia staršieho horoskopu neznamená, že údaje o narodení Nostradama neboli známe. V zábavnej hre Le Nouveau Nostradamus, ktorú napísal Collot d'Herbois na počesť cesty kráľovho brata do Marseilles roku 1777, drsné humorné poznámky o Baranovi a Kozorožcovi, ktoré si vymieňajú Canzonin a astrológ Dastrimon (takmer anagram Nostradama), nasvedčujú, že sa vedelo  o ascendante i znamení Slnka, čo predpokladalo znalosť horoskopu. Letmo sa zmienime, že zo dve poznámky v krátkej hre prezrádzajú, že dramatik rozumel niekoľkým arkánnym slovným hračkám vo štvorveršiach.

Hoci Gadburyho horoskop opätovne prepisovali (aspoň v anglických prácach), vyskytlo sa málo pokusov o zistenie presného času Nostradamovho narodenia. Vzhľadom na skromné údaje o živote Nostradama nepôsobia bohvieako povzbudzujúco ani výsledky rektifikácií. Takýto stav sa udržal až do dvadsiateho storočia. V nasledujúcom prehľade uvádzame len horoskopy, ktoré sa vyskytujú v literatúre o Nostradamovi, nie však všetky natálne horoskopy učenca, o ktorých vieme.

Horoskop v Coming Events 1907-8 je celkom nesprávny. Opravená verzia uverejnená v časopise Occult Review je lepšia, ale ešte vždy nepresná. Obidve uvádza bez komentára Alan Leo.*6120 Uvádzame túto dvojicu a zhrnutie od Lea iba preto, lebo Jamesa Lavera na ne upozornil Nelson Stewart v čase, keď James Laver pripravoval roku 1942 knihu Nostradamus, or the Future Foretold (Nostradamus čiže predpovedaná budúcnosť). Laver nemal astrologické vzdelanie a zjavne si neuvedomoval, že horoskopy sú nepresné a dokonca sa nezhodujú ani s údajmi uverejnenými v jeho vlastnej knihe. Laver bol presvedčený, že Nostradamus sa narodil o polnoci.

Ako by sa dalo čakať, horoskopy uverejnené v subkultúrnej literatúre majú napospol pochybnú hodnotu. Horoskop uverejnený na str. 35 knihy Nostradamus and the Millennium (Nostradamus a milénium, 1987) od Johna Hogua, údajne prevzatý od Jeffa Greena.21 je poludňajší a pomerne presný, hoci irónia chcela, že pri Plute je omyl tri stupne. Horoskop v úvode ku knihe Nostradamus od Arkela a Blaka, opierajúci sa o predpokladaný poludňajší čas, je nesprávny a pravdepodobne odvodený od Jeffa Greena.

Horoskopy od profesionálnych astrológov sú v niektorých ohľadoch zväčša nepresné a všetky rátajú s narodením na poludnie. Horoskop Andrého Pelardyho (v Les Cahiers astrologiques č. 97) z roku 1962 vychádza z informácií uvedených u Chavignyho, ktorý odhaduje, že Nostradamus sa narodil "okolo poludnia". Merkúr, Venuša a Mars sú tu uvedené na nepresných pozíciách. Údaj o Nostradamovej smrti je nepresný z hľadiska pozícií istých planét, hoci časový údaj chýba. Horoskop, ktorý Libow navrhol roku 1963,22, je pomýlený o niekoľko dní, akiste preto, že nesprávne pochopil kalendárne zmeny vo vzťahu k šestnástemu storočiu. Horoskop je zostavený na 5. december 1503. Horoskop od Erica Muraisa z roku 1969 sa ťažko číta, lebo pozície planét udáva na pozadí nerozčlenenej stupnice. Merkúr sa však nemohol nachádzať západne od Slnka v Strelcovi ani Mars v Levovi.23 Nie je jasné, odkiaľ vzal Muraise tieto údaje. Horoskop, ktorý zostavila Hélene Kinauer-Saltariniová a uverejnil Patrian v knihe Nostradamus: le Profezie roku 1981, je nepresný a zaslúži si zmienku iba preto, že obsahuje časový údaj o narodení a predpokladaný údaj o úmrtí. Nostradamus sa mal narodiť na  poludnie a zomrieť "v noci". Informácie v obidvoch horoskopoch sú nanešťastie nesprávne. Takmer všetkým planétam sú priradené nesprávne údaje o stupňoch a v prípade Merkúra je odchýlka až sedem stupňov. Patrian si pravdepodobne neuvedomoval, že činitele vedúce k úmrtiu by sa mali prejavovať v progredujúcom horoskope (pozri nižšie), a nie v tranzitoch. Horoskop Maxa Duvala, ktorý uverejnil roku 1992 Robert Amadou, udáva ascendant v Baranovi a zaraďuje Slnko presne do stredu neba nad stálicu Vegu, treba pokladať za neslýchaný omyl.24 V roku 1503 bola Vega na deviatom stupni Kozorožca, kým Nostradamovo Slnko bolo od tejto pozície vzdialené vyše sedem stupňov.

Naša vlastná verzia (obr. 3) bolo zostavená pomocou maticového softvéru v systéme WinStar s použitím dodatku Emphemeris Update z roku 1996 a prihliadali sme k hodnotám stálic v programe Microsoft Astronomer for Windows. Po rektifikácii na základe známych udalostí (pozri nižšie) sme stanovili čas narodenia na 12.14.20 popoludní miestneho času.

Rektifikácia je náročná, ak máme poruke veľmi málo spoľahlivo datovaných udalostí. Nostradamus však zanechal po sebe záznamy o štyroch dátumoch, ktoré azda bral ako pomôcku pre rektifikáciu. Uvádza dátumy dvoch listov vo dvoch osobitne vytlačených zväzkoch Proroctiev, ale aj v knižke o krémoch na tvár sa zmieňuje o dátumoch začiatku a konca svojho lekárskeho štúdia.25 Vôbec nepochybujeme, že Nostradamus zanechal tieto dátumy preto, aby umožnili nazrieť do jeho horoskopu. Keď sme ich použili na rektifikáciu, pomerne presne nám potvrdili správnosť odhadovaného času narodenia. Rektifikáciu sme overili porovnaním s ďalšími dvoma dátumami dochovanými zo šestnásteho storočia,  týkajúcimi sa jeho manželstva a smrti.

Prv ako sa pristavíme pri údajoch súvisiacich s rektifikáciou, pripomenieme si, že podľa našej mienky najlepšie dokazuje presnosť navrhovaného natálneho horoskopu nesporná prítomnosť Pars Fortunae na tradičnom astronómovom oblúku - na 26. stupni osi Lev - Vodnár. V roku 1503 sa na tomto stupni nachádzala trojica hviezd, a to alfa Leva, ktorý Nostradamus pravdepodobne volal Cor Leonis ("srdce Leva"), hoci Kopernik ju premenoval na Regulus a toto nové pomenovanie použil Garcaeus vo vplyvnom spise z roku 1576. Nepoznáme arabskú hodnotu Pars Fortunae na tejto hviezde, ale Guido Bonatus, florentínsky astrológ zo šestnásteho storočia, písal, že ak je táto hviezda v ascendante (s ktorým pars úzko súvisí), veští veľmi slávneho a vplyvného, "až priveľmi vznešeného" človeka.26 Podľa Allenových záznamov William zo Salysbury (písal v roku 1552) ju volal "kráľovská hviezda, lebo tí, čo sa narodia v jej znamení, sú údajne kráľovského rodu".27 Ani neprekvapuje, že Regulus tak úzko súvisí s oblúkom astrológov. Viedlo to k určeniu dátumu každoročného astrologického sviatku v Londýne v sedemnástom storočí.

Rektifikovaný údaj o narodení znie 12:14:20 popoludní (miestneho času), dňa 14. decembra 1503 v St. Rémy, Francúzsko. Rektifikácia sa opiera o štyri súbory šiestich vyššie uvedených údajov. Po prvé, o uverejnenie prvej časti Proroctiev (s podpisom Nostradamus De Salon, ce j. de mars 1555), 12:00 (miest. času) 1. marca 1555. Po druhé, o dva údaje z druhej časti Proroctiev z podpísaného Listu Henrichovi II., Salonae Petrae Provinciae, 12.00 predpoludním (miest. času) 27. júna 1558. Po tretie,  z horoskopu pri príležitosti sobáša s Gemellovou, ktorý sa údajne konal 11. novembra 1547. A po štvrté, z progresie k jeho pravdepodobnému úmrtiu skoro ráno 2. júla 1566 (pozri 1. kapitolu).

Pri zostavovaní horoskopu metódou domov sme používali Regiomontanove tabuľky, lebo vieme, že ich používal aj Nostradamus. V stredoveku sa táto metóda volala Modus Rationalis a tešila sa obľube u významných astrológov, ako boli Cardan a Garcaeus. Ako sme už upozorňovali, Regiomontanus nástojil, že jeho metóda domov si vyžaduje odlišnú interpretáciu vrcholov, lebo podľa jeho presvedčenia označujú ústredné a najpôsobivejšie úseky domov. Tento prístup je užitočný preto, že dáva do súladu stupeň ascendantu so stredom prvého domu. Rektifikačné metódy musia brať do úvahy tieto otázky, ale dnešní astrológovia, ktorí sa pokúšali zosúladiť známe Nostradamove horoskopy s uvádzanými hodnotami, zabudli na túto dôležitú otázku. Pri našich progresiách sme to museli brať do úvahy.

Obidva progredujúce horoskopy z dvoch uverejnených listov udávajú prítomnosť niekoľkých planét v deviatom dome, pod ktorý, prirodzene, podlieha publikovanie. V horoskope z roku 1555 progredujúce Slnko práve vstúpilo na 24. stupeň Vodnára a ocitlo sa preto v opozícii k natálnej Pars. Súčasne bolo v konjunkcii s astrolóovým oblúkom a v opozícii s dôležitým Srdcom Leva (Cor Leonis), teda na 23.55 Leva. Mars sablíži k retrográdne sa pohybujúcemu Jupiteru. Progredovaná Venuša je v opozícii k radikálnemu Saturnu. Caput je na jedenástom vrchole a zabezpečuje popularitu.

V horoskope z roku 1558 je ešte vždy zjavná priaznivá  situácia pre publikovanie, ale progredovaný Mesiac je tentoraz na radikálnom Mesiaci (ide o druhý lunárny návrat za Nostradamovho života).

Progredovaný sobášny horoskop pre november 1547 predstavuje takmer klasické potvrdenie natálneho horoskopu. Pri tejto poznámke musíme zdôrazniť, že v šestnástom storočí sa sobáše často uzatvárali z finančných a spoločenských dôvodov, takže planéta Venuša (ani Mars) v podobných horoskopoch nefiguruje tak výrazne ako v dnešnej synastrii.*62 Ak sobáš Nostradamovi pomohol v tom zmysle, že nadobudol majetok (hoci nie bohatstvo), sobášny horoskop je pozoruhodný tým, že trojkonjunkcia vyšších planét sa sústreďuje na vrchol druhého domu. Okrem toho sa progredovaný Jupiter a Mars nachádzajú na radikálnom spodku neba, čo poukazuje na domov a rodinu.

Astrologické faktory vzťahujúce sa na Nostradamovu smrť zákonite hrajú významnú úlohu. Kontakt stálice Pelagus tradične veští prirodzenú a pokojnú smrť, aká bola dožičená Nostradamovi. Záznam o presnom čase úmrtia nemáme, ale pre príčiny vyplývajúce z poznámok v 1. kapitole a ďalej sme stanovili horoskop smrti na niekoľko minút pred polnocou v noci z 1. na 2. júl 1566.

Takmer na prvý pohľad je zjavné, prečo mal Nostradamus zomrieť v tomto čase. Anaretikum,*63 ktorým je Saturn, postúpilo (skrze retrogresiu) na 11.10 Raka, a nachádza sa teda na  radikálnom Jupiteri. Navyše je progredovaný ascendant v opozícii k radikálnemu Slnku. Progredované Slnko je v konjunkcii s radikálnym Uránom, kým progredovaný Mars je v opozícii s radikálnym Merkúrom.

Horoskop pri príležitosti úmrtia potvrdzuje domnienku, že Nostradamus skonal v skorých ranných hodinách, približne o 3:00, ako Nostradamus uvádza v nesprávne tabulovanom Almanachu na rok 1566 (pozri 1. kapitolu). Nižšie uvedené údaje by mali potvrdzovať tento odhad. Dňa 2. júla o 3:00 ráno bol tranzitujúci Mesiac v opozícii k radikálnemu Saturnu, tranzitujúce Slnko v konjunkcii s radikálnym Marsom a tranzitujúci Pluto v konjunkcii s radikálnym Mesiacom.

Pri úvahách o horoskope úmrtia sme si uvedomili, že jestvuje ešte ďalší možný Nostradamov natálny horoskop - súvisiaci s údajmi, ktoré zanechal po sebe sám Nostradamus. Horoskop zostavený podľa tejto informácie len o niekoľko stupňov modifikuje rektifikovaný horoskop, ktorým sme sa zaoberali predtým.

V 1. kapitole sme uvažovali o zámernej chybe, ktorú Nostradamus zakomponoval do Almanachu na rok 1566. Podľa našej mienky chcel predpovedať, kedy zomrie. Pochopili sme jeho zámer, prečo uviedol taký presný dátum napriek nesprávnej lunárnej pozícii. V Predpovediach na júl (Prédictions de Juillet) uviedol, že Mesiac bude na 7. stupni a 25 minútach Kozorožca:

Dans ce mois de Iuillet 1566 sera pleine Lune le premier iour a 23.h.o.m.apres midy, a 7.deg.25.m. de Capricornus...

V mesiaci júli 1566 nastane spln prvého dňa o 23. hodine po poludní na 7. stupni a 20. minúte Kozorožca...

Ako vidieť, údaj sa líši od správnej polohy o veľa stupňov. Keď sme sa zaoberali týmto problémom, svitlo nám, že Nostradamus uviedol stupne tak presne preto, lebo nám chcel zanechať ďalší kľúč k svojmu horoskopu. Uvedených 7 stupňov a 25 minút v Kozorožcovi by sa mohlo vzťahovať na stred neba v jeho vlastnom horoskope. Vzhľadom na zemepisnú šírku rodiska by sa jeho ascendant spresnil na 14 stupňov 58 minút Barana.

Keď sme si uvedomili, čo zrejme sledoval Nostradamus, prišli sme k nasledovnému natálnemu horoskopu:


SU   O1CP39   MO 16SC09   ME 04CP11R   VE 02AQ23

MA 18CN38R   JU 10CN57R   SA 15CN24R   DH 28PI41

UR 08PI39   NE 22CP40   PL 03SG40

AS 14AR58   MC 07CP25


Nostradamus zomrel na sklonku svojho deviateho septenária, teda v 63. roku života. Ako astrológ vopred poznal čas svojej smrti a ktovie, či 63. štvorveršie I. stovky nepredstavuje arkánny komentár tejto udalosti:


Les fleaux passez diminue le monde,

Long-temps la paix, terres inhabitez.

Seur marchera par le ciel, terre, mer, et onde,

Puis de nouveau les guerres suscitez.


Vzhľadom na kontext sa nám zdá, že zmysel veršov je taký zastretý, že si tu netrúfneme na ich preklad. Poznamenajme aspoň, že v Bodinovej Republike (Republic) (ide presne o deviate septenárium) sa číslo 63 pokladá za osudné. Tento názor je však oveľa starší.28

Zhodnotili sme väčšinu prístupných astrologických prameňov v nádeji, že objavíme Nostradamov autentický horoskop, ale boli sme sklamaní medzerou medzi jeho narodením a najstarším známym horoskopom, ktorý zostavil Gadbury. Prirodzene, ochotne by sme začali korešpondovať s každým, kto by nám mohol poskytnúť odborné informácie o natálnom horoskope (uverejnenom alebo aj rukopisnom)" zo šestnásteho či sedemnásteho storočia.

 


Príloha č. 2


Rané vydania Proroctiev


C'est une commune opinion dans la France,... que Nostradame a estré non seulement le plus grand Astronome qui ayt paru, depuis plusieurs Siecles, mais aussi qu'il a esté particulierement favorisé du don de Prophetie. Cette verité's encore mieux soustenüe, par les Escrits qu'il a laisée a la posterité, que  par la grande reputation qu'il eut pendant le cours de sa vie.

Vo Francúzsku vládne všeobecná mienka... že Nostradamus nebol iba najväčší astrológ niekoľkých storočí, ale aj mimoriadne vynikal prorockým nadaním. Túto pravdu ešte väčšmi potvrdzujú spisy, ktoré zanechal potomstvu, i výborná povesť, akej sa tešil po celý život.

(Le Chevalier de Jant: Predictions tire'es des Centuries de Nostradamus. Qui vray semblement ce peuvent appliquer au temps present, et a la guerre entre la France et Angleterre contre les Provinces unies. 1673)

Dnešní bádatelia Nostradama sú veľmi zaviazaní Robertovi Benazrovi, ktorý v diele Répertoire Chronologique Nostradamique (Nostradamovský chronologický repertoár) vydanom roku 1990 podáva prehľad literatúry vzťahujúcej sa na majstra, a to za obdobie 1545-1989. Podľa Benazru za Nstradamovho života vyšlo vo Francúzsku, aspoň pokiaľ je známe, až deväť osobitných vydaní Proroctiev. Pravda, o štyroch vieme len z neskorších bibliografických záznamov a (ak vôbec jestvovali) zmizli bez stopy. Zachovalo sa deväť vydaní, ktorých tituly sa značne odlišujú:


1555 v Lyone, vydavateľ Macé Bonhomme

1555 v Avignone, Pierre Roux

1556 v Avignone, azda obmena lyonskej verzie z roku 1555

1556 v Lyone, Sixte Denyse

1557 v Lyone, Antoine du Rosne

1558 v Lyone

1558 pravdepodobne v Avignone

1558 v Lyone, Jean de Tournes

1560 v Paríži, Barbe Regnault.


Na veľkú zlosť bádateľov sa zachovalo veľmi málo exemplárov týchto raných vydaní. Našťastie vyšlo niekoľko spoľahlivo zredigovaných vydaní a v niektorých prípadoch aj užitočných faksimilných vydaní. Z faksimilných vydaní sme používali pri práci na tejto knihe lyonské vydanie z roku 1557 (Antoine du Rosne), ktoré publikoval roku 1993 Benazra. Vedecké vydania a pretlače vychádzali aj po majstrovej smrti, takže sa nám dostalo do rúk znamenité vydanie od Benoista Regauda, vytlačené v Lyone roku 1568. Je v poradí dvanáste a vyšlo vo dvoch zväzkoch.

Po Nostradamovej smrti sa zákonite zjavilo veľmi veľa vydaní viac-menej pochybných kvalít. Zakrátko sa ustálil všeobecný vydavateľský úzus, v akom poznáme Proroctvá dodnes. Pôvodné dva diely - sprvoti azda dve odlišné vydania zviazané do jedného celku - začali vychádzať spolu. Úvod k prvej časti predstavoval List Césarovi, za ktorým nasledovalo sedem stoviek štvorverší (neboli vždy úplné a variabilita je značná), Legis Cautio medzi VI. a VII. stovkou, List Henrichovi II. a napokon ostatné štvorveršia.

Azda najimpozantnejším zo všetkých vydaní uverejnených takmer za storočie po Nostradamovej smrti je dobre zredigovaná verzia amsterdamského vydania, ktorú vytlačil a roku 1668 vydal  Jean Jansson. Volá sa Les Vrayes Centuries et Prophéties de Maistre Michel Nostradamus (Pravé stovky a proroctvá majstra Michela Nostradama) a hoci neobsahovala v predslove List Césarovi, vydavateľ zahrnul do nej 141 štvorverší, ktoré sa volajú Présages (Predpovede). Autorom mnohých z nich pravdepodobne nie je majster, a keby aj bol, písal ich výlučne pre Almanachy. Navyše vyšlo v tomto vydaní 58 zaujímavých šesťverší čiže Autres Prédictions (Iné predpovede), v VII. a VIII. Stovke zo dve dodatočné štvorveršia, ako aj štvorveršia známe ako XI. a XII. Stovka, ale o ich autentickosti sa zväčša pochybuje.

Vydanie z roku 1668 vyšlo fototypicky roku 1936 a je známe ako adyarovské. Do reprintu zaradili aj List Césarovi podľa vzoru zredigovaného vydania od Eugena Baresta z roku 1840. Vydanie celého tohto diela sprístupnilo dnešným bádateľom spoľahlivú edíciu originálu a my sme túto výhodu plne využili.

V roku 1650 Pierre Leffen uverejnil znamenité jednozväzkové vydanie Stoviek podľa avignonského vydania z roku 1556 a lyonského vydania z roku 1558, známeho ako princeps (prvopočiatočné). Bolo to už spomínané Les Vrayes Centuries et Prophéties de Maistre M. Nostradamus. Je to vzácne vydanie, ale jeden exemplár jestvuje v Britskej knižnici. Využívali sme ho pri porovnávaní a úpravách, keď sme natrafili na náročné textové variácie pri štúdiu iných vydaní.

Neskoršie rigaudovské vydanie, ktoré vytlačil Benoist roku 1568 v Troyes sa (vcelku právom) pokladá za revidovanú a opravenú verziu lyonského vydania. Našťastie pre dnešných bádateľov sa jeden exemplár nachádza v Národnej knižnici v Buenos Aires.  Štvorveršia zahrnuté doň sa iba málo odlišujú od amsterdamského vydania z roku 1668, ale v niekoľkých prípadoch je dielo vhodné ako doplnkové čítanie.

V úsilí overiť si, že sa do našej knihy dostala spoľahlivá a presná verzia jednotlivých štvorverší, sme prihliadali k všetkým prístupným raným vydaniam. Mimoriadne plodné bolo porovnávanie s vydaniami Pierra Leffena a Jeana Janssona. Zopár menších odchýlok sme zistili aj pri porovnávaní týchto dvoch znamenitých diel, hoci vysvitlo, že sú pomerne málo závažné a len nepatrne ovplyvnili Nostradamovu arkánnu metódu (prípadne astrológiu).

K uvedeným titulom patria aj isté bibliografické detaily, lebo práve z nich sme po starostlivom porovnávaní vybrali francúzske verše do našej knihy. Napriek všetkému úsiliu vynaloženému na rekonštrukciu štvorverší do podoby, v akej ich, dúfajme, napísal Nostradamus, musíme pripustiť, že jediné spoľahlivé kritérium nejestvuje. Okrem zdravého rozumu a citu pre pravidlá zeleného jazyka sa nám nepodarilo ustanoviť žiadne presvedčivé pravidlá, ktoré by nám umožnili riadiť sa pri výbere variácií. Ak vznikli vážne pochybnosti pri niektorom slove či výraze, dávali sme prednosť verziám, ktoré vyšli za Nostradamovho života, hoci si uvedomujeme, že ani toto kritérium nám neposkytuje spoľahlivú oporu. Slovom, musíme uznať, že Nostradamus zostáva v zásade záhadou, aj pokiaľ ide o publikované štvorveršia - žiaľ, je to príznačné pre zasvätenca, ktorý sa rozhodne pracovať s publikovanými materiálmi.

 


Príloha č. 3


Nostradamus ako zasvätenec


Hoci ťa svetlo ešte len ožiarilo, nadobudol si účasť na vzkriesení skrze zasvätenie do mystérií milosti... Kiež sa stane skutočnosťou to, čo si uzrel ako symbol.

(Pseudo-Atanázius: De Pascha - "O Veľkej noci", cituje Hugo Rahner v štúdii The Christian Mystery and the Pagan Mysteries, uverejnenej v knihe The Mysteries, Papers from the Eranos Yearbooks, 1971, str. 398)

Nostradamus bol akiste zasvätenec a pracoval v duchu arkánnej školy šestnásteho storočia. Zasvätenec vďaka osobitným cvičeniam tak zdokonalí svoju myseľ, že nadobudne prístup k duchovnej rovine, ktorá je obyčajným ľuďom zvyčajne uzavretá.

Učitelia vedú nádejného zasvätenca krok za krokom k čoraz vyššej dokonalosti. Termín majster, používaný v moderných jazykoch celkom voľne, sa kedysi vzťahoval na mága (slovo majster je odvodené od latinského magister), človeka, ktorý si osvojil majstrovstvo v umení iniciácie. Aj Nostradamus, zrejme zasvätenec jedného z najvyšších stupňov, sa stal majstrom európskej iniciačnej školy. Akiste preto ho veľa súčasníkov oslovovalo majster, hoci jeho oficiálny titul znel doktor.

Pretože Nostradamovo tajomstvo úzko súvisí s jeho postavením zasvätenca, mali by sme sa zmieniť o pozadí tejto stránky jeho života.

Arkánne školy usmerňujúce vzdelávanie budúcich zasvätencov zvyčajne pôsobia v ústraní a v dejinách zanechávajú málo stôp. Hlavne preto si ich, žiaľ, súčasní historici nevšímajú, lebo sa spoliehajú výlučne na dokumentáciu a viditeľné záznamy. Aj preto sa prakticky nedá zrozumiteľne písať o dejinách a vplyve iniciácie - ak človek nechce, aby podľa dnešných kritérií vyzeral ako rojko či povrchný historik. Skromná dokumentácia často núti bádateľa utiekať sa k mytológii alebo dávať prednosť iným metódam pred dokumentáciou, ak sa chce utvrdiť vo vlastnom postoji k problematike.

Musíme však vopred upozorniť, že nasledujúce poznámky o Nostradamovi ako zasvätencovi vyvolajú isté výhrady, lebo naše názory sa pravdepodobne budú osobitne vynímať v akademickom kontexte.

Nostradamovo tajomstvo spočíva v disciplínach, ktorými sa zaoberal v minulosti a dosiahol v nich mimoriadne vysoký stupeň iniciácie. Už sme niekoľko ráz naznačili jeho zasvätenosť a možnú príslušnosť ku škole kresťanskej ezoteriky šestnásteho storočia, ale zatiaľ sme sa nepokúsili podať dôkladné vysvetlenie súvislostí, z ktorých vychádzala sila jeho vízie. Nemá veľký zmysel tvrdiť, že človek je do niečoho zasvätený, ak nevysvetlíme, o akú iniciáciu ide, aký stupeň iniciácie dosiahol, prípadne v akom iniciačnom prúde. Preto pokladáme za potrebné zmieniť sa niekoľkými slovami o iniciačnej škole, ktorá ovplyvňovala Nostradamov duchovný život, a prispela k vzniku jedinečného literárneho výtvoru, akým je kniha Proroctvá.

Príznačnou vlastnosťou všetkých veľkých zasvätencov v dejinách sveta je ich zástoj v kultúrnom či politickom živote  doby, hoci sa zdá, akoby do nej celkom nepatrili. Impulzy, ktoré hýbali Nostradamom, vlastne nepatrili do Francúzska šestnásteho storočia. Tieto podnety - ba aj jeho literárny štýl - akoby pramenili zo vzdialenejšej minulosti. Čím dôkladnejšie sa do Nostradama zahlbujeme, tým väčšmi sa nám zdá, že preniesol do šestnásteho storočia základné črty svojich jasnovideckých podnetov i literárneho štýlu zo života dávnejšej minulosti. Vo všetkých Nostradamových spisoch - a najmä v jeho svojráznom a jedinečnom štýle - sa uplatňujú poetické vlastnosti takzvaných hiberniánskych mystérií. Pohľad na roky, keď sa formovala Nostradamova iniciácia - na jeho majstrovskú znalosť zeleného jazyka, využívanie gnómickej jasnovideckej výpovede, na široké poznatky o dejinách severozápadnej Európy -, je pohľadom do dávnej múdrosti s centrom v Írsku, múdrosti, ktorou sa riadil život Keltov.

Pri pátraní po koreňoch Proroctiev sa ocitneme na úrodnej poetickej pôde Írska šiesteho storočia. V priebehu prvých storočí po Kristovi stálo Írsko bokom od hlavného prúdu európskych dejín. Hoci rímski vojaci prenikli do Írska, nevnútili mu vlastnú kultúru ani nezničili druidov tak ako v Anglicku, Škótsku a (v menšej miere) vo Walese. Preto v Írsku prežilo čosi z tradičnej predkresťanskej múdrosti, a preto sa Írsko stalo hlavným strediskom ezoteriky v európskom kultúrnom živote. Éra, ktorú romanticky vnímame očami neskorších básnikov ako súmrak Keltov, bola možno úsvitom kresťanskej ezoteriky. Múdrosť druidov, základ duchovného života severu, začala ustupovať kresťanským mystériám - mystériám, ktoré by sme možno dnes označili ako keltské kresťanstvo.

V ôsmom storočí tento impulz vďaka zápalu Alcuina, rodáka z Yorku, opäť vstúpil do hlavného prúdu európskej histórie a vrátil sa k prameňom, z ktorých vzišiel. Vystúpil z írskej periférie, kde prežíval, keď sa európsky kontinent zmietal v mimoriadne chaotickom období, a vstúpil do stredu diania, do Aachenu na dvor Karola Veľkého a odtiaľ do Ríma. Vypukol spor medzi ezoterickým kresťanstvom a kresťanstvom Rímskej ríše.

Echo tohto sporu sa kedy-tedy ozýva i v Nostradamovom duchovnom živote. V jeho intenzívnom duchovnom živote badať vrúcnu túžbu zakomponovať keltskú víziu príznačnú pre írsku poéziu do strohého oficiálneho jazyka kultúry presiaknutej rímskym kresťanstvom. Kedy-tedy narába s jazykom, ktorý sa javil jeho súčasníkom takisto cudzí ako nám ranokresťanskí Íri.

Predkovia, ku ktorým sa Nostradamus hlásil v Liste Henrichovi II., sú v tomto zmysle vlastne írski kresťanskí kňazi, ovplyvnení druidmi. Toto prostredie vyhovovalo jeho jasnovideckým sklonom a citu pre poéziu väčšmi než Francúzsko šestnásteho storočia, kde žil.

Walesan Myrddin, dnes lepšie známy ako Merlin, je do istej miery literárny výmysel. Pozostáva z rozličných mytologických vrstiev, od ľudových povestí cez rytierske romance až po vymyslené polohistorické príbehy Geoffreyho z Monmouthu zhrnuté v jeho vlastnej pirátskej verzii "Merlinovho proroctva".

Vcelku ani nezáleží na tom, či sa táto zbierka legiend utvorila okolo historickej postavy alebo nie. Faktom je, že Myrddin, Ír či Walesan, alebo romantický výmysel, je typom keltského zasvätenca. Pokiaľ bol keltský čarodejník Myrddin  zakladateľom iniciačnej školy a literatúry, potiaľ bol Nostradamus jedným z jeho najplodnejších stúpencov.

Keď odhrnieme oponu jazyka, staré mýty a povesti začnú ožívať v plnom svetle. Povesť, že Myrddin nebol iba čarodejník, ale aj veľký bard, ktorý vedel slovami učariť zvieratám, iba obrazne tvrdí, že bol znalcom zeleného jazyka. Ovládal reč anjelov, vedel hrať na čarovnej flaute. V jednej povesti artušovského cyklu Myrddina zradí Viviane (zrejme Chwibmian z waleských legiend), posadnutá túžbou po jeho čarovnej moci. Keď ju obsiahla, zatvorila ho do vzdušného väzenia, odkiaľ všetko videl i počul, ale nebolo ho vidieť. Vidíme v tom klasickú iniciačnú povesť, lebo Viviane je jeho vyššie ja a Myrddinovo väzenie je jeho odchod z hmotného sveta do vyššej duchovnej sféry, ktorá mu poskytuje širší rozhľad a vnímanie iniciácie. "Vzdušné väzenie" je krásny obraz, lebo poukazuje na živel vlastný vtákom, ktorých reč ovládal. Aj Gesta Regum Britanniae (Skutky kráľov Británie) zdôrazňujú, že zvíťazil na vzdušným živlom. Podľa nich Myrddin silou svojho spevu spôsobí, že sa slávne stonehengeské megality vznesú do vzduchu. Legenda, podľa ktorej Myrddin postavil Stonehenge, toto astronomické a kalendárne veľdielo praveku, iba obrazne hovorí o jeho znamenitých znalostiach astrológie.

Írska predhistorická astrológia nie je obyčajný romantický výmysel. Dodnes môžeme jej stopy pozorovať v umelo vyhĺbených jaskyniach. Kto mal možnosť pozorovať svetelnú mágiu slnovratu v írskom Loughcrewe, pochopí, že starý titul "strážca kameňov" je v skutočnosti pomenovaním najvyššieho "astrológa". Predhistorickí  ľudia usporadúvali kamene podľa kozmických vzorov s rýdzo kozmickými zámermi, aby odrážali kozmické osvetlenie. Zaujímavé symboly v zachovaných chodbových hrobkách Loughcrewu dodnes reagujú i na najnepatrnejšie odchýlky slnečného svitu za zimného slnovratu počas štvorročného cyklu. Zásluhou strážcov tajných škôl sa rozvinuté astrologické znalosti zachovali aj po piatich tisícročiach. Myrddin bol strážcom takejto kozmickej múdrosti.

Z hľadiska našej témy, teda iniciačného archetypu, je dôležitejšie, že Myrddin bol prorok, ktorý predvídal budúcnosť Británie a písal o nej, ale najmä o Walese. Legenda o jeho proroctve - ktorá sa neskôr zhmotnila do bohatej literatúry - znamená, že Myrddin (dnes všeobecne známy ako Merlin) vynikal jasnozrivosťou. Waleské proroctvá sú zastreté a hmlisté podobne ako Nostradamove štvorveršia. Väčšina predpovedí (takisto ako Nostradamových) - najmä tých, čo sa dostali do Carmarthenovej Čiernej knihy - sa stali slávnymi, hoci im málokto rozumel a predpokladalo sa, že sa vzťahujú najmä na dvanáste storočie. Ani neprekvapuje, že francúzsky autor Wace (vtedajší kanonik mesta Bayeux) sa rozhodol vypustiť z vlastného diela väčšinu Merlinových proroctiev, lebo im nerozumel!

V dvanástom storočí sa veľkej obľube tešili aj komentáre o Merlinovi. Ich popularita pretrvala tak dlho, že vyšli aj roku 1603. Iné verzie bez zrozumiteľných komentárov boli uverejnené už skôr a šírili sa aj v rukopisnej podobe. Ich popularita zapustila v Anglicku i Francúzsku také hlboké korene, že sa ich vážne pokúsili dať na index zakázaných kníh.

U historikov sa prejavovala tendencia podvedome robiť paralelu medzi Nostradamom a zákazom Merlinových prorockých  spisov. Podľa istej tradície (hlásia sa k nej viacerí novovekí znalci Nostradama) vraj Nostradama predvolala toulouská inkvizícia, on sa však pred ňu nedostavil. Táto domnienka vznikla na základe hlbokej neznalosti práce inkvizície, hoci Torné- Chavigny ju celkom vážne vyslovuje ešte roku 1874 v práci Nouvelle Lettre du Grand Prophete Nostradamus Eclairci (pozri Prílohu č. 7, ktorá uvádza stručné rezumé Torné-Chavignyho).

Prirodzene, veľmi zaváži, že v čase, keď Nostradamus písal svoje predpovede, bol na proroctvá vychádzajúce z prostredia iniciačnej školy, do ktorej kedysi sám patril, uvalený zákaz. Keď teda vyschol jeden impulz, vystriedal ho druhý. Nevdojak sa vynára otázka, prečo cirkev upierala pohľad do minulosti a nevšímala si, čo sa robilo v jej bezprostrednom okolí, alebo to nebrala na vedomie. Odpoveď je azda zjavná - Nostradamus sa tešil čoraz väčšej priazni a ochrane Kataríny di Medici pripravujúcej seba aj svoje potomstvo na budúcnosť, ktorá nikdy nenastala.

Iniciácia v istom zmysle pracuje proti prirodzenosti. Podľa predstáv iniciačnej školy sú obyčajné dejiny príbehom degenerácie. Keby bol svet ponechaný sám na seba, rýchlo by podľahol chaosu. Medziiným aj preto potrebuje historický proces regeneratívne podnety. Historické udalosti usmerňované iniciačnými školami sú pokusmi pôsobiť proti degeneratívnym silám vo všedných (ba prirodzených) dejinách. Nazdávame sa, že Nostradamus bol v šestnástom storočí strážcom prúdu, ktorý v piatom-šiestom storočí žil v Írsku či Walese a za Nostradamovho života volal po záchrane.

Merlinovskou tradíciou sme sa podrobnejšie zaoberali preto, lebo sme si chceli osvetliť iniciačné pozadie Nostradamovho duchovného života a poukázať na zložitosť interpretácie jeho prorockých vízií.

Hoci bol Merlin pravdepodobne najslávnejším jasnovidcom raného stredoveku, ešte väčšiu slávu dosiahla v obdobnej činnosti žena. Ženská tradícia prorokovania siaha do pohanských čias a slúžila prorockým potrebám staroveku. Známe Sibyline knihy boli zbierkou veštieb, ktoré sa zachovali v starovekom Ríme. Podľa legendy ich sčasti zničila kúmska Sibyla, keď sa pokúšala predať deväť pergamenových zvitkov a palmových listov, na ktorých boli predpovede zapísané. Tri zvyšné zvitky strážilo v Ríme na tento účel utvorené kolégium. (Poukazuje to na iniciačný pôvod zvitkov.) Z dôvodov, ktoré už nie sú jasné, zničil cisár Augustus takmer dvetisíc vešteckých veršov a ostatné dal uložiť pod podstavec Apolónovej sochy v chráme boha na Palatíne. Exoterickí historici tvrdia, že celá zbierka bola zničená, keď mesto roku 83 po Kristovi za Nerónovej vlády vyhorelo. Starú zbierku nahradila nová, ale zachovala sa len do štvrtého storočia.

Ľudia, ktorým sa dostalo v ranokresťanskom Ríme klasické vzdelanie, medzi nimi mnohí mnísi, ktorí našli útočisko v Írsku, nemohli nevedieť o sibylských tradíciách. Sibylský kult znovu vyniesol na svetlo sveta v siedmom storočí Izidor sevillský, a to v populárnom preklade, ktorý láskyplne pokladal za pôvodné proroctvá. Táto verzia prenikla do waleskej aj írskej rukopisnej literatúry. Vlastne ani veľmi neprekvapuje, že jestvujú rukopisné zbierky, ktoré zahrnujú údajné sibylské i Myrddinove proroctvá.

Keď Michelangelo domaľoval Sixtínsku kaplnku, Nostradamus  mal deväť rokov. Každý, kto sa bližšie zoznámil s týmito freskami, vie, že Sibýl bolo niekoľko, ale Michelangelovu pozornosť i pochopenie si získala delfská Sibyla. Keď sa hovorí o Sibyle bez prídomkov, zvyčajne sa myslí práve na delfskú prorokyňu. Zvláštnou náhodou - vďaka akejsi historickej synchronizácii - sa meno tejto Sibyly zjavuje v rodinnom kruhu nášho učenca. Jeho jedinú sestru zavše volali Delfína. Historici umenia príležitostne tvrdievajú, že táto Sibyla - azda najznamenitejšia postava sixtínskeho cyklu - sa tešila osobitnej úcte, pretože predvídala Kristov príchod. Pravda je trošku iná. Stredovekí mnísi sa pokúšali prebrať pohanskú sibylskú tradíciu a pokresťančiť ju. Skompilovali dvanásť proroctiev vo veršoch (dvanásť bolo kresťanské, nie staroveké číslo!), ktoré napospol predpovedali nástup nového kresťanského náboženstva. Delfská Sibyla údajne prorokovala panenské narodenie a tŕňovú korunováciu. V myslení šestnásteho storočia sa ujala skôr táto mníšska tradícia Sibýl než klasická, ktorá zanikla. Možno boli Sibyly pohanky, ale vďaka múdrosti, podobne ako Platón, predvídali potrebu vtelenia Krista, ktorý by spasil pohanský svet topiaci sa v beznádeji.

Našťastie nemusíme zvažovať šírku pôvodnej sibylskej tradície ani autentickosť neskorších kompilácií či falzifikátov. Bez ohľadu na to, ako naložili učenci v šestnástom storočí s dochovanými proroctvami, podľa všeobecného presvedčenia delfská Sibyla predpovedala Kristov príchod do pohanského sveta. Keď stredovekí autori spomínajú Sibyline knihy, napospol myslia na túto neskoršiu tradíciu. Napriek pohanskému pôvodu bola Sibyla akousi protokresťankou a tejto pohanskej polobohyni sa dostalo  milosti vďaka vízii Krista.

Naproti tomu Merlinovi z artušovského legendárneho cyklu sa pripisoval démonický pôvod. Podľa viacerých verzií ho počal démon - inkubus s ľudským semenom - a Merlinova matka sa mu nebránila. Podľa iných verzií sa o Merlinovo narodenie postarali démoni, ktorí si želali, aby do toku dejín vstúpil Antikrist. Démoni dúfali, že vtelenie a obeť nášho Pána vyjde nazmar, ak sa im podarí priviesť na svet Antikrista vystrojeného prorockou mocou.

Vari si ani nevieme predstaviť väčší protiklad ako prorokyňu na strane Krista a proroka na opačnej strane. Prejavuje sa toto protirečenie v Nostradamovom živote, pokiaľ ho poznáme?

Vie sa, že v čase, keď Michel de Nostradame začal uverejňovať svoje knihy, azda v roku 1545, prijal latinskú podobu svojho mena. Toto meno nie je doslovným prekladom do latinčiny, hoci si to mnohí myslia. Nostradamus si to, prirodzene, uvedomoval. Pri zápise na Lekársku fakultu v Montpellieri dňa 23. októbra 1529 podľa univerzitných predpisov uviedol správnu latinskú podobu svojho mena ako "Michaeletus de nostra domina". Že by bolo jeho nové meno v ťažkopádnej latinčine, teda Nostradamus, odvodené zo zeleného jazyka? Narazilo na nepochopenie aj jeho adoptívne meno?

Jeho priezvisko po otcovi v podobe Nostredame po francúzsky znamená "Naša pani", správne po latinsky nostra domina. Niet pochybností, že táto pani je Panna Mária.1 A predsa si náš jasnovidec bez vysvetlenia zmenil meno na Nostradamus. Čo získal polatinčením? Z hľadiska zeleného jazyka veľa. Slovo damus (na  rozdiel od dame) znamená "dávame" a v tomto zmysle to preniklo aj do protinostradamovských veršovačiek ešte za jeho života.2 Slovo nostra (na rozdiel od nostre) znamená "naša", ako dodnes v taliančine. Teda v ezoterickej reči sa dá Nostradamus chápať ako "naša žena, ktorú dávame". Na jednej strane by sme si to mohli vysvetľovať ako narážku na jeho dušu - jeho múdrosť, lebo Sophia ("múdrosť") aj Anima ("duša") sú ženského rodu.

Pravda, túto ezoteriku jazyka by sme mohli posudzovať aj v inom svetle. Prijal Michel de Nostredame meno Nostradamus preto, lebo sa chcel pripodobniť k najvýznamnejšej prorokyni svojich čias - k Sibyle, ktorá predvídala Kristov príchod? Bola zmena priezviska, celkom bezvýznamná pre človeka, ktorý sa nevyzná v magických nuansách slov, pokusom prejsť na stranu veštkyne a dištancovať sa od muža, ktorý sa dával do spojitosti s démonmi a navyše upadol do nemilosti na Tridentskom koncile na sklonku majstrovho života?

Nostradamove spojivá s minulou tradíciou - dokonca aj sibylskou - boli známe už za jeho života. V óde A Michel de l'Hopital francúzsky básnik Pierre Ronsard - zasvätenec vysokého stupňa - uznáva, že Nostradamus vychádza z prastarej vešteckej tradície. Ako sme sa presvedčili pri Ronsardovej dlhšej básni Elegie a Guillaume des Autels gentilhomme Charrolois, písal:


Que par les mots douteux de sa prophete voix,

Comme un oracle anticque, il a des mainte annee

Predit la plus grand par de nostre destinee.

Obojakými slovami prorockého hlasu,

Sťa prorok staroveku, každý rok

Predpovedal veľkú časť nášho osudu.


Ronsard výrazom mots douteux (obojaké slová) nekritizuje Nostradama. Je to iba narážka na skrytý jazyk, ktorý z hľadiska nezasvätených obsahuje dvojznačné slová. V okultnej múdrosti, spoločnom imaní obidvoch básnikov, takisto nie je oracle anticque (prorok staroveku) obyčajná poetická zmienka, ale skutočná charakteristika. Ronsard chápal, že Nostradamus doslova hovorí jazykom minulosti.

Nostradamov jediný žiak Chavigny bol svojím spôsobom pre učenca sklamaním, lebo takmer neprejavoval záujem o skrytú múdrosť, ba ani o pochopenie zeleného jazyka. A predsa jednou výrečnou vetou, súčasťou láskyplného poetického portrétu svojho učiteľa Chavigny akoby vystihol učencovo tajomstvo.3 Zmienil sa o Nostradamovej schopnosti rýchlo sa naučiť a pochopiť všetko, čo ho zaujalo, a dodal pôvabnou latinčinou poznámku pripomínajúcu výraz zo slávneho epitafu, že vynikal memoria pene divina - "takmer božskou pamäťou". Takmer božské pero z epitafu (pene divino calamo) a takmer božská pamäť (memoria pene divina) sú vlastne jedno a to isté, veď Nostradamova pamäť siahala po zdrojoch bohatej a prastarej prorockej tradície.

 


Príloha č. 4


Dve verzie Nostradamovho epitafu


En sepulture dans l'eglise colégié de Sainct Laurens dudict Sallon et dans la Chapelle de Nostre Dame a la muralhe de laquelle a voulu estre faict ung monument...

V kolegiálnej hrobke kostola sv. Vavrinca v spomínanom Salone a v kaplnke Našej Panej, na stene, kde chcel mať nápis...

(Text v podobe testamentu, ktorý Nostradamus nadiktoval v prítomnosti notára Josepha Rochea roku 1566, hoci ho neskôr vyškrtol. Citoval Robert Benazra v diele: Répertoire Chronologique Nostradamique /1545-1989/ na rok 1566, str. 73)

1. Epitaf, ktorý zostavil jeho syn, pôvodne v klariskom kostole v Salone, sa často reprodukuje, zvyčajne s menšími, ale závažnými úpravami. Uvádzame ukážku z neho podľa Leroya z roku 1993. Právom sa dá predpokladať, že je v ňom niekoľko chýb zapríčinených prepisovačom, hoci nie Leroyovým).

D. M. OSSA CLARISSIMI MICHAELIS NOSTRADAMI UNIUS OMNIUM MORTALIUM IUDICIO DIGNI CUIUS PENE DIVINO CALAMO TOTIUS ORBIS ET ASTRORUM INFLEXU FUTURI EVENBTUS CONSCRIBERENTUR. VIXIT ANNOS LXII MENSES VI DIES X OBIIT SALLONAE DLLXVI. QUIETEM POSTERI NE INVIDETE. ANNA PONTIA GEMELLA CONIUGI OPTIMO. V. R.

Chyby v latinčine sťažujú preklad. Všimneme si preto preklad spoľahlivejšej latinskej verzie. Zatiaľ by sme si mali všimnúť, že D. M. je štandardná klasická skratka latinského výrazu Diis  Manibus, v preklade "Do rúk Božích" alebo "Porúčame dušu..." Výraz bol christianizovaný do podoby Deo Manibus - "Bohu do rúk" už na počiatku cirkevných dejín. Skratka, ktorá možno nebola presne prepísaná (pozri nižšie), je osobitne zaujímavá a César to vedel, lebo Nostradamus ju použil v jednom štvorverší. Známy obrat HIC JACET (Tu leží) či v tomto epitafe HIC JACENT (Tu ležia) sa berie ako samozrejmosť. Ďalšia chyba prepisovača V. F. možno znamená Verba Facit čiže "napísal tieto slová", prípadne Vale Felicit "Želá veľa šťastia". Leroy zrejme dal prednosť prvej verzii, hoci nepochyboval, že César písal epitaf.

2. Epitaf v kostole sv. Vavrinca v Salone sa síce odlišuje, ale iba natoľko, že pôsobí dojmom presnejšej kópie z pera dobrého latinčinára (akým César nepochybne bol):

RELIQUIAE MICHAELIS NOSTRADAMI IN HOC SACELLUM TRANSLATAE FUERUNT POST ANNUM MDCCLXXXIX. EPITAPHIUM RESTITUTUM MENSE JULIO MDCCCXIII.

D. O. M.

CLARISSIMI OSSA MICHAELIS NOSTRADAMI UNIUS OMNIUM MORTALIUM IUDICIO DIGNI CUIUS PENE DIVINO CALAMO TOTIUS ORBIS EX ASTRORUM INFLUXU FUTURI EVENTUS CONSCRIBERENTUR. VIXIT ANNOS LXII MENSES VI DIES XVII OBIIT SALONE ANNO MDLXVI. QUIETEM POSTERI NE INVIDETE. ANNA PONTIA GEME /.../ ALONIA CONIIUGI OPTAT V. FELICIT.


V preklade:

Pozostatky Michela Nostradama boli prenesené do tejto kaplnky po roku 1789. Epitaf bol prepracovaný v mesiaci júli roku 1813.

(D.O.M. sa zvyčajne pokladá za skratku trojnásobného latinského požehnania Deo Optimo Maximo čiže "Bohu najlepšiemu, najväčšiemu". Za pohanskej éry adresovali túto invokáciu Jupiterovi. Skratka by sa však dala dešifrovať aj ako Datur Omnibus Mori čiže "Všetkým je súdené zomrieť".)

(Tu ležia) kosti osvieteného Michela Nostradama, ktorého si ctili všetci smrteľníci, ktorý pod vplyvom hviezd zaznamenal svojím takmer božským perom budúce udalosti na celom svete. Žil 62 rokov, 6 mesiacov a 17 dní (a) skonal v Salone roku 1566. Vy, čo ho nasledujete, nezáviďte mu jeho odpočinok. Manželka Anna Pontia Gemellová yo Salonu mu želá zbohom a veľa šťastia.

Skratka V. celkom určite znamená Vale, klasický pozdrav na sklonku dňa, približne "Buď zdravý, maj sa dobre, veľa šťastia".

 


Príloha č. 5


Metódy zeleného jazyka u Nostradama


Tento jazyk nás zaúča do záhad vecí a odhaľuje  najskrytejšie pravdy...

(Fulcanelli: Master Alchemist, Le Mystere des Cathédrales. Z francúzštiny preložila Mary Sworderová, 1971, str. 44.)

Zelený jazyk sa široko používal v okultnej literatúre, ale napodiv ešte nevyšla kniha o jeho metódach. Ako sme už spomenuli, istú pozornosť mu venovali Blavatská a Fulcanelli. Tento sa však zaujímal najmä o jeho aplikáciu v alchýmii. Viaceré kodifikačné metódy používané v sedemnástom storočí v astrologickom i astronomickom kontexte rozoberá veľmi prenikavo Ann Genevová v užitočnej štúdii Astrology and the Seventeenth-Century Mind (Astrológia a myslenie sedemnásteho storočia), 1955, ale (pokiaľ vieme) nejestvuje podobná práca o kodifikačných metódach a arkánnych astrologických postupoch v šestnástom storočí. Učenci si všimli, že zelený jazyk používali napríklad Dante, Rabelais a Swift, a predsa sa takmer nik nepokúsil posúdiť týchto spisovateľov v širšom kontexte arkánnej literatúry.

Kým začneme rozoberať metódy zeleného jazyka v užšom zmysle, nezaškodí pristaviť sa pri Swiftovi. Nebol mu cudzí okultný jazyk ani Nostradamus. Mal doma Garencieresov preklad Nostradama a v jeho knižnici sa našlo veľa kníh o astrológii a okultizme vrátane Paracelsových zobraných spisov Opera omnia z roku 1658. Súčasní vedci uznávajú, že Swift sa vážne zaujímal o etymológiu a slovné hry, ale nikdy neskúmal svoj vzťah k arkánnemu jazyku. Pravda, Swiftove spisy sú natoľko presiaknuté komplikovaným zeleným jazykom, že ani nie sme schopní náležite oceniť jeho znamenitú jazykovú vynaliezavosť.

V Gulliverových cestách duchaplný hrdina uvažuje o predpokladanej etymológii slova Laputa, názvu lietajúceho ostrova, na ktorý vystúpil a s ktorým sa zoznamoval. Oznámil nám, že to slovo znamená po laputsky "vznášajúci sa ostrov", ale priznal sa, že pravú etymológiu sa nikdy nedozvedel. Dodal však, že Lap znamenalo v starom jazyku vysoký a untuh guvernér. Spojenie Lapuntuh vraj skomolili a tak vzniklo pomenovanie Laputa.

Swift nepochybne sledoval politický zámer a lietajúci ostrov (ostrov odlúčený od zeme) symbolizoval britskú vládu, podľa Swiftovho presvedčenia zamorenú korupciou. Aj Laputa mala (odhliadnuc od pôvodu slova) "vraj podobný osud". Zatiaľ máme do činenia s typickou swiftovskou ukážkou zábavnej hry s angličtinou. Laputa je však skvelým príkladom zeleného jazyka, ktorý Swift výborne ovládal. Ak toto slovo zastupuje britskú vládu, Lap sa skvele hodí do kontextu. V sedemnástom storočí Pal (inverzia slova Lap) znamenalo spoluvinník, spolupáchateľ. Z hľadiska Swiftovho žlčovitého postoja k anglickej vláde to bola trefná charakteristika kliky, ktorá spravovala krajinu. Hoci Swift skrýva svoju etymológiu za rečičky o "laputskej" terminológii, zelený jazyk vychádza v podstate z francúzskeho prostredia. V sedemnástom storočí bolo slovo pute obmenou dnešného výrazu putain čiže pobehlica. La pute bola pobehlica - a Swift s nadšením použil toto slovo ako narážku na anglickú vládu. V rámci tejto obraznosti začína slovo Lap nadobúdať odlišný význam, lebo má aj sexuálne konotácie. Nechtiac si kladieme otázku, prečo Swift vložil hlásku n do slova untuh, údajnej zložky slova Laputa? Takmer určite mal na mysli  konštrukciu Lap untuh. Prvá zložka pripomína lapin, po francúzsky králik. Jediným dôvtipným slovom sa takto Swiftovi podarilo upozorniť na organizovanú korupciu vlády (kliky, ktorá je ochotná predať sa komukoľvek) i na jej povestnú nemravnosť (výraz sexuálne mravy králika mal v osemnástom storočí vlastne rovnaký význam ako dnes). Vrcholom humoru je spôsob, ako Swift využil konštrukt zeleného jazyka, lebo skomolil výraz Lapuntuh na Laputa. Ako dodáva, laputskí učenci tvrdili, že "Laputa je skazená, spotvorená obmena pôvodného výrazu Lapuntuh". Tri nadbytočné litery v skomolenej etymológii sú nuh. Po francúzsky slovo nue znamená odhalený, nahý. Teda vnútorný zmysel slova odhaľuje britskú vládu ako kliku nahých pobehlíc.

Zoznam termínov charakterizujúcich niektoré metódy zeleného jazyka je odvodený najmä od literárnej tradície. Definície a príklady by mali poslúžiť čitateľom textu ako pomôcka.

Jestvujú aj iné metódy zeleného jazyka, o ktorých sa tu nezmieňujeme. Vynechali sme ich pre komplikovanosť okultnej metodológie, ktorou nechceme zaťažovať bežných čitateľov, hoci ich miestami letmo spomíname. V podstate vychádzajú z numerológie a súvisia s hebrejskou Gematriou, Notarikonom a Temurou.

Gematria je kabalistický systém opierajúci sa o skutočnosť, že hebrejské písmená majú číselné hodnoty. V Gematrii sa spájajú dovedna číselné hodnoty slova alebo vety. Predpokladá sa o nich, že je tu zmysluplná spojitosť so slovami a vetami vyznačujúcimi sa podobnými číselnými hodnotami.

Notarikon je kabalistický systém kryptografickej hry so slovami, pričom sa každá litera v slove chápe ako skratka iného slova. Slávne magické slovo Agla je notarikon hebrejskej vety:  "Ty si mocný naveky, ó, Pane."

Temura je kabalistický systém zámeny, pričom sa písmená a slová navzájom nahrádzajú podľa poradia vopred stanovených kľúčových slov. Náhrada dáva nové slová, ktoré na základe analógie súvisia s pôvodnými slovami. Temura označuje i metódy zostavovania abecedných kódov pomocou ustálených umelých kľúčových písmen či korešpondencií. Ak napríklad v abecede A-Z postúpime o jedno písmeno vpred, takže B vystrieda A, môžeme slovo BAD čítať ako CBE.

Pokusy Valerie Hewittovej v knihe Nostradamus. His Key to the Centuries (Nostradamus. Jeho kľúč k stovkám), 1994, dokázať, že Nostradamus pracoval s numerologickými faktormi a tvrdenie, že majster sa zaoberal Margaret Thatcherovou či Johnom Majorom, sú iba subkultúrnou zábavkou. Autorka vôbec nepochopila podstatu arkánnych metód šestnásteho storočia. Zámer zeleného jazyka spočíva v úsilí zastrieť pisateľove zámery pred bežným čitateľom a uprednostiť čitateľa odborníka. Znalec zeleného jazyka sa navyše usiluje obohatiť slová alebo vety o druhú či tretiu významovú rovinu. Ako sme sa presvedčili v prvých štyroch kapitolách, toto úsilie môže vyústiť až do dvoj-, ak nie viacznačnosti jednotlivých veršov. Zelený jazyk teda výslovne slúži na zavádzanie, objasňovanie i zhusťovanie. Nostradamus ovládal toto umenie tak skvele, že Ward právom poznamenal: "Nostradamus vyjadrí jednou trojslovnou vetou obsah, ktorý by si inak vyžiadal dlhý odsek. Je to ozajstný prorocký jazyk."1

Takéto slovné hlavolamy uvedú do rozpakov čitateľov neovládajúcich umenie zeleného jazyka, ale na druhej strane vyjasnia veci tým, ktorí poznajú jeho pravidlá. To, prirodzene,  znamená, že zelenému jazyku alchymistov bude rozumieť iba znalec alchýmie a zelenému jazyku v astrologickom prostredí zasa človek ovládajúci astrológiu. V Nostradamovom prípade máme do činenia s dvojnásobne komplikovanou situáciou, lebo písal o budúcnosti jazykmi, ktorých zrozumiteľnosť klesala s rokmi, aj keby skutočný obsah nebol úmyselne zatemňoval zeleným jazykom. Už sme si všimli, že aj Rabelaisa (ktorý takisto používal zelený jazyk) preložili z francúzštiny šestnásteho storočia do dnešnej francúzštiny. Je to zaujímavé z hľadiska Nostradama, ktorý písal podstatne obskúrnejšou francúzštinou než Rabelais, ani nehovoriac o štýle. Medzi listami od astrologických zákazníkov, ktoré sa našli v nedávno objavenej Nostradamovej korešpondencii, sa viacerí ponosujú, že nerozumejú Nostradamovým slovám, ba ani osobným horoskopom. Úbožiak Hans Rosenberger, ktorý horko-ťažko presvedčil Nostradama, aby mu zostavil horoskop, sa obrátil písomne na majstra, aby odstránil z nedávneho komentára k horoskopu dvojznačnosti. "Ak mám byť úprimný," napísal roku 1561, "neovládam obskúrnu reč enigmatických Arabov."2

Musíme si ešte pripomenúť, že hoci Nostradamus písal viac- menej neskorostredovekou francúzštinou, rozmýšľal po latinsky. Piobb a ďalší francúzski komentátori zdôrazňovali tento fakt až do úmoru. Na stavbe jeho veršov to badať tak zreteľne, že podľa niektorých autorít Nostradamus najprv písal štvorveršia po latinsky a potom ich prekladal do hovorovej reči. Z toho by vyplývalo, že vplyv zeleného jazyka sa neuplatňuje iba v jazykových zmenách jednotlivých slov, ale aj v gramatických štruktúrach. Množstvo cudzojazyčných i klasických slovných prvkov hrá dôležitú úlohu v Nostradamovej metóde, a pretože ide  o jedinečné používanie takýchto prvkov, nezdá sa, že by túto metódu niečo spájalo s literárnou tradíciou.

Nakoniec musíme podčiarknuť, že Nostradamus zrejme ovládal širokú paletu európskych jazykov a často po nich siahal, keď sa usiloval zamaskovať alebo rozšíriť význam. V nasledujúcich analýzach upozorníme na slová z gréčtiny, latinčiny, nemčiny, španielčiny a angličtiny. Príležitostne použil aj provensálske výrazy - napríklad bueire (nezhoda), monge (mníška) a scomma (jemný žart). Posledné nadobúda v štvorverší VIII.88 podobu scome. Nanešťastie pre budúcich čitateľov Nostradamus nepociťoval potrebu vyhýbať sa komoleniu výpožičiek z cudzích jazykov, lebo to isté robil aj s francúzskymi slovami.

Nasledujúci abecedný zoznam metód zeleného jazyka azda nie je úplný, ale určite pokryje príklady, o ktorých uvažujeme v našej knihe. Názvy metód aj ich význam sú okrem jednej výnimky prevzaté z literárnej tradície. Výnimku predstavuje termín okultná záslepka, prevzatý z okultnej tradície. Fakt, že môžeme skúmať Nostradamove metódy vo svetle analytických nástrojov anglickej literatúry, by nemal odsunúť do úzadia Nostradamove snahy vymýšľať si vlastné jazykové pravidlá. Preto sa, prirodzene, jeho metódy v niektorých prípadoch nedajú jednoducho klasifikovať. Na nasledujúcich stránkach sa pokúsime objasniť zložité používanie niektorých slov.

ANAGRAM Slovo alebo výraz, v ktorom môžeme presúvať písmená a vytvoriť tak nové slovo či výraz. U Nostradama slovo Rapis označuje Paríž. Tu, ako vo väčšine majstrových anagramov, nejde len o zastieranie či zavádzanie, ale aj o zavedenie druhotného  významu (raptor, rapist, raped - všetky sa týkajú násilníctva), dôležitého pre štvorveršie. Vhodným príkladom je obliehanie Paríža v rokoch 1870-71. Slovo Mendosus, zavše nesprávne prekladané ako "klamár", latinská výpožička s významom "plný chýb" alebo "klamný". Pravdepodobne ide o afetický anagram z Vendosme či Vendôme, ktorý sa vzťahuje na francúzsky department alebo na niektorého vojvodu z Vendôme. Zdá sa, že Nostradamus málo používal anagramatické vety, a najslávnejšia je trojica PAU NAY LORON, nie najhoršia napodobenina výrazu NAPAULON ROY (pozri na začiatku 9. kapitoly). Chien je vraj synkopický anagram (pozri SYNKOPA) z Chiren a to je zasa Henric - takto sa v šestnástom storočí písal Henrich II.

ANASTROFA V zelenom jazyku označuje obrátenie slova, zavše v rovine písmen, inokedy zasa v rovine hlások. Príkladom druhej možnosti (pozri 1. kapitolu) je anastrofa CHIRAM - MARIA, kde sa zvuková hodnota finálneho A pokladá za rovnú hebrejskému CH. V exoterickej literatúre môže anastrofa označovať nezvyčajný slovosled alebo aj neúplnú inverziu. Keby sme sa držali tohto základného pravidla, museli by sme vlastne pokladať za anastrofický každý riadok Proroctiev.

ANTONOMÁZIA Použitie prívlastku namiesto vlastného mena alebo použitie vlastného mena na označenie nejakej všeobecnej myšlienky. Viaceré Nostradamove antonomatické slová odzrkadľujú jeho prezieravosť a záľubu v irónii. Napríklad slovo Doux (po francúzsky "sladký, jemný, milý") zastupuje Jacqua Clementa, ktorý r. 1558 zavraždil Henricha III. V Predpovedi 58 (prevzatej  zo štvorveršia a použitej v ktoromsi Almanachu) je Clement Doux la pernicie. Nostradamus to myslel ironicky, lebo latinské clemens znamená v podstate to isté ako francúzske doux. Často sa vyskytujú výrazy le grand ("veľký") alebo la Dame. Označujú významné či slávne osobnosti, ktorých totožnosť treba určiť pomocou iných kľúčov z kontextu štvorveršia. Pripomeňme si, že v poznámke k mesiacu jeho úmrtia (pozri 1. kapitolu) Nostradamus predpovedal, že zomrú les grands ("veľkí"). Množné číslo tu azda súvisí s faktom, že Nostredame je vlastne plurálový tvar. Prinajmenej v troch štvorveršiach La Dame označuje Katarínu di Medici, ale vo dvoch štvorveršiach sa vzťahuje na Máriu Antoinettu. La grande cité občas označuje Paríž. Le Pelletier poznamenáva, že la grande cité neuve (veľké nové mesto) je narážka na Paríž po rekonštrukcii za Napoleona III., hoci niektorí komentátori interpretovali tento výraz ako New York. Vo štvorverší X.49 sa však cité neufve ("nové mesto") jednoznačne vzťahuje na Neapol (staroveká Neapolis znamená po grécky nové mesto) - pozri 9. kapitolu. Vo štvorverší I.24 má Cité neufue úplne iný zmysel a poukazuje na francúzskeho viceadmirála Villeneuva (ville je po francúzsky mesto), ktorý slúžil pod Napoleonom - pozri 9. kapitolu. Iba v kontexte štvorveršia sa dá určiť, aké nové mesto má Nostradamus na mysli.

AFÉZIA Vynechanie hlásky alebo slabiky na začiatku slova. Napríklad Nostradamus používa bondance namiesto abondance ("hojnosť"). Neusiluje sa jednoducho podriadiť rytmu verša, ale uvádza hranicu, po ktorú môže siahať hojnosť. Poučné je používanie jednoduchého slova eau "voda", lebo v niekoľkých  prípadoch sa vzťahuje na vodu v troch podobách (Rak, Škorpión a Ryby) na základe antonomázie. Zmätok ešte prehlbuje použitie eau v iných súvislostiach. Môže to byť afézia francúzskeho Verseau "Vodnár" (ako vo štvorverší IV.86 - pozri 7. kapitolu), prípadne rieka alebo aj more. Jednoduchý afetický anagram u Nostradama je naoko nevinné slovo Dedans ("vnútri"). Malo by sa čítať ako Sedan. Ide o mesto, kde vypukla prvá významná bitka, ktorá viedla k pádu Paríža r. 1871 (pozri 5. kapitolu). Ak táto interpretácia vychádza z anagramu, musíme použiť pravidlo o afézii.

APOKOPA Vynechanie hlásky alebo slabiky na konci slova. Cap je apokopa mena Capet. Zložitejší príklad predstavuje fum namiesto fume alebo fumée "dym, para". V tomto prípade sa apokopa vyskytuje vo štvorverší venovanom bitke (pozri 5. kapitolu), a je možné, že ide o zvukomalebnú narážku na vzdialené dunenie diel. Vo štvorverší III.53, venovanom sčasti zaobchádzaniu so Židmi za nacistov, slová le pris pravdepodobne zastupujú výraz lepre (lepra), metaforicky poukazujúci na norimberské zákony. Pozri aj heslo SYNKOPA.

ARKÁNNA ASOCIÁCIA Táto literárna metóda tvorí priam základ zeleného jazyka. Ide tu o použitie odborných výrazov takým spôsobom, že ich možno chápať ako iné slová, ktorých význam je zjavný len odborníkom. Pretože napríklad jedno znamenie zvieratníka nemôže byť v inom, výraz Cancer in boeuf ("Rak v býkovi") vo štvorverší X.67 nedáva zmysel. Odborník by chápal Raka ako narážku na Mesiac, lebo iba ten panuje nad zodiakálnym  znamením Raka. Spomenutý výraz budeme teda čítať ako "Mesiac v znamení Býka". Nostradamus má veľmi rád tento druh zeleného jazyka. Azda ešte rafinovanejšie hovorí Nostradamus o horoskopoch obsahujúcich údaje, ktoré majú vzťah k štvorveršiu. Napríklad vo štvorverší I.31 sa zmieňuje o horoskope, ktorý zdôrazňuje znamenie Leva, lebo tri hlásky názvu tohto znamenia v latinčine, t. j. Leo, sú obsiahnuté v mene Napolleon.

Nostradamus má rád aj arkánne asociácie opierajúce sa o stupne zemepisnej šírky. Uvedie istú zemepisnú šírku (odvodenú v zásade od astrologickej tradície), ktorá zastupuje nejaké mesto. Hlavný problém je v tom, že bez doplnenia zemepisnej dĺžky je taká zmienka nejednoznačná. Keď teda Nostradamus spomína 45. stupeň (Cinq et quarante degrez) vo štvorverší VI.97, možno má na mysli Bordeaux - prípadne aj Périgueux - Torino, azda Paviu, Cremonu či Mantovu - ak nie dokonca Minneapolis v Spojených štátoch. Pravdepodobne však nie iné americké mestá, ktoré navrhuje nezdolateľný Roberts - ako New York (na 41. stupni) a už vôbec nie San Francisco (až na 36. stupni) či Chicago (na 42. stupni). Neodborníci často chápu tieto údaje nesprávne. Napríklad prvý riadok štvorveršia V.98 (A quarante-huit degre climatterique - "Na 48 stupňoch klímy") chápali ako zmienku o Paríži, a hoci ide o nepresnosť, uvádza sa vo vtedajších štandardných astrologických prácach. Paríž sa však nachádza medzi 48. a 49.stupňom, kým Orléans, Le Mans a Freiburg ležia presne na 48. rovnobežke. Dnešný čitateľ tu teda naráža na veľkú nejednoznačnosť. Dobové astrologické spisy, napríklad práca Orontia (Oroncea) Finého z roku 1544, uvádzajú zemepisné šírky hlavných európskych miest, a hoci sú z hľadiska dnešných  poznatkov nesprávne, astrológovia v šestnástom storočí ich napospol brali ako presné. Tabuľky domov, ktoré uverejnil Luca Gauricus r. 1533, uvádzajú tieto hodnoty:


Sicília

37 stupňov Rím

42 stupňov Benátky

45 stupňov Bologna

45 stupňov Paríž

48 stupňov Londýn

54 stupňov Berlín

54 stupňov


Obr. 53, prevzatý od Orontia Finého, udáva pre juh Francúzska šírky od 42 do 47 stupňov - teda nižšie než pre Paríž - a zrejme ich používal aj Nostradamus.3 Vo štvorverší V.98 predstavuje slovo climatterique zbytočné opakovanie, akoby autor chcel popliesť nezasväteného čitateľa. Nostradamus ho vymyslel na to, aby zdôraznil, že stupne sa vzťahujú na klímy, ranostredoveké ekvivalenty zemepisných dĺžok, ktoré sa v šestnástom storočí takmer prestali používať. V diele Mundi Sphaera z r. 1542 Finé poznamenáva, že tieto šírky "nevzdelanci označujú ako sedem klím". Keď Nostradamus použil systém stupňov (alebo slovo klímy v tej či onej podobe), očividne naznačuje, aby čitateľ chápal štvorveršie v rámci arkánnej astrológie.

ARCHAIZÁCIA Používanie zastaraných slov na označovanie predmetov a lokalít. Nostradamus rád zastiera súdobé miestne názvy tak, že používa grécke a rímske pomenovania. Obľúbil si archaizmus  Sextrophea, ktorým sa príležitostne podpisuje v Almanachoch. Vzťahuje sa na pomník vzdialený necelé dva kilometre od jeho rodného Saint-Rémy. Už sme sa v 5. kapitole presvedčili, že tento archaizmus prenikol aj do štvorverší, hoci len ako dvojnásobná . záslepka. Nostradamus sa kochá v nejednoznačnostiach vyplývajúcich z archaizmov. Napríklad Ausonne je starý názov mesta Bordeaux, ale latinské Ausonia označuje obyvateľov dolnej Itálie. Keď Nostradamus používa toto slovo, zväčša myslí na nich. Boristhenes, starý názov Dnepra, je archaizmus pre Rusko. Lygustique (vo štvorverší III.23) je archaické pomenovanie Ligúrie, ale často znamená toľko ako Itália (ako SYNEKDOCHA). Nostradamus zavše archaizuje názvy planét i znakov zvieratníka, akoby sa mu astrológia nezdala dostatočne komplikovaná. Platí to o slove brassieres v VII.91, odvodenom od gréckeho pomenovania Jupitera a Saturna. Pozoruhodný prípad archaizácie nachádzame vo štvorverší IX.14, venovanom bitke pri Waterloo, kde sa vyskytujú slová Sept. a borneaux - pozri 5. kapitolu.

EPENTÉZA Vsunutie hlásky alebo slabiky do stredu slova. Calpre vo štvorverší I.77 je epentéza zo slova Calpe (názov mysu pri Gibraltári).

HOMONYMÁ Slová, ktoré znejú rovnako, alebo sa rovnako píšu, ale líšia sa významom či pôvodom. Selin bolo meno historického vodcu Turkov (pozri 6. kapitolu), ale zároveň je takmer synonymom slova Seléné, gréckej bohyne Mesiaca. Gaule je jedným z Nostradamových pomenovaní Francúzska, ale vyskytuje sa v kontexte, kde sa dá chápať aj ako narážka na generála de Gaulla. Nostradamus príležitostne aj sám tvorí homonymá, aby rozšíril konotáciu slov.  Napríklad terroir môže znamenať územie aj teror, hoci prísne vzaté teror je terreur, kým terroir znamená pôdu či zem v zmysle "teritória".

HYPALLAGÉ Použitie figúry či epiteta prevzatého od daného slova na určenie iného slova, ku ktorému sa nevzťahuje. Najdômyselnejšie Nostradamovo hypallagé udržovalo komentátorov v nevedomosti, až kým nenastala predpovedaná udalosť. Ide o posledný riadok štvorveršia IV.65: L'empereur tost mort sera condamné, na základe ktorého usudzovali (pochopiteľne nesprávne), že cisár, ktorý nedávno skonal, bude odsúdený. Dešifráciu predpovede nájdete v 9. kapitole.

HYPHERÉZA Utvorenie slova pomocou vynechania písmena. Vynechané písmeno môže mať zavše pre interpretáciu textu značný význam. Nostradamus často vynecháva zo slov písmeno s a nenahrádza ho tradičným cirkumflexom. Ako príklad uvedieme hypherézu matim za mastim (mastif), známu z viacerých štvorverší, napríklad z X.59. Vo štvorverší III.53 podáva Gaul ako Gale (pozri však HOMONYMÁ). Typickou hypherézou je Aper za Asper, pričom toto slovo je anagramom slova Aspre a to zasa je elipsou za Aspromonte (horský masív v Taliansku, ktorý Le Pelletier dáva do súvisu s Garibaldiho životom.

IKONOMATIKA Slovo, ktoré by sa malo čítať ako rébus, akoby sa vzťahovalo na figúru. Nostradamus používa rébusovú metódu podľa Hórapolóna alebo Kníh ikon. Slovo coq je v latinčine Gallus a Francúzsko je jeho konotáciou (po latinsky Gallus znamenalo  kohút aj (približne) dnešné Francúzsko. Gallus bol však i kňazom Kybély (meno je vraj odvodené na základe podobnosti medzi krikom kňazov v delíriu a spevom kohútov) a slovo coq konotuje emaskuláciu (ktorej sa údajne podrobovali kňazi bohyne). V mnohých prípadoch loup (vlk) označuje Itáliu podľa vlčice, ktorá odchovala Romula a Réma. Naproti tomu Romulides je odvodený aj od mena "zakladateľa Ríma" Romula a môže označovať i Rím alebo Itáliu. Vo štvorverší I.9 sa zrejme vzťahuje na juh Itálie, odkiaľ dorazila na Maltu pomoc za veľkého obliehania roku 1565. V modernej symbolike sa zachovalo jedno ikonomatické slovo, lebo l'ours (medveď) neraz symbolizuje Rusko.

INVENCIA Vymyslenie nového slova, ktoré iba okrajovo súvisí s jestvujúcim slovom známeho jazyka. U Nostradama je týmto známym jazykom zvyčajne gréčtina alebo latinčina, ale príležitostne využíva i hebrejčinu, ale aj iné európske jazyky, ako angličtinu, nemčinu, taliančinu a provensálčinu. Výraz Mars en Nonnay je novotvar, lebo takáto planetárna pozícia nejestvuje. Nonnay takmer určite znamená Panna a je odvodené od francúzskeho nonne alebo nonnain, ako vo štvorverší X.67. Ďalší príklad je sedifragues vo štvorverší VI.94, z latinského sedem frangere "prelomiť obliehanie". Fráza Le Port Phocen (Marseilles) je zrejme náročnejší výmysel, lebo Fókis (po grécky Phókis) sa v staroveku nazýval kraj v strednom Grécku. Námorný prístav Massilia bol založený ako kolónia Fókidy a dnes je známy ako Marseilles. Nostradamus si vybral zo starovekého Grécka tento kraj azda práve preto, lebo jeho obyvatelia boli bojovní a zavše sa spájali so Sparťanmi. Novoveký názov mesta Marseilles sa  začína pomenovaním bojovnej planéty Marsu. Phocus (tu rezonuje homonymum fókus, t. j. ohnisko) nie je jednoducho iba Marseilles, ale bojovné Marseilles v stave vojny, ak nie dokonca revolúcie.

METATÉZA Zámena spoluhlások, ktorá vedie k vzniku odlišných (ale zmysluplných) slov. Napríklad Nostradamus mení brune na brume. Vo štvorverší III.53, venovanom druhej svetovej vojne Nostradamus pomocou metatézy upravuje názov nemeckého mesta Augsburg na Auspurg. Novotvar je zmysluplný, lebo štvorveršie pravdepodobne súvisí s vyháňaním Židov (porov. aus purgans) na základe norimberských zákonov.

METONYMIA Prenos vlastnosti nejakej veci či osoby na túto vec alebo osobu. Slovo bossu (znetvorený) použil Nostradamus metonymicky na princa Condého, ktorý bol malý a hrbatý. Ešte lepší príklad z Nostradama nám poskytuje boiteux (chromý), pravdepodobne narážka na vojvodu z Bordeaux, ktorý ochromel, keď roku 1841 spadol v rakúskom Kirchbergu z koňa. Máme tu fakticky do činenia s dvojnásobnou aplikáciou vďaka takmer homonymnému vzťahu medzi boiteux a Bordeaux. Vo štvorverší V.4 le cerf (jeleň) je pravdepodobne metafora pre Karola X., ktorého vyhnali z francúzskych lúk. V tomto zmysle je cerf metonymia, ale vo vzťahu ku Karolovi X. ako k prenasledovanému ide predsa len o čosi viac, nielen o metonymiu. Kým sa Karol stal francúzskym kráľom, bol grófom z Artois. Cerf sa do angličtiny prekladá ako hart. Keď Karola vyhnali z Francúzska, odišiel do Anglicka. (Zhodou okolností sa za prvého pobytu v krajine usadil v Hartwelle.)

PARAGOGÉ Pripojenie hlásky alebo slabiky na koniec slova. Selene je paragogé mena Selin, ale pridáva mu dodatočnú konotáciu, lebo súvisí s Mesiacom (Seléné bola staroveká bohyňa Mesiaca). Francúzske slovo Amerique, ktoré označovalo v šestnástom storočí Nový svet, podrobil Nostradamus SYNKOPE (Amerique - Americ) a PARAGOGE, keď použil slovo Americh. Každý nech rozhodne sám, či ide o PARAGOGÉ alebo METATÉZU. Táto verzia slova sa vyskytuje v prvom riadku štvorveršia X.66. Nie je jasné, či chcel poukázať na rozprávkové bohatstvo (rich) krajiny, ktorú vtedy vykorisťovali Španieli, alebo či sledoval iný arkánny zámer. Jedno je však jasné. Keď sa rozhodol pre túto zmenu, zriekol sa rýmu prvého a tretieho verša (hoci striedavý rým je typický pre dvojveršia). Tretí verš sa mal rýmovať so slovom Antechrist. Možno tu zohráva úlohu totožnosť H v latinke s písmenom pre é v gréckej abecede, lebo rozdiel medzi Antechristom a Antichristom je v arkánnej i teologickej tradícii veľmi dôležitý. Azda chcel Nostradamus upozorniť, že píše o niekom, kto príde pred Kristom (o Antechristovi) a nie o Kristovom protivníkovi (o Antichristovi).

PROTOTÉZA Pridanie hlásky alebo slabiky na začiatok slova.

RÉBUS Hlavolam, pri ktorom sa obrázky, resp. písmená či vety čítajú v ich zvukovej hodnote. Neprekvapuje nás, že Nostradamus používal tento výrazový prostriedok, lebo rébus (hoci je to latinské slovo) sa v šestnástom storočí tešil vo Francúzsku veľkej popularite a volal sa "style de Picardie". Ozývali sa  početné námietky, že venovanie Henrichovi II. v Liste je vlastne adresované inému kráľovi, nie tomu, čo zomrel v zlatej klietke (pozri 6. kapitolu). Tento argument (my sa k nemu nehlásime) podporuje čítanie výrazu Henri II. ako Henri secundus, po latinsky Henrich šťastný. Hoci rébus je v podstate obrázkovej povahy, Nostradamus ho obratne využíval aj v literatúre. Napríklad sa zmieni o erbe, keď chce poukázať (samozrejme arkánnym spôsobom) na panovníka. Rébus v arkánnom zmysle pochádza pravdepodobne z alchýmie, lebo súvisí so slovom rebis (po latinsky vec dva razy). Vec dva razy znamená vec posudzovanú z dvoch stránok, raz v hmotnom, druhý raz v duchovnom zmysle. Táto konštrukcia by nám mala pripomenúť, že zasvätenec sa príležitostne volá "jeden z dvoch rovín". V niektorých alchymických dokumentoch je vraj rebis vajce alebo obsah vajca. V zmysle tohto obrazu červené je žĺtko, biele bielko. Každý alchymický symbol má sedem rovín, ale červená je farba ľudskej krvi a biela farba tkaniva. Ako vraví Budha, človek žije v škrupine, hoci škrupina filozofujúceho alchymistu nie je zjavná a robí ľudí neviditeľnými obyčajnému zraku. Červená (rouge) a biela (blanc) sú v Nostradamových veršoch časté a zároveň alchymistické, politické i cirkevné symboly, v závislosti od duchovného vzdelania čitateľa. Pozri aj IKONOMATIKA.

SYNKOPA Grécke slovo pre "skrátenie" - v literatúre skratka. Technicky je tento termín bezmála synonymný s APOKOPOU, ale podľa zaužívanej praxe synkopa označuje rozsiahlejšie skratky, kým apokopa menšie skratky. Napríklad Ast vo štvorverší II.15 je apokopa miestneho názvu Asti. Naproti tomu vo štvorverší II.83  slovo pille je synkopou slova pillard alebo pillage (drancovanie). Synkopa Phi znamená Philip. Slovo Auge, ktoré by sme mohli chápať ako nemecké slovo pre "oko", mohlo by byť aj synkopou slovesa augmenter (zväčšovať, rozmnožovať). Ako anagramy sledujú (okrem maskovania) medziiným zámer rozšíriť význam slova. Carcas môže označovať Carcassonne, ale súčasne vyvoláva i predstavu mŕtvoly (carcasse), a teda i zabíjania. Cudzie synkopy sú slová alebo výrazy odvodené od nefrancúzskych zdrojov a natoľko upravené, že sa nedá rozoznať ich pôvod. Cron je skratka gréckeho Cronon a vo štvorverší III.91 súvisí s chromým princom. Nedokonalý nie je svojím spôsobom len tento princ, ale aj slovo Cron. V tejto spojitosti pozri boiteaux v hesle METONYMIA. S najpozoruhodnejšou vetnou synkopou sme sa stretli v poslednom riadku štvorveršia IX.14, kde je zjavná skratka Sept., o ktorej sme písali v 5. kapitole. Táto zvláštna apokopa zaberá celý riadok.

SYNEKDOCHA Figúra náhrady celku časťou, v súlade s ktorou užší termín (napr. meno mesta) zastupuje širší termín (v tomto prípade za krajinu, kde sa toto mesto nachádza). Nostradamove štvorveršia prekypujú synekdochami. Londres (Londýn) zastupuje Anglicko alebo aj Britské ostrovy. Vo štvorverší VII.26 Madrid zastupuje Španielsko, Chef de Madrid je španielsky admirál. Obskúrnejší Boristhenes je starý názov Dnepra (teda aj prípad archaizácie), ale Nostradamus ho používa na označenie rozľahlých území východne od tejto rieky, zväčša Ruska. Je možné, že Blois sa vzťahuje na rovnomenné mesto, ale nie je vylúčené, že označuje i vládcu, ktorý má vzťah k mestu, ako je Henrich z Guise. Liguriens by  mohli byť obyvatelia Ligúrie či Janovčania, ale aj Taliani vo všeobecnosti. Neobyčajne prezieravú synkedochu skomponoval Nostradamus, keď použil slovo Isles (ostrovy) na označenie Británie (British Isles).

 


Príloha č. 6


Ptolemaiovská astrológia


Hĺbavejší astrológovia a historici astrológie si už dávno uvedomili, že filozofia, o ktorú sa opiera ich veda, pramení zväčša zo starovekej múdrosti pestovanej v egyptských a gréckych strediskách mystérií...

(F. Gettings: The Arkana Dictionary of Astrology, revidované vydanie r. 1990, str. 180)

Ptolemaiovská astrológia zahrnuje zložitý korpus astrologických tradícií, ktoré v priebehu druhého storočia po Kristovi zhromaždil z babylonských, egyptských a gréckych prameňov Alexandrijčan Claudius Ptolemaeus (po grécky Klaudios Ptolemaios) v štyroch knihách známych pod gréckym názvom Tetrabiblos. Jeho systém sa dostal do neskorostredovekej Európy v úprave arabských astrológov, ktorí významne rozšírili prediktívnu stránku tohto umenia. Tí, čo sa neunúvali čítať Tetrabiblos, často tvrdia, že ptolemaiovská astrológia sa neveľmi líši od neskorostredovekých sústav, ktoré zdedili novovekí astrológovia. Je to nezmysel, lebo  zaniklo aspoň toľko ptolemaiovských tradícií, koľko sa ich zachovalo (k nim patria najmä viaceré termíny, aspekty, zodiakálne a planetárne sféry). Osobitne treba upozorniť, že novovekí astrológovia sa zriekli časti ptolemaiovských tradícií, ktoré vynikali astrologickou hodnotou (a určite obohacovali stredovekú astrológiu). K strateným hodnotám patrí arabizovaná ptolemaiovská teória vplyvu hviezd a interpretácia historických udalostí (mundánna čiže svetská astrológia) pomocou konjunkcií Saturna s Jupiterom a Marsom.

Ptolemaiovský kozmický systém - podobne ako väčšina novovekých astrologických systémov - bol geocentrický. V rámci tohto modelu boli však planéty rozčlenené do sfér (odlišných od skutočných orbít samotných planét) usporiadaných spôsobom odlišným od dnešného. Okrem planetárnych sfér tu bol rad ďalších, skonštruovaných zväčša v záujme pochopenia denného a precesného pohybu. Ptolemaios nadviazal na Aristotelovu zásadu, že extralunárne telesá sa pohybujú v dokonalých kruhoch a neskorší astronómovia museli vynaložiť obrovské úsilie na skonštruovanie geometrickej sústavy epicyklov, aby uviedli túto zásadu do súladu s pozorovanými pohybmi.

Astrológia neskorostredovekého sveta - ktorú zdedil aj Nostradamus - bola neporovnateľne prepracovanejšia než Ptolemaiova astrológia. V šestnástom storočí už učenci sčasti chápali pravú podstatu precesného pohybu, geocentrický model dokonalých kruhov sa stal zbytočný a epicyklická teória (obr. 54) sa zrútila pod váhou vlastnej zložitosti. Zároveň vzrastala nespokojnosť s nepresnosťou jestvujúcich planetárnych a hviezdnych tabuliek. Aj keby nebol vystúpil Kopernik  a nezavrhol dovtedajší kozmický model so zemeguľou uprostred, stredoveká astrológia by sa zákonite bola zbavila veľkej časti arabizovaného ptolemaiovského modelu. Stojí za zmienku, že Nostradamus presne vystihol budúci okamih krachu celého aristotelovského modelu, keď explózia supernovy vyvrátila Aristotelovu teóriu nenarušiteľnosti nebies.

 


Príloha č. 7


Torné-Chavigny


Veľkou slabinou mnohých Nostradamových komentátorov bola ich neskrotná túžba dokazovať vlastné teórie.

(H. I. Woolf: Nostradamus, 1944)

Torné-Chavigny bol jedným z najnadšenejších "nostradamistov" devätnásteho storočia. Pôvodne sa volal abbé Torné a istý čas bol kaplánom v La Clotte (v bordeauxskej diecéze), ale z úcty k prvému Nostradamovmu žiakovi si upravil priezvisko. Jeho výsostne individuálna interpretácia Proroctiev bola poznačená túžbou po reštaurácii monarchie a nezlomnou vierou v príchod záchrancu Francúzska - stotožňoval ho s Henrichom V. Jeho spisy - menovite L'Histoire prédite et jugée (História predpovedaná a súdená) - znepokojovali vládu, ktorá zhabala prvý zväzok. Torné vďaka istej sémantickej manipulácii tvrdil, že jedno štvorveršie predpovedá vládny zákrok. Podľa Jamesa Lavera  neskorší komentátori sa pridali k tomuto názoru a tvrdili, že vo verši, kde Nostradamus vystríha istých kritikov, sa vyskytuje slovo Bleygnie (alebo Bleynie), meno štátneho prokurátora, ktorý nariadil stiahnuť knihu. Ide o latinský verš, ktorý zavše nedopatrením pokladajú za štvorveršie.1 V skutočnosti vychádzal v raných vydaniach ako záhlavie Stovky VII (obr. 55) a nebolo súčasťou prediktívneho štvorveršia:


Omnesque Astrologi, Blenni, Barbari procul sunto

Všetci astrológovia, hlupáci a barbari by sa mali vyhýbať...


Slovo Blenni (po latinsky hlupáci) podľa všetkého nemieri na Bleynieho, lebo kontext vylučuje takúto súvislosť. Poznamenajme ešte, že úrady preskúmali zastavenú knihu, vrátili ju Tornému a uvoľnili ju, takže paralela stráca akékoľvek opodstatnenie. Dal sa úradný cenzor pomýliť Torného rojalistickou interpretáciou tak ako Torné Nostradamovým originálom?

Torné-Chavigny bol okrem iného posadnutý presvedčením, že v Proroctvách sa spomína i jeho vlastné meno. Prvý riadok štvorveršia VIII.5 znie:


Apparoistra temple luisant orné

Zjaví sa (v) chráme žiarivá (a) ozdobná hviezda


Zdá sa, že Torné siahal po zelenom jazyku, keď čítal dve posledné  slová ako luisan torné, keď ich interpretoval ako "žiariaci Torné" alebo ako "Torné vrhajúci svetlo ako lampa". Slovo lampa sa vyskytuje na začiatku ďalšieho riadku. Ani nemusíme dodávať, že Torné-Chavigny sa stotožňuje s lampou, ktorá podľa jeho tvrdenia výdatne osvecuje Nostradama.

Torné-Chavigny netušil, že štvorveršie je z obsahovej stránky astrologické a nesúvisí s Francúzskom v devätnástom storočí. Nostradamus často používa slovo apparoistra (zjaví sa), keď píše o nebeských úkazoch, a už tento výraz mohol upozorniť Torného na astrologické jadro štvorveršia. V šestnástom storočí (podľa tradície, ktorá sa dodnes udržala vo francúzskej astrológii) luisante je prívlastok patriaci najjasnejšej hviezde v danom súhvezdí. V druhom riadku Nostradamus identifikuje súhvezdie v prvom slove - La Lampe. Učenec akiste vedel, že najvýraznejšie (a neobyčajne krásne) hviezdy v Hyádach sa volajú Lampadas. Je to množné číslo od španielskeho slova lampada - "fakľa, lampáš, lampa".2 Allen právom charakterizuje tieto hviezdy ako "najkrajšie objekty na oblohe". Nemusíme rozoberať štvorveršie podrobnejšie - chceli sme iba upozorniť, že štvorveršie, ktorým bol abbé Torné-Chavigny osobne posadnutý, sa dá interpretovať aj úplne odlišným spôsobom.

Torné bol umelec-amatér a ilustroval neskoršie verzie svojho spisu o Nostradamovi. Na veľkej grafike (jej kolorovaná verzia dnes visí v salonskom Nostradamovom múzeu) zobrazil Nostradama, ako naňho Torné upiera obdivný pohľad. Za ním sú portréty osobností, ktorých sa týkajú majstrove predpovede (obr. 30). Gróf de Chambord, ktorého Torné pokladal za slávneho Henricha V., nasleduje Napoleona III. Vysvitlo, že Torného  predpoveď bola vzhľadom na históriu Tretej republiky (vyhlásenej roku 1870 po Sedane) len nerozvážnou manipuláciou Nostradamovej jasnozrivosti.

 


Príloha č. 8


Bibliografia*64


Seroit-il possible qu'un Medecin et Astrologue, qu'un faiseur d'Almanachs, et un du plus commun des Chrestiens, ait esté choisi de Dieu parmi tant milliers de se plus favoris, pour luy communiquer les graYce... d'un Sainct Jean l'Evangeliste.

Je možné, že lekár a astrológ, tvorca almanachov a jeden z najobyčajnejších kresťanov bol Bohom vybraný spomedzi tisícov šťastnejších a zahrnutý milosťou hodnou... svätého Jána Evanjelistu.

(Etienne Jaubert: Eclaircissement des veritable Quatrains de Maistre Michel Nostradamus... Médecin ordinaire des Roys Henry II. FrancXois II et Charles IX. grand Astrologue de son teps, et specialement pour la conoissance des choses futures. 1656)

Bibliografia usporiadaná podľa abecedy uvádza iba pramene spomínané alebo citované v našej knihe. Najspoľahlivejšiu súčasnú bibliografiu o Nostradamovi zostavil BENAZRA (hoci anglické  tituly sú zastúpené slabšie).

AGRIPPA Cornelius Agrippa, De Occulta Philosophia, 1534. Pozri aj NOWOTNY.

ALCABITIUS, Preclarum Summi in Astrologia Scientia Principis Alcabitii Opus ad scrutanda Stellarum... Podrobnejšie pozri Cahiers Michel Nostradamus, č. 4, júl 1986.

ALLEN R. H. Allen, Star Names and their Meanings, 1963, reprint rovnomenného diela z roku 1899, s. 188.

ALVIN Louis Alvin, Catalogue raisonné de l'oeuvre des trois freres, Jean, Jerome et Antoine Wierix, 1866.

AMADOU Robert Amadou, L'Astrologie de Nostradamus. Dossier, 1922.

ANDERSON William Anderson, Green Man. The Archetype of our Oneness with the Earth, 1990

ANONYM "J. F."The Predictions of Nostradamus, Before the Year 1558 s. a.

ANONYM (mss.) B. L. Add. rkp. 34,362, An Ancient Prophecy written originally in French by Nostradamus, know (sic) done into English 6 Jan 1671.

ANONYM A New Song of the French King's Fear of an Orange, asi  1690.

ANONYM (mss.) British Library, Sloane 3722: New prediction said to be found at the opening of the Tomb of Michael Nostradamus, a famous prophet... Tieto pochybné predpovede sa týkajú obdobia 1713-1720.

ANONYM "D. D." The Prophecies of Nostradamus concerning... the Kings and Queens of Great Britain, 1715.

ANONYM (British Library, Kat. č. 12316 e 30/5). Nouvelles et curieuses Prédictions de Michel Nostradamus pour Sept Ans... Augmentee de l'ouverture du Tombeau de Nostradamus. Tvrdilo sa, že sa týkajú obdobia 1818-1824, ale v skutočnosti ide o zredigované verzie pôvodín Proroctiev.

APOLLINAIRE Guillaume Apollinaire, Lettre a Lou. 1915.

ARKEL Arkel a Blake, Nostradamus. The Final Countdown, 1993.

BALDWIN Richard Baldwin, The Morinus System of Horoscope Interpretation, 1794.

BARESTE Eugene Bareste, Nostradamus, 1840.

BARRETT William Barrett a Theodore Besterman, The Divining-Rod. An Experimental and Psychological Investigation, 1926.

BENAZRA Robert Benazra, Répertoire Chronologique Nostradamique (1545-1989), 1990.

BENNETT Geoffrey Bennett, The Battle of Trafalgar, 1977.

BESANT Walter Besant, South London, 1889.

BLACK J. Anderson Black, Nostradamus. The Prophecies, 1995.

BLAVATSKY H. P. Blavatsky, The Secret Doctrine, 1888.

BODIN Jean Bodin, Demonomanie, 1580.

BOLLY Mme de Bolly, v knihe Biographie Universelle Ancienne et Moderne, 1857.

BOUCHEL Laurent Bouchel, La bibliotheque ou thresor du droit francXais, 1615.

BRAHE Tycho Brahe, Astronomia Instauratae Proegymnasmata, 1602.

BREWER Ebenezer Cobham Brewer, Dictionary of Phase and Fable, revid. vyd. 1963.

BRUSCH Gaspar Brusch. Pozri Engelberti abbatis Admontensis... de ortu et fine Romani imperii, 1553.

BURLAND C. A. Burland, The Arts of the Alchemists, 1967.

BUSQUET Raoul Busquet, Legends, Traditions et Récits de la Provence d'Autrefois, 1932.

CAMPION Nicholas Campion, The Work of Jean Bodin and Louis Le Roy, v diele History and Astrology. Clio and Urania Confer, red. Annabella Kitson, 1989.

CAMPION Nicholas Campion, Astrological Historiography in the Renaissance, v diele History and Astrology. Clio and Urania Confer, red. Annabella Kitson, 1989.

CANNON Dolores Cannon, Chronological List of Eevents Predicted by Nostradamus, Based on his Communications through Dolores Cannon's Hypnosis Subjects, between 1986 and 1989.

CARDAN Cardan, Ephemerides Recognitae et ad Unguem Castigatae per Lucam Gauricum... 1533.

CHAVIGNY Jean-Aimé de Chavigny, La Premiere Face du Ianus FrancXois... Latinský titul Jani Gallici Facies Prior... 1594.

CHAVIGNY Jean-Aimé de Chavigny, Les Pléiades du S. de Chavigny Beau-Nois, 1603.

CHEETHAM Erika Cheetham, The Prophecies of Nostradamus, 1973.

CHODKIEWICZ K. Chodkiewicz, Oracles of Nostradamus, 1965.

CHOMARAT Michael Chomarat, Cahiers Michel Nostradamus, rozličné roky. Pozri NOSTRADAMUS 1566 nižšie.

CHOMARAT Michel Chomarat, Supplement a la Bibliographie Lyonnaise des Nostradamus suive d'un inventaire des estapes relative a la famille Nostradamus, 1976.

CHOMARAT Michel Chomarat, Bibliographie Nostradamus XVIe-XVIIe- XVIIIe siecles, 1989.

CLÉBERT Jean-Paul Clébert, Nostradamus, 1993.

COLINES Simon de Colines, Les canons et documens tresamples, touchant luisaige et practique des communs Almanachz, que l'on nomme Ephemerides, 1543.

COLLIN Rodney Collin, The Theory of Celestial Influence, vyd. 1971.

COLONNA Francesco Colonna, Hypnerotomachia Poliphili, 1949.

COUILLARD Antoine Couillard, Les Prophéties du Seigneur du Pavillon... 1556.

DAVIDSON Norman Davidson, Astronomy and the Imagination, 1895.

D. D., The Prophecies of Nostradamus concerning... the Kings and  Queens of great Britain... 1715.

D'HERBOIS Collott d'Herbois, Le Nouveau Nostradamus, ou les Fetes ProvencXales... 1777.

DINZINGER, Ludwig Dinzinger, Nostradamus. Die Ordnung der Zeit, 2 zväzky, 1991-92.

DOUGLAS David Douglas, De Naturae Mirabilibus... 1524.

DUPEXBE Jean Dupebe, Nostradamus. Lettres Inédites. 1983.

EDEN Rycharde Eden, Decades of the newe world or west India, 1555.

EPHEMERIS Die Deutsche Ephemeride (rozličné roky).

FABRICUS Johannes Fabricus Alchemy. The Mediaeval Alchemists and their Royal Art, 1989.

FAIRBARN, The Imperial Bible-Dictionary, 1887.

FEILING Keigh Feiling, A History of England. From the Coming of the English to 1918, vydanie r. 1970.

FINÉ Oronce Finé, Orontii Finei Delphinatis... De Mundi Sphaera sive Cosmographia... 1542.

FONTBRUNE Jean-Charles de Fontebrune, Nostradamus. Countdown to Apocalypse, anglický preklad z r. 1983.

FONTBRUNE Jean-Charles de Fontbrune, Nostradamus 2 Into the Twenty-First Century, preklad du Rocherovho vydania od Alexisa Lykiarda z roku 1982 vydaný roku 1984.

FRANCIS David Pitt Francis, Nostradamus. Prophecies of Present Times?, 1984.

FRANCXOIS Hercules le FrancXois, La Premiere Invective du Seigneur Hercules le FrancXois, contre Monstradamus, 1558, pozri faksimilný reprint v Cahiers Michel Nostradamus, čísla 5-6, 1987- 88.

FULCANELLI Fulcanelli: Master Alchemist. Le Mystere des Cathédrals, 1971.

FULKE William Fulke, Antiprognostication, 1560.

GADBURY John Gadbury, Cardines Coeli. 1686.

GARCAEUS J. Garcaeus, Johannis Garcaei, Astrologiae Methodus... 1576.

GARCAEUS J. Garcaeus, Tractatus brevis... de erigendis figuris coeli, 1556.

GARCAEUS J. Garcaeus, Astrologiae methodus in qua secondum doctrinam Ptolemaei genitura qualescunque iudicandi ratio traditur, 1576.

GARENCIERES Theophilius Garencieres, The True Prophecies or Prognostications of Michael Nostradamus, 1672.

GARENCIERES Theophilius Garencieres, A Mite cast unto the Treasury of the Famous city of London, being a Brief... Discourse of the... Preservation from the Plague in this calamitous year 1665... 1665...

GAURICUS Gauricus, Ephemerides Recognitae et ad Unguem Castigatae per Lucam Gauricum... 1533.

GETTINGS F. The Secret Zodiac. The Hidden Art in Mediaeval Astrology, 1987.

GETTINGS F. Gettings, Arcana Dictionary of Astrology, revidované vydanie 1990.

GIMON Louis Gimon, Chroniques de la ville de Salon, depuis son origine jusqu'en 1792... 1882.

GOETHE W. Goethe, The Green Snake and the Beautiful Lily, citované z knihy Rudolf Steiner: Goethe's Standard of the Soul 1925, s. 87.

GOULD R. F. Gould, The History of Freemasonry, s. a., približne 1885.

GRAHAM Gerald S. Graham, A Concise History of the British Empire, 1970.

GREEN Jeff Green, Pluto, the evolutionary journey of the soul. V: Astrology, roč. 37, č. 2, 1963.

GRUENPECK Joseph Gruenpeck, De pestilentiali scorra, sive Mala de Franzos originem, 1496.

GUIDO John Guido, Ioannis Guidionis Villariensis medici Parisini de temporis astrorum... 1543.

GURDJIEFF Gurdjieff, All and Everything, 1958.

GUYNAUD M. Guynaud, La Concordance des Prophéties de Nostradamus avec l'histoire, depuis Henry II. Jusqu'a Louis le Grand... 1712.

GUYTON L. M. Guyton, Recherches historiques sur les médecines et la médecine a Autun, 1874.

HAGGARD Howard W. Haggard, Devils, Drugs, and Doctors, 1929.

HATZFELD Hatzfeld a Darmesteter, Dictionnaire Général de la Langue FrancXaise, 1888.

HAYDN Joseph Haydn, Haydn's Dictionary of Dates and Universal Information... 1910. 25. vydanie redigoval B. Vincent.

HAYWOOD H. L. Haywood, Famous Masons and Masonic Presidents, vydanie z r. 1968.

HELLER Joachim Heller, Ein Erschrecklich und Wunderbarlich zeychen... 1554.

HEWITT Valerie Hewitt, Nostradamus. His Key to the Centuries, 1994.

HIEROZ J. Hieroz, L'Astrologie selon Morin de Villefranche, 1959.

HILTEN For the Johann Hilten prophecies, preložil Stoeffler, pozri Thorndike (nižšie). Zv. V, str. 375.

HIPPOLYTUS Hippolytus, Philosophoumena, 1851.

HIPPOLYTUS Hippolytus, De Antichristo.

HOBSON B. Hobson a R. Obojski, Illustrated Encyclopedia of World Coins, 2. vydanie, 1984.

HOGUE John Hogue, Nostradamus and the Millennium, 1987.

HOMÉR Homer, Odysea.

HORATIUS Horace, Carmen.

HORNE Alistair Horne, The Fall of Paris. The Siege and the Commune 1870-71, 1967.

HOWE Ellic Howe, Urania's Children, 1967.

HOWE Ellic Howe, Nostradamus and the Nazis. A Footnote to the History of the Third Reich...

HUTIN Serge Hutin, Les Prophéties de Nostradamus; presentés et interpretés... 1966.

JAUBERT Etienne Jaubert, Eclaircissement des veritables Quatrains... 1656.

JANT Le Chevalier de Jant, Prédictions tire'es des Centuries de Nostradamus. Qui vray semblement ce peuvent appliquer au teps present, et a la guerre entre la France et l'Angleterre contre les Provinces unies. 1673.

JUNG C. G. Jung, Flying Saucers. A Modern Myth of Things Seen in the Skies 1969, preložil R. F. C. Hull z nemeckého originálu Ein Moderner Mythus 1958.

KING Francis X. King, Nostradamus Prophecies Fulfilled and Predictions for the Millennium and Beyond, 1995.

KRITZINGER D. Kritzinger, Mysterien von Sonne und Seele, 1922.

LAING David Laing, The Works of John Knox, 1864.

LAVER James Laver, Nostradamus, or Future Foretold, 1942.

LAZIUS Wolfgang Lazius, Fragmentum vaticinii cuiusdam Methodii... 1547.

LECUREUX Bernadette Lécureux, Nostradamus. Lettres Inédites. Édition Complémentaire. In: Adamou, L'Astrologie de Nostradamus, 1992.

LENOBLE, Yves Lenoble, Les Ephémérides de Nostradamus, 1992. Pozri AMADOU, str. 301 a ďalej.

LEO Alan Leo, Notable Nativities (pribl. 1910).

LEROY Edgar Leroy, Nostradamus. Ses Origines. Sa Vie. Son Oeuvre, 1972.

LEWIS Nigel Lewis, The Book of Babel: Words and the Way We See Things, 1994.

LIBERATI FrancXois Liberati, Sur la fin de l'Empire Romain et Turc. s. a., ale cituje CHAVIGNY, pozri vyššie.

LICHTENBERGER Johann Lichtenberger, Prognosticatio, 1488.

LOISELEUR J. Loiseleur, Ravaillac et ses complices, 1873.

LOOG C, Loog, Die Weissagungen des Nostradamus, 1922.

LORIE Peter Lorie, Nostradamus, The Millennium and Beyond, 1993, astrologická konzultantka Liz Greenová.

MACODY Robert Macody, A Dictionary of Freemasonry, s. a., pribl. 1890.

MAIER Michael Maier's Arcana Arcanissima hoc est Hieroglyphica Aegyptio-Graeca... 1614.

MALACHAI Malachiae de Pontificibus Romanis usque ad finem Mundi Prophetiae, 1670.

MARSTALLERUS Gervasius Marstallerus, Artis Divinatricis quam astrologiam seu iudicarium vocant encomia et patrocinia, 1549.

MCLEAN Adam McLean, The Magical Calendar, 1980.

MEAD, G. S. Mead, Thrice-Greatest Hermes: Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis, 1906.

MILLER John Miller, The Life and Times of William and Marry, 1794.

MONTEREY Jean Monterey, Nostradamus Prophete du Vingtieme Siecle, 1963.

MONTGAILLARD De Montgaillard, Histoire de France, 1793.

MOORE Edward Moore, Studies in Dante. Third Series, 1903.

MORIN Morin de Villefranche, Astrologiae Gallicae, 1661.

MORTILLET Gabriel de Mortillet, Dictionnaire des Sciences anthropologiques, 1876.

MURAISE Eric Muraise, Saint-Rémy de Provence et les Secrets de Nostradamus, 1969.

NICOLLAUD Charles Nicollaud, Nostradamus, ses prophéties, 1914.

NOSTRADAME César de Nostradame, Histoire et chronique de Provence, 1614.

NOSTRADAME Jehan Nostradame, Les Vies des Plus Célebres et Anciens Poetes Provensaux... 1575.

NOSTRADAMUS Orus Apollo fils de Osiris Roy de Aegipte Niliacque des Notes Hieroglyphiques... pribl. 1545. Pozri aj ROLLET, nižšie.

NOSTRADAMUS Les Vrayes Centuries et Prophéties de Maistre Michel Nostradamus Ou se void representé tout ce qui s'est passé, tant en France, *Espagne, Italie, Alemagne, Angleterre, qu'autres parties du monde. (Pierre Leffen) 1650.

NOSTRADAMUS Michel Nostradamus, Excellent et moult utile Opuscule a touts nécessaires, qui désirent avoir conaissance de plusieur exquies Receptes... Fardemens et Senteurs... de faire confitures, 1556.

NOSTRADAMUS Les Prophéties de M. Michel Nostradamus Dont il en y a trois cents qui n'ont encores iamais esté imprimées. (Antoine du Rosne) 1557.

NOSTRADAMUS Almanach pour l'an M. D. LXVI. avec ses amples significations et explications, composé par Maistre Michel de Nostradame... 1556. Faksimile v diele Michel Chomarat Cahiers Michel Nostradamus č. 5-6, 1987-1988.

NOSTRADAMUS Les Vrayes Centuries et Prophéties de Maistre Michel Nostradamus, 1668.

NOSTRADAMUS Paraphrase de C. Galen, sus L'exortation de Menodote... 1557.

NOWOTNY K. A. Nowotny, De Occulta Philosophia, 1967.

O'MALLEY C. D. O'Malley, Michael Servetus, 1953.

ONIONS C. T. Onions, The Oxford Dictionary of English Etymology, vydanie z r. 1966.

OVIDIUS Ovid, Metamorfózy.

OVIDIUS Ovid, Heroides.

PARACELSUS Paracelsus, The Hermetic and Alchemical Writings... of Paracelsus the Great, zv. II, 1894, redigoval A. E. Waite.

PARACELSUS De origine Morborum Invisibilium, prvý raz vyšlo pribl. r. 1530.

PARACELSUS Prognosticatio eximii doctoris Theophrasti Paracelsi... prvý raz vyšlo pribl. r. 1536.

PARKER Derek Parker, Familiar to All. William Lilly and Astrology in the Seventeenth Century, 1975.

PELLETIER Anatole le Pelletier, Les Oracles de Michel de Nostredame. 1867.

PERANZONUS Peranzonus, Vaticinium de vera futuri diluvii... 1523

PHILALETHES Eirenaeus Philalethes, Marrow of Alchemy, 1650.

PIOBB P. V. Piobb, Le Sort de l'Europe, 1939.

PLAYFAIR, G. L. Playfair a S. Hill, The Cycles of Heaven. Cosmic Forces and What they are Doing to You, 1978.

PSELLOS Psellus, Chronographia, red. E. Renauld, 1926-28.

PTOLEMAIOS Ptolemy, Tetrabiblos. Prel. F. E. Robins 1964.

RABELAIS FrancXois Rabelais, Pantagrueline Prognostication (1533) v dvojjazyčnom vydaní od Guyho Demersona, 1994.

RABELAIS FrancXois Rabelais, The History of Gargantua and Pantagruel, 1564.

RAHNER Hugo Rahner, The Christian Mystery and the Pagan Mysteries, citované in: The Mysteries, Papers from the Eranos Yearbooks, 1971, s. 398.

RAPHAEL Raphael's Astronomical Ephemeris of the Planets' Places for 1927.

REGIOMONTANUS Johannis de mont regio... Ephemerides (pro anno 1489-1506).

REEVES Marjorie Reeves, The Influence of Prophecy in the Later Middle Ages, 1969.

RICE Eugene F. Rice, The Foundations of Early Modern Europe  1460- 1559, 1970.

ROBB Stewart Robb, Nostradamus on Napoleon, 1961.

ROBBINS R. H. Robbins, The Encyclopaedia of Witchcraft and Demonology, 1959.

ROBBINS F. E. Robbinsová, Ptolemy. Tetrabiblos, zredigoval a preložila F. E. Robbinsová, 1964.

ROBERTS Henry C. Roberts, The Complete Prophecies of Nostradamus. Rozličné vydania, najstaršie, ku ktorému sme prihliadli, 1947.

ROBSON, Vivian Robson, Fixed Stars and Constellations in Astrology, 1923.

ROCHETAILLÉE P. Rochetaillée, Prophéties de Nostradamus. Clef des Centuries. Son application a l'histoire de la 3e République, 1939.

ROLA Stansilas Klossowski de Rola, The Golden Game: Alchemical Engravings of the Seventeenth Century, 1988.

ROLLET Pierre Rollet, Nostradamus Interpretation des Hieroglyphes de Horapollo. Texte inédit établi et commenté par Pierre Rollet, 1968.

RONSARD Pierre Ronsard, Les Poemes de P. de Ronsard... 1560.

ROUSSAT Richard Roussat, Le Livre de l'estat et mutations des temps, 1550.

RUIR Emile Ruir, Le Grand Carnage d'apres les prophéties de "Nostradamus" de 1938 a 1947, 1938.

SADOUL, Jacques Sadoul, Alchemist and Gold, 1970, prvý raz vyšlo r. 1970 ako Le Tresor des Alchimistes.

SIBLY Ebenezer Sibly, The Science of Astrology, or Complete Illustrations of the Occult Sciences, 1790.

SMOLLETT Tobias Smollett, A Complete History of England, 1759.

SPENSER Edmund Spenser, Shepheards Calendar 1579 atď.

SPORE Palle Spore, Les Noms Géographiques dans Nostradamus, 1988. Pozri Amadou 1992, str. 457 a ďalej.

STADIUS Johann Stadius, Ephemerides novae et exactae... ab anno 1554 ad annum 1570, 1556.

STORY Ronald Story, The Space Gods Revealed, 1976.

SUMMERS Montague Summers, The Geography of Witchcraft, vydanie 1958.

SWIFT Jonathan Swift, Gulliver's Travels, 1726 atď.

TAYLOR René Taylor, Architecture and Magic, in: Essays in the History of Architecture Presented to Rudolf Wittkower, red. D. Fraser, H. Hibbard a M. J. Lewine, vyd. 1969, s. 86.

THORNDIKE Lynn Thorndike, A History of Magic and Experimental Science, 1941.

TURREL Pierre Turrel, Le Période, c'est-a-dire la fin du monde... 1531.

TORNÉ-CHAVIGNY H. Torné Chavigny, Influence de Nostradamus dans le Gouvernement de la France, 1875.

TRITHEMIUS Trithemius zo Sponheimu, De Septem Secundadeis, 1522.

TRITHEMIUS Trithemius zo Sponheimu, Von den Siben Geissten oder Engeln... 1534.

TUCKERMAN Tuckerman, Planetary, Lunar and Solar Positions, zv.III, reprint z r. 1973.

VALERIANO Pierio Valeriano, Hieroglyphica, 1556.

VALLEMONT P. de Le Lorrain de Vallemont, La Physique Occulte, 1693.

VIDEL Laurent Videl, Declaration des Abus Ignorances et Seditions de Michel Nostradamus, 1538.

VIOTTI Andrea Viotti, Garibaldi. The Revolutionary and his Men, 1979, str. 111.

WAITE A. E. Waite, The Book of Ceremonial Magic, 1911.

WARD Charles A. Ward, Oracles of Nostradamus, 1891, str. 28.

WEDEL T. O. Wedel, The Mediaeval Attitude Towards Astrology, particularly in England, reprint z r. 1969.

WILSON James Wilson, A Complete Dictionary of Astrology, 1880.

WIND Edgar Wind, Pagan Mysteries in the Renaissance, 1958.

WOELLNER Christian Woellner, Das Mysterium des Nostradamus, (1926), pozri AMADOU.

WOOLF H. I. Woolf, Nostradamus, 1944.

YEATS W. B. Yeats, "Magic". Pozri W. B. Yeats, Selected Criticism, redigoval A. N. Jeffares, 1970.

ZOSIMUS, pozri BURLAND.

ZWEIG Stefan Zweig, Marie Antoinette. The Portrait of an Average  Woman, preložili Eden a Cedar Paul, vyd. z r. 1934.

 


Bibliografické poznámky



PREDSLOV

1. Vo štvorverší X.66 Nostradamus Ameriku nazýva l'Americh. V polovici šestnásteho storočia sa Amerika zväčša ešte vždy volala Západná India. Dokonca aj roku 1555 Angličan Rycharde Eden písal v diele Decades of the newe world or west India o novom kontinente ako o Armenike. 2. Apollinaire, Lettre a Lou, 1915. 3. P. Rochetaillée, Prophéties de Nostradamus. Clef de Centuries. Son application a l'histoire de la 3e République, 1939. 4. Rabelais, Pantagrueline Prognostication (1533) v dvojjazyčnom vydaní Guyho Demersona, 1994. 5. Zďaleka najlepšiu bibliografiu Nostradama vydal Robert Benazra pod názvom Répertoire Chronologique Nostradamique (1545-1989), 1990.


ÚVOD

1. James Laver, Nostradamus, or the Future Foretold, 1942. 2. Charles Ward, Oracles of Nostradamus, 1891, str. 28. 3. H. C. Roberts, The Complete Prophecies of Nostradamus, 1947. 4. E. Cheetham, The Prophecies of Nostradamus, vyd. 1974.  5. J. Anderson Black, Nostradamus. The Prophecies, 1995, s. 251. Cheethamová takto uvádza prvý riadok štvorveršia V.8:

Sera laisse le feu mort vif cache, Adyarova verzia uvádza tento riadok odlišne:

Sera laisse feu vif, et mort cache, A vo vydaní z roku 1557 čítame:

Sera laisse le feu vif mort cache. 6. Jean Monterey, Nostradamus Prophete du Vingtieme Siecle, 1963, str. 181. 7. Jean-Charles de Fontebrune, Nostradamus. Countdown to Apocalypse, anglický preklad z r. 1983. 8. David Pitt Francis, Nostradamus. Prophecies of Present Times?, 1984. 9. Robert Benazra, Répertoire Chronologique Nostradamique (1545- 1989), 1990. 10. "D. D." The Prophecies of Nostradamus... 1715, s. 64. 11. Jaubert, Éclaircissement des veritables Quatrains de Maistre Michel Nostradamus... 1656. Pokiaľ ide o Cheramongora, pozri str. 91. 12. Anonym, Nouvelles et curieuses Predictions de Michel Nostradamus pour Sept Ans Depuis l'annee 1818... Augmentée de l'ouverture du Tombeau de Nostradamus. 13. Chronological List of Events Predicted by Nostradamus, Based on his Communications through Dolores Cannon's Hypnosis Subjects, between 1986 and 1989.  14. "D. D.", The Prophecies of Nostradamus... 1715. 15. O očakávaní reštaurácie Bourbonovcov píše v bohatých obrazoch H. Torné-Chavigny v diele L'Histoire predite et jugée par Nostradamus, 1860 a ďalej. Pokiaľ ide o iné výstrelky Tretej republiky, pozri P. Rochetaillée, Prophéties de Nostradamus. Clef des Centuries, Son application a l'histoire de la 3e Republique, 1937. 16. J. Laver, Nostradamus, or the Future Foretold, vyd. 1952.


1. KAPITOLA

1. Edgar Leroy, Nostradamus. Ses Origines. Sa Vie. Son Oeuvre, 1972. Použili sme vydanie z r. 1993. Pozri aj Memoires de l'Institut Historique, XVIII, 1941. 2. Jehan Nostradame, Les Vies des Plus Celebres et Anciens Poetes Provensaux... 1575. 3. César de Nostredame, Histoire et chronique de Provence, 1614. 4. Jean-Aimé de Chavigny, La Premier Face du Janus FrancXois... s latinským titulom Jani Gallici Facies Prior... 1594. 5. Jean-Paul Clébert, Nostradamus, 1993. 6. Štvorveršia sú v číselnom poradí VI.27, V. 9, V.57, VIII.34, VIII.46, IX.85 a X.29. 7. Pyramída pri Saint-Rémy (ou est debout encor la piramide) v IV.27 vôbec nie je pyramída, ale dodnes jej tak hovoria. Kozie jaskyne (caverne caprine) v X.29 určite budú velikánske dutiny v múroch blízko pyramídy, sčasti vykopané a sčasti prirodzené. 8. César, cit. dielo.  9. Michel Nostradamus, Excellent et moult utile Opuscule a touts nécessaires, qui désirent avoir cocnoissance de plusieur exquises Receptes... Fardemens et Senteurs... de faire confitures... 8. kap. 10. Raoul Busquet, Legends, Traditions et Recits de la Provence d'Autrefois, 1932. 11. Pozri napr. Prílohu III. diela The Hermetic and Alchemical Writings... of the Paracelsus the Great, zv. II, 1894, redig. A. E. Waite. 12. Jacques Sadoul, Alchemist and Gold, 1970, prvý raz vyšlo r. 1970 ako Le Trésor des Alchimistes. Basil Valentine je jeho Azoth, ou le Moyen de Fair l'Or caché des Philosophes. 13. Théophile de Garencieres, A Mite cast unto the Treasury of the Famous City of London, being a Brief... Discourse of the... Preservation from the Plague in this calamitous year 1665... 1665. 14. Nostradamus, Paraphrase de C. Galen, sus l'exortation de Menedote... 1557. 15. Pozri vyššie poznámku 9. 16. Pozri súčasný reprint údajného autografického rukopisu, ktorý pripravil Pierr Rollet, Nostradamus. Interpretation des Hieroglyphes de Horapollo, 1993. 17. P. V. Piobb, Le Sort de l'Europe, 1939. 18. Holy Bible (Písmo sväté, I, Kniha kráľov, 7:13 XIII a ďalej. 19. H. P. Blavatsky, The Secret Doctrine, 1888, zv. 1., str. 314. 20. Pozri Stanisas Klossowski de Rola, The Golden Game: Alchemical Engravings of the Seventeenth Century, 1988, str. 114. 21. Richard Roussat, Livre de l'Etat et Mutation des Temps.  Krátky prehľad podáva dielo Roberta Benazru Les Prophéties. Lyons, 1557, 1993. 22. Podľa tradície tieto zriedkavé nové ostrovy vyrastú z mora za noc, ale očití svedkovia sú inej mienky. Keď sa kapitán sicílskej lode okolo 10. júla 1831 plavil po mori medzi Sicíliou a Tunisom, hlásil, že videl vodný gejzír vysoký 20 metrov, merajúci v obvode takmer 800 metrov a vzápätí vytryskla do výšky viac ako 600 metrov para. Keď sa kapitán po osemnástich dňoch plavil tou istou trasou, natrafil tam na neveľký ostrov. Bol 4 metre vysoký a z krátera uprostred sa valila hustá sopečná hmota. Do konca mesiaca ostrov narástol do výšky 30 metrov a v obvode meral približne 1 kilometer. Trvalo takmer tri mesiace, kým ho vlnobitie znížilo na úroveň hladiny. Po vyše 20 rokoch boli ešte na tom istom mieste plytčiny. Hoci je nepravdepodobné, že Nostradamus predvídal vznik práve tohto nového kopca, zaujímali ho budúce seizmické pohyby v Stredomorí, ako to dosvedčuje štvorveršie X.49. 23. Jean Dupebe, Nostradamus. Lettres Inédites, 1983. Listy, ktoré pochádzajú z druhej polovice šestnásteho storočia, obsahujú astrologické diagramy a horoskopy, ktoré však Dupebe neprebral. Tieto medzery zaplnila Bernadette Lécureuxová faksimilnými kópiami (hoci aj nízkej kvality) horoskopov a traktátov, ako aj ich diagramatickými "prevodmi" a Robert Amadou uverejnil v diele L'Astrologie de Nostradamus, 1789, francúzske preklady latinských textov. Nám bolo prístupné iba vydanie z roku 1992, a preto sme ho použili. S poľutovaním upozorňujeme, že francúzsky preklad oplýva chybami zapríčinenými nepochopením odborných astrologických termínov.  24. List I, str. 63 v Amadouovom diele. 25. Táto rytina zobrazujúca tretí vek človeka je od Wierixa. Pozri Louis Alvin: Catalogue raisonné de l'oeuvre des trois freres, Jean, Jerome et Antoine Wierix, 1866. Leroy sa zaoberá touto otázkou na str. 80 a ďalej. 26. Vieme len o jednom exemplári, a to v Britskej knižnici. Našťastie túto vzácnu prácu uverejnil ako faksimile Michael Chomarat v Cahiers Michel Nostradamus, č. 5-6, 1987-88, pričom použil vlastný exemplár. 27. Zachovalo sa niekoľko verzií "posmrtných" proroctiev. Ako príklad neuverejnenej rukopisnej verzie si môžeme vybrať "preklad" v Britskej knižnici, Sloane 3722: New prediction said to be found at the opening of the Tomb of Michael Nostradamus, a famous prophet...(Nové predpovede, ktoré sa údajne našli pri otváraní hrobky Michaela Nostradama, slávneho proroka.) Tieto pochybné predpovede sa zameriavajú na obdobie 1713-1720. Medzi uverejnenými "posmrtnými" sú Nouvelles et curieuses, Predictions de Michel Nostradamus pour Sept Ans... Augmentée de l'ouverture du Tombeau de Nostradamus (Nové a zaujímavé predpovede Michela Nostradama na sedem rokov... spolu so správou o otvorení Nostradamovej hrobky.) Údajne sa týkajú obdobia 1818-1824, ale v skutočnosti sú to zredigované verzie originálov z Proroctiev (Katalóg Britskej knižnice, č. 12316 e 30/5). 28. Laurent Videl, Declaration des Abus Ignorances et Seditions de Michel Nostradamus... 1558. 29. Pozri biografickú poznámku o troch príbuzných brožúrkach a zmienku o anagramatickom Monstre d'Abus u Benazru, str. 31 a ďalej.  30. Pozri Palle Spore, Les Noms Géographiques dans Nostradamus, 1998. Vyšlo u Amadoua 1992, str. 457 a ďalej. 31. Eugene F. Rice, The Foundations of Early Modern Europe 1460- 1559, 1970, s. 25. Rice, od ktorého pochádza Lutherov citát, doslova hovorí, že tých, čo prijali Kopernikov názor pred rokom 1560, by mohol človek zrátať na prstoch jednej ruky. 32. Napríklad v diele Johannis Garcaei, Astrologiae Methodus... 1576 máme k dispozícii štyri alternatívne ascendanty od Gaurica, Stadia, istého Španiela a akéhosi "zbožného" človeka. Garcaeus tvrdí, že Philipovým ascendantom je Škorpión. 33. Jaubert, Éclaircissement des veritables Quatrains... Pozri poznámku 11 v Úvode. 34. J. Guido, Ioannis Guidionis Villariensis medici Parisini de temporis astrorum... 1543. 35. Garcaeus, Brief Treatise on Erecting Figures of the Sky, etc. je predmetom úvah Lynna Thorndike, zv. VI, str. 102 a ďalej. 36. Kniha so zápisom "Ex Lib M. Nostradamis Et Amico Emptus... 1560" (rezerva 319834) má titul Preclarum Summi in Astrologia Scientia Principis Alchabitii Opus ad scrutanda Stellarum... Okolo roku 1985 ju objavil Guy Parguez. Pozri Cahiers Michel Nostradamus, č. 4, júl 1986. Pokiaľ ide o zmienku o Chaucerovi, pozri T. O. Wedel, The Mediaeval Attitude Towards Astrology, particularly in England, 1920. Mali sme poruke reprint z r. 1969. 37. Jean-Aimé de Chavigny, Les Pleiades du S. de Chavigny Beau- Nois, 1603. Mali sme prístup len k vydaniu z r. 1609. 38. FrancXois Liberati, Sur la fin de l'Empire Romain et Turc, s. a., ale citované u Chavignyho, pozri vyššie. 39. Literatúra o cykloch súvisiacich s flokulačným indexom krvi  od japonského bádateľa Takatu a okultačných cykloch meraných pomocou morfochromatogramov antropozofa Koliska je rozsiahla a predstavuje iba dva rady spomedzi mnohých, ktoré boli predmetom pozorovania a výskumu v dvadsiatom storočí. Stručnú zmienku a krátku bibliografiu pozri Gettings (bibliografia) pod Takatovým efektom a Koliskovým efektom. Vcelku elementárnu úvahu o kozmických cykloch obsahuje dielo Rodneyho Collina The Theory of Celestial Influence, 1971. Pozri aj G. L. Playfair a S. Hill, The Cycles of Heaven. Cosmic Forces and What They are Doing to You, 1978. 40. Trithemius: pozri začiatok 3. kapitoly. Informácia je z diela De Septem Secundadeis, 1522. 41. Prognosticatio eximii doctoris Theophrasti Paracelsi... napísané r. 1536. 42. Marjorie Reevesová, The Influence of Prophecy in the Later Middle Ages, 1969. 43. O Hiltenovej predpovedi o úpadku pápežstva po r. 1516 pozri Thorndike, zv. 5, str. 375. 44. Predpoveď je v latinskej básni Hodoeporicon Bavaricum a pripisovala sa (podľa nás omylom) astrológovi Regiomontanovi. Použili sme verziu z diela Thorndike, History of Magic and Experimental Science, "The Aftermath of Regiomontanus", zv. V, str. 373. Regiomontanus bol, prirodzene, Nemec, ale písal oveľa kvalitnejšie verše v latinčine i gréčtine. 45. Žiaľ, materiál z Turrelovej knihy Le Periode c'est-a-dire la fin due monde... sa zachoval len v poznámkach v Guytonovej práci Récherches historiques, 1874, str. 70-74, hoci astrologické údaje zreprodukoval Thorndike (cit. dielo zv. V, str. 310 a ďalej). Zdá  sa nám nepravdepodobné, že by dôkladný Thorndike bol prepašoval do textu vcelku očividné astrologické chyby, a preto usudzujeme, že sa vyskytovali už u Guytona alebo v prameňoch, z ktorých čerpal. 46. M. Nostradamus, Almanach pour l'an M. D. LXVI. Novoveký reprint pozri Cahiers Michel Nostradamus (red. Michel Chomarat), č. 5-6, 1987-88. 47. Pozri napr. Rigles particulieres (tak ich volá Simon de Colines) v Les Canons et documens tresaples, touchant luisaige et practique des communs Almanachz, que l'on nomme Ephemerides, 1543, str. 32. Vlastne všetky štandardné astrologické diela tých čias sa zaoberajú trigonmi, napríklad aj Gauricus a Garcaeus v šestnástom storočí (pozri Bibliografiu). 48. Oronce Finé, Orontii Finei Delphinatis... De Mundi sphaera sive Cosmographia... 1542. 49. Garcaeus, Johannis Garcaei, Astrologiae Methodus, 1576. 50. Gervasius Marstallerus, Artis Divinitricis quam astrologiam seu iudicarium vocant encomia et patrocinia. 51. Garcaeus, Tractatus brevis... de erigendi figuris coeli, 1556. Podobne ako Thorndike, ktorý mal prístup vydaniu z r. 1573. 52. Garcaeus, Astrologiae Methodus in qua secundum doctrinam Ptoelmaei genitura qualescunque iudicandi ratio traditur, 1576. Užitočnú prílohu s menami a osobnými údajmi 113 slávnejších (podľa dnešných predstáv) osobností pripravil Thorndike (cit. dielo) vo zv. VI, Príloha č. 4, str. 595. 53. Nostradamus, Orus Apollo fils de Osiris... Notes Hieroglyphiques, (MSS B. N. 2594). Pozri poznámku 16 v 1. kapitole.  54. Pozri Stanislas Klossowski de Rola, The Golden Game: Alchemical Engravings of the Seventeenth Century, 1988. 55. David Douglas, De naturae Mirabilibus, 1524. 56. C. G. Jung, Flying Saucers. A Modern Myth of Things Seen in the Skies, preklad z nemeckého Ein Moderner Mythus... 1958) od R. F. C. Hulla, 1069, str. 102 a ďalej. 57. Joachim Heller, Ein Erschrecklich und Wunderbarlich zeychen... 1554. List reprodukoval Michael Chomarat (a Jean-Paul Laroche) v diele Bibliographie Nostradamus. XVIe - XVIIe - XVIIIe siecles, 1989, str. 12. 58. Rozprávali sme sa so študentmi jeho filozofickej teórie, ktorí nechceli veriť tomu, čo sme im v súvislosti s ním povedali o bosoráctve. Podľa nás to dokazuje, aké hrozby na nás privoláva novoveká akademická špecializácia. Každému novovekému čitateľovi stručného moderného prehľadu jeho života (napríklad u Nicholasa Campiona alebo Rossella Hope Robinsa) odpúšťame presvedčenie, že ich pokladá za dve rozličné osobnosti. Pozri Nicholas Campion, The Work of Jean Bodin and Louis le Roy v diele History and Astrology. Clio and Urania Confer (red. Annabella Kitsonová, 1989) a R. H. Robbins, The Encyclopaedia of Witchcraft and Demonology, 1959. Campion uvádza plné názvy Bodinových diel, na ktoré odkazujeme. 59. Pierre Ronsard, Les Poemes de P. Ronsard... 1560. Príslušné riadky básne Elegie a Guillaume des Autels gentilhomme Charrolois reprodukuje Benazra, 1990, str. 47. 60. Pozri Clébert, str. 83-85. Ronsard trpel melanchóliou a často písal s cynickými podtónmi. Nie sme presvedčení o tom, že Clébert správne odhadol Ronsardov štýl, keď ho pokladal za ľahko  čitateľný a významovo priezračný. 61. Charles Ward, Oracles of Nostradamus, 1891. Treba však zdôrazniť, že Ward zmodernizoval pravopis šestnásteho storočia a zaslúžil sa o nesprávne zdanie, že báseň sa volala To Nostradamus (Nostradamovi). Z básne sme si utvorili dojem, že Ronsard spochybňuje celý základ i právoplatnosť prediktívnej metódy, hoci uznáva, že Nostradamovo veštecké nadanie pochádza od Boha a z astrológie (le ciel qui depart/Bien et mal aux humains). 62. Príklad pomýlenej aplikácie tohto diela z roku 1656 do novoveku v Jaubertovom komentári k štvorveršiu X.14, ktorý tvrdí, že ide o horoskop Nostradamovho súčasníka Urmela Vaucila. Keby sa bol Roberts pozrel na pôvodné štvorveršie, zistil by, že tieto dve slová vôbec nie sú mená a nemajú s astrológiou nič spoločné. Ani mi nenapadne tvrdiť, že Roberts čítal Jauberta - chybu preberali aj ostatní anglickí komentátori od roku 1656 až do dvadsiateho storočia. 63.


1556 II.51

1558 X.39

1559 I.35, III.55 1566 VI.63

1559 VI.75

1560 X.59, X.39 1569 II.41

1571 XII.36, III.3   1572 IV.47 1574 III.30, III.39   1577 VIII.2

1588 III.51 1589 III.55

1596 III.88

1596 VIII.94 1603 III.70, VIII.58  1632 IX.18

1642 VIII.68 1649 VIII.37, IX.49, X.40 III.81, VIII.76, III.81 1650 VII.56

1651 X.4


64. Antoine Couillard, Les Prophéties du Seigneur du Pavillon... 1556. 65. William Fulke, Antiprognosticon, 1560. Although Nostradamus  is named in this work, the criticism is not specific, and is directed against astrology as a whole. 66. Laurent Bouchel, La bibliotheque ou trésor du droit francXais, 1615. Som zaviazaný Lynnovi Thorndikovi za túto zmienku (cit. dielo, zv. VI, str. 170. 67. Lynn Thorndike, A History of Magic and Experimental Science, 1941, zv. VI, str. 170. 68. Nostradamus, A l'Invictissime, Tres-Puissant, et Tres- Chrestien, Henry Second, Roy de France, 1558, v druhom zväzku Proroctiev.


2. KAPITOLA

1. Pozri Jean Dupebe, Nostradamus. Lettres Inédites, 1983. Listy sú napísané po latinsky a Dupebe sa rozhodol, že ich nezaradí do horoskopov. 2. Pozri Amadou, L'Astrologie de Nostradamus, 1992: Bernadette Lécureux, Nostradamus. Lettres Inédites. Editions Complementaire, s. 116. Lécureuxová si zjavne zle vysvetlila celkové ladenie odseku a nevedela si rady s odkazom na Hermovu váhu a takisto nechápala, že (v šestnástom storočí) bol horoskop totožný s ascendantom. Poznamenajme ešte, že Nostradamus naráža na stálicu Aldebaran v súvislosti s horoskopom Rosenbergerovho druhého syna Karla. Nanešťastie tento druh omylu nie je v jej prekladoch výnimočný. 3. Je príznačné, že Nostradamus hovorí o nástroji jednoducho ako o astrolábe, ale nerozhodol sa opísať ho odborne. Zasa tu zrejme  zohral úlohu obskurantizmus. Bezpochyby sa zmieňuje o astrolábe. Planisféra je doslova priemet nebeskej sféry (schematickej mapy oblohy) a spojenie polovice priemetu so zložitou súpravou nástrojov arabského pôvodu tvorí astroláb. Používal sa na meranie ascendantov, určitých planetárnych pozícií, určovanie výšok, smerov atď. Nie je jasné, prečo Nostradamus spomína v liste tento prístroj a prečo opisuje jeho pôvod. Možno to bola iba súčasť jeho všeobecnej náklonnosti k zastieraniu. 4. Leroy, cit. dielo, str. 11-12. 5. Peter Lorie, Nostradamus. The Millennium and Beyond, 1993. Liz Greenová bola astrologickou konzultantkou. 6. Pozri C. D. O'Malley, Michael Servetus, 1953, str. 158 a ďalej. 7. Pozri Michel Chomarat, Cahiers Michel Nostradamus, č. 4, júl 1986, str. 51. 8. Pozri Yves Lenoble, Les éphemérides de Nostradamus, str. 310 a ďalej Amadou, 1992. 9. O diele Woellner, Das Mysterium des Nostradamus, (1926), pozri s. 370 a ďalej Amadou, 1992. Pozri aj Ludwig Dinzinger, Nostradamus. Die Ordnung der Zeit, dva zv., 1991-92. 10. Nicholas Campion. Astrological Historiography in the Renaissance, citované in: History and Astrology. Clio and Urania confer 1989, redig. Annabella Kitsonová. 11. F. Gettings, The Hidden Art. A Study in Mediaeval Symbolism, 1979. 12. Haydn (pozri Bibliografiu). 13. Stručný prehľad odborného termínu "trón" obsahuje dielo F. Gettingsa The Arkana Dictionary of Astrology, vyd. 1990. Pozri  ešte Ptolemaios, Tetrabiblos, I.19. 14. Astrologické a astronomické názory Francesca Patriziho rozoberá Lynn Thorndike vo zv. VI diela The History of Magic and Experimental Science, 1941. 15. Efemeridy, napr. Tuckerman, Planetary, Lunar and Solar Positions, zv. III, reprint r. 1973. 16. Termín "exaltácie" vysvetľuje F. Gettings, The Arkana Dictionary of Astrology, vyd. 1990. Pozri aj Ptolemaios, Tetrabiblos, I.19, v paralelnom preklade Robbinsovej, 1964, str. 89. 17. Morin de Villefranche, Astrologiae Gallicae, 1661. Vyšlo niekoľko užitočných prekladov v angličtine i francúzštine. Pozri napr. J. Hieroz, L'Astrologie selon Morin de Villefranche, 1959 a Richard Baldwin, The Morinus System of Horoscope Interpretation, 1974. 18. Podľa informácie z programu WinStar Ephemeris (1996) dostávame:


SA 18 PI   SU con MA 7 CP


19. Gurdjieff, All and Everything, 1958, anglický preklad diela Recit de Beelzebub a son petit fils. 20. Okrem asociácií medzi Baranom a marciálnym "pustošením" a vojnou je oporou aj vcelku očividná metatéza v zelenom jazyku. Pomocou synkopy P sa RAPINE stane anagramom za ARIEN. 21. O Baranovi ako vládcovi Nemecka v prameňoch zo šestnásteho storočia pozri Gauricus, Ephemerides Recognitae et ad Unguem Castigatae per Lucam Gauricum... 1533, a Garcaeus, Johannis  Garcaei, Astrologiae Methodus... 1576, str. 285. 22. Die Deutsche Ephemeride udáva pre občiansku polnoc 3. septembra 1939 tieto planetárne pozície telies známych Nostradamovi:


SU 9VG35   MO 24AR30   ME 23LE01   VE 8VG49   MA 24CP35 JU 6AR50R   SA 00TA55R


23. Dňa 23. septembra 1939 Saturn retrogradoval z Býka do Barana a o polnoci bol na 29,57 stupni v znamení Barana. 24. Die Deutsche Ephemeride udáva pre občiansku polnoc 7. mája 1945 tieto planetárne pozície telies známych Nostradamovi:


SU 16TA03   MO 08PI36   ME 20AR34   VE 17AR12D MA 03AR11   JU 17VG37R  SA 07CN07


25. H. I. Wolf, Nostradamus, 1944. 26. Jean-Charles de Fontbrune, Nostradamus 2 Into the Twenty- First Century, 1984. Preklad du Rocherovho vydania z r. 1982 od Alexisa Lykiarda, str. 142. 27. Cheethamovej (cit. dielo) nedával nesprávne určený rok 1977 nijaký zmysel. 28. Planetárne pozície na 4. február 1571 boli:


SO 15AQ   MO 10AQ   ME 10AQ   MA29AQ   JU 26AQ


29. Collot d'Herbois, Le Nouveau Nostradamus, ou les Fetes Provencales... 1777.  30. John Plonisco: pozri Lynn Thorndike, History of Magic and Experimental Science, 1941, zv. V, str. 218. 31. Citované z titulu knihy o tejto téme od Ludovica Vitalisa, vtedajšieho profesora astrológie v Bologni. Kniha vyšla r. 1522. 32. Veľká konjunkcia roku 1524 je v histórii astrológie taká významná, že učený Lynn Thorndike venoval celú kapitolu literatúre, ktorú podnietila. Ceníme si tento prameň za stopu, na ktorú nás naviedol, keď sme hodnotili toto obdobie... a najmä citáciu týkajúcu sa diela Peranzonus, Vaticinium de vera futuri diluvii... 1523. 33. Norman Davidson, Astronomy and the Imagination, 1985, str. 135 a ďalej. 34. Johann Stadius, Ephemerides novae et exactae... ab anno 1554 ad annum 1570, 1556. Pokiaľ ide o zmienku o Stadiových predpovediach, pozri Thorndike, History of Magic and Experimental Science, 1941, zv. VI, str. 15. 35. Vivian Robsonová, Fixed Stars and Constellations in Astrology, 1923. 36. Turrelova vplyvná kniha, dnes už takmer nedostupná, je La Periode, c'est-a-dire la fin due monde... 1531. Lynn Thorndike, History of Magic and Experimental Science, 1941, záznam o zachovaní Turrelovho rukopisu v latinčine (A Fatal Prognostication Revealing Marvellous Future Events regarding the Duration of the World and its Last Days) a naznačuje, že je to rukopis Le Periodu, preložený do francúzštiny. Thorndike výnimočne nepodáva informácie o mieste, kde sa rukopis nachádza. 37. Richard Roussat, Le Livre de l'estat et mutations des temps, 1550.  38. R. H. Allen, Star Names and their Meanings, str. 188. 39. Barlow vo svojej práci Study of Dante tvrdí, že prima gente (prví ľudia) nie sú Adam a Eva, ako sa nazdával Cary, ale pravekí ľudia, ktorí boli podľa ptolemaiovského modelu schopní vidieť súhvezdie Južného kríža severnejšie od Talianska. Pozri R. H. Allen (cit. dielo), str. 196-197. 40. Ptolemaios, Tetrabiblos, I.3-4. Poznámku o týchto užitočných zdrojoch uvádza F. E. Robbinsová, Ptolemy. Tetrabiblos, redig. a prel. F. E. Robbinsová, 1964, v Loebovej klasickej knižnici, str. 35.


3. KAPITOLA

1. Trithemius, De Septem Secundadeis, 1522. 2. Trithemius, Von den Siben Geissten oder Engeln... 1534. Hoci je schéma v latinskej verzii De Septem Secundadeis z r. 1522 podaná odlišne od neskoršieho nemeckého vydania, dátumy zodpovedajú. Zo dve bezvýznamné chyby v origináli sme v našich tabuľkách opravili. 3. Gabriel de Mortillet, Dictionnaire des Sciences anthropologiques, 1876. 4. Stručný, ale informatívny výskum a užitočnú tabuláciu uvádza "Chronológia" v diele Patrick Fairbairn, The Imperial Bible- Dictionary, 1887. Je zaujímavé, že obdobie, ako ho vymedzuje Nostradamus, presnejšie zodpovedá obdobiu v hebrejskej verzii Písma než Septuaginte, kde sa odhaduje na 6000 rokov. 5. J. Anderson Black, Nostradamus. The Prophecies, 1995.  6. Jediný novoveký okultista, ktorý sa na vysokej úrovni zaoberal planetárnymi anjelmi, je Rudolf Steiner. Zhrnutie nájdu čitatelia v hesle "Secundadeian Beings" v diele F. Gettingsa The Arkana Dictionary of Astrology, 1990. 7. Peranzonus, Vaticinium de vera futuri diluvii declaratione... 1523. 8. Astrológovia po pätnástom storočí dobre nerozumeli teórii o planetárnych anjeloch. V šestnástom storočí sa astrológ William Lilly pokúsil o preklad Trithemiovho textu, ale nepochopil jeho dosah. V okultnej sfére najhorší pokus (žiaľ, najvplyvnejší) o pokračovanie v tejto tradícii predstavuje zhubná verzia od samozvaného okultistu Eliphasa Leviho v nespoľahlivej práci Dogme et Rituel de la Haute Magie, ktorú preložil A. E. Waite ako Transcendental Magic. Its Doctrine and Ritual, 1896, str. 353. Našťastie krátko nato, ako Levi uverejnil svoje nezmysly, Rudolf Steiner začal v prednáškach hovoriť o istých tradíciách súvisiacich s planetárnymi anjelmi. Azda ani netreba zdôrazňovať, že Steinerove verzie sú úplne spoľahlivé.


4. KAPITOLA

1. Fulcanelli, Master Alchemist. Le Mystere des Cathédrales, 1971 (anglické vydanie). 2. Rabelais, The History of Gargantua and Pantagruel, 1564. 3. Eiranaeus Philalethes, Marrow of Alchemy, 1650. 4. Pozri William Anderson, Green Man. The Archetype of our Oneness with the Earth, 1990.  5. Pozri napr. Edgar Wind, Pagan Mysteries in the Renaissance, 1958, a Mercury of Angels, in: F. Gettings, The Hidden Art. A Study of Occult Symbolism in Art, 1978. 6. Ťažko povedať, kde začať s Jungom. Poburujúce historické i akademické omyly (napríklad) v jeho Transformation Symbolism in the Mass (1941), znovu vydané v: The Mysteries. Papers from the Eranos Yearbooks Series XXX.2, 1971, poukazujú na konkrétne chyby (prameniace akiste z úprimného nadšenia pre tému), ku ktorým má sklon. Zhubný vplyv na alchýmiu je badateľný v diele Johannes Fabricus, Alchemy. The Mediaeval Alchemists and Their Royal Art, 1989. Dozvieme sa tu niečo o súčasnej psychológii, ale málo o alchýmii. 7. Zosimus - citované podľa C. A. Burland, The Arts of the Alchemists, 1967. Pozri The Words od Power, str. 159. 8. Jednoznačne najlepšie novoveké vydanie slávnej Agrippovej knihy predstavuje K. A. Nowotny, De Occulta Philosophia, 1967. 9. Pri predstave, že by sme mali poctiť Ericha von Dänikena bibliografickou citáciou, sa nám zviera hrdlo. Pozri však Ronald Story, The Space Gods Revealed, 1976. Predadamovský hermafrodit sa spomína v knihe Genezis I:27. O stvorení Adama, človeka zo zeme, sa hovorí v Genezis II:7. O stvorení Evy, ženy zo zeme, sa píše v Genezis II:22. Adam aj Eva boli tvorovia z mäsa a kostí.


5. KAPITOLA

1. Jean-Paul Clébert, Nostradamus, 1993, str. 25-27. 2. Pozri Nigel Lewis, The Book of Babel: Words and the Way We See  Things, 1994, str. 208. Hoci Lewis nepoužíva termín zelený jazyk, jeho nadšenie nad vznikom a vplyvom slangu prezrádza záujem o činitele pôsobiace na arkánnu reč. 3. Charles Nicoullaud navrhol roku 1914 úplne neprijateľnú interpretáciu a chápal slovo dedans ako Sedan. Unikol mu však zmysel nasledujúceho slova. 4. Deuteronomium, III:ii. 5. Homér, Odyssea 12. Neskorší príbeh, ktorý Nostradamus takmer určite poznal, pozri Ovídius, Metamorfózy 13. 6. Horatius, Carmen, I.27.19. 7. Cheethamová, cit. dielo V.57. 8. Jean-Paul Clébert, Nostradamus, 1993, str. 175. Clébert sa právom pohoršuje nad zlým prekladom slova Mansol. Erika Cheethamová odvodzovala toto slovo od latinského manens solus. Tvrdila, že tento výraz znamená "ten, čo zostáva sám", ale táto interpretácia nedáva nijaký zmysel. Z nemenej pochopiteľných dôvodov Jean-Charles de Fontbrune dešifruje toto štvorveršie ako narážku na Jána Pavla II. Tento argument nemá žiadny podklad. Napriek Clébertovi zotrvávame v presvedčení, že ide o slovo zo zeleného jazyka. 9. Nostradamus, Excellent et moult utile Opuscule... de plusieurs exquises Receptes, 1555. Na s. 228 sa píše: Michael Nostradamus Sextrophoeanus faciebat Salone litoreae 1552. 10. Zatiaľ sa nám podarilo zistiť, že jestvujú tri verzie Almanachov na rok 1563. Benazra poukazuje na to, že jedna z nich je zjavne apokryfná. Avšak Muraise v diele Saint-Rémy de Provence et les Secrets de Nostradamus, 1969, venoval kapitolu dvom pokladom a vcelku sebaisto cituje z tohto almanachu.  11. Je možné, že cenotaf z prvého storočia pred Kristom bol vztýčený na počesť Gaia a Lucia Caesara, synov Agrippu a Julie. 12. Túto látku obdivuhodne spracoval Stefan Zweig v diele Marie Antoinette. The Portrait of an Average Woman, preložili Eden a Cedar Paul, 1934. 13. Pozri John Miller, The Life and Times of William and Mary, 1974, str. 181. 14. Málo pisateľov ako Nostradamus, zaujímajúcich sa o dejiny sveta, mohlo nebrať na vedomie Hippolytovo dielo De Antichristo. Ako uvidíme, niektoré myšlienky z tejto práce sa zjavujú v Nostradamových štvorveršiach. Pozri aj G. S. Mead, Thrice- Greatest Hermes: Studies in Hellenistic Theosophy and Gnosis, 1906. 15. Ovídius, Heroides, 9.92. Ako uvidíme, Nostradamus radšej cituje z jeho Metamorfóz. 16. Pozri R. F. Gould, The History of Freemasonry, s. a., približne 1885. Veľa činov a udalostí v Napoleonovom živote podľa nášho predpokladu súvisí s touto iniciáciou a prekvapuje nás, že taký dobre informovaný pisateľ ako H. L. Haywood v diele Famous Masons and Masonic Presidents popiera Napoleonove kontakty so slobodomurármi. Pozri aj Robert Macody, A Dictionary of Freemasonry, s. a., ale približne 1890. 17. Pozri Michael Maier, Arcana Arcanissima hoc est Hieroglyphica Aegyptio-Graeca... 1614. Michael Maier sa narodil v roku, keď Nostradamus zomrel. Arcana vznikla v Anglicku a (podľa neumelej rytiny) tam bola aj uverejnená. 18. "D. D."The Prophecies of Michael Nostradamus Concerning the FATE of all the Kings and Queens of GREAT BRITAIN, since the  Reformation... 1715. 19. Le Pelletier, ktorý nebol svedkom plného zmyslu tohto riadku, potvrdil archaické meno Sept. born z Theatrum orbis terrarum (Brabantiae) 1570.


6. KAPITOLA

1. Howard W. Haggard, Devils, Drugs and Doctors, 1929. 2. Percopo XVII ii, 39. Podľa Thorndika táto konkrétna zmienka pochádza z Predpovede na 30. júl 1552, ale nepodarilo sa nám ju identifikovať. Predpoveď však v rozličných podobách obiehala pred smrťou Henricha, lebo sme ju objavili v niekoľkých knihách uverejnených pred touto udalosťou. 3. Ranzovius, Catalogus imperatorum... 1580. 4. Lynn Thorndike (cit. dielo) zv. VI, str. 101. Uvidíme, že na zmienky o Percopovi a Ranzoviovi upozornil tento prameň, hoci by sme prišli k odlišným záverom. 5. Podrobnejšie pozri Thorndike, zv. VI, kapitola XXXII, venovaná novej hviezde. 6. Tycho Brahe, Astronomia Instauratae Proegymnasmata, 1602. 7. Pozri Allen, cit. dielo, str. 147. 8. Homérova Iliada, preložil lord Derby a citoval Allen, str. 121. 9. Edmund Spenser, Shepheard's Kalendar na júl. Citoval Allen, str. 125. 10. Robert sebaisto ako vždy a nesprávne prekladá francúzsky text. Podľa nás sa priveľmi spoliehal na Garencieresovu  angličtinu zo sedemnásteho storočia. 11. Paracelsus, De origine Morborum Invisibilium, Lib. IV. 12. Paracelsus, Coelum Philosophorum. 13. Z The Works of John Knox, red. David Laing, 1864, zv. IV, str. 240. Citoval Eugene F. Rice, The Foundations of Early Modern Europe. 1460-1559, 1970, str. 142. 14. Matthieu Ory, niekdajší generálny inkvizítor Lyonu, je dnes známy hlavne preto, že vyšetroval a zatkol Michaela Serveta Prepustil ho, ale neskôr, ešte v tom istom roku, ho nezákonne upálili v Ženeve so súhlasom Jána Kalvína. 15. Fulcanelli, Fulcanelli: Master Alchemist. Le Mystere des Cathedrals, 1971.


7. KAPITOLA

1. Amsterdamské vydanie (z r. 1668) Les Vrayes Centuries et Prophéties de Maistre Michel Nostradamus... Chez Jean Jansson, 1668. 2. T. Garencieres (pozri Bibliografiu). Ako uvidíme, téma "krvi spravodlivých" sa opäť vynára vo štvorverší II.53. 3. An ancient Prophecy written originally in French by Nostradamus, know (sic) done into English 6 Jan 1671. Nachádza sa v rukopisnej zbierke Britskej knižnice Add. 34, 362, f. 50. So značnými zmenami vyšiel v diele Andrew Marvell's Works, vyd. 1872. Zv. 1, str. 338, f. 50. 4. K. Chodkiewicz , Oracles of Nostradamus, 1965, str. 30. 5. Myšlienka, že Nostradamus naráža na pohanské kultové miesto  staršie než Katedrála sv. Pavla, pochádza zrejme od Garencieresa. 6. Brewer v slovníku Dictionary of Phrase and Fable, revid. vyd. 1963, str. 894, sa zmieňuje o Gillrayovej karikatúre Starej dámy. Táto karikatúra je z r. 1797, ale toto meno sa zjavne používalo už dávno. Meno Threadneedle, pravdepodobne Three Needles (tri ihly, možno podľa erbu výrobcov ihiel), sa používalo r. 1598. 7. K štvorveršiam o Karolovi I. patrí II.53. 8. Presvedčivý argument v prospech tohto epiteta (juste) by mohla poskytnúť reč Karola I., keď stál na popravisku v rozopnutej košeli - vraj si obliekol vzhľadom na počasie ešte ďalšiu košeľu, lebo bol ľadový deň v januári 1649. Uznal si niekoľko chýb, vyslovil presvedčenie, že sloboda ľudu závisí od posvätnosti zákona, a vyhlásil, "Božie súdy sú spravodlivé". Boli to jeho posledné slová na verejnosti. 9. Citát z Machynovho denníka je z diela Walter Besant, South London, 1889. 10. Napriek požiaru kostol St Mary Overies zostal stáť a vyzeral v podstate nezmenene v deväťdesiatych rokoch osemnásteho storočia. Meno Overies odvodzuje Besant (pozri vyššie) od starého slova Ofers čiže obďaleč od pobrežia. Podľa narážky stál pri nábreží Temže. Pôvodné základy zničil požiar r. 1212 a v pätnástom storočí vystavali kostol znova. Kto sa pomodlí za dušu tu pochovaného básnika a hlavného dobrodincu cirkvi, bude mu odpustených 1500 dní v očistci. 11. O dvoch povestných košeliach pozri vyššie poznámku 8. 12. Keith Feiling, A History of England. From the Coming of the English to 1918, 1970, str. 569.  13. Nostradamus používal iné slová a výrazy na označenie Angličanov a Britov. Britov napríklad opisuje ako "gent Britannique". 14. Neargumentujeme tým, že Nostradamus použil toto slovo v jeho anglickom zmysle prv, ako ho používali v Anglicku, ale uvádzame ho ako doklad jeho znamenitých jasnovideckých schopností. Nostradamus písal po francúzsky ako vždy, ale rozmýšľal po latinsky. Slovo Anglicus napriek latinskému kontextu malo svoje pevné miesto v nepejoratívnej predprotestantskej spisbe. Napr. Magna Carta obsahuje výraz Anglicana Ecclesia. 15. Emile Ruir, Le Grand Carnage d'apres les prophéties de "Nostradamus" de 1938 a 1947. 1938, str. 118. 16. Nostradamus sa hrá s francúzskym slovom Verseau "Vodnár". Je dvojznačné, lebo obsahuje vodu (eau) vo verši štvorveršia (vers). 17. J. Loiseleur, Ravaillac et ses complices, 1873. 18. Pierre de le Lorrain de Vallemont, La Physique occulte ou traite de la baguette divinatoire, 1696. 19. Cheethamová koriguje Nostradama a nazdáva sa (hoci neuvádza dôkazy), že Mont Aymar je vlastne Montelimart. Neuvedomuje si hlbšie súvislosti Nostradamovho jazyka a interpretuje toto nezvyčajné štvorveršie ako zmienku o dobytí Lyonu revolučnými oddielmi 13. decembra 1793. Zrejme nevie, že Nostradamus sa veľmi podrobne zaoberal obliehaním mesta v inom štvorverší (pozri 2. kapitolu). Hlavnou slabinou Cheethamovej vysvetlenia je to, že napriek jej tvrdeniu vojaci nedobyli Lyon 13. decembra 1793. Podobný osud postihol v decembri toho istého roku aj Toulon a Vendée. 20. Pozri napr. údaje týkajúce sa dňa jeho narodenia v Johannis  de mon regio... Ephemerides, spomínanom v Prílohe č. 1. Meno Lucia je uvedené v kalendári deň pred jeho narodením. 21. Od Abbého de Vallemonta (pozri vyššie poznámku 18) sa dozvedáme, že osobne vyšetroval Aymara celý mesiac od 21. januára 1698 deň čo deň dve hodiny. Prišiel k záveru, že "prútiky sa mu v rukách pohybovali po stopách zlodejov a vrahov na úteku". Citujeme z diela The Divining-Rod. An Experimental and Psychological Investigation, 1926, od William Barretta a Theodora Bestermana. 22. Mme de Bolly v Biographie Universelle Ancienne et Moderne, 1857. 23. Netreba sa rozširovať, že inkvizícia mala oveľa voľnejšie ruky v okrajových provinciách. Edikt z r. 1682, ktorý vydal Ľudovít XIV. - sčasti pod vplyvom prípadu Chambre ardente -, prakticky v r. 1718 položil vo Francúzsku bodku za procesmi s bosorkami. Stalo sa tak po zmene definície bosoráctva, takže inkvizícia už nemohla vyhlasovať bosoráctvo za kacírstvo. Poslednú bosorku upálili pravdepodobne r. 1718 v Bordeaux. 24. Montague Summers, The Geography of Witchcraft, 1958, str. 421. Uvedomujeme si, že Summers bol veľmi predpojatý historik, ale aspoň si dal tú námahu, že sa usiloval podložiť svoje predsudky výskumom primárnych materiálov. 25. Podľa nášho názoru je vďaka astrologickej precíznosti riadok Et liqueduct et le Prince embaume najpozoruhodnejší z celého Nostradamovho diela. Uvidíme, že je astrologicky presný v rozpätí niekoľkých minút. Ako mohol Nostradamus predvídať sto rokov vopred, že Richelieu bude zabalzamovaný, je záhadné, ale takmer neuveriteľne znie, že dal tento čin do súvislosti s konkrétnou  kozmickou udalosťou. 26. Dňa 4. decembra na poludnie sa Jupiter nachádzal na 9. stupni a 50. minúte Rýb a Saturn zasa na 18. stupni a 24. minúte toho istého znamenia. Práve vstúpili do pásma prípustného pre túto výraznú konjunkciu. 27. Armanda Jeana du Plessisa tituluje Nostradamus ako princa, lebo bol po kráľovi druhým najmocnejším človekom v krajine. Tak či onak bol vojvodom a jeho titul znel Duc de Richelieu. 28. Konštrukt pôsobí obdivuhodne v porovnaní so slovom l'Aqueduict vo štvorverší X.89. Poukazuje na predcházajúce znamenie Barana. 29. Dňa 24. februára 1642 napoludnie bol Saturn na pozícii 25PI04 a Jupiter na 25PI01. Príslušné planetárne pozície boli:


SA 25PI   JU 25PI   SU 06PI  a  ME 13PI MA 01GE   VE 24AQ   MO 24GE


30. V Spojených štátoch sa pre satellitium používa technický termín Stellium, ktorý je však etymologicky nesprávny. 31. Túto úpravu navrhujeme s váhaním, lebo vo vydaní Pierra Rigauxa z r. 1566 i vo vydaní Bonoista Riagauda z r. 1568 bol Arles. Tejto úprave dávame na rozdiel od iných komentátorov prednosť pred prispôsobovaním histórie slovu. 32. Je nám známe, že Pitt Francis komentoval toto štvorveršie a všimol si, že sa v ňom hovorí o Richelieuovi. Vyvodzuje však zo svojho komentára celkom iné závery ako my a dopustil sa i niekoľkých omylov. Jeho hlavnou chybou (a dodajme, že nielen pokiaľ ide o toto štvorveršie) je dôvera v Cheethamovej preklad  i komentár. K vážnym historickým omylom vo Francisovom komentári patrí, že Cinq Mars sa nepostavil proti Richelieuovi, listiny neboli objavené v Arles a Ľudovít XIII. nezomrel r. 1642. Pozri David Pitt Francis, Nostradamus. Prophecies of Present Times?, 1985, str. 66. Ani Cheethamovej, ani Francisovi nenapadlo, že ide o astrologické štvorveršie. 33. C. T. Onions, The Oxford Dictionary of English Etymology, 1966, str. 101. 34. Tobias Smollett, A Complete History of England, 1759, zv. 8, str. 247. Ale pozri aj The History of England... od Davida Huma a W. C. Stafforda (zv. II, str. 295). Práca sa jednoznačne opiera o Smolletta, ale rozširuje zoznam členov kliky: londýnsky biskup, earli z Danby, Nottinghamu, Devonshiru, Dorsetu, markíz z Halifaxu, vojvoda z Norfolku, lordi Lovelace, Delamere, Paulet, Eland, páni Hampden, Powle a Lester, a navyše "veľa zaujímavých džentlmenov, množstvo ctihodných občanov sa pridalo k žiadosti adresovanej princovi a prosili ho o pomoc pri znovuzískaní slobody". 35. Pozri anonym J. F., Predictions of Nostradamus before the Year 1558, povolené 26. mája 1691. (Prístup k tejto vzácnej knihe nám umožnila Britská knižnica: 718 g. 12.) 36. Z A New Song of the French King's Fear of an Orange. Anonymné verše pochybnej hodnoty kritizujúce Ľudovíta XIV. Bez údaja o roku vydania, ale vytlačené koncom sedemnásteho storočia.


8. KAPITOLA

1. Stefan Zweig, Marie Antoinette, 1934 (3.vyd.), str. 453. 2. Príčiny, pre ktoré Prusi a Rakúšania ustúpili pri Valmy, sa nikdy nepodarilo uspokojivo vysvetliť, hoci sa vie, že vojvoda z Braunschweigu ani najmenej netúžil po vpáde do Francúzska. Nie je vylúčené, že hlboká vrstva bahna pruským vojakom nedovoľovala kryť ostreľované pásmo. Neustúpili však v zmätku. Goetheho výrok o Valmy sa stal slávnym: "Toto bojisko a tento deň znamenajú počiatok novej epochy v dejinách sveta." Nebola to ani zďaleka veľká bitka, takmer len šarvátka. Človek preto žasne, či Goethe nešípil za ústupom nejakú nadprirodzenú príčinu. 3. Ward, cit. dielo, str. 263. 4. De Montgaillard, Histoire de France, 1793, iii, str. 415. 5. V šestnástom storočí sa už slovo "farby" používalo v zmysle vojenskej zástavy. 6. Dobrý opis Alfraganovho systému vo vzťahu k Dantemu (a potenciálne aj k Nostradamovi) nájde čitateľ v diele Edward Moore, Studies in Dante. Third Series. The Geography of Dante, 1903. Ako poznamenal Moore, je ponižujúce klásť severnú hranicu vylučujúcu "vonkajších barbarov", ledva hodných pozornosti, až na južný okraj Cornwallu. 7. Ptolemaios, Tetrabiblos, II.3. 8. Katarína Veľká je určite námetom štvorveršia, a preto nás uvádza do pomykova, že Cheethamová prekladá zmienku o mužnej žene ako symbol Germánie. 9. Pokiaľ môžeme zistiť, tento zvučný titul objavili r. 1909 na stĺpe. Semiramis bola takmer určite historická postava, ale na rozdiel od Kataríny sa nik nezaoberal hodnotením jej sexuálnej zdatnosti.  10. Nostradamus zjavne vyhradil obraz zatmenia pre rusko-turecké vojny, lebo v tejto súvislosti mal kozmicko-symbolický zmysel. Stojí však za zmienku, že zmluva o druhom rozdelení Poľska bola podpísaná 23. septembra 1793 o 3:00, teda presne v čase, keď Mesiac vrhol tieň na Saturn. 11. Le Pelletier, str. 59. Mimochodom, francúzsky učenec nielenže upravoval Nostradama, aby vyhovoval jeho interpretácii, ale dopustil sa aj niekoľkých chýb pri prepise:


Le dix Calendes d'Avril de faict gotique

Resuscité encor par gens malins:

Le feu estainct, assemblée diabolique

Cherchant les os du Damant et Pselin.


Máme teda najmenej deväť variácií pôvodného Nostradamovho textu. Odchýlky azda nie sú kritické a nemenia zmysel štvorveršia od základov (na rozdiel od mnohých odchýlok v spisoch súčasných komentátorov), ale u vedca nemôžeme tolerovať taký prístup. Podľa našej mienky "učené" úpravy zdanlivo obskúrnych textov sú práve také neprijateľné ako úpravy vyskytujúce sa v subkultúrnych publikáciách. Súčasní interpretátori sa väčšinou držia celkom slepo Le Pelletiera, nesprávne čítajú výraz dix Calendes, čo vyúsťuje do nezmyselného kalendárneho ekvivalentu. Roberts prijíma 23. apríl, kým Cheethamová dáva prednosť 10. aprílu. Patrian sa nepokúša o moderný preklad a de Fontbrune nenavrhuje preklad ani v jednej zo svojich dvoch kníh o Nostradamovi. 12. Gregoriánsku reformu z r. 1582, ktorú navrhol pápež, prijalo protestantské Anglicko až v roku 1751.  13. Týka sa, prirodzene, roku 1789, keď vypukla revolúcia. 14. Pôvodný francúzsky text vo vydaní z r. 1668 znie: ... et commencement icelle annee sera faite plus grande persecucution (sic) a l'Eglise Chrestienne, qui n'a este faite en Afrique, et durera cette icy jusques a l'an mil sept cens nonante deux que l'on ciudera estre une renovation de siecle... 15. Le Pelletier, Post quaedam sacra extinctis luminibus, mistim coeunt, sive cum soror, sive cum filia, sive cum qualibet... str. 356. 16. Psellos, Chronographia (2 zv.), 1926-8, redig. E. Renauld. 17. Napr. Stefan Zweig, Marie Antoinette, 1934 (3. vyd.), str. 465. 18. Datovanie je vzhľadom na kontext veľmi presné. Z týchto štyroch planét sa najpomalšie pohybuje Jupiter. Táto planéta bola v znamení Leva v r. 1789-90 a 1812-13, ale ostatné planéty počas týchto období už nezaujali pôvodné pozície.


9. KAPITOLA

1. Stewart Robb, Nostradamus on Napoleon, 1961. 2. Anatole Le Pelletier, Les Oracles de Michel de Nostradamus, 1867. 3. Sú to: I.27, I.32, I.60, I.76, I.88, II.67, II.30, II.44,, II.66, II.69, II.91, II.99, III.35, III.37, III.93, IV.26, IV.37, IV.54, IV.82, V.30, V.39, V.60, V.79, V.99, VI.25, VI.79, VI.89, VII.13, VIII.8, VIII.17, V.46, VIII.53, VIII.57, VIII.60, VIII.61, VIII.76, VIII.88, IX.33, X.24, X.34, X.87.  4. Garencieres, The True Prophecies..., 1672. 5. Latinská konštrukcia Né je odvodená od gréckeho významu "naozaj", takže by sme mohli čítať Né Apollyón ako "naozaj ničiteľ". 6. Kniha Zjavenia, IX, 11. Citát je z diela F. Gettings, Dictionary of Demons, 1988, str. 35. 7. Pozn. 6 vyššie, 2. verš: "A meno tej hviezdy je Blen." 8. James Laver, Nostradamus, or Future Foretold, 1942. Vo vydaní vydavateľstva Penguin z r. 1952, str. 167. 9. Nostradamus 2 - into the Twenty-First Century, 1984. 10. Jaubert, cit. dielo 11. Daniel Thomas, v Britskej knižnici exemplár Garencieresa... (Kat: 718 i. 16), str. 423. 12. Cheville a cheval v tomto odbornom zmysle v diele Hatzfeld a Darmesteter, Dictionnaire Général de la Langue FrancXaise, 1888. 13. Zmienku o lodi s čiernymi plachtami pozri Aegeus v diele Hammonda a Scullarda, The Oxford Classical Dictionary, vydanie 1979. Aegeus bol, prirodzene, Teseov otec. 14. Citácia je z poznámky podpísanej Ships Company (Lodná spoločnosť) a našiel ju kapitán Miller na zadnej palube Tesea. Začína sa slovami "Úspech nech sprevádza admirála Nelsona..." Úplný citát je v práci Geoffrey Bennett, The Battle of Trafalgar, 1977, str. 63. 15. Pozri Geoffrey Bennett, The Battle of Trafalgar, 1977, str. 241. Irónia chcela, že cisár bol rozhodnutý nepotrestať Villeneuva. Viceadmirál netušil, že Napoleon súhlasil s jeho návratom domov do Provensálska, inakšie by nebol spáchal  samovraždu. 16. Geoffrey Bennett, cit. dielo, str. 188-89. Tejto skvelej knihe vďačíme za väčšinu faktickej dokumentácie, vďaka ktorej sa nám podarilo rekonštruovať Nostradamove štvorveršia týkajúce sa bitky. 17. De Fontbrune interpretoval túto predpoveď tak, že zmanipuloval historické fakty (i Nostradamovu francúzštinu), aby vyhovovali proroctvu. V dôsledku toho sú takmer všetky jeho tvrdenia o štvorverší takisto nepresné ako jeho predstava o tom, čo sa stalo pri Trafalgare. 18. O Fustes a galeres, pozri Hatzefeld a Darmesteter, Dictionnaire Général de la Langue FrancXaise, 1888. Nostradamus používa prvé veľmi obratne, lebo si predstavuje vojnovú loď vlastne iba ako drevenú lafetu pre delá. 19. Ward, cit. dielo, str. 38. 20. Alistair Horne, The Fall of Paris. The Siege and the Commune 1870-71, reprint r. 1967, str. 70.


10. KAPITOLA

1. Ward, cit. dielo, str. 254. 2. Keby nás niekto vyzval, aby sme vybrali dve štvorveršia ako dôkaz Nostradamových jasnovideckých schopností, rozhodli by sme sa pre X.67 a IX.83. 3. Možno tu pôsobí zhubný vplyv populárnej subkultúrnej literatúry o Nostradamovi - alebo aj vplyv nedávneho filmu Nostradamus, vychádzajúceho zo subkultúrnej literatúry -, ale  tí, čo sa nikdy vážne nezaoberali Nostradamom, sú najúprimnejšie presvedčení o dvoch veciach - že učenec predpovedal koniec sveta a Hitlerovu rolu v druhej svetovej vojne. V obidvoch bodoch sa mýlia. 4. Ellic Howe, Urania's Children, 1967. 5. C. Loog, Die Weissagungen des Nostradamus, 1921. 6. Dr. Kritzinger, Mysterien von Sonne und Seele, 1922. 7. Arkel and Blake, Nostradamus. The Final Countdown... 1993. 8. De Fontbrune mal pravdu, že témou je Maginotova línia, ale vo všetkom ostatnom sa mýlil. 9. De Fontbrune nástojí, že dobyté mesto (cité prinse) bol Paríž, hoci vnútorné dôkazy vo štvorverší svedčia, že ide o Sedan alebo Abbeville. My dávame prednosť Abbevillu, lebo bolo doň treba prejsť cez 15 vodných tokov. 10. Francova neutralita ze vojny jednoznačne znepokojovala Nemcov. Hitler dokonca plánoval vpád do Španielska. 11. K. Chodkiewicz, Oracles of Nostradamus, 1965. 12. J. Hieroz, L'Astrologie selon Morin de Villefranche, 1962. Na s. 120 Hieroz cituje Villefrancha: "les retrogrades ont une activité contrarie et presagent l'imperfection et l'interruption de leur effets." 13. Malachai, Q. B. V. S. Malachiae de Pontificibus Romanis usque ad finem Mundi Prophetia, 1670. 14. Serge Hutin, Les Prophéties de Nostradamus; présentées et interprétées... 1966. S teóriou Viliama III. vystúpila Cheethamová. Patrian sa prikláňa k názoru, že ide o Petra Veľkého. Roberts argumentoval v prospech Karola II., prípadne van Trompa.  15. Gerald S. Graham, A Concise History of the British Empire, 1970. 16. Náš názor o súvislosti Vodnára s USA sa opiera o horoskop od Ebenezera Sibleyho, uverejnený na arkánnej rytine s Deklaráciou nezávislosti v jeho knihe The Science of Astrology, or Complete Illustration of the Occult Sciences, 1790. O vzniku Spojených štátov jestvuje, prirodzene, veľa horoskopov. 17. Rodney Collin, The Theory of Celestial Influence, 1954. Príloha č. 10. 18. James Wilson, A Complete Dictionary of Astrology, 1880: "Vodnár je horúce, vlhké, vzdušné, sangvinické, mužné, denné, západné, pevné, ľudské, racionálne, hovoriace, celé, šťastné, sladké, silné, hyemálne, južné, poslušné znamenie... skôr plodné než jalové." Kurzívu použil autor, aby zdôraznil, v čom tento skrz-naskrz tradičný zoznam odráža ducha štvorveršia. 19. Máme tu na mysli text od Pierra Rigauda publikovaný v Lyone (1558), ktorý sprístupnil Le Pelletier. Jeho verzia štvorveršia sa veľmi podobá na verziu, ktorú sme prevzali z amsterdamského vydania z r. 1668, okrem tretieho riadku, kde uvádza Franche namiesto France - hoci obidve slová majú presne rovnaký význam. Vo štvrtom riadku píše Aries namiesto Ariez. Neskoršie vydanie z r. 1568 od Benoista Rigauxa opravuje Franche na France a ponecháva tvar Aries. 20. Gauricus, Ephemerides Recognitae et ad Unguem Castigatae per Lucam Gauricum... 1534-1554, 1533. 21. C. Ptolemaios, Tetrabiblos (cit. dielo). Ptolemaiovská metóda určovania má málo spoločné s dnešnými metódami. Prehľad nájde čitateľ v práci Gettings, Dictionary of Astrology.  22. Upozorňujeme na proroctvo, ktoré sa rozšírilo koncom päťdesiatych rokov 20. storočia. 23. H. I. Woolf, Nostradamus, 1944, str. 13 a ďalej. 24. Agrippa, De Occulta Philosophia, 1533. Škála sa začína na str. CIII, ale škálu pre dotyčné duodenáriá nájdeme na str. CXXXII. V znamenitom diele De Occulta od K. A. Nowotného je Calendarium Naturale Magicum Perpetuum... od Trithemia uvedené v Prílohe č. V, str. 615. Prístupnejší je Adam McLean, The Magical Calendar (z r. 1620), vydanie z r. 1980, ktorého obsah pochádza z prednostradamovského obdobia. V týchto magických zoznamoch zastupujú dvanástich anjelov znamení zväčša okultné znaky. Napr. u McLeana pod Verchielom na str. 72, u Nowotného na str. 629. 25. Meno Ol, občas písané ako Oel, sa (napríklad) vyskytuje v paulinskom umení. Pozri A. E. Waite, The Book of Ceremonial Magic, 1911, str. 70.


PRÍLOHA Č. 1

1. Astrologické hodnotenie objavov Jeana Dupeba z r. 1983 podáva Robert Amadou, L'Astrologie de Nostradamus, 1987 a 1992. Dupebova práca sa volá Nostradamus. Lettres Inédites, 1983. 2. Jean-Aimé Chavigny udáva, že Nostradamus sa narodil v roku Milosti 1503, vo štvrtok 14. decembra približne o dvanástej napoludnie. Podľa toho bola zostavená väčšina nám známych horoskopov, hoci údaj "environs les 12 heures de midi" sa chápal ako poludnie. Chavigny často uvádza nepresné údaje.  3. Garcaeus, Johannis Garcaei, Astrologiae Methodus... 1576. Z tohto diela uviedol Lynn Thorndike prílohu so 113 horoskopmi a dodal niekoľko horoskopov z práce Sixtus ab Hemminga, Astrologia ratione et experientia refutata, 1583. Pozri Thorndike, zv. VI, str. 595 a ďalej. 4. Garcaeus, cit. dielo, str. 115. Aj on uvádza horoskop pre január 1504, kde je Mars, Jupiter a Saturn v znamení Raka, jeden stupeň od predpokladaného Nostradamovho horoskopu. 5. Gauricus, Luca Gaurici Geophonensis... Tractatus Astrologicus, 1552. 6. Cardanus, Hieronymi Cardani in Cl. Ptolemaei de Astrorum iudiciis..., 1578. 7. Cardanus, cit. dielo, str. 694. 8. Pozri Jean Dupebe, Nostradamus. Lettres Inédites, 1983. List XXXI, str. 100. Dupebe nebol astrológ a zrejme mu unikol význam zmienky o pečati. Pozri však Lécureux, str. 119. Príslušný citát je uvedený ako záhlavie tejto prílohy. 9. Robert Benazra, Répertoire Chronologique Nostradamique (1545- 1989), 1990. Jedinú výnimku z tohto "päťdesiatročného" pravidla predstavuje Hórus-Apolón (pozri Pierre Rollet). Pripisuje sa Nostradamovi, hoci to vôbec nemusí byť pravda. 10. Obidva horoskopy od Matthiasa Haca Sumbergia, dnes v madridskej Kráľovskej knižnici, reprodukuje Taylor (pozri nižšie poznámku 11), horoskopy 15-16. Ascendant v odhade je 1 Škorpión a ascendant v upravenej verzii, pripadajúci na Captus Herculis, je 28 Libra. 11. Pozri René Taylor, Architecture and Magic: Considerations on the Idea of the Escorial, in Essays in the History of  Architecture, Presneted to Rudolf Wittkower, vydanie z r. 1969. Hercules Galicus, pozri obr. 6 v článku. 12. Garcaeus, Astrologiae methodus in qua secundum doctrinam Ptolemaei genitura qualescunque iudicandi ratio traditur, 1576. 13. Raphael's Astronomical Ephemeris... for 1927, str. 41. 14. Použili sme Expert Astronomer for Windows, vydanie z r. 1993 od firmy Expert Software Inc. 15. Pozri J. Boffito a C. Melzi d'Eril, Almanach Dantis Algherii sive Prophacii Jadaei Montispessulani Almanach perpetuum ad annum 1300 inchoatum... (Prophacius je Jakub ben Machir ben Tibbon). O probléme sa píše v časopise Modern Language Review (júl 1908), revid. reprint, na str. 276 a ďalej, v štúdii Edward Moore's Studies in Dante. Fourth Series. Textual Criticism of the "Convivio" and Miscellaneous Essays, vydanie z r. 1968. 16. Regiomontanus, Johanis de Monte regio... Ephemerides (pro Anno 1489-1506). 17. Jean Dupebe, cit. dielo. Pretože Dupebe nezaradil astrologické horoskopy do prekladu, použili sme Lécureuxa, ako ho uvádza Robert Amadou, L'Astrologie de Nostradamus, vo vydaní z r. 1992. 18. John Gadbury, Cardines Coeli, 1686, str. 60. 19. Derek Parker, Familiar to All. William Lilly and Astrology in the Seventeenth Century, 1975, str. 93. 20. Alan Leo, Notable Nativities (s. a., približne 1910) ako 795 a 932. 21. Jeff Green, Pluto, the evolutionary journey of the soul, zv. 1, 1986. 22. Astrology, zv. 37, č. 2, 1963, str. 9.  23. Eric Muraise, Saint-Rémy de Provence et les Secrets de Nostradamus, 1969. Horoskop reprodukoval aj Amadou, cit. dielo, na str. 27. 24. Amadou, cit. dielo (vyššie). Nostradamov horoskop od Maxa Duvala je na str. 13. 25. Michel Nostradamus, Excellent et Moult Utile Opuscule a Touts Necessaire, qui desirent avoir cognoissance de plusieurs exquises Receptes... 1556. Napísal: "... depuis l'an 1521. iusques en l'an 1529. incessament courant pour entendre et savoir la source et origine des planetes et autre simples." Nazdávame sa, že tieto poznámky zanechal z astrologických dôvodov ako okultnú záslepku, lebo slovo planéty je popri výraze "simples" nadbytočné. 26. O citáte z Guida Bonata pozri Vivian E. Robsonová, The Fixed Stars and Constellations, 1923. 27. R. H. Allen, Star Names. Their Lore and Meaning, 1963, reprint práce Star-Names and Their Meanings, 1899, str. 256, kde cituje Wyllyama Salysburyho, možno podľa Procla. 28. O Bodinovi pozri Republic VI, ii. Nepoznáme akademickú štúdiu o prediktívnych číslach.


PRÍLOHA Č. 3

1. Je to pochybné. Pierre de Nostredame (Petro de Nostra Domina) z Avignonu, ktorý prestúpil zo židovskej viery pred rokom 1455, sa predtým volal (ako Žid) Guy Gassonet. Aj po konverzii sa zrejme volal Peyrot, alebo Pierre de Sainte-Marie. Otázne je,  o ktorú Máriu ide. V roku 1464 sa ešte vždy písal Peyrotus de Nostradomina pred miestnym avignonským notárom. O detailoch príslušných listín pozri Edgar Leroy, str. 14 a ďalej. 2. Verše, pripisované Jodellovi alebo Théodorovi de Beze, hoci podľa G. Patina ich napísal G. C. Utenhove:


Nostra damus cum falsa damus, nam fallere nostrum est Et cum falsa damus, nil nisi nostra damus.

V latinčine verše vyznievajú humorne, ale v preklade sa vtip stráca:

Keď dávame falošne, dávame naše vlastné, lebo sa mýlime sami A keď dávame falošne, dávame iba svoje.


3. Jean-Aimé Chavigny, Janus Gallicus. Prístupnejšia je francúzska verzia, ku ktorej dodáva Leroy niekoľko latinských poznámok, str. 197.


PRÍLOHA Č. 5

1. Charles Ward, Oracles of Nostradamus, 1891. 2. Jean Dupebe, Nostradamus. Lettres Inédites, 1983. Poznámka Hansa Rosenbergera je z listu XXII dňa 8. apríla 1983 (OS). Rosenberger nebol sám, pozri napr. Tubbeho listy XVIII a XX Nostradamovi. 3. Finé, Orontii Finei Delphinatis... De Mundi Sphaera, sive  Cosmographia, 1542, str. 51.


PRÍLOHA Č. 7

1. Napríklad Laver ho označuje ako štvorveršie VI.100. Z raného textu vyplýva celkom jasne, že latinčina je mimo štvorveršia. Štyri latinské riadky sa volajú Legis Cautio Contra Ineptos Criticos. Dalo by sa, pochopiteľne, tvrdiť, že Bleygnic bol neschopný kritik. 2. Slovo Lampadas používajú Alfonsine Tables, ktoré Nostradamus akiste poznal.


Ilustrácie

Je nepravdepodobné, že by sa v takýchto zobrazeniach prejavovala Nostradamova duša

Nostradamov portrét (1503-1566). Medailón z horoskopu zostaveného pri príležitosti narodenia učenca (pozri obr. 3), vyhotovený podľa portrétu od Nostradamovho syna Césara v Bibliotheque de la Mesjanes, Aix-en-Provence.

s. 451: (POZNÁMKA REDAKCIE!!! Tieto čísla strán nesádzať !!!)

Obr. 1. Titulná strana vydania Proroctiev z roku 1557 s rytinou  znázorňujúcou Nostradama za písacím stolom. Túto ranú verziu Proroctiev nedávno publikovalo vydavateľstvo Editions Michel Chomerat ako foto-litokópiu. Obsahuje iba štvorveršia z prvých siedmich stoviek, teda po štvorveršie č. 40. (Pozri aj obr. 2.)

s. 452:

Obr. 2. Úvodná strana zo Siedmej stovky vo vydaní Proroctiev z roku 1557 (pozri obr. 1). Prvé štvorveršie na tejto strane analyzujeme v 7. kapitole. Pravopis tohto vydania je zaujímavý v porovnaní s vydaním z roku 1668, o ktorom píšeme v 7. kapitole a reprodukujeme ho na obr. 55.

s. 453:

Obr. 3. Horoskop Michaela Nostradama zostavený na 12:14:20 podľa juliánskeho kalendára dňa 14. decembra 1503 v Salone. Tri nadradené planéty sú v konjunkcii so stálicami Kastor a Pollux (pozri obr. 16). Tento moderný horoskop učenca rozoberáme v Prílohe č. 1.

s. 454:

Obr. 4. Nostradamova busta v jeho rodnom meste St. Rémy. Je umiestnená nad fungujúcou fontánou na rohu Rue Carnot a Rue de Nostradamus. Dom, ktorý pokladajú za jeho rodisko, je neďaleko odtiaľ na Rue Hoche, ale (počas našej poslednej návštevy roku 1996) zrejme nebol prístupný pre návštevníkov. Zdá sa, že je v  zlom stave.

s. 455:

Obr. 5. Portrét Paracelsa, použitý na rozličných titulných stranách jeho kníh vrátane úplných "Spisov". Táto rytina je z vydania z roku 1894, ktoré publikoval A. E. Waite. Na hlavici rukoviatky meča je slovo zoth čiže Azoth, údajný zázračný prášok alchymistov. Paracelsus v diele Aurora filozofov tvrdí, že celé tajomstvo umenia alchýmie sa skrýva v ohni a Azothe.

s. 456:

Obr. 6. Titulná strana diela Basil Valentine: Azoth alebo Ako vyrobiť tajné zlato filozofov, 1650. Tajomstvo obrázku spočíva v kombinácii dvoch trojuholníkov. Horný trojuholník spája sedem planét, pričom každej sa dotýka list stromu poznania. Dolný trojuholník predstavuje tri princípy astrológie (soľ, ortuť a síru). Zjednotenie siedmich s tromi vyjaví azoth - tajomstvo spagyrického umenia.

s. 457:

Obr. 7. Titulná strana almanachu na rok 1566 od Nostradama. Tu predpovedal (arkánnym štýlom) vlastnú smrť. Podrobnejšie v 1. kapitole. Je vcelku možné, že slovo Maistre je titul magister vyjadrujúci stupeň zasvätenosti Nostradama.

s. 458:

Obr. 8. Tiráž na titulnej strane vydania Proroctiev z roku 1668, o ktorej sa predpokladalo (sčasti právom), že poukazuje na školu zasvätencov, ku ktorej Nostradamus patril. Boli to tzv. Synovia vdovy. Analyzujeme ju v 1. kapitole.

s. 459:

Obr. 9. Alchymická konjunkcia čiže spojenie slnečného Anima (kráľa) s mesačnou Animou (Lunou čiže Mesiacom). Šesť kvetov na stonkách zodpovedá stretnutiu dvoch trojuholníkov na obr. 6. Archetypálny kvet na stonke prináša na zemskú rovinu Duch Svätý (v podobe holubice), lebo iba takýto počin umožňuje spojenie protikladov (conjunctio). Zobrazenie z diela Rosarium Philosophorum v Myliovom vydaní z roku 1622.

s. 460:

Obr. 10. Detail dvoch z dvanástich medailónových portrétov z titulnej strany diela Symbola Aureae Mensae od Michaela Maiera (1617). Vľavo je zdroj všetkej alchymistickej múdrosti, Egypťan Hermes Trismegistos. Vpravo Židovka Mária (jedna z alchymistických "hrdiniek" dvanástich národov podľa Maiera), ktorej meno je inverziou mena Chiram. Stručne o tejto otázke pozri v 1. kapitole.

s. 461:

Obr. 11. Priečelie domu na Rue de Nostradamus, predtým Place de la Poissonerie v Salone. Tu vraj Nostradamus napísal svoje Proroctvá. V interiéri je teraz múzeum a kníhkupectvo venované výskumu majstra. Ak máme súdiť podľa starých rytín a reprodukcií, priečelie sa značne zmenilo.

s. 462:

Obr. 12. Nostradamova socha, ktorú zhotovil Joseph Ré roku 1866 (pravdepodobne na počesť trojstého výročia učencovej smrti). Socha stojí na Place de Gaulle v Salone, veľmi blízko miesta, kde sa nachádzala prvá Nostradamova hrobka.

s. 463:

Obr. 13. Nostradamus ako kráľovský astrológ, z almanachu Antoina Crespina (ktorý protiprávne použil v niekoľkých knihách meno Nostradamus) s titulom Prognostication et Prédiction des Quatre Temps... 1572. Zobrazenie a jeho obmeny podávajú Nostradama s modelom nebeskej sféry ovenčenej korunou. Zjavil sa na titulných stranách niekoľkých kníh o učencovi. Crespin, ktorý používal aj meno Archidamus, zrejme nerozumel skutočnej arkánnej podstate Nostradamovho diela, ale ťažil zo slávneho mena, ktoré si prisvojil. Crespinove iniciálky (prepletené CA) nad nadpisom vpravo dolu prezrádzajú pravého autora.

s. 464:

Obr. 14. Des grands mourir (veľkí zomrú...). Detail kalendárnej kolonky na mesiac júl z Nostradamovho Almanachu na rok 1566, kde sú uvedené okolnosti vzťahujúce sa na deň jeho smrti. Pozri aj obr. 15 a 1. kapitolu.

s. 465:

Obr. 15. Estrange transmigration (Čudné transmigrácie...). Detail kalendárnej kolonky na mesiac júl s typickým almanachovým štvorverším (takzvaná veštba) a okolnosťami týkajúcimi sa dátumu Nostradamovej smrti. Porovnaj s obr. 14 a textom v 1. kapitole.

s. 466:

Obr. 16. Nostradamov horoskop, zostavený podľa metódy používanej v šestnástom storočí. V tom čase sa konjunkcia so stálicou mohla označovať pri planéte alebo v podobe vonkajšieho komentára (ako v tomto prípade). Vonkajší text znie: "Jupiter s Apolónom, hviezdou druhej veľkosti povahy Merkúra." Je to označenie stálice Kastor (v súčasnosti alfa Blížencov), u stredovekých astrológov známej spravidla pod názvom Apolón, ktorá mala (podľa ptolemaiovskej tradície) podobnú podstatu ako Merkúr.

s. 467:

Obr. 17. Nostradamov epitaf zaznamenaný približne roku 1798 v Moultovom vydaní (pozri obr. 34). Latinský text epitafu pomerne  presne zodpovedá nápisu v kostole Saint-Laurent v Salone, odkiaľ odviezli Nostradamovo telo po Francúzskej revolúcii (pozri Prílohu č. 4). O zvláštnej historke týkajúcej sa Nostradamovej predpovede, že ho prevezú, pozri 1. kapitolu.

s. 468:

Obr. 18. Obrovský moderný portrét Nostradama na stene nad obchodom v aleji vedúcej ku kostolu St. Michel v Salone. Stena je obrátená do cesty vedúcej k veži nad starou salonskou bránou. Pod vežou sa nachádza obraz Madony s dieťaťom - Našej Panej čiže Nostre Dame. Táto pekná symbolika je zrejme zámerná Nostradamova podoba vychádza z litografie z devätnásteho storočia, ktorá zdôrazňuje Nostradamov židovský pôvod.

s. 469:

Obr. 19. Francúzsky kráľ Henrich II., portrétovaný podľa otvoreného listu vo vydaní Proroctiev z roku 1559. Renomé spoľahlivosti u väčšiny Francúzov získal Nostradamus predpoveďou bolestivej smrti Henricha v súboji roku 1559. Nepopierateľnú slávu a popularitu tohto diela už predtým ťažko možno vysvetliť. Štvorveršie I.35 vyšlo prvý raz tlačou roku 1555. Pozri analýzu v 5. kapitole.

s. 470:

Obr. 20. Titulná strana "Alchabitiovho" textu, ktorého verziu  objavil okolo roku 1985 Guy Parguez. Sú v nej rukou zapísané mená Nostradama i jeho syna Césara. Alchabitius Alcabitius je polatinčené meno Al-Kabísího, významného arabského autora z desiateho storočia, ktorý pôsobil zväčša v Mosúle. V knihe sa píše medziiným o dôležitých konjunkciách. Francúzsky bádateľ Michael Chomarat uverejnil krátku, ale užitočnú štúdiu o Nostradamovom exemplári aj o literatúre týkajúcej sa Alcabitia v Cahiers Michel Nostradamus, júl 1986, str. 51 a 54.

s. 471:

Obr. 21. Prorocký drevoryt z Paracelsovho spisu Prognosticatio, 1536. Toto je druhá figúra z Paracelsovej série tridsiatich dvoch ezoterických ikon. Tri bourbonovské ľalie visia zo zvädnutého konára. Niektorí interpretátori si vysvetľovali tento výjav ako predpoveď neodvratného vymretia rodu Valois, hoci takéto vysvetlenie zjavne vôbec nesúvisí s Paracelsovým textom pod obrazom. Keď Nostradamus písal toto štvorveršie, žila už len angoulemska línia Valoisovcov. Pozri 1. kapitolu.

s. 472:

Obr. 22. Trigóny (veľmi dôležité pre stredovekú prediktívnu astrológiu) v živloch ohňa a vody v období 1583 až 1763. Figúra nie je presná. Trigón na rok 1703 nastal v máji 1700 až 1702 a ďalší trigón, stanovený na rok 1763, sa realizoval v marci 1762. Napriek nepresnostiam figúra zreteľne znázorňuje podklad dvadsať-  a šesťdesiatročných cyklov, o ktoré sa opiera veľa  Nostradamových predpovedí.

s. 473:

Obr. 23. Horoskop na jesenný vstup, ktorý zostavil Nostradamus pre svoje posledné predpovede v roku 1566. Pozri 1. kapitolu a obr. 14 a 15.

s. 474:

Obr. 24. Neskorostredoveký diagram sfér živlov okolo Zeme. Sama Zem, vrátane morí predstavuje živly zem a vodu. Za ňou je oblačná sféra, ktorá predstavuje vzduch ako živel a ešte ďalej sa rozprestiera blčiaca sféra ohňa, obklopujúca a chrániaca svetskú sféru. Z Knihy I. od Oroncea Finého: De Mundi Sphaera, sive Cosmographia..., 1542.

s. 475:

Obr. 25. Tento drevoryt, použitý v sedemnástom storočí v niekoľkých vydaniach Ripovej Iconographie, vyšiel v P. Rolletovej verzii Nostradamovho Hórapolóna, 1968. Je to typická ukážka stredovekej hieroglyfickej "obraznosti", ktorá prevzala ezoterické egyptské zobrazenia (tu máme akiste verziu uraejského hada) a pretvorila ich do výsostne personálnych, rýdzo európskych interpretácií. Tento postoj k starovekým symbolom sa mohol zmeniť, až keď boli v devätnástom storočí postupne rozlúštené egyptské hieroglyfy.

s. 476:

Obr. 26. Poruchy na oblohe, ktoré by ľudia dnes označili za lietajúce taniere, nad Bazilejom dňa 7. augusta 1566, ako ich zaznamenal Samuel Coccius. Pozri 1. kapitolu. Reprodukcia ručne kolorovanej Cocciovej grafiky v zbierke Charlesa Walkera.

s. 477:

Obr. 27. Lietajúci tanier alebo kométa - aký je v tom vlastne rozdiel? Polmesiac chrlí plamene v podobe šípu. Z prekladu Josepha Hellera Ein Erschrecklich und Wunderbarlich zeychen... Michael De Nostre Dame, 1554. Z obrázka vyplýva, že úkaz bolo vidieť v Salone 19. marca toho istého roku.

s. 478:

Obr. 28. Drevoryt netvorného humanoidného dieťaťa, ktoré podľa Lykosthéna žilo iba štyri hodiny a vyhlásilo: "Dávajte si pozor, lebo príde Pán náš Boh." Z vydania Lykosthénovho spisu Prodigiorum ac ostentorum chronicon... (vydanie z r• 1557).

s. 479:

Obr. 29. Neumelý portrét Nostradama na drevoryte z titulnej strany vydania Proroctiev M. Michela Nostradama (vydanie roku 1644), ktoré uverejnil Huguetan. Aj táto jednoduchá figúra  zdôrazňuje, že Nostradamovo božské pero vedú hviezdy. Pozri 1. kapitolu.

s. 480:

Obr. 30. Nostradamus pred velikánmi histórie, o ktorých údajne píše vo štvorveršiach. Synokofantická postava vpravo, upierajúca zbožný pohľad na učenca, je Torné-Chavigny. Pozri Prílohu č. 7. Nakreslil a vyryl Torné-Chavigny a uverejnil v spise Influence de Nostradamus, 1878.

s. 481:

Obr. 31. Portrét Nostradama na drevoryte, ktorý údajne vyhotovil Leonard Gaultier začiatkom sedemnásteho storočia. Vyšiel ako portrét č. 129 v sérii 144 portrétov slávnych osobností v Le Théatre d'Honneur de plusieurs princes anciens et modernes, 1618. V užitočnej štúdii o drevoryte (uverejnenej v Cahiers Michel Nostradamus, marec 1983) Michel Chomarat vyslovil domnienku, že portrét patrí medzi tie, ktoré sa z hľadiska vernosti pokladajú za najspoľahlivejšie z toho obdobia.

s. 482:

Obr. 32.  Portrét Nostradama v habite učenca z osemnásteho storočia. Dôkazy astrálneho prostredníctva či kozmického profetického zdroja, veľmi často symbolizované na starých drevorytoch, sú na tejto reprodukcii obmedzené na minimum.  Hviezdy symbolizujú iba "vedecké" nástroje, ktoré sa povaľujú Nostradamovi pri nohách. Sila akoby nevyžarovala z hviezd, ale z človeka.

s. 483

Obr. 33. Nostradamus vo svojej salonskej pracovni. Dekoratívny okraj obrazu znázorňuje dvanásť znamení zvieratníka. Medzi Slnkom a Mesiacom sa nachádzajú planéty. Oblaky, spod ktorých sa na pozadí zvieratníka vynára výjav vo vnútri, akoby naznačoval, že Nostradamus píše, čo mu kážu hviezdy. Z (apokryfného) diela Les Significations de l'Eclipse, qui sera le 16 Septembre, 1599... od Nostradama, 1558.

s. 484:

Obr. 34. Nostradamus prestrojený za predavača almanachov uprostred (ak nie dokonca v zajatí) nebeskej sféry. Z úst mu vychádzajú v podobe pásky slová "Burleskný almanach". Možno to prezrádza, že drevoryt nebol pôvodne určený pre knihu Prophéties de Thomas-Joseph Moult (1789) od Moulta, ktorú vraj prirovnávali k Nostradamovým predpovediam. Ikonografia drevorytu azda mala narážať na súvislosť Nostradama s bláznom z tarotových kariet.

s. 485:

Obr. 35. Nostradamov posledný neistý podpis z faksimile jeho poslednej vôle a testamentu. Podrobnejšie o podpise pozri 1.  kapitolu.

s. 486:

Obr. 36. Hoci je drevorezba veľmi hrubá, vidieť, že Nostradama ovplyvňovali planéty i stálice - v zhode s predstavami šestnásteho storočia. Slnko a šesť planét podobných hviezdam sa krútia na oblohe vľavo a pri Mesiaci vidíme štrnásť hviezd. Sféra symbolizuje hviezdy na Zemi, ale Nostradamus s vystretým ukazováčikom (v ruke drží skôr lineár než pero) zrejme potvrdzuje, že jeho inšpirácia pochádza od hviezd.

s. 487:

Obr. 37. Zobrazenie lunárneho draka z knihy De Occulta Philosophia od Cornelia Agrippu, 1534. Dve prelínajúce sa kružnice okolo draka predstavujú obežné dráhy Slnka a Mesiaca. V miestach, kde sa kružnice pretínajú -, kde dráha Mesiaca pretína ekliptiku - sa nachádza drakova hlava (po latinsky caput) a chvost (po latinsky cauda). V texte píše Agrippa o "božskom drakovi", o jeho moci z hľadiska amuletu.

s. 488:

Obr. 38. Vstup cez padací most do templárskeho chrámu, ktorý francúzska vláda po revolúcii roku 1789 premenila na väznicu. Nostradamus spomína chrám vo štvorverší X.17 ako väzenie budúcej Márie Antoinetty (pozri 5. kapitolu). Litografia od Pernota z Le  Vieux Paris, 1838-39.

s. 489:

Obr. 39. Býk Apis s polmesiacom a psohlavý Thovt. Medzi egyptskými hieroglyfmi vpravo je neegyptský znak Merkúra. Nepochybne ide o narážku na Herma Trismegista, údajného učiteľa všetkých egyptských zasvätencov. Detail z rytiny na titulnej strane diela Arcana arcanissima, 1614, od Michaela Maiera.

s. 490:

Obr. 40. Egyptský boh Tyfón so sekerou a plameňom (tento obraz sa neskôr pretvorí na sabatického démona), z jednej strany Usire (Osiris), z druhej Isis. Je to odraz troch tajných princípov alchymistov. Detail z rytiny na titulnej strane diela Arcana arcanissima, 1614, od Michaela Maiera.

s. 491:

Obr. 41. Chromý Vulkán rozkuruje alchymický oheň. Vulkán je "krivonohý" (po grécky raipos), ako to naznačuje ezoterické slovo RAYPOZ v Nostradamovom štvorverší IX.44. Pozri záver 6. kapitoly. Rytina je z titulnej strany diela Tripus Aureus (vydanie z roku 1677) od Michaela Maiera.

s. 492:

Obr. 42. Veľký londýnsky požiar, 1666. Rytina zobrazuje požiar, ktorý Nostradamus predpovedal roku 1555 vo štvorverší II.51 - pozri začiatok 7. kapitoly. Detail titulnej strany amsterdamského vydania Proroctiev z roku 1668.

s. 493:

Obr. 43. Sťatie kráľa Karola I. na Whitehalle roku 1649. Rytina zobrazuje popravu, ktorú predpovedal Nostradamus roku 1555 vo štvorverší VIII.37 - pozri 7. kapitolu. Všimnite si omdlievajúcu ženu v popredí - spomína sa vo štvorverší. Tento zaujímavý detail je prítomný aj na Weesopovom obraze (ktorý bol predlohou rytiny). Pravda, u Weesopa ide zrejme symbolicky o kráľovnú Henrietu Máriu, ktorá bola v čase popravy vo Francúzsku. Detail z titulnej strany amsterdamského vydania Proroctiev z roku 1668.

s. 494:

Obr. 44. Pozoruhodný "horoskop" Francúzska zaznamenávajúci údajné vyžarovanie energie Marsu, o ktorej sa predpokladá, že pripomína guľomet. Figúra sa konkrétne týka interpretácie štvorveršia III.60 a potvrdzuje jeho interpretáciu iných štvorverší. Z knihy Prophéties de Nostradamus. Clef des Centuries. Son application a l'histoire de la 3e République, 1939, od P. Rochetaillého.

s. 495:

Obr. 45. Aymar s rhabdomantickými prútikmi. Tajná a neviditeľná sila vyžaruje zo zeme v podobe oblaku. Nostradamovo štvorveršie IX.68 predpovedá dva Aymarove pamätihodné činy v sedemnástom storočí. Pozri 7. kapitolu. Drevoryt z knihy La physique Occulte, 1693, od Le Lorraina de Vallemonta.

s. 496:

Obr. 46. Kresba z druhej polovice osemnásteho storočia znázorňujúca kohúta ako symbol novoprebudeného Francúzska. Kikiríkajúci kohút (spievajúci za slobodu) predstavujúci slobodu, stojí na dele. Roztrhnutá reťaz na hlavni symbolizuje nedávno nadobudnuté oslobodenie od útlaku. Tento obraz si osvojili umelci v prvých rokoch po prijatí Deklarácie nezávislosti USA. Keramika z osemnásteho storočia.

s. 497:

Obr. 47. Kovová socha Nostradama od FrancXoisa Bouchého odhalená pri príležitosti štvorstého výročia jasnovidcovej smrti roku 1966. Nostradamus tu stojí na modele sfér a pozerá na presýpacie hodiny. O histórii sochy (pôvodne v Salone blízko Gambettovho námestia) a o jej zvláštnom osude pozri začiatok 10. kapitoly. Tvorcom sochy je Pierre D'Esperance, 1994.

s. 498:

Obr. 48. Obrovská betónová socha Nostradama od FrancXoisa  Bouchého, odhalená v Salone roku 1979. Pôsobivá skulptúra nahradila sochu na obr. 47, ktorú poškodil nákladný automobil. Pozri aj začiatok 10. kapitoly.

s. 499:

Obr. 49. Portrét Eugena, princa Savojského od Raveneta. Z knihy Tobias Smollett: A Complete History of England, 1759. O tomto výnimočnom Francúzovi (Nostradamus ho volá chameau čiže ťava) sa zmieňuje štvorveršie V.68. Podrobnejšie pozri 10. kapitolu.

s. 500:

Obr. 51. Opravený horoskop španielskeho kráľa Filipa II. od astrológa Hacusa Sumbergia. Bol zostavený na 21. máj 1527 a bol zjavne upravovaný, aby sa Filipov ascendent dostal do konjunkcie s hviezdou Caput Herculis (Herkulova hlava). Stručne pozri Prílohu č. 1.

s. 502:

Obr. 52. Najstarší známy Nostradamov horoskop. Drevoryt zo spisu Cardines Coeli od Johna Gadburyho, 1686. Horoskop bol zostavený na 14. december 1503 podľa juliánskeho kalendára a podľa súčasných požiadaviek nie je presný. Stručne pozri Prílohu č. 1.

s. 503:

Obr. 53. Mapa kraja v južnom Francúzsku (šestnáste storočie), ktorý poznal Nostradamus, kalibrovaná podľa dnešných znalostí o zemepisných šírkach. L predstavuje Lyon, M Marseilles, N Nice, R Rhônu a V Viedeň. Z diela Delphinatis... De Mundi Sphaera, sive Cosmographia... 1542, od Oroncea Finého. Nostradamus používal šírky (zavše ich volal klimata ako ezoterické asociácie - ba aj ako okultné záslepky) vo svojich štvorveršiach. Pozri Prílohu č. 5.

s. 504:

Obr. 54. Neskorostredoveký nákres (prevzatý v podstate od Ptolemaia) kruhových pohybov planét v epicykloch, dodávajúcich týmto pohybom bludnú až kruhovú orientáciu. Teóriu epicyklov vymysleli preto, aby prispôsobili pozorované pohyby schémam opísaným Aristotelom, hoci v šestnástom storočí sa rozpadávali pod ťarchou vlastnej zložitosti. Z knihy Theoreticae Novae Planetarum... 1543, od Georgea Purbacha.

s. 505:

Obr. 55. Nostradamova latinská "Výstraha" pred neschopnými kritikmi z vydania Proroctiev z roku 1668. Nostradamov komentátor v devätnástom storočí Torné-Chavigny osobne zasiahol do tretieho riadku a v slove Blennie (po latinsky jednoducho "chumaji" alebo "truľovia") videl predpoveď narážky na úradníka Bleynieho, kritika svojich vlastných prác. Stručne pozri Prílohu č. 7.  Pravopis prvého štvorveršia zo siedmej stovky vyznieva zaujímavo v porovnaní s pravopisom na obr. 2.

1 Nostradamovo štvorveršie pozostáva zo štyroch striedavo sa rýmujúcich veršov, ktoré sú zavše (hoci nie vždy) desaťslabičné.

2 Ezoterika je termín, ktorý označuje súbor odborných znalostí či tradícií známych iba uzavretému okruhu zasvätencov. Ezoterické znalosti sú tajné poznatky, skrytý prúd poznania, dostupný hŕstke znalcov. Grécky koreň ezo- znamenal jednoducho "vnútri". Naproti tomu exoterické znalosti sú dostupné všetkým.

3 Arkánny znamená tajný, skrytý, zakódovaný, ezoterický

4 Ezoterická astrológia skúma skryté princípy, ktorými sa riadi človek i kozmos. Na rozdiel od dnešnej veľmi módnej osobnej astrológie sa usiluje postihnúť skryté rytmy a princípy, prostredníctvom ktorých duchovné bytosti usmerňujúce slnečnú sústavu. Zvyčajne prihliada na otázky duchovných hierarchií, možnosti či nemožnosti reinkarnácie, ako aj na predsmrtné a posmrtné zážitky.

5 Pisateľ a starší rímskej cirkvi v treťom storočí. Diela, ktoré sa mu pripisovali za Nostradamových čias, nenapísal, ale jeho predpovede boli všeobecne známe.

6 Paul z Middleburgu bol znamenitý astrológ, a keď sa stal fossombromským biskupom, prestal vydávať predpovede a trávil čas "lepším bádaním". No roku 1523 v úsilí vyvrátiť isté predpovede, ktoré pokladal za pomýlené i nebezpečné, vydal svoje Prognosticum. Popieral v ňom (a správne, ako vysvitlo neskôr), že roku 1524 nadíde potopa sveta. Mnohé jeho predpovede sú obsiahnuté v skorších rukopisoch.

7 Niektorí historici by mohli namietať, že v celej knihe charakterizujeme šestnáste storočie ako "neskorostredoveké". Podľa nášho názoru sa však stredovek skončil až vtedy, keď sme sa zaobišli bez kozmického modelu zdedeného po klasickom svete - alebo, ak by sme mali použiť slávny výraz C. S. Lewisa - keď sme ho "odvrhli". Až po Nostradamovej smrti sa ptolemaiovský model zrútil pod vlastnou váhou i po útokoch Kopernika a jeho druhov, a zrodila sa novoveká astronómia. Spolu s touto odvrhnutou predstavou zanikla nielen teória planetárnych epicyklov, ale aj kozmokoncepcia sveta riadeného duchovnými bytosťami, ktorá oddeľuje Nostradamov svet od novovekého výraznejšie než hocičo iné. Z nedostatku presnejšieho dátumu sa prikláňame k názoru, že stredoveký svet sa skončil zavedením gregoriánskeho kalendára, ktorý roku 1582 nahradil staroveký rímsky kalendár Julia Caesara.

8 Sublunárny je dnes archaický termín, hoci sa široko používal v stredovekej astrológii. Je odvodený od ptolemaiovského planetárneho modelu a označuje sféru súvisiacu so sférou Mesiaca. Preto do nej patria sféry štyroch živlov, zem i peklo. Všeobecne  zahrnoval tento termín všetko pozemské, podliehajúce zmenám, na rozdiel od supralunárneho, pokladaného za nemenné.

9 Lipika je slovo odvodené od sanskritského výrazu s významom čítať.

10 Teozofisti sú členmi Teozofickej spoločnosti, ktorú spolu s ďalšími založila Madam Blavatská roku 1875 v New Yorku. Pomenovanie sa vzťahovalo na istých alchymistov a rozenkruciánov šestnásteho až osemnásteho storočia. Príležitostne nazývali teozofistami alexandrijských neoplatonikov. Slovo pochádza z gréčtiny a znamená toľko ako "milujúci Boha".

Viacerí teozofisti z okruhu Blavatskej popisovali jednu časť astrálnej roviny (duchovnej, obyčajnému zraku neviditeľnej roviny nad hmotnou rovinou) ako sféru jasu. Pod jej vplyvom podliehali sebaklamu tí jasnovidci, ktorí sa usilovali bez primeranej prípravy poodhaliť závoj duchovna. Občas podliehajú hypnotickému účinku ríše jasu ľudia pod vplyvom narkotík (často sa usilujúci neprávom vniknúť do astrálnej roviny) a namýšľajú si, že spoznali celý duchovný svet.

11 Stručný prehľad nájdu čitatelia v diele F. Gettings: Encyklopédia okultizmu, 1986, str. 181.

12 Sú to čierne knihy neskorého stredoveku, v ktorých sa popisujú pravidlá privolávania démonov po mene, okultné znaky a obrady, ako aj jednotlivé podoby, ktoré berú na seba démoni, keď sa stávajú viditeľnými.

13 *"Starý štýl" je označenie kalendára, ktorý sa ešte používal za Nostradamovho života. Zaviedol ho Iulius Caesar roku 46 pred Kr., a preto sa zavše volá aj juliánsky. Už v polovici šestnásteho storočia sa pracovalo na jeho revízii a pápež Gregor XIII. ho roku 1582 zreformoval. Od tých čias je známy ako gregoriánsky kalendár aj ako kalendár "nového štýlu". Väčšina protestantských krajín ho veľa rokov odmietala. V Británii ho prijali až roku 1752 a v Rusku roku 1918.

14 V listinách z Nostradamových čias sa kláštor volá Saint-Paul-de-Mausole, kým starší latinský názov z trinásteho storočia znie Manseolo. Nostradamus ho v rozličných štvorveršiach spomína ako Pol Mansol, Mausole alebo Mansole. V súčasnosti sa kostol i nemocnica volajú Sainct Pol de Manseole a Saint-Paul-de-Mausole, hoci turistické príručky nie sú ani v tomto ohľade jednotné.

15 Uvádza ich Mouan v diele ApercXus littéraires sur César Nostradamus et ses lettres inédites a Peiresc. Mémoires de l'Académie d'Aix, vol. X, 1873. Dvojveršia cituje aj Leroy, str. 114-15.

16 Julius Caesar Scaliger (1484-1558), taliansky učenec a vojak.  V roku 1525 odišiel do Agenu ako lekár de la Rovereho. Vynikal encyklopedickými znalosťami aj na poli vtedajších vedeckých špekulácií.

17 Slovo spagyria je takmer ekvivalentom alchýmie a patrí k výrazom, ktoré vymyslel Paracelsus. Tento výmysel nebol samoúčelný, lebo Paracelsus sa usiloval odlíšiť skutočnú ezoterickú alchýmiu (spagiricus) od alchýmie ako ziskuchtivého remesla hľadačov výroby zlata.

18 Za Nostradamových čias sa takmer všetky francúzske katedrály a hlavné kláštorné kostoly (nehovoriac o talianskych dómoch) pokladali za ezoterické architektonické diela. Za jeho života sa najvyššie hodnotili katedrály v Chartres, Amiens, Paríži a Vezelayi. Menej významný, ale bližšie k Salonu, bol chrám St  Trophima v Arlese.

19 V literatúre o Nostradamovi je známe ako Fardemens et Confitures (približne Kozmetika a sladkosti), ale úplný názov prvého vydania z roku 1555 znie Excellent et moult utile Opuscule a tous  nécessaire, qui désirent avoir cognoissance de plusieurs exquises Receptes, divisé en deux parties. La premiere traicte de diverses facXons de Fardemens et Senteurs pour illustrer et embellir la face. La seconde nous monstre la facXon et maniere, de faire confitures de plusieurs sorts, tant en miel, que succre et vin cuict, le tout mis pas chapitres, comme est fait ample mention en la Table. Nouvellement composé par maistre Michel de Nostredame docteur en Medicine de la ville de Salon de Craux en Provence, et de nouveau mis en lumiere...

20 Keď sme si preštudovali prístupnú literatúru, usúdili sme, že najspoľahlivejší je Dr. Edgar Leroy, ktorý uvádza zoznam šiestich  detí v genealogickej tabuľke č. 3 v knihe Nostradamus. Ses Origines. Sa Vie, Son Oeuvre, 1993. Zoznam uvádza i mená ich manželských partnerov, prijateľné dátumy i presné odkazy na práce týkajúce sa ďalších podrobností z ich života.

21 Ephemeris (množné číslo ephemerides) je tabuľka pozícií planét na niekoľko za sebou nasledujúcich dní. Za Nostradamovho života všetky efemeridy udávali zodiakálne pozície planét z geocentrického hľadiska.

22 V prediktívnej astrológii šestnásteho storočia sa budúcnosť predpovedala podľa progresívneho horoskopu tak, že sa postupovalo (čiže "progredovalo") vpred po planetárnych a uzlových pozíciách v dvadsaťštyrihodinových (čiže zemských) cykloch, vychádzajúc z natálneho alebo radikálneho horoskopu. Denný posun sa bral ako rok života. V teórii - pokiaľ bola sformulovaná - bol zrejme deň v živote planét ekvivalentom roka v živote človeka. Teda udalosti vo veku 42 rokov sa predpovedali podľa astrologickej tabuľky zostavenej na 42. deň po narodení.

Tranzitný horoskop posudzoval (a vlastne ešte aj posudzuje) budúcnosť podľa účinkov pohybov planét v daný budúci deň vo vzťahu k pôvodnému (natálnemu čiže radikálnemu) horoskopu. Planéty budúcich pozícií mohli prechádzať (čiže "tranzitovať") cez planéty natálneho horoskopu, a pritom vyžarovať vplyvy, ktoré sa mohli prejavovať v živote narodeného v tom čase. Teda  v horoskope človeka narodeného roku 1503 by sa účinky planetárnych a uzlových pohybov ako tranzity posudzovali podľa horoskopu zostaveného na rok 1545.

23 Staré Navarrské kráľovstvo už, samozrejme, nejestvuje. Rozkrájal ho najprv Ferdinand a potom Henrich IV. Pau sa dnes nachádza v departmente Basses-Pyrénées, Tarbes v Hautes-Pyrenées a Auch v departmente Gers.

24 Podľa nás Nostradamus iba zo zdvorilosti či z úcty navrhol kráľovi, že mu vysvetlí zmysel svojich štvorverší (koniec koncov sa uchádzal o kráľovu priazeň). Nostradamus iste vedel, že kráľa to vlastne ani veľmi nezaujíma - bol to obor s neveľkým mozgom. Navyše Nostradamus vedel, že kráľ nebude dlho žiť. List, podobne ako väčšina stredovekých venovaní, sledoval pravdepodobne iba jediný cieľ - zabezpečiť si kráľov patronát a pozornosť. A oboje sa mu podarilo.

25 Po nemecky Eidgenosse znamená sprisahanec, zaviazaný prísahou k spojenectvu, a vzťahuje sa konkrétne na švajčiarskeho občana. Koreň Eid označuje slávnostnú prísahu, základ spojenectva.

26 Napriek tvrdeniam viacerých niet dôkazov o tom, že by sa bol Nostradamus pripojil k rozenkruciánskemu hnutiu. Pomenovanie tohto hnutia zasvätencov sa prvý raz vyskytlo v pätnástom storočí v súvislosti so stúpencami Christiana Rosenkreuza. Hnutie však vystúpilo na verejnosť, až keď roku 1614 vyšla knižka Fama Fraternitatis. Základnou ideou hnutia bolo reformovať kresťanstvo vnútornou aktivitou, meditáciou a politickou manipuláciou. Uspelo len do tej miery, že uchovalo a hlásalo niektoré zásady súvisiace s ezoterickým kresťanstvom, ktoré sa dnes organicky začlenili do európskej kultúry. Jeho stúpenci uviedli do nej nové vedomie alchymického symbolizmu smerujúceho k základom modernej psychológie a počiatkom ezoterickej astrológie, t. j. ezoterický prístup ku kresťanstvu a idey reinkarnácie. Bol to vcelku najvýznamnejší prúd stredovekého okultizmu, ktorý poznamenal európsky život. V Prílohe č. 3 upozorňujeme, že Nostradamus patril k oveľa staršiemu zasväteneckému prúdu.

27 Rod Valois (o ktorom Nostradamus zavše píše ako o Kapetovcoch) nastúpil na francúzsky trón roku 1328, keď naň zasadol Filip VI. Bol prvý z línie, ktorú francúzski historici volajú priami Valoisovci a ktorú roku 1498 uzavrel Karol VIII. Druhú, orléansku vetvu predstavoval Ľudovít XII., ktorý nastúpil na trón po Karolovej smrti a zomrel roku 1515. Tretia línia, hlavná téma Nostradamových kráľovských štvorverší, bola angoulemska. Jej zakladateľom bol František I. a zanikla smrťou Henricha III. (syna Kataríny di Medici a nešťastného Henricha II.) roku 1589.

28 Erasmus Reinhold bol profesorom matematiky na Wittenberskej univerzite. Bol nadšeným astrológom a jedným z prvých prívržencov Kopernika. Už roku 1542 vo svojej Novej teórii planét pochopil potrebu zostavenia nových, presnejších efemeríd odvodených od Kopernikovho modelu.

29 Staroveké formy astrológie ako ezoterické vedy a praktické  remeslo prenikali do Európy začiatkom jedenásteho storočia najmä cez islamské Španielsko. Hoci sa cirkev obávala, že astrologické symboly sú v podstate pohanské, uvedomovala si, že jestvujú isté klasické ba aj ranokresťanské dôvody, ktoré ospravedlňujú ich prijatie a christianizáciu. Arabské verzie grécko-rímskej učenosti mali veľký význam vzhľadom na rozsiahle stavebné plány, ktoré cirkev rozvíjala od jedenásteho storočia. Keď cirkev na začiatku odmietla gnostické kozmológie opierajúce sa o astrológiu, zostala jej iba jediná sústava kozmologickej symboliky, a to hierarchia anjelov, ktorú vo štvrtom storočí Dionýz Areopagita dal do súvislosti s planetárnymi sférami. Teda arabské symboly planét, zverokruhu a hviezd sa stali požehnaním pre nových kresťanských architektov, a tu nachádzame vysvetlenie, prečo cirkevní hodnostári dovolili zabudovať do chrámovej architektúry takéto pohanské symboly v podobe dlažbových zverokruhov a planetárnych zobrazení. Budova kláštora Sagrada di San Michele z jedenásteho storočia vo Val di Susa v Taliansku je pravdepodobne najstaršia zachovaná stavba, v ktorej je ešte viditeľný arabský kozmologický symbolizmus. Najstarším ezoterickým centrom neskorostredovekej astrológie je San Miniato al Monte vo Florencii (z trinásteho storočia), kým najvýraznejší ezoterický prúd astrológie poznačil neskoršiu katedrálu v Chartres. Hlbšie poznatky poskytuje dielo The Secret Zodiac: the hidden art in mediaeval astrology, 1979 (Tajný zverokruh: Skryté umenie stredovekej architektúry).

30 Oronce Finé, ktorý vo svojich prácach zväčša používal latinizované meno Orontius Finaeus, sa narodil roku 1494 a v nasledujúcom storočí patril medzi najvplyvnejších francúzskych astrológov. Zamladi strávil niekoľko rokov vo väzení za svoje astrologické predpovede, ale ako tridsaťšesťročný bol už kráľovským profesorom matematiky. Spomenieme niekoľko jeho dôležitých astrologických prác a vzťah k beauvaiskej škole.

31 Teória o pohyboch planét bola odvodená od arabskej astrológie a stredovekí astrológovia ju používali pri výskume historických udalostí. "Pohyby" Jupitera a Saturna sa opätovne spomínajú v Nostradamových štvorveršiach.

32 Joachimiti boli stúpenci mnícha Joachima di Fiore s prorockými sklonmi, ktorý žil v dvanástom storočí. Prorocké sklony v jeho myslení sa odvíjali od hry s okultnými konotáciami čísel spojených so značne imaginatívnym výkladom Biblie. Viacerí Joachimovi stúpenci rozpracovali až na nepoznanie jeho teóriu o historických obdobiach (o ktoré sa opierali jeho proroctvá) a z nich odvodzovali proroctvá o konci sveta v polovici trinásteho storočia.

33 Staroveká provincia v povodí Dunaja v dnešnom východnom Rakúsku. Archaizujúci stredovekí pisatelia pochopiteľne radi udržovali takéto mená pri živote, hoci kraje či krajiny, na ktoré sa vzťahovali, už dávno zanikli.

34 Index Librorum Prohibitorum (Index zakázaných kníh) je úradný zoznam kníh, ktoré katolícka cirkev zakazuje - v tom zmysle, že katolíci ich môžu čítať len za istých podmienok. Prvý Index asi ustanovila roku 1557 inkvizícia, ale už dlho predtým sa vyskytli úspešné pokusy zakázať jednotlivé knihy. Svojho času bol tento zoznam taký obšírny a obsahoval toľko kvalitných diel, že sťažoval dobrému katolíkovi prístup ku kultúre mimo rámca cirkevného učenia. Je akiste zvláštne, že Index, na ktorý sa dostali spisy Descarta, Montaigna a Voltaira (ak zostaneme len pri francúzskej literatúre), nikdy neuvádzal oveľa revolučnejšieho Nostradama. Pravdepodobne ho uchránil obskúrny štýl vyjadrovania.

35 Termín fortovský sa zjavil v posledných rokoch a vzťahuje sa na záujem či výskum širokej škály "nevysvetlených" úkazov. Vznikol na počesť Američana Charlesa Hoyta Forta (1874-1932), ktorý zasvätil život zbieraniu zmienok o záhadných úkazoch a uvažoval o ich zmysle.

36 Presná konjunkcia nastáva, keď sa zdá, že dve planéty z geocentrického hľadiska zaujmú v zvieratníku pozíciu totožnú na stupeň, minútu i sekundu. V astrológii sa pripúšťa odchýlka niekoľkých stupňov podľa toho, o akú planétu ide. Slabá konjunkcia nastáva, keď odchýlka dosahuje takmer krajné hodnoty, zvyčajne tri až šesť stupňov.

37 V tradičnej astrologickej sústave tvoria zemskú štvoricu Býk,  Panna a Kozorožec. Je to trojica, a predsa sa hovorí o štvorici vzhľadom na to, že v dvanástich znameniach sa tri razy opakujú štyri živly.

38 Asterizmus je istá kolekcia hviezd, ale v astrologickom kontexte toto slovo spravidla označuje historicky ustálenú konfiguráciu hviezd - obyčajne súhvezdie prípadne skupinu hviezd v súhvezdí. V súčasnosti sa toto slovo omylom používa v zmysle znamenia zvieratníka.

39 Ide o verziu súhvezdia Crux čiže Kríž (pomenovanie má veľa obmien), jedno zo súhvezdí, v ktorom najjasnejšie hviezdy vytvárajú približnú podobu kríža. Tento prastarý názov skrýva v sebe zmysluplnú, a predsa skrytú mágiu. Historik súhvezdí Richard Allen poukázal na to, že toto súhvezdie bolo naposledy viditeľné nad jeruzalemským obzorom (so zemepisnou šírkou 31o 46' 45") približne v čase ukrižovania Krista.

40 V astronómii a astrológii takýto "oporný bod" čiže fiducial je teleso alebo hypotetický bod, ktorý sa pre potreby merania pokladá za statický. Predstava statického nebeského telesa či bodu je iba konvencia, hoci bez nej by sa nedalo nič merať.

41 Présage je výraz označujúci viaceré Nostradamove štvorveršia, ktoré zrejme neboli napísané pre dielo Proroctvá. Autor ich zväčša hodlal uverejniť v Almanachoch. Toto slovo použil Nostradamus v Almanachu na rok 1555 vo vete "Cette Prognostication commence par un quatrain intitulé Présage en général"(Táto predpoveď sa začína štvorverším s názvom Présage vo všeobecnosti). Po majstrovej smrti Jean-Aimé de Chavigny uverejnil viaceré présages. Zo dve pochádzajú z prameňov, ktoré novovekí bádatelia nepoznajú, ale v Nostradamových textoch sa dnes nenachádzajú. Nanešťastie vydavatelia zaraďovali zavše présages do hlavnej časti neskorších edícií Proroctiev, čo zastieralo skutočnosť, že sa pôvodne vzťahovali na konkrétne roky.

42 Thorndike, cit. dielo, XI. kapitola, str. 178 a ďalej.

43 K tajným abecedám patrilo jeho Scriptura coelestis (nebeské písmo) a Scriptura Malachim (písmo anjelov; malachim znamená po  hebrejsky anjeli). Pozri napr. F. Gettings: Dictionary of Occult, Hermetic and Alchemical Sigils, 1981.

44 Genezis 1.27: "A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu stvoril ich." O stvorení Evy sa hovorí až v Genezis 2.22-24.

45 Po revolúcii Francúzske zhromaždenie zaviedlo rozčlenenie Francúzska na 83 departmentov, pričom každé spravoval prefekt na  čele conseilu čiže rady. Tento veľmi rozumný a logický plán úplne zmenil administratívnu mapu krajiny.

46 Pôvodne to vôbec nebol kvet, ale včela, ako to pochopil aj Napoleon pod slobodomurárskym vplyvom. Alistair Horne píše, že na začiatku "stodňovej vlády" - v období po Napoleonovom úteku z Elby - odstránili fleur-de-lys z kobercov v Tuilleriách a nahradili ich napoleonskými včelami. Toto konanie veľmi pripomína sympatickú mágiu.

47 Deux classes une puis mourir mort cruele

48 Kolúry sú dve najväčšie kružnice na nebeskej sfére prechádzajúce svetovými pólmi a bodmi rovnodennosti, resp. bodmi slnovratov. Ekvinokciálny kolúr (t. j. kolúr rovnodennosti) je deklinačná kružnica prechádzajúca bodmi rovnodennosti.

49 "Ofers", starý tvar pomenovania Overies, znamená "pobrežie", hoci podľa iných ide o okraj pobrežia, ale v obidvoch prípadoch sa názov kostola vzťahuje na jeho polohu pri rieke, ktorej hladina stúpa a klesá podľa toho, či je príliv alebo odliv. Ľudová legenda pripisuje založenie kostola prievozníkovej dcére Márii a nie je vylúčené, že vznikla z nepochopenia pôvodného pomenovania "pri prievoze". Názov St. Mary Overies bol, prirodzene, ľudový. Na starých pečatiach znie názov kostola Sancta Maria de Suthewercha.

50 V šestnástom a sedemnástom storočí sa prútikárstvo používalo nielen pri čarovaní, ale aj pri hľadaní rúd a nerastov, teda v baníctve.

51 Termín chorografia, prevzatý z Ptolemaiovej astrológie, premieta  systém zodiakálnych znakov a planét na topológiu - krajiny, mestá a mestečká. Chorografické zoznamy sa navzájom v mnohom odlišujú, ale v šestnástom storočí bol najrozšírenejší rozsiahly súpis odvodzovaný priamo od Ptolemaia, ktorý určil jeho astrologické pravidlá. Ešte aj v šestnástom storočí sa vyskytli pokusy rozšíriť tento zoznam o novoobjavenú Severnú a Južnú Ameriku.

52 V predpovediach o Napoleonovi písal Nostradamus teste raze rozličnými spôsobmi. Tieto slová sa nevzťahujú len na povestný cisárov "účes", ale aj na skutočnosť, že sa mohol ujať vlády iba vďaka tomu, že predchádzajúcemu kráľovi "odsekli hlavu" (teste raze).

53 retrográdne

54 Jeden z Parkinsonových zákonov konštatuje, že hlavnú budovu či sídlo dajakej inštitúcie dostavajú a odovzdajú do používania, až keď nadchádza koniec aktívneho života tejto ustanovizne. V zákone sa zračí pomalosť, hlúposť, krátkozrakosť a celková nezmyselnosť byrokracie. Potvrdil to aj Indický dom, ktorý plnil už len úlohy súvisiace s postupným odchodom britskej moci z Indie.

55 Komentáre v sedemnástom storočí (aj neskôr) spomínajú rytiera de Ganta, ale v skutočnosti to bol rytier de Jant. Jacques de Jant bol autorom zbierky komentárov venovaných Nostradamovi, ktoré  vyšli roku 1673 vo dvoch častiach. Z úradného poverenia spravoval Kabinet rarít Filipa Orleánskeho, brata Ľudovíta XIV., a rád o sebe hovoril ako o rytierovi, lebo bol rytierom prestížneho Maltézskeho rádu.

56 V tomto kontexte slovo Jacquerie nebudeme vysvetľovať, lebo tu nedáva zmysel.

57 V stredovekej astrológii je veľký rok obdobie, za ktoré sa všetky planéty vrátia k danému východisku. Názory na dĺžku tohto obdobia sa rozchádzali, ale William z Conches veril, že trvá celých 49 000 rokov. Aj platonický rok zavše označovali ako veľký - bolo to precesné obdobie 25 920 rokov.

58 Animodar je termín používaný na označenie rektifikačnej zásady, ktorej cieľom je zistiť presnosť určitého časového údaja o narodení pomocou odkazu na poslednú opozíciu či konjunkciu Slnka s Mesiacom pred narodením. Výraz je odvodený cez Ptolemaia z egyptskej astrológie.

59 V arkánnej astrologickej tradícii patrila každá krajina pod istú stálicu.

60 V tradičnej astrológii sa za kardinálne znamenia pokladajú Baran, Rak, Váhy a Kozorožec. Volajú sa tak preto, lebo v horoskopoch sa nachádzajú na kardinálnych rohoch - Baran na východe, Váhy na západe atď.

61 Alan Leo je pseudonym anglického teosofa a astrológa Williama Fredericka Allana (1860-1918), autora početných úvodov do astrológie, hoci nie všetky vynikajú kvalitou.

62 V astrológii je synastria porovnávanie horoskopov s cieľom zistiť antipatie a sympatie ako aj celkový rozvoj spojených osudov.

63 Anaretikum je činiteľ (zvyčajne planéta) natálneho horoskopu, ktorá privodí smrť narodeného.

64 Pri bibliografických záznamoch v tejto kapitole dodržiavame úzus originálu - pozn. prekl.

??

??

??

??


Copyright © 2018 Matrix-2012.cz. Všechna práva vyhrazena.
Joomla! je svobodný software vydaný pod licencí GNU General Public License.